Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No pán Michelko, ja vás teda diagnostikovať nebudem, aj keď kdečo ma napadlo pri tomto, ale poviem vám tak, diagnózu nie, ale viete čo? Taký cynický alibista, ktorý sa tu skrýva za veľmi zložité slovné spojenia a cudzie slová, lebo však je jasné, o čo vám ide. Vy sa potrebujete vysporiadať s ľuďmi ako Huliak, Kotlár, Šimkovičová, lebo vám robia bordel v strane a na kandidátke. Bez nich by ste sa tu nedostali a s nimi neviete vládnuť, lebo vám skáču po hlave a sú to vaši, vaši zvolení zástupcovia v tomto pléne. No tak, preto ste nám prečítali aj pozmeňovaciu, s nami zo zahraničia nemá nič spoločné. Tak bol tu návrh, ktorým sme chceli zefektívňovať slovami vládnej koalície voľbu zo zahraničia. Vy už ste do toho pribalili aj preferenčné hlasy všetkých, nielen z volieb zo zahraničia, lebo toto je váš konkrétny problém. Každý tu má nejaký problém, ktorý si prilepí do tohto zákona a vy tomu hovoríte takými veľmi ťažkými slovami, aby tomu nikto nerozumel, aby to vyzeralo múdro, aby sa to tvárilo múdro. No a je to, čo to je. Proste máte bordel a problém, tak sa s ním idete vysporiadať týmto spôsobom, nech už to pomenujete akokoľvek. Ja som tak rozmýšľala, o kom ste hovorili, pán Michelko, v tých inotajoch, pán Taraba? Alebo Kotlár? Ktorý z nich dvoch by to mohol byť? Lebo sedelo by to aj na jedného, aj na druhého, len Taraba je minister, skôr možno pán Kotlár, lebo neviem, na koho ste mohli týmto myslieť. A ak hovoríme o tom, že kde percentá, ako percentá sú výhodné a nevýhodné a občanom v Hájnej Novej Vsi, kde Smer získal 53 % hlasov a celkovo získal 22,9 % hlasov, kde PS-ko získalo 6,3 a celkovo 17,96, odkážete čo? Že majú prísť voliť do zahraničia, že im zrušíte voľbu a budú tiež putovať za voľbou namiesto voľby v mieste trvalého pobytu? Lebo touto logikou

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcela vrátiť ku pozmeňujúcemu návrhu pána Čellára, lebo ty si, Zuzana, veľmi správne pomenovala, že teda pán Čellár navrhuje, aby členovia komisií v zahraničí mohli byť aj ľudia, ktorí nemusia žiť v tej krajine, ale ich účasť v tej komisii majú zaplatiť politické strany. No, lebo evidentne štát nemá prostriedky na to, aby zabezpečil riadny výkon volieb v zahraničí týmto spôsobom, tak ja sa pýtam, že prečo navrhujete meniť voľbu zo zahraničia spôsobom, na ktorý štát nemá peniaze? To po prvé, a po ďalšie, ak žiadna strana nevyužije právo nominovať člena, lebo si to, povedzme, nebude môcť dovoliť, lebo to nie je len zaplatiť 70 €, ale zaplatiť letenky, hotel, neviem čo, a to sú tisícky miest. Potom na to štát nájde peniaze, či tam nebude volebná komisia, alebo ako to vlastne bude? Ako tento systém má fungovať? My tu máme systém, ktorý funguje po vzore rokovacieho poriadku. Vy idete niečo meniť, ako keby, že veľmi kreatívne, a potom zistíme, že čo, v deň volieb zistíme, že tam nemá kto byť v komisiách, alebo ako to bude? Ako vy môžete takto bagatelizovať a takto hazardovať s výkonom volebného práva, že pán Čellár povie, že členov volebných komisií zaplatia politické strany. A keď tak neurobia, tak potom to ako bude fungovať? Kto tam bude? Nikto tam nebude, či ako to bude? Však sa zamyslite.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No Pán Kvorka, vaše vystúpenie bolo znakom toho, že aj za krátky čas sa dá aj nič nepovedať. A teda chápem, že tu tak často nie ste, ale faktická poznámka slúži na to, aby ste reagovali v tomto prípade na mňa, nie na všetkých. Ak chcete na všetkých, do rozpravy sa môžete prihlásiť. SMER má veľa času, vy ste ešte nevyužili a rada by som zareagovala ešte na pána Šimka, ale pozerám, že ten už tu nie je, ten prišiel na minútu, lebo ja by som sa mu teda chcela ospravedlniť, lebo keď jeho nízku úroveň prejavu aj legislatívnej činnosti spôsobil môj prejav, tak to ja samo ospravedlňujem. To som nechcela takýto vážny následok spôsobiť, lebo, lebo teda jeho zákon o Košiciach. To je naozaj nízka úroveň a keď toto ja mám na zodpovednosti, tak to ma veľmi mrzí, ale teda, ak chce ísť na rekonvalescenciu, veď môže. Na hradnici v hlase určite nie, akí sú. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. pán predsedajúci. No keďže nám život priniesol túto príležitosť prázdneho papiera, o ktorom môžeme rokovať, tak ju treba využiť a keď už ideme robiť reparát z rokovacieho poriadku, tak viete, čo sa tam v poslednej schválenej zmene nedostalo? Kontrola alkoholu v krvi poslancov Národnej rady. Tak keď už ideme opäť meniť rokovací poriadok, kolegovia, kolegyne, vtedy tu zaznievalo, že aj by to bolo treba a to s radou koalície, že aj by to bolo treba, len akosi nevieme, ako to spraviť. Tak možno, keď už to ideme opravovať, by bolo dobré sa zamyslieť aj nad tým, ako to treba spraviť, lebo kvalita legislatívneho procesu závisí aj od miery triezveho úsudku poslancov a poslankýň Národnej rady, to spolu jednoducho súvisí, keď tu vykonávame prácu, duševnú činnosť tohto druhu. A zhodou okolností pán poslanec Kéry a ešte pár poslancov zo SMER-u na mňa podali podnet na mandátový a imunitný výbor, že som si dovolila sa na konci minulého roka rozčúliť nad tým, že tu bolo cítiť alkohol a cigarety. Vtedy pán Kéry asi v triezvosti svojho uvažovania mi odkázal, že keď mi to vadí, tak si mám odsadnúť, a potom to tak prehodnotil a povedal si, že vlastne by som sa vám za to mala ospravedlniť, kolegovia. No tak, tak to vám poviem. Ja sa vám nebudem ospravedlňovať za to, že tu bolo cítiť alkohol a cigarety. Vy by ste sa mali ospravedlniť za to, čo ste tu minulý rok na konci schôdze predvádzali. Ale toto by sa tu nemuselo diať, keby sme túto otázku mali vyriešenú v rokovacom poriadku. Tak keď už tu máme tento návrh, ktorý bude v druhom čítaní, som porozumela, priestorom práve na takéto návrhy, tak kým tam dôjdeme, toto prvé čítanie je priestor pouvažovať, ako by sme mohli ten pozmeňovák potom v tom druhom čítaní urobiť, tak, jak si tu pán Danko vtedy vravel, že to je ťažko presadiť, lebo niektorí môžu byť pod vplyvom alkoholu a nemusí to byť na nich vidno. A to je nespravodlivé voči tým, na ktorých to vidno je, takže aby to bolo spravodlivé. Ja napríklad navrhujem, aby sme dvakrát do dňa podliehali testu na alkohol v krvi, napríklad pred hlasovaním. Lebo hlasovanie je ten moment, kedy Národná rada prijíma legislatívu, ktorá má zásadný dopad na život ľudí, tak minimálne v týchto dvoch momentoch v priebehu dňa by mali mať poslanci Národnej rady triezvy úsudok a triezve hodnotenie toho, čo robia, lebo mohlo by sa potom stať, že niektorí si nepamätajú, čo schválili. Lebo stalo sa nám už opakovane v rôznych televíznych diskusiách, že poslanci koalície si nepamätali, že schválili taký zákon, ktorý pomohol Tiborovi Gašparovi. Svätosväte tvrdili, že žiadny taký zákon neschválili, pritom schválili novelu trestných kódexov, ktorá objektívne prispela k tomu, že toho času obžalovaný Tibor Gašpar, ak by bol v budúcnosti niekedy odsúdený, tak za tie skutky, za ktoré je obžalovaný, dostane nižší trest, ako by dostal, keby tieto novely neboli. Tak aby sa nezabudlo, za čo sa tu hlasovalo, možno by bolo dobré sa vysporiadať s tým alkoholom preventívne. Preventívne. Ja nehovorím, že sa to tu deje, ale môj hodnotiaci úsudok z pozorovania tohto pléna hovorí, že sa mi javí, že niekedy to tak je. A nejaví sa to len mne. Ja som zaznamenala rozhovor pána Rašiho, ktorý to tiež priznal, že sa to tak kde-tu udeje v Národnej rade, ale nedá sa s tým veľmi nič robiť, a aby poslanci SMER-u sa necítili, že hlas ich tu tak od boku nabáda. Zdalo sa to aj pánovi Kaliňákovi, ministrovi. Ten tiež v nejakom rozhovore povedal, že je jasné a zrejmé, že v Národnej rade sa pije a bolo by s tým treba niečo spraviť, ale akosi nevieme, že čo. Táto príležitosť sa otvára tu pred nami, tento zákon. Možno by sme mohli nad tým porozmýšľať, že čo s takým alkoholom. Keď už tu máme túto možnosť. Lebo to je nehoráznosť, aby tu pán Kéry podával podnet, že ja sa mám ospravedlniť za to, že oni tu pijú. Akože za čo sa vám mám ospravedlniť, že vám málo nalievajú, veľa nalievajú alebo zle vám nalievajú? Ja neviem, hej? Vtedy mi povedal, že si mám odsadnúť, keď mi to vadí, neviem kde. Tak ale potom vytriezvel z tohto uvažovania a si vyhodnotil, že vlastne nie, mám sa radšej ospravedlniť, ako si odsadnúť. Toto, kolegovia, toto je vaša činnosť, podávať podnety na kolegov, že sa vám majú ospravedlniť za to, že tu bolo cítiť alkohol a cigarety. No ja sa k tomu vrátim. Na konci roka 25 to tu smrdelo ako v krčme. Smrdelo to tu ako v krčme. Bolo tu cítiť alkohol, cigarety, aj to vyjadrovanie, to nebolo tu úplne triezve. A čo sme vtedy... O čom sme vtedy hlasovali, kolegovia, si spomeňte. Hlasovali sme o kajúcnikoch a hlasovali sme o rušení úradu na ochranu oznamovateľov, čo po novom roku, po Silvestri, keď sa asi triezvejšie uvažovalo, sa zistilo, že treba zrušiť zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov. Vidíte? Keď vytriezvieva úsudok, aké potom prichádzajú nápady? Budete rušiť rušenie úradu na ochranu oznamovateľov? Tak sa treba s tým alkoholom evidentne vysporiadať. A to, kde sa treba s ním vysporiadať, je práve rokovací poriadok. Tak dávam do pléna túto možnosť. Tí, ktorí budú pripravovať pozmeňujúce návrhy za koalíciu v druhom čítaní v septembri k tomuto prázdnemu papieru, jedna z možností – alkohol. Ak nevieme, ako sa s tým vysporiadať, navrhujem dvakrát do dňa fúkať pred každým hlasovaním. Myslím, že teraz sú technológie také, že to trvá aj veľmi krátku dobu, veď už v autách sú montované tie všetky senzory, ktoré dokonca auto vám vie povedať, že vám nenaštartuje, keď ste pod vplyvom alkoholu, tak snáď v Národnej rade zvládneme odkontrolovať, či poslanci Národnej rady pijú alebo nepijú. A ďalšia vec, ktorou by sme sa už v rámci nejakého rokovacieho poriadku, alebo však vieme, že prilepiť sa dakedy, čo mohli vysporiadať. Asistentke poslaneckej kancelárie, poslaneckej kancelárie, napríklad pýtam sa ja tak do pléna, či poslanci Národnej rady by mali mať ešte separátne kancelárie v Bratislave, pokiaľ majú pridelenú štátom kanceláriu na hrade. Neviem. Národná rada platí niekomu dve kancelárie v Bratislave, pritom vlastne celé gro činností je v Národnej rade, verejnosť vie prísť aj sem. Je toto efektívne podľa vás? Pýtam sa. Alebo koľko kancelárií by mali mať poslanci Národnej rady pre riadny výkon svojho mandátu? Tri mi príde pomerne dosť, neviem kedy. Ako tam máte úradné hodiny rozdelené? To by ma zaujímalo. Ako stíhate obhospodárovať tri alebo štyri kancelárie po Slovensku a zároveň byť v Národnej rade a prijímať kvalitné legislatívne návrhy a tvoriť legislatívu na Slovensku? Aj o tom by sme sa mohli porozprávať a že či majetok strany by sa mal takýmto spôsobom prenajímať cez poslancov od Národnou radou cez poslancov od politickej strany, neviem. Môžeme v rámci tohto rokovacieho poriadku sa porozprávať aj o tom, lebo to súvisí. To tiež súvisí s činnosťou Národnej rady. To tiež súvisí s tým, čo sa tu deje. Lebo sa mi nezdá úplne efektívne a hospodárne, aby sedem poslancov SMER-u malo kanceláriu na hrade zadarmo od štátu, zadarmo, za ktorú neplatia, ale štát za ňu platí, a potom ešte štát platí za ďalšie kancelárie v rámci Bratislavy. Neviem. Ale už rozumiem, kde ste, keď tu nie ste. Asi ste v tých kanceláriách, lebo obhospodáriť štyri kancelárie po Slovensku, to chce čas. Ja potom rozumiem, že nesedíte v pléne Národnej rady. A toto sú napríklad veci, o ktorých by sme sa mohli rozprávať. Nie o tom, že vám vadí, že tu niekto si dovolí diskutovať o zákonoch. A treba meniť rokovací poriadok. Treba meniť rokovací poriadok, aby poslanci sa mohli len raz vyjadriť k zákonu. Nie, tu nemôže byť diskusia. Tu proste ideálne by bolo, aby vy, čo... len ani sa nevyjadrovali. Tu piktogramy si budeme ukazovať. Áno, nie. Červená, zelená, alebo ja neviem. To je zakázané, vlastne vizuálne pomôcky. Tak neviem, kolegovia, ale je vás tu dnes pomerne veľa zo SMER-u. Možno by sme sa fakt mohli zamyslieť nad tým, či to takýmto spôsobom, naozaj takýmto spôsobom sa má prijímať legislatíva a upravovať vôbec chod tejto inštitúcie. Ale už keď tu máme túto možnosť, tak by sme sa mohli porozprávať aj o prílepkách. Čo také prílepky? Rokovací poriadok je zákon, ktorý jasne hovorí, že prílepky sú zakázané. Takže hlasovanie za prílepok je porušenie zákona. Opakovane sa nám to tu deje, že spravodajca upozorní plénum Národnej rady, že tento pozmeňovací alebo tento návrh je prílepkom, ktorý neumožňuje rokovací poriadok. Navrhovateľ zakričí námietka, však má na to právo. Koalícia mu túto námietku schváli, čiže vedome, vedome hlasujete za to, že idete porušiť zákon. Tak ak je raz niečo... Logika tohto celého: ak je raz niečo v rozpore so zákonom, tak by potom námietka proti niečomu takému nemala byť prípustná, predsa. Veď normálne sa pozrite do bežného života, ak nejaký človek poruší zákon. Tak on môže kde namietať?, keď ho raz porušil. On sa môže odvolať a odvolací orgán povie, že zákon neporušil a rozhodnutie zruší. Ale nikdy nepovie, že zákon porušil a napriek tomu rozhodnutie zruší. A prílepok, to nie je niečo vecou úvahy. Tu vám spravodajca hovorí, je to prílepok. Tak by sa to tu malo len skonštatovať a automaticky by sa o tom nemalo hlasovať, predsa, keď je to v rozpore so zákonom. Už keď otvárame rokovací poriadok, tak poďme sa porozprávať aj o takýchto veciach ako sú výbory. Ako sú výbory, kde výbory ani neotvárate. Vy ani neumožníte prerokovať nejakú vec. To už nie sme ešte pri konečnom rozhodnutí, či áno, či nie, prijať uznesenie, neprijať. Ani neotvárate. Tak sa poďme rozprávať o tom, či by nebolo demokratické, aby výbor mohla otvoriť tretina poslancov. Tak, aby výbor mohla otvoriť opozícia. Ja už som to tu hovorila. V minulom
===== Nejakú vec. To už nie sme ešte pri konečnom rozhodnutí, či áno, či nie, prijať uznesenie, neprijať. Ani neotvárate. Tak sa poďme rozprávať o tom, či by nebolo demokratické, aby výbor mohla otvoriť tretina poslancov. Tak, aby výbor mohla otvoriť opozícia. Ja už som to tu hovorila. V minulom, v minulých voľbách koalícia dostala 1 300 000 hlasov, opozícia dostala 1 200 000 hlasov. To nie je tak veľký rozdiel, aby ste takýmto arogantným spôsobom blokovali rokovania výborov, že ich ani neumožníte otvoriť. To tu nehovorme o tom, ako máte na konci o niečom hlasovať. Hovoríme o procese otvorenia rokovania. Bolo by na mieste sa zamyslieť, či by nebolo spravodlivé a či by nebolo demokratické, aby tretina poslancov mohla výbor otvoriť. Už potom hlasujte väčšinou, neviem čím všetkým, otvoriť. Alebo sa môžeme rozprávať o tom, že za akých podmienok je možné odvolať nejakého nominanta opozície koalíciou, napríklad na predsedoch výborov. Lebo to, že vám sa niekto nepáči, to ešte neznamená, že objektívne máte pravdu a máte právo ho odvolať. Alebo sa môžeme rozprávať o tom, ako sa tu skracuje bez odôvodnenia rozprava. Alebo ako sa tu ruší rozprava, že príde predseda, povie v zmysle paragrafu x, y, ruš, navrhujem zrušiť, odhlasujú zrušiť a kde je odôvodnenie? Veď to nie pre nás máte odôvodniť. Toto je verejná inštitúcia. Ľudia musia rozumieť, prečo rušíte rozpravu. Oni vás za to platia. Oni majú rozumieť, prečo tento zákon pre vás nie je dôležitý natoľko, že useknete rozpravu len tak. Toto sú všetko otázky, ktoré by sme si mali otvoriť, už keď sme si tu vytvorili tento, aj keď zvláštny, ale priestor na diskusiu o rokovacom poriadku. Tak keď už, kolegovia, druhý pokus, tak nech je kvalitnejší. Nech je kvalitnejší. Lebo ja viem, že pán Michelko vydáva noviny a on je možno zvyknutý, že drží prázdnu stranu inzerentovi, že kto viac zaplatí, tam si môže dať reklamu, ale toto nie sú noviny. Táto prázdna strana tu nie je na to, aby, že kto dá viac, tak tam si napíše to, čo chce v druhom čítaní. Lebo toto sa tu deje. Toto sa tu deje aktuálne. No tak, keď už sme si vytvorili túto možnosť, treba ju využiť a treba sa porozprávať o tom, ako by mal vyzerať rokovací poriadok. Alebo či je možné donekonečna meniť program tak, aby neprišli, aby ľudia, ktorí vám tu majú dať správu o nejakej činnosti alebo stave nejakej inštitúcie, neprišli niekoľko rokov, niekoľko rokov a niekoľko mesiacov na rad. Alebo vyslovovanie nedôvery ministrom. Ako dlho sa môže odsúvať v programe návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády. Čo to je, že vládna koalícia takto arogantne odsúva právo opozície? Pýtať sa, nie odvolať. Pozor, nie odvolať, pýtať sa. Pýtať sa na jeho činnosť, na konci až rokovania, tam si hlasujte slobodne alebo v zmysle koaličnej zmluvy, to je úplne jedno. Pýtať sa neumožňujete. Vy neumožňujete, aby tu člen vlády zodpovedal na otázky. Pritom máte plne v rukách to, koľko to bude trvať. Rok naposledy, kým sme sa k tomu dostali, ubehol takmer rok. Tak, keď už ideme tu rokovať o rokovacom poriadku na krásnej zelenej lúke, ktorú sme si tu tak vysiali. No tak sa poďme nad tým pozamýšľať ešte, čo všetko by bolo treba upraviť. Čo všetko by bolo treba upraviť, aby to bolo efektívne? A čo napríklad znamená, keď výbor alebo skracovanie lehôt, druhé a tretie čítanie? Tu už to berieme ako normu. Tu už nikto nevníma, že to má byť niečo výnimočné, ak sa skracuje norma, ak sa skracuje lehota medzi druhým a tretím čítaním. Tu už to ide automaticky. Nikto sa nad tým nezamýšľa, automaticky sme v druhom čítaní, navrhujem tretie, bum, vybavené. Hneď. A potom, a potom ste prekvapení, že sa tu niekto prihlási do rozpravy do tretieho čítania a vy ste nervózni z toho, že tu musíte sedieť, lebo už tak predpokladáte, že to má byť prirodzené a automatické, že prichádza hlasovanie. Lenže takto nie je napísaný rokovací poriadok. Rokovací poriadok tam práve preto dáva lehotu, aby mohlo prebehnúť tretie čítanie. To, že vy ste si to takto zautomatizovali, že rad radom očakávate hlasovania a potom vás vyrušuje, že si tu dovolí niekto v treťom čítaní diskutovať a ste nervózni z toho, lebo už ste mali hlasovať, tak to nie je napísaný, kolegovia, rokovací poriadok. Tak to nie je napísaný. Tak, ak hlasujete za skrátenie lehoty medzi druhým a tretím čítaním, tak s vedomím toho, že to tretie čítanie nastane a že vy si pekne počkáte, kým poslanci a poslankyne, ktoré sa chcú do tretieho čítania prihlásiť, k tomu povedia to, čo chcú k tomu povedať. A ak ste z tohto procesu nervózni, tak ho nerobte. Neskracujte lehoty. Ale čo sa tu deje? Príde tretie čítanie, prihlásia sa tam poslanci a poslankyne. Jedného necháte dohovoriť, potom príde pán vaš a bez slova to utne. V treťom čítaní napríklad tento návrh zákona. Toto je prvé čítanie. Už teraz vieme, že to, čo tam je napísané, tam napísané nebude. Príde druhé čítanie, kde sa dozvieme to, čo tam v skutočnosti bude napísané, ale to sa môžeme dozvedieť na konci druhého čítania o všetkom. A potom príde tretie čítanie a tam už sa nič nedozvieme, lebo vy už budete chcieť hlasovať, už bude treba odchádzať, takže už tu jeden, maximálne jeden šťastný, ktorý prvý stlačí gombík, tak môže k tomu niečo povedať, všetci ostatní už vybavené. Takže sa tu o tom budeme rozprávať, kým sa o tom rozprávať dá, lebo to sú vážne veci, kolegovia. To sú vážne veci. Lebo takto, keď vyzerá činnosť Národnej rady, tak sa nečudujte, že tu ľudia nemajú dôveru v inštitúcie. Že politik je nadávka. A že nikto už neverí tomu, že tu má niekto dobrý úmysel s tým, ako sa spravuje krajina. To sa nečudujte, to sa ani ja tým ľuďom nečudujem. Keď toto tu vidia. To sa teda nečudujem, ale takto to nemá byť. Takto to nemá byť a my na toto nerezignujeme. Nerezignujeme, hoc nám obmedzíte čas na 5 minút, no tak budeme efektívnejší. Ale keď takto má vyzerať Národná rada, tak to potom nie je žiadna demokracia. To potom nie sú žiadne tri piliere moci. To je proste továreň vlády na prijímanie legislatívy. Toto nie je žiadna svojbytná inštitúcia, tak by ten, kto na jej čele stojí, nemal byť ústavným činiteľom najvyšším v krajine, jedným z troch. Proste by to mal byť normálny referent predsedu vlády. Vy by ste mali byť normálny referent Úradu vlády a vybavené. A vybavené, žiadne tu statusy, ponosy, neviem, čo všetko, inštitúcia. To nie je žiadna inštitúcia. Keď má takto fungovať, toto nie je žiadna inštitúcia. Toto je továreň na legislatívu, ktorú vám nadiktujú z vlády. Tak patrične tomu, že chcete tu mať z tohto montážnu dielňu, znížte si platy. Môžeme si tu obliecť montérky a môžeme montovať. Môžeme montovať. Môže tu byť pásová výroba. A dáme si normy. Koľko zákonov prijmeme denne? 100, 200, 500, rýchlo, rad radom. Kto najefektívnejšie stlačí gombíky, dostane na konci mesiaca bonus. Takto to má vyzerať? Takto to má vyzerať? Ale nemôžete sa tváriť ako veľkí ústavní činitelia, trvať na tom, aké drahé, aké pekné obleky máte mať na sebe a zároveň sa takto správať. To mi nevychádza, kolegovia. To k sebe nepasuje. To k sebe nepasuje. Tak sa rozhodnite, čo chcete byť. A keď chcete byť najvyšší zákonodarný orgán, tak sa tak začnite k tomu aj stavať. Začnime tú legislatívu tvoriť kvalitne a keď nechcete byť, tak to povedzte. Tak to povedzte, že tu nie je žiadna demokracia, lebo Národná rada neplní svoju úlohu najvyššieho zákonodarného orgánu, nekontroluje legislatívu. Veď toto je vrchol. Tu prázdny zákon. Všetci vedia, že je prázdny. Vy viete, že už vám to pán Michelko povedal, tak už ani nebudete môcť povedať, že ste o tom nevedeli. Normálne tu rokujeme o niečom, o čom sa v druhom čítaní už nebudeme rozprávať, lebo tam bude niečo úplne iné. No, do septembra môžete porozmýšľať, čo by sa dalo ešte v tom rokovacom poriadku vylepšiť. Máme tu tento krásne otvorený priestor. Ja navrhujem vysporiadať sa s alkoholom, lebo minimálne triezvy úsudok potrebujete k tomu hlasovaniu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. pán predsedajúci. No keďže nám život priniesol túto príležitosť prázdneho papiera, o ktorom môžeme rokovať, tak ju treba využiť a keď už ideme robiť reparát z rokovacieho poriadku, tak viete, čo sa tam v poslednej schválenej zmene nedostalo? Kontrola alkoholu v krvi poslancov Národnej rady. Tak keď už ideme opäť meniť rokovací poriadok, kolegovia, kolegyne, vtedy tu zaznievalo, že aj by to bolo treba a to s radou koalície, že aj by to bolo treba, len akosi nevieme, ako to spraviť. Tak možno, keď už to ideme opravovať, by bolo dobré sa zamyslieť aj nad tým, ako to treba spraviť, lebo kvalita legislatívneho procesu závisí aj od miery triezveho úsudku poslancov a poslankýň Národnej rady, to spolu jednoducho súvisí, keď tu vykonávame prácu, duševnú činnosť tohto druhu. A zhodou okolností pán poslanec Kéry a ešte pár poslancov zo SMER-u na mňa podali podnet na mandátový a imunitný výbor, že som si dovolila sa na konci minulého roka rozčúliť nad tým, že tu bolo cítiť alkohol a cigarety. Vtedy pán Kéry asi v triezvosti svojho uvažovania mi odkázal, že keď mi to vadí, tak si mám odsadnúť, a potom to tak prehodnotil a povedal si, že vlastne by som sa vám za to mala ospravedlniť, kolegovia. No tak, tak to vám poviem. Ja sa vám nebudem ospravedlňovať za to, že tu bolo cítiť alkohol a cigarety. Vy by ste sa mali ospravedlniť za to, čo ste tu minulý rok na konci schôdze predvádzali. Ale toto by sa tu nemuselo diať, keby sme túto otázku mali vyriešenú v rokovacom poriadku. Tak keď už tu máme tento návrh, ktorý bude v druhom čítaní, som porozumela, priestorom práve na takéto návrhy, tak kým tam dôjdeme, toto prvé čítanie je priestor pouvažovať, ako by sme mohli ten pozmeňovák potom v tom druhom čítaní urobiť, tak, jak si tu pán Danko vtedy vravel, že to je ťažko presadiť, lebo niektorí môžu byť pod vplyvom alkoholu a nemusí to byť na nich vidno. A to je nespravodlivé voči tým, na ktorých to vidno je, takže aby to bolo spravodlivé. Ja napríklad navrhujem, aby sme dvakrát do dňa podliehali testu na alkohol v krvi, napríklad pred hlasovaním. Lebo hlasovanie je ten moment, kedy Národná rada prijíma legislatívu, ktorá má zásadný dopad na život ľudí, tak minimálne v týchto dvoch momentoch v priebehu dňa by mali mať poslanci Národnej rady triezvy úsudok a triezve hodnotenie toho, čo robia, lebo mohlo by sa potom stať, že niektorí si nepamätajú, čo schválili. Lebo stalo sa nám už opakovane v rôznych televíznych diskusiách, že poslanci koalície si nepamätali, že schválili taký zákon, ktorý pomohol Tiborovi Gašparovi. Svätosväte tvrdili, že žiadny taký zákon neschválili, pritom schválili novelu trestných kódexov, ktorá objektívne prispela k tomu, že toho času obžalovaný Tibor Gašpar, ak by bol v budúcnosti niekedy odsúdený, tak za tie skutky, za ktoré je obžalovaný, dostane nižší trest, ako by dostal, keby tieto novely neboli. Tak aby sa nezabudlo, za čo sa tu hlasovalo, možno by bolo dobré sa vysporiadať s tým alkoholom preventívne. Preventívne. Ja nehovorím, že sa to tu deje, ale môj hodnotiaci úsudok z pozorovania tohto pléna hovorí, že sa mi javí, že niekedy to tak je. A nejaví sa to len mne. Ja som zaznamenala rozhovor pána Rašiho, ktorý to tiež priznal, že sa to tak kde-tu udeje v Národnej rade, ale nedá sa s tým veľmi nič robiť, a aby poslanci SMER-u sa necítili, že hlas ich tu tak od boku nabáda. Zdalo sa to aj pánovi Kaliňákovi, ministrovi. Ten tiež v nejakom rozhovore povedal, že je jasné a zrejmé, že v Národnej rade sa pije a bolo by s tým treba niečo spraviť, ale akosi nevieme, že čo. Táto príležitosť sa otvára tu pred nami, tento zákon. Možno by sme mohli nad tým porozmýšľať, že čo s takým alkoholom. Keď už tu máme túto možnosť. Lebo to je nehoráznosť, aby tu pán Kéry podával podnet, že ja sa mám ospravedlniť za to, že oni tu pijú. Akože za čo sa vám mám ospravedlniť, že vám málo nalievajú, veľa nalievajú alebo zle vám nalievajú? Ja neviem, hej? Vtedy mi povedal, že si mám odsadnúť, keď mi to vadí, neviem kde. Tak ale potom vytriezvel z tohto uvažovania a si vyhodnotil, že vlastne nie, mám sa radšej ospravedlniť, ako si odsadnúť. Toto, kolegovia, toto je vaša činnosť, podávať podnety na kolegov, že sa vám majú ospravedlniť za to, že tu bolo cítiť alkohol a cigarety. No ja sa k tomu vrátim. Na konci roka 25 to tu smrdelo ako v krčme. Smrdelo to tu ako v krčme. Bolo tu cítiť alkohol, cigarety, aj to vyjadrovanie, to nebolo tu úplne triezve. A čo sme vtedy... O čom sme vtedy hlasovali, kolegovia, si spomeňte. Hlasovali sme o kajúcnikoch a hlasovali sme o rušení úradu na ochranu oznamovateľov, čo po novom roku, po Silvestri, keď sa asi triezvejšie uvažovalo, sa zistilo, že treba zrušiť zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov. Vidíte? Keď vytriezvieva úsudok, aké potom prichádzajú nápady? Budete rušiť rušenie úradu na ochranu oznamovateľov? Tak sa treba s tým alkoholom evidentne vysporiadať. A to, kde sa treba s ním vysporiadať, je práve rokovací poriadok. Tak dávam do pléna túto možnosť. Tí, ktorí budú pripravovať pozmeňujúce návrhy za koalíciu v druhom čítaní v septembri k tomuto prázdnemu papieru, jedna z možností – alkohol. Ak nevieme, ako sa s tým vysporiadať, navrhujem dvakrát do dňa fúkať pred každým hlasovaním. Myslím, že teraz sú technológie také, že to trvá aj veľmi krátku dobu, veď už v autách sú montované tie všetky senzory, ktoré dokonca auto vám vie povedať, že vám nenaštartuje, keď ste pod vplyvom alkoholu, tak snáď v Národnej rade zvládneme odkontrolovať, či poslanci Národnej rady pijú alebo nepijú. A ďalšia vec, ktorou by sme sa už v rámci nejakého rokovacieho poriadku, alebo však vieme, že prilepiť sa dakedy, čo mohli vysporiadať. Asistentke poslaneckej kancelárie, poslaneckej kancelárie, napríklad pýtam sa ja tak do pléna, či poslanci Národnej rady by mali mať ešte separátne kancelárie v Bratislave, pokiaľ majú pridelenú štátom kanceláriu na hrade. Neviem. Národná rada platí niekomu dve kancelárie v Bratislave, pritom vlastne celé gro činností je v Národnej rade, verejnosť vie prísť aj sem. Je toto efektívne podľa vás? Pýtam sa. Alebo koľko kancelárií by mali mať poslanci Národnej rady pre riadny výkon svojho mandátu? Tri mi príde pomerne dosť, neviem kedy. Ako tam máte úradné hodiny rozdelené? To by ma zaujímalo. Ako stíhate obhospodárovať tri alebo štyri kancelárie po Slovensku a zároveň byť v Národnej rade a prijímať kvalitné legislatívne návrhy a tvoriť legislatívu na Slovensku? Aj o tom by sme sa mohli porozprávať a že či majetok strany by sa mal takýmto spôsobom prenajímať cez poslancov od Národnou radou cez poslancov od politickej strany, neviem. Môžeme v rámci tohto rokovacieho poriadku sa porozprávať aj o tom, lebo to súvisí. To tiež súvisí s činnosťou Národnej rady. To tiež súvisí s tým, čo sa tu deje. Lebo sa mi nezdá úplne efektívne a hospodárne, aby sedem poslancov SMER-u malo kanceláriu na hrade zadarmo od štátu, zadarmo, za ktorú neplatia, ale štát za ňu platí, a potom ešte štát platí za ďalšie kancelárie v rámci Bratislavy. Neviem. Ale už rozumiem, kde ste, keď tu nie ste. Asi ste v tých kanceláriách, lebo obhospodáriť štyri kancelárie po Slovensku, to chce čas. Ja potom rozumiem, že nesedíte v pléne Národnej rady. A toto sú napríklad veci, o ktorých by sme sa mohli rozprávať. Nie o tom, že vám vadí, že tu niekto si dovolí diskutovať o zákonoch. A treba meniť rokovací poriadok. Treba meniť rokovací poriadok, aby poslanci sa mohli len raz vyjadriť k zákonu. Nie, tu nemôže byť diskusia. Tu proste ideálne by bolo, aby vy, čo... len ani sa nevyjadrovali. Tu piktogramy si budeme ukazovať. Áno, nie. Červená, zelená, alebo ja neviem. To je zakázané, vlastne vizuálne pomôcky. Tak neviem, kolegovia, ale je vás tu dnes pomerne veľa zo SMER-u. Možno by sme sa fakt mohli zamyslieť nad tým, či to takýmto spôsobom, naozaj takýmto spôsobom sa má prijímať legislatíva a upravovať vôbec chod tejto inštitúcie. Ale už keď tu máme túto možnosť, tak by sme sa mohli porozprávať aj o prílepkách. Čo také prílepky? Rokovací poriadok je zákon, ktorý jasne hovorí, že prílepky sú zakázané. Takže hlasovanie za prílepok je porušenie zákona. Opakovane sa nám to tu deje, že spravodajca upozorní plénum Národnej rady, že tento pozmeňovací alebo tento návrh je prílepkom, ktorý neumožňuje rokovací poriadok. Navrhovateľ zakričí námietka, však má na to právo. Koalícia mu túto námietku schváli, čiže vedome, vedome hlasujete za to, že idete porušiť zákon. Tak ak je raz niečo... Logika tohto celého: ak je raz niečo v rozpore so zákonom, tak by potom námietka proti niečomu takému nemala byť prípustná, predsa. Veď normálne sa pozrite do bežného života, ak nejaký človek poruší zákon. Tak on môže kde namietať?, keď ho raz porušil. On sa môže odvolať a odvolací orgán povie, že zákon neporušil a rozhodnutie zruší. Ale nikdy nepovie, že zákon porušil a napriek tomu rozhodnutie zruší. A prílepok, to nie je niečo vecou úvahy. Tu vám spravodajca hovorí, je to prílepok. Tak by sa to tu malo len skonštatovať a automaticky by sa o tom nemalo hlasovať, predsa, keď je to v rozpore so zákonom. Už keď otvárame rokovací poriadok, tak poďme sa porozprávať aj o takýchto veciach ako sú výbory. Ako sú výbory, kde výbory ani neotvárate. Vy ani neumožníte prerokovať nejakú vec. To už nie sme ešte pri konečnom rozhodnutí, či áno, či nie, prijať uznesenie, neprijať. Ani neotvárate. Tak sa poďme rozprávať o tom, či by nebolo demokratické, aby výbor mohla otvoriť tretina poslancov. Tak, aby výbor mohla otvoriť opozícia. Ja už som to tu hovorila. V minulom
===== Nejakú vec. To už nie sme ešte pri konečnom rozhodnutí, či áno, či nie, prijať uznesenie, neprijať. Ani neotvárate. Tak sa poďme rozprávať o tom, či by nebolo demokratické, aby výbor mohla otvoriť tretina poslancov. Tak, aby výbor mohla otvoriť opozícia. Ja už som to tu hovorila. V minulom, v minulých voľbách koalícia dostala 1 300 000 hlasov, opozícia dostala 1 200 000 hlasov. To nie je tak veľký rozdiel, aby ste takýmto arogantným spôsobom blokovali rokovania výborov, že ich ani neumožníte otvoriť. To tu nehovorme o tom, ako máte na konci o niečom hlasovať. Hovoríme o procese otvorenia rokovania. Bolo by na mieste sa zamyslieť, či by nebolo spravodlivé a či by nebolo demokratické, aby tretina poslancov mohla výbor otvoriť. Už potom hlasujte väčšinou, neviem čím všetkým, otvoriť. Alebo sa môžeme rozprávať o tom, že za akých podmienok je možné odvolať nejakého nominanta opozície koalíciou, napríklad na predsedoch výborov. Lebo to, že vám sa niekto nepáči, to ešte neznamená, že objektívne máte pravdu a máte právo ho odvolať. Alebo sa môžeme rozprávať o tom, ako sa tu skracuje bez odôvodnenia rozprava. Alebo ako sa tu ruší rozprava, že príde predseda, povie v zmysle paragrafu x, y, ruš, navrhujem zrušiť, odhlasujú zrušiť a kde je odôvodnenie? Veď to nie pre nás máte odôvodniť. Toto je verejná inštitúcia. Ľudia musia rozumieť, prečo rušíte rozpravu. Oni vás za to platia. Oni majú rozumieť, prečo tento zákon pre vás nie je dôležitý natoľko, že useknete rozpravu len tak. Toto sú všetko otázky, ktoré by sme si mali otvoriť, už keď sme si tu vytvorili tento, aj keď zvláštny, ale priestor na diskusiu o rokovacom poriadku. Tak keď už, kolegovia, druhý pokus, tak nech je kvalitnejší. Nech je kvalitnejší. Lebo ja viem, že pán Michelko vydáva noviny a on je možno zvyknutý, že drží prázdnu stranu inzerentovi, že kto viac zaplatí, tam si môže dať reklamu, ale toto nie sú noviny. Táto prázdna strana tu nie je na to, aby, že kto dá viac, tak tam si napíše to, čo chce v druhom čítaní. Lebo toto sa tu deje. Toto sa tu deje aktuálne. No tak, keď už sme si vytvorili túto možnosť, treba ju využiť a treba sa porozprávať o tom, ako by mal vyzerať rokovací poriadok. Alebo či je možné donekonečna meniť program tak, aby neprišli, aby ľudia, ktorí vám tu majú dať správu o nejakej činnosti alebo stave nejakej inštitúcie, neprišli niekoľko rokov, niekoľko rokov a niekoľko mesiacov na rad. Alebo vyslovovanie nedôvery ministrom. Ako dlho sa môže odsúvať v programe návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády. Čo to je, že vládna koalícia takto arogantne odsúva právo opozície? Pýtať sa, nie odvolať. Pozor, nie odvolať, pýtať sa. Pýtať sa na jeho činnosť, na konci až rokovania, tam si hlasujte slobodne alebo v zmysle koaličnej zmluvy, to je úplne jedno. Pýtať sa neumožňujete. Vy neumožňujete, aby tu člen vlády zodpovedal na otázky. Pritom máte plne v rukách to, koľko to bude trvať. Rok naposledy, kým sme sa k tomu dostali, ubehol takmer rok. Tak, keď už ideme tu rokovať o rokovacom poriadku na krásnej zelenej lúke, ktorú sme si tu tak vysiali. No tak sa poďme nad tým pozamýšľať ešte, čo všetko by bolo treba upraviť. Čo všetko by bolo treba upraviť, aby to bolo efektívne? A čo napríklad znamená, keď výbor alebo skracovanie lehôt, druhé a tretie čítanie? Tu už to berieme ako normu. Tu už nikto nevníma, že to má byť niečo výnimočné, ak sa skracuje norma, ak sa skracuje lehota medzi druhým a tretím čítaním. Tu už to ide automaticky. Nikto sa nad tým nezamýšľa, automaticky sme v druhom čítaní, navrhujem tretie, bum, vybavené. Hneď. A potom, a potom ste prekvapení, že sa tu niekto prihlási do rozpravy do tretieho čítania a vy ste nervózni z toho, že tu musíte sedieť, lebo už tak predpokladáte, že to má byť prirodzené a automatické, že prichádza hlasovanie. Lenže takto nie je napísaný rokovací poriadok. Rokovací poriadok tam práve preto dáva lehotu, aby mohlo prebehnúť tretie čítanie. To, že vy ste si to takto zautomatizovali, že rad radom očakávate hlasovania a potom vás vyrušuje, že si tu dovolí niekto v treťom čítaní diskutovať a ste nervózni z toho, lebo už ste mali hlasovať, tak to nie je napísaný, kolegovia, rokovací poriadok. Tak to nie je napísaný. Tak, ak hlasujete za skrátenie lehoty medzi druhým a tretím čítaním, tak s vedomím toho, že to tretie čítanie nastane a že vy si pekne počkáte, kým poslanci a poslankyne, ktoré sa chcú do tretieho čítania prihlásiť, k tomu povedia to, čo chcú k tomu povedať. A ak ste z tohto procesu nervózni, tak ho nerobte. Neskracujte lehoty. Ale čo sa tu deje? Príde tretie čítanie, prihlásia sa tam poslanci a poslankyne. Jedného necháte dohovoriť, potom príde pán vaš a bez slova to utne. V treťom čítaní napríklad tento návrh zákona. Toto je prvé čítanie. Už teraz vieme, že to, čo tam je napísané, tam napísané nebude. Príde druhé čítanie, kde sa dozvieme to, čo tam v skutočnosti bude napísané, ale to sa môžeme dozvedieť na konci druhého čítania o všetkom. A potom príde tretie čítanie a tam už sa nič nedozvieme, lebo vy už budete chcieť hlasovať, už bude treba odchádzať, takže už tu jeden, maximálne jeden šťastný, ktorý prvý stlačí gombík, tak môže k tomu niečo povedať, všetci ostatní už vybavené. Takže sa tu o tom budeme rozprávať, kým sa o tom rozprávať dá, lebo to sú vážne veci, kolegovia. To sú vážne veci. Lebo takto, keď vyzerá činnosť Národnej rady, tak sa nečudujte, že tu ľudia nemajú dôveru v inštitúcie. Že politik je nadávka. A že nikto už neverí tomu, že tu má niekto dobrý úmysel s tým, ako sa spravuje krajina. To sa nečudujte, to sa ani ja tým ľuďom nečudujem. Keď toto tu vidia. To sa teda nečudujem, ale takto to nemá byť. Takto to nemá byť a my na toto nerezignujeme. Nerezignujeme, hoc nám obmedzíte čas na 5 minút, no tak budeme efektívnejší. Ale keď takto má vyzerať Národná rada, tak to potom nie je žiadna demokracia. To potom nie sú žiadne tri piliere moci. To je proste továreň vlády na prijímanie legislatívy. Toto nie je žiadna svojbytná inštitúcia, tak by ten, kto na jej čele stojí, nemal byť ústavným činiteľom najvyšším v krajine, jedným z troch. Proste by to mal byť normálny referent predsedu vlády. Vy by ste mali byť normálny referent Úradu vlády a vybavené. A vybavené, žiadne tu statusy, ponosy, neviem, čo všetko, inštitúcia. To nie je žiadna inštitúcia. Keď má takto fungovať, toto nie je žiadna inštitúcia. Toto je továreň na legislatívu, ktorú vám nadiktujú z vlády. Tak patrične tomu, že chcete tu mať z tohto montážnu dielňu, znížte si platy. Môžeme si tu obliecť montérky a môžeme montovať. Môžeme montovať. Môže tu byť pásová výroba. A dáme si normy. Koľko zákonov prijmeme denne? 100, 200, 500, rýchlo, rad radom. Kto najefektívnejšie stlačí gombíky, dostane na konci mesiaca bonus. Takto to má vyzerať? Takto to má vyzerať? Ale nemôžete sa tváriť ako veľkí ústavní činitelia, trvať na tom, aké drahé, aké pekné obleky máte mať na sebe a zároveň sa takto správať. To mi nevychádza, kolegovia. To k sebe nepasuje. To k sebe nepasuje. Tak sa rozhodnite, čo chcete byť. A keď chcete byť najvyšší zákonodarný orgán, tak sa tak začnite k tomu aj stavať. Začnime tú legislatívu tvoriť kvalitne a keď nechcete byť, tak to povedzte. Tak to povedzte, že tu nie je žiadna demokracia, lebo Národná rada neplní svoju úlohu najvyššieho zákonodarného orgánu, nekontroluje legislatívu. Veď toto je vrchol. Tu prázdny zákon. Všetci vedia, že je prázdny. Vy viete, že už vám to pán Michelko povedal, tak už ani nebudete môcť povedať, že ste o tom nevedeli. Normálne tu rokujeme o niečom, o čom sa v druhom čítaní už nebudeme rozprávať, lebo tam bude niečo úplne iné. No, do septembra môžete porozmýšľať, čo by sa dalo ešte v tom rokovacom poriadku vylepšiť. Máme tu tento krásne otvorený priestor. Ja navrhujem vysporiadať sa s alkoholom, lebo minimálne triezvy úsudok potrebujete k tomu hlasovaniu. Ďakujem pekne.

ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. No, život prináša príležitosti, túto príležitosť na zmenu rokovacieho poriadku treba využiť, tak už, keď sme hovorili, pán Hlina, o bianko šekoch, tak možno by sme mali im dať ešte jeden tip, ako ešte byť efektívnejší v tomto. Možno by koaliční poslanci mali na začiatku volebného mandátu podpísať bianko šek ako pán Gaulieder svojho času a nemali by toľko rebelov, koľko by im bolo treba potom dávať ministerstiev a neposlušníkov treba upratať na kadejaké konzulárne úrady a neviem, kde všade, tak už, keď takéto bianko šeky zavádzame, zvážte, kolegovia, možno by ste zefektívnili a upratali si svojich rebelov a išlo by to lepšie.

Ďakujem pekne, kolegovia za faktické poznámky. No, ja sa odmietam zmieriť s tým, že takto nízko by mali byť nastavené štandardy tohto orgánu. Jednoducho, ja sa s tým zmieriť nechcem, ani sa s tým nezmierim. Kým sa bude s tým dať niečo robiť, dovtedy s tým niečo robiť budeme a kolegovia na druhej strane, vy si určite vlastné priority. Však zatiaľ vidíme, aké sú. Ale myslím si, že už tak-tak sme nízko, že toto už vidí každý. Toto už vidí každý, čomu sa mi tu... To je normálne, že na kosť odhalená pasivita a šlendriánstvo. To je už jasné. Tu už nezakryjete nič. Že to celé, čo vy tu len predvádzate, je také akože na oko práca. Niekto niekde zhora niečo rozhodne, potom sa to tu prerokuje, schváli, potom sa zistí, že to nie je dobré, tak sa to ide opravovať. Tu už nikto nerozmýšľa nad tým, o čom vlastne hlasuje a čo sa tu prijíma. Z koalície. A toto je len ilustrácia, ilustrácia, tento rokovací poriadok a celý proces okolo neho len ilustruje nízku kvalitu tejto inštitúcie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pre tých, ktorí tu včera neboli, krátke zhrnutie. Včera večer sme sa dozvedeli, že tento návrh zákona, o ktorom tu rokujeme, vlastne bude niečo úplne iné. Bude to prvé čítanie o zmene rokovacieho poriadku, ale nie kvôli špecifickej veci, čo sa týka európskeho výboru, ale ideme meniť to, čo ste pred nedávnom si zaviedli. Veľká novelizácia toho, ako bude fungovať plénum Národnej rady, sa koalícii neosvedčila, lebo priniesla, čudujte sa, diskusiu do pléna Národnej rady. A vy ste vlastne chceli umlčiavať, no tak to nesedí, tak to treba zmeniť. Tak tento zákon, ktorý ešte dnes hovorí o európskom výbore, už o niekoľko týždňov hovoriť o európskom výbore nebude, lebo ani nemôže, keďže ústavný zákon, na ktorý mal tento zákon nadväzovať, sa už z rokovania Národnej rady stiahol, čiže tu máme vlastne len taký prázdny biely papier, o ktorom môžeme hovoriť, čo na ňom asi bude namaľované. A zaznamenala som po včerajšku také ponosy koaličných poslancov, že zbytočne sa tu o tom rozprávame, zbytočne tu o tom plytváme čas, treba ísť ďalej. No, kolegovia, toto je harmonogram rokovania Národnej rady na rok 26. Naplánovaných pracovných týždňov má Národná rada, tak ja som si to tu spočítala, 16. I s týždňami, ktoré sú určené pre výbory, ktoré, tak mám pocit, že sa nie úplne využívajú na výbory, lebo výbory sú tu potom v priebehu schôdze kadejako cez prestávky, je ich 26. Bežný rok má 52 pracovných týždňov. Občania a občianky na Slovensku pracujú 52 týždňov. My máme naplánovaných 16 týždňov, s výbormi 26 týždňov, polovicu z toho. Myslím si, že my, preto vy nadobúdate pocit, že my sme tu dlho, lebo my sme si naplánovali málo pracovných dní, kolegovia. Už prvotný plán rokovania Národnej rady v tomto období je málo ambiciózny. Už len to, koľko rokovacích dní má naplánovaných Národná rada, hovorí o kvalite jej činnosti. A o obsahu toho, čo tu za tak krátky čas prerokujeme a schválime, to už sa nemusíme ani baviť. To vidí celé Slovensko a tento rokovací poriadok je toho ilustráciou, ako pracuje Národná rada, ako kvalitne, ako efektívne, aký obsah prináša a asi na čo míňa zdroje daňových poplatníkov. Lebo, keďže sme sa dozvedeli, že tá veľká zmena, ktorá tu dva roky sa chystala, potom sa schválila a teraz sme ju prvýkrát otestovali, sa v koalícii neosvedčila a ide sa meniť, tak si treba pozrieť, koľko táto zmena stála. A ja už som to tu včera hovorila a budem to tu opakovať. Pravdepodobne z tých faktúr, ktoré sú zverejnené, stála 48 000 €. Celá táto zmena technického systému podľa tej faktúry, ktorá bola zverejnená, by mala stáť 48 000 €. Budem sa pýtať, čo to je za faktúru a koľko toto celé stálo aj 211. Lebo nikto z vás sa tu nejak včera nemal k tomu, aby mi to vysvetlil, lebo keď už ideme niečo meniť, tak by sme si mali asi aj zvážiť, čo naše kroky stoja občanov a občianky. Koľko to také neuvážené rozhodnutie asi tak stojí. V čase konsolidácie. A už len to, akým spôsobom ideme meniť tu dvojročný tento dvojročný projekt, hovorí o tom, asi aký kvalitný je tento orgán. A ono to súvisí aj s tým, čomu vy v skutočnosti venujete pozornosť. A súvisí to aj s tým, čo sú vaše priority, lebo potom všetko ostatné vyzerá ako vyzerá, ako taká Potemkinova dedina alebo také kulisy v divadle. Tu rýchlo niečo. Vy by ste boli najradšej, aby sme každý zákon prešli tak do pol hodiny. Rýchlo niečo povie navrhovateľ, rýchlo niečo povie spravodajca, potom tu niekto sem-tam niečo povie, odchod, ďalej, vybavené, pásová výroba. Ale my tu nie sme vo fabrike, kde si chodíte štikať 8 hodín. Toto je najvyšší zákonodarný orgán. Tu sa nemontujú súčiastky, na ktoré máte návod. Tu sa tvorí, tu sa tvorí legislatíva, tu sa tvorí právny rámec, ktorý ovplyvňuje život všetkých ľudí na Slovensku. Ovplyvňuje všetko. Ovplyvňuje to, ako je chránený ich majetok, ovplyvňuje to, v akých kvalitných školách naše deti študujú, ovplyvňuje to, v akých nemocniciach, akú lekársku zdravotnú starostlivosť dostávajú ľudia na Slovensku, ovplyvňuje to, koľko platia dane, aké majú vytvorené pracovné podmienky, aké majú vytvorené podnikateľské prostredie. Každý jeden aspekt života, kolegovia a kolegyne, ovplyvňuje vaša práca. A vy ste si na tento rok naplánovali 16 pracovných týždňov a ešte aj hundríte, keď sa to o týždeň predĺži alebo o pár týždňov predĺži. Ľudia na Slovensku pracujú 52 týždňov v roku, aby sa zložili na chod štátu, na naše platy, na chod tejto inštitúcie, aby zaplatili dane, z ktorých by mali byť postavené mosty, cesty, diaľnice, nemocnice, školy, verejný priestor, aby z nich mali zabezpečené verejné služby a vy sa tu pohoršujete, že tu si dovolí niekto rozprávať sa o tom, čo my tu schvaľujeme. 2 hodiny včera tu zaznelo. Už 2 hodiny sa tu o tom rozprávame. Vy akože, kde je nastavený váš štandard diskusie o tak vážnych veciach? Koľko to je? A práve preto, práve preto tu schvaľujeme tak nekvalitnú legislatívu, lebo vy máte k nej takýto prístup. Rýchlo. Rýchlo, poďme. Ďalší, ďalší, ďalší. Ako keby naša práca závisela od normy, koľko tu schválime vecí, nie od kvality, aký obsah tie zákony obsahujú. Uvedomte si, čo znamená vaša ľahostajnosť k tejto práci, lebo to sa nedá inak pomenovať. Toto je ľahostajnosť k výkonu mandátu poslancov Národnej rady. Pretože Národná rada dáva dôveru vláde, nie naopak. Vy tu nie ste predĺžená ruka vlády. Vy ste Čo znamená vaša ľahostajnosť k tejto práci, lebo to sa nedá inak pomenovať. Toto je ľahostajnosť k výkonu mandátu poslancov Národnej rady. Pretože Národná rada dáva dôveru vláde, nie naopak. Vy tu nie ste predĺžená ruka vlády. Vy ste zákonodarný orgán, samostatný, suverénny stĺp moci pre rozdelenie moci v štáte. Vy tu máte kontrolovať a garantovať kvalitu legislatívy aj tej, ktorá prichádza z vlády. Toto je zákonodarný orgán. Toto nie je výkonná fabrika vlády. Toto nie je výkonná fabrika Roberta Fica. Toto nie je montážna dielňa na demontáž právneho štátu. Toto je zákonodarný orgán. A vy? Vy ste tí, ktorí dostali dôveru ľudí. Ktorí sa spoliehajú na to, že vaša práca bude kvalitatívne kvalitu ich života zvyšovať. Že sa môžu spoľahnúť, že kým oni chodia od pondelka do piatka do práce 52 týždňov v roku, aby pracovali, aby prispievali na chod tejto republiky, tak vy tu sedíte na to, aby ste rozmýšľali nad tým, ako skvalitniť ich život, ako im zlepšiť pracovné podmienky, ako im zlepšiť výkon verejných služieb, ako zabezpečiť lepší výkon ich práv, aby boli naozaj občanmi Európskej únie, aby, aby boli, aby mali rovnaké práva ako všetci ľudia v Európskej únii, aby mali rovnakú kvalitu života. To je vaša práca. A vy k nej pristupujete ani nie na 50 %. Ani nie na 50 %. Spočítajte si počet pracovných dní. Ešte raz ja budem niekde počuť po nose, koľko Národná rada tu rozpráva o čom. Zle ste si nastavili očakávania, kolegovia, príliš málo ambiciózne. Ak by ste si urobili lepší plán na prácu, nemuseli by ste byť frustrovaní, že ste tu dlhšie, ako ste očakávali, lebo toto je príliš málo za to, aké platy tu poberáme a čo sa očakáva od Národnej rady. Od Národnej rady sa neočakáva, že gro jej činnosti bude meniť vlastné pravidlá rokovania. Od Národnej rady sa očakáva, že pravidlá rokovania má vyriešené. A že tu prijíma takú úpravu, ktorá sa orientuje na ľudí. Vy veľmi radi rozprávate, že v centre vašej pozornosti je človek. Jeden konkrétny v tomto prípade a v tomto volebnom období. Tibor Gašpar. Takto to tu vyzerá. Takto to tu vyzerá, lebo nič inému sa tu nevenuje pravidelne toľko pozornosti ako Tiborovi Gašparovi a všetko ostatné tu ide len tak pomimo. Poďme rýchlo. Rýchlo, len aby už bolo hotovo vybavené. Leto ide, treba ísť na dovolenky. Ja vyzývam poslanca Michelka, aby sa s vami na tomto nepodieľal. Je to jeho návrh. Môže ho kedykoľvek stiahnuť. Nepotrebuje na to nič. Táto vládna koalícia z SNS už vytrela toľkokrát podlahu, že jeden čistý papier vám tu nemusia nechať na to, aby ste išli opravovať to, čo ani netreba opravovať. Len to, čo sa vám nepáči. Lebo sa vám nepáči diskusia, lebo vlastne nechcete pracovať. Vy máte výkon meraný na počet klikov za vládne zákony, za koaličné zákony, odchod. Toto je vaša norma práce. Žiadna hlbšia duševná činnosť, žiadna, žiadna, žiadna tvorivá činnosť, žiadne rozmýšľanie. Postláčať, domov, vybavené. A budeme sa tu o tom rozprávať. Budeme sa tu o tom rozprávať, lebo toto má vážne následky. A nejaká faktúra za to, že sa tu zmenil elektronický systém, je nič v porovnaní s tým, čo to prináša sekundárne. Koľko táto vaša ľahostajnosť, neodbornosť, šlendriánstvo stojí daňových poplatníkov peňazí. Tak sa nad tým skúste, kolegovia z koalície, zamyslieť. Je leto. Budete mať asi 2,5 mesiaca na to, aby ste si vstúpili do svedomia a ja som zvedavá, s akým nastavením sa tu v septembri vrátime? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pre tých, ktorí tu včera neboli, krátke zhrnutie. Včera večer sme sa dozvedeli, že tento návrh zákona, o ktorom tu rokujeme, vlastne bude niečo úplne iné. Bude to prvé čítanie o zmene rokovacieho poriadku, ale nie kvôli špecifickej veci, čo sa týka európskeho výboru, ale ideme meniť to, čo ste pred nedávnom si zaviedli. Veľká novelizácia toho, ako bude fungovať plénum Národnej rady, sa koalícii neosvedčila, lebo priniesla, čudujte sa, diskusiu do pléna Národnej rady. A vy ste vlastne chceli umlčiavať, no tak to nesedí, tak to treba zmeniť. Tak tento zákon, ktorý ešte dnes hovorí o európskom výbore, už o niekoľko týždňov hovoriť o európskom výbore nebude, lebo ani nemôže, keďže ústavný zákon, na ktorý mal tento zákon nadväzovať, sa už z rokovania Národnej rady stiahol, čiže tu máme vlastne len taký prázdny biely papier, o ktorom môžeme hovoriť, čo na ňom asi bude namaľované. A zaznamenala som po včerajšku také ponosy koaličných poslancov, že zbytočne sa tu o tom rozprávame, zbytočne tu o tom plytváme čas, treba ísť ďalej. No, kolegovia, toto je harmonogram rokovania Národnej rady na rok 26. Naplánovaných pracovných týždňov má Národná rada, tak ja som si to tu spočítala, 16. I s týždňami, ktoré sú určené pre výbory, ktoré, tak mám pocit, že sa nie úplne využívajú na výbory, lebo výbory sú tu potom v priebehu schôdze kadejako cez prestávky, je ich 26. Bežný rok má 52 pracovných týždňov. Občania a občianky na Slovensku pracujú 52 týždňov. My máme naplánovaných 16 týždňov, s výbormi 26 týždňov, polovicu z toho. Myslím si, že my, preto vy nadobúdate pocit, že my sme tu dlho, lebo my sme si naplánovali málo pracovných dní, kolegovia. Už prvotný plán rokovania Národnej rady v tomto období je málo ambiciózny. Už len to, koľko rokovacích dní má naplánovaných Národná rada, hovorí o kvalite jej činnosti. A o obsahu toho, čo tu za tak krátky čas prerokujeme a schválime, to už sa nemusíme ani baviť. To vidí celé Slovensko a tento rokovací poriadok je toho ilustráciou, ako pracuje Národná rada, ako kvalitne, ako efektívne, aký obsah prináša a asi na čo míňa zdroje daňových poplatníkov. Lebo, keďže sme sa dozvedeli, že tá veľká zmena, ktorá tu dva roky sa chystala, potom sa schválila a teraz sme ju prvýkrát otestovali, sa v koalícii neosvedčila a ide sa meniť, tak si treba pozrieť, koľko táto zmena stála. A ja už som to tu včera hovorila a budem to tu opakovať. Pravdepodobne z tých faktúr, ktoré sú zverejnené, stála 48 000 €. Celá táto zmena technického systému podľa tej faktúry, ktorá bola zverejnená, by mala stáť 48 000 €. Budem sa pýtať, čo to je za faktúru a koľko toto celé stálo aj 211. Lebo nikto z vás sa tu nejak včera nemal k tomu, aby mi to vysvetlil, lebo keď už ideme niečo meniť, tak by sme si mali asi aj zvážiť, čo naše kroky stoja občanov a občianky. Koľko to také neuvážené rozhodnutie asi tak stojí. V čase konsolidácie. A už len to, akým spôsobom ideme meniť tu dvojročný tento dvojročný projekt, hovorí o tom, asi aký kvalitný je tento orgán. A ono to súvisí aj s tým, čomu vy v skutočnosti venujete pozornosť. A súvisí to aj s tým, čo sú vaše priority, lebo potom všetko ostatné vyzerá ako vyzerá, ako taká Potemkinova dedina alebo také kulisy v divadle. Tu rýchlo niečo. Vy by ste boli najradšej, aby sme každý zákon prešli tak do pol hodiny. Rýchlo niečo povie navrhovateľ, rýchlo niečo povie spravodajca, potom tu niekto sem-tam niečo povie, odchod, ďalej, vybavené, pásová výroba. Ale my tu nie sme vo fabrike, kde si chodíte štikať 8 hodín. Toto je najvyšší zákonodarný orgán. Tu sa nemontujú súčiastky, na ktoré máte návod. Tu sa tvorí, tu sa tvorí legislatíva, tu sa tvorí právny rámec, ktorý ovplyvňuje život všetkých ľudí na Slovensku. Ovplyvňuje všetko. Ovplyvňuje to, ako je chránený ich majetok, ovplyvňuje to, v akých kvalitných školách naše deti študujú, ovplyvňuje to, v akých nemocniciach, akú lekársku zdravotnú starostlivosť dostávajú ľudia na Slovensku, ovplyvňuje to, koľko platia dane, aké majú vytvorené pracovné podmienky, aké majú vytvorené podnikateľské prostredie. Každý jeden aspekt života, kolegovia a kolegyne, ovplyvňuje vaša práca. A vy ste si na tento rok naplánovali 16 pracovných týždňov a ešte aj hundríte, keď sa to o týždeň predĺži alebo o pár týždňov predĺži. Ľudia na Slovensku pracujú 52 týždňov v roku, aby sa zložili na chod štátu, na naše platy, na chod tejto inštitúcie, aby zaplatili dane, z ktorých by mali byť postavené mosty, cesty, diaľnice, nemocnice, školy, verejný priestor, aby z nich mali zabezpečené verejné služby a vy sa tu pohoršujete, že tu si dovolí niekto rozprávať sa o tom, čo my tu schvaľujeme. 2 hodiny včera tu zaznelo. Už 2 hodiny sa tu o tom rozprávame. Vy akože, kde je nastavený váš štandard diskusie o tak vážnych veciach? Koľko to je? A práve preto, práve preto tu schvaľujeme tak nekvalitnú legislatívu, lebo vy máte k nej takýto prístup. Rýchlo. Rýchlo, poďme. Ďalší, ďalší, ďalší. Ako keby naša práca závisela od normy, koľko tu schválime vecí, nie od kvality, aký obsah tie zákony obsahujú. Uvedomte si, čo znamená vaša ľahostajnosť k tejto práci, lebo to sa nedá inak pomenovať. Toto je ľahostajnosť k výkonu mandátu poslancov Národnej rady. Pretože Národná rada dáva dôveru vláde, nie naopak. Vy tu nie ste predĺžená ruka vlády. Vy ste Čo znamená vaša ľahostajnosť k tejto práci, lebo to sa nedá inak pomenovať. Toto je ľahostajnosť k výkonu mandátu poslancov Národnej rady. Pretože Národná rada dáva dôveru vláde, nie naopak. Vy tu nie ste predĺžená ruka vlády. Vy ste zákonodarný orgán, samostatný, suverénny stĺp moci pre rozdelenie moci v štáte. Vy tu máte kontrolovať a garantovať kvalitu legislatívy aj tej, ktorá prichádza z vlády. Toto je zákonodarný orgán. Toto nie je výkonná fabrika vlády. Toto nie je výkonná fabrika Roberta Fica. Toto nie je montážna dielňa na demontáž právneho štátu. Toto je zákonodarný orgán. A vy? Vy ste tí, ktorí dostali dôveru ľudí. Ktorí sa spoliehajú na to, že vaša práca bude kvalitatívne kvalitu ich života zvyšovať. Že sa môžu spoľahnúť, že kým oni chodia od pondelka do piatka do práce 52 týždňov v roku, aby pracovali, aby prispievali na chod tejto republiky, tak vy tu sedíte na to, aby ste rozmýšľali nad tým, ako skvalitniť ich život, ako im zlepšiť pracovné podmienky, ako im zlepšiť výkon verejných služieb, ako zabezpečiť lepší výkon ich práv, aby boli naozaj občanmi Európskej únie, aby, aby boli, aby mali rovnaké práva ako všetci ľudia v Európskej únii, aby mali rovnakú kvalitu života. To je vaša práca. A vy k nej pristupujete ani nie na 50 %. Ani nie na 50 %. Spočítajte si počet pracovných dní. Ešte raz ja budem niekde počuť po nose, koľko Národná rada tu rozpráva o čom. Zle ste si nastavili očakávania, kolegovia, príliš málo ambiciózne. Ak by ste si urobili lepší plán na prácu, nemuseli by ste byť frustrovaní, že ste tu dlhšie, ako ste očakávali, lebo toto je príliš málo za to, aké platy tu poberáme a čo sa očakáva od Národnej rady. Od Národnej rady sa neočakáva, že gro jej činnosti bude meniť vlastné pravidlá rokovania. Od Národnej rady sa očakáva, že pravidlá rokovania má vyriešené. A že tu prijíma takú úpravu, ktorá sa orientuje na ľudí. Vy veľmi radi rozprávate, že v centre vašej pozornosti je človek. Jeden konkrétny v tomto prípade a v tomto volebnom období. Tibor Gašpar. Takto to tu vyzerá. Takto to tu vyzerá, lebo nič inému sa tu nevenuje pravidelne toľko pozornosti ako Tiborovi Gašparovi a všetko ostatné tu ide len tak pomimo. Poďme rýchlo. Rýchlo, len aby už bolo hotovo vybavené. Leto ide, treba ísť na dovolenky. Ja vyzývam poslanca Michelka, aby sa s vami na tomto nepodieľal. Je to jeho návrh. Môže ho kedykoľvek stiahnuť. Nepotrebuje na to nič. Táto vládna koalícia z SNS už vytrela toľkokrát podlahu, že jeden čistý papier vám tu nemusia nechať na to, aby ste išli opravovať to, čo ani netreba opravovať. Len to, čo sa vám nepáči. Lebo sa vám nepáči diskusia, lebo vlastne nechcete pracovať. Vy máte výkon meraný na počet klikov za vládne zákony, za koaličné zákony, odchod. Toto je vaša norma práce. Žiadna hlbšia duševná činnosť, žiadna, žiadna, žiadna tvorivá činnosť, žiadne rozmýšľanie. Postláčať, domov, vybavené. A budeme sa tu o tom rozprávať. Budeme sa tu o tom rozprávať, lebo toto má vážne následky. A nejaká faktúra za to, že sa tu zmenil elektronický systém, je nič v porovnaní s tým, čo to prináša sekundárne. Koľko táto vaša ľahostajnosť, neodbornosť, šlendriánstvo stojí daňových poplatníkov peňazí. Tak sa nad tým skúste, kolegovia z koalície, zamyslieť. Je leto. Budete mať asi 2,5 mesiaca na to, aby ste si vstúpili do svedomia a ja som zvedavá, s akým nastavením sa tu v septembri vrátime? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Keďže som sa dozvedela, aké je to drahé, využijem do poslednej minúty čas, kým ho máme, lebo, keď už sme za to toľko zaplatili, tak aspoň nech to stojí za to, lebo no. Toto je rokovací poriadok. Neviem, kto bude na obale toho najbližšieho, ale tu je Národná rada. Národná rada, najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky a my tu sa, ja mám pocit, že toto tu, čo schvaľujeme, sú trhacie kalendáre. Koľko má toto? Však to čerstvé mlieko má dlhšiu trvanlivosť ako jeden rokovací poriadok. Nie trvanlivé, čerstvé. To, čo má tri dni aj s cestou. Tak toto je to toto. Toto ste schválili. A zmena toho celého, všetko toto ponastavovanie tu. Dva týždne sa tu s tým niekto musel naťahovať, musel tu chodiť, museli to meniť. Stálo to, no to sa budem pýtať infožiadosťou, lebo tá cena sa, musím povedať, že ma normálne, že ma šokovala. Ak toto stálo 48 000, tak ja nerozumiem kolegovi a zvlášť pán Macášek vašej takej akože takému kľudu, že však akože, o čom sa my tu bavíme? No o peniazoch sa tu bavíme evidentne. Lebo, keď sa potom tu minister Kamenický postaví a začne sa tu zavzdušňovať, nech mu povieme, kde on má nájsť peniaze, keď zruší transakčnú daň. Tak možno aj v takýchto nie úplne múdrych, takzvane nemúdrych rozhodnutiach. Ja neviem. Normálne, že ja nerozumiem tomu, ako takto môžeme k tomu pristupovať, ako keby to bola simulácia nejaká, že to nemá následky, tie konania. Tu sa, no a tam, tam máš googla, smeje. Ja neviem. Z čoho má dobrú náladu? Z čoho má dobrú náladu? Že sme minuli 50 000 € na to, aby sme to hodili teraz do koša. Z toho máte dobrú náladu? Či z čoho máte dobrú náladu? Málo to stálo, treba viac. No dobre, toto, toto povedzte ľuďom. Rokovací poriadok, ktorý sa tu týka 150 ľudí, ideme schvaľovať už neviem, koľký ďalší, takým spôsobom avangardným alebo akým, v inotajoch ako Schredingerova mačka. Nikto ešte nevie, či je živá alebo mŕtva, ale už máme vrece. Už máme vrece, v ktorom bude. Ešte nikto nevie, čo tam bude. Evidentne drahé vrece. A vám to príde normálne? Vám toto príde akože normálne, vám toto príde normálne? Ja neverím, že tu nemám okuliare, nevidím. Za 107 sa ja musím rozčuľovať nad tým, že Národná rada len tak si tu schvaľuje, ruší, mení, prispôsobuje, testuje. A čo, my sme na základnej škole v chemickom laboratóriu? Ja už si nebudem nikdy pozerať faktúry večer, lebo ja potom nebudem môcť spať. On sa smeje. Normálne oni sa smejú z toho, že skvelý rok poriadok, a ja tu chcem sa vrátiť k tomu, čo povedal pán Dostál. Im nevyhovuje tá zmena. Ja nehovorím, že to je zlá zmena. Len im nevyhovuje, lebo zistili, že oni vlastne nechceli urobiť dobre, aj keď čaro nechceného urobili niečo, čo by aj mohlo fungovať, len to nesedí. Ten proces nesedí na ten obsah, ktorý tu chcú schvaľovať. Lebo, keď tu chcú nosiť zákony, ktoré majú pomáhať obžalovaným ľuďom, no tak jasné, že potom nechcú takúto debatu, lebo sa to ťažko počúva. Lebo sa o tom nechcú, nechcú, ďakujem, nechcú baviť. Sa bojím trochu napiť, ale tak ja skôr, keď vidím, ako sa tu všetci smejete, sa bojím, ale dobre, ďakujem. Ja mám času relatívne dosť, kľudne môžeme podiskutovať, pán Mašku. Ďakujem. Ale k veci sa, ale k veci sa vráťme. Normálne sa vráťme sa k veci, lebo toto je, že táto inštitúcia má tento zákon na to, aby prijímala iné zákony. Aby prijímala zákony také, ktoré prispievajú k tomu, že Slovenská republika je dobrým miestom na život, ktoré menia dane tak, aby boli primerané, aby veľmi nezaťažovali ľudí, zároveň aby udržiavali chod štátu. Ktoré rozhodujú o sociálnom systéme. Rozhodujú o tom, ako sa na Slovensku majú tí najslabší. Aké podmienky majú pre život? Ako im pomôže spoločnosť, keď potrebujú pomoc? Rozhodujú o tom, ako sa v tejto republike majú deti. Rozhodujú o tom, ako sa v tejto republike majú dôchodcovia, chorí ľudia, študenti, študentky, všetky profesie. A nejde nám to úplne, priznajme si to tak, ako to je. Posledné 3 roky nám to veľmi nejde. Lebo nová kategória, ktorej sa musí Národná rada venovať, sú obžalovaní. A teraz vždy aj ja, aj ja si hocikedy povzdychnem, pán kolega, že zase. Zase návrh, ktorý sa týka obžalovaných. Presne tak si ja povzdychnem. Aspoň viete, ako sa cítim, keď tu nosíte tieto návrhy. Nie nad vami, kolega. A tomuto by sme sa mali venovať a my sa ničomu inému nevenujeme, len sa venujeme tu pár obžalovaným. Potom zistíme, že treba zmeniť náladu v Národnej rade, lebo príliš sa tu opozícia vyjadruje, tak príde veľká zmena. Ktorá prinesie niečo úplne iné, ako chcela, alebo tak, keď chcete skrývať zlý úmysel, tak to tak väčšinou dopadne. Lebo, keď ste chceli umlčať opozíciu, tak ste to mali priznať a urobiť to tak a bolo by vybavené. Lenže vy to nechcete priznať, tak to tak kamuflujete až tak, že potom vám z toho vyjde niečo iné, ako ste chceli. A teraz to ideme meniť cez prázdniny. Ten zákon bude tak prázdny ako táto stolička vedľa mňa, lebo Michelko už neviem, odišiel definitívne. A ja rozumiem, že vy sa akože čudujete, že ja sa tu rozčuľujem nad tým, ale veď to je, že na hlavu postavené. Všetky dobré veci, ktoré by mala táto inštitúcia robiť, idú bokom, lebo sa tu ideme znovu venovať zmene rokovacieho poriadku. Rokovací poriadok, čo je proste proces, kto kedy dvihne ruku, koľko toho a k čomu povie. Len preto, že sa vám nepáči, čo tu počúvate, len preto, že nerešpektujete demokratické rozdelenie zastúpenia občanov. Ja som si to pozerala, minule som si to musela priblížiť. V posledných voľbách 1 300 000 ľudí volilo strany vládnej koalície a 1 200 000 ľudí volilo strany opozičné. To nie je až taký veľký rozdiel. To nie je až taký veľký rozdiel, aby ste sa vy takto bohorovne alebo skôr tak nadradene pozerali na opozíciu a robili všetko preto, aby ste ju tak umlčali alebo odsunuli alebo si zvýhodnili nejaké svoje postavenie. A stojí to veľa peňazí okrem iného. To, že to stojí čas a že to stojí nervy a že to je celé nefunkčné a je to vlastne zbytočné, to je druhá vec a stojí to ešte k tomu aj peniaze. A za tú dobu, ja by som tu najradšej rozprávala o niečom, napríklad o zmene sociálneho systému, ktorý bude spravodlivejší, ktorý reflektuje na to, ako sa mení doba, ako sa mení pracovný trh a v kontexte toho, ako treba pomôcť jednorodičom. Napríklad alebo treba pomôcť študentom. Ako treba zmeniť školský systém, aby bol pripravený na to, čo sa deje vo svete, ako sa menia technológie, ako sa mení pracovný trh, ako sa mení potreba práce. Ďaleko radšej by som sa rozprávala o tom, ale nemôžeme, lebo čo tu máme, rokovací poriadok. A ešte takým bizarným spôsobom, že je tu nejaký zákon, ktorý vlastne tak na polovicu zobrali späť, polovicu tu nechali, ten zvyšok ešte dajú preč a na to prilepíme zmenu rokovacieho poriadku nanovo. Ja by som tu veľmi rada stála a rozprávala sa o tom, v akej kondícii je Slovenská republika po 30 rokoch, čo sa týka napríklad prorodinných opatrení. Kde sú slovenské rodiny v porovnaní s európskymi rodinami? Či majú vytvorené také príležitosti? Či majú vytvorené také zázemie v štáte? Či je tu prorodinná politika, o ktorej tu všade počúvame? Len ona je podobne prázdna ako tento návrh zákona. Či naozaj rodiny na Slovensku si žijú taký štandard, ako si žijú rodiny niekde inde v Európe a ak nie, či s tým ideme niečo robiť, ale nemôžeme sa o tom rozprávať. Lebo sa musíme rozprávať o rokovacom poriadku už neviem, koľkýkrát. A zbytočne tu krútite hlavou. Tie minúty sú tak drahé, že my ich využijeme, aj keby ja neviem čo sa malo stať a poďme si povedať, čo všetko za tie minúty sme si tu mohli konštruktívne povedať a nemôžeme, lebo ideme meniť rokovací poriadok. Tak to je. A ja krútim nad tým hlavou, pán Gála, lebo je to nenormálne. Lebo takto nemá vyzerať rokovanie Národnej rady. Národná rada sa viac zaoberá svojím predsedajúcim, svojím podpredsedom, svojimi procesmi, tým, čo sa tu deje, ako tým, čo schvaľuje. Sama sebou, sama sebou sa zaoberá ďaleko viac času, ako sa zaoberá tým, čo sú jej výsledky pre ľudí na Slovensku. A ešte to robí aj zle, takže sa k tomu musí vracať, aby toho nebolo málo. A potom sa tu nejaký poslanec ozve alebo pardon, potom sa ozve pán Machaš, nie nejaký. A začuduje sa, že prečo sa my tu o tom rozprávame dve hodiny? Aj ja sa čudujem, že sa tu musíme o tomto rozprávať dve hodiny, ale taký návrh je tu predložený, tak sa o ňom rozprávame. Tak sa o ňom rozprávame a to sa ešte o ňom budeme rozprávať, keď podám tú infožiadosť, lebo keď táto zmena stála toľko peňazí a teraz to ideme len takto, že haha, máme tu nejaký návrh, ktorý my vlastne celý zmeníme, takto vás, takto vás obabreme. Nech som slušná, lebo toto nemá ani slušný výraz už. To najslušnejší výraz začína byť problém na to, čo sa tu deje. A my vám ešte ukážeme, a kto z koho a neviem čo, no tak pardon, budeme sa o tom rozprávať. Budeme sa o tom rozprávať, lebo to sú v zásade veľmi vážne veci. Ktoré majú veľmi vážne dopady a ktoré sú veľmi drahé na konci dňa. 7:00 večer, opäť raz sa tu rozprávame len sami o sebe. Gratulujem, kolegovia, dovidenia.