Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister, pán spravodajca, v úvode by som sa chcela poďakovať našim opozičným partnerom zo strany Sloboda a Solidarita pani poslankyni Kolíkovej a pánovi poslancovi Krúpovi, ako aj mojim kolegom a kolegyniam z Progresívneho Slovenska Lucii Plavákovej, Irene Bihariovej, Branislavovi Vančovi a ďalším mojim kolegom a kolegyniam, ktorí spolupracovali na tvorbe nášho spoločného pozmeňujúceho návrhu, ktorý v závere môjho vystúpenia prednesiem v tomto pléne.
Tiež by som chcela oceniť konštruktívny prístup v tejto otázke navrhovateľov tohto návrhu, ktorí si vypočuli naše pripomienky a výhrady, viaceré z nich aj zapracovali do pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme, s ktorým sme sa mali možnosť oboznámiť včera. Zároveň však musím povedať, že naďalej považujeme obsah tohto návrhu za natoľko pre nás neakceptovateľný, že sme sa rozhodli podať aj vlastný pozmeňujúci návrh, ktorý v závere tohto vystúpenia prednesiem.
Chcem povedať, že tento návrh nemôžme posudzovať izolovane len v kontexte toho, ako argumentoval aj pán minister, že je to reakcia na to, čo sa udialo, myslím, že 15. júna (správne "15. mája", pozn. red.), teda po atentáte na premiéra tejto republiky. My tento návrh vyhodnocujeme v kontexte celého pôsobenia tejto vlády a predkladaných návrhov v tomto pléne za posledných osem mesiacov, pretože nie je možné individuálne hodnotiť len jeden z týchto návrhov, ktorý my považujeme za prílišný zásah do práva na zhromažďovanie, ktoré je najdôležitejším politickým ústavným právom občanov a občaniek. Len včera v tomto pléne sme zlikvidovali prijatím návrhu o zrušení RTVS a príslušných návrhov verejnoprávnu slobodnú televíziu a spravili sme z nej nástroj vládnej a štátnej propagandy. A kolega Dubéci vo svojom prejave včera vymenoval desiatky personálnych zmien, ktoré sa diali. Niektoré rýchlo, niektoré pomalšie, tak ako vám to umožňovala aktuálna situácia a právna úprava, ale v zásade zo svojvôle vládnej koalície, bez konštruktívnej debaty, bez toho, aby opozícia, verejnosť, odborná verejnosť dostala adekvátne informácie o tom, prečo ste tieto personálne zmeny vykonali, aké tam boli odborné dôvody a ako sú odborne odôvodnené nové nominácie, ktorými ste tieto úrady obsadili.
A takto by som mohla prejsť prierezom celých osem mesiacov od Trestného zákona cez likvidáciu fondov na podporu umenia a tak ďalej. Preto sa nečudujte, že aj pri tomto návrhu aj keď deklarujete dobrý úmysel a v zásade ochranu verejnosti a občanov a občaniek tohto štátu, aby mohli slobodne, pokojne a bezpečne realizovať svoje právo na zhromažďovanie, máme obavy, či toto právo nebude, či táto právna úprava, ktorú ste predložili do tohto pléna, nebude v konečnom dôsledku zneužitá na možno zakázanie takých zhromaždení, ktoré nebudú po vôli súčasným vládnym politikom, ale možno do budúcna aj iným politikom, ktorí dnes nemusia sedieť v pléne Národnej rady, nemusia byť parlamentnou stranou, ale po najbližších voľbách veľmi radi uvítajú, že táto právna úprava, ktorá je dnes predložená v tomto pléne, im napriek podanému pozmeňujúcemu návrhu stále vytvára široký priestor na svojvoľné rozhodnutie o zákaze zhromažďovať sa občanov a občaniek.
Tiež máme za to, že napriek pozmeňujúcemu návrhu stále obsah predloženého návrhu sa javí ako v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky a nekorešponduje ani so stanoviskami Benátskej komisie. Nemôžem súhlasiť s tvrdením pána ministra, že občania majú právo zhromažďovať sa, ale nie je im garantované právo zhromažďovať sa na vybranom mieste a vo vybranom čase. Už samotný Európsky súd pre ľudské práva toto v niekoľkých svojich rozhodnutiach veľmi konkrétne a veľmi jasne deklaroval, že občania a občianky majú právo nielen sa zhromažďovať, ale majú právo si vybrať aj miesto, čas a okolnosti, za ktorých k zhromažďovaniu má dôjsť.
Tiež sa nemôžem stotožniť s tvrdením, že politické práva majú nižšiu právnu... majú nižšiu právnu ochranu ako právo na život alebo práva na ochranu súkromia alebo obydlia. Je síce pravda, že testom proporcionality takéto porovnanie prejsť musí a v zásade požívajú vyššiu právnu ochranu základné ľudské práva pred politickými, ale zároveň Európsky súd pre ľudské práva a všetky ostatné inštitúcie, ktoré som tu už menovala, jednoznačne pomenovali právo na zhromažďovanie ako jedno z najdôležitejších politických práv občanov a občaniek, ktorý je nosným pilierom slobodného a demokratického zriadenia. Nie je preto možné do tohto práva zasahovať nad mieru prípustnú celej filozofii ústavného práva na zhromažďovanie a môže doňho zákonodarca zasiahnuť zmenou, zákonnou úpravou len v takom rozsahu, ktorá napomáha bezpečne vykonávať toto právo, ale nezasahuje do tohto práva a nevytvára priestor na svojvôľu rozhodovania či už obce, alebo iného orgánu. V zásade by malo platiť, že o práve zhromažďovať sa nerozhoduje žiaden orgán. Právo na zhromažďovanie má byť primárne na základe ohlásenia a obec alebo iný príslušný orgán zasiahne do tohto práva napríklad rozhodnutím o zákaze alebo nejakom korigovaní toho miesta a času len v prípade, ak sú na to splnené jasne definované zákonné podmienky, ktoré musia byť definované len v takej intenzite a v takom rozsahu, ktoré len v minimálnych rámcoch zamedzujú právo zhromažďovať sa občanom a občaniek.
Často vládni predstavitelia aj predstavitelia súčasnej koalície hovoria, že chcú zabezpečiť silný štát. Ja si silný štát predstavujem tak, že vie zabezpečiť riadny výkon práv všetkých obyvateľov a obyvateliek, zvlášť ústavných práv obyvateľov a obyvateliek spôsobom, ktorý nebude primárne zasahovať do výkonu týchto práv. My musíme byť schopní zabezpečiť výkon práva na zhromažďovanie tak, aby občania a občianky nemali pochybnosť o tom, že keď sa rozhodnú vyjadriť svoj občiansky názor zhromaždením, že im niekto doňho zasiahne z dôvodov, ktoré nevedia dostatočne dopredu predvídať. Mám za to, že súčasný návrh aj po prijatí pozmeňujúcej, pozmeňujúceho návrhu stále vytvára široký priestor na to, aby v prípade, ak povedzme, aby v prípade, ak obec napríklad si nie je istá, či zvládne zabezpečiť bezpečnosť výkonu zhromaždenia, sa skôr môže prikloniť k tomu, že takéto zhromaždenie zakáže alebo ho presunie, alebo ho nejakým spôsobom inak obmedzí. My musíme byť pripravení poskytnúť občanom a občiankam ochranu, podporu a bezpečnosť pri výkone ich ústavných práv. Nie je prípustné, aby sme išli cestou zákazov, reštrikcií a obmedzovaní. Na to už sme príliš vyspelá demokratická spoločnosť, aspoň teda dúfam, že stále aj po tejto vláde a po tomto volebnom období aj budeme.
Reagujem trošku na to aj, čo dnes zaznelo na tlačovke, ktorá bola, myslím, myslím, ráno, kde už pán minister avizoval prijatie ďalších lex atentát, dva, tri a štyri, návrhov, ktoré pravdepodobne, ako som tak, ak som správne pochopila, plánujete predložiť do tohto pléna. (Reakcia navrhovateľa.) Ja som to započula, nevidela, prepáčte. Tak predseda klubu, ospravedlňujem sa.
Nemáme tiež garanciu, že všetky, všetky tie oblasti, ktoré ste vyšli v ústrety aj nám, aj iným organizáciám, ktoré ich namietali pri tomto návrhu, nebudú zapracované do tých ďalších návrhov, a tak sa nečudujte, že máme obavu, ako tento návrh opäť raz ovplyvní slobodnú a demokratickú spoločnosť na Slovensku. Z týchto dôvodov teraz prednesiem spoločný pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili so stranou Sloboda a Solidarita.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastaviť časomieru.

Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Podávam pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Juraja Krúpu, Zuzany Mesterovej a Martina Dubéciho k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 1.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 2 znie:
"2. V § 1 odsek 5 znie:
"(5) Sú zakázané zhromaždenia
a) v okruhu 50 metrov od
1. objektu, v ktorom pravidelne rokuje Národná rada Slovenskej republiky,
2. objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd Slovenskej republiky, ak osobitný predpis neustanovuje inak,1b,
b) v okruhu 20 metrov od
1. objektu, v ktorom pravidelne rokuje vláda Slovenskej republiky,
2. iného objektu ako podľa prvého bodu, v ktorom rokuje alebo inak vykonáva svoju pôsobnosť vláda Slovenskej republiky,
3. sídla všeobecného súdu, ak účel zhromaždenia môže ohroziť právo na spravodlivý súdny proces."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:
"1b) Napríklad § 242 zákona č. 314/2008 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
3. V čl. I sa vypúšťa bod 5.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa vypúšťa bod 6.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 7 znie:
"7. § 10 odseky 3 a 4 znejú:
"(3) Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia.
(4) Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v bezprostrednej blízkosti obydlia osoby, s výkonom zamestnania, povolania alebo funkcie ktorej účel zhromaždenia priamo súvisí, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, žeby sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia."."
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
6. V čl. I v deviatom bode sa § 14 ods. 1 vypúšťa písmeno m).
7. V čl. I sa vypúšťajú body 10 až 12.
8. V čl. II sa vypúšťa bod 3.
Ostatné novelizačné body v čl. II sa primerane prečíslujú.
9. Články III a IV sa vypúšťajú.
10. V čl. V sa vypúšťajú body 4, 5 a 7.
11. Článok VII a článok VIII sa vypúšťajú.
Nasledujúci novelizačný článok sa primerane prečísluje.
12. V čl. IX sa slová "dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami "15. júla 2024".
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.
A v závere len navrhnem, aby sa o jednotlivých bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu hlasovalo samostatne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len chcem kolegu podporiť v tvrdení o tom množstve rozhodnutí Európskeho súdu a Ústavného súdu, ktorými disponujeme. Naozaj existuje množstvo konkrétnych rozhodnutí či už Európskeho súdu pre ľudské práva, stanoviská Benátskej komisie, nášho Ústavného súdu, ktoré konkrétne a podrobne popisujú a vysporiadavajú sa so situáciou zásahu do práv zhromažďovať sa, a všetky tieto orgány vnímajú toto právo ako jedno z najdôležitejších politických práv občanov a občianiek a veľmi citlivo vnímajú zásah do tohto práva. A viete, my môžme ísť aj cestou zákazov a obmedzovania práv občanov, ale to je také primitívne, jednoduché riadenie štátu a vyspelá demokracia má predsa na viac, že štát si musí vo vyspelom demokratickom systéme vedieť poradiť so zabezpečením bezpečnosti bez toho, aby musel zasahovať do najzákladnejších a najdôležitejších politických práv občanov a občianiek a musí byť schopný technicky, aj personálne, aj schopnosťami zabezpečiť bezpečnosť bez toho, aby obmedzil občanov. Lebo to obmedzovanie je tá najjednoduchšia cesta, ktorou môžme ísť a po tridsiatich rokoch demokracie, si myslím, že už máme na viac.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán Gašpar, rovnakými nálezmi a rovnakou argumentáciou sme argumentovali že v prípade Trestného zákona. V pléne v rozprave som citovala tie isté nálezy Ústavného súdu k skrátenému legislatívnemu konaniu aj stanovisko Benátskej komisie, aké som citovala dnes, lebo to spolu vecne súvisí. Ústavný súd toto, náš, našu sťažnosť prijal na konanie aj sťažnosť pána, pani prezidentky aj ďalšej opozičnej strany, a uvidíme ako rozhodne, čiže nemôžem sa s vami stotožniť, že sme nechceli počuť tie isté argumenty. My sme tými istými argumentami v skrátenom legislatívnom konaní argumentovali a budeme argumentovať nimi zakaždým, keď budeme mať pocit, že porušujete zákon, keď prekla... predkladáte nejaký návrh v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý tam nepatrí.
A čo sa týka tej bezpečnosti, už súčasná právna úprava umožňuje všetkým zložkám, či už policajným, alebo ďalším, ktoré sú oprávnené zabezpečovať nejakým spôsobom bezpečnosť, zabezpečiť zhromaždenia do tej doby, kým prebehne riadny legislatívny proces. My tu nie sme na holej lúke, kde neplatia žiadne pravidlá, my zabezpečiť bezpečnosť vieme a nemám pocit, že sa tu deje stovky zhromaždení, ktoré by prekračovali kapacity policajných možností zabezpečovania ochrany.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, zareagujem tak vo všeobecnosti na kolegov zo SMER-u, ja nespochybňujem, že otázky, ktoré ste načrtli, že o nich nemá prebiehať diskusia, vy ste len predbehli dobu, pretože ja som necitovala z dôvodovej správy k návrhu zákona, ale z odôvodnenia SLK, v tejto fáze sa nebavíme o tom, že či to, čo obsahuje návrh zákona, má po vecnej stránke nejaké opodstatnenie, momentálne sa rozprávame o tom, či sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, a tie podmienky si nevymýšľam ani ja, ani kolega Dubéci, ani vy, ale hovorí o nich zákon, kde Ústavný súd jasne povedal, že pokiaľ Národnej rade ako zákonodarcovi nevyhovujú, tak ich môže zmeniť, ale do doby, kým ich nezmení, ich musí rešpektovať.
Takže my máme za to, že podmienky na SLK splnené nie sú, avizuje to vo svojom stanovisku aj Súdna rada, načrtol to aj verejný ochranca práv, aj iné autority, ktoré sa venujú posudzovaniu spravodlivosti a správnosti legislatívneho procesu, čiže budeme sa rozprávať aj o tých otázkach, ktoré ste načrtli, ale neskôr.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, na úvod chcem povedať, že v Progresívnom Slovensku si plne uvedomujeme závažnosť situácie, ktorú priniesol atentát spáchaný na premiéra tejto republiky. Uvedomujeme si aj napätú situáciu v spoločnosti a taktiež si uvedomujeme potrebu riešenia bezpečnostných opatrení. Zároveň však máme za to, že predložený návrh neobsahuje také opatrenia, ktoré spĺňajú zákonné požiadavky pre skrátené legislatívne konanie.
Z doterajšej právnej úpravy vyplýva, že skrátené legislatívne konanie môže prísť vtedy, ak za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Po preštudovaní dôvodov, ktoré vláda uviedla v správe k skrátenému legislatívnemu konaniu máme za to, že takéto dôvody dôvodová správa neobsahuje a že dôvody, ktoré, ktorými dôvodí relevantnosť skráteného legislatívneho konania sú len domnelé dôvody, nie skutočné, ktoré neodrážajú skutočnú situáciu.
Budem citovať z dôvodovej správy vlády: „Prvou oblasťou úpravy je poskytovanie ochrany určeným osobám a poskytovanie ochrany určených subjektov, kde dochádza“ k tak... „tak k rozšíreniu okruhu osôb a objektov. Okrem rozšírenia ochrany počas výkonu funkcie sa zakotvuje aj doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov. Zabezpečovanie sa bude týkať aj detí aj rodinných príslušníkov vybraných osôb, ako aj tzv. lídrov opozície, teda predsedov politických strán a hnutí zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky.“
Máme aj za to, že už súčasná právna úprava umožňuje vládnym predstaviteľom poskytnúť a relevantným orgánom poskytnúť ochranu vyššie menovaným, všetkým vyššie menovaným subjektom za predpokladu, aby... ak by im reálne hrozilo nebezpečenstvo v danom čase a ak by bolo nebezpečenstvo takej úrovne, ktorá by si vyžiadala takúto ochranu, čiže nevidíme dôvod, aby takáto právna úprava musela v skrátenom legislatívnom konaní prijímaná.
Druhou oblasťou je úprava podmienok výkonu zhromažďovacieho práva, kde dochádza k úprave rozsahu a podmienok, za ktorých možno výkon zhromažďovacieho práva obmedziť. V tejto otázke by som chcela upriamiť pozornosť na stanovisko verejného ochrancu práv, ktorý doručil, myslím, včera alebo dnes politickým subjektom, v ktorom verejný ochranca práv vyslovil obavu z toho, že takto navrhnutá úprava, akú obsahuje tento návrh, by mohla byť v rozpore s najdôležitejším politickým právom občanov a občaniek, ústavným právom, právom na zhromažďovanie. Zároveň navrhol nejakú alternatívu, ako by takáto zmena úpravy mohla vyzerať, a vyslovil presvedčenie, že bolo by vhodné, aby k tomu, aby k tejto otázke prebehla širšia verejná diskusia.
Chcem poukázať, že samotná, samotný navrhovateľ vo svoj dôvodovej správe uvádza, že atentát na premiéra vyvolal v spoločnosti širokú potrebu verejnej diskusie, a zároveň týmto návrhom na skrátené legislatívne konanie berie možnosť verejnosti, odbornej verejnosti aj opozícii viesť túto diskusiu relevantne a v dostatočne dlhom čase, takže máme za to, že ani v otázke práva na zhromažďovanie nie sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Treťou oblasťou úpravy sú zmeny v priestupkovom zákone, kde sa navrhuje sprísniť sankcie za niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj posilniť oprávnenia príslušníkov Policajného zboru za účelom zvýšenia objasniteľnosti týchto priestupkov spáchaných prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby. Máme za to, že súčasná právna úprava dostatočne pokrýva schopnosť štátu vysporiadať sa s takýmito činmi a v zásade, pokiaľ nie... pokiaľ samotná komunikácia politických predstaviteľov štátu aj vrcholových politických predstaviteľov sa neznení, tak to, takáto právna úprava ani, ani keď bude v skrátenom legislatívnom konaní prijatá, nič nevyrieši. V prvom kroku by sme mali začať tak, ako už pán minister povedal vo svojom úvodnom prejave, od seba, zmierniť vlastnú rétoriku, nepolarizovať spoločnosť a v riadnom pripomienkovom konaní prijať také návrhy, ktoré upokoja, skutočne upokoja situáciu a nastavia základné rámce komunikácie a aj možnosť lepšie vyšetrovať trestné činy v online priestore.
Na podporu našich tvrdení, aby to nebolo, aby to nevyzeralo, že to je len nejaký politický boj medzi opozíciou a koalíciou, by som rada uviedla stanoviská Ústavného súdu a Benátskej komisie, ktorí sa s touto otázkou vo svojich niekoľkých rozhodnutiach už vysporiadali v minulosti.
Benátska komisia k problematike skrátených legislatívnych konaní uviedla, že žiadna zmysluplná debata nie je možná, ak je návrh zákona prezentovaný a prijatý náhle a v rýchlosti v zrýchlenom konaní, ktoré obmedzuje verejné a parlamentné preskúmanie. Nedostatočná diskusia počas legislatívneho procesu negatívne ovplyvňuje aj kvalitu výsledkov legislatívy. Podľa Benátskej komisie by väčšina nemala manipulovať procesom s cieľom vyhnúť sa verejnému pripomienkovaniu.
Benátska komisia tiež konštatovala, že hoci neexistujú medzinárodné štandardy týkajúce sa dĺžky legislatívneho procesu, možnosť verejnej diskusie musí byť zachovaná. Benátska komisia opakovane konštatovala, že opatrnosť a sebaobmedzenie sú nevyhnutné, keď sa postupuje v skrátenom legislatívnom konaní, a hoci tento postup môže byť v súlade s národnou legislatívnou, takýto postup nie je vhodný pre prijímanie zákonov v prípade komplexných a citlivých záležitostí, ktoré majú významný sociálny a politický dopad, a je veľmi otázne z hľadiska transparentnosti, inkluzívnosti, demokratickej legitimity a zodpovednosti. Máme za to, že prijímať zmenu v oblasti ústavného práva občanov a občaniek na zhromažďovanie je presne tým typom zmeny, ktorá si vyžaduje širokú verejnú diskusiu, tak aby bola zmena náležite prijatá verejnosťou a nevzbudzovala nedôveru.
Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval vo svojich vyjad... vo svojich nálezoch, ktoré boli prijaté v prechádzajúcom období, a myslím, že niektoré boli iniciované aj z vašej strany, Národná rada je pri výkone svojich kompetencií viazaná ústavou, čo platí aj pre proces prerokovania a schvaľovania zákonov. Ak sa Národná rada domnieva, že podmienky na skrátené legislatívne konanie sú nenáležité, môže zmeniť príslušné ustanovenia zákona o rokovacom poriadku. Nemôže ich však svojvoľne porušovať. Procedurálne pravidlá na prijímanie zákonov sú odrazom demokratického pluralitného systému, v ktorom má byť, mať opozícia možnosť vyjadriť sa a presadiť aj záujmy menšiny. S uvedeným korešponduje povinnosť väčšiny rešpektovať ochranu menšín, v tomto prípade parlamentnej opozície, čím sa napokon realizuje aj samotná kontrola parlamentnej väčšiny. Aby bola splnená podmienka existencie mimoriadnej okolnosti, ktorá musí nastať náhle, nečakane, a s tým, že sa na ňu nebolo možné pripraviť. Splnenie tejto mimoriadnej okolnosti musí byť taktiež náležite odôvodnené, a to reálnosťou ohrozenia, jeho bezprostrednosťou a konkrétnosťou.
Demokratický a právny štát je však taký štát, v ktorom právo vo forme ústavy a zákonov zaväzuje nielen adresátov a vykonávateľov, ale aj jeho tvorcu. Nikdy ani parlament, alebo ako reprezentant suveréna nie je vyňatý spod povinnosti dodržiavať pri svojej činnosti ústavu a zákony. Má síce právomoc ich meniť, ale kým sa tak nestane, musí ich rešpektovať. Vykonaním skráteného legislatívneho konania môže podľa názoru Ústavného súdu dôjsť k porušeniu viacerých princípov demokratického a právneho štátu vyplývajúcich z článku I ústavy.
Spomeniem len tri.
Princíp zákazu svojvôle a zneužitia moci, pretože zákonodarca, parlamentná väčšina vykonaním skráteného legislatívneho konania napriek námietkam parlamentnej menšiny zneužíva svoju moc, ak prijme zákon v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby sa, aby na to boli splnené zákonné podmienky.
Princíp transparentnosti a verejnej kontrolovateľnosti výkonu verejnej moci, pretože upustením od riadneho legislatívneho procesu v rozpore so zákonom znemožníte verejnosti, ako aj voleným zástupcom občanov, reprezentujúcim parlamentnú menšinu, riadne sa oboznámiť s návrhom napadnutého zákona a vykonať k nemu štandardnú odbornú oponentúru vo forme pripomienkového konania.
Princíp legality, pretože zákonodarca vykonáva skrátené legislatívne konanie, pretože ak zákonodarca vykonáva skrátené legislatívne konanie, na ktoré nie sú splnené zákonné podmienky, koná mimo rámca a medzí ústavy a v rozpore s rokovacím poriadkom, zatiaľ čo v demokratickom a právnom štáte majú všetci adresáti zákonov právo na to, aby zákony boli prijímané postupom, ktorý je v súlade s ústavou a zákonom, a aby aj orgány v štátnej moci pri výkone verejnej moci dodržiavali ústavu a zákony, pričom zákonodarca by tak nekonal, ak by vykonal skrátené legislatívne konanie v rozpore so zákonom.
Toto bolo zhrnutie všetkých faktických pripomienok a v rozhodnutí, ktoré prijali orgány nezávislé na ochranu zákonnosti a ústavnosti a spravodlivosti. Toto nie je politický prejav, preto vás chcem poprosiť, aby ste ešte raz zvážili, či sú naozaj dané podmienky skráteného legislatívneho konania, či nie je možno vhodné takúto citlivú vec prejsť v riadnom, v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, dať dostatok času a priestoru všetkým zúčastneným, aby aj verejnosť mala pocit, že to nie je len nejaký rýchly, rýchla forma úpravy a pomoci niektorým vybratým osobám. Z týchto dôvodov, ktoré som zhrnula, klub Progresívne Slovensko nebude hlasovať za skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Opäť sme pri téme skrátených legislatívnych konaní a ďakujem pánovi poslancovi Krátkemu, že urobil taký rešerš toho, čo sa tu udialo za necelý rok. No ono tieto dôvody, aj ktoré zazneli vo faktických poznámkach, sú síce politické dôvody, prečo je tých skrátených legislatívnych konaní toľko, ale ony neobstoja pred zákonom, lebo zákon jasne hovorí, za akých dôvodov môže byť skrátené legislatívne konanie použité, je to mimoriadny proces. A ono riadny legislatívny proces nie je len na to, aby tá právna úprava bola kvalitná, aby prešla testom a všetkými rezortmi, ale aj na to, že zákon je výsledok celospoločenskej dohody o tom, ako sa riadia vzťahy v krajine, o ktorom hlasujú predstavitelia v Národnej rade, ktorí zastupujú občanov a občianky tejto krajiny, a vy týmto skráteným legislatívnym konaním vlastne uberáte práva občanom podieľať sa na tvorbe noriem, ktoré regulujú ich vzťahy. Už by sme s tým naozaj mohli prestať, lebo toto nie je len o tom, ako rýchlo niečo prijať. Je to taká vyslovene neúcta k tomuto štátu a k ľuďom, ktorí nám zverili moc.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja neviem, či je to účel, alebo čaro nechceného, ale mám pocit, že akože táto vládna koalícia rieši problémy riadenia tohto štátu obmedzovaním práv občanov. Štátne orgány majú problém odpovedať na infožiadosti, tak obmedzíme právo občanov žiadať o tie infožiadosti. My nezefektívňujeme proces, ako to zlepšiť, ako to skvalitniť, ako to zrýchliť, my obmedzíme občanov. Však zrušme občanov, na čo ich máme. Toto je jeden príklad a takých by sme našli viac a možno ten parlamentný výskum by sme mali urobiť aj v otázke, že koľko návrhov tejto vládnej koalície naráža na ústavné práva občanov a občaniek tohto štátu, lebo mám, začínam mať taký vnútorný pocit, že ich je čím ďalej, tým viac a možno sa na to treba pozrieť aj faktograficky nejakým spôsobom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja chcem ešte raz zdôrazniť protiústavný charakter tohto návrhu, lebo už sa nám začínajú tieto protiústavné návrhy tak ako tiahnuť celým rokovaním Národnej rady, odkedy sme tu od septembra, lebo vy vlastne poplatkom podmieňujete výkon ústavného práva. Poplatkom, proti ktorému sa žiadateľ odvolať nemôže, ako je určený, vyčíslenie účelne vynaložených nákladov nevie. Nevie ani, ako to má zistiť, ani koho sa má opýtať, a zároveň sa voči tomu nemôže ani, ani, ani brániť a ani nevie, za aký rozsah vyhľadávania nadmerného tento, účelne vynaložené výdavky bude musieť zaplatiť. Čiže komplexnejšiu informáciu keď bude chcieť od ktoréhokoľvek úradu dostať a tomuto úradu sa nebude chcieť takúto informáciu sprístupniť buď z dôvodu, že sa mu nechce, alebo nechce to sprístupniť, pretože je to citlivá informácia, vyčísli účelne vynaložené výdavky za mimoriadne náročný proces vyhľadávania alebo zverejňovania, a tým pádom tohto, buď ten človek tie výdavky zaplatí, alebo sa tu informáciu nedozvie. A to je taký veľký priestor na svojvôľu, čo už tu podľa mňa narážame na test ústavnosti a pravdepodobne ho aj využijeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vám predsedajúci.
Pán Michelko, vy ste tu stál a kritizovali ste Markízu a rádio Twist z éry, kedy na tribúnach stál nádejný mladý sociálny demokrat Robert Fico a na podporu Markízy vtedy povedal: "Všetci sme tu na to, aby sme zabezpečili, že Markíza bude naďalej vysielať objektívne informácie." No a potom prišlo dvanásť rokov jeho vlád, ktoré to tu rozkradli, a jemu už na slobode slova nezáleží, lebo mu záleží na bezpečnosti jeho ľudí. A dnes už hovorí niečo iné a je ochotný obetovať RTVS a hodiť vám ju ako korisť, len aby sám seba ochránil a ochránil svojich ľudí.
A preto dnes občania a občianky by mali prísť na Námestie slobody a to isté odkázať predsedovi Národnej... predsedovi vlády, to, čo on vtedy odkázal Mečiarovi. Všetci sme tu na to, aby sme zabezpečili, že RTVS bude aj naďalej vysielať objektívne informácie a nie tie, ktoré si predstavujte vy, pán Michelko, a vaša skupina.
Ďakujem pekne.