Pani, za mnou sedí a predseda vážny podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar, ktorý je obžalovaný z toho, že mal zneužívať právomoci verejného činiteľa. Tak každý, kto by mal doteraz pochybnosť o tom, či Tibor Gašpar je schopný zneužívať svoje právomoci, nech si pozrie dnes záznam z rokovania Národnej rady, ako zneužíva postavenie podpredsedu Národnej rady, ako nedodržiava rokovací poriadok a ako sa na tom ešte aj arogantne smeje. Profil obžalovaného sedí do bodky. Keby toto skúmal nejaký znalec, stačí, keď si pustí rokovanie Národnej rady, Tibor Gašpar nemusí na súde povedať ani jedno slovo. A teraz môžeme ísť k veci, pre ktorú sa toto dnes tu deje v piatok doobeda. Lebo počuli sme skutočný dôvod práve vo faktických poznámkach obžalovaného podpredsedu Národnej rady. Prečo táto zmena, ktorá sa má týkať disciplinárnych senátov Najvyššieho správneho súdu, ktorý rozhoduje v disciplinárnych veciach voči sudcom, prišla? Dvakrát v dvoch faktických poznámkach zaznelo meno sudcu Klimenta. Prečo? Prečo asi? Tak spomeňme si, o koho väzbe tento sudca rozhodoval, na koho tlačovkách sa pravidelne tomuto sudcovi kto venuje? Venuje sa mu premiér, venuje sa mu obžalovaný podpredseda Národnej rady a venuje sa mu táto vládna koalícia ešte aj v dôvodových správach legislatívy. Keď toto nie je zasahovanie výkonnej a zákonodarnej moci do súdnej moci, tak ja už neviem, čo potom by malo mať definíciu zasahovania jednej zložky moci do druhej. Lebo jeden vecný argument z úst Borisa Suska nepadol, prečo je táto zmena potrebná. Ak sa ozval, tak sa ozval k tomu, kto ako kedy v minulosti, v čomu sa venoval nevenoval a ako sa venoval. A ak sa ozval obžalovaný podpredseda Národnej rady, tak tu len hodnotiacimi úsudkami kádroval poslankyne, ktoré si dovolili vecne poukázať na to, prečo je tento návrh zákona zlý, pretože je účelový a opäť raz má pomôcť niekomu špeciálnemu doručiť adresnú pomoc, napríklad z môjho hodnotiaceho úsudku Tiborovi Gašparovi. Lebo keď sa nebudú sudcovia, ktorí majú rozhodovať v kauze Očistec, báť, tak je veľmi pravdepodobné, že možno bude odsúdený. A práve preto, práve pre dnešný deň je príkladom toho, prečo by Tibor Gašpar nemal byť tvárou Národnej rady, pretože sedí za mnou predseda schôdze. Podľa nového rokovacieho poriadku sa môže prihlásiť s faktickou poznámkou. V tej môže povedať, čo len chce. Klamstvo, útok, čokoľvek mimo témy, pretože predseda ho nemá kto zastaviť, nemá mu kto zobrať slovo, nemá kto korigovať jeho správanie v pléne Národnej rady, koriguje sa len sám a presne preto, že je v konflikte záujmov, a on to vo svojich faktických poznámkach potvrdil, že je v konflikte záujmov, by nemal byť tvárou Národnej rady. Ďakujem, Tibor Gašpar, že ste potvrdili, že naše návrhy a apel na to, aby ste neboli podpredsedom Národnej rady, sú pravdivé. Takto tu je. Takto tu žijeme už 3 roky. A poďme k dôvodovej správe. Lebo tak mimoriadne ma pobavil hneď druhý odsek dôvodovej správy. Nie, že by bol tak vtipný, ale v kontexte toho, čo sa deje za 2,5 roka a čo čítame v dôvodových správach a počúvame z hodnotiacich úsudkov a vystúpení vládnych predstaviteľov a koaličných predstaviteľov. Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál vzhľadom na to, že pri zriaďovaní Najvyššieho správneho súdu slovenskej Za 2,5 roka a čo čítame v dôvodových správach a počúvame zhodnotiacich úsudkov a vystúpení vládnych predstaviteľov a koaličných predstaviteľov. Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál vzhľadom na to, že pri zriaďovaní Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky neboli akceptované pripomienky väčšiny odbornej verejnosti vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ešte raz zopakujem tú podstatnú časť vety. Neboli akceptované pripomienky väčšiny odbornej verejnosti. To, či je tento výrok pravdivý alebo nepravdivý, sa nebudem v tejto chvíli tomu venovať. Tomu sa už venovali moje kolegyne, ale len tak si zasaďme tento výrok do diania za posledné 2 a 1/2 roka alebo skoro tri roky, čo sa dialo v tomto pléne. Zmenu, ktorá má zásadne zmeniť kajúcnikov, ktorá má zmeniť tento inštitút, kritizoval generálny prokurátor, prezidentka policajného zboru, stovky prokurátorov podpísali verejnú výzvu, kritizovala to Súdna rada a kritizovala to ďalšia odborná verejnosť. Ja som v žiadnej dôvodovej správe nezaznamenala, aby ste svoj úmysel takto zasiahnuť do tohto inštitútu kajúcnikov korigovali so zreteľom na to, že to kritizuje odborná verejnosť. Ústavný súd dvakrát musel zasiahnuť do vášho, do vášho... Prepáčte, prepáčte, pani poslankyňa, len asi ste sa pomýlili a omylom ste, omylom ste začali vystupovať k rozprave ku kajúcnikovi. Nie? Nepomýlili ste sa? Ja som to tak vyhodnotil. Asi, asi nie teda. Dobre, tak môžete pokračovať, nech sa páči. A vo svojich faktických poznámkach ste sa venovali sudcovi Klimentovi. Nezdá sa mi, že by tento sudca bol práve tým sudcom, ktorého sa tento návrh zákona týka, tak neviem, ako sa zjavil, to je ďalší zázrak vo vašej faktickej poznámke. No a teda, keďže vy vo vašej dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa opierate o stanoviská odbornej verejnosti, tak, aby ste boli konzistentní, opierajte sa o tieto odborné vyjadrenia aj v iných návrhoch zákonov. Aj v tom, ktorý nasleduje po tomto návrhu zákona, práve tí spomínaní kajúcnici. Alebo, keď ste rušili Úrad na ochranu oznamovateľov, veď to nám pán Bartek povedal, vy sa k tomu ešte chcete vrátiť? Napriek tomu, že Ústavný súd povedal, čo povedal, toto je vaša priorita. Nie pomoc ľuďom, rušenie úradov, obmedzovanie konaní a konkrétna pomoc a šikana konkrétnych sudcov. Lebo, ak sudca rozhodne nezákonne, tak sú tu na to nástroje, ktoré sa s tým vysporiadajú. Napríklad, ak Najvyšší súd rozhodne nezákonne o väzbe, vysporiada sa s tým Ústavný súd. A má tu byť nezávislé disciplinárne konanie, nezávislé disciplinárne konanie, nie disciplinárne konanie, ktoré si ovládne Boris Susko. Nie tlačová beseda premiéra a obžalovaného podpredsedu Národnej rady, ktorí prejudikujú vinu týchto sudcov verejne na tlačových besedách. Sudca Kliment rozhodoval aj o väzbe pána Paru. Pán Para je dnes advokát Tibora Gašpara a poradca premiéra. Minulý týždeň sa zúčastnil tlačovej besedy na obhajobu Tibora Gašpara v pléne Národnej rady. Ja neviem, či ten konflikt záujmov treba namaľovať, aby ste ho videli, ale to tu musí byť zjavné každému. Každému, kto si vie zrátať dve a dve. O čo vám tu ide? Ide vám o pomstu, pomstu a šikanu, pretože toto, toto je štýl, akým riadite Národnú radu. Toto je štýl, akým pristupujete k výkonu svojich, k výkonu štátu, výkonu správy štátu. Tak to vykonávate. A toto je len ďalší zo zákonov, ktorým idete zastrašovať ľudí, ktorí vykonávajú nezávisle svoju súdnu moc. Nezávisle, lebo tu nepadol jeden argument a nie je ani v dôvodovej správe. Je tam jasne napísané, o koho ide. Ide o tých sudcov, ktorí sa nechceli zúčastniť verejného vypočutia. Ja si pamätám z roku 2017, keď sa zaviedli hromadné výberové konania na sudcov. Pani Kolíková bola vtedy štátna tajomníčka. Ja som zo dňa na deň videla, ako táto zmena pomohla justícii. Ako sa zrazu do systému mohli transparentne dostať ľudia, ktorí nemali žiadne rodinné väzby, ktorí nemali žiadne politické väzby. Boli to radoví úradníci, ktorí dosiahli vek, dosiahli odbornosť, spravili si justičnú skúšku a prihlásili sa do výberového konania. A mnohí z nich, mnohí z nich predtým, ako táto zmena platila, sa zúčastnili desiatok, desiatok výberových konaní po celom Slovensku. Moji kolegovia vtedajší chodili po celom Slovensku po tzv. uzavretých výberových konaniach, kde, keď bolo na jednom súde izolovane jedno miesto voľné, tak z celého Slovenska tam chodili vyšší súdni úradníci na výberové konanie a vždy sa vybral jeden. Takto to tu fungovalo. Až keď prišla táto zmena, stransparentnila celý proces výberu sudcov a ja si dovolím povedať, že roky, odkedy platí a je účinná, ukázali, že to pomohlo aj kvalitatívne, že tí ľudia, ktorí prešli týmto hromadným výberovým konaním, sa osvedčili, svoju prácu si vykonávajú dobre. Neregistrujem zo žiadnych verejných konaní alebo verejných článkov, že by práve títo ľudia páchali nejakú trestnú činnosť alebo zneužívali svoje postavenie, alebo by sa voči nim viedli nejaké disciplinárne konania. Ja neviem, kedy v demokracii viac transparentnosti škodí. Ako môže niekomu vadiť, že sa má zúčastniť transparentnej súťaže? Ako? To nie je zákon. Ten zákon tým sudcom nezakázal uchádzať sa o miesto na Najvyššom správnom súde. On len otvoril výber tak, aby sa ho mohli zúčastniť aj iní, aby bol transparentný, aby bol verejný, aby bol podľa jasných kritérií. Komu s demokratickým zmýšľaním takáto filozofia môže vadiť? Veď, ak tí sudcovia majú desiatky rokov praxe, s prehľadom, normálne s prehľadom, bez prípravy by týmto procesom prešli, len by potvrdili svoju odbornosť, len by potvrdili svoje skúsenosti a s čistým štítom, bez akejkoľvek pochybnosti by sa stali sudcami Najvyššieho správneho súdu. Pýtam sa ešte raz, komu takýto prístup môže vadiť? A keď sa tu niečo hovorilo o tom, ako sa na súdy dostávajú ľudia z ulice, tak vám poviem jednu vec, pán Susko, a vy si tú dobu možno pamätáte. Rozprávali sudkyne, ktoré desiatky rokov vykonávali štátnu službu už pred dôchodkovým vekom, ako v 90. rokoch sa vykonával výber sudcov. V 90. rokoch vznikol slobodný advokátsky trh. Justícia mala personálnu krízu. Nikto nechcel ísť do štátnej služby, lebo ďaleko lepšie zárobky boli v advokácii. Vtedy sa brali ľudia z ulice. A to vám povedia sudcovia, ktorí desiatky rokov súdia, ako vtedy vyzeral proces, lebo sme mali personálnu krízu. Pýta sa dnes niekto sudcov, ktorí z tohto obdobia, ktorí v tomto období sa stali sudcami, ako sa nimi stali? Nikto sa ich to nepýta a ani sa ich to nemá pýtať. Oni svojou aktivitou predsa ukázali, čo vedia. A keď sa mení následne proces výberu, tak sa nemáme vracať späť. Máme ísť predsa ďalej. Máme byť viac demokratickí, máme byť viac transparentní, máme byť viac dôveryhodní, lebo my zažívame aj krízu dôvery v justíciu a dôvery v štát ako taký, aj vďaka tomu, že napríklad obžalovaný podpredseda Národnej rady môže takto zneužívať svoju právomoc, ako nám predviedol dnes. Tak v tejto kríze dôveryhodnosti, ako viac transparentnosti môže ublížiť záujmu veci? Ako? Nijako, proste si to tu povedzme. Vy ste to naznačili vo faktických poznámkach. Ide o disciplinárne konania. Ide o disciplinárne senáty. Vôbec nejde o správne súdnictvo. Ide o trestanie sudcov. Lebo už ste vyskúšali legislatívne zmeny, aby vám pomohli, už ste sa snažili vyvíjať nátlak na generálneho prokurátora, už ste vyskúšali všetko a už ste skúšali aj obmedziť disciplinárne konania, veď preto je ten návrh na Ústavnom súde. A toto je len pokračovanie. Toto je len pokračovanie deštrukcie právneho štátu. Tak, ak sa to tu deje, tak si to len povedzme, aby sme v budúcnosti vedeli, prečo je životná úroveň na Slovensku taká, aká je. Prečo sa ľuďom na Slovensku žije, ako sa žije? Pretože v roku 2026 vláda mala len jeden cieľ a len jeden záujem, pomôcť obžalovanému podpredsedovi Národnej rady Tiborovi Gašparovi. Ďakujem.
