Videokanál poslanca

Pekne, pán predseda, za slovo. Tiež na začiatok poviem to, čo všetci kolegovia. Škoda, že sme túto rozpravu skrátili, lebo tak, ako ju sledujem, myslím si, že je veľmi vecná a veľmi by si zaslúžili niektoré body, aby sme o tom diskutovali dlhšie. Ale zároveň veľmi oceňujem, že je tu pani Plevíková, lebo vy ste pred, keď si dobre spomínam, členka ústavnoprávneho výboru. Tak možno, keďže jedinému výboru tento návrh, ak sa nemýlim, bol pridelený, tak možno len si vypočujte to, čo bude treba opraviť. Lebo ja sa budem venovať len krátko, jednu vec vypichnem, tých 2000 paragrafov, lebo nemá cenu sa tu baviť všeobecne. Neplatnosť právnych úkonov. Bude to taká právnická debata, ale potom poviem, ako sa dotýka vážne občanov. Právnici vedia, že máme absolútnu a relatívnu neplatnosť. Doteraz platilo, že v občianskych vzťahoch napríklad, keď bol právny úkon v rozpore so zákonom alebo obchádzal zákon, tak bol absolútne neplatný. Čo znamená, že vlastne od počiatku neplatí, a teda tá strana, ktorá by ním mala byť poškodená, nemusí nič robiť, pokiaľ si to takto vyhodnotí, a kým druhá strana sa nedomáha plnenia z takto neplatného úkonu, tak je v zásade neplatný, nemusí plniť. Po novom zavádzame relatívnu neplatnosť pri obchádzaní zákona a v rozpore so zákonom v niektorých prípadoch právnych úkonov. Čo znamená, že teda ten právny úkon bude platný, až kým poškodená strana sa aktívne nebude domáhať na súde neplatnosti. A teraz si tak len sa zamyslime nad tým, aký je stav na Slovensku v tejto oblasti, lebo občiansky zákon sa primárne týka občanov a občianiek, bežných ľudí. To nie sú právnické osoby, to nie sú nejaké združenia, to nie je žiadna profesionálna organizácia, ktorá má aparát ľudí, ktorí sledujú teda legislatívu, ktorí sledujú platný právny stav na Slovensku. A myslím, že nikoho neprekvapím, ak poviem, že na Slovensku nie je zaužívané, aby bežní občania, keď uzatvárajú, povedzme, zmluvu na kúpu, ja neviem, vymyslím si teraz, auta, navštívili advokáta. Alebo iný právny úkon. Proste sa tieto právne úkony robia, tak ľudovo povedané, na kolene vo veľa prípadoch. A je tu také povedomie, že ľudia sa spoliehajú na to, že keď ich niekto oklame, alebo keď niekto ten právny úkon urobí v rozpore so zákonom, tak on bude neplatný a bude ich chrániť zákon. Po novom to tak nebude. Po novom budú musieť aktívne najprv prísť na to, že ten právny úkon je v rozpore so zákonom a potom budú musieť vedieť všetky právne kroky, ktoré majú urobiť na to, aby sa domáhali neplatnosti. Ich hraničiakom po novom to tak nebude. Po novom budú musieť aktívne najprv prísť na to, že ten právny úkon je v rozpore so zákonom a potom budú musieť vedieť všetky právne kroky, ktoré majú urobiť na to, aby sa domáhali neplatnosti. No ja neviem, či my máme aplikačnú prax pripravenú na takú zásadnú zmenu. Ako my teraz ideme verejnosti, ako ju ideme edukovať v tomto, že keď si budú takýmto spôsobom chcieť upraviť svoje vzťahy právne, že by sa mali obrátiť na právnika, aby predchádzali nejakým problémom, alebo následne zahltíme súdy žalobami o neplatnosť právnych úkonov, kde to budú musieť pravdepodobne zastupovať advokáti, lebo kto iný sa v tom bude musieť vyznať? A mali, keď si spomeniete, mali sme tu takú situáciu v minulosti, kedy myslím, že to bola Pohotovosť a nejaké iné nebankové subjekty, mali tak zvláštne nastavené úrokové sadzby a dodnes, dodnes máme súdy zahltené exekúciami v týchto prípadoch a všelijako sa následne legislatívnymi zmenami sanovali škody, ktoré spôsobili tieto nebankové subjekty. A ja sama si pamätám, keď som ešte pracovala na súde, koľko stoviek spisov ročne sme rozhodovali v týchto veciach, v exekúciách, aký biznis to pre niektorých advokátov a exekútorov bol, kým sa s tým podarilo štátu nejakým spôsobom vysporiadať. A teraz tu máme takúto vážnu zmenu, na ktorú si myslím, že vôbec slovenská verejnosť nie je pripravená, ani ju na to nikto neupozornil a ani vlastne nemáme pre týchto ľudí vytvorené podmienky, kde sa zrazu majú obrátiť, na koho, keď budú chcieť nejaký právny úkon uzatvoriť. Tak kto im to povie, pani Plevíková? Vy im to poviete? My im to nestihneme povedať za týchto 12,5 hodiny. Lebo to nie je v našej moci a pochybujem, že tu bežní občania sledujú MPK. Doma popri večeri sa zamýšľajú nad tým, aký dopad bude mať Občiansky zákonník na ich bežný život. A nemám pocit ani, že by tu niekto vystúpil s kolegou z vládnej koalície a upozornil normálne ľudí, bežných ľudí, lebo toto, toto je zákon, ktorý upravuje, tak ako tu už bolo povedané, ten najbežnejší život od narodenia po smrť. A medzitým všetky právne vzťahy, ktoré môžu vzniknúť. A nie všetko spadá pod ochranu spotrebiteľa. Veľa vecí, ktoré medzi sebou na dennej báze uzatvárajú občania ako právne vzťahy, nespadá pod ochranu spotrebiteľa a máme veľa špekulantov, veď to vidíme pravidelne, či už v správach alebo kde-kade, kde cielene sa snažia rôznymi zmluvami prísť k nejakým výhodám alebo k nejakým, neviem, nechce sa mi teraz vymýšľať konkrétny prípad, lebo jednak mám príliš málo času a je dosť hodín. A čo s tým, viete, že toto je len jedna malá vec, tých 2000 paragrafov, taká tá len taká na úvahu, že či toto je dobrá cesta, ktorou sme sa vydali, lebo toto je vážna zmena pre veľa ľudí. Nikto o nej vlastne ani úplne sa nad ňou nezamýšľal, že čo to v praxi spôsobí, lebo je najjednoduchšie napísať, že právny úkon po starom bol absolútne neplatný, po novom bude relatívne neplatný. To je pomerne jednoduchá zákonná úprava, len čo to spôsobí v praxi, či sa nad tým aj niekto zamyslel, to by som ja napríklad čakala od pána ministra, že nám odpovie, len ja neviem, či pán minister má ešte čas. Mám pocit, že už si ho asi minul, alebo má nejakých 6 minút, nepamätám si presne. A mám pocit, že toto je dôležitá vec, ktorú by sme si taká základná mali povedať. A tie ostatné, tie odborné ucelené celky, to už sú len nadstavba toho celého, lebo nám sa mení filozofia niektorých ochrany právnych vzťahov. A to je vážna vec na to, že my sme sa tu rozhodli, že sa tu budeme o tom rozprávať takto. Vlastne z koalície sú tu traja, štyria, piati, šiesti, siedmi poslanci a pán minister, z opozície sme tu nejakí. Je 17:30. Nemyslím si, že toto teraz húfne pozerajú občania, tak zamýšľajú sa nad tým, že ako to po novom bude. Aj tá doba od platnosti po účinnosť je pomerne krátka. A mne príde, že to môže spôsobiť dosť veľa problémov a že tí ľudia na to prídu až v zásade neskoro a nebudú si s tým vedieť rady a ja som zvedavá, čo sa spustí s týmito neplatnými právnymi úkonmi. Čo to spôsobí, či sú na to súdy pripravené, či sú na to Centrá právnej pomoci pripravené, že či špekulanti na to budú pripravení, to vám garantujem. Tí si tú vašu zmenu naštudujú, tí na to pripravení budú, len či na to bežní ľudia budú pripravení. A ja som toto chcela vytiahnuť len ako príklad toho, o akých veciach s akým dopadom na ľudí sa tu rozprávame v takto krátkom čase. A nie všetko sa dá stihnúť v druhom čítaní, lebo už sme tu mali druhé čítanie, a kedy pri čítaní pozmeňováku, myslím, že to bol sám podpredseda Tibor Gašpar, zistil, ako ho tu čítal, že v tom pozmeňováku sú chyby a bolo ho treba čítať nanovo. Mali sme tu rôzne situácie za tie dva a pol roka. A museli sme niektoré zákony vracať ministrom do druhého čítania, aby sme poopravovali veci a ono pri takto rozsiahlej úprave cez 2000 paragrafov sa to robí ťažšie, ako keď je to rádovo nižšia zmena. A na rozdiel od trestných kódexov, tak trestné kódexy sa týkajú tej časti spoločnosti, ktorá najčastejšie spácha nejakú trestnú činnosť. To nie je 5 miliónov ľudí, ale Občiansky zákonník sa týka každého jedného z nás, každého občana, každej občianky, dokonca každého dieťaťa sa týka. Naozaj Občiansky zákonník pokrýva práva všetkých, doslova, že všetkých ľudí. A my sme sa rozhodli, že mu budeme venovať, veľmi by som povedala, že až mu nebudeme venovať pozornosť. Sú v pláne Národnej rady s odôvodnením: veď sa tomu tu už venoval minister dosť, venujeme sa tomu 28 rokov. No nie som si úplne istá, či 28 rokov sme sa zamýšľali nad tým, ktoré právne úkony budú absolútne alebo relatívne neplatné a aký dopad to bude mať na bežné vzťahy medzi občanmi. Myslím si, že nad týmto sme sa veľmi nezamýšľali. A ani nejdem úplne odhadovať, že koľko takých vecí v rámci tých 2000 paragrafov by sme našli, nad ktorými by asi bolo dobré stráviť nejakých tých, no si dovolím povedať, že úvahou aj nie možno zopár hodín sa nad tým pozamýšľať, že čo to vlastne spôsobí v tej praxi, lebo zmena „právny úkon je absolútne neplatný“ na „právny úkon je relatívne neplatný“, to je zmena jedného slova v legislatíve, ktorá má zásadný dopad na to, čo sa s tým udeje v bežnom živote. Lebo poviem len taký príklad, že ak by povedzme medzi dvoma občanmi nás, a teraz naozaj len úplne, že jednoduchý príklad, len na ten rozdiel medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou, čo by sme také vymysleli také jednoduché? No neviem, možno sa k tomu vrátime v čítaní alebo nie, nič ma také nenapadá, na ktorom by sa to dalo takto pekne povedať len tak rýchlo. Ale myslím, že ten rozdiel je citeľný, že kým ja zistím, že som podpísala zmluvu, ktorá je absolútne neplatná, tak s ňou nemusím urobiť nič. Stačí, keď nebudem plniť a tá druhá strana sa musí domáhať plnenia a súd povie, že je neplatná. Pri relatívnej neplatnosti, keď zistím, že je neplatná, musím plniť až do momentu, kým ju nenapadnem na súde. A to je zložité, tam už vlastne zákonite vždy ju musím napadnúť. Pri absolútnom úkone, keď sa toho nikto nedomáha, tak vlastne sa nemusí nič, lebo je neplatný od začiatku. Pri relatívnom tam to napadnutie neplatnosti musí nastať. Kolegovia právnici, keď hovorím zle, tak sa prihláste do rozpravy a opravte ma. Tak ja len toľko, pani Plevíková. Ste tu jediná z ústavnoprávneho výboru z koalície, tak to pardon, tak aj s pánom kolegom Gluckom. Tak keď to budete na tom ústavnoprávnom výbore preberať, tak len predtým sa skúste nad tou absolútnou a relatívnou neplatnosťou zamyslieť. Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie, pán…

Pekne, pán predseda, za slovo. Tiež na začiatok poviem to, čo všetci kolegovia. Škoda, že sme túto rozpravu skrátili, lebo tak, ako ju sledujem, myslím si, že je veľmi vecná a veľmi by si zaslúžili niektoré body, aby sme o tom diskutovali dlhšie. Ale zároveň veľmi oceňujem, že je tu pani Plevíková, lebo vy ste pred, keď si dobre spomínam, členka ústavnoprávneho výboru. Tak možno, keďže jedinému výboru tento návrh, ak sa nemýlim, bol pridelený, tak možno len si vypočujte to, čo bude treba opraviť. Lebo ja sa budem venovať len krátko, jednu vec vypichnem, tých 2000 paragrafov, lebo nemá cenu sa tu baviť všeobecne. Neplatnosť právnych úkonov. Bude to taká právnická debata, ale potom poviem, ako sa dotýka vážne občanov. Právnici vedia, že máme absolútnu a relatívnu neplatnosť. Doteraz platilo, že v občianskych vzťahoch napríklad, keď bol právny úkon v rozpore so zákonom alebo obchádzal zákon, tak bol absolútne neplatný. Čo znamená, že vlastne od počiatku neplatí, a teda tá strana, ktorá by ním mala byť poškodená, nemusí nič robiť, pokiaľ si to takto vyhodnotí, a kým druhá strana sa nedomáha plnenia z takto neplatného úkonu, tak je v zásade neplatný, nemusí plniť. Po novom zavádzame relatívnu neplatnosť pri obchádzaní zákona a v rozpore so zákonom v niektorých prípadoch právnych úkonov. Čo znamená, že teda ten právny úkon bude platný, až kým poškodená strana sa aktívne nebude domáhať na súde neplatnosti. A teraz si tak len sa zamyslime nad tým, aký je stav na Slovensku v tejto oblasti, lebo občiansky zákon sa primárne týka občanov a občianiek, bežných ľudí. To nie sú právnické osoby, to nie sú nejaké združenia, to nie je žiadna profesionálna organizácia, ktorá má aparát ľudí, ktorí sledujú teda legislatívu, ktorí sledujú platný právny stav na Slovensku. A myslím, že nikoho neprekvapím, ak poviem, že na Slovensku nie je zaužívané, aby bežní občania, keď uzatvárajú, povedzme, zmluvu na kúpu, ja neviem, vymyslím si teraz, auta, navštívili advokáta. Alebo iný právny úkon. Proste sa tieto právne úkony robia, tak ľudovo povedané, na kolene vo veľa prípadoch. A je tu také povedomie, že ľudia sa spoliehajú na to, že keď ich niekto oklame, alebo keď niekto ten právny úkon urobí v rozpore so zákonom, tak on bude neplatný a bude ich chrániť zákon. Po novom to tak nebude. Po novom budú musieť aktívne najprv prísť na to, že ten právny úkon je v rozpore so zákonom a potom budú musieť vedieť všetky právne kroky, ktoré majú urobiť na to, aby sa domáhali neplatnosti. Ich hraničiakom po novom to tak nebude. Po novom budú musieť aktívne najprv prísť na to, že ten právny úkon je v rozpore so zákonom a potom budú musieť vedieť všetky právne kroky, ktoré majú urobiť na to, aby sa domáhali neplatnosti. No ja neviem, či my máme aplikačnú prax pripravenú na takú zásadnú zmenu. Ako my teraz ideme verejnosti, ako ju ideme edukovať v tomto, že keď si budú takýmto spôsobom chcieť upraviť svoje vzťahy právne, že by sa mali obrátiť na právnika, aby predchádzali nejakým problémom, alebo následne zahltíme súdy žalobami o neplatnosť právnych úkonov, kde to budú musieť pravdepodobne zastupovať advokáti, lebo kto iný sa v tom bude musieť vyznať? A mali, keď si spomeniete, mali sme tu takú situáciu v minulosti, kedy myslím, že to bola Pohotovosť a nejaké iné nebankové subjekty, mali tak zvláštne nastavené úrokové sadzby a dodnes, dodnes máme súdy zahltené exekúciami v týchto prípadoch a všelijako sa následne legislatívnymi zmenami sanovali škody, ktoré spôsobili tieto nebankové subjekty. A ja sama si pamätám, keď som ešte pracovala na súde, koľko stoviek spisov ročne sme rozhodovali v týchto veciach, v exekúciách, aký biznis to pre niektorých advokátov a exekútorov bol, kým sa s tým podarilo štátu nejakým spôsobom vysporiadať. A teraz tu máme takúto vážnu zmenu, na ktorú si myslím, že vôbec slovenská verejnosť nie je pripravená, ani ju na to nikto neupozornil a ani vlastne nemáme pre týchto ľudí vytvorené podmienky, kde sa zrazu majú obrátiť, na koho, keď budú chcieť nejaký právny úkon uzatvoriť. Tak kto im to povie, pani Plevíková? Vy im to poviete? My im to nestihneme povedať za týchto 12,5 hodiny. Lebo to nie je v našej moci a pochybujem, že tu bežní občania sledujú MPK. Doma popri večeri sa zamýšľajú nad tým, aký dopad bude mať Občiansky zákonník na ich bežný život. A nemám pocit ani, že by tu niekto vystúpil s kolegou z vládnej koalície a upozornil normálne ľudí, bežných ľudí, lebo toto, toto je zákon, ktorý upravuje, tak ako tu už bolo povedané, ten najbežnejší život od narodenia po smrť. A medzitým všetky právne vzťahy, ktoré môžu vzniknúť. A nie všetko spadá pod ochranu spotrebiteľa. Veľa vecí, ktoré medzi sebou na dennej báze uzatvárajú občania ako právne vzťahy, nespadá pod ochranu spotrebiteľa a máme veľa špekulantov, veď to vidíme pravidelne, či už v správach alebo kde-kade, kde cielene sa snažia rôznymi zmluvami prísť k nejakým výhodám alebo k nejakým, neviem, nechce sa mi teraz vymýšľať konkrétny prípad, lebo jednak mám príliš málo času a je dosť hodín. A čo s tým, viete, že toto je len jedna malá vec, tých 2000 paragrafov, taká tá len taká na úvahu, že či toto je dobrá cesta, ktorou sme sa vydali, lebo toto je vážna zmena pre veľa ľudí. Nikto o nej vlastne ani úplne sa nad ňou nezamýšľal, že čo to v praxi spôsobí, lebo je najjednoduchšie napísať, že právny úkon po starom bol absolútne neplatný, po novom bude relatívne neplatný. To je pomerne jednoduchá zákonná úprava, len čo to spôsobí v praxi, či sa nad tým aj niekto zamyslel, to by som ja napríklad čakala od pána ministra, že nám odpovie, len ja neviem, či pán minister má ešte čas. Mám pocit, že už si ho asi minul, alebo má nejakých 6 minút, nepamätám si presne. A mám pocit, že toto je dôležitá vec, ktorú by sme si taká základná mali povedať. A tie ostatné, tie odborné ucelené celky, to už sú len nadstavba toho celého, lebo nám sa mení filozofia niektorých ochrany právnych vzťahov. A to je vážna vec na to, že my sme sa tu rozhodli, že sa tu budeme o tom rozprávať takto. Vlastne z koalície sú tu traja, štyria, piati, šiesti, siedmi poslanci a pán minister, z opozície sme tu nejakí. Je 17:30. Nemyslím si, že toto teraz húfne pozerajú občania, tak zamýšľajú sa nad tým, že ako to po novom bude. Aj tá doba od platnosti po účinnosť je pomerne krátka. A mne príde, že to môže spôsobiť dosť veľa problémov a že tí ľudia na to prídu až v zásade neskoro a nebudú si s tým vedieť rady a ja som zvedavá, čo sa spustí s týmito neplatnými právnymi úkonmi. Čo to spôsobí, či sú na to súdy pripravené, či sú na to Centrá právnej pomoci pripravené, že či špekulanti na to budú pripravení, to vám garantujem. Tí si tú vašu zmenu naštudujú, tí na to pripravení budú, len či na to bežní ľudia budú pripravení. A ja som toto chcela vytiahnuť len ako príklad toho, o akých veciach s akým dopadom na ľudí sa tu rozprávame v takto krátkom čase. A nie všetko sa dá stihnúť v druhom čítaní, lebo už sme tu mali druhé čítanie, a kedy pri čítaní pozmeňováku, myslím, že to bol sám podpredseda Tibor Gašpar, zistil, ako ho tu čítal, že v tom pozmeňováku sú chyby a bolo ho treba čítať nanovo. Mali sme tu rôzne situácie za tie dva a pol roka. A museli sme niektoré zákony vracať ministrom do druhého čítania, aby sme poopravovali veci a ono pri takto rozsiahlej úprave cez 2000 paragrafov sa to robí ťažšie, ako keď je to rádovo nižšia zmena. A na rozdiel od trestných kódexov, tak trestné kódexy sa týkajú tej časti spoločnosti, ktorá najčastejšie spácha nejakú trestnú činnosť. To nie je 5 miliónov ľudí, ale Občiansky zákonník sa týka každého jedného z nás, každého občana, každej občianky, dokonca každého dieťaťa sa týka. Naozaj Občiansky zákonník pokrýva práva všetkých, doslova, že všetkých ľudí. A my sme sa rozhodli, že mu budeme venovať, veľmi by som povedala, že až mu nebudeme venovať pozornosť. Sú v pláne Národnej rady s odôvodnením: veď sa tomu tu už venoval minister dosť, venujeme sa tomu 28 rokov. No nie som si úplne istá, či 28 rokov sme sa zamýšľali nad tým, ktoré právne úkony budú absolútne alebo relatívne neplatné a aký dopad to bude mať na bežné vzťahy medzi občanmi. Myslím si, že nad týmto sme sa veľmi nezamýšľali. A ani nejdem úplne odhadovať, že koľko takých vecí v rámci tých 2000 paragrafov by sme našli, nad ktorými by asi bolo dobré stráviť nejakých tých, no si dovolím povedať, že úvahou aj nie možno zopár hodín sa nad tým pozamýšľať, že čo to vlastne spôsobí v tej praxi, lebo zmena „právny úkon je absolútne neplatný“ na „právny úkon je relatívne neplatný“, to je zmena jedného slova v legislatíve, ktorá má zásadný dopad na to, čo sa s tým udeje v bežnom živote. Lebo poviem len taký príklad, že ak by povedzme medzi dvoma občanmi nás, a teraz naozaj len úplne, že jednoduchý príklad, len na ten rozdiel medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou, čo by sme také vymysleli také jednoduché? No neviem, možno sa k tomu vrátime v čítaní alebo nie, nič ma také nenapadá, na ktorom by sa to dalo takto pekne povedať len tak rýchlo. Ale myslím, že ten rozdiel je citeľný, že kým ja zistím, že som podpísala zmluvu, ktorá je absolútne neplatná, tak s ňou nemusím urobiť nič. Stačí, keď nebudem plniť a tá druhá strana sa musí domáhať plnenia a súd povie, že je neplatná. Pri relatívnej neplatnosti, keď zistím, že je neplatná, musím plniť až do momentu, kým ju nenapadnem na súde. A to je zložité, tam už vlastne zákonite vždy ju musím napadnúť. Pri absolútnom úkone, keď sa toho nikto nedomáha, tak vlastne sa nemusí nič, lebo je neplatný od začiatku. Pri relatívnom tam to napadnutie neplatnosti musí nastať. Kolegovia právnici, keď hovorím zle, tak sa prihláste do rozpravy a opravte ma. Tak ja len toľko, pani Plevíková. Ste tu jediná z ústavnoprávneho výboru z koalície, tak to pardon, tak aj s pánom kolegom Gluckom. Tak keď to budete na tom ústavnoprávnom výbore preberať, tak len predtým sa skúste nad tou absolútnou a relatívnou neplatnosťou zamyslieť. Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie, pán…

Lucia, ja myslím, že kolegovia sa blížia k hranici, kedy tým svojím arogantným prístupom k legislatívnemu procesu narazia tak, že už tú škodu nebudú vedieť opravovať, lebo my už sme to tu videli. Príťažný kodex so, čo spôsobila v praxi a ako sa tomu vlastne predchádzalo tými veľkými pozmeňujúcimi návrhmi a siedmimi novelizáciami. Lenže mám obavu, že, že Občiansky zákonník, to už je veľké sústo a že to nestihnú opraviť v tom druhom čítaní, ani počas tohto celého procesu a že to už, keď nastanú tie následky, tak to už im ani pán Bohunický nepomôže. A konečne prídu na to, že čo spôsobuje ich štýl legislatívnej práce a ich prístup k správe štátu, lebo myslím, že to bol ich dominant, ktorý povedal: vyhraj voľby, môžeš všetko. A ono to vyzerá, že to je pravda. Len to nevychádza z demokratických princípov, ale z arogancie moci a teraz narazí a ja teda, kolegovia, čím ďalej tým viac vám to prajem. Pán poslanec Dostál.

Pán Dostál, ja dúfam, že pri Občianskom zákonníku, keď už sme skrátili prvé čítanie, tak táto vládna koalícia využije aj iné nové ustanovenia rokovacieho poriadku a v druhom čítaní predĺži rozpravu. Lebo sme tu počúvali na grémiu, že tam budú pozmeňováky, že tam bude dosť priestoru. No tak ja by som možno odporúčala tak byť tak inovatívny a skúsiť aj predĺženie, lebo ja sa veľmi obávam, že ako toto dopadne a som chvalabohu, že toto rokovanie je už navždy zapísané v kanáloch tejto inštitúcie, že občania vždy, keď ich niekto obabre na základe nového Občianskeho zákonníka, si budú vedieť pozrieť, vďaka komu. Ďakujem pekne. Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa

Slovo, pán predsedajúci. Dôsledne dodržím rokovací poriadok a budem sa venovať pozmeňujúcim návrhom z dôvodovej správy, či z tejto správy výborov. Lebo ma tam zaujala taká jedna vec, aj v kontexte arogancie, ktorú tu predvádza vládna koalícia. Gro tých pozmeňujúcich návrhov, ony sú také technické, ale gro z nich je odôvodnené takto. Právna úprava využívania strojových prekladov sa zosúlaďuje s obdobnou úpravou vo vládnom návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, tlač 1221. A ono to na prvý pohľad vlastne nič, taká technická zmena, len tá tlač 1221 je vládny návrh Borisa Suska. A tento zákon, o ktorom tu rokujeme, je vládny návrh Borisa Suska. Čiže sú to dva vládne návrhy z jedného ministerstva, ktoré sa museli dostať do Národnej rady, aby Národná rada zosúladila tieto dva návrhy jedného ministra, jedného ministerstva, aby boli v poriadku. No. A potom ja nerozumiem tejto bohorovnej arogancii všetkých tu koaličných predsedov, poslancov, ministrov a neviem koho všetkého, že oni si tu dovolia kdeako skracovať rozpravy. Zhodou okolností Občiansky zákonník je tiež z dielne ministra Borisa Suska a tam sme skrátili rozpravu na 12 a pol hodiny. Čo už, už sme tu kdečo videli za tie 2 a pol roka z dielne Borisa Suska, ale teda dosť veľa skončilo na Ústavnom súde a dosť veľa aj sa muselo korigovať tých chýb. Novela trestných kódexov, myslím, že bola sedemkrát alebo neviem koľkokrát novelizovaná, kým nakoniec aj tak skončila na Ústavnom súde a časť z nej Ústavný súd pozastavil z dôvodu protiústavnosti. My na jednej schôdzi máme dva návrhy z dielne ministra spravodlivosti. Tak ja neviem, čo na tom ministerstve spravodlivosti kto robí a ako robí, keď tu musíme zosúlaďovať jeho návrhy dokopy, aby vôbec boli v poriadku, a tu nikto nepočúva. Tu normálne je, že poslanci vládnej koalície hlasujú, podpredseda či predseda Národnej rady už stratil nervy a tu seká jednu rozpravu za druhou bez ohľadu na to, či je k veci, či nie je k veci, či aká je, len už rýchlo, rýchlo, rýchlo, hlasujme, poďme preč, lebo tu na to tu sme, len aby veľmi rýchlo všetky tieto zmeny prešli. A čo vy si myslíte, že čo toto spôsobí? Čo ti takýto prístup k legislatíve spôsobí? Už Ústavný súd pred dvoma rokmi napísal, že vidíme úpadok legislatívnej kultúry a my už teda nie, že vidíme úpadok, my už vidíme trikrát prerazené dno. Kolegovia a kolegyne, najmä z vládnej koalície, lebo vy tu skracujete všetky tieto rozpravy. Vy tu za tieto zákony hlasujete. A v kontexte toho. Viete, ono to vyzerá tak neškodne, len potom ten proces je taký, že tu toľko škody sa napácha, jednak vedomej, lebo my vieme, ktorá je vedomá škoda, ktorú tu treba pretlačiť, napríklad rušenie úradu na ochranu oznamovateľov, kde napriek tomu, že Ústavný súd povedal, že je to protiústavné, pán poslanec Bartek povedal, že to je priorita tejto vládnej koalície a ešte sa k tomu vrátime, ešte ho budeme rušiť, budeme to pretláčať. Alebo kajúcnici sú veľká priorita, lebo tu už máme tretí pokus, ako tento inštitút nejakým spôsobom obmedziť, napriek tomu, že dvakrát skončil na Ústavnom súde, dvakrát ako protiústavný, tak tu máme tretí pokus, zhodou okolností z dielne Borisa Suska. Teraz vidíme toto z dielne Borisa Suska a čaká nás veľmi krátka rozprava o civilnom, o Občianskom zákonníku, o 2000 paragrafoch, o ktorých si tu budeme len veľmi stručne hovoriť, z dielne Borisa Suska. No tak ja sa veľmi obávam, akú škodu my sme schopní napáchať a ja len vám dopredu hovorím, že skúsme predchádzať katastrofám. Lebo aj rokovací poriadok nedopadol úplne slávne. A netvárme sa, že takto sme to chceli, kolegovia a kolegyne, lebo my vieme, že takto sme to nechceli. Minimálne vy ste to takto nechceli, len to takto dopadlo. Tak možno by bolo trošku treba ubrať z tej arogancie a naozaj niektoré veci si tu aj vypočuť a nemusíte to komentovať. Len to tak potom spravte, lebo potom to tu tak vyzerá, že vlastne, viete, že opozíciu volilo 1 200 000 ľudí, koalíciu volilo 1 300 000 ľudí. To nie je až taký veľký rozdiel, aby ste takto arogantne pristupovali k zástupcom takmer porovnateľnej skupiny obyvateľov a obyvateliek na Slovensku. A nehovoríme vám tu veci, ktoré sú vymyslené, nehovoríme vám tu veci, ktoré len tak tu rozprávame, aby sme tu niečo rozprávali. Myslím si, že vo veľa prípadoch sa naše slová potvrdili, vo veľa prípadoch ich potvrdil aj Ústavný súd, tak možno by len bolo trochu na čase ubrať z arogancie moci. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne.

Navrhujem, aby Národná rada požiadala ústavnoprávny výbor o výklad, ako má predsedajúci schôdze skracovať rozpravu v treťom čítaní, či je potrebné odôvodnenie alebo nie, aby sme tu nevideli takýto arogantný postup zo strany predsedu Národnej rady. Pozná.

Vzhľadom na vývoj, ktorý tu nastal, navrhujeme zvolať grémium v mene troch poslaneckých klubov PS a z KDH. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mám dva papiere. Dúfam, že toto je v poriadku, budem z nich čítať. A nie, dámy. Vážne, donesiem, sľubujem. Škoda, že pán Bartek odišiel do bufetu. Lebo mám pocit, že nepočúva úplne s porozumením, že ako prebieha rozprava a o čom tu rokujeme, ale som rada, že tu je pán minister. Ráno tu nebol, tak mu niektoré veci možno zopakujem. Lebo my tu hovoríme o zákone, ktorý Lebo mám pocit, že nepočúva úplne s porozumením, že ako prebieha rozprava a o čom tu rokujeme, ale som rada, že tu je pán minister. Ráno tu nebol, tak mu niektoré veci možno zopakujem. Lebo my tu hovoríme o zákone, ktorý... To chcem, nejdu, banku, Ježiš. To nie, Ježiši. To, čo je? Čo to robíte za česi, čo? Zmizol. Nevadí. Nevadí. Lebo možno by bol aj nervózny zo mňa, tak skúsim teraz. Možno nebudeme prerušovať rozpravu. My tu hovoríme o prevencii proti kriminalite. A keďže tento proces má spadať pod Ministerstvo vnútra a aj výber akreditačnej komisie, aj proces a aj jej činnosť má spadať pod Ministerstvo vnútra, aj to, ako táto akreditačná komisia bude prideľovať tie akreditácie, tak je dôležité si povedať, kto sedí na čele Ministerstva vnútra a čo robí, lebo potom od toho asi záleží aj ďalšie kroky toho ministerstva. A teda, čo máme možnosť vidieť na tom ministerstve, je všetko, len nie dobré pre prevenciu proti kriminalite, tak je dôležité sa tu o tom rozprávať. A zhodou okolností dnes sme schválili jeden taký na prvý pohľad nevinný zákon o materskej pre policajtky, pre policajtov, pre vojačky, pre vojakov, kde v rámci nejakého pozmeňujúceho návrhu, myslím, že pána Gluka, nie som si úplne istá, to je v zásade jedno, koho to bol pozmeňujúci návrh, presadili aj takú vec, že do zákona o Policajnom zbore, tuším áno, zaviedli, že policajti sa musia správať v súlade s etickým kódexom aj mimo výkonu činnosti. A ja som k tomu chcela vystúpiť v treťom čítaní, lenže pán Raši už bol nervózny z toho, že príliš veľa vystupujeme podľa nového rokovacieho poriadku a neumožnil mi to, ale súvisí to s prevenciou boja proti kriminalite, lebo to veľmi súvisí s tým, do akej miery má dosah minister vnútra na výkon činnosti policajtov. Pretože my sme tu mali policajtov, ktorí chceli preventívne bojovať proti kriminalite, ktorí aj riadne bojovali proti kriminalite, dokonca vyšetrovali závažné zločiny a on ich postavil mimo službu. A keď mu niekoľko súdov povedalo, že je to protizákonné, tak sa postavil na tlačovku, dupol nožičkou a povedal, že aj just ja budem nedodržiavať zákon a ja nebudem dodržiavať súdne rozhodnutia a ja týchto policajtov do služby nevrátim, kým ja budem minister. No a takýto človek nám tu ide nastavovať prevenciu proti kriminalite. Tak verme tomu potom, že to tak bude asi aj dobre. No a v rámci toho si do zákona o Policajnom zbore ešte vniesol takú barličku sám pre seba, že teda etický kódex, ktorý tvorí minister vnútra, budú musieť policajti dodržiavať aj mimo službu. A odôvodňuje to tým, že už sú také prípady v iných zákonoch, kde musia aj mimo službu policajti aplikovať nejaké konanie, ktorého sa majú zdržať, aby neprišli o nejaké dávky. No ja som si to pozerala a teda sú to dva prípady. Jedno je, aby neprišli o nejaký výsluhový dôchodok a jedno nejakú dávku, keď hrubo porušia nejaké pravidlá. Tá disproporcia je zjavná, lebo on zneužíva, akože to, že si zaviedol, že môže takýmto spôsobom podzákonnou normou mať dosah aj na život policajtov mimo službu, opiera o to, že máme nejaké čiastočné ustanovenia v zákonoch, ktoré hovoria o tom, že tak musia v nejakých prípadoch robiť. No len rozdiel je v tom, že kým tieto zákony presne hovoria, čo musia dodržiavať a aká sankcia im za to hrozí, tak teraz si pán minister dal taký bianko šek do zákona o Policajnom zbore, kde vlastne povedal, že celý etický poriadok, ktorý píše minister vnútra, a teda z jeho dielne sme už kdečo mohli vidieť, celý budú musieť dodržiavať policajti aj mimo výkonu služby a ak takto nebude, tak to ich môže stáť aj miesto. Môže ich postaviť aj mimo službu, môžu čeliť nejakým disciplinárnym konaniam. A teda etický kódex je podzákonná norma. To nie je zákon, ktorý mení plénum Národnej rady. To nie je nejaký predvídateľný, aj keď v tomto pléne už predvídateľné nie sú ani zákony, a nieto predvídateľný právny úkon, o ktorom rozhoduje väčšina. Je to niečo, o čom rozhoduje jedine minister vnútra. A keď vidíme, ako tento konkrétny minister koná proti policajtom, ako nechal zlikvidovať NAKA, ako nedodržiava súdne rozhodnutia, ktoré mu hovoria, že policajtov postavil mimo službu, tak ja sa veľmi obávam, ako tento minister bude pristupovať k vyhodnocovaniu toho, či policajti dodržiavajú alebo nedodržiavajú etický kódex aj mimo službu a čo vlastne v tom etickom kódexe bude. A toto je príklad toho, kolegovia, že nie vždy môžeme hovoriť len o tom, čo je predmetom toho zákona, ale aj o tom, kto ho tvorí a ako koná v iných oblastiach a v iných svojich povinnostiach, lebo z toho vyplýva nejaký dobrý úmysel. A z toho vyplýva jeho náhľad na to, že ako on nazerá na verejný záujem, ako on nazerá na to, čo sú povinnosti ministra a čo tým cieli. Tak ja, keď vidím činnosť Matúša Šutaja Eštoka, tak akú prevenciu on chce zaručiť? Žiadnu prevenciu nezaručí. Je to len ďalší zákon, ktorý bude nejakým spôsobom regulovať prideľovanie dotácií za nejakú akože preventívnu činnosť. Vidíme, ako teraz prebieha preventívna činnosť boja proti kriminalite pod jeho vedením, že tu už dva dni sa smejeme nad tým, že tu chodí nejaký kamión či autobus, rozdáva cukrovú vatu. Ja teda môjmu dieťaťu vždy hovorím, že keď stretne podivných ľudí s podivným autobusom, nech si od nich cukríky neberie. Tak teda odporúčam všetkým rodičom a deťom, že ak stretnete podivný autobus s vaflami, pukancami a Matúšom Šutajom Eštokom, choďte čo najďalej od neho, lebo to dobré to nebude. A viete, ono je to, že my už sme si tu tak zvykli na absurdné prípady a na posúvanie hraníc, že my už vlastne si až podľa mňa aj my sme znecitliveli na to, ako je to vážne. Lebo ešte pred dvoma rokmi, troma rokmi, piatimi rokmi, keby niekto, nejaký iný minister prišiel s týmto nápadom, že 740, tuším, 1000 € ide minúť na to, že bude kamión brázdiť po Slovensku s človekom, ktorý čelil závažným obvineniam z drogovej činnosti, ktorý má svoju kariéru a príjmy postavené na tom, že spieva o alkohole a tento človek má robiť prevenciu deťom pred drogovou činnosťou a pred, neviem, alkoholizmom a návykovými látkami. A už tu v pléne zaznievajú aj z radu koalície názory, že my nesúhlasíme s tým, kto to robí a je to také divné celé, no ale ten človek dostane zaplatené. Štát míňa 740 000 € na tento cirkus, divadlo, ja neviem, čo to je. Coca-Cola niekedy chodila s takým kamiónom a vozili mne Deda Mráza, no tak teraz vozíme ministra Matúša Šutaja Eštoka. Že to kde? V ktorej krajine alebo v ktorých pomeroch je toto akceptovateľné? Lebo to nie je len tak, že hocikto sa tu zobral a kúpil si, ja neviem, karavan a langoš tu predáva po Slovensku. To je minister vnútra, ktorý má dosť ťažký rezort, ktorý má pod sebou akože veľmi vážne štruktúry, ktoré tu zabezpečujú bezpečnosť v štáte. A teda rozpadá sa mu kvalitne pod rukami, tak on vymyslí takúto vec za 740 000 €. Už vlastne sme aj tu v tomto sa dozvedeli, že ani vlastne koalícia s tým veľmi nesúhlasí. Premiér povie, že asi ide o drogového dílera a my toho údajného drogového dílera necháme s ministrom vnútra pobehovať po Slovensku v kamióne a rozdávať deťom cukrovú vatu, pukance a vafle. Ja neviem. Ja, keď to takto vyslovím, kolegovia, kolegyne, mne to príde, že to nie je úplne normálne ani štandardné nikde inde na svete. A my už to tu tak berieme, že dobre, tento rokovací deň nejak skončí, táto rozprava zbehne, niekto to tu odhlasuje a ideme ďalej. Kto kedy v Slovenskej republike vráti 740 000 € za toto potulné divadlo, ktoré chodí po Slovensku? Kto? Kto kedy vráti tie prostriedky, ktoré sme vynaložili na to, že tu človek, ktorý... akože každý má iný hudobný vkus, ja to nikomu neberiem, len niektoré vystúpenia sa hodia pre nejakú príležitosť a niektoré sa nehodia, a teda nemyslím si zrovna, že človek, ktorý sa zbavil obvinení z drogovej činnosti len tým, že zasiahol prokurátor § 363, bez toho, aby súd jasne povedal, či takú činnosť páchal alebo nepáchal. Ja mu neberiem, on je zbavený obvinení, to je v poriadku, ale minimálne jeho dôveryhodnosť v očiach verejnosti nikdy nebola natoľko orgánmi činnými v trestnom konaní preukázaná, aby mohol vykonávať takúto činnosť, že niektorých činností v živote sa treba aj vzdať. Hej? Ja mu neberiem, nie je vyšetrovaný, v poriadku, ale nemohol by zrovna robiť prevenciu pred drogovou trestnou činnosťou, zvlášť deťom, zvlášť pod záštitou Ministerstva vnútra za štátne peniaze, lebo ono to je tak trošku aj výsmech tým ľuďom potom. Ono to je také, že predstavte si, že keby štát bol akciová spoločnosť a teda Matúš Šutaj Eštok sa postaví pred akcionárov a im prezentuje tento podnikateľský zámer, že za ich peniaze, za 740 000 €, bude po Slovensku voziť speváka, ktorý spieva o alkohole, a tým bude bojovať proti alkoholizmu a rozdávať pukance a vafle, čo ja viem, čo by mu asi takí akcionári povedali, že či dobre vykonáva, či dobre spravuje ich peniaze? Nezdá sa mi úplne. A my sa tu tak o tom bavíme, však aj Tóth a Baránek povedia, že my sa nebavíme k veci. No podľa mňa je dosť k veci sa pýtať, ako človek, ktorý zriadil za 740 000 potulné divadlo ako boj proti prevencii proti kriminalite, chce ďalej rozvíjať tento systém boja proti kriminalite. Koľko nás to bude stáť a aké bude mať výsledky tento systém. To podľa mňa je veľmi dôležité sa o tom rozprávať. A som rada, že pán minister tu je. On síce nepočúva. Ja neviem, či jeho poslanci HLAS-u majú v opatere, že nikdy ho nenechajú samého v pléne. Vždy ho niekto stráži, ale vlastne, keď vidím jeho kroky, tak ja aj rozumiem, prečo je to tak. A už sme dnes schválili ten etický kódex, ktorým sa mení zákon o Policajnom zbore. A len preto som sa k nemu nevyjadrila, lebo najprv ste si schválili rokovací poriadok, ste sa z neho tešili, teraz sa už netešíte, lebo ste prišli na to, čo ste schválili, a pán Raši bol tak nervózny z toho, že my sme si tu dovolili sa vyjadrovať k pozmeňujúcim návrhom, až mi neumožnil sa prihlásiť už k tomuto, už sa mu to zdalo veľa. Ale súvisí to aj s týmto, tak ja len upozorňujem, kolegovia a kolegyne z vládnej koalície, aby ste neschválili ďalšiu podivnú vec do výberu a panoptika tohto ministra Matúša Šutaja Eštoka. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mám dva papiere. Dúfam, že toto je v poriadku, budem z nich čítať. A nie, dámy. Vážne, donesiem, sľubujem. Škoda, že pán Bartek odišiel do bufetu. Lebo mám pocit, že nepočúva úplne s porozumením, že ako prebieha rozprava a o čom tu rokujeme, ale som rada, že tu je pán minister. Ráno tu nebol, tak mu niektoré veci možno zopakujem. Lebo my tu hovoríme o zákone, ktorý Lebo mám pocit, že nepočúva úplne s porozumením, že ako prebieha rozprava a o čom tu rokujeme, ale som rada, že tu je pán minister. Ráno tu nebol, tak mu niektoré veci možno zopakujem. Lebo my tu hovoríme o zákone, ktorý... To chcem, nejdu, banku, Ježiš. To nie, Ježiši. To, čo je? Čo to robíte za česi, čo? Zmizol. Nevadí. Nevadí. Lebo možno by bol aj nervózny zo mňa, tak skúsim teraz. Možno nebudeme prerušovať rozpravu. My tu hovoríme o prevencii proti kriminalite. A keďže tento proces má spadať pod Ministerstvo vnútra a aj výber akreditačnej komisie, aj proces a aj jej činnosť má spadať pod Ministerstvo vnútra, aj to, ako táto akreditačná komisia bude prideľovať tie akreditácie, tak je dôležité si povedať, kto sedí na čele Ministerstva vnútra a čo robí, lebo potom od toho asi záleží aj ďalšie kroky toho ministerstva. A teda, čo máme možnosť vidieť na tom ministerstve, je všetko, len nie dobré pre prevenciu proti kriminalite, tak je dôležité sa tu o tom rozprávať. A zhodou okolností dnes sme schválili jeden taký na prvý pohľad nevinný zákon o materskej pre policajtky, pre policajtov, pre vojačky, pre vojakov, kde v rámci nejakého pozmeňujúceho návrhu, myslím, že pána Gluka, nie som si úplne istá, to je v zásade jedno, koho to bol pozmeňujúci návrh, presadili aj takú vec, že do zákona o Policajnom zbore, tuším áno, zaviedli, že policajti sa musia správať v súlade s etickým kódexom aj mimo výkonu činnosti. A ja som k tomu chcela vystúpiť v treťom čítaní, lenže pán Raši už bol nervózny z toho, že príliš veľa vystupujeme podľa nového rokovacieho poriadku a neumožnil mi to, ale súvisí to s prevenciou boja proti kriminalite, lebo to veľmi súvisí s tým, do akej miery má dosah minister vnútra na výkon činnosti policajtov. Pretože my sme tu mali policajtov, ktorí chceli preventívne bojovať proti kriminalite, ktorí aj riadne bojovali proti kriminalite, dokonca vyšetrovali závažné zločiny a on ich postavil mimo službu. A keď mu niekoľko súdov povedalo, že je to protizákonné, tak sa postavil na tlačovku, dupol nožičkou a povedal, že aj just ja budem nedodržiavať zákon a ja nebudem dodržiavať súdne rozhodnutia a ja týchto policajtov do služby nevrátim, kým ja budem minister. No a takýto človek nám tu ide nastavovať prevenciu proti kriminalite. Tak verme tomu potom, že to tak bude asi aj dobre. No a v rámci toho si do zákona o Policajnom zbore ešte vniesol takú barličku sám pre seba, že teda etický kódex, ktorý tvorí minister vnútra, budú musieť policajti dodržiavať aj mimo službu. A odôvodňuje to tým, že už sú také prípady v iných zákonoch, kde musia aj mimo službu policajti aplikovať nejaké konanie, ktorého sa majú zdržať, aby neprišli o nejaké dávky. No ja som si to pozerala a teda sú to dva prípady. Jedno je, aby neprišli o nejaký výsluhový dôchodok a jedno nejakú dávku, keď hrubo porušia nejaké pravidlá. Tá disproporcia je zjavná, lebo on zneužíva, akože to, že si zaviedol, že môže takýmto spôsobom podzákonnou normou mať dosah aj na život policajtov mimo službu, opiera o to, že máme nejaké čiastočné ustanovenia v zákonoch, ktoré hovoria o tom, že tak musia v nejakých prípadoch robiť. No len rozdiel je v tom, že kým tieto zákony presne hovoria, čo musia dodržiavať a aká sankcia im za to hrozí, tak teraz si pán minister dal taký bianko šek do zákona o Policajnom zbore, kde vlastne povedal, že celý etický poriadok, ktorý píše minister vnútra, a teda z jeho dielne sme už kdečo mohli vidieť, celý budú musieť dodržiavať policajti aj mimo výkonu služby a ak takto nebude, tak to ich môže stáť aj miesto. Môže ich postaviť aj mimo službu, môžu čeliť nejakým disciplinárnym konaniam. A teda etický kódex je podzákonná norma. To nie je zákon, ktorý mení plénum Národnej rady. To nie je nejaký predvídateľný, aj keď v tomto pléne už predvídateľné nie sú ani zákony, a nieto predvídateľný právny úkon, o ktorom rozhoduje väčšina. Je to niečo, o čom rozhoduje jedine minister vnútra. A keď vidíme, ako tento konkrétny minister koná proti policajtom, ako nechal zlikvidovať NAKA, ako nedodržiava súdne rozhodnutia, ktoré mu hovoria, že policajtov postavil mimo službu, tak ja sa veľmi obávam, ako tento minister bude pristupovať k vyhodnocovaniu toho, či policajti dodržiavajú alebo nedodržiavajú etický kódex aj mimo službu a čo vlastne v tom etickom kódexe bude. A toto je príklad toho, kolegovia, že nie vždy môžeme hovoriť len o tom, čo je predmetom toho zákona, ale aj o tom, kto ho tvorí a ako koná v iných oblastiach a v iných svojich povinnostiach, lebo z toho vyplýva nejaký dobrý úmysel. A z toho vyplýva jeho náhľad na to, že ako on nazerá na verejný záujem, ako on nazerá na to, čo sú povinnosti ministra a čo tým cieli. Tak ja, keď vidím činnosť Matúša Šutaja Eštoka, tak akú prevenciu on chce zaručiť? Žiadnu prevenciu nezaručí. Je to len ďalší zákon, ktorý bude nejakým spôsobom regulovať prideľovanie dotácií za nejakú akože preventívnu činnosť. Vidíme, ako teraz prebieha preventívna činnosť boja proti kriminalite pod jeho vedením, že tu už dva dni sa smejeme nad tým, že tu chodí nejaký kamión či autobus, rozdáva cukrovú vatu. Ja teda môjmu dieťaťu vždy hovorím, že keď stretne podivných ľudí s podivným autobusom, nech si od nich cukríky neberie. Tak teda odporúčam všetkým rodičom a deťom, že ak stretnete podivný autobus s vaflami, pukancami a Matúšom Šutajom Eštokom, choďte čo najďalej od neho, lebo to dobré to nebude. A viete, ono je to, že my už sme si tu tak zvykli na absurdné prípady a na posúvanie hraníc, že my už vlastne si až podľa mňa aj my sme znecitliveli na to, ako je to vážne. Lebo ešte pred dvoma rokmi, troma rokmi, piatimi rokmi, keby niekto, nejaký iný minister prišiel s týmto nápadom, že 740, tuším, 1000 € ide minúť na to, že bude kamión brázdiť po Slovensku s človekom, ktorý čelil závažným obvineniam z drogovej činnosti, ktorý má svoju kariéru a príjmy postavené na tom, že spieva o alkohole a tento človek má robiť prevenciu deťom pred drogovou činnosťou a pred, neviem, alkoholizmom a návykovými látkami. A už tu v pléne zaznievajú aj z radu koalície názory, že my nesúhlasíme s tým, kto to robí a je to také divné celé, no ale ten človek dostane zaplatené. Štát míňa 740 000 € na tento cirkus, divadlo, ja neviem, čo to je. Coca-Cola niekedy chodila s takým kamiónom a vozili mne Deda Mráza, no tak teraz vozíme ministra Matúša Šutaja Eštoka. Že to kde? V ktorej krajine alebo v ktorých pomeroch je toto akceptovateľné? Lebo to nie je len tak, že hocikto sa tu zobral a kúpil si, ja neviem, karavan a langoš tu predáva po Slovensku. To je minister vnútra, ktorý má dosť ťažký rezort, ktorý má pod sebou akože veľmi vážne štruktúry, ktoré tu zabezpečujú bezpečnosť v štáte. A teda rozpadá sa mu kvalitne pod rukami, tak on vymyslí takúto vec za 740 000 €. Už vlastne sme aj tu v tomto sa dozvedeli, že ani vlastne koalícia s tým veľmi nesúhlasí. Premiér povie, že asi ide o drogového dílera a my toho údajného drogového dílera necháme s ministrom vnútra pobehovať po Slovensku v kamióne a rozdávať deťom cukrovú vatu, pukance a vafle. Ja neviem. Ja, keď to takto vyslovím, kolegovia, kolegyne, mne to príde, že to nie je úplne normálne ani štandardné nikde inde na svete. A my už to tu tak berieme, že dobre, tento rokovací deň nejak skončí, táto rozprava zbehne, niekto to tu odhlasuje a ideme ďalej. Kto kedy v Slovenskej republike vráti 740 000 € za toto potulné divadlo, ktoré chodí po Slovensku? Kto? Kto kedy vráti tie prostriedky, ktoré sme vynaložili na to, že tu človek, ktorý... akože každý má iný hudobný vkus, ja to nikomu neberiem, len niektoré vystúpenia sa hodia pre nejakú príležitosť a niektoré sa nehodia, a teda nemyslím si zrovna, že človek, ktorý sa zbavil obvinení z drogovej činnosti len tým, že zasiahol prokurátor § 363, bez toho, aby súd jasne povedal, či takú činnosť páchal alebo nepáchal. Ja mu neberiem, on je zbavený obvinení, to je v poriadku, ale minimálne jeho dôveryhodnosť v očiach verejnosti nikdy nebola natoľko orgánmi činnými v trestnom konaní preukázaná, aby mohol vykonávať takúto činnosť, že niektorých činností v živote sa treba aj vzdať. Hej? Ja mu neberiem, nie je vyšetrovaný, v poriadku, ale nemohol by zrovna robiť prevenciu pred drogovou trestnou činnosťou, zvlášť deťom, zvlášť pod záštitou Ministerstva vnútra za štátne peniaze, lebo ono to je tak trošku aj výsmech tým ľuďom potom. Ono to je také, že predstavte si, že keby štát bol akciová spoločnosť a teda Matúš Šutaj Eštok sa postaví pred akcionárov a im prezentuje tento podnikateľský zámer, že za ich peniaze, za 740 000 €, bude po Slovensku voziť speváka, ktorý spieva o alkohole, a tým bude bojovať proti alkoholizmu a rozdávať pukance a vafle, čo ja viem, čo by mu asi takí akcionári povedali, že či dobre vykonáva, či dobre spravuje ich peniaze? Nezdá sa mi úplne. A my sa tu tak o tom bavíme, však aj Tóth a Baránek povedia, že my sa nebavíme k veci. No podľa mňa je dosť k veci sa pýtať, ako človek, ktorý zriadil za 740 000 potulné divadlo ako boj proti prevencii proti kriminalite, chce ďalej rozvíjať tento systém boja proti kriminalite. Koľko nás to bude stáť a aké bude mať výsledky tento systém. To podľa mňa je veľmi dôležité sa o tom rozprávať. A som rada, že pán minister tu je. On síce nepočúva. Ja neviem, či jeho poslanci HLAS-u majú v opatere, že nikdy ho nenechajú samého v pléne. Vždy ho niekto stráži, ale vlastne, keď vidím jeho kroky, tak ja aj rozumiem, prečo je to tak. A už sme dnes schválili ten etický kódex, ktorým sa mení zákon o Policajnom zbore. A len preto som sa k nemu nevyjadrila, lebo najprv ste si schválili rokovací poriadok, ste sa z neho tešili, teraz sa už netešíte, lebo ste prišli na to, čo ste schválili, a pán Raši bol tak nervózny z toho, že my sme si tu dovolili sa vyjadrovať k pozmeňujúcim návrhom, až mi neumožnil sa prihlásiť už k tomuto, už sa mu to zdalo veľa. Ale súvisí to aj s týmto, tak ja len upozorňujem, kolegovia a kolegyne z vládnej koalície, aby ste neschválili ďalšiu podivnú vec do výberu a panoptika tohto ministra Matúša Šutaja Eštoka. Ďakujem pekne.

Za slovo, pán predsedajúci. No, pán Bartek, bolo to veľmi excentrické vystúpenie. Ale teda, ak hovoríte o autách, ktoré mal obstarať pán Harman, tak Kancelária prezidenta Slovenskej republiky rozšírila vozový park o luxusné limuzíny, napríklad o značku Mercedes-Benz s cenou takmer 180 000 € – to len tak na margo. A keď hovoríte o pánovi Hegerovi, ktorý predtým, ako vstúpil do politiky, tak pracoval v nejakej sfére, kde propagoval alkohol. No, on ho propagoval asi pre dospelých ľudí. Tuto váš minister chodí s autobusom a rozdáva deťom cukrovú vatu, wafle a cukríky a naloženého v autobuse má pána, ktorý bol za drogovú činnosť obvinený a vďaka 363 už nie je, ani nie vďaka riadnemu procesu. A pani Cibulková Fit Drinkom tiež asi nepropagovala proteínový nápoj a podporovala vášho prezidenta v kampani. No a ešte takto zo strany HLAS. Vy sa tu ozývajte k tomu, kto kde ako pracuje, keď vaši členovia v Košiciach, konkrétne na okresnom úrade v Košiciach, majú štátne fleky a do práce nechodia. Váš stranícky kolega je zamestnaný v súkromnej firme, zároveň má ako také leno pridelenú štátnu funkciu alebo verejnú funkciu, kde sa ukázať nemusí, plat berie, ale chodí pracovať niekde inde. Len toľko k vám, pán Bartek, poviem a môžete sa vy tu zavzdušňovať od rána do večera. Neschopnosť, aroganciu nezakryjete.