No. Ja by som teda chcela povedať, že ozrejmiť, že vlastne stojíme tu v rozprave, ktorá sa týka nášho uznesenia kde sme navrhli vlastne, aby sa Národná rada Slovenskej republiky prihlásila k žiadosti a k apelu na Ruskú federáciu, aby vrátila unesené Ukrajinské deti. Všetci vieme a je to teda nesporný fakt, že Rusko v rámci svojej agresívnej vojny na Ukrajine nie len, že bombarduje tamojšie domy, mestá, škôlky, nemocnice a podobne, ale robí aj...
No. Ja by som teda chcela povedať, že ozrejmiť, že vlastne stojíme tu v rozprave, ktorá sa týka nášho uznesenia kde sme navrhli vlastne, aby sa Národná rada Slovenskej republiky prihlásila k žiadosti a k apelu na Ruskú federáciu, aby vrátila unesené Ukrajinské deti. Všetci vieme a je to teda nesporný fakt, že Rusko v rámci svojej agresívnej vojny na Ukrajine nie len, že bombarduje tamojšie domy, mestá, škôlky, nemocnice a podobne, ale robí aj jednu veľmi odpornú, neľudskú, cynickú aktivitu a to je to, že z dobitých území unáša ukrajinské deti z ich rodín. Od ich príbuzných zo zariadení kde sa nachádzajú a vlastne tieto deti unáša do Ruska kde ich dáva do ruských zariadení, do ruských rodín a snaží sa z nich urobiť alebo vymazať ich ukrajinskú identitu, ich pôvodnú totožnosť a urobiť z nich vlastne rusov alebo teda ruské deti. To je absolútne nehumánna bezcitná politika. Vieme, že za takúto, že už aj niektorí naši verejní predstavitelia myslím, že ombudsman Róbert Dobrovodský sa prihlásil a začal určité kroky robiť, aby, aby vo svojom mene zdôraznil a pomohol nejakým spôsobom tej iniciatíve na navrátenie ukrajinských detí späť do rodín. Vieme, že prvá dáma Spojených štátov amerických Melania Trump napísala Vladimírovi Putinovi, aby nejakým spôsobom naňho apelovala, aby vlastne tieto deti boli navrátené do svojich rodín. Následne sa myslím 6 alebo 8 detí vrátilo a naozaj ja si myslím, že toto je taká téma úplne z ľudského hľadiska kde by sme aj my v Národnej rade všetci poslanci a poslankyne naprieč touto vládnou koalíciou mali jasne sa k tomu vyjadriť. Jasne sa k tomu postaviť už bez ohľadu na to, či si myslíme, že sa má alebo nemá robiť politika na všetky štyri strany. Bez ohľadu na to čo si myslíme o pôvode, o príčinách ruskej vojny na Ukrajine. Nemusíme vôbec v tomto nijako spolu súhlasiť. To je úplne irelevantné. Ale čo si myslím, že kde môžeme a musíme spolu súhlasiť je situácia kedy práve ide o práva detí. Väčšina z nás čo tu sedí, väčšina z nás je buď otcom, matkou, súrodencom, starým rodičom. Prosto má vo svojom okolí nejaké dieťa. Ja mám 5 a pol mesačnú dcéru. Naozaj, že tie materské pocity sú pre mňa úplne čerstvé a keď si predstavím a verím, že mnohí z vás dnes tu teda, teraz tu takmer nikto nie je ale, tak verím, že mnoho mojich kolegov a kolegýň pozerá napríklad toto v kancelárii alebo možno vaši asistenti to pozerajú. Skúste si predstaviť. Ja, keď si totižto predstavím, že by som naozaj žila na vojnovom území, že by som
===== dnes tu teda, teraz tu takmer nikto nie je, ale tak verím, že mnoho mojich kolegov a kolegýň pozerá napríklad toto v kancelárii alebo možno vaši asistenti to pozerajú. Skúste si predstaviť. Ja keď si totižto predstavím, že by som naozaj žila na vojnovom území a že by som každodenne v tejto mojej situácii, kedy som fakt pred päť a pol mesiacom porodila, že by som rodila za vojny, že by sa mi narodilo dieťa, ktoré by bolo zdravé a živé a stalo by sa mi to, že by mi toto dieťa uniesli, že by som nevedela, čo s tým mojím dieťaťom je, a to už je jedno, že či to bolo päť a pol mesačné bábätko alebo by to bolo 12-, 13-ročné dieťa, alebo by to bol môj brat, ale prosto skúste si to predstaviť, ako by ste sa cítili na mieste tých rodín, a to my už sa dnes bavíme o tisíckach detí, o tisíckach detí, ktoré zažili tento únos, o tisíckach ľudí, ktorých sa to cez nich v rámci rodín týka, kde tieto deti dnes nevyrastajú so svojimi najbližšími rodinnými príslušníkmi.
Neviem si predstaviť, či existuje okrem smrti dieťaťa niečo ťažšie pre rodiča, ako vedieť, že jeho dieťa je unesené, že niekde žije, že sa k nemu nemôže dostať a že nemôže prakticky nič spraviť. Naozaj tie osudy tých detí a tých rodín, to je podľa mňa jedna obrovská ľudská tragédia, je to absolútne cynická politika, to naozaj nariadiť takúto politiku a vykonávať ju môže len človek, ktorý nemá absolútne žiaden cit v sebe, ktorý nehľadí na nič, pre ktorého sú druhí ľudia len nejakým nástrojom, nejakou figúrkou na šachovnici, cez ktorú si vykonáva svoje mocenské a geopolitické ambície. A to je dnes Vladimír Putin, pretože pod jeho patronátom kvôli jeho útočnej vojne na Ukrajine sa dnes tieto únosy ukrajinských detí dejú a my ako Národná rada Slovenskej republiky, ako poslanci a poslankyne, ako ľudia, ktorí majú deti, ktorí sú niekoho bratom, niekoho sestrou, niekoho možno starým rodičom, musíme povedať a jasne sa prihlásiť za to, aby sa takáto situácia nediala. Mali by sme vyzvať aj vládu Slovenskej republiky, aby podnikla všetky kroky na to, aby sa stala súčasťou tejto iniciatívy. A naozaj opakujem, tuná nejde o to, kto vyhrá vojnu, kto tú vojnu spôsobil, či sa postavíme na stranu Ruska alebo na stranu Ukrajiny. Tu ide o to, aby sme sa postavili na stranu unesených detí. Prosto deti majú vyrastať so svojimi rodičmi. Však teraz sme tu mali novelu ústavy, tiež znova bez ohľadu na to, čo si o tom myslíme. Však táto novela ústavy bola aj motivovaná tým, aby sa nejakým spôsobom zabetónovalo to rodičovstvo. A ja si neviem predstaviť, že keď ste hlasovali napríklad za novelu ústavy a že by ste nehlasovali za uznesenie, ktoré vyzýva k tomu, aby sme sa pridali k iniciatíve na návrat ukrajinských detí, aby sme vyzvali na návrat týchto detí do ich rodín, pretože čo je horšie, ako uniesť deti od ich rodičov, od ich opatrovníkov, od ich rodinných príslušníkov a umiestniť ich tisícky kilometrov ďaleko a snažiť sa vymazať celú ich identitu, celú ich totožnosť, všetko prosto a urobiť z nich niečo úplne iné. To je podľa mňa naozaj že zverstvo. Je to v podstate vec, ktorá by mohla a ktorá určite bude posúdená ako súčasť genocidálnej alebo snahy o genocídu, pretože to je pretváranie v podstate aj, aj národnosti, aj tej identity jednotlivca ako takého. A predstavte si, že aké hrozné to bude pre tie, aké hrozné následky to musí robiť na dušiach tých detí bez ohľadu na to, či to je päť a pol mesačné bábätko, alebo je to nejaký tínedžer, alebo je to nejaký školák, predškolák, to je jedno. Prosto to dieťa, ono bude vždy a navždy vyrastať s tým pocitom, že bolo násilne vytrhnuté z náručia svojej matky, z náručia svojej rodiny, z prostredia, ktoré pozná, ktoré je preňho známe. Veď to musí byť obrovská trauma. Obrovská trauma pre tie deti, pre tie ich rodiny. To je fakt niečo zverské a bezcitné.
Čiže ja na vás apelujem, na všetkých, čo to dnes počúvate, čo ste aj z radov koalície, aby ste podporili toto naše uznesenie. A v podstate mali by sme ísť ešte oveľa ďalej. My by sme mali vyzvať trebárs prezidenta Pellegriniho, aby si predvolal ruského veľvyslanca a dohovoril mu, aby naňho apeloval, že teda tieto deti treba vrátiť, pretože to je jediná ľudská a morálna vec, ktorú ktokoľvek, ku komu sa dostane informácia o tom, že Rusko unáša ukrajinské deti, musí urobiť. To prosto nemá nič spoločné s nejakým geopolitickým názorom, so zahraničnou politikou, s tým, že či si myslíme o tej druhej strane alebo o ktorejkoľvek strane tohto konfliktu, že má, že má pravdu. Pretože jediná pravda, ktorá tu je, je, že únosy detí z Ukrajiny do Ruska sú traumatizujúce, sú pre tieto deti bezcitnou, hnusnou, odpornou politikou a základnou vecou, ktorú my ako ľudia, ako morálni ľudia, ktorí majú nejaké hodnoty, musíme spraviť, je postaviť sa za tieto deti. Pretože keď sa za ne nepostavíme my a ďalšie, ďalšie krajiny, ktoré sú súčasťou či už dohovoru o právach dieťaťa, celého toho ochranného mechanizmus Rady Európy, ale zároveň však máme to aj v ústave, najlepší záujem dieťaťa, právo dieťaťa vyrastať so svojimi rodičmi, právo na identitu a podobne. To všetko sú hodnoty, práva, ktoré sú súčasťou našej národnej identity ako Slovenskej republiky, samostatnej a hrdej Slovenskej republiky, a súčasťou našej národnej identity jednak z moci našej vlastnej ústavy, ale aj z moci našich medzinárodných záväzkov. Čiže aj preto všetci tí, ktorí hovoríme, že Slovensko je zvrchované, že je postavené na nejakej národnej identite, tak si zároveň musíme povedať aj B, že súčasťou našej identity sú práva dieťaťa, právo dieťaťa vyrastať so svojimi rodinnými príslušníkmi, právo na vlastnú identitu a tým pádom by sme bez mihnutia oka mali toto uznesenie podporiť.
A ja teda na vás z pozície spolunavrhovateľky apelujem, naozaj postavme sa za tieto deti, aspoň v tejto jednej veci vyšlime signál ako Národná rada Slovenskej republiky spoločne, neodmietnime toto uznesenie. Neurobte ani to, že by ste sa zdržali, lebo teda vám bude trápne byť proti, tak sa aspoň zdržíte. Podľa mňa toto uznesenie, a prosím vás naozaj o to, aby ste ho podporili.
A ešte chcem pripomenúť na záver svojho vystúpenia, že my tu máme momentálne už tisíce Ukrajincov a Ukrajiniek. Sú to ľudia, ktorí tu robia, ktorých môžete stretnúť na všetkých úrovniach našej ekonomiky, my ich tu potrebujeme, je to pracovná sila ako ktorú sme sem lákali už pred tým, ako vojna vypukla. Títo ľudia tu ostanú. Budú raz vašimi voličmi. Minimálne o dva roky sú tu komunálne voľby. Ľudia, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, majú volebné právo v komunálnych voľbách. Ukrajinská komunita je najväčšia komunita zahraničných ľudí na Slovensku. Títo ľudia, teda mnohí z nich majú aj ten trvalý pobyt alebo ho možno získajú, budú oprávnení voliť v komunálnych voľbách. Možno aj to, ako sa postavíte v utorok, keď sa bude hlasovať o tomto uznesení, ako sa postavíte k tomu hlasovaniu, možno aj to zohrá úlohu, že či vaša strana bude, alebo nebude podporená v týchto komunálnych voľbách ľuďom, ktorí či už sú ukrajinského pôvodu a budú mať hlasovacie právo, alebo im na tejto otázke záleží.
A znova hovorím a tým už zakončím svoje vystúpenie, že nie je možné sa na otázku unesených ukrajinských detí pozerať cez prizmu toho, komu držíme palce v ruskej vojne na Ukrajine, kde si myslíme, že ležia jej príčiny. To je v tomto prípade úplne jedno. Tu naozaj ide o tie deti, ktoré sú unesené, o ich nesmiernu bolesť a o nesmiernu bolesť ich rodín, ktoré majú právo na to, aby tieto deti boli vrátené.
Ďakujem.
Skryt prepis
