Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, a vás, kolegovia, by som chcela poprosiť, ja mám doma šesťmesačné dieťa, kojím, vy si neviete predstaviť, čo sú to za nervy a ako sa naštvem, keď mám prosto plné prsia a potrebujem, aby som išla za dieťaťom a vy tu prerušujete vystúpenie, hej. Tak, prosím vás, aspoň si vážte čas nás rodičov, čo tu sme s malými deťmi, lebo akože fakt ma to hnevá. Ďakujem.
No a teraz teda k tomu Úradu na ochranu oznamovateľov, ako som povedala, sme tu dnes celý deň bez prerušenia. Som rada, že môžem na rozdiel od nášho straníckeho šéfa povedať svoj príspevok, ale teda očakávam, že ráno doobeda nás ešte pustíte rozprávať do tej jedenástej a potom to zase zarežete, aby mohlo byť druhé čítanie a výbory. Takto to tu už u nás chodí. Vám je to fakt už jedno, vy tu v podstate vôbec nechcete pripustiť akúkoľvek vecnú diskusiu. Na jednej strane nám vyčítate, že my nemáme vecné príspevky, ale keď sa tu celý deň, celý celučičký deň pýtame vecné otázky ohľadne toho, ako to bude fungovať v praxi, tento, táto nová atrapa, čo tu idete zriadiť, tento nový mišmaš úrad, tak sa to proste nedozvieme. Vystúpi tu na začiatku pán minister, ktorý znova nič nepovie, mimochodom taký malý checklist, pán minister, stále nemáte hanbu, hej? Nie, dobre. Ja sa tu stále prenesene hanbím, ospravedlňujem sa stále občanom, že sa venujeme tomuto namiesto kriminality, ekonomiky a ďalších vecí, pán minister nie, dobre. Takže on sa stále nehanbí, my sa tu stále tomuto venujeme, nedozvedeli sme sa od neho nič, žiadnu odpoveď k otázkam, ako bude fungovať ochrana oznamovateľov, ako to majú vyrokované s Európskou komisiou, ako vnímajú to, čo im všetci vyčítajú, ako bude fungovať ochrana obetí trestných činov, od neho sme sa nič nedozvedeli.
Potom tu vystúpi podpredseda parlamentu, dvakrát podotýkam, dvakrát, ktorý sa venuje svojim boliestkam. Konšpiračnú teóriu tu predstaví o tom, ako pomaly Progresívne Slovensko si zmanipulovalo to výberové konanie, keď pán Matúš Šutaj Eštok bol na úrade vlády. Som nevedela, že aj jeho ovládame, ale vedzte, ovládame. Viete, ja som si pri tom spomenula, akože mám veľa času, môžem povedať taký bonmot, že keď som bola mladé dievča, ja neviem, či si pamätáte, v deväťdesiatych rokoch vychádzal taký časopis že Bosorka, plný konšpiračných teórií, duchovia a neviem čo, prosto to vystúpenie prvé Tibora Gašpara o všetkom od roku 2020 – 2023, Santusová, čurillovci, ÚŠP, Lipšic, neviem prosto, doplňte si do tohto binga, mne to pripomínalo tie slávne články z Bosorky. Lebo to akože, konšpiračná teória šuvix toto. Fakt jediná vecná vec tam nebola, nič. Potom sme na teda na konci dozvedeli, že dobre, tak je veľmi zlé, že Úrad na ochranu osobných údajov, Úrad na ochranu oznamovateľov, mám tu stále v hlave tie osobné údaje, lebo Tibor Gašpar povedal v rozprave už aj, teda v televízii už aj to, že by tam chcel pridať aj ochranu osobných údajov, čo sa fakt dúfam nestane. Ale teda previnením Úradu na ochranu oznamovateľov je to, že on síce koná zákonne, ale nekoná tak, ako si to Tibor Gašpar predstavuje. No tak preto ho ideme rušiť. Akože toto že fakt? Fakt sme dospeli do situácie, kde teda okrem toho, že riešime osobnú pomstu pána ministra vnútra, ktorý nevie vydať jedno zákonné rozhodnutie, tak riešime znova, znova, a ja som si myslela, že on si to už odbil, pán Tibor Gašpar, tie svoje boliestky, ten svoj trestný spis a všetko pri tej novele Trestného zákona. Fakt som si myslela, že už je tam koniec, ale nie, my tu máme Úrad na ochranu oznamovateľov, kde tu zakaždým musíme počúvať čurillovci, Lipšic, Santusová a neviem čo, neviem čo, Krivočenko. Dokedy ešte, sa pýtam? Dokedy? Prosím vás, už sa skúste tam unormálniť v tej vládnej koalícii a už nejakú novú story pripravte. Ja neviem, možno ešte zoženiem niekde v knižnici tú Bosorku a skúsim tam niečo pozrieť, nejakú inú konšpiračnú teóriu alebo čo, lebo to už ako fakt sa nedá. (Povedané s pobavením.)
No, ale poďme teraz vážne. Mám tu pána spravodajcu. Vy ste aj predseda ústavnoprávneho výboru, pán spravodajca, zajtra bude ústavnoprávny výbor, aj ľudskoprávny výbor, dúfajme, alebo teda bude niekedy v druhom čítaní zasadať k tomuto zákonu. Tak si, prosím vás, píšte, lebo ja naozaj neviem, kde už to mám adresovať, minister neodpovedá, Tibor Gašpar neodpovedá, chcem vedieť, tento zákon má okamžitú účinnosť, skončí teda dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Úrad na ochranu oznamovateľov, začne nový úrad, ktorý bude spájať aj ochranu obetí trestných činov, nedávajú sa tam žiadne peniaze, nejdú tam žiadni ľudia. Ako si od prvého dňa, keď napríklad ja tiež vediem trestné konanie, kde som poškodená, keby som budúcu stredu už na ten nový úrad chcela podať, už by mi skončilo to trestné konanie aj súd a bola by som naozaj že teda uznaná ako obeť a chcem teda žiadať o odškodnenie, kto sa mi tam bude venovať? Ako to bude? Lebo staré žiadosti dokončí ministerstvo spravodlivosti, ale čo nové, kde je budžet na odškodnenie?
Toto sú otázky, ktoré my potrebujeme mať zodpovedané. Tá dôvodová správa tam k tomu nehovorí ani ň, tam nič nie je, tam nie sú žiadne peniaze, tam nie je žiadne rozpočtové opatrenie, ani v tom rozpočte, čo sme na minulej schôdzi schvaľovali, nič také tam nebolo. Takže ako vy idete zabezpečiť, že tento úrad od prvého prvučičkého dňa, keď sa budem tam chcieť naň obrátiť ja alebo ktokoľvek iný, komu to vtedy práve vyjde, bude mať tie kapacity finančné aj personálne na to rozhodovanie? A to nie je len o vnútroštátnych prípadoch, pretože tento úrad bude musieť byť, tak ako teraz je ministerstvo spravodlivosti, aj slovenským asistenčným orgánom. To znamená, že keď napríklad nášmu občanovi sa spácha na ňom trestný čin v zahraničí, tak on mu má pomôcť s asistenciou, naviesť ho na iné takéto orgány v tom zahraničí. A to ministerstvo spravodlivosti, Mária Kolíková určite potvrdí, tie kontakty vybudované má, tí ľudia vedia povedať tým obetiam, kam sa majú obrátiť. Čiže deň jedna, kto to bude robiť na tom úrade? Konkrétne ja chcem vedieť aj tie mená, skúsenosti. Tak akože nesmejte sa. Vy ste predseda ústavnoprávneho výboru za koalíciu, ktorá, nech nám príde predstaviť minister Susko, alebo tu prítomný minister vnútra, nech nám povedia, ako to presne bude, koľko zamestnancov, aké sú skúsenosti. Oni majú začať fungovať podľa toho, čo si tu idete schváliť, od bodu jedna, od dňa jedna.
Takže, prosím, ja chcem vedieť, a to ma nemôžte obviniť, že som osobná alebo že sa nepýtam relevantne, tak snáď sú nejakí ľudia, ktorí s tým skúsenosť... tak životopisy doneste, tak nech sú anonymizované, mne je to jedno. Nepotrebujem mená, potrebujem vedieť, ktorí ľudia, s akými skúsenosťami v tejto oblasti odo dňa jeden prosto tam ráno prídu o ôsmej, alebo ja neviem, kedy vznikne ten úrad, a budú toto riešiť. To chcem prosto vedieť, a čo majú za sebou, či absolvovali nejaké školenia a prosto, to sú relevantné otázky, ako to bude zabezpečené.
No, potom chcem vedieť, že aké tu prebiehajú rozhovory s Európskou komisiou. Ako vyšlo najavo, Komisia nás upozornila, že má obavy. A je to relevantné. Pretože tuto pán Tibor Gašpar nám tu rozpráva, ako idete vyrovnávať týmto zákonom práve zamestnávateľa a zamestnanca. Veď to je absurdné. Po prvé, zamestnávateľ má vždy vyššie práva, presne ako Irena Bihariová hovorila, či už je to Zákonník práce alebo ochrana oznamovateľov, a zamestnanec predsa musí byť chránený voči zamestnávateľovi. Na toto je ten zákon a smernica nám jasne hovorí, že to má byť takto nastavené, ako to je nastavené. To, čo si tam dávate, to vyrovnávanie práv, tu tie väčšie možnosti zamestnávateľa požiadať o to preskúmanie, je v rozpore so smernicou, to smernica neumožňuje. Čiže nám povedzte, že čo nám Komisia na to povedala, teda vám, v akom štádiu dialógu ste a či idete teda riešiť tie výhrady Komisie. A to súvisí aj s plánom obnovy. Pretože predsa je tu plán obnovy, kde sú na Úrad na ochranu oznamovateľov naviazané rozpočtové prostriedky, nejaká časť už bola minutá a teda chceme vedieť, že či ste si takí istí, že toto nebude od nás Komisia žiadať späť, že či prešlo to právnym posúdením nejakého relevantného úradu, že táto legislatívna zmena, keď sa takto stane, tak nie sú ohrozené finančné prostriedky z plánu obnovy.
No a ďalej tu máme stanoviská právnikov. Máme tu stanoviská, stanovisko právnikov, vrátane teda nejakých právnických fakúlt, Slovenskej advokátskej komory, máme tu generálneho prokurátora, ktorý hovorí, že nie sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie a že sú tu problémy s týmto zákonom, poslal list pánovi predsedovi Rašimu, vyjadrili sa renomovaní právnici. Ako idete naložiť, veď to zase nie je tak, že všetci vám chcú zle alebo všetci sú spriaznenci čurillovcov. Minimálne teda výhrady advokátskej komory asi nemôžete nazývať, že oni sú nejakí priatelia čurillovcov, alebo ja neviem. Tak ako sa idete vysporiadať s týmito odbornými výhradami, kde oni hovoria, že tento návrh zákona je jednak retroaktívny, čo ani nemusíme ísť do európskeho práva, tam stačí retroaktivita, ktorá je v rozpore s našou ústavou, čiže to prehráte minimálne na Ústavnom súde. Že ako sa idete vysporiadať s týmito výhradami, že idete na ne nejako reagovať? Tu akože relevantné aj nezávislé právne autority dávajú do verejného priestoru veľa výhrad a my možno v utorok budúci týždeň budeme mať tento zákon schválený bez toho, aby sme sa na ne dozvedeli odpovede. Generálny prokurátor vám píše, však ten je väčšinou na vašej strane, tak, tak ja nechápem, že to tu naozaj je také veľké ohrozenie a ak áno, tak nám ho popíšte, že konkrétne aký prípad tu bude ohrozený, či už oznamovateľov alebo obetí. Že tu sa nemôžme zastaviť v tomto prvom čítaní, neschváliť si to zajtra do druhého a že nemôžme vážne zobrať výhradu po výhrade a ísť sa pozrieť na ten zákon a skúsiť ho opraviť tam, kde je to potrebné. Že fakt.
Že ja nechápem, že jedna vec je napísať, budú ohrozené ľudské práva obetí a oznamovateľov, ak sa tento zákon okamžite neprijme, ale to je prosto, to sú písmenká na papieri, že kde sú tie reálne prípady, ktoré budú týmto okamžite ohrozené. Veď jediný jeden tu nebol vymenovaný. Tak, prosím vás, predložte o tom nejaké dôkazy, veď to snáď nemyslíte vážne, že len keď to napíšete do päťodsekového odôvodnenia SLK-čka, že my povieme, že jáj, jasne, je to pravda, lebo ste to tam napísali. Však to je ad absurdum. Takže toto sú relevantné otázky, na ktoré by som chcela vedieť odpovede.
No a potom napríklad je tu taká vec. No, tu minister vnútra povie, že tento návrh zákona je výsledkom dlhodobých rokovaní a rozpráv, alebo neviem, ako to mám nazvať, snách s ministerstvom spravodlivosti. To povie on. A potom tu mám OECD, ktoré robí teda správu o Slovensku, a tento mesiac sme stále v novembri, ministerstvo spravodlivosti poslalo questionnaire späť, kde sa špeciálne pýtali, oni sa ešte pýtali, to OECD, že teda tá prvá právna úprava, ktorá bola stiahnutá, že čo sa po nej deje. Vtedy tam ministerstvo spravodlivosti tvrdilo, že teda bola stiahnutá a že po opätovnom posúdení ju dajú do riadneho pripomienkového konania. Tak sa ich OECD pýtalo, že teda ako sme s tým ďaleko, čo sa teda deje. A ministerstvo spravodlivosti tento mesiac odpovedalo, že to teda sa nič nedeje, že žiadna právna nová úprava nebola nevrhnutá a daná do medzirezortného pripomienkového konania, aleže je v parlamente tá vaša hlasácka novela a že ešte ministerstvo spravodlivosti k nej nezaujalo stanovisko. Takže oni v podstate napísali OECD, že nerobia na žiadnej novej právnej úprave a zrazu, o pár dní nato, tu v sobotu máme rokovanie vlády, po ktorom vyjde tento zákon a tvrdí sa, že je výsledkom dlhodobých príprav medzi ministerstvom vnútra a ministerstvom spravodlivosti. Tak buď tu niekto klame, kto tvrdí, že sa to dlhodobo pripravovalo, alebo teda nenapísalo pravdu ministerstvo spravodlivosti tento november, tento mesiac, ktorý ešte práve ide, keď teda písalo, vypĺňalo ten dotazník do OECD. Tak čo? Kto? Kto teda pochybil? Kto sa mýlil? Ak by som teda ako Gábor Grendel chcela byť korektná. To by som napríklad ja tiež rada vedela. Možno experti OECD by to vedeli, neviem.
Tak napríklad to sú teda také tie otázky, na ktoré by som ja chcela vedieť odpovede a so mnou aj moji kolegovia, a celý deň sa ich to pýtame a neprichádzajú tie odpovede. A proste neprichádzajú, neprichádzajú a neprichádzajú. A my to tu verklíkujeme dookola. A teda zajtra, alebo teda neviem kedy, v utorok možno, ak sa pošťastí, ak nás zajtra neseknete, budú dve hodiny. Lebo teda ešte zatiaľ nám tento týždeň neskrátili prestávku, tak budeme mať dve hodiny výbor, ústavnoprávny a ľudskoprávny, na ktorom teda bude tento zákon, ak bude zajtra odhlasovaný, to by malo byť dosť času na zodpovedanie týchto otázok. Tak ja dúfam, že budú zodpovedané. Dúfam, pán predseda ústavnoprávneho výboru Čellár, ste si zapísali, že zabezpečíte, aby teda boli zodpovedané, lebo ja verím, že keď ste predseda ústavnoprávneho výboru, tak by vám malo ísť o to, aby sme poznali odpoveď. (Reakcia z pléna.) Presne tak. Dúfam, že chcete zahlasovať za tento zákon s plným vedomím a svedomím ako právnik, ako predseda ústavnoprávneho výboru, že všetky tieto naše výhrady sú nejakým spôsobom zodpovedané zo strany orgánov, ktoré na tomto zákone tak dlho pracovali, až ho teda v takejto podobe predložili sem do pléna. Tak vopred vám ďakujem za to, že teda zabezpečíte a že sa tých odpovedí snáď dočkáme. Ak kolegovia ešte chcú dať na mňa faktické, majú poslednú šancu, pretože týmto už končím.
A teda ja asi len zaželám na záver, aby táto rozprava prebehla bez prerušenia, že ani zajtra nás nikto nepreruší. Ale teda neviem, či sa tak stane, takže vopred avizujem, že je možné, že zajtra pred jedenástou sa prvé čítanie násilne skončí a budeme hlasovať možno o jedenástej o postúpení do druhého čítania a potom budú výbory.
Ďakujem všetkým, ktorí tu boli aj včera v noci, aj teraz tu sú a pýtajú sa neúnavne tie otázky, a chcem poďakovať aj ľuďom, statočným ľuďom, oznamovateľom, bielym vranám a mimovládkarom, ktorí tak pred naším parlamentom už dva dni držia ten štafetový pochod, nie pochod, ale tú štafetu a upozorňujú na túto veľmi zlú novelu. Naozaj preukazujú oveľa viac odvahy ako tvorcovia tohto zákona, ktorí sa neunúvajú nám dávať odpovede na tieto otázky.
Ďakujem.

Nuž, končí sa nám pomaly... prosím? Aha, ďakujem, pán Čellár, už som sa inak chcela spýtať, že kto je vlastne spravodajca, keď tu nie je, lebo mám aj na vás nejaké otázky. Tak som rada, že tu ste.
Končí sa nám teda ale pomaly dnešný rokovací deň, keďže je šesť hodín. Dnes rokujeme len do siedmej, ktorý sme celý strávili prvým čítaním tohto paškvilového zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov. Celý sme ho strávili týmto rokovaním a ja len chcem povedať, že je nezvyčajné, že nám nikto neobmedzil rozpravu. Predstavte si to, normálne sme dnes jeden deň rokovali, nemáme to do polnoci, nikto to tu nezarezáva, lebo teda všetci sú na tom východe. (Ruch v sále.) No, užime si to. Užime si to, kým zajtra pred jedenástou, keďže tu máme ešte 29 ďalších prihlásených a budú si to chcieť odhlasovať, tak určite zajtra pred jedenástou si tu počkajme, ako sem nabehne predsedajúci. (Prerušenie rozpravy presedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, prosím, preruším vás na chvíľku. Kolegovia, prosím, ak sa chcete rozprávať, verím, že aj hádať... (Ruch v sále.)
Prerušujem rokovanie pléna na päť minút.

Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Ale to sa iba mne stane každý deň. To čo je toto? (Povedané s pobavením.)

(Prestávka.)

No, je mi veľmi ľúto, že pán Gašpar odišiel hneď, ako dokončil svoj príspevok, a odignoruje vlastne všetky tieto naše faktické pripomienky. Potom fakt nechápem, načo vystupoval s možnosťou dávať naňho faktické, lebo to je vlastne úplne jedno. A ja tiež budem osobná, ja už v podstate považujem všetky jeho vystúpenia, ktoré tu sú, za márnenie času tohto pléna, pretože aby sme tu donekonečna počúvali to, čo bolo v tom jeho prvom príspevku o čurillovcoch a všetkých tých konšpiračných teóriách a potom v druhom príspevku zase nič poriadne nevysvetlí. My sme tu mali celý deň, sme sa tu pýtali, či už moji kolegovia, ja a kolegovia z SaS a ďalších strán, relevantné otázky, on nezodpovedal jednu jedinú. Dookola tu točí o Zuzane Dlugošovej, o čurillovcoch, o ochrane oznamovateľov pri nich, ale vlastne k podstate veci, kde sme sa pýtali, akým spôsobom bude zabezpečený tento úrad, najmä čo sa týka aj tej novej agendy o odškodňovaní obetí trestných činov, nič. Nič. Prosto lebo oni k tomu nevedia nič povedať, to takto tu kričí, že toto bolo náhle rozhodnutie, hľadali niečo, čo tam prifaria, a on si ešte tu vymyslí, nebodaj tu budeme mať pozmeňovák, kde príde ešte aj úrad na ochranu osobných údajov, dúfam, že nie. A takto to vyzerá. A potom tu počúvame tie jeho scestné argumenty o tom, ako oni idú, ako vy idete vyrovnávať práva zamestnávateľa. Však ale nech si pán Gašpar naštuduje smernicu, tento zákon vychádza zo smernice Európskej únie a on nič také neumožňuje. Tak už keď sa sem postaví za tento pultík a chce tu niečo odôvodňovať, tak nech si to naštuduje, pretože toto naozaj my tu nie sme v nejakej materskej škôlke, kde nás môže oklamať, veď my sme tu zákonodarcovia, vieme si to pozrieť, tak snáď rozumieme, že nemôžme si tu halabala upravovať zákon, keď nám niečo nariaďuje smernica. Ako fakt... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Čo k tomuto dodať? No, teda chápem, že idete aj pokračovať a teda ja som čakala, že keď vystúpite v tomto pléne, že sa konečne dozvieme tie odpovede na tie otázky, že napr. o tých obetiach trestných činov, ako to bude zabezpečené, nič k tomu nezaznelo, tak možno to bude, toto bol taký teaser na to pokračovanie, chápem. Ale teda, pán Gašpar, ako ja sa vám divím, vy tu moralizujete, celý čas nám vstupujete do našich prejavov a tvrdíte, ako hovoríme od veci, a vy sám tu celý svoj prejav venujete akože nejakej konšpiračnej úvahe. My sme si tu s kolegom Vančom takéto bingo spravili, že či budú roky ´20 – ´23, Santusová, čurillovci, senát 5T, Lipšic, Kliment, máme tu toho viac, že aj sme si tak klikali, že teda začiarkovali, že čo všetko bude, aj si to teda budeme ďalej pokračovať, začiarkovať, lebo to vaše konšpiračné myslenie, kde všetko súvisí so všetkým a najmä to súvisí s minulou vládou, a preto musíte všetko rušiť a ešte vám aj vadí, že pani Dlugošová nerozmýšľa presne tak isto ako vy, vau. Keď ste sa spýtali, že či rozumieme tej absurdite toho, čo nám predstavujete, tak áno, rozumiem, fakt toto je že absurdné. Ak toto sú reálne dôvody na zrušenie jedného nezávislého, dobre fungujúceho úradu, tak ako sorry, ale vy všetci, čo tu nemáte čo robiť, by ste mali položiť funkcie, lebo toto je absurdné, toto je naozaj, naozaj, naozaj absurdné. Ja ani neviem slušnejšie na to reagovať.

Lucia, keďže sme sa tu doteraz nedočkali žiadnych vecných odpovedí na naše vecné otázky a nevieme si to prečítať ani v tej dôvodovej správe, možno nám nakoniec odpovie pán Tibor Gašpar, lebo však obžalovaný podpredseda Národnej rady je v poradí, je prihlásený za klub, to vyjde niekedy po obedňajšej prestávke. Včera keď ma prerušil v mojej rozprave, lebo mal pocit, že som príliš osobná, tak tiež tvrdil, že vraj on nám odpovie na otázky, takže neviem, možno si to tak podelili, tú agendu, že minister má na starosti pomstu, dôvody má na starosti Tibor Gašpar. Uvidíme, ja sa na to teda obzvlášť teším, ak teda vôbec plánuje vystúpiť. Možno je tam zapísaný len preto, aby potom pred Ústavným súdom mohli poukazovať na to, že veď chudáci poslanci chceli vystúpiť, ale tak, žiaľ, boli niekde inde, alebo im to nebolo umožnené, neviem. Možno sa tých dôvodov dočkáme.
Takže len avizujem, že je tu pán Tibor Gašpar v poradí, už sa naňho veľmi tešíme, nevieme sa dočkať. A ja napríklad sa ho budem pýtať, že teda on sa tak oháňa pri tých svojich veciach tou väzbou a právami a porušeniami ľudských práv, Európskym súdom pre ľudské práva a 30 rozsudkami Ústavného súdu, že či teda akože keď bude 30 rozsudkov Ústavného súdu o tom, že obede trestných činov utrpeli touto, týmto vládnym návrhom, že či to tiež akože bude všade hovoriť a ozvučovať a podobne.
A tiež by som sa ho chcela napríklad spýtať a takisto by som sa to chcela spýtať aj tu prítomného ministra, ale ten na to kašle, že či teda keď na budúci týždeň sa zruší jeden úrad a vznikne tá atrapa, že či oni už aspoň hovorili s tými zamestnancami toho úradu. Lebo pani Dlugošová v médiách hovorí, že oni s nimi nikto nehovoril. Ale keď majú prebrať takú vážnu agendu, ako je agenda odškodňovania, tak by bolo nad čím akože tam začať aj nejaké školenia. A to neprebieha. Takže čo?

Pán minister, toto bolo asi vaše najtrápnejšie vystúpenie, aké sme tu za dva roky zažili, ako fakt latka je veľmi nízko, ale toto som naozaj nečakala. Keď už hovoríte teda o covide, možno by ste sa mohli aj vyjadriť k tomu, že vašou krásnou schopnosťou je aj tlačiť pred sebou veto prezidenta ku covidovým amnestiám, vášho bývalého šéfa, doteraz to neprišlo na program, prečo asi? Lebo asi nedokážete vybaviť podporu tohto paškvilu v tomto pléne, už to snáď na tretiu schôdzu budeme odsúvať, alebo na štvrtú, čo sa v živote nestalo, takže možno si nabudúce rozmyslite, keď sa budete vyjadrovať ku covidu, no ale teraz späť k tomuto návrhu zákona.
Stále ste nám neodpovedali ani na jednu z tých otázok, čo s tými obeťami trestných činov, keď to v utorok tu schválite, pošlete prezidentovi, zverejnite a bude to okamžite účinné a v stredu príde nejaká nová žiadosť o odškodnenie, aký úrad, s akými kapacitami to bude riešiť? Či máte doriešený plán obnovy a možné sankcie, keďže peniaze už boli na tento Úrad na ochranu oznamovateľov vynaložené, a keď nám to teda Európska komisia zatrhne, z čoho to budeme platiť? To sú otázky, na ktoré ste doteraz neodpovedali, zverejnite komunikáciu s Európskou komisiou. Tiež sa chcem spýtať, či Slovensko oklamalo OECD, keď ministerstvo spravodlivosti tento mesiac posielalo k hodnoteniu k oznamovateľom informáciu, že vláda nechystá žiaden zákon, napriek tomu, že vy teraz tvrdíte, že je tento výsledkom dlhodobého rokovania s ministerstvom spravodlivosti. No tak niektorá z tých strán, vaša alebo ministerstvo spravodlivosti, asi tú informáciu, keď písalo v novembri, OECD nemalo, čiže buď je to klamstvo OECD, alebo klamete teraz, vyjadrite sa k tomu.
A, pán Žiga, ja som sa vyjadrovala k SLK v celom mojom príspevku, ale keď ma niečo päť odsekov, tak na 30 minút, to, žiaľ, nenatiahnete. Tak možno sa dohodnite nabudúce s vašimi koaličnými partnermi, nech robia lepšie odôvodnenia SLK... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Mária, veľmi správne zdôrazňuješ aj ten aspekt týkajúci sa ochrany obetí trestných činov. Už včera sme tu o tom hovorili a naozaj ja som vo svojom vystúpení sa pýtala, že kde je tu pán minister spravodlivosti Boris Susko, lebo okrem ministra vnútra by tu mal sedieť aj on, keďže sa vzdáva agendy odškodňovania obetí. Nemáme k tomu v dôvodovej správe a v doložkách vplyvu naozaj nič o tom, že by táto agenda mala byť nejakým spôsobom personálne alebo finančne na tom novom úrade posilnená. Čiže potrebovali by sme, a zodpovedný minister spravodlivosti by tu mal sedieť v tejto sále a vysvetľovať nám, poslancom a poslankyniam, akým spôsobom a na základe čoho sa rozhodol, že túto agendu ide presunúť na úrad bez peňazí, bez ľudí, bez skúseností, a ako ide minister spravodlivosti odôvodniť to, že sa tejto agendy zbavuje, zbavuje a dáva ju vlastne na nový úrad bez akéhokoľvek zabezpečenia. To by sme sa mali pýtať aj ďalšieho ministra, ktorý by tu mal sedieť, ale tak ako tento minister, presne si poukazovala na to, že nepočúva a nepočúval ani včera, pretože on nevie odpovedať na naše otázky. Celý tento zákon je výsledkom jeho narýchlo plánovanej pomsty, chce ho presadiť bagrom, presne preto sme včera museli rokovať do noci a potom to uťali, pretože všetko, čo takto pripravia, chcú ísť len valcom, uťať, ukončiť, pretože nie sú schopní znášať našu kritiku a už vôbec nie sú schopní obhájiť tento návrh zákona ani pred nami, ani v budúcnosti či už pred Ústavným súdom, alebo pred Európskou komisiou. A doplatí na to len a len Slovenská republika a daňoví poplatníci, ktoré okrem tých pokút, ktoré musí ministerstvo vnútra platiť, bude platiť aj peniaze či už v Komisii, alebo v súdnych konaniach.

Ďakujem ti, kolega Dostál, aj za ten procedurálny návrh, verím, že získa podporu aj na druhej strane sály, aj za to, ako si to ukončil, pretože ja si nemyslím, že je čokoľvek osobné v tom, keď sa spýtame niekoho, kto má na starosti verejné financie a otázku vnútornej bezpečnosti, či sa necíti zahanbený legislatívnymi aktami, ktoré sem v tejto oblasti prináša a ktoré nejakým spôsobom nepomáhajú ľuďom a bezpečnosti na Slovensku, ale práve jej škodia. To, že sa spýtame, že či tento človek cíti hanbu, profesionálnu alebo akúkoľvek, je súčasťou nášho mandátu ako poslancov a poslankýň a presne ako si povedal aj vo svojom príspevku, aj v tom procedurálnom návrhu, my tu nie sme niekde v nejakom hierarchizovanom orgáne, kde by nám mal predsedajúci zasahovať do našich príspevkov v rámci rozpravy, ktoré sú k veci. Možno hovoria zoširoka, ale spájajú rôzne udalosti v tejto krajine s tým, čo sa práve deje. A my máme právo na slobodu prejavu. Sme zvolení zástupcovia ľudu a takýmto spôsobom by malo byť aj k našim prejavom pristupované.
Takže ďakujem ti ešte raz aj za tvoju podporu.

No, pán Blcháč, ďakujem za vašu faktickú poznámku, ale teda musím povedať, že túto diskusiu tu otvoril pán minister vnútra, ktorý sem doniesol tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Takže my sme si to tu nevymysleli a, áno, presne tieto veci, ktoré ste vymenovali, sú veci, o ktorých by sme rokovali oveľa radšej, pretože keď nadviažem aj na pani Luščíkovú, ktorá mala poznámku k Vianociam, ja teda by som, keby som bola obchodníčkou, by som sa s obavami pozerala na nadchádzajúce obdobie predvianočného nákupného šialenstva, kedy sme sa my ako parlament rozhodli, že pred akoukoľvek pomocou týmto ľuďom, obchodníkom pred tým horalkovým paragrafom, ktorý tu tiež máme v SLK, ideme týždeň zabiť rokovaním o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov. To nie je žiadna transformácia.
Tu z jedného fungujúceho úradu a z fungujúcej agendy ochrany obetí, idete spraviť v podstate atrapu úradu a atrapu ochranu obetí. Ja na vás apelujem, pýtajte sa, ako bude tá ochrana obetí zabezpečená tým novým úradom. Vy tento zákon chcete schváliť hneď, bez odbornej diskusie, účinnosť má nastať okamžite. Čiže ak by ste to zajtra schválili alebo budúci utorok schválili, hneď by ten nový úrad mal vzniknúť a hneď by mal riešiť agendu obetí. Bez ľudí, bez know-how, bez peňazí. Tak chcem sa spýtať, že toto vy považujete za zodpovedné vládnutie? Toto považujete za riešenie práv a záujmov ľudí na Slovensku, ktorí vám dokazujú každý jeden deň, že majú úplne iné problémy ako zrovna toto? Čiže preto to hlasovanie o hanbe. Keď už sa nehanbí pán minister vnútra a dáva nám tu ostentatívne najavo, že prosto on sa tu s nami o tom nemieni baviť, ani s nikým sa o tom nemieni baviť, tak som považovala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nedáte ten procedurál? Je mi ľúto, Ondrej, vraj nedá procedurál. Ale tak keď teda nemám byť osobná a adresovať predkladateľa tohto zákona, to neviem inak, ako sa dá, tak ja sa spýtam tohto váženého pléna, však sme tu všetci ústavní činitelia a činiteľky, kto cíti prenesenú hanbu za konanie tohto ministra vnútra? (Reakcie z pléna.)
Pán minister vnútra, toto plénum, aspoň jeho časť vám odkazuje, že ak aj vy necítite tú hanbu za to, že ste vlastnú osobnú pomstu predradili riešeniu reálnych problémov obyvateľov, špeciálne tej kriminality, tak vám toto plénum odkazuje, že ono za vás cíti tú prenesenú hanbu. A ja by som ešte dodala, že boli tu všelijakí ministri, bol tu aj váš rezortný kolega, teda váš kolega z vlády pán minister spravodlivosti, ktorý takmer presne na dva roky dozadu sem priniesol tú mafiánsku novelu Trestného zákona, tak ako ste vy teraz priniesli túto, toto zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a on tu aspoň niekoľkokrát stál a argumentoval napriek všetkému, aké to bolo a čokoľvek. On aspoň nabral odvahu, že sa tu snažil odargumentovať aspoň niečo k tej mafiánskej novele, ktorá tu uvoľnila priestor tejto kriminalite, čo tu dnes zažívame či už drobnej v uliciach, alebo tej veľkej, o ktorej nám povedala pani Kövesiová, že sme centrom daňových podvodov. Ani to sa nedostalo na prednostný program tohto parlamentu.
Čiže my zvolení zástupcovia ľudí sa tu nebudeme zaoberať či už drobnou kriminalitou, ekonomikou Slovenska, alebo tým, že sme centrum daňových podvodov v rámci Európskej únie. Ideme sa tu zaoberať osobnou pomstou ministra vnútra, kde minister vnútra ani len nemá guráž na to, aby sa tu normálne postavil a normálne odôvodnil, našiel nejaké dôvody či už pre skrátené legislatívne konanie, alebo pre samotný ten návrh zákona. A preto veľká časť tohto pléna cíti za vás prenesenú hanbu. A to je prosto fakt a to je vlastne neodškriepiteľné, môže ma tu predsedajúci prerušovať, koľko chce, tak to je. A vy sám viete, že to tak je.
No a ja by som chcela povedať, že hanbiť sa môžete nielen za tú iniciatívu, ale aj za to, ako ste to napísali. Pretože máme tu znova návrh na skrátené legislatívne konanie a ja tu, a teraz teda už budem vecná, tak snáď ma nepreruší pán predsedajúci, ja tu pravidelne kontrolujem, koľko vôbec námahy si táto vláda dá s tým skráteným legislatívnym konaním. A už fakt že je to, že ťažko to niekedy dosiahne, že vôbec dĺžku dvoch strán. Tak teraz tu máme jeden a pol strany a päť odsekov. Päť odsekov tu máme na odôvodnenie toho, že sa ruší Úrad na ochranu oznamovateľov, nahrádza sa akousi atrapou, kde dosadia svojho človeka, dávajú mu ešte aj agendu ochrany obetí a odškodňovania bez akejkoľvek kapacity, bez akýchkoľvek peňazí. Čiže on má zajtra pomaly začať rozhodovať o tom, nebude mať na to ľudí ani peniaze. A ešte sa tu podpredseda, obžalovaný, vyjadrí, že ešte by, nebodaj, k tomu chceli pridať aj Úrad na ochranu osobných údajov. Toto všetko chcú schváliť v skrátenom legislatívnom konaní, prosím vás, odôvodnenie na päť odsekov. To akože vážne?
Tu by som sa spýtala, keby tu sedeli aj ostatní, že či nie je hanba aj ministrovi spravodlivosti. Ten by tu s vami mal sedieť ako spolupredkladateľ, pretože on by mal byť zahanbený.
Pán Boris Susko, ak toto počúvate, hanbite sa, že dnes na Medzinárodný deň boja proti násiliu na ženách, kde ženy sú často obeťami trestných činov, a verím tomu, že aj podľa štatistík vám to tak vychádza, keď riešite tie odškodnenia, že vy ste dovolili vášmu kolegovi ministrovi vnútra sem prísť s takýmto skráteným legislatívnym konaním, kde úplne tu to odškodňovanie tých obetí rozvrátite, pretože ten úrad, nový, na to nebude mať žiadnu kapacitu, rozpočtovú ani ľudskú. Čiže minimálne by na tej nástenke hanby, okrem tu prítomného ministra, mal byť aj minister spravodlivosti Boris Susko, ktorý je ale určite rád na svojom ministerstve, že tu nemusí sedieť a nemusí toto odôvodňovať. Aj keď teda by sa patrilo sa ho to spýtať, že prečo sa on tak ľahko tejto agendy na ministerstve vzdáva a prečo vlastne netrval na tom, aby táto dôležitá agenda, ochrana obetí, odškodňovanie, malo, teda keď už má vzniknúť nejaký nový úrad, ktorý to bude namiesto neho riešiť, mať aj rozpočtové zabezpečenie. No nemá a nebude mať ani ľudí, lebo tí ľudia neprechádzajú z ministerstva spravodlivosti na tento nový úrad, ktorý má vzniknúť.
A hanbiť za toto sa musí celá vláda. To je jedno, či tí ministri tam vtedy na koaličnej rade v sobotu sedeli, alebo nesedeli, že to len tak dodatočne obhajujú, alebo nič proti tomu nerobia, aby toto bolo schválené. Naozaj celá táto vláda a vládna koalícia, ktorá za toto zahlasuje, vy budete hlasovať vedome nielen za to, že sa tu zruší fungujúci nezávislý úrad, ktorý chráni oznamovateľov korupcie, o ktorej podľa mňa aj vy by ste mali predsa byť proti nej a mali by ste chcieť, aby tí oznamovatelia mali zabezpečené bezpečné podmienky, aby to, aby to mohli oznámiť, aleže takto narýchlo tu, vy tu rozbijete celý systém odškodňovania obetí. Pretože keď toto celé, celý tento mechanizmus, ktorý bol vybudovaný na ministerstve spravodlivosti, na základe dvoch viet dáte zrazu nejakému novému úradu pod novým vedením bez akéhokoľvek zabezpečenia, ja vám garantujem, že tie obete trestných činov sa nedostanú k tomu odškodneniu, nedostanú sa k tým rozhodnutiam. To sa bude budovať.
Ako sa pozriete tým ľuďom, ako sa pozriete tým ženám, ktoré sú obeťami trestných činov? A špeciálne to pripomínam, špeciálne v tento dnešný deň 25. 11., však odmietli ste rokovať o tom uznesení o boji proti násiliu na ženách, tak sa chcem spýtať vás všetkých, žien aj mužov v tejto vládnej koalícii, či vám to fakt nevadí, že tu sa ide vytvoriť nejaký nový úrad, ktorý má riešiť obete násilných trestných činov bez akýchkoľvek kapacít, bez akýchkoľvek znalostí, bez ničoho. Fakt vám to nevadí? Fakt? V situácii, kedy tu máme krádeže, vlámania, kedy sme tu videli v televíznych novinách reportáž, akou brutálnou agresivitou tí páchatelia tých krádeží idú či už proti predavačkám, alebo proti SBS-károm, kedy tu máme pomaly každý týždeň správu o nejakej vražde ženy jej partnerom alebo niekoho, a vy v tejto situácii idete úplne rozbiť ochranu obetí, ich odškodňovanie, celý tento mechanizmus? Že to naozaj, že čo vám k tomu povedali vôbec tí ministri alebo vaši predsedovia klubov, keď ste toto preberali. Že to všetko bude v pohode? Že od nového roku tam dáme nejaké rozpočtové opatrenia? Z čoho? Veď šetríme, veď sme tu na minulej schôdzi mali rozpočet schválený. A kde tam je nejaká položka, že toto zrazu pôjde na ten nový úrad? No nikde nie je, pretože ešte pred mesiacom toto nikto s nikým nerokoval.
Toto celé je prosto paškvil a vy spravíte to, že ak už vám nie je ľúto boja proti korupcii a tých oznamovateľov, že malo by vám byť ľúto aspoň to, tých obetí tých trestných činov. A fakt dúfam a želám vám, aby ste sa vy nikdy nestali, ani vaši blízki, obeťami trestných činov a nežiadali nejaké odškodnenie, pretože možno potom by ste vedeli, že v akej situácii tí ľudia budú, keď toto celé spravíte.
A znova pripomínam, za toto celé bude zodpovedný garant bezpečnosti tejto krajiny minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý predradil svoju osobnú pomstu pred všetky dôležité veci, o ktorých tento parlament mohol a mal rokovať. A to je hanebné, to je cynické, to je arogantné a to je neľudské. A patrí vám za to za nás, ja za seba vyjadrujem, že sa hanbím. Je mi to ľúto. Prepáčte, občania Slovenskej republiky, že my namiesto toho, aby sme riešili vaše problémy, prečo ste si nás tu zvolili, my tu riešime jedného ministra, ktorý sa možno už konečne naučil otvoriť elektronickú stránku. Je mi to fakt ľúto. Je to hnus.
No pozriem sa za seba. Nie, stále sa nehanbí, no jasné. Som veľmi zvedavá, či tu pán Matúš Šutaj Eštok vôbec naberie odvahu, aby vystúpil v tomto pléne pred nami, pred poslancami a niečo povedal tak, aby sme vôbec naňho mohli klásť pripomienky. Pretože pripomínam, že zatiaľ vystúpil len veľmi krátko a nedalo sa vôbec s ním ako keby polemizovať cez pripomienky. Čiže ja ho vyzývam, že ak nám chce dokázať, že on sa naozaj (povedané so smiechom) nehanbí a že vôbec, že ide do tohto s dobrým úmyslom a že to nie jeho osobná pomsta, tu za týmto pultíkom má možnosť prísť a povedať, obhájiť sa, povedať, aké sú tie skutočné dôvody, pretože v týchto piatich paragrafo... odstavcoch to naozaj nie je. Toto, čo ste tu vy napísali do tej jeden a pol strany odôvodnenia skráteného legislatívneho konania, to je klamstvo. To je prosto klamstvo. Tu neexistujú zamestnávatelia, ktorí by žiadali túto vládu, okrem ministra vnútra, samozrejme, tu neexistujú iní zamestnávatelia, ktorí by túto vládu žiadali, prosíme vás, zrušte Úrad na ochranu oznamovateľov, my potrebujeme, aby ste vytvorili nový úrad, spojili to s neviem akou agendou, bohvie čo tam ešte prifaríte, okrem tých, čo som už vymenovala, a potrebujeme sa pravidelne obracať na prokuratúru, aby preskúmala udelenú ochranu. Takýto tlak tu prosto nie je. To je klamstvo. Nežiadajú to od nás medzinárodné inštitúcie, nežiadajú takúto zmenu od nás vnútroštátne inštitúcie, nikto to od nás nežiada. Jediný, kto toto chce, je Matúš Šutaj Eštok pre svoju osobnú pomstu a premiér Robert Fico, aby prekryl všetky zlyhania vlády, ktoré sa tu týždeň čo týždeň kopia, či už sú to haciendy, Vietnam a nebudem hovoriť o kriminalite, lebo to patrí pod ministra vnútra. Prosto všetko, čo tu je, Laura Kövesi a podobné veci, tak on si teraz vymyslel, že dá bolestné tuto ministrovi Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorého mal radšej odvolať. Nie, on mu dá bolestné, on mu dá tento zákon pomsty. Fakt, bravó!
Takže nikto to tu od nás nechce, len dvaja ľudia v tejto krajine a zvyšok vládnej koalície. Naozaj ja viem, že sú tu aj príčetní ľudia v tejto vládnej koalícii. Ja sa ich pýtam, vy fakt idete prikryť toto bolestné, tento zákon pomsty tým, že za to, za to zdvihnete ruku? Vy idete prikryť to, že sa tu ide zrušiť takto zrazu (rečníčka lúskla prstami), od soboty je to koľko dní? Tri dni? Že sa tu ide zrušiť fungujúci úrad, nahradiť novým len preto, že váš predseda prosto nevie sa poradiť. Veď on je minister vnútra.
On tam má právne oddelenie. On keby bol chcel a vedel počúvať, tak tí právnici by mu povedali, že nemôžete vydať rozhodnutie o postavení mimo službu, keď majú status chráneného oznamovateľa, treba si vypýtať súhlas od Úradu na ochranu oznamovateľov. No tak keby bol počúval a keby rešpektoval zákon, tak by sa prosto vyhol tomu, že by prehralo ministerstvo ten súd a možno by sme dnes nemuseli riešiť to zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Tak však mu povedzte, tak akože vy idete prikrývať tieto jeho profesionálne zlyhania, že jeden minister nevie rešpektovať, ako sú nastavené zákony, mantinely a ide si preto zrušiť celý úrad a nahradiť to niečím novým? Že vy to fakt idete spraviť, že svedomie vás pustí? Naozaj?
Sú tu normálni ľudia, s ktorými sa dá rozprávať v tejto vládnej koalícii a ja verím, verím, že keď príde na lámanie chleba, že toto nespravíte. Pretože si uvedomte, prečítajte si ten návrh zákona, pozrite si tie paragrafy, však budeme o tom hovoriť v prvom a druhom čítaní, ktoré zavádzajú tie retroaktívne prvky, ktoré zavádzajú prvky, ktoré sú mimo smernicu. Naozaj, naozaj, okrem toho, čo som povedala, vy ešte vystavíte Slovenskú republiku hrozbe konania zo strany Európskej komisie či už pre rozpor so smernicou, pre ohrozenie prostriedkov z plánu obnovy, ktoré už boli vynaložené na tento úrad. A zároveň vám bude hroziť, že prehráte pred Ústavným súdom minimálne pre tú retroaktivitu. Ja neviem, že či ste vy naozaj do hĺbky preberali s vaším ministrom vnútra všetky tieto aspekty a čo vám na to povedal. Pretože to, čo je momentálne v odôvodnení skráteného legislatívneho konania, na to nijako neodpovedá. A neodpovedá na to ani dôvodová správa k samotnému návrhu zákona.
Čiže ja na vás apelujem, na túto stranu (rečníčka ukázala rukou na ľavú stranu snemovne) tejto snemovne, aby ste si to naozaj premysleli. Skrátené legislatívne konanie, keď chcete rušiť nezávislý úrad, ktorého existencia a procesy sú ukotvené ešte aj v európskom práve, to fakt ste na toto takí odvážni? Že fakt vám je to jedno, že po vás potopa a je nám to jedno, tak si to tu zbúchame do budúceho utorka, necháme ich tu do večera a je nám jedno, že potom možno prehráme na Ústavnom súde, alebo príde nejaký ďalší infringement z Európskej komisie, nemáme to vyrokované s Európskou komisiou, ale my ideme do toho rizika, lebo však čo akože. Čo? Teraz nás niekto odvolá?
To takto rozmýšľate? Alebo rozmýšľate tak, že vám naozaj ide o túto republiku, o túto krajinu a o jej aj reputáciu, aj o to, aby sme my, poslanci, schvaľovali zákony, ktoré sú aspoň nejakým spôsobom v medziach ústavy zákonov a európskeho práva. Prosím vás, zamyslite sa, táto strana (rečníčka sa obrátila na ľavú stranu rokovacej sály) snemovne, že na čo ste tu a čo je vašou úlohou. Pretože pripomínam, skrátené legislatívne konanie v tejto veci má päť odstavcov, jeden a pol strany. Nikto od nás nechce túto zmenu. A na takú zásadnú zmenu, ktorú idete spraviť, naozaj veď to je výsmech. To je výsmech všetkých poslancov a poslankýň, ktorí sú tu. Ja neverím, že vám to môže stačiť ako odôvodnenie. Ja neverím, že vám môže stačiť to, že vám k tomu minister vnútra nič nepovie, že ministra spravodlivosti sme v tejto veci, v agende obetí vôbec nevideli. Lebo ak by ste naozaj mali dobré úmysly, ak by tento pán za mnou, ak tu ešte stále je, a minister spravodlivosti mali dobré úmysly, tak tu minister vnútra stojí a stojí s ním aj minister spravodlivosti. A vysvetľuje nám, takto a takto bude zabezpečená agenda obetí, takto a takto budú chránení oznamovatelia, toľkoto peňazí na to vyčleníme, takýchto ľudí im dáme, voľba nového vedenia bude takto a takto transparentná, nebudú tam ľudia so žiadnym previazaním na túto vládnu koalíciu. Keby ste mali dobré úmysly, tak toto tu dnes počúvame.
A stalo sa niečo z toho? Počuli ste niekto niečo takéto? Ja nie, mne to možno ušlo, ja neviem, ale ja som to teda nepočula. Nikde som nepočula uistenie, že agenda obetí aj agenda oznamovateľov trestnej činnosti ostane nedotknutá, že bude posilnená, že sa na to napríklad dá viac peňazí a že ten nový úrad bude ešte transparentnejší a ešte nezávislejší, ako je. Však dobre, spravte to, ale nastavte výberový proces tak, aby sme mali istotu, že ani v komisii, ani nikde a nič nebude zvolený žiaden človek, ktorý má len trošku väzieb na vás. Nastavte to tak. Dajte na tie obete naozaj peniaze, dajte na to kapacitu ľudí, aby ste nás presvedčili, že máte dobré úmysly. Ale vy to nerobíte (povedané so smiechom), tak ako si môžete myslieť, že vám vôbec uveríme, že toto robíte s dobrým úmyslom?
Vzhľadom na to, musím znova zopakovať, že mne je nesmierne ľúto, že sme sa dostali až do takejto situácie, takmer dva roky presne po schválení mafiánskej novely Trestného zákona, kedy tu schvaľujeme ďalší mafiánsky zákon. Zákon pomsty, pomsty Matúša Šutaja Eštoka za vlastné zlyhania, ktoré nevie napraviť tým, že by sa zlepšil vo výkone funkcie ministra vnútra. Veď on ani preto nechce čeliť svojmu odvolávaniu, pretože on mal dva roky na to, aby do tej funkcie dorástol. Stal sa presný opak. Namiesto toho tu riešime zákon v jeho prospech, jeho bolestné a pomsty Roberta Fica voči všetkým obyvateľom tejto krajiny. Pretože Robert Fico sa rozhodol, že on prikryje váhou svojho premiérskeho úradu toto bolestné pre Matúša Šutaja Eštoka, že to pošle do parlamentu, lebo jemu už nezáleží na ničom. Jemu záleží len na tom, aby boli ochránení tí korupčníci, aby sa neprejednávali škandály tejto vlády, aby sa verejne nehovorilo o tom, kde sa ako kradne, ale nezáleží mu na tom, že čo sa tu deje. Jemu nezáleží na tom, že jeho minister vnútra sa nevenuje kriminalite, drobnej alebo veľkej. Nezáleží mu na tom, že keď sa prejdete po uliciach našich miest, však ja chodím každý deň kilometre pešo, kočíkujem svoje dieťa a vidím, že pomaly na každých 100 metroch je nejaký voľný obchodný priestor.
Ekonomika krachuje, podnikatelia, malé slovenské značky zatvárajú. Premiérovi je to úplne jedno. On radšej pošle do parlamentu SLK na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Všetko je vám jedno. Dokonca vaše vlastné kolegyne, poviem, dámy zo SMER-u tu majú zákon o tých výnimkových liekoch. Keby ste k tomuto dali SLK, že by to išlo dopredu, lebo vám ide o pacientov, už pomlčme, či je ten zákon dobrý alebo zlý, vaše vlastné koaličné kolegyne tu majú zákon o tom, že sa má pacientom na výnimku schvaľovať ľahšie nejaké, nejaké lieky, ale vy ste sa rozhodli, že predradíte osobnú pomstu ministra vnútra a nie nejaký zákon, ktorý by reálne ľuďom pomohol. Budeme tu teraz o ňom rokovať týždeň. Necháte nás tu do večera.
Prosto to je, ja ani neviem nájsť vhodné invektívum, podľa mňa som už všetko vyčerpala naozaj. Hanba, prenesená hanba je to, čo tu my všetci za vás cítime a je mi veľmi ľúto, že vy to necítite tiež.
Ďakujem. (Potlesk.)