Videokanál poslanca

No, vážené poslanectvo, vážený pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo a úvodom môjho príspevku by som tu rada medzi nami privítala znova pána ministra spravodlivosti.
A obraciam sa na vás s nádejou, pán minister, že tentoraz využijete svoju prítomnosť tu a prihlásite sa do rozpravy a budete možno odpovedať na tie naše výhrady, ktoré tu celý deň prednášame, prípadne na niektoré, ktoré vlastne prednesiem ja vo svojej rozprave, pretože ja som bola tá poslankyňa, ktorá na ústavnoprávnom výbore neslávne známom chcela položiť otázky a žiadne nemohla, pretože som prenechala najskôr miesto pani Kolíkovej, aby mohla dokončiť svoju sériu otázok, a bolo nám sľúbené ďalšie kolo, ale, žiaľ, potom sa celá diskusia skončila predsedom ústavnoprávneho výboru a my sme a ja som teda vám nemohla vôbec žiadne otázky položiť, tak vás tak vyzývam s nádejou, že to využijete a že aspoň vy konečne odôvodnene a oduševnene predstavíte tomuto auditóriu tie dôvody, pre ktoré tu vlastne o novele Trestného zákona a zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry diskutujeme a ktoré chcete zrušiť vlastne a zaviesť v skrátenom legislatívnom konaní.
Ja by som sa chcela pozrieť na niektoré veci, ktoré som si prečítala teda v tej dôvodovej správe a ktoré uvádzate ako východiská alebo dôvody, pre ktoré tu celé toto sa vlastne odohráva. Vy tvrdíte, že idete vlastne celou touto novelou posilniť garancie dodržiavania základných práv, priblížiť sa európskym štandardom Trestného práva, zefektívniť chod štátu v oblasti Trestného práva a optimalizovať náklady štátu vynakladaných v súvislosti s trestnou politikou, a tvrdíte, že musíte expresne rýchlo zaviesť tieto nižšie sadzby za majetkové trestné činy a zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, pretože sú tu vážne ohrozené ľudské práva. To naozaj? Ak áno, ak toto myslíte vážne, tak poďte, prezentujte nám, kde konkrétne sú tie ľudské práva, pri kom sú konkrétne porušované, akým spôsobom bude mať znižovanie tých trestných sadzieb, zvyšovanie škody, dopad na chránené živočíchy, kde podľa toho, čo tu moji kolegovia, ktorí sa venujú životnému prostrediu, tvrdia, sa tu Slovensko zmení na nejakú zaostalú africkú krajinu, kde tu snáď ľudia budú chodiť na Safari, aby zabíjali výry alebo orly, neviem aké, ktoré sú tu chránené a ktoré by sa... dnes by riskovali väzenie, keby sa ich čo i len dotkne.
Neviem, že či aj vy teda naozaj chcete, aby sa toto na Slovensku dialo, alebo o čo vám ide, ale naozaj by sme to veľmi, veľmi radi počuli z vašich úst, pretože tu dnes v skrátenom legislatívnom konaní predkladáte rozsiahlu a zásadnú koncepčnú zmenu trestného systému, o ktorej neprebehla žiadna odborná diskusia, ktorá nie je výsledkom odborného ani verejného konsenzu, za ktorú vás kritizuje aj bývalá ministerka spravodlivosti pani Kolíková. Aj bývalý minister spravodlivosti pán Karasz, ktorý tvrdí, že rozhodne nemáte pravdu, keď sa odvolávate na ním pripravenú novelu, a proti ktorej demonštrujú ľudia na námestiach, pretože oni vedia, oni cítia, že táto novela neprináša nikomu spravodlivosť, ona prináša len pocit odplaty a to, čo sme tu pred chvíľou počuli nazvané ako amnestia a pocit beztrestnosti ľuďom, ktorí sú vlastne spojení nejakým spôsobom s touto vládou a sú jej priaznivcami alebo pre ňu priamo, priamo pracujú, preto by sme naozaj chceli vedieť, že na základe čoho si myslíte, že vy, táto vláda ste dostali mandát na takéto zmeny, pretože voľby vám tento mandát nepriniesli.
Ono je to naozaj, tak ako to už bolo tu niekoľkokrát povedané, že v právnom štáte, v slobodnej a demokratickej krajine neplatí, že vyhraj voľby a môžeš všetko. My sme tu totižto štát, ktorý má nejakú ústavu, ktorý je členom Európskej únie, štát, kde vládne právo, kde nám Ústavný súd vo svojom náleze povedal, že aj legislatívny proces, aj skrátené legislatívne konanie má svoje pravidlá.
Pripomeniem a odcitujem vám, keďže tu, pán minister, sedíte, že Ústavný súd vo svojom náleze PL. ÚS 13/22 uviedol, že využívanie skráteného či urýchleného prerokovania návrhu zákona o systémových zmenách s cieľom vyhnúť sa za iných okolností nevyhnutnej zmysluplnej diskusii, kritizuje aj Benátska komisia, ktorá ho považuje za zásah do právneho štátu s ohľadom na zásady transparentnosti, inkluzívnosti, demokratickej legitimity a zodpovednosti. Nedostatok diskusie a konzultácie pri zásadných legislatívnych zmenách vníma aj Európska komisia vo svojich správach o právnom štáte na Slovensku opakovane a opakovane nám to vytýka.
Vy o tomto všetkom viete, napriek tomu chcete riskovať konflikt či už s Európskou úniou, alebo s Benátskou komisiou len za to, aby ste vyhoveli pocitu nespravodlivosti ľudí, ktorí boli vo väzbe, ktorí boli oprávnene trestne stíhaní alebo možno aj neoprávnene, ale neriešia ten svoj pocit krivdy tak ako bežní občania, riadnym trestným konaním, sťažnosťami alebo cez políciu, ale keďže majú momentálne dosah na vládnu moc, tak sa rozhodnú tento dosah využiť, zneužiť a zmeniť si Trestné právo tak, ako im to vyhovuje.
Vy tiež tvrdíte, že reagujete na výhrady odbornej verejnosti k Úradu špeciálnej prokuratúry. Doslova v dôvodovej správe píšete: „Názory občianskej spoločnosti na doterajšie takmer 20-ročné fungovanie ÚŠP sa významne líšia. Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v posledných rokoch vzbudila vo verejnosti nebývalý ohlas a neraz je časťou odbornej verejnosti vnímaná ako politická a nesúvisiaca a nesúca prvky svojvôle. Viacerými postupmi a rozhodnutiami Úradu špeciálnej prokuratúry došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľov.“
Toto píšete vlastne v dôvodovej správe, ale ja sa spýtam, aké názory a akej odbornej verejnosti, však od zverejnenia tohto perfídneho návrhu tu nepočujeme nič iné, len kritiku od dvoch ministrov spravodlivosti, od Rady prokurátorov, od Európskej prokuratúry, od xy ďalších ľudí, ktorí tu majú odborný kredit, a na vašej strane, na strane predkladateľa, vlastne nezaznieva nič. Jediný, kto to tu obhajuje, sú ľudia, ktorí budú mať priamy vplyv... priamy... priame výhody z tejto, z tejto novely, ak bude teda presadená, a ktorí sa na jej písaní podieľali, čiže to, že vy tvrdíte, že tu existuje nejaká odborná zhoda alebo nejaká vážna odborná diskusia o tom, že máme znížiť tresty za majetkové trestné činy alebo máme zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúr a že nebodaj to povedali alebo naznačujú či už Ústavný súd Slovenskej republiky, alebo Európsky súd pre ľudské práva, jednoznačne nie je pravda. Tu neexistujú žiadne nálezy Ústavného súdu, ani jeden z tých 30 nepovedal, že Úrad špeciálnej prokuratúry ako inštitúcia zlyhala, že ju máme zrušiť, že nie je dôvod na jej existenciu, že naplnila nejakú svoju historickú úlohu, o ktorej pán premiér hovoril. Toto prosto nie je. Z tých tridsiatich rozsudkov, ktoré sme si my sami museli nejakým spôsobom nájsť, pretože vy ste ich nezverejnili, nepovedali ste, ktoré to sú, sa ledva štyri, ako to už kolega Vančo doobeda hovoril, týkajú priamo ÚŠP. Všetky ostatné a ja som si ich tiež prešla, sa týkajú Najvyššieho súdu a procesných pochybení v rámci teda toho, čo považujeme za spravodlivé súdne konanie. Takže ideme rušiť Najvyšší súd alebo, alebo ďalšie súdy, alebo, alebo čo? To vlastne tá vaša argumentácia vôbec v podstate vôbec, ale vôbec nesedí.
Takisto nie je pravda, že by odborná verejnosť sa nikdy nebola vyjadrovala k skrátenému legislatívnemu konaniu. My tu stále máme odbornú verejnosť, ktorá publikovala svoje názory na to, ako má vyzerať vôbec legislatívny čin a legislatívny proces, a vy určite ich ovládate, pretože ste sám právnik, bol ste členom ústavnoprávneho výboru, a teda viete, že súčasťou princípu právnej istoty je aj dôvera subjektov práva v právny poriadok. Takáto dôvera sa v štádiu tvorby práva prejavuje v možnosti každého predpokladať výsledok zákonodarnej činnosti parlamentu tým, že jeho činnosť je verejná, transparentná a predvídateľná.
Napriek nespornej právomoci parlamentu nakladať s návrhom zákona aj tak, že ho obsahovo podstatne zmení, nemôže byť výsledok zákonodarnej činnosti prekvapivý. To, čo vy tu robíte, že bez akejkoľvek odbornej diskusie, bez akejkoľvek spoločenskej zhody idete takýmto výrazným spôsobom zasiahnuť do trestného práva a do fungovania inštitúcií orgánov činných v trestnom konaní, sa nedá nazvať inak ako prekvapivé, ako destabilizujúce, ako narúšajúce právny štát a ako postup, ktorý je v priamom rozpore v tom, že každý zákonodarca sa má správať racionálne a má pri prijímaní právneho predpisu byť opatrný, pozorný a prez... prezieravý.
Racionálny zákonodarca, má súčasne v procese tvorby zákona na pamäti možnosť vzniku škody samotným prijatím zákona. Vy ste sa vôbec zamysleli nad tým, aké vážne dopady bude mať presadenie tejto novely naozaj na životné prostredie, na obete trestných činov, na ľudí, ktorí budú povzbudzovaní, aby páchali trestnú činnosť, pretože to bude zrazu oveľa výhodnejšie ako predtým? Ja vôbec nemám pocit, že ste toto zohľadnili, mám pocit, že pri tom zákonodarnom procese ste boli prosto vedení len svojimi vlastnými záujmami alebo záujmami tých ľudí, ktorí sú kompromitovaní a ktorí sa na príprave tejto novely podieľali. A to nie je zákonodarný proces, ktorý by mal byť súčasťou zákonodarného procesu v právnom štáte v krajine Európskej únie, ktorá je viazaná nejakou ústavou, ktorá je viazaná Chartou základných práv, a ktorá... a by mala rešpektovať judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú sa tak veľmi odvolávate.
Takisto tvrdíte, že sa snažíte o ukladanie primeraných a spravodlivých trestov a že ste vychádzali z nejakej komparatistiky s trestnými zákonmi iných členských štátov Európskej únie. Avšak ani na jednom z tých výborov, na ktorých som sa ja zúčastnila, ste vlastne žiadnu takúto komparatistiku nepredložili, a my vlastne ani nevieme o žiadnej inej európskej krajine, v ktorej by sa vydali cestou boja proti korupcii – v úvodzovkách – tým, že by išli rušiť jednu z najúspešnejších inštitúcií, ktorá stíha trestné činy korupcie, závažný organizovaný zločin, je v tom úspešná, a že by išli cestou znižovania trestnosti a trestov týkajúcich sa majetkových trestných činov. Toto nie je nič, čo by sa dialo v inej krajine Európskej únie. Neverím, že akákoľvek komparácia, ktorá by ukazovala, že niekde takto zaviedli tak... takúto výraznú novelu trestného práva, ktorá by tak napomáhala súčasným alebo budúcim páchateľom, že by to vôbec spravili a že by tým dosiahli akýmkoľvek spôsobom posilnenie právneho štátu a spravodlivosti, ale budem veľmi rada, keď nám vlastne ukážete tú komparácia a keď nám poviete, kde sa to takto podarilo týmto, týmto spôsobom.
No a tiež by som sa chcela povenovať tomu, že vy v dôvodovej správe k tomuto paškvilu, k tejto perfídnej novele vlastne tvrdíte, že vychádzate aj z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Konkrétne tvrdíte, Mucha proti Slovenskej republike, Vasaráb a Paulus proti Slovenskej republike, prípadne rozsudky, ktoré sa týkajú bratov Adamčovcov, vrahov.
Pozrime sa teda, o čo v týchto rozsudkoch ide, pretože ja som si ich naštudovala, a áno, ESĽP naozaj tieto prípady prejednával a naozaj skonštatoval porušenie čl. VI, teda práva na spravodlivý súdny proces, avšak ani v jednom z týchto rozsudkov, rovnako ako je to pri tej vašej argumentácii Ústavným súdom, ani v jednom jedinom z týchto rozsudkov sa nikde nehovorí nič o tom, že inštitút Úradu špeciálnej prokuratúry zlyhal, že by špeciálna prokuratúra nejako masovo alebo vážne porušovala ľudské práva sťažovateľov.
Pretože rozsudok Mucha verzus Slovensko, sa týka výlučne pochybenia súdov, konkrétne porušenie prezumpcie neviny a nestrannosti súdu, pretože základom odsúdenia pána Muchu boli dohody o vine a treste, ktoré ten istý súd uzavrel z jeho s páchateľmi, spolupáchateľmi, a teda Európsky súd pre ľudské práva mal za to, že konajúci súd sa nechcel v tomto nijakým spôsobom odkloniť od tých uzavretých dohôd o vine a treste, a preto to konanie vo vzťahu k pánovi Muchovi mohlo byť porušením čl. VI, nič sa tu ale v... o Úrade špeciálnej prokuratúry alebo o tom, že máme znižovať tresty za majetkové trestné činy, nepíše.
Takisto Vasaráb a Paulus proti Slovensku, rozsudok, ktorý je finálny, ktorý teda bol prijatý 15. 12. 2022, sa týka konania, kde ESĽP skonštatoval, že páchateľ bol odsúdený výlučne na základe dôkazov predložených prokurátorom, pričom slovenský súd neprihliadol na svedkov, ktorí by predložené dôkazy mohli spochybniť, teda na svedkov v prospech obžaloby. Znova tu ide o pochybenie konkrétneho súdu v rámci toho procesného aspektu a Európsky súd pre ľudské práva zároveň výslovne skonštatoval, že tento právny názor ani rozsudok neznamená, že by mal byť sťažovateľ pôvodne nesprávne odsúdený. Čiže znova tu nemáme nič, čo by odôvodňovalo túto vašu novelu. Na záver by som teda len chcela povedať, že pokiaľ naozaj myslíte vážne to, čo robíte, a máte za to, že idete takýmto spôsobom naprávať porušenia, vážne porušenia ľudských práv skráteným legislatívnym konaním, tak ja sa teda teším, že súčasťou vašej ďalšej zákonodarnej iniciatívy budú návrhy, ktoré sa budú týkať obetí trestných činov, sprísnenia postihov za rodovo podmienené násilie a femicídu, ku ktorej nakoniec došlo len minulý týždeň, okamžité riešenie segregácie rómskych detí na školách, za čo nás žaluje Európska komisia, alebo že budete riešiť situáciu párov rovnakého pohlavia, pretože tu máme celý rad rozsudkov ESĽP, Tadeucci a McCall (proti Taliansku, pozn. red.), Orlandi a ostatní proti Taliansku, Oliari a ostatní proti Taliansku, z ktorých je úplne jasné, že Slovensko výrazným spôsobom porušuje práva Rómov, Rómiek, párov rovnakého pohlavia, žien, ktoré sú ohrozené rodovo podmieneným násilím.
Čiže prosím, ak nám prerušiť... ak nám predložíte v skrátenom legislatívnom konaní takéto zákony, to by naozaj malo zmysel, lebo tam sa naozaj bavíme o vážnom ohrození ľudských práv. Je to však ohrozenie ľudských práv, ktoré by sa týkalo páchateľov trestných činov spriaznených s touto vládou, takže sa asi nádejam zbytočne.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem ti, Zuzi, že si nám pripomenula hneď v úvode tvojho príspevku tie ťažké časy, keď sa zrodila táto republika a... a keď sme, keď teda tá predchádzajúca politická generácia bojovala s mečiarizmom, naozaj my niektorí si to ešte pamätáme, aj keď sme boli deti, ale podľa mňa je veľmi dôležité to znova práve v dnešnej dobe pripomínať, pretože tu už máme generáciu s volebným právom, ktorá tieto veci už nezažila a nepamätá si, aké to bolo, keď bol Ivan Lexa na čele SIS a keď sa tu unášal prezidentov syn a vybuchovalo auto Róberta Remiáša a ohýbal sa právny štát úplne pod čiernu zem, a som rada, že ten tvoj príspevok smeroval práve k tomu, aby si nám ukázala a rozpomenula nás na to, že v akom štáte sme to žili, ako sme, ako sa mnohí museli obávať o svoje živobytie, podnikanie, zamestnanie, o svojich blízkych, keď vlastne pre vládnucu garnitúru právo a spravodlivosť boli len prázdne slová, ktorými sa zaštiťovali možno tak počas nejakých sviatkov, keď chceli povedať nejaký príhovor.
Myslím si, že tie návrhy, ktoré tu dnes máme, ktoré úplne absurdným spôsobom jednak tú hranicu škody astronomicky zvyšujú, aby pomaly všetko, čo sa v nejakej rozumnej hranici ukradne, bolo či už len prečinom, alebo dokonca priestupkom, sú tak zlé, a tak budú povzbudzovať ľudí k tomu, aby páchali tú trestnú činnosť, že naozaj nám hrozí, že niečo podobné ako kedysi pred 30 rokmi naši rodičia zažívali, tu dnes budete zažívať a budeme proti tomu bojovať my.
Takže ďakujem, že si nám to pripomenula.

Ďakujem, pán kolega za váš príspevok. Vy ste hneď v úvode poukázali na jednu veľ... zásadnú vec a to je to, že vlastne túto novelu písali ľudia, ktorí sú či už obvinení, podozriví, alebo môžu byť obvinení z trestnej činnosti. A vlastne oni majú vplyv na to, akým spôsobom tá predložená novela v tom skrátenom legislatívnom konaní vyzerá. A mňa pri tej príležitosti napadlo, že ak by táto vláda bola využila svoju politickú moc a to, že je krátko po voľbách, a išla tým moderným spôsobom pri reforme trestného práva, tak kľudne sme sa tu dnes mohli baviť o tom, že by obete mali zlepšované svoje postavenie. Však o tom je, momentálne sú tie tendencie v oblasti trestného práva, že sa teda pomáha tomu, aby sa vyrovnalo to procesné postavenie obetí, aby netrpeli sekundárnou viktimizáciou, aby sa kládli citlivejšie otázky pri vyšetrovaní sexuálneho násilia alebo znásilnenia, alebo aby sa napríklad skracovali výrazne lehoty, ako sa obete trestných činov alebo preživšie trestných činov môžu dostať k odškodneniu a nemusia si ho uplatňovať cez roky trvajúce civilné konanie. Veď máme aj taký prípad pre pre ESĽP, kde je dohľad ESĽP, ešte stále je neskončený, to už je minimálne desať rokov, kde práve ide o to uplatňovanie práv v civilnom konaní.
Ale to tu nemáme a je to asi preto, že v tejto vláde, alebo teda podmienkou pre to, aby sa niekto stal členom vlády je zjavne nejaké obvinenie alebo prebiehajúce trestné stíhanie, a jednoducho tie obete v tej vláde ten hlas nemajú. No škoda, lebo keby mali, tak sme sa dnes mohli baviť o niečom podstatnejšom a dôležitejšom.
Ďakujem.

Ďakujem, pán Pročko. Vy ste sa do tej témy skráteného legislatívneho konania novely Trestného zákona a rušenia ÚŠP hovorí emotívne, ale zároveň ja si myslím, že tá vážnosť tej situácie si naozaj neraz práve emotívny prejav vyžaduje, pretože my tu momentálne naozaj čelíme takému, by som to nazvala, frontálnemu útoku na to, že čo ešte vlastne v tejto krajine bude trestné a kto si čo bude môcť dovoliť, a ako ste veľmi správne poznamenali, je to vlastne všetko o tom, že úzka skupina ľudí tu bude benefitovať z toho, ak táto novela prejde či už v skrátenom, alebo v inom legislatívnom konaní, a práve preto sa tu bavíme takto siahodlho aj o tom skrátenom legislatívnom konaní, pretože všetky tie návrhy, ktoré či už dvíhajú tú hranicu škody, alebo znižujú tresty za majetkové trestné činy vrátane korupcie, alebo spôsobujú, že niektoré trestné činy sa budú môcť či už premlčať, alebo to bude pre súčasne stíhaných páchateľov priaznivejšie, ak tento zákon bude platiť, teda táto novela čo len jeden deň, a vlastne nám ukazujú, prečo by bola potrebná práve tá odborná diskusia. Ak by bola bývala sa uskutočnila, tak verím, že veľká väčšina z tých paragrafov, ktoré sa novelizujú, by nemohli uzrieť svetlo sveta alebo by museli byť odstránené už v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pretože tu neexistuje žiadna zhoda ani žiaden prevažujúci názor na strane odbornej verejnosti, resp. ak existuje, ja som ho ešte nikde nečítala, nevidela, nepočula, ktorý by hovoril, že práve tieto zmeny, ktoré sú nám tu predložené v tomto šialene rýchlom konaní, sú potrebné.
Táto vláda to vie, napriek tomu rezignovala na akúkoľvek spravodlivosť, morálku a snaží sa pretlačiť úpravu, ktorá vyhovie len im spriazneným ľuďom.
Ďakujem.

Braňo, tiež ti ďakujem za tvoj odborný príspevok. Je nás tu v tejto sále viacero právnikov a právničiek a snažíme sa znova pri tomto návrhu zákona hovoriť vládnej koalícii, prečo skrátené legislatívne konanie a celkovo novela Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nie je dobrý nápad, ako si vlastne ty sám v tvojom príspevku opakovane zdôraznil, ale, žiaľ, nikto nás tu nepočúva.
A ja by som ale chcela zvýrazniť niektoré momenty toho, čo si hovoril, predovšetkým to, ako si podotkol, že absentujú v podstate v dôvodovej správe akékoľvek analýzy. Všetci tu neprestajne zdôrazňujeme, ako sa môže skrátené legislatívne konanie použiť len vo výnimočných prípadoch, keď naozaj sú ohrozené ľudské práva, hrozia nejaké hospodárske škody a podobne. A treba povedať, že si veľmi správne poznamenal, že táto situácia vôbec nie je naplnená a ešte si aj poukázal na, dookola to isté, čo poukazujeme, a to teda že sme tých 30 rozsudkov Ústavného súdu, ktoré tu údajne hovoria o tom, aké, ako vážne porušuje Úrad špeciálnej prokuratúry ľudské práva, doteraz nevideli. Ja som si rovnako ako ty spravila tabuľku tých tridsiatich rozsudkov, ktoré by teda teoreticky prichádzali do úvahy, a máš úplnú pravdu, sú tam štyri, ktoré sú tak nejakým spôsobom relevantné k ÚŠP.
Všetky ostatné sa týkajú pochybení na procesnej úrovni, kde zodpovednými boli súdy, napríklad Najvyšší súd, alebo, alebo nejaké iné súdy. A ja sa teda pýtam, že či teda v druhom kole alebo v treťom kole tejto telenovely o rušení špeciálnej prokuratúry sa dostaneme aj k rušeniu Najvyššieho súdu, keďže tam máme osemnásť rozsudkov, kde je zodpovedný Najvyšší súd. Som zvedavá, či nám to nejaký minister tu zodpovie.
Vďaka ti, Braňo.

Ďakujem vám, pani poslankyňa Kolíková, za váš výborný príspevok. Ste nakoniec bývalá ministerka spravodlivosti, s rezortom spravodlivosti sa dlhodobo spája vaša kariéra, čiže ja som vôbec nepochybovala o tom, že nám podrobne vysvetlíte, v čom je problematické toto skrátené legislatívne konanie, ako aj samotná novela Trestného zákona a rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, a ja sa len divím, že keď vlastne táto novela aj proces jej prijímania je podrobený kritike jednak rešpektovanou bývalou ministerkou spravodlivosti, aj druhým ministrom spravodlivosti pánom Karasom, že vlastne táto vláda a minister spravodlivosti, ktorý tu s nami sedí v sále, sa v podstate nezdvihne a nepožiada o slovo a aktívne a oduševnene neháji túto novelu, ktorú ste vo svojom príspevku tak podrobne skritizovali, a verím, že aj ďalej kritizovať budete.
Ja naozaj by som čakala od vlády, ktorá si stojí za tým, od každého jedného jej ministra a ministerky, poslanca a poslankyne, že v... čelom, tvárou v tvár takejto kritike od bývalej ministerky spravodlivosti budú tento paškvil hájiť, ale to sa tak nedeje.
A veľmi ma zaujalo aj to, čo si povedala o tom, ako táto vláda pomáha páchateľom a... a... kašle na chudobných, pretože, však si povedzme, že suma životného minima je momentálne 268,88 eur, ale tá horná hranica, kedy chudobný človek dostane bezplatnú právnu pomoc z centra právnej pomoci, čo je tiež pod rezortom spravodlivosti, je len 430 eur.
Čiže ľudia, čo zarábajú medzi 430 až 700 eur, nemajú nárok na bezplatnú právnu pomoc, ale keď niečo ukradnú, tak to bude v pohode. Super.

Ďakujem za slovo.
A ja sa ti chcem tiež, kolega Hargaš, poďakovať za tvoje záverečné vystúpenie. Myslím, že si veľmi pekne vypichol všetky tie najdôležitejšie časti tejto našej niekoľkodňovej rozpravy a za klub PS, ktorý sa týka kompetenčného zákona a ďalších dvadsiatich novelizovaných zákonov, venovali sme sa tu podrobne naozaj všetkému od únosu nezávislých inštitúcií až cez teda zbrojárske licencie, na čo neprišla žiadna reakcia od ministra obrany, ktorý tu bol niekoľkokrát v pléne až po naozaj drobnosti ako Slovlex a prechod agendy ochrany osobných údajov. Myslím si, že sme to zvládli dôstojne a so cťou a je mi naozaj veľmi ľúto, že tá kultúra, na ktorú si poukazoval vo svojom príspevku, kultúra toho grilovania, kultúra toho, že my poslanci, poslankyne tu nemáme len tú stranícku príslušnosť, ale zastupujeme naozaj všetkých voličov a voličky, ktorí nám odovzdali hlas a mali by sme týmto spôsobom vykonávať náš mandát. Znova pripomínam bez ohľadu na to, či sme poslancami vládnej koalície, alebo opozície, pretože ten právny štát a riadne fungovanie inštitúcií by mal byť predsa náš spoločný záujem. My ten mandát máme na štyri roky, ale ten štát tu bude dlhodobo, budeme v ňom žiť, budú tu žiť naše deti, naši rodičia a podobne, čiže si myslím, že to, čo si hovoril o tom, že by si poslanci koalície mali zobrať príklad z toho fungovania a zo zahraničia, špeciálne z Veľkej Británie a snažiť sa viesť s nami tú odbornú diskusiu aj na výboroch, bol veľmi dobrý. A ďakujem ti, že si to takto zakončil.

Ivo, ďakujem ti za ten tvoj príspevok, ktorý si takto neskoro v noci predniesol a je len škoda, že si sa v ňom nevenoval aj téme slušnosti, lebo osobne si myslím, že keď už tu teda musíme byť celú noc a snažíme sa reagovať vecne na ten neodôvodnený návrh novely kompetenčného zákona a ďalších dvadsať zákonov, tak základná slušnosť tejto koalície či už vlády alebo poslancov by naozaj bola chovať sa v tejto sále slušne a nerušiť ľudí, ktorí sa tu snažia prinášať odborné diskusie a v tejto súvislosti možno by som len pripomenula, že tu máme aj teda stále nejaký rokovací poriadok a jeho § 32 a možnosť nakoniec aj vykázať poslanca z rokovacej sály, ak neuposlúchne výzvu, tak možno by predsedajúci týchto schôdzí toto mohli aj viac využívať. Vďaka.

Ďakujem.
Tomáš, ja sa ti chcem poďakovať za to, že sa tak neúnavne venuješ téme obrany a zbrojárskeho priemyslu a že si teda podal tento komplexný pozmeňujúci návrh a vyjadrujem mu svoju plnú podporu. A teda vzhľadom na to, že tu dnes máme aj takú prebiehajúcu diskusiu o tom, čo kto môže robiť počas podávania pozmeňujúceho návrhu v rozprave, tak len vyjadrím svoju nádej, že nám tu v skrátenom legislatívnom konaní nepristane novela zákona o rokovacom poriadku.
Vďaka.