Ja v tejto poloprázdnej sále už naozaj ani neviem, čo mám k tejto téme povedať, lebo ako pozrime sa, máme tu návrat, kvázi návrat horálkového paragrafu v skrátenom legislatívnom konaní, kde ale nebol čas to predradiť a záujem hlavne predradiť to pred Úrad na ochranu oznamovateľov, čiže dva a pol týždňa sme strávili s niečím iným. Teraz tu máme paragraf 29a a hneď v prvom čítaní, lebo však zrazu asi je tu eminentný záujem, ktorý tu predtým nebol, na schválení tejto novely trestného zákona. Ja už teda akože úprimne, nielen, že mám z toho zmätok, že teda, že by som rada sa spýtala aj ministra spravodlivosti, že čo je vlastne jeho reálnym záujmom, že vy naozaj chcete tento paragraf presadiť, že fakt máte na tom záujem alebo to robíte z nejakého donútenia, že máte pocit, že tak niečo musíme spraviť, ale mne sa do toho moc nechcelo, tak som to sem hodil do toho parlamentu, ale vlastne mi vôbec nezáleží na tom, že či to teda bude hneď schválené alebo o tri týždne, o päť, o šesť, ja neviem. Akože, lebo ten váš prístup k tomu je taký trochu zvláštny, aj to odôvodňovanie, že teda môžeme za to my, médiá, neviem kto všetko a že vy ste to teda najskôr nevideli, popierali, teraz už teda niečo robíte. Tak ja by som vlastne chcela vedieť, že chcela by som mať také presvedčenie, taký pocit, že keď už sem príde nejaký zákon v tom skrátenom legislatívnom konaní, že na ňom aspoň jeho predkladateľovi závisí, záleží, lebo viete, že aj pri tých oznamovateľoch, tak tam bolo jasne vidieť, že predkladateľom na tom záleží, nielen len teda Šutajovi Eštokovi, ale aj Gašparovi. Však Čurillovci tam, Čurillovci hentam, neviem čo, rokovali sme väčšinu tohto tejto schôdze o tom, ale pri tomto paragrafe, pri tomto horálkovom paragrafe, ja prosto mám pocit, že, že vám vlastne na tom nejako extra nezáleží, že je vám v podstate jedno, že či tento paragraf, táto novela prejde, neprejde, rýchlejšie, kratšie, prosto pomalšie, že, že vlastne, že vám je to jedno. Tak možno to by ste nám mohli povedať, lebo ja tu prosto nevidím ten ten tlak, ten záujem, tú snahu naozaj nejakým spôsobom riešiť aktuálnu bezpečnostnú situáciu na Slovensku a teda, že je čo riešiť, okrem teda tých všeobecných tvrdení, ktoré teda hovoríme, lebo však nemôžeme stále dávať konkrétne príklady, tak ja tým, že máme ešte dosť času, by som vám chcela povedať, aké sú len v mojom okolí konkrétne príklady. Tak začnem niekým iným. Kamarát mi včera napísal, Zuzka, nedeľu večer nám vykradli kliniku v Bratislave. Je to organizovaná skupina, štyria ľudia, traja chlapi a jedno dievča. SBS-kár ich spoznal, že niekde im už vykradli budovu. Teda medzi SBS o nich vedia. Od dnes už máme SBS službu aj my, klinika. Nie obchodníci, klinika. Kamarátovi za mesiac vykradli dvakrát po sebe pivnicu v bytovom dome. Druhýkrát už ani nevolal políciu, lebo že to je len na priestupok. Včera som sa rozprával s policajtmi, citujem: „zmenou zákona po prepúšťali sa ľudia aj zlodeji, ľudia nabrali aj odvahu. Každý deň riešia nejakú zlodejinu. Mne včera pacientka povedala, že pri samoobslužnej pokladni videla chlapa, ako si bral veci do vrecka a že ho upozornila na to, že či to nechce zaplatiť a že sa na ňu len pozrel a odišiel“. To je strašné, čo sa tu deje. Tri skúsenosti za posledných pár dní len v mojom okruhu známych. Máme tu tri alebo štyri lúpeže so sekerami, s pištoľami. Ja sama v mojom okolí bezprostredne som zažila v priebehu posledných troch týždňov pokus o okradnutie v nákupnom centre. Niekto sa nám snažil vylomiť dvere na bytovom dome. V našej bezprostrednej blízkosti sa vlámali do fitnescentra, zvonia nám na zvončeky všelijakí scammeri, čo sa snažia seniorov vymáknuť a vlastne ich nejakým spôsobom oklamať, čiže toto je reálny obraz bezpečnostnej situácie v krajine. Stačí sa vám prejsť po meste, vystúpiť z limuzíny s majákmi a ísť sa trebárs poprechádzať po okolí nákupného centra Nivy. Tam máte tú slávnu záložňu. Na to fakt nie je treba pozerať televízne noviny. Stačí tam naozaj ísť, tam vidíte naozaj tých dílerov ako tam stoja. Ja osobne som videla jedného, ako tam stojí za rohom, pozerá, čaká, kým ten jeho klient z tej záložne vyjde a príde si uňho niečo kúpiť. Toto je bezpečnostná situácia v našom meste. To nie sú výmysly, to sme nespôsobili my, to ste spôsobili vy. To už moji predrečníci tu niekoľkokrát zargumentovali ako celá tá situácia nastala kombináciou viacerých činiteľov. Jednak schválením tej promafiánskej trestnej novely, ktorá vlastne zakričala ľuďom, že kradnúť sa oplatí. To sme neboli my, to ste boli vy. Zdecimovali ste policajný zbor a celkovo ste tu nastavili prokorupčnú, prokriminálnu situáciu, čo sa nám vlastne vrátilo tým, že nebývalo, nebývalo narástla kriminalita všeobecne a nielen táto drobná, lebo to, čo som ja popisovala a popisujem, to nie sú len tie jednorazové krádeže v obchodoch, ktoré vyriešite týmto kvázi horálkovým paragrafom, však to sú lúpeže, vlámania, drogová kriminalita. Ďalej nezabúdajme na to, že sme v uliciach Bratislavy mali neonacistickú skupinu, ktorá tu mlátila ľudí. Máme nebývalý nárast agresivity a kriminálneho správania v online prostredí. Máme tu tému policajnej brutality znova obnovenú tým prípadom v Slovenskej Ľupči. To je, máme tu tému toho, že sme DPH-čkárskym rajom, teda rajom daňových podvodov, ktoré odčerpávajú milióny zo štátnej kasy, ktoré by mohli ísť trebárs na zlepšenie aj tých, toho katastrofálneho stavu železníc, ale aj na sociálne služby, na hocičo, čo dnes tie peniaze potrebuje a my tu máme prosto množstvo, naozaj množstvo kriminálnych činností a ľudí, ktorí pochopili, že teraz je ich čas. Teraz je ich čas, lebo táto vláda buď nemá záujem alebo nemá prostriedky a schopnosti na to, aby dala najavo, že tuto sa kriminálnikom nebude dariť a že bude robiť všetko preto, aby sa tieto rôzne druhy kriminality nejakým spôsobom potierali a aby sme neboli rajom pre takýchto kriminálnikov. Toto vy proste nerobíte a tým tú celú situáciu ešte ďalej akcelerujete a akcelerujete a v tejto situácii vlastne vy tvrdíte, že na začiatku, že sa to nedeje, čiže od popierania prejdete vlastne k tomu, že zvaľujete vinu na nás. Prídete sem s nejakým opatrením, kde chcete vlastne vrátiť späť akýsi, akúsi obdobu toho horálkového paragrafu, ale sám hovoríte, že vlastne tomu úplne neveríte, že sa to takto teda podarí urobiť a ja s vami súhlasím, pretože podľa mňa týmto jedným opatrením to nevyriešite a vy sami ste povedali, že prídu ešte aj ďalšie opatrenia, ale ktoré opatrenia to budú a kedy? Pretože túto schôdzu ste premrhali na to, aby ste riešili odplatu Matúše Šutaja a ich voči Úradu na ochranu oznamovateľov v situácii, kedy krajina potrebuje, aby sme vážnym spôsobom zasiahli a riešili všetky druhy kriminality, ktoré sa tu momentálne zmáhajú. My sme naozaj, že v situácii, ktorú sme tu nemali od 90. rokov. To vám, ja neviem, či ste pán minister z Bratislavy alebo nie ste, ja nie som, ale teda mnoho ľudí v mojom okruhu, ktorí sa tu narodili a vyrastali tu v 90. rokoch mi povedia, že veď to je, že synonymom kriminality bola v 90. rokoch Petržalka, kedy ste sa báli poslať deti hrať sa na ulicu, hovorili vám...
