Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Toto je reálna ochrana ľudských práv, toto je reálny, tento návrh zákona je reálny nástroj na ochranu ľudských práv, na ochranu pred domácim násilím. A keď sa pozrieme a porovnáme tento návrh zákona, ktorý bol sprevádzaný excelentným vystúpením kolegyne Jurík, ktorý bol, ktoré bolo odborné, nebolo založené na žiadnej ideológii, nebolo založené na jej záujmoch, ale, ale bolo založené na tom, že, že, že státisíce ľudí na Slovensku a väčšinou žien čelí domácemu násiliu alebo hrozbe domáceho násilia, sú porušované ich ľudské práva, ale v tomto parlamente to väčšinu poslancov nezaujíma. Nezaujíma to poslancov koalície. Ani jeden, ani jedna poslankyňa, ani poslanec koalície sa neprihlásil do rozpravy napriek tomu, že je jasné, že toto je obrovský problém tejto spoločnosti a mňa strašne mrzí, že na tvoje vystúpenie, kolegyňa Jurík, naozaj nikto nie je schopný a ochotný reagovať a diskutovať o tom.
A strašne ma mrzí, pretože strašne ma to mrzí, pretože to predpovedá, že tento zákon nebude posunutý ani do druhého čítania, pretože tu nejde o ochranu svojich ľudí, ale ide tu o ochranu bežných ľudí a v takom prípade, v takom prípade koalícia nemá záujem na tom, aby sa toto riešilo.
Ja ich vyzývam, aby zmenili postoj k tomuto a posunuli tento zákon do druhého čítania.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Kolega Hargaš, ďakujem za tento návrh. Myslím, že by mohol prebrať vládnu koalíciu a koaličných poslancov a poslankyne k tomu, aby začali pracovať pre ľudí žijúcich na Slovensku. Od volieb ubehlo takmer päť mesiacov a ja si nepamätám ani jednu vec, ktorou by vláda alebo koalícia urobila život ľudí žijúcich na Slovensku ľahším. Zároveň toto je naozaj aj ekologická vec, je to protibyrokratická vec. Máme, máme všetky, všetky podmienky už na to, aby sa to, aby sa to udialo, aby sa to urobilo, stačí len vôľa. A ja verím, že po tom, ako koalícia teda intenzívne pracovala na ochrane svojich ľudí, urobí niečo aj pre občanov a občianky žijúce na Slovensku a myslím, že táto, tento návrh je na to výborná príležitosť.
Ešte raz ďakujem, Jano.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem opätovne všetkým, ktorí vystúpili v tejto rozprave, keďže ide o naozaj, naozaj dôležitú vec.
A zopakujem, že z opozície nemôžeme urobiť reformu prokuratúry napriek tomu, že slovenská prokuratúra naozaj nevyhnutne, a už včera bolo neskoro, potrebuje zásadnú, zásadnú reformu. My sme pristúpili vo svojich návrhoch zákonov k tomu tak, že aspoň tie, tie najhoršie veci a ktoré sa dajú, ktoré sa dajú urobiť aj bez komplexnej úpravy a ktoré zároveň sú chorými prvkami toho celého systému, trestného systému tohto štátu, či už je to § 363, alebo je to faktická neohrozenosť generálneho prokurátora, keďže, keďže za jeho zlyhania nemôže byť fakticky vyvodená zodpovednosť v rámci, v rámci disciplinárneho konania, tak týmito návrhmi sa snažíme aspoň po kúskoch, krok po kroku zlepšiť ten stav, ktorý je, ktorý je systémovo naozaj, naozaj katastrofálny.
Pokiaľ ide o to, čo hovoril kolega, kolega Dostál ohľadom, ohľadom teda tej možnosti podať sťažnosť voči rozhodnutiu podľa § 363 policajtom alebo prokurátorom, úplne chápem jeho, jeho obavy. Na druhej strane práve, aj práve preto sme alebo navrhujeme aj, aj teda, aby to nebola len trebárs sťažnosť generálnemu prokurátorovi, lebo mohli sme aj o tom uvažovať, že vlastne generálny prokurátor by rozhodoval dvakrát v tej istej veci v rámci akoby autoremedúry s tým, že oni dodatočne vysvetlia napríklad, že prečo si myslia, že ten postup alebo ten dôkaz je zákonný, aj napriek tomu, že on rozhodol, že je nezákonný. Aj takáto možnosť tu bola a naozaj to sme vyhodnotili, že by bolo niečo, čo, čo by v tomto, v tomto uzavretom monokratickom systéme prokuratúry nefungovalo. A preto sme sa rozhodli ísť tou cestou preskúmania týchto rozhodnutí súdom. Čiže, číže tí policajti a prokurátori tam nezostanú akoby sami v tom proti svojim nadriadeným alebo proti generálnemu prokurátorovi, ale, ale budú sa môcť oprieť o súd a rozhodnutie, rozhodnutie súdu. A ono by to malo pôsobiť aj tak preventívne, lebo jedna vec je, že sa nejaké rozhodnutie, teda ten súd preskúma rozhodnutie generálneho prokurátora, ktoré, ktoré bude teda nesprávne, a teda ho zruší, aj to je možnosť. A, samozrejme, bude treba tú, tú odvahu tých policajtov a prokurátorov také niečo urobiť. Na druhej strane ide aj o taký preventívny krok, pretože už keď ten generálny prokurátor vie, že tam je súd, ktorý to môže preskúmať, pretože vždy sa nájdu odvážni policajti aj prokurátori, aj v tých najhorších systémoch, tak jednoducho bude musieť si dávať väčší, väčší pozor, akým spôsobom uplatňuje túto, túto právomoc.
Takže ďakujem ešte raz za túto, za túto rozpravu, ktorú, ktorá je naozaj dôležitá, a ja verím, že, že minimálne sme presvedčili týmto návrhom všetkých poslancov a poslancov opozície, a budem dúfať, že sa nájde zopár poslancov a poslankýň koalície, aby sme mohli minimálne rozvíjať túto diskusiu o tom, keďže teda aj v rámci koalície tú zaznelo za posledné týždne veľakrát, že im záleží na spravodlivosti, na ľudských právach, tak aby sme hovorili o tom, že prokuratúra potrebuje reformu, a rozprávali sa o tom, aká by tá reforma mala byť, čo sa má zlepšiť, aby v tomto štáte spravodlivosť fungovala oveľa lepšie, aby sa tu ľudia cítili bezpečnejšie, aby prokurátori a prokurátorky mali prostredie, v ktorom, v ktorom jednak môžu fungovať nezávisle, zároveň sú kontrolovaní a je vyvodzovaná zodpovednosť za ich zlyhania.
Ďakujem ešte raz. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, kolega Grendel, za to, že ste na to reagovali a ešte, ešte to rozvili. Ja som v tom, v tom momente, lebo naozaj to je úžasné počuť takúto interpretáciu konania pani prezidentky. Takisto ďakujem, Lucia, že si to, že si to, že si rozvila túto tému. Je, je úplne jasné, čo si pani prezidentka myslí, je úplne jasné, že tento promafiánsky balíček chce zastaviť, pretože, pretože je to niečo, čo je v rozpore so všetkým od skráteného legislatívneho konania cez ešte dodatočné skrátenie rozpráv v rámci toho skráteného legislatívneho konania a, samozrejme, aj tie, tie veci, čo obsahuje, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, trestné sadzby znížené, kombinácia zníženia trestných sadzieb, skrátenia premlčacích dôb, a teda nielen pre, pre korupčníkov, podvodníkov a zlodejov, ale aj pre násilníkov a vrahov. To je naozaj niečo, čo je neslýchané a je úplne, úplne jasné, že prezidentka to legitímne, legitímnym spôsobom, využitím svojich právomocí chce napadnúť na súde a zastaviť to. A ja veľmi oceňujem toto rozhodnutie a aj schvaľujem ten postup, ktorý zvolila.
Vďaka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovia, kolegyne, za vaše, za vaše faktické poznámky aj, aj kolegovi Dostálovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Pokiaľ ide, pokiaľ ide o to, čo, to, čo hovoril pán, pán Dostál, ja mu veľmi ďakujem, že nasvietil tento, tento problém a posunul ešte ďalej to, čo som ja hovoril o tom, že ako môže, ako môže v konečnom dôsledku mariť generálny prokurátor pomocou § 363 trestné konania, tak teraz podľa, ak by promafiánsky balíček vstúpil do platnosti a účinnosti, tak by to bolo ešte oveľa horšie, ako je to teraz, pretože vo svetle skracovania, významného skracovania premlčacích dôb to ten generálny prokurátor bude môcť mariť ešte úspešnejšie ako doteraz.
No, pokiaľ ide o, pokiaľ ide o zrušenie obvinenia, my to považujeme za ten kľúčový, kľúčový krok v rámci prípravného konania, teda vznesenie obvinenia, kedy, kedy už to vyšetrovanie má nejakú kvalitu z hľadiska, z hľadiska obsahu, už je viac-menej jasné, jasné, o čo ide a čo sa, čo sa vyšetruje voči komu a podobne.
Zároveň, zároveň podľa našej analýzy, generálny prokurátor pochybne zrušil vznesenie a rozhodnutia o vznesení obvinenia a tam boli tie, tie najväčšie pochybnosti, tam boli tie najväčšie problémy, preto sme sa na to, preto sme sa na to aj sústredili.
A, samozrejme, aj ten váš, ten váš spôsob podporíme, pokiaľ bude mať šancu na, na prejdenie. Myslím si, že sú to akoby rôzne spôsoby, rôznymi spôsobmi chceme dosiahnuť, dosiahnuť to isté. A zároveň sme chceli, aby to bolo explicitne tam, tam uvedené, že jednoducho nesmie sa dotýkať, aby, aby práve pri tej výkladovej praxi aby nedošlo k tomu, že, že sa to tam nejak proste ešte dostane ako v prípade toho zastupujúceho generálneho prokurátora, resp. námestníka generálneho prokurátora Tichého, ktorý proste do toho interného, do toho interného predpisu toho, to doplnil po zákaze negatívnych pokynov.
Pokiaľ ide o teda právomoc podatú, alebo právo podať sťažnosť na preskúmanie súdom, my sme vychádzali z filozofie, že chceme postupne akoby vytvárať procesnú nezávislosť radových prokurátorov. Samozrejme, bude na to treba aj odvážnych prokurátorov, lebo áno, tých, čo, tých, čo robia iba to, čo im povie ich nadriadený, alebo robia, alebo nerobia to, čo im zakáže robiť, tak, samozrejme, s takými prokurátormi si ťažko poradí akýkoľvek systém, pretože áno, ak je taký človek na mieste prokurátora, na ktorého sa aj jeho nadriadený škaredo pozrie a už a už robí to, čo mu na tých očiach vidí, tak, tak s takýmito prokurátormi ďaleko, ďaleko nezájdeme v žiadnom, v žiadnom systéme, ale, ale beriem, je to, je to férová, férová pripomienka.
Zároveň ako som spomínal aj ten druhý návrh zákona, ktorý, ktorý dávame spolu s kolegyňami Števulovou a Plavákovou, kde sa venujeme možnosti alebo teda zvýšeniu šance na to, aby v prípade, že generálny prokurátor závažne pochybí, zlyhá, tak aby potom nezávislý súd ho disciplinárne stíhal, tak to tiež akoby je zase taký malý krok k tomu, aby, aby ten generálny prokurátor nemal pocit, že nad neho tu nie je a že si naozaj môže robiť čokoľvek. No a to sa potom bude prenášať aj na tých jeho krajských prokurátorov, okresných prokurátorov, tých jeho podriadených, takže, takže snažíme sa ísť v rámci svojich možností, lebo, samozrejme, reformu prokuratúry z opozície nemáme možnosť, nemáme možnosť urobiť. Takže sme sa, takže sme sa rozhodli takýmto spôsobom ísť.
A pokiaľ ide o pána poslanca Glücka, ktorý opustil sálu, škoda, lebo, lebo mal som pocit, že ma veľmi nepočúval ani, ani, ani kolegu Dostála, pretože nikto nehovoril o tom, že niečo skončí v koši. Ani doslovne, ani, ani v prenesenom význame. Hovoril som o tom, že sa trestné konania dajú účinne mariť tým, že sa naťahujú, tým, že sa teda zruší vznesenia obvinenia, ide to na začiatok, niektoré dôkazy sú, sú už neopakovateľné, nevykonateľné. Svedkovia strácajú trpezlivosť aj odvahu a je to pre nich signál, že teda nejaká vyššia moc nesúhlasí s tým, aby sa takéto trestné konanie viedlo a podobne, čo môže znamenať na konci dňa aj zmarenie toho, toho účelu toho trestného konania, ktoré sa viedlo, takýmito akoby nepriamymi, nepriamymi spôsobmi. Takže, takže nehovoríme, že skončí v koši, alebo že sa zastaví. My, samozrejme, vieme čítať zákon, vieme, že sa nezastaví, vracia sa na začiatok a to je tiež obrovský problém. A v kontexte toho, čo spomínal kolega Dostál, tak je to ešte oveľa väčší problém, pretože keď sa skracujú premlčacie doby, tak to bude vedieť robiť ešte úspešnejšie, teda mariť tieto konania, keď bude, keď bude chcieť.
Ja som sa pána Žilinku dotýkal čo najmenej, vyčítal som mu naozaj iba veci, ktoré, ktoré sú podložiteľné, či už jeho výroky v rámci vypočúvania, v rámci jeho kandidatúry na túto funkciu, snažil som sa byť čo najkorektnejší, bohužiaľ, on nepočúva naše výhrady o tom, že keď vydáva rozhodnutie podľa § 363, tak má urobiť maximum pre to, aby odpovedal na všetky otázky, aby vylúčil všetky pochybnosti o tom, prečo dal trišesťtrojku Kaliňákovi, Ficovi, Výbohovi, Haščákovi a tak ďalej, Pčolinskému. Sú to kauzy, ktoré naozaj sú vážne pre túto spoločnosť. Pre pocit elementárnej spravodlivosti. Tu nejde o to, že ide o smerákov, alebo, alebo SME RODINA, tu ide o to, že sú to vplyvní alebo bohatí ľudia a ak títo ľudia sa dostanú z trestných konaní na základe rozhodnutia, ktoré nie je preskúmateľné súdom, tak generálny prokurátor brutálne zlyháva, ak nie je schopný tieto rozhodnutia obhájiť a vysvetliť. A on nie je ani ochotný, takže ja som voči pánovi generálnemu prokurátorovi korektný, ako sa len dá, ale nech si svoju funkciu vykonáva v záujme spravodlivosti a nie tak, že vyzerá, že sa bojí politikov, že sa bojí bohatých ľudí.
No a pokiaľ ide o tú poslednú vec, ktorú spomínal pán Glück, prezidentka sa v žiadnom prípade nestotožňuje s promafiánskym balíčkom, preto ho napáda na Ústavnom súde, preto žiada o odloženie účinnosti tohto zákona, čiže musel by som byť naozaj veľmi, mať veľmi bujnú fantáziu, až hlúpy by som musel byť, aby som si myslel, že sa pani prezidentka s týmto zákonom stotožňuje, lebo ho podpísala.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ako som uviedol aj vo svojom úvodnom, úvodnom slove, generálny prokurátor je v rámci systému trestného práva Slovenskej republiky už teraz neobmedzený, neobmedzený panovník. Po tom, čo sme mali možnosť vidieť návrhy zákonov tejto vládnej koalície, či už promafiánsky balíček, alebo, alebo novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, vidíme, že vládna koalícia chce ešte posilniť tohto neobmedzeného panovníka, z ktorého chce urobiť v podstate boha.
My sme sa rozhodli ísť v Progresívnom Slovensku opačnou cestou, pretože vidíme, že generálny prokurátor, a to nielen ten súčasný, ale aj v minulosti, alebo špeciálny prokurátor, ktorý je dnes vo väzení, naozaj vedia účinne mariť trestné konania, zametať kauzy pod koberec. A ak by tejto vládnej koalícii išlo o spravodlivosť a účinné stíhanie trestnej činnosti, tak by nepostupovali tak ako, tak, ako navrhujú, nenavrhovali by také návrhy zákonov, ale podporovali by obmedzenie právomocí generálneho prokurátora, pretože, pretože ten... pretože táto funkcia sa naozaj stala, stala toxickou.
Ja sa budem v tejto, v tejto rozprave venovať dôvodom, detailným dôvodom, prečo, prečo je nevyhnutné tento § 363 upraviť, tak ako, tak, ako navrhujeme, a zároveň obmedziť právomoci generálneho prokurátora.
Tým prvým dôvodom je, že akým spôsobom bol vlastne, sa vyvíjal tento paragraf. No, v dôvodovej správe v roku, v roku 2005 sa počítalo s tým, že pôjde o mimoriadny opravný prostriedok. Postupom času sa to však zmenilo a dnes z neho máme opravný prostriedok, ktorý môže využiť ktokoľvek. Ten vývoj sa začal meniť, alebo teda ten paragraf sa začal meniť po tom, čo počas Radičovej vlády došlo k zákazu negatívnych pokynov, pretože sa chcelo zamedziť tomu, aby nadriadení prokurátori zmarili trestné konania, ktoré, ktoré dozorujú ich podriadení prokurátori. Vtedy zastupujúci generálny prokurátor, respektíve námestník, ktorý bol vtedy aj zastupujúci generálny prokurátor, Tichý doplnil do interného nariadenia Generálnej prokuratúry aj možnosť, aby sa tento paragraf mohol použiť aj v prípade uznesenia o vznesení obvinenia, na ktoré sa dovtedy, teda ktorý sa dovtedy mohol použiť len vo veľmi obmedzenom, obmedzenom rozsahu. To bol krok, ktorý mal vlastne zabezpečiť, aby aspoň generálny prokurátor mal tú moc zmariť trestné konanie, ak nejaký prokurátor, či už krajskej, alebo okresnej prokuratúry, sa snaží v spolupráci s políciou vyšetrovať kauzu, ktorá teda nie je vhodná, aby sa, aby sa vyšetrovala.
Následne v roku 2015 počas jednofarebnej vlády SMER-u parlament schválil zmenu Trestného poriadku v podobe, ktorú, akú poznáme dnes, s tým, že, s tým, že z § 363 vypadla tá zásadná podmienka, že sa môže použiť iba v prípade podstatného porušenia zákona, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Vtedy sa vlastne stalo, alebo teda tam je základ toho, že sa z § 363 stal nie mimoriadny, ale riadny, alebo teda opravný prostriedok, ktorý môže využiť každý, pretože tam nie je tá podmienka zásadného, zásadnej nezákonnosti, ktorá by mohla ovplyvniť to trestné konanie, to znamená, že akákoľvek hlúposť, akákoľvek maličkosť, ktorá sa stane, tak môže byť zámienkou na to, aby generálny prokurátor zrušil napríklad uznesenie o vznesení obvinenia. Ale, samozrejme, vieme, že, že k takýmto, takýmto prípadom dochádza a dochádza, ako som povedal, aj v tých, v tých najväčších kauzách, kde úplne maličké chyby, alebo, alebo aj chyby, alebo teda veci, ktoré ani nie sú chybami, ktoré nemajú vplyv na, na trestné konanie, na zákonnosť trestného konania, tak boli vytiahnuté, aby pomocou nich dali to vyšetrovanie na začiatok a tým aj zmarili, pretože, pretože niektoré úkony sú neopakovateľné, zároveň to má vplyv na svedkov, celkovo na, na čas konania, ak sa predlžuje, tak, samozrejme, že, že sa zmenšuje rapídne šanca na to, že sa úspešne vyšetrí, že sa dostane na súd a aj dôjde k nejakému spravodlivému, spravodlivému rozsudku.
Ako som povedal, v dnešnej dobe môže požiadať o trišesťtrojku naozaj každý, čiže nemôžme hovoriť o mimoriadnom opravnom prostriedku. Hovorím to preto a zdôrazňujem, pretože, že niektorí, niektorí advokáti napríklad sa v rámci verejného diskurzu opierali o to, že, že nemôže byť súdom preskúmavaný alebo ďalšou inštanciou preskúmavaný, preskúmané rozhodnutie, ktoré rozhoduje o mimoriadnom opravnom prostriedku. To už, to už jednoducho, jednoducho neplatí. A preto aj my si dovoľujeme navrhnúť, aby mali možnosť o rozhodnutiach podľa § 363 rozhodovať súdy. Dnes jednoducho tieto rozhodnutia nemôžu byť efektívne preskúmané, pretože, pretože áno, stále sa časť odbornej obce tvári, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, čo som pred chvíľou niekoľkými spôsobmi vyvrátil.
V demokratickej spoločnosti, v právnom štáte by mala byť vždy možnosť, aby o akejkoľvek veci, akomkoľvek rozhodnutí orgánu verejnej moci rozhodoval súd najmä v prípade, pretože tu ide o trestnú činnosť, ide o najzávažnejšie, najzávažnejšie prípady, ktoré súdy prejednávajú, pretože, pretože samozrejme, sú tam poškodení, ktorí, ktorí jednoducho, ak sa nedovolajú spravodlivosti prostredníctvom prokuratúry, tak... a teda generálny prokurátor zruší trebárs obvinenie, tak jednoducho nemajú, nemajú možnosť sa obrátiť na súd, nemá nikto takú možnosť, ale to konanie sa už v mnohých prípadoch, v mnohých prípadoch nezačne. Preto je, preto je podľa nás veľmi dôležité, aby, aby tieto rozhodnutia podľa § 363 mal možnosť efektívne preskúmať súd s tým, že ten návrh budú môcť podať policajti alebo prokurátori.
Zároveň vraciame do, do znenia toho paragrafu to podstatné porušenie, tú podmienku podstatného porušenia, pretože, pretože naozaj častokrát dochádza k tomu, že akákoľvek zámienka sa dá nájsť v tom spise, aby mohol generálny prokurátor povedať, že áno, toto je, toto je chyba, ktorá, teda ide o nezákonnosť a následne môžeme, môžeme zrušiť rovno, rovno celé obvinenie.
Ak má opravovať rozhodnutia generálneho prokurátora súd, bolo by to oveľa efektívnejšie, ako keby, navyše, ak by kontrolu zákonnosti vyšetrovania, pardon, ak by vykonávali kontrolu zákonnosti vyšetrovania rovno sudcovia pre prípravné konanie bez zásahov generálneho prokurátora. To je, to je niečo, čo ide až nad rámec tohto návrhu, ale každopádne, ak chceme zachovať ten § 363, tak, tak stále by tam mala byť tá ingerencia súdu, ktorý aj v rámci prípravného konania, samozrejme, takisto rozhoduje, napríklad v prípade, v prípade väzby.
a tie argumenty o tom, že nejde o efektívne riešenie, sú jednoducho lož, pretože, pretože aj teraz sa rozhoduje o väzbe, zároveň v rámci prípravného konania sú, sú prísne lehoty a tie súdy to teda v drvivej väčšine prípadov stíhajú, stíhajú, stíhajú bez problémov. Takže, takže tie námietky, že ak by sme pridali do kontroly zákonnosti prípravného konania priamo, priamo súdy, jednoducho neobstojí.
To, čo je, to, čo je tam závažnejšie, je, že, že § 363 jednoducho obsahuje príliš veľké riziko zneužitia a zároveň žiadne riziko vyvodenia zodpovednosti za jeho nesprávne použitie. Trestný zákon poskytuje generálnemu prokurátorovi a jeho zástupcom obrovský priestor na zneužitie, avšak nenesú a nemusia niesť žiadnu, žiadnu zodpovednosť, ak náhodou rozhodnú zle. Ale to sa, samozrejme, samozrejme, nedozvieme, pretože, pretože nikto, žiaden orgán nie je, nie je oprávnený povedať, že pochybili. Ak vám zákon svojou vágnou formuláciou poskytuje možnosť urobiť čokoľvek, nemôže vám hroziť žiadny trest, prečo to potom nevyužívať alebo nezneužívať, najmä ak je vaše celkové postavenie a kompetencie také silné, že ste vlastne neohrozený vládca, ktorý sa nikomu nemusí zodpovedať.
Ja považujem tento dnešný stav za obrovské zlyhanie celej politickej reprezentácie, ktorá toto dovolila alebo zapríčinila, pretože tento stav má obrovské následky na spravodlivosť a pocit elementárnej spravodlivosti všetkých ľudí, ktorí na Slovensku žijú.
Pokiaľ ide ešte o tú, tú filozofiu tej, toho § 363, ktorá teda je konečným nejakým rozhodnutím v podstate v niektorých prípadoch, kde sa už nepodarí obnoviť, obnoviť to, to trestné stíhanie alebo, alebo prípravné konanie, tak je to v rozpore s tým, že o zákonnosti má s definitívnou platnosťou a účinnosťou rozhodovať, rozhodovať iba súd. Tu sa dostávame aj k tej, k tej motivácii politickej reprezentácie mať svojho generálneho prokurátora. Vždy to tak, vždy to tak bolo. Pamätáme si, pamätáme si tie obrovské boje napríklad aj za Radičovej vlády. Vtedy dokonca pani premiérka podala demisiu alebo teda musela naozaj použiť všetku svoju váhu, aby nedošlo k zvoleniu jedného človeka za... alebo k opakovanému zvoleniu vtedajšieho generálneho prokurátora a bolo to veľmi vážne. A možno s výnimkou toho, čo sme zažili posledné, posledné dva mesiace, tak ja si nepamätám, že by, že by zúrila taká, taká vojna alebo taká bitka v parlamente, ako keď išlo o zvolenie generálneho prokurátora.
Každopádne v právnom štáte je nemysliteľné, aby o zákonnosti rozhodoval s konečnou platnosťou jeden človek, ktorý je navyše dosadený, dosadený politikmi, namiesto nezávislého a nestranného súdu.
Pokiaľ ide o posledné tri roky a o generálneho prokurátora, ktorý sám mal problém s tým, ako sa aplikuje § 363, ako je nastavený, hovoril o tom, že tento paragraf spôsobuje v trestných konaniach šarapatu, a hovoril aj o tom, že je potrebné ho, je ho potrebné upraviť a minimálne vrátiť, vrátiť sa do znenia spred roka 2015, kedy ho jednofarebná vláda SMER-u zmenila. Stalo sa to, že, že pán generálny prokurátor Žilinka zmenil názor, ale nielen to. Začal využívať túto svoju právomoc spôsobom, a to v citlivých kauzách, spôsobom, ktorý bol a je nedôveryhodný, nedokázal vysvetliť a presvedčiť verejnosť aj odbornú, aj laickú o tom, že tieto jeho rozhodnutia sú namieste a sú správne. Navyše dopustil sa aj závažného excesu, ktorý potvrdil aj Ústavný súd, a to, že aplikoval § 363 v prípade, v ktorom ho aplikovať vôbec, vôbec nemal, pretože nešlo, nešlo o prípad, kde by bolo vznesené obvinenie voči konkrétnej, voči konkrétnej osobe, ale len vo veci. Generálny prokurátor hrubo porušil ústavu, hrubo prekročil svoje právomoci a na tomto prípade vidíme, aký on je veľký pán na Slovensku. V podstate ktokoľvek iný by hrubo porušil svoje právomoci a ústavu, tak by musel niesť zodpovednosť. Nielen politickú u politikov, ale aj disciplinárnu alebo trestnoprávnu. Generálnemu prokurátorovi sa však nič nestalo. Aj preto dávame návrh na zmenu § 363, pretože je vágny, pretože je ľahko zneužiteľný a zároveň ten, kto vydáva rozhodnutia podľa tohto paragrafu, je nepostihnuteľný.
S kolegyňami Zuzanou Števulovou a Luciou Plavákovou predkladáme aj iný návrh zákona, ktorý sa týka disciplinárnej zodpovednosti generálneho prokurátora. Takže verím, že aj toto bude ďalšia vec, ktorá, ktorá pomôže tomu, aby, aby na Slovensku sme nemali, alebo sme naozaj mali generálneho prokurátora, a nie neobmedzeného, neobmedzeného panovníka.
Máme tu ešte argumenty, ktoré, ktoré zaznievajú v tom, v tom verejnom diskurze, a chcem sa im ešte v skratke venovať. Jedným z nich je, že rozhodnutím podľa § 363 sa nedá vyšetrovanie zmariť. Ten, kto to hovorí, buď klame, alebo, alebo nevie, o čom hovorí. Tvrdenie, že pomocou § 363 nie je možné zmariť vyšetrovanie, sa objavuje často u tých, ktorým nejakým spôsobom vyhovuje súčasný stav. Zatiaľ som nepočul ani jeden argument, prečo by malo byť toto tvrdenie pravdivé. Pre opačné tvrdenie je však argumentov viacero.
Za prvé, vyšetrovanie je možné vďaka tomuto paragrafu alebo rozhodnutiu podľa tohto paragrafu je možné extrémne natiahnuť. Generálny prokurátor môže vrátiť to konanie na začiatok ixkrát a kedykoľvek, čo samotné, samozrejme, má vplyv na to, či sa nejaká vec podarí vyšetriť, alebo nie. Samotné to, to natiahnutie.
Za druhé, niektoré úkony a dôkazy sú neopakovateľné a ak sa začne vyšetrovať odznova, už sa nedajú znova použiť.
Za tretie, ak sa vyšetrovanie začína stále odznova, môžu kľúčoví svedkovia prestať vypovedať či už zo strachu, alebo jednoducho stratia trpezlivosť.
Áno, generálny prokurátor nezmarí tým jedným úkonom celé vyšetrovanie, ale vie naozaj účinne pôsobiť v týchto troch veciach tak, aby k tomu zmareniu naozaj došlo.
Ďalším, ďalším argumentom pre, pre zúženie právomoci generálneho prokurátora, je, že podľa, podľa našich analýz nemá, nemá v Európe generálny prokurátor, nikde v Európe takúto, takéto silné postavenie, takúto silnú, takúto silnú právomoc. Spomínal som nález Ústavného súdu, ktorý teda hovoril o tom, že generálny, súčasný generálny prokurátor hrubo porušil svoje kompetencie a aj ústavu, a v tomto náleze Ústavný súd vykonal komparáciu právnej úpravy ôsmich štátov – nemeckej, rakúskej, francúzskej, talianskej, španielskej, slovinskej a chorvátskej – a ani v jednej nenašiel podobný inštitút. V uvedených štátoch najvyšší prokurátor jednoducho nemôže zrušiť rozhodnutie nižšieho prokurátora.
Zástancovia § 363 tiež často argumentujú, že v Českej republike môže najvyšší štátny zástupca zrušiť nezákonné rozhodnutie nižšieho štátneho zástupcu, zabúdajú však dodať, že najvyšší štátny zástupca môže zrušiť iba rozhodnutia o nestíhaní podozrivého, v zastavení trestného stíhania alebo postúpení veci. Teda aby štátni zástupcovia nemohli zametať kauzy pod koberec, tak, tak je to nastavené. A zase tu máme argument, ktorý je falošný, ktorý, ktorý je používaný účelovo, aby sedel do obrany toho súčasného nastavenia, ale v skutočnosti, v skutočnosti v Českej republike je to nastavené úplne, úplne naopak, ako je to v našom § 363. Napríklad aj v Taliansku, kde má prokuratúra podobné ústavné postavenie, čiže je to, je to orgán sui generis, ktorý je nezávislý, tak si dali záležať na tom, aby, aby toto, toto postavenie, ktoré je naozaj špeciálne, aby bolo nejakým spôsobom vyvážené kontrolnou právomocou ostatných zložiek moci, najmä súdnou. Jednoducho ak my si povieme, že dobre, takýmto spôsobom budeme mať nastavenú prokuratúru, ktorá bude nezávislá, v podstate sa nikomu nezodpovedá v rámci, v rámci trebárs politiky alebo, alebo ostatných zložiek moci, no tak potom nemôžme čakať, že tá prokuratúra bude nezávislá v skutočnosti. Ono sa bude diať to, že, že sa to vymkne spod kontroly a že ten orgán nebude nezávislý, ale, ale bude uplatňovať svojvôľu alebo bude vyhovovať nejakým neformálnym tlakom, pretože, pretože tlak zákona alebo tlak súdnej moci a kontrola súdnej moci jednoducho, jednoducho ak tam nie je, tak, tak vyvoláva pocit, že môžete, že môžete všetko.
Posledná vec, ktorej by som sa chcel venovať, lebo to tu tiež zaznieva, že prokurátor je pánom trestného konania, čo, čo je pravda, ale na Slovensku uplatňujeme túto doktrínu úplne absurdným spôsobom, pretože nie, prokurátor nemusí byť absolútnym pánom trestného konania. Dokonca by ani nemal, aspoň nie v modernom demokratickom štáte. V krajinách, kde prokuratúra funguje v súlade s verejným záujmom na stíhanie kriminality vrátane najzávažnejšej kriminality a kriminality na najvyšších miestach, majú v trestnom konaní prepracovaný precízny systém bŕzd a protiváh, aby sa vyhli tomu, že má vyšetrovanie pod palcom jeden orgán alebo nebodaj jeden človek. Tieto brzdy a protiváhy spočívajú v kombinácii právomoci súdu kontrolovať zákonnosť prípravného konania a silnej inštitucionálnej a verejnej kontroly prokuratúry.
Na Slovensku, žiaľ, nemáme ani jednu z týchto vymo... z týchto vymožeností. Preto sme pripravili tento návrh, návrh zákona s tým, že, s tým, že v podstate sa venujeme trom veciam, a to je teda, v prvom rade náš návrh zakladá právo podať sťažnosť voči uzneseniu generálneho prokurátora o zrušení právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 a zároveň určujeme orgán, ktorý je oprávnený o tejto sťažnosti rozhodnúť. Ide teda o súdy, no a cieľom je umožniť preskúmanie uznesenia generálneho prokurátora v prípravnom konaní nezávislým súdom.
Takisto priznávame prokurátorovi a policajtovi podať túto sťažnosť proti uzneseniu generálneho prokurátora v prípravnom konaní. Teda to sú oprávnené osoby, ktoré, ktoré, ktoré môžu v rámci, v rámci tohto konania podať sťažnosť a vlastne umožniť prieskum zákonnosti súdom.
Tak ako som spomínal, do § 363 ods. 1 dopĺňame tú právnu úpravu, ktorá vypadla v roku 2015, aby sa vlastne vykompenzoval ten zákaz negatívnych pokynov, a teda generálny prokurátor by podľa nášho návrhu bol oprávnený vydať uznesenie o zrušení právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní, iba ak teda tam bolo závažné, závažné porušenie, závažná nezákonnosť, ktorá má vplyv na trestné konanie.
No a zároveň, zároveň vylučujeme, čo je, čo je podobný cieľ ako, ako návrh poslancov za stranu SaS, vylučujeme, aby generálny prokurátor mohol, mohol zrušiť uznesenia o vznesení obvinenia. Pretože ako som spomínal vo svojom vystúpení pred chvíľou, naozaj ak sa vracia na začiatok to konanie, pričom išlo, išlo o nezákonnosť, ktorá nemala vplyv na celé trestné konanie, na zákonnosť celého konania, tak jednoducho to za prvé nedáva zmysel a za druhé naozaj to vytvára obrovský priestor na zneužívanie. Čiže, čiže, čiže tie čiastkové veci bude môcť zrušiť pre nezákonnosť, ale nie celé, celé obvinenie.
V neposlednom rade, v neposlednom rade navrhujeme, aby podanie sťažnosti voči rozhodnutiu generálneho prokurátora malo, malo odkladný účinok.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Spoločne s kolegyňami z Progresívneho Slovenska Luciou Plavákovou a Zuzanou Števulovou predkladáme návrh na zmenu Trestného poriadku, ktorý sa týka § 363.
Cieľom predkladaného návrhu je obmedziť pôsobnosť generálneho prokurátora, zmenšiť jeho priestor na svojvoľné alebo nedôvodné intervencie do vyšetrovania trestnej činnosti a umožniť tiež súdny prieskum jeho rozhodnutí vydaných na základe § 363 Trestného poriadku.
Inštitút zrušenia právoplatného rozhodnutia podľa § 363 poskytuje generálnemu prokurátorovi kompetenciu zrušiť ktorékoľvek rozhodnutie iného prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, pričom proti jeho rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. Takáto právna úprava poskytuje generálnemu prokurátorovi neadekvátnu právomoc, ktorá môže byť veľmi jednoducho zneužitá.
Generálny prokurátor svoju právomoc vyplývajúcu z § 363 využíva aj na pochybné rozhodnutia, pričom nemiestne a nevhodne supluje činnosť súdov. Vo viacerých prípadoch prišlo k využitiu tejto právomoci po mnohých mesiacoch vyšetrovania, pričom príslušné rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo zrušené tesne pred podaním obžaloby a súdnym konaním.
Pochybné rozhodnutia boli urobené aj v prípade spoločensky významných kauzách, ktoré boli ostro sledované médiami a celou spoločnosťou a kde svojvoľné a nedostatočne odôvodnené zrušenie obvinení zo strany generálneho prokurátora vyvolalo negatívne reakcie v spoločnosti.
Ďalším takýmto rozhodnutím, ktoré vyvolalo odpor, a to aj odbornej verejnosti, bola aplikácia § 363 aj v prípade, kedy ešte nebolo vznesené obvinenie, pričom toto rozhodnutie nie je možné zvrátiť, a to aj napriek tomu, že je v rozpore so zákonom aj s ústavou. Takéto diskutabilné, nesprávne a nedôveryhodné využívanie § 363 naburáva budovanie dôvery v spravodlivosť, právny štát a fungujúce inštitúcie. Oprávnenie generálneho prokurátora vyplývajúce z § 363 je aj podľa renomovaných odborníkov a odborníčiek a mimovládnych organizácií nesystémovým prvkom, ktorý si nevyhnutne vyžaduje úpravu.
Následne v rozprave sa budem venovať bližšie tomu, ako sa z § 363 stal nesystémový, chorý prvok celého trestného konania.
Pripomíname, že aj podľa správy o právnom štáte z roku 2023, kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, vydaného Európskou komisiou, je jedným z odporúčaní pre Slovensko, aby prijalo opatrenia na zlepšenie koordinácie medzi jednotlivými orgánmi presadzovania práva a zabezpečilo objektívnosť rozhodnutí prokuratúry napríklad aj tak, že sa bude pokračovať v presadzovaní legislatívnych zmien, ktorými sa obmedzí právomoc generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry s cieľom podporiť dosiahnutie presvedčivých výsledkov v prípadoch korupcie na vysokých miestach”. Koniec citátu.
Sú to práve súdy, ktoré musia zostať orgánom, ktorý má v konečnom dôsledku rozhodnúť o zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci. Pre spoločnosť, ako aj pre boj proti kriminalite je krajne nebezpečné, ak jeden človek v pozícii generálneho prokurátora môže sám rozhodnúť o zmarení akéhokoľvek trestného konania. Naše skúsenosti s rozhodovaním generálneho prokurátora ukazujú, že dnešné parametre tejto právomoci sú nastavené vyslovene nevhodne, pretože dávajú príliš veľkú moc jednému človeku na úkor rozhodovania súdnej moci, ktorá je nezávislá od akejkoľvek inej moci a oproti generálnemu prokurátorovi podlieha viacerým protikorupčným mechanizmom, ako je napríklad náhodné prideľovanie spisov, dvojinštančnosť konania, rozhodovanie v senátoch a podobne.
To, že miera oprávnení generálneho prokurátora vyplývajúcich z § 363 je neadekvátna, až priam nebezpečná, dokazuje tiež fakt, že o to, koho nominant sa stane generálnym prokurátorom, viedli politické strany vždy ostré boje. Jeden z legitímne zvolených generálnych prokurátorov dokonca nebol bývalým prezidentom do funkcie menovaný, pričom bývalý prezident vtedy konal jednoznačne v rozpore s ústavou, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky.
Aj počas vládnutia predchádzajúcej vládnej koalície boli zaznamenané viaceré vyjadrenia vrcholných predstaviteľov štátu, že vplyv na generálneho prokurátora v kombinácii so súčasným znením § 363 je účinnou poistkou proti trestnému stíhaniu alebo odsúdeniu osôb, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na generálneho prokurátora. Je neprípustné, aby v právnom štáte ktokoľvek požíval beztrestnosť. Podľa súčasného znenia zákona a v kontexte vyššie uvedeného tomu tak môže byť, stačí, ak si niekto dostatočne silne zaviaže generálneho prokurátora a následne sa môže stať v podstate nedotknuteľným, nech by spáchal akýkoľvek trestný čin.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja ďakujem aj kolegovi Dostálovi a klubu SaS, že predložili tento návrh zákona. Myslím, že je stále veľmi aktuálny napriek tomu, že teda koalícia hodila koncom minulého roka do tohto parlamentu bombu v podobe promafiánskeho balíčka a takisto zmeny zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, kde sa snažia ešte viac posilniť postavenie a právomoci generálneho prokurátora.
Tento návrh kolegu Dostála a ďalších ide opačnou cestou, takisto ako, ako nasledujúci návrh Progresívneho Slovenska, a snaží sa oklieštiť právomoci generálneho prokurátora. A to je veľmi dobré, pretože naozaj, ako povedal kolega Dostál, je to najslávnejší paragraf, ktorý na Slovensku máme. Poznajú ho aj malé deti, ktoré sa o ňom bavia v škole, a to je teda naozaj skutočná, skutočný príbeh.
Tie naše skúsenosti sú naozaj veľmi tristné, hlavne za posledné obdobie. Ja chcem pripomenúť, že generálny prokurátor v čase, keď ešte kandidoval za generálneho prokurátora, tak hovoril o tom, že tento paragraf nie je dobre nastavený, že robí nám v trestných konaniach šarapatu a že treba ho, treba ho upraviť. No ale keď sa dostal do funkcie, tak ho začal využívať spôsobom, ktorý vzbudzoval veľké pochybnosti o tom, že ho využíva tak ako, tak ako má. Nedokázal vysvetliť svoje rozhodnutia a navyše ho používal často v spoločensky citlivých kauzách bez toho, aby poriadne vysvetlil, prečo tak urobil. Preto tento návrh treba podporiť.