18. schôdza

Ďakujem vám za slovo. Vážené dámy, vážené páni, vážení páni, vážený pán pod..., predsedajúci, kolegyňa povedala, že ukážem nejaké tabuľky, ale nemôžem ukázať, ale mám ich tu. Budem z nich čítať. Lepšie by bolo, keby som mohla ukázať tieto tabuľky.
Pre chvíľou ste počuli moju kolegyňu, ktorá teda detailne predstavila náš legislatívny návrh zákona o dani z príjmov, ktorým chceme zaviesť progres, progresívne daňové zvýhodnenie rodičov, zamestnaných... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím, pán kolega Pčolinský, netelefonujte v sále.

Verešová, Anna, poslankyňa NR SR
... rodičov detí, teda odstupňovaný daňový bonus v závislosti od toho, koľko má rodič, daňovník detí.
Naším návrhom chceme, aby zamestnaní rodičia mali viac peňazí v domácnosti, vyšší čistý príjem do rodiny. A zároveň áno, aj zároveň chceme, aby mal štát o pár rokov viac daňovníkov, daňových poplatníkov. Naším návrhom teda chceme riešiť dva obrovské, závažné problémy. A to nízke čisté mzdy pracujúcich rodičov detí, teda nízky príjem do domácnosti, kedy si rodina nemôže dovoliť nakúpiť ani len tie základné tovary a služby, ktoré potrebuje. A áno, aj hrozivú demografickú krízu.
Samozrejme, vieme, že jeden nástroj zlú demografickú krivku určite nezvráti. Je množstvo, potrebné prijať množstvo nástrojom zameraných na eliminovanie tohto javu: finančných, podporných. Jedine množstvo týchto nástrojov má šancu minimálne zmierniť tento neblahý jav. Vyplýva to totiž aj z prognózy populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060, z ktorého, už kolegyňa hovorila o tom, že plodnosť okolo roku 2020 bude stále iba 1,47 dieťaťa na ženu a starnutie obyvateľstva bude počas celého tohto prognózovaného obdobia do roku 2060 nezvratné. A hlavne teda veľmi, veľmi intenzívne. Opakujeme to už tu v tomto pléne viackrát, Slovensko sa stane spolu s Poľskom najstaršou krajinou Európskej únie a zaradí sa medzi najstaršie krajiny na svete.
Dovolím si prečítať ešte viac z Prognózy populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060.
Samozrejme, že veľmi intenzívne starnutie obyvateľstva bude mať závažné dopady pre vývoj celej spoločnosti. Je to vážny signál pre trh práce. Treba teda reálne vyhodnotiť možnosti ovplyvniť reprodukčné správanie obyvateľstva. To hovoria autori. Veľmi starostlivo treba zvažovať prijímanie opatrení. Považujeme za nanajvýš nezodpovedné odkladať začiatok opatrení v prípade pravdepodobných scenárov budúceho vývoja. Opatrenia zamerané na dopady reprodukčného správania totiž nie je možné robiť na poslednú chvíľu a očakávať potom od nich rýchly účinok. Za lepšie riešenia autori tejto prognózy považujú prípravu a odštartovanie opatrení s potrebných predstihom. Obávam sa, že sa spamätávame veľmi neskoro, ale ako sa hovorí, vždy je lepšie začas aj neskoršie, ale začať.
Na budúci vývoj počtu a štruktúry obyvateľstva bude mať teda rozhodujúci vplyv, samozrejme, vývoj plodnosti. Autori tejto prognózy hovoria, samozrejme, aj migrácia. To znamená, že štát by mal podporiť zvyšovanie pôrodnosti. Podpora pôrodnosti je, samozrejme, dlhodobý a zložitý proces. Spoločnosť má len obmedzené možnosti ovplyvňovať reprodukčné správanie obyvateľstva a je to tak správne. Ale aj tak je vytváranie spoločenskej klímy priaznivo naklonenej pre zakladanie rodiny a rodenie detí potrebné. Štát musí hrať v tomto procese rozhodujúcu úlohu, nakoľko má predsa v rukách rozhodujúce nástroje: legislatívne, sociálnoekonomické a pracovnoprávne. Len premyslenou kombináciou týchto nástrojov možno prispieť k vytvoreniu spoločenskej klímy, ktorá zvýši prestíž rodiny a detí v spoločnosti, čo je nevyhnutný predpoklad pre dlhodobejšie a zásadnejšie zvýšenie pôrodnosti. Takže nehovoríme to len my z hnutia OĽANO, ale aj naozaj autori, experti, ktorí prognózovali populačný vývoj Slovenskej republiky do roku 2060.
Píše sa v tejto prognóze aj to, že hoci, samozrejme, ovplyvňovanie reprodukčného správania neprináša okamžité a ani nejaké veľmi rýchle výsledky, výstupy, ale autori tvrdia a povedala to už tu aj kolegyňa Jurinová, že mladšie generácie by mohli, a toto je veľmi dôležité si uvedomiť, by mohli v priaznivých podmienkach, ktoré by im mal pripraviť štát, prispieť k dynamickejšiemu rastu hodnôt úhrnnej plodnosti. Štát nemôže rezignovať. Práve naopak. Toto všetko už vedia v iných krajinách Európskej únie, len akosi nie my na Slovensku. Vieme, že Fíni, Švédi robia niečo pre demografickú krivku pre zlepšenie, Francúzi, dokonca aj naše susedné krajiny, krajiny V4, my na Slovensku sa tvárime, že nemáme problém. Rada by som vám tie tabuľky ukázala, mám ich aj také pekné farebné. Určite by ste z toho dobre vyčítali aj vy, aj tí, ktorí sa dívajú a počúvajú nás, veľmi jednoduchšie, takto je to trošku zložitejšie, ale skúsim.
Naozaj sme si pozreli progresívne daňové zvýhodnenie v krajinách V4, v Čechách, v Maďarsku aj v Poľsku. V Čechách, v Českej republike progresívny, majú progresívny daňový bonus zavedený už viac ako tri roky. Myslím si, že štvrtý rok je tento 2017., a v porovnaní s nami ho majú dvojnásobný ako my. V našej krajine teda si môže daňovník rodič, ktorý pracuje, uplatniť daňový bonus na jedno dieťa vo výške 21 eur. Na druhé dieťa taktiež vo výške 21 eur, aj na každé ďalšie dieťa vždy vo výške 21 eur. Avšak v Českej republike si môže zamestnaný rodič, pracujúci rodič uplatniť daňový bonus dvakrát vyšší ako u nás, 41 eur na jedno dieťa. Už tam vidíme, aký obrovský rozdiel v porovnaní s tou krajinou, s ktorou sme boli spolu toľko rokov. Na druhé dieťa si už v Českej republike uplatňujú 60 eur a na tretie dieťa 75 eur. My na tretie dieťa stále len 21 eur. Poľsko a Maďarsko má takisto zavedený progresívny daňový bonus. Tam veľmi zvýhodňujú deti, tretie, narodené tretie dieťa, pretože ich cieľom je zvýšiť demografickú krivku.
Opäť zopakujem, sú tu zase ďalší poslanci, opäť zopakujem náš návrh, čo chceme zmeniť, čo chcú poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti zmeniť. Chceme urobiť progres, odstupňovanie výšky daňového bonusu na každé ďalšie narodené dieťa pre rodinu zamestnaných rodičov. Na prvé dieťa by to bolo stále cca 21 eur ako doteraz. Na druhé dieťa by to však už bolo 43 eur a na tretie a na každé ďalšie dieťa vždy viac. Na tretie 65 eur. Takže odstupňované. Ako ste počuli pred chvíľou, aj tak by sme boli o polovicu nižšie s daňovým bonusom ako v Českej republike, ale aj nižšie ako v krajinách, v Poľsku a v Maďarsku. Čo to znamená pre rodinu, keby prešiel náš návrh, o čom teda nepochybujem, že, že budete hlasovať, pretože je to dobrá, dobrý návrh pre rodiny, a opäť a znova chcem pripomínať, zamestnaných rodičov, ktorí prispievajú do systému, tak rodina s dvoma deťmi by si, by mala už čistý príjem do domácnosti vyšší o 65 eur. S troma deťmi by to bolo už 130 eur každý mesiac. O 130 eur by mali viac ako doteraz a so štyrmi deťmi sa vlastne už jedná až o skoro 200 eur. Predstavme si rodinu aj osamelých rodičov, osamelé matky alebo osamelého otca s deťmi, čo pre nich by znamenalo každý mesiac mať viac v domácnosti 200 eur.
Náš návrh progresie daňového bonusu na deti pre rodiča daňovníka teda potvrdzujú tieto krajiny a neskolabovali. Potešilo ma, musím priznať, že podobne ako zmýšľame my hnutie OĽANO, tak zmýšľa aj vládna strana MOST. (Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu.) Mám tu aj pána predsedu za sebou... (reakcia z pléna), MOST - HÍD, pán predseda Bugár, teraz predsedajúci tejto, tejto schôdzi, schôdze, v májových dňoch priniesol návrh na zvýšenie príjmov ľudí, ktorý ocenili aj zamestnávatelia, a to zvýšenie odpočítateľnej položky. Podľa ich návrhu pracujúci ľudia by mali mať vyššie čisté príjmy. Tento návrh určite podporíme, keď s ním prídu, pretože si myslíme, kedy, ak nie teraz, keď rast ekonomiky a zlepšený výber daní otvára tieto možnosti, a naozaj z každej strany predstaviteľov vládnej koalície počúvame, že krajina sa má výborne, ľudia sa majú výborne, ekonomika rastie. Kedy, ak nie teraz?
My z hnutia Obyčajných ľudí prichádzame s návrhom, aby pracujúci rodičia mali vyšší, vyššie čisté mzdy, a teda vyšší príjem do rodiny, a tak veríme, že máme také podobné zmýšľanie aj s poslancami strany MOST - HÍD a že aj oni potom podporia tento náš návrh, pretože kedy, ak nie teraz, keď výkonnostná ekonomika na Slovensku naozaj rozkvitá. Alebo teda výkon rastie. Ostatné návrhy, ktoré sme vtedy v tom máji, v tom období počuli od ostatných vládnych predstaviteľov, zaťažujú iba zamestnávateľov. Niežeby sme s niektorými nesúhlasili, veď niektoré vlastne odkopírovali od nás a inšpirovali sa nami, ale áno, zaťažujú iba zamestnávateľov, ale sme presvedčení, že i štát má svoje povinnosti. A ak sa krajine darí, tak štát a tí, ktorí sú zodpovední a kompetentní, by mali pristúpiť k daňovým a odvodovým úľavám. Opakujem, kedy, ak nie teraz. Samozrejme, že tieto opatrenia v prospech pracujúcich ľudí prinášajú výpadok vo výbere daní. Finančný dosah opatrení zvýšenia odpočítateľnej položky, keď už teda hovorím o takom vašom nejakom, predstave alebo o vašom návrhu budúcom, vraj predpokladá 300 mil. eur ročne. Kolegyňa hovorila, že náš návrh, ktorý by pomohol rodinám, a máme urobené veľmi precízne rozpočty, predpokladajú výpadok polovičný, teda cca 160 mil. ročne.
A bola som na sneme ZMOS-u a pán predseda to schytal. (Reakcia z pléna, rečníčka sa so smiechom obrátila k predsedníckemu pultu.) Skutočne veľmi sa pustili do neho starostovia a naozaj kričali, že, že čo sú to za návrhy, keďže, keďže veľmi vnímajú ohrozenie stability financovania svojich miest a obcí, že keď poklesnú teda, samozrejme, dane, tak oni takisto prídu o peniaze, a predsa majú obrovské povinnosti. Je pravdou toto, čo hovoria, ale teda sme presvedčení alebo ja som presvedčená, že starostovia sú dobrí otcovia alebo dobrí, dobrí manažéri a zároveň aj dobrí správcovia peňazí verejných, a pretože v prvom rade im určite záleží na svojich občanoch, aby práve rodiny a práve, práve ľudia mali viac peňazí. Ale veľmi dobre im rozumiem, že majú množstvo povinností a prenesený výkon štátnej správy, ktorý musia plniť a dnes, v súčasnosti nemajú dostatok finančných prostriedkov. Tu si ale myslím, že je treba, aby od, žiadali od kompetentných, aby teda nejak inak vyriešili financovanie obcí, doriešili, nie sme na to my tu teraz zodpovední a kompetentní, ale myslím si, že tí, ktorí riadia štát, vedia, ako by sa vysporiadali aj s dofinancovaním obcí, napríklad aj z nepriamych daní. Predsa zvýšený príjem pre rodinu, zvýšeným príjmom sa zvýši aj kúpna sila ľudí, teda budú si kupovať služby a tovary, a preto toto bude mať pozitívny dopad na, na štátny rozpočet z nepriamych daní. Ale s tým by sa asi mali zaoberať tí, ktorí sú zodpovední.
Kedy, ak nie teraz, by mali občania, ľudia tejto krajiny, Slovenska cítiť, že naša ekonomika je lepšia, že máme lepší výber daní, nízky deficit, obrovský hospodársky rast a podobne. Vôbec to nemyslím ironicky. Myslím to úplne vážne. Nemôžu to predsa cítiť len pár ľudí, musíme to cítiť my občania. Za tých sme, tí nás tu zvolili a za tých tu máme bojovať, zápasiť a prinášať im také návrhy zákonov, ktoré im zlepšia život.
Včera som bola v Poľsku, v Osvienčime. A z dôvodu pietnej spomienky obetí koncentračných táborov a neformálne, na neformálnom stretnutí sme sa stretli aj s pani premiérkou Beatou Szydlo. Ocenili sme ich záujem vládny o rodinnú politiku. Vieme, že v Poľsku prijali minulý rok zákon, ktorým každé dieťa v Poľsku dostáva každý mesiac 500 zlotých, takže rodina má na každé dieťa o 500 zlotých viac. Volá sa tento nástroj, tento príspevok "500 plus" na každé dieťa. Pýtali sme sa, že ako to mohli vôbec v krajine uhrať, či krajina neskolabovala z toho, neskrachovala. Tak áno, nebolo to ľahké a hovorila, že museli nájsť tieto peniaze. Nástroj je funkčný 14 mesiacov. Od rodín majú, samozrejme, veľmi dobré spätné väzby a tieto rodiny to ocenili.
Konkrétny prípad, kedy františkán, predstavený františkánskeho kláštora, kde sme boli, teda to poviem už len pomimo, na výstave väzňa, ktorý prežil Auschwitz, takto sme sa dostali ku týmto františkánom, tak predstavený tohto kláštora hovoril nám o príbehu rodiny, ktorej títo františkáni dlhodobo pomáhali, pretože deti boli veľmi talentované hudobne aj výtvarne, ale na tieto svojej krúžky, záujmy, samozrejme, rodina nemala peniaze, tak rodičia, otec a matka, prišli po nejakom čase za predstaveným kláštora, že už im nemusia pomáhať, a nech otočia túto pomoc na niektorú inú rodinu alebo iných ľudí v núdzi, pretože im tak veľmi pomohol nástroj 500 plus, že, že nemusia takto žiadať dobrých ľudí o pomoc. Chcem tým povedať, že rodiny, ktoré vychovávajú deti, a, prosím vás, predstavte si pod tým naozaj rodiny, ktoré cti netratia, potrebujú pri starostlivosti o deti naozaj viac peňazí. Chcú si kúpiť služby a tovar aj ten základný, ale patrí im aj to, aby si mohli v mesiaci kúpiť aj niečo trošku viac. Naozaj aj na nejaký výlet s deťmi a na kultúru.
Neznamená to, že zamestnaní rodičia, ktorí neplačú, nenariekajú, nežobrú, nechodia nám hovoriť, že nestrádajú. Každá rodina, ktorá má viac detí, tak má naozaj veľmi náročnejšie obdobie na zabezpečenie potrieb detí. Budem vám veľmi vďačná za všetkých mojich kolegov, keď podporíte tento návrh zákona. Verím, že sa s ním stotožníte a že pri hlasovaní budete myslieť práve na rodiny s deťmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za kvalifikované vystúpenie, ktoré tu odznelo, a ja by som len chcel tam zvýrazniť jednu vec, lebo môžeme to vnímať práve skrze tú optiku tej demografickej krízy, ktorej na Slovensku čelíme a budeme čeliť, a bude to naozaj výrazný problém, ale chcem povedať, že toto riešenie nie je len na to, aby to teraz začalo zvracať tú demografickú krízu, ale ide o to, že chceme naozaj týmto návrhom priniesť aj kvalitnejšie žitie práve pre rodiny, ktoré majú deti a ktorých majú viacej, pretože tým, že matky sú pri deťoch, ostávajú doma, tak je tam výpadok príjmu a toto má práve suplovať ten výpadok príjmu, aby na jednej strany mohli investovať do tej budúcej generácie, ale zároveň, aby mohli aj plnohodnotne žiť. Pretože dieťa nemá byť v spoločnosti trest pre rodiny, ktoré sa preňho rozhodnú, a preto je dôležité, aby sme práve týmto riešením im vyšli v ústrety a spôsobili, aby mohli mať toľko detí, koľko chcú, a vieme, že dnes v priemere slovenské rodiny by radi mali o jedno dieťa viac, ako si, ako ich v súčasnosti majú, lebo si to nemôžu dovoliť.
Takže tento krok vlastne vychádza v ústrety týmto rodinám, aby mohli mať toľko detí, koľko, koľko, koľko chcú, a aby mali na to aj dostatočné prostriedky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si dovolím využiť toto vystúpenie, keďže jeho súčasťou bolo aj to povzdychnutie, že kolegyňa, ktorá má veľmi dobre pripravené odborné materiály, ich nemohla použiť, na to, aby som znova protestoval proti nezmyselnej novele rokovacieho poriadku, kde takúto evidentne vec odbornú a prospešnú zakazujeme. Podľa mňa v rozpore s ústavou, ale o tom už rozhodne Ústavný súd. Takže je to veľká škoda, že možno s nejakým stihomamom alebo mániou, ktorú mal, ja neviem kto, nebudem teraz menovať, takže sme prišli o možnosť vidieť tieto veci naživo, ale v každom prípade, kolegovia, ak máte záujem, tak Anka Verešová kľudne tie materiály ukáže, ale mohli ich vidieť napríklad aj diváci, ktorí sledujú naše, naše rokovanie, prípadne potom v nejakých záznamoch. Takže je to veľká škoda. Naozaj je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť.
Škoda, mohli sme pracovať kvalitnejšie. Bohužiaľ, vedenie parlamentu a hlavne tá nezmyslená novela rokovacieho poriadku to znemožnila. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Takže náš návrh zákona zavádza odpočítateľnú položku pre prvé dieťa 21 eur, pre druhé dieťa 43 a pre tretie dieťa 65.
Ja chcem k tomu povedať, že práve tento návrh zákona prinesie na jednej strane ochranu detí pred chudobou, kde sme videli aj na základe štatistických údajov, že práve rodiny, ktoré majú viac detí, sú najrizikovejšou skupinou chudoby, ale taktiež podporíme pracujúcich rodičov. Rodičov, ktorí pracujú v tejto krajine, chcú žiť v tejto krajine, a, a aby sa vlastne aj oplatilo tým rodičom pracovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Samozrejme, kolegyniam z OĽANO patrí vďaka, že sa touto problematikou zaoberajú a idú do takej veľkej miery detailu, ale potom o to viac z môjho pohľadu minimálne tam mi tam akosi chýba to, že to nie je o tom, že by sa nevedeli nájsť peniaze a že prosíte vládu, aby tie peniaze nejako našla. Chýba tam zmienka o tom, že tých peňazí je dosť, len sa všetky rozkradnú.
Čiže úplne by stačilo, keby sa trochu menej kradlo, a na takto dôležité veci, ako vy tu navrhujete, by bolo peňazí dosť. A keď toto nespomínate, tak, bohužiaľ, musím povedať, že to znie tak, ako keby tu u nás všetko bolo v najlepšom poriadku, a len akosi tie peniaze sa nám nedostávajú a to je jediný dôvod, prečo na takéto dôležité účely peniaze nie sú. Nie je to tak.
Peniaze nie sú preto, lebo sú touto vládou a tými, ktoré jej predchádzali, všetky rozkradnuté.

Ďakujem pekne kolegom. Pán poslanec Baránik, nuž veľmi som chcela pozitívne, teda byť, pozitívne hovoriť naozaj so všetkými poslancami v tomto pléne, aby videli ten racionálny pohľad alebo podklad vôbec k tomuto návrhu, tak ako sme ho vypracovali, takže som chcela byť pozitívna. Je isté, že, že je stále potrebné naozaj efektívne nakladať s verejnými financiami, veď napríklad ten výpadok vo výške cca 150 mil. eur ročne pre progresívny daňový bonus by sme vedeli napríklad vyplniť, túto dieru, už len tým, keby sme napríklad efektívne vyobstarávali obchvat Prešov a tunel Višňové. Veď toto potvrdil projekt Hodnota za peniaze ministerstva rezortu financií.
Takže, takže určite tie peniaze, verím, že sa nájdu. Ja som to aj spomenula, ani v Poľsku neskrachovali, evidentne, evidentne pracujú s verejnými prostriedkami tak, aby cítili osoh občania. A to je asi to najdôležitejšie, čo má politik a čo má vláda robiť. Keď sa má krajina lepšie, bolo dosť rokov, čo sme si naozaj museli uťahovať opasky, ak teraz ľuďom hovoríme z televízie a odtiaľto, že krajina, naozaj ekonomika, ekonomika je ozaj lepšia, tak ľudia toto majú pocítiť, ľudia, občania krajiny majú vedieť, že sa majú lepšie a štát je zodpovedný určite niečo urobiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte aj mne pár viet v podstate. Možno trošku sa pozriem na tú problematiku aj z takého iného pohľadu.
Ja mám tiež pred sebou aj si to teraz aj otvorím, jeden nádherný graf, ktorý, ktorý poukazuje na to, akým spôsobom, akým spôsobom je na Slovensku v rámci škály krajín OECD, akým spôsobom sú distribuované verejné výdavky vyjadrené v percentách HDP nasmerované do podpory rodín. A musím povedať, že ten graf je zaujímavý v tom, že v podstate sa nachádzame len mierne pod priemerom krajín OECD, čo možno by sme povedali, že je neuveriteľné. Samozrejme, treba povedať, že v súčasnosti krajiny okolo nás, hlavne Višegrádskej štvorky, si uvedomili, že investícia do tzv. rodinných politík je pre nich absolútne dôležitá, strategická, a tieto krajiny nás vlastne v posledných rokoch teraz výrazne predbehli a je to logické vzhľadom na demografické ukazovatele, o ktorých sme tu teraz hovorili alebo o ktorých moje kolegyne hovorili.
Ale čo je z tohto grafu, ktorý máme pred sebou, až zarážajúce, je, že podiel výdavkov, teda priamej finančnej podpory rodín v tom grafe je až neúmerne vysoká a nízka je podpora pre rodiny v oblasti investícií do služieb, ako sú napríklad jasle, škôlky, detské centrá, služby pre matky s malými deťmi, a poviem vám, napríklad pre matky, ktoré by sa rozhodli pracovať na malý nejaký čiastočný úväzok popri tom, ako vychovávajú deti a, samozrejme, veľmi nízke je najmä daňovo, najmä systém tzv. daňovo odpočítateľnej položky. A pritom veľmi dobre vieme, že priama finančná podpora formou prídavkov je najmä v sociálne marginalizovaných komunitách v našej krajine rodičmi často zneužívaná. Takže priznám sa, že ja naozaj nerozumiem takto nastavenej sociálnej politike v našej krajine, ktorá je, ktorá je podľa mňa naozaj nesprávna a zlá. A preto aj z tohto pohľadu podporujem a vítam tento náš návrh, ktorý by jednoznačne, už len aj keby došlo k redistribúcii zdrojov, tak by výrazným spôsobom mohol pomôcť.
Ďalším problém v našej krajine je nedostupné bývanie a jeho nutnosť musia rodiny častokrát riešiť cez hypotéky, čo, samozrejme, zarábajúcich rodičov núti pracovať, a tým pádom je tam aj obava o to, že či tá mamička, keby sa mala starať o ďalšie deti, či ten výpadok príjmov by utiahol tú tzv. hypotéku. A opäť to hovorí o tom, že tá investícia do služieb pre rodiny je v našej krajine veľmi nízka, a je to zaujímavé a v podstate to aj len potvrdzuje ten fakt, že len 8 % žien na Slovensku v porovnaní so 40 % žien v západných krajinách popri materstve má čiastočný úväzok, čo, čo by určitým spôsobom, keby bola podporená, keby boli podporené tieto služby, viac by to posilnilo tie matky mať aj ďalšie deti a vlastne popri nejakom malom úväzku vlastne vychovávať aj tie deti a tým pádom, tým pádom by to mohlo výrazne pomôcť aj našej ekonomike a zároveň aj, aj demografii.
A tým len chcem znova potvrdiť ten, ten fakt, o ktorom sa tu teraz bavíme, že systém progresívneho daňového o bonusu je určite veľmi správny krok. A ktorý by, a ktorý sa dá relatívne jednoducho zaviesť a mohol by mať veľmi pozitívny vplyv na budúcnosť nášho Slovenska.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ja by som k tomu chcel len dodať, keď sa tu teda bavíme o tom, že to je opatrenie, ktoré má zaťažiť štátny rozpočet, a sme to tu aj kvantifikovali, tak ja by som chcel poukázať na to, že už dlhodobo vláda nerobí žiadnu konsolidáciu na strane výdavkov, zameriava sa stále len na príjmy. Dokonca toho roku to vytkla vláde aj Európska komisia a myslíme si, že práve tým, že táto oblasť výdavkov nebola, nebola prezretá vládou toľko rokov, tak by sa dokázalo nájsť veľmi veľa miest a oblastí, kde by sme vedeli teda ušetriť a kde by sa vedeli nájsť, dostatok peňazí práve aj na takéto opatrenia. Nehovoriac o tom, ako uviedli aj kolegyne pri predstavovaní tohto návrhu, že stále nám sa zvyšujú príjmy, takže tých peňazí do rozpočtu natieka dosť, ale je naozaj veľmi dôležité, aby sme začali robiť aj revíziu výdavkov či už aj personálny audit, ktorý 10 rokov nebol vykonaný vo verejnej správe, takže toto sú šedé miesta, kde by nebol problém nájsť aj tých 170 mil. eur ročne, a preto si myslím, že je dôležité sa venovať, a teda keď predstavujem tento návrh, povedať to B, tú druhú stranu mince, ktorá hovorí, že, že ak sa, začneme prekopávať jednotlivé oblasti výdavkov, tak nájdeme dosť peňazí na tento návrh. Takže nie je to otázka, že by peniaze neboli, peniaze sú sa a dajú sa na to použiť, len zatiaľ sme nevideli politickú vôľu a nevideli sme, že by to bola aj ako priorita aj táto oblasť. A preto to prednášame, aby sme ukázali, že toto je dôležitá priorita aj pre Slovensko a jeho budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, tak dovoľte mne už len zhrnúť to, čo bolo tuná počuté. Ďakujem pánovi poslancovi Baránikovi, že otvoril naozaj tému, ktorej sa tak bojíme v tej snahe, inokedy nie, ale v tejto veci sa tak bojíme možnože negatívne pomenovať niektoré veci, a tak naivne dúfame, že možno práve preto, aby nám to kolegovia z koalície podporili.
Máte pravdu v tom, že peňazí je dosť, len častokrát sa míňajú neefektívne. Roky sme nechali peniaze premrhávať alebo rozkrádať, ak použijem vaše slová, išlo nielen o peniaze zo štátneho rozpočtu, ale vieme, že aj z fondov Európskej únie. Ale nie o tomto sme chceli hovoriť vo všeobecnosti, ale naozaj verím tomu, že ak by sa našla politická vôľa, keď nie pre prijatie teraz v tejto chvíli tohto návrhu, ale na rozhovory, pretože tak ako ozaj kolegyňa pripomenula, vlastne už aj strana MOST - HÍD prichádza so zvýšenou daňovou odpočítateľnou položkou na daňovníka, čo je v podstate podobný princíp, hej. A vieme, kto sa postavil - na náš údiv - proti tomuto, takémuto opatreniu, ale zopakujem, je to investícia do budúcnosti našej spoločnosti, do budúcnosti fungovania našej spoločnosti, do toho, aby mal kto robiť na budúcnosť Slovenska i nás samých.
Pripomeniem, že ide o jeden z nástrojov, je nám jasné, že rodenie detí zvýšený daňový bonus nedokáže ovplyvniť. Ale možnože vo viacerých prípadoch sa to môže podariť. Treba vytvoriť súbor opatrení nielen ekonomických, aj vzdelávacích, aj, ja neviem, kultúrnych, rôzne formy, naozaj balík opatrení, ktoré pomôžu rodičom prijímať ďalšie deti. V žiadnom prípade nemáme snahu násilím nútiť rodičov, aby mali viac detí preto, lebo na tom zarobia. Toto nie je naozaj dôvodom na takúto novelu zákona.
Kolegyňa spomenula chudobu. Tento rok pri spracovávaní údajov Štatistického úradu, myslím, že tá metóda, alebo teda metóda EU SILK nám opäť povedala, že riziko chudoby sa na Slovensku opäť zvýšilo. Opäť o nejaký, možno nie veľký myslím, že 30-40-tisíc ľudí, nepamätám si to číslo presne, ale summa summarum je to takmer 700-tisíc ľudí, ktorí sú na Slovensku ohrození chudobou. Sú to ľudia, nie všetci, ktorí sú bez práce, pozor, sú to ľudia, ktorí pracujú, a jednou z rizikových skupín sú rodiny s viac deťmi, s viacerými deťmi alebo jednorodičovské rodiny, alebo samoživitelia, teda jeden rodič, ktorý sa stará o jedno alebo viac detí. Samozrejme, do tej skupiny patrili všeobecne všetky deti do 18 rokov a ostatné skupiny si nepamätám, ale už len tieto tri rizikové skupiny sú dôvodom na to, že treba sa skutočne zamyslieť nad daňovo-odvodovým systémom a nad zvýhodňovaním tých, ktorí si to zaslúžia, najviac zaslúžia v tejto spoločnosti. Pretože jednak robia niečo pre budúcnosť Slovenska, ale aj sami pre seba a pre štát v súčasnosti, lebo sú platiteľmi daní. Takže prosím aj vyzývam všetkých kolegov, aby sa zamysleli v tomto duchu nad uvedenou novelou.
Už iba posledná poznámka. Pani kolegyňa hovorila príklady z okolitých krajín, ktoré majú zavedené už progresívne zvýhodnenie daňového bonusu na deti alebo zvýhodnenie na dieťa. Rôzne modely predstavila, ale mňa zaujalo napríklad české riešenie v tom, že nezaviedli tú svoju konečnú sumu daňového zvýhodnenia naraz. Oni si to riziko rozdelili na štyri roky. Aj toto je cesta, len, prosím vás, začnime sa v spoločnosti o tejto téme naozaj vážne baviť a urobme niečo pre rodiny, ktoré nám živia, ktoré sa starajú o deti, ktoré sú budúcnosťou Slovenska.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu zákona. (Potlesk.)

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov.
Hlavným cieľom návrhu zákona je upraviť jednu z podmienok nároku na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, a to, že v čase zverenia do náhradnej starostlivosti by dieťa malo byť mladšie ako šesť mesiacov, čo v aplikačnej praxi vzhľadom na trvanie súdnych konaní sa javí ako nesplniteľná podmienka.
Len veľmi málo párov, ktoré si adoptujú dieťa, na tento príspevok má nárok, resp. ho dostane vyplatený, a to z toho dôvodu, že súdne konania trvajú veľmi dlho. Veľmi dlho trvá lehota, kým je vôbec vytýčené prvé pojednávanie o zverení do predbežnej starostlivosti, nehovoriac o tom, že tam plynie ďalšia lehota, 9 mesiacov, súd má potom vytýčiť ďalšie pojednávanie. Často sa stáva v aplikačnej praxi, že súdy lehoty nedodržujú a len prvé súdne pojednávanie namiesto do troch mesiacov súdy vytyčujú napríklad do deviatich, do desiatich, do roka. Čiže keby súdy lehoty dodržiavali, tak by sa tento termín do šiestich mesiacov dal stihnúť. Keď sme robili prieskum medzi žiadateľmi o tento príspevok, tým, ktorým boli, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, vo väčšine prípadov tento príspevok si z dôvodu trvania súdnych konaní nestihli uplatniť.
Z tohto dôvodu sa návrhom zákona upravuje daná podmienka, a to tak, aby dieťa bolo mladšie ako šesť mesiacov v čase podania návrhu na zverenie do náhradnej starostlivosti, a zároveň sa zvyšuje suma jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti v sume 829,86 eur, čo je rovnaká suma, na akú majú nárok rodičia pri narodení dieťaťa podľa zákona č. 383/2013 Z. z.
Naším cieľom je zrovnoprávniť výšku príspevkov, keďže pri oboch príspevkov, aj pri príspevku pri narodení dieťaťa, aj pri príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti, ide o rovnaký cieľ. Účelom je podporiť zabezpečenie základného vybavenia dieťaťa, ktoré príde do rodiny, odstrániť prekážku, ktorá bráni nároku na príspevok v podobe dlhotrvajúcich súdnych konaní.
Ten proces nastavujeme tak, že, teraz to bola skrátka tak, že ten príspevok vám mohol byť vyplatený len do šiesteho mesiaca roku dieťaťa, ak vám dovtedy súd zveril do náhradnej starostlivosti dieťa, čo v praxi znamenalo, že tento príspevok žiadateľom nikdy nebol vyplatený. Teraz ten proces nastavujeme tak, že náhradní..., alebo žiadatelia, alebo náhradní rodičia, alebo osoba, ktorej je zverené dieťa do náhradnej starostlivosti, musí požiadať do šiestich mesiacov veku dieťaťa, musí požiadať a reálne ho dostane vyplatený, keď súd rozhodne o zverení do náhradnej starostlivosti. A to už je jedno, či ten súd trvá tri, štyri, päť, desať mesiacov alebo rok, ale ak osoba, ktorej dieťa má byť zverené do náhradnej starostlivosti, oň požiadala do tých šiestich mesiacov veku dieťaťa nezávisle na trvaní súdu, jej ten príspevok bude vyplatený, čím sa odstráni prekážka, kedy strácali nárok náhradní rodičia na príspevok z dôvodu dlhotrvajúcich súdnych sporov.
A čo sa týka zrovnoprávnenia príspevku, tam si myslíme, že nie je dôvod, aby príspevok pri narodení bol 886 eur a príspevok pri náhradnej starostlivosti bol, teraz si myslím, že je okolo 500 eur, keďže obidva typy rodín majú s dieťaťom, ktoré príde do rodiny, rovnaké priame náklady alebo tie prvotné náklady, výbava, postieľka, kočár a tak ďalej, na čo je určený ten príspevok pri narodení. Čiže nie je dôvod, aby sme tu mali dva príspevky v rôznej výške, ktoré sú určené na jednu a tú istú vec a sledujú jeden a ten istý cieľ. Čiže dva ciele, zrovnoprávniť výšku a zreálniť podmienky nároku na tento príspevok.
Ďakujem veľmi pekne, a teda by som sa chcela uchádzať o podporu tohto príspevku, ktorý vo veľkej miere uľahčí život rodinám, ktoré prijímajú do náhradnej starostlivosti dieťatko.
Ďakujem.