18. schôdza

Ďakujem za slovo. Po tom všetkom, čo bolo preukázané, je, pani Tomanová, potrebné spraviť už len to, že sa hlboko ospravedlníte a odídete. Ďakujem za slovo.

Áno, ďakujem veľmi pekne obidvom kolegom. A ja som to zabudla tam dodať, tak to hovorím cez faktickú poznámku, že naozaj by sme sa mali spamätať. A keď tu niekto ešte v tejto sále hlasuje v súlade s vlastným vedomím a svedomím, tak proste nemôžme zobrať správu pani Tomanovej na vedomie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, pani komisárka, ja som sa už vyjadrovala k samotnej správe aj na sociálnom výbore, kde som pani komisárke hovorila, že mi chýba také prehľadné usporiadanie správy podľa jednotlivých oblastí, ktoré sa týkajú práv dieťaťa. Podľa môjho názoru ak by oblasti boli sprehľadnené, tak by sme vedeli zaradiť problém aj ku konkrétnemu ministerstvu. A keďže oproti komisárke so zdravotným znevýhodnením je vaša správa písaná z môjho pohľadu trošku kostrbato, tak jednoducho každý sa tvári v tomto štáte, že sa to jeho rezortu netýka. Možno fakt do budúcnosti aj k tomu, ak by ste išli podľa jednotlivých oblastí, sprehľadnili by ste aj systém poslancom a teda aj ministerstvám a to gro tej práce by ostalo na konkrétnych ministerstvách.
Čo mne chýba, tak každopádne si viem predstaviť, že depistáž a monitoring v oblasti dodržiavania práv dieťaťa by mal byť na oveľa vyššej úrovni vo vzťahu k pani komisárke, keďže nám rastie počet chudobných detí v našej krajine a detí, ktoré sa stavajú chudobné jednorodičovské, tak by teda jej depistáž a monitoring mal byť vedený práve k ochrane proti chudobe detí. To by sa potom neskôr zadelilo konkrétnym ministerstvám, ktoré by na tom participovali.
Druhá oblasť, ktorá mi chýba, je prevencia násilia na deťoch a to hlavne zneužívanie narkomanov na sexuálne praktiky dospelých. Potom sa tvárime a vlastne odsudzujeme aj mladé dievčatá-narkomanky, ktoré majú pestrý sexuálny život, ale vzťahom k tomu, že majú diagnózu, ktorou je závislosť, nemôžme hovoriť o tom, že si uvedomujú sexuálny styk v takom ponímaní ako dievčatá zo zdravých rodín. Takže naozaj si myslím, že tam je kus práce, na ktorú by sme sa mali zamerať.
Treťou oblasťou je, sú otázky dodržiavania práv v školskom prostredí. Mám na mysli prevenciu sociálno-patologických javov a tam šikanovanie a spojené s touto problematikou šikanovanie detí a ďalšie následné veci, kde rodičia avizujú nie veľmi, a turbulentné časy práve aj pre deti, ktoré sú integrované. Čiže hneď by som sa pozrela v rámci toho, ako sa zabezpečuje v školskom prostredí inklúzia a vzhľadom na to, ako vnímajú rodičia túto inklúziu z ich pohľadu a či naozaj deti, ktoré sú inkluzívne vzdelávané, nie sú súčasťou šikany, hlavne na druhom stupni.
Ďalšou problematikou je zdravotná starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany, kde vnímam ako obrovský problém, že domovy sociálnych služieb pre deti sa nám zo systému sociálnych služieb stratili a nemáme adekvátnu náhradu pre zdravotne ťažko postihnuté deti, ktoré sa stávajú štátnymi deťmi. Buď sú zaradené na umieranie do hospicov, alebo sú teda zaradené do detských domovov, kde sa neposkytuje zdravotná starostlivosť. Je to obrovský problém, kde nie je detský domov povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť, len akútnu. A vzhľadom k tomu napríklad ak máte hlucho-slepé dieťa, ktoré je ležiace a sa nerehabilituje, tak vlastne mu krátime jeho možnosti do budúcnosti. Tam je veľké porušovanie práv, lebo podľa ústavy máme všetci právo na zdravotnú starostlivosť, ale keďže o tieto deti sa nikto nezaujíma, tak skutočne tie detské domovy nemajú peniaze na sestry a teda na lekárov a tieto deti nám umierajú naozaj bez toho, aby niekto s nimi rehabilitoval.
Piatou oblasťou sú rôzne, je oblasť súdnych konaní, kde napríklad posledný prípad, napríklad zverenia dieťaťa do náhradnej starostlivosti osvojiteľovi, ktorý mal v minulosti nejaké problémy a teda bol aj trestne stíhaný, sa neodzrkadlilo v systéme ochrany, keďže sudca môže a nemusí žiadať o to, aby teda osvojiteľ dal výpis z registra trestov.
Toto sú všetky veci, pani komisárka, ktoré mi vadia, že teda ide o veľké oblasti a veľké problémy, ktoré je potrebné otvoriť vzhľadom na to, že tie deti trpia a bude sa nám patológia každého toho stavu len presúvať do horšieho a horšieho štádia a v konečnom dôsledku sa zobudíme až vtedy, ak zistíme, že nemáme pracujúce deti a nedokážu pracovať normálne, pretože ich vývoj počas detstva nebol rozvíjaný tak, ako by mal. Čiže ja si myslím, že je potrebné naozaj zlepšovať systém a naozaj sa netváriť, že tie problémy nie sú. Tie problémy sú tu a sú vážneho charakteru, pretože aj doba beží, aj sa nám stupňujú tie jednotlivé veci. A je mi ľúto, ale ja nevidím, aby ste o týchto problematikách otvárali otázky, konferencie, aby ste teda naozaj sa týmto oblastiam venovali dôkladne. A vzhľadom na to, koľko káuz z rôznych tých oblastí, ktoré som menovala, či už v školskom systéme alebo v právnom systéme, alebo v sociálnom systéme existuje, tak jednoducho svedčí o tom, že musí sa zrevidovať táto vaša práca.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani komisárka, je už len veľmi krátko, trošku som si našla to, čo som si pripravovala na výbor, ale v podstate to už všetko zaznelo veľmi podrobne, argumentačne, jasne.
Ja som sa vás, pani komisárka, na výbore pre ľudské práva, kde ste predkladali správu spýtala, že prečo v správe nehovoríte, nepíšete nič o kauze Čistý deň, o porušovaní práv detí. Nemám to presne zaznamenané, ale odpovedali ste mi v duchu, že prečo by ste sa mali zaoberať kauzou Čistý deň? Asi ste chceli tým povedať, že sa máte zaoberať porušovaním práv detí.
Viete dobre, na čo som sa vás pýtala. A pýtala som sa vás to práve preto, že vám predsa, som si myslela, že nemusím vysvetľovať, ako tu raz v pléne v noci, že čo to znamená, že konáme pri deťoch už len pri podozrení z porušovania ich práv a najlepšieho záujmu. Pretože som sa tu, priznám sa a mrzí ma to, ale počas toho obdobia kauzy Čistý deň, som sa rozprávala s viacerými poslancami a snažila som sa im vysvetliť, čo to znamená, že pri deťoch konáme už len pri podozrení. A nedokázala som to. Stále hovorili mi o tom, odpovedali zvlášť teda niektorí poslanci z vládnej koalície, že však musí byť rozhodnuté, musí byť výrok súdu, musí byť ukončené nejaké vyšetrovanie. A tak som rozmýšľala, že čím to je, že na Slovensku ešte doteraz napriek všetkým prijatým dohovorom, ktoré sme sa snažili, že budeme viac chrániť deti, tak do dnešného dňa ani výkladná skriňa národa nevie, čo to znamená ochrániť všetky naše deti, ochrániť všetky deti, aj tie závislé, aj tie promiskuitné, tie obzvlášť, práve tieto kategórie. Tak som si myslela, že vám, pani komisárka, nemusím vysvetľovať ako tu v pléne pri odvolávaní pána ministra Richtera, že musíme konať podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a nečakáme na výroky vyšetrovateľov a na výroky súdov, ale že ich chránime už len pri podozrení.
Možno sa raz poslanci vládnej koalície na vás vyhovoria a povedia, že mali mať viac informácií. Budú možno alibistickí, ale budú hovoriť, že, hm, nevedel som, nevedela som, to som vtedy nevedela, hm, teraz viem viac, hoci máme stále viac a viac informácií v tej kauze a ukazujú sa, že sú a potvrdzujú tú situáciu, potvrdzujú to, čo sa hovorilo od samého septembra 2016, s čím prišla poslankyňa Blahová. Povedia, že nemali dosť informácií od vás a v podstate budete, pani komisárka, za to zodpovedná.
Prieskum, ktorý máte v správe, nemá žiadnu výpovednú hodnotu o resocializačných zariadeniach. Ja neviem naozaj tiež, kto vám ho pripravil, ale pridávam sa k predrečníčkam, že nedosahujú ani úroveň stredoškolskej práce. Takú všeobecnú, síce veľmi pekne vyfarbenú správu, som ešte nevidela, ale obsahovo veľmi, veľmi slabé.
Do ochrany detí, ešte sa vrátim k tej kauze Čistý deň, sa pridali prezident, verejná ochrankyňa ľudských práv, ktorá urobila skutočne veľa práce v tejto ochrane práv detí, ktoré boli umiestnené v Čistom dni, v n. o. Čistý deň, Komora sociálnych pracovníkov, zamestnanci ústredia, psychologičky, ktoré už v tejto chvíli nepracujú na ústredí, poslanci, poslankyne. Tí všetci sa ozvali, aby sa konalo, ale vy ste sa neozvali alebo nedostatočne. Ja som mala vtedy na tej prvej, prvom zasadnutí výboru pre ľudské práva, úplne prvom, bol tam aj pán minister, aj pán generálny riaditeľ ústredia, vy ste tam boli ,pani komisárka, ja som mala veľmi silný pocit, že všetci traja chránite inštitúcie. Im sa nečudujem, ale vy chrániť inštitúcie nemôžete, vy ste tam práve pre iné, vy ste práve, aby ste chránili ľudí a vy deti, deti pred inštitúciami. A ten, tento pocit sa mi potvrdil, aj po prečítaní vašej správy. Vy v prvom rade chránite inštitúcie. Ministerstvo, ústredie, úrady práce, aj teda neziskovú organizáciu Čistý deň, ktorá má nadštandardnú nejakú ochranu, pretože takto mimovládky naozaj nemajú takúto ochranu. Ale vy, pani komisárka, chránite inštitúcie, nie deti.
No a krátko lebo ako som povedala, všetko tu bolo povedané, detský domov PETO. Vy ste dostali podnet, že tam môže dochádzať k porušovaniu najlepších záujmov detí. Keď my dostaneme pri deťoch, že môže byť porušované právo detí, že môže byť najlepší záujem porušený, že je podozrenie z porušovania práv detí, tak my musíme byť v pozore. A nemusím to hovoriť, vidím, že mnohým ženám a nemusím to hovoriť ani vám, pani komisárka. Dostali ste podnet, aké kroky ste iniciovali, v tomto prípade ja som sa to zo správy nedozvedela. Možno mi odpoviete teraz ústne.
A tým by som v podstate skončila, že mne je z toho skôr smutno, pretože sme očakávali, že nielen, že teda budete brániť práva detí ako komisárka, ale mali sme možno aj úfnosť, že ako žena, že sa budete oveľa viac zasadzovať za práva detí. Ale vidím, že vlastne vaša minulosť vám, vám skôr nejak dáva cestu k tomu, aby ste bránili inštitúcie. A to ma veľmi mrzí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som na vystúpenie pani kolegyne Verešovej len reagoval tak, že by som pripomenul tú pamätnú schôdzu, ktorá k téme zariadení Čistý deň prebehla na výbore Národnej rady, kde pani ombudsmanka Tomanová bez zaváhania pri uvedení toho, čo sa tam dialo s maloletými dievčatami, uviedla, že však mali, mali už 15 rokov. To znamená, že táto osoba ani nevie, že sa jedná o chránené osoby, ktoré sú deti, ktorým má byť poskytovaná ochrana, ktorým je poskytovaná ochrana aj podľa Trestného zákona. Toto táto osoba nevie, to znamená, hľadá primitívne výhovorky s jediným cieľom ochrániť inštitúcie, nie chrániť tie deti. Ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky pripomienky, za všetko, čo som si tu mohla vypočuť. A najskôr by som zareagovala na dve dámy, ktoré tu vystúpili a ktorých pripomienky si nesmierne vážim, a budem ich akceptovať a budem ich rozvíjať a snažiť sa urobiť, čo sa dá. Jedna je pani Silvia Shahzad a druhá je pani Gaborčáková. Prepáčte, nepoznám vaše krstné meno.
Takže chcem povedať, pokiaľ ide o pani Shahzad, absolútne jej rozumiem a ja rozumiem aj tomu, že hovorí, že chýbajú veci, ktoré sa dotýkajú ťažko zdravotne postihnutých detí. Tým nechcem povedať, že sme sa ťažko zdravotne postihnutým deťom nevenovali a že sme nemali prípady. A v tejto súvislosti musím poďakovať napríklad predsedovi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý nám opakovane vyšiel v ústrety, keď sme riešili prípady ťažko zdravotne postihnutých detí vo vzťahu ku zdravotnej starostlivosti. Napríklad pán zástupca riaditeľky nemocnice, Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici nám vyšiel nesmierne v ústrety, keď sme riešili veľmi ťažký prípad a odmietnutie zdravotnej starostlivosti dvom maloletým deťom. V jednom prípade sa jednalo o ročné dieťa, v jednom prípade o dvojmesačné dieťa.
Takže, pani Shahzad, venujeme sa aj týmto prípadom. A musím povedať, že veľmi mi padlo dobre, že ste spomenuli asistentov učiteľa, pretože sme ich presadzovali. Stretla som sa aj s pánom ministrom školstva, pánom Plavčanom, ale následne sme sa stretli aj s generálnym riaditeľom regionálneho školstva ministerstva školstva s tým, že sme riešili, a to nie len asistentov učiteľov, ktoré považujeme za veľmi dôležité, ale riešili sme aj školských sociálnych pracovníkov a navrhujeme, aby boli súčasne v rámci spolupráce s Univerzitou Komenského a pripravovaného memoranda o spolupráci, riešil sme aj otázku toho, ako by mali byť títo školskí sociálni pracovníci pripravovaní, pretože deťom sa častokrát nedostáva pomoci. A obrátenie sa na nás, to je len špička ľadovca. Ja musím úprimne povedať, že z celkového počtu podnetov, ktoré sme dostali, 70 % podnetov, viac ako 70 %, myslím, až skoro 71 alebo ´2 % to bolo, sa dotýkalo úpravy rodičovských vzťahov, teda a úpravy vzťahov rodičov vo vzťahu k dieťaťu.
V tejto súvislosti teda musím povedať, že to je najväčšie a najobsažnejšie, čo sa v našej práci vyskytovalo, a nie je to jednoduché. Ak poviete, že sme vstúpili do štyridsiatich piatich súdnych sporov, musíte vedieť, že to nie je jedno konanie, ani dve konania, ani tri konania, sú to konania, kde vstupujeme a sú konania staré niekoľko rokov, z roku 2011 a podobne, o zverení dieťaťa. Ale nechcem, nechcem k tomu sa vracať, ale určite, pani poslankyňa Shahzad, budem sa venovať aj tejto problematike a budem sa snažiť tak, ako som prisľúbila aj na regionálnom školstve na ministerstve školstva, že podporíme vlastne aj účasť týchto, alebo zrealizovanie asistentov učiteľov na všetkých školách. Samozrejme aj za to presadzovanie, čo som hovorila, tých sociálnych pracovníkov, školských sociálnych pracovníkov. Otvárali sme ďalšie otázky, ktoré sa týkajú detí, a myslím si, že generálny riaditeľ spolu so svojimi ďalšími riaditeľmi, ktorí boli, boli veľmi ústretoví, a dohodli sme sa na veľmi úzkej spolupráci a na riešení mnohých problémov. Takže chcem povedať, to je jedna vec.
Pokiaľ ide o riešenie rómskych detí. Opakovane som sa stretla s veľmi šikovným pánom, a to splnomocnencom vlády pre rómske otázky s pánom Ravaszom, riešili sme okrem iného spoločne aj otázku Žiliny, kde sledujeme viac ako 60 opatrení, ktoré boli v tejto súvislosti prijaté, keď deti presťahovalo mesto, nielen deti, rodičov s deťmi presťahovali do vlastne tých buniek, a dá sa povedať, nevyhovovali z hľadiska ani metrov štvorcových a dokonca niektorí ľudia v noci spávali vonku a vymieňali sa s deťmi, pretože ani sa nezmestili na to, aby boli vnútri v objekte, a musím hovoriť, že sa jednalo o november, december, aby v tomto objekte strávili noc. Samozrejme venujeme sa tomu ďalej a sme ochotní s tým spolupracovať.
Spolupracujeme s viacerými občianskymi združeniami v oblasti, teda ktorí sa venujú rómskej problematike. Dokonca máme aj uzatvorenú spoluprácu s dvomi alebo tromi takýmito občianskymi združeniami. Jedno je, myslím, nezisková organizácia. Určite vám môžem sľúbiť, že sa budeme v tomto roku venovať tejto problematike, a to najmä tomu, aby sme riešili a trvali na bezbariérovosti a podobne.
S vami súvisí trošku aj problematika, ktorú tu načala aj pani Gaborčáková, pani poslankyňa Gaborčáková, a má absolútnu pravdu, pokiaľ hovorí o deťoch, že sú v detských domovoch deti s ťažkým zdravotným postihnutím. Je to kombinácia ťažkého zdravotného postihnutia – telesného, duševného, ale aj zmyslového. Nepočujúce, nevidiace deti, nehovoriace deti. Ich integrácia v rámci detského domova je na škodu, pretože je brzdou nielen prevádzky, je tam nedostatok odborného personálu, ktorý by sa venoval týmto deťom, a je tam ďalší veľký problém, pretože sú deti, ktoré sa nemajú kam vracať, keď idú do zariadenia sociálnych služieb a v piatok ich vrátia alebo na sviatok a deti nemajú kde byť. Už nechcem hovoriť o otázke toho, čo sa s týmito deťmi deje v čase dospievania a podobne. Stretli sme sa s viacerými prípadmi a momentálne máme rozpracované, pretože sme navštívili ďalšie detské domovy a máme rozpracovanú problematiku, kde sa obraciame na ústredie práce a na ministerstvo práce, aby v tejto veci aj v legislatíve prijali opatrenia také, aby deti umiestnené v takomto detskom domove, ktoré si vyžadujú väčší rozsah sociálnych služieb. Prepáčte, v tom detskom domove ten rozsah sociálnych služieb je minimálny, absolútne chýba stredný zdravotnícky, minimálne stredný zdravotnícky personál. Takže toto je otázka. Pani Gaborčáková, ja vám za vašu pripomienku úprimne ďakujem a myslím si, že ste trafili do čierneho s tým, čo ste povedali.
Pokiaľ ide o chudobu detí, prevencia násilia a pokiaľ aj ide o zariadenia sociálnych služieb, musím úprimne povedať, že táto problematika nepatrí do kompetencie komisára ako takého. Komisár nie je schopný riešiť, ale je schopný upozorňovať na to a hľadať riešenia. My sme uviedli dva také prípady, kde sme sa snažili pomôcť ťažko zdravotne postihnutému. Nie, kde sme sa snažili pomôcť dievčatám, sestrám, ktoré vlastne, jedna z nich mala záujem študovať, a myslím si, že sme to vyriešili k spokojnosti obidvoch detí. Ale nebol to len jeden prípad. Takýchto prípadov, kde sme pomáhali, bolo viacero.
Takisto ako je uvedený jeden prípad cez obec, aby sa riešila pomoc z hľadiska teda, by som povedala, hmotnej núdze ako takej, ale tých prípadov pomoci v hmotnej núdzi bolo oveľa viac, kde sa na nás ľudia obracali. Musím povedať, že tam, kde pomáhame osobne aj nad rámec našich kompetencií, nemali sme dôvod, aby sme to v správe uvádzali, to poviem na rovinu. A to je otázka toho, ako sú prijímané právne predpisy, aká pomoc je vlastne takýmto rodinám, poviem, napríklad matke s tromi deťmi a napriek tomu, že jej zomrie jej stará matka, zadlží sa v čase pohrebu, hovorím o konkrétnom prípade a dostane sa do veľmi ťažkej situácie, dve deti, jedno jej maturuje a druhé končí strednú odbornú školu a nemala ich možnosť ani vybaviť na záverečné, záverečné nejaké tie, stužkovú alebo ešte, ešte neviem, čo sa to deje na tých stredných odborných učilištiach. Takže boli aj tieto prípady, ktoré sme aj takéto prípady sme riešili. Ale pripomínam, chudoba detí, ako aj prevencia násilia nepatrí do kompetencie, samozrejme, komisára, nám patrí monitorovanie toho a to, čo robíme, že sa obraciame na príslušné orgány a žiadame o riešenie situácie.
Napríklad, ako sa obrátime alebo sme sa obrátili na ministerstvo kultúry, kde sme žiadali, aby boli prijaté opatrenia v rámci tlačového zákona, ktorý svojím spôsobom skutočne nie je dostatočné a nedostatočne ochraňuje práva detí. Takže tieto slová si beriem za svoje, vás obidvoch dám poslankýň a urobíme všetko pre to, aby na budúci rok možno ste sa stretli s tým, že sme urobili viacej vecí.
Pripomeniem ešte jednu vec. Odporúčania sú v priebehu správy pri každej jednej časti, ktorá sa rieši, ktorým sa je potrebné venovať, určite je potrebné niektoré veci riešiť aj legislatívne.
Mnohí ste napádali a tu budem hovoriť o pani Zemanovej, pani poslankyni, ktorá napádala a hovorila, a ja súhlasím s ňou aj s jej odborným výkladom, aké deti sú v resocializačných zariadeniach a o tom, ako mal byť vykonaný a že sme mali s deťmi hovoriť. Pani poslankyňa, musím vám úprimne povedať, s každým jedným dieťaťom v resocializačnom stredisku sme hovorili, s každým jedným a z každého jedného takéhoto rozhovoru s dieťaťom je aj obrazovo-zvukový záznam. A ten obrazovo-zvukový záznam nám slúžil k tomu, že sme prijali množstvo alebo navrhovali množstvo opatrení, z ktorých, dá sa povedať, mnohé opatrenia riešilo ústredie práce, či už internými normami, ktoré boli vydané s účinnosťou od 1. januára tohto roku.
Vrátim sa k tým resocializačným zariadeniam. Z desiatich resocializačných zariadení šesť sme urobili v štvrtom štvrťroku roku 2016 a štyri nám zostali, ktoré boli urobené v januári, v prvých dňoch februára tohto roku. Takže dá sa povedať, že väčšia časť resocializačných zariadení bola vykonaná v tom období. No toľko.
A dotknem sa dvoch vecí. Pani poslankyňa Blahová, pani Nicholsonová, pani Remišová a pani Verešová, mám pocit, že akékoľvek vyjadrovanie sa alebo babské táraniny, vaše osobné fabulácie, prikrášľovanie príbehov tam, kde sa vám to hodí, by, nemali by byť v právnom štáte riešením problému. Opakujem, pani poslankyne, aj vy musíte rešpektovať platný právny stav. Vaša osobná neznalosť, klebety, výmysly nemôžu byť nadradené právnym predpisom a medzinárodným dohovorom. Odpusťte, ale je to tak. Platí
predsa ochrana súkromia, dieťa, dokonca každý človek má na ňu právo. Uchádzali ste sa, pani poslankyňa Blahová, o post komisára, ale deti vám boli dobré iba na to, aby ste ich zneužili a ich príbeh, aby ste mali publicitu, čítanosť v novinách, ich hlas nemal pre vás žiadnu cenu. (Potlesk.) Musím vám povedať, že ste dehonestovali deti, ktoré tu boli prítomné na balkóne počas vášho vystúpenia. Ja som mala možnosť si pozrieť záznam, to, čo ste, keď ste sa zúčastnili v Čistom dni, ako ste reagovali na deti. Musím povedať, že mi je smutno z toho, že ste nereagovali.
A pokiaľ ešte hovoríte, rozprávali ste dva príbehy, tri príbehy, dotkli ste sa príbehov, ktoré sú v rámci kazuistiky uvedené v našej správe. Poviem hneď jedno k tomu prvému príbehu, kde ste hovorili o tom, že matka, pošpinili sme matku, pretože sme nesúhlasili s tým, že deti sa nemajú stretávať s otcom, ale môžu byť zverené iba matke. Pani poslankyňa, dosiahli sme jednoznačné, rodičovskú dohodu, a to je najväčšie víťazstvo, aké sa dá dosiahnuť, keď sa rodičia dohodnú o tom, ako sa budú s dieťaťom stretávať a ako sa budú starať. Je to posledná veta v tomto odseku, vy ste povedali, že nebolo prijaté žiadne opatrenie.
A teraz vám poviem ešte jednu vec, ale nechcem odpovedať na to, na to, len pre informácie, čoho, o čom ste rozprávali a nevedeli, o čom rozprávate. Panie poslankyne, aký je vlastne váš názor na rodiča, ktorý svoje dieťa dovedie až na lôžko psychiatrickej kliniky? Myslíte si, že takýto rodič by mal požívať právo ochrankýň a úctu poslankýň Národnej rady?
Ja vám prečítam rozhodnutie súdu, ktorý rozhodol o tom, že zakazuje styk rodiča maloletého s maloletým. "Rodičovi maloletého zakazuje zverejňovať na sociálnych sieťach, masmédiách písomnosti, komentáre, podobizne, obrazové snímky... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prosím, kľud v sále.

Tomanová, Viera, komisárka pre deti
... obrazové snímky, zvukové záznamy...

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím, kľud v sále. (Reakcie z pléna.)

Tomanová, Viera, komisárka pre deti
Ešte raz, aby bolo úplne jasné, o čom hovorím. Súd rozhodol bez návrhov účastníkov konania do právoplatného skončenia konania vo veci, že zakazuje styk... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále. Pani poslankyňa Blahová!

Tomanová, Viera, komisárka pre deti
... že súd zakazuje styk rodiča maloletého... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Baránik! Pán poslanec Baránik, opustite sálu, keď sa mienite takto správať! Pán poslanec Baránik! Prerušujem rokovanie na desať minút.

(Prerušenie rokovania.)

(Po prerušení rokovania.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nakoľko je už kľud v sále, nech sa páči, pani ombudsmanka, môžete pokračovať.

Tomanová, Viera, komisárka pre deti
Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz sa vrátim k tomu, aby bolo zrejmé, že rozhoduje súd v každom prípade. A pokiaľ ide o maloletého, v tomto prípade bol zakázaný styk rodiča s maloletým, zakázané rodičovi bolo zverejňovať na sociálnych sieťach, masmédiách písomnosti, komentáre, podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy, obrazovo-zvukové záznamy týkajúce sa maloletého, prejavy jeho osobnej povahy v súvislosti s prebiehajúcimi konaniami vo veci starostlivosti súdu o maloletého, v súvislosti so starostlivosťou rodičov o maloletého. Súd bez návrhu účastníkov konania nariadil neodkladné opatrenie, ukladá rodičovi maloletého povinnosť odstrániť zo sociálnych sietí všetky už zverejnené písomnosti, komentáre, podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy týkajúce sa maloletého alebo prejavu jeho osobnej povahy v súvislosti s prebiehajúcimi konaniami vo veci starostlivosti súdu o maloletého. Keď nikto iný, tak ja budem chrániť tohto maloletého, ktorý v dôsledku, a rodič, ktorý sa tak správa k dieťaťu, ako sa správa rodič k tomuto maloletému a správal k tomuto maloletému, ktorý sa bál chodiť do školy a potreboval na základnej škole v prvom stupni individuálne štúdium a ktorý vlastne seba poškodzoval a mal obrovské problémy a dostal sa až na psychiatriu, by sa mal schovať do čiernej diery, zaliezť ako krt, a nie vykrikovať.
Pre zaujímavosť vám prečítam, aké bolo stanovisko komisára k tomuto prípadu, ktoré sme dávali. "Vzhľadom na vyššie uvedené" – sme citovali to, čo vlastne dieťa hovorilo, a snažili sme sa priblížiť sudkyni skutočnosť aj názor maloletého, ktorý nakoniec bol vypočutý na súde – "navrhujeme, aby súd podľa § 38 zákona 161/2015, civilný mimosporový poriadok, vypočul maloletého za účelom objektívneho posúdenia skutkového stavu, pretože mám za to, že maloletý je schopný samostatne vyjadriť svoj názor primerane svojmu veku a rozumovej vyspelosti. (...) Vyjadrenie k návrhom rodičov maloletého vo veci jeho zverenia bude možné predložiť až na základe objektivizácie stanoviska maloletého, prípadne ďalšieho konania a dokazovania." A teraz: "Keďže problematická komunikácia medzi rodičmi má veľmi negatívny vplyv na maloletého, spôsobuje mu zdravotné komplikácie, konflikt lojality, navrhujem súdu, aby obom rodičom bolo uložené výchovné opatrenie s cieľom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie týkajúcej sa maloletého. Rodičia musia pochopiť, že obnovenie komunikácie medzi nimi navzájom je potrebné nielen pre primeraný výkon rodičovských práv a povinností, ale najmä na zabezpečenie plnohodnotného vývinu maloletého. Zastávam názor, že je potrebné rešpektovať názor maloletého, na druhej strane je však potrebné, aby súd nespochybniteľne zistil, či je obmedzenie kontaktu maloletého s otcom v jeho najlepšom záujme. Je preto potrebné hľadať najlepšie riešenie pre maloleté dieťa, ktoré niekedy nemusí vyhovovať ani jednému z rodičov a nemusí byť jednoznačne v záujme malole..., pardon, a musí byť jednoznačne v záujme maloletého."
Vážené dámy, vážení páni, toľko asi k tomuto prípadu, o ktorom sme hovorili, ktoré sme si tu mohli vypočuť a o ktorom je tu reč. Mohla by som sa dotknúť ďalšieho prípadu, ktorého sa týka, ide o profesionálnu rodičovskú starostlivosť, kde profesionálny rodič je jednoznačne zamestnancom detského domova. Každý kurz pre profesionálneho rodiča, či ho už organizuje Návrat, Úsmev, alebo ústredie pre, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, má hlavnú nosnú stratégiu, profesionálny rodič je zamestnanec detského domova a dieťa má pripraviť na náhradnú rodinnú starostlivosť, nie si vyberať dieťa, ktoré sa mu páči, pre seba. Jednoznačne platí tu, vážené dámy, vážení páni, platný právny stav, ten presne ustanovuje systém, akým sa deti dostávajú do náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálny rodič, ktorý nemá ani prípravu, nie je ani zapísaný do zoznamu, nemá právo na to, aby sa dožadoval prednostného osvojenia dieťaťa, ktoré si vyberie ako profesionálny zamestnanec detského domova. Sú tam rodičia, ktorí čakajú na dieťa tri, štyri, päť, šesť rokov, stretli sme sa aj s desiatimi rokmi. Takže toľko.
Týmto ja by som dnes ukončila svoje vystúpenie a jednoznačne poviem ešte. Stretli ste sa, prosím, v tejto správe niekde s detským domovom PETO? Nestretli. Kontrolné mechanizmy, ktoré sú tu, jednoznačne kontrolujú detský domov. Ja len monitorujem spolu s mojimi kolegami dodržiavanie detských práv, detské... Žiadny podnet, tak ako to tu bolo povedané, vo veci detského domova PETO mne ako komisárke doručený nebol. Napriek tomu sme sa obrátili na ústredie práce a požiadali sme ústredie práce, aby vykonali kontrolu. Máte pocit, že v detskom domove sú tri deti a je tam 25 ľudí na kontrole, že je to málo? Prečo sa aj verejná ochrankyňa práv neobrátila na školy? Na ošetrujúceho lekára? Nechcem to rozoberať, lebo by som musela hovoriť o porušovaní platného stavu, právneho stavu sústavne tu.
A pokiaľ ide, odpoviem ešte na jednu vec, ak niekto nafotil dopravný priestupok, v prvom rade mal zavolať políciu alebo dopravný inšpektorát, ktorý takéto veci rieši, a tí by okamžite boli zasiahli a situáciu riešili, ak skutočne by takýto čin bol spáchaný.
Ďakujem za pozornosť, to je z mojej strany všetko. Pripúšťam jednu vec, že dámy, ktoré tu vystúpili, pani Blahová, pani poslankyňa Nicholsonová, pani Verešová a pani Jurinová nepatria do tohto parlamentu, pokiaľ sa nenaučia dodržiavať platný právny stav.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.