21. schôdza

Ďakujem pekne za obe faktické poznámky. Ja by som rád podporil tú myšlienku vzdelávania v otvorenej občianskej spoločnosti. Naozaj by malo platiť v demokracii, že vox populi, vox Dei a teda hlas boží je hlas ľudu a pravidelne sa pýtam najmä mojich študentov alebo študentov, ktorým chodím prednášať o tom, čo to vlastne demokracia je, koľkokrát už boli na takom mestskom zastupiteľstve, koľkokrát boli na obecnom zastupiteľstve, koľkokrát sa pokúsili vyjadriť nespokojnosť s tým, čo sa v ich obci alebo meste deje, pretože tá demokracia, samosprávna demokracia by mala byť najbližšia a často sa to pýtam tých najväčších kritikov, takých, ktorí podporujú rôzne antisystémové strany. A každý z nich mi zatiaľ povedal, že takúto možnosť nevyužil, ani o nej doposiaľ nevedel. Takže aj z tohto uhla pohľadu je veľmi dôležitý tento návrh zákona a preto ho vítam a som rád, že ste ho predložili.
To, že som spochybnil, či by to malo byť priamo v zákone, ja som len povedal toľko, že by som pochopil, ak by samosprávy sa opäť na nás hnevali, že sa im snažíme niečo vnútiť, ale zároveň som povedal, a to by som chcel zdôrazniť, že ak im niet pomoci, pretože už o tejto veci nerokujeme prvýkrát, ak im niet pomoci v tom, že napriek našim výzvam, aby to urobili, si svoj rokovací poriadok nedokážu napraviť tak, aby skutočne dali priestor tým, podľa ktorých aj podľa Ústavy Slovenskej republiky je demokracia na Slovensku tvorená teda občanom Slovenskej republiky, občan z tejto obce, tak v takom prípade je potrebné, aby sme to priamo upravili zákonom. Takže aj z tohto uhla pohľadu je pre mňa dôležité, aby takáto možnosť tu bola a aby obce sa podľa tejto zákonnej požiadavky zariadili.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, vážené kolegyne, vážení kolegovia v závere ešte v krátkosti predniesť zopár slov k tomuto návrhu zákona. Chcem sa hlavne poďakovať všetkým mojim kolegom predrečníkom, ktorí vystúpili v rozprave a ktorí sa aj s faktickými poznámkami zapojili do diskusie a zvlášť kolegom z koalície, ktorí zvyčajne nereagujú na návrhy zákonov opozičných poslancov. V týchto diskusiách padlo veľa podnetov, veľa pochybností, či môj návrh zákona je správny, či nie, či sa uplatní alebo či môže priniesť viacej nevýhod pre občanov, respektíve pre samosprávy. Napriek tomu si myslím, že tento návrh zákona skôr či neskôr sa znovu objaví na pôde Národnej rady či už v tomto volebnom období alebo v ďalšom volebnom období.
Vo svojom návrhu zákona som riešil predovšetkým otázku jedného bodu rokovania v rámci obecného zastupiteľstva, a to bolo práve tých vyčlenených 30 minút, počas ktorých by občania mali právo demokratickým spôsobom prejaviť svoje názory, vyjadriť svoje podnety a určite by to neskĺzlo do podoby, že by sa jeden občan vyjadroval 30 minút k nejakému bodu programu, alebo že by 30 minút zahlcoval pozornosť poslancov nejakým svojím názorom, pretože by ten čas bol regulovaný rokovacím poriadkom a rozložený medzi viacerých občanov.
To, čo hovoril pán poslanec Bublavý, áno, môže sa stať, že na zasadnutie príde chronický sťažovateľ, podgurážený občan, ale vždy je to na poslancoch danej samosprávy, na rokovacom poriadku, aby mu obmedzili jeho právo vystúpiť, respektíve, aby ho prerušili v jeho, v jeho rozprave a znemožnili mu ďalej vystupovať, pokiaľ naozaj presahuje svojím správaním nejaké morálne, morálne hranice a jeho ďalšie vystúpenie už nie je v súlade s rokovacím poriadkom.
Chcem vás však, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v závere upozorniť ešte na jednu vec. Hovoríme o tom, že sme členským štátom Európskej únie. Padli tu pripomienky, že prečo by sa samosprávy mali, prečo by samosprávam mali byť okliešťované ich kompetencie a prečo by Národná rada mala nejakým zákonom zaväzovať samosprávy, aby umožnili občanom vystupovať na zastupiteľstve a predniesť svoje podnety?
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Česká republika si s týmto problémom poradila už dávno. Zákon č. 128/2000, zákon o obcích v § 16 ods. 2 hovorí: "Občan obce, ktorý dosiahol vek 18 rokov, má právo vyjadrovať sa na zasadnutí zastupiteľstva obce v súlade s rokovacím poriadkom, má právo vyjadrovať svoje teda stanoviská k prerokúvaným veciam." Ja som si načítal aj stanovisko odboru, dozoru a kontroly verejnej správy Ministerstva vnútra Českej republiky, ktoré hovorí, že právo občana obce existuje priamo zo zákona a je realizovateľné i bez jeho podrobnejšieho zakotvenia v rokovacom poriadku. Z toho prednostne vyplýva, že občanovi obce musí byť daná možnosť vyjadriť sa k veci, ktorá je aktuálne prerokúvaná, to znamená, musí mať skôr, než je prijaté príslušné uznesenie, respektíve skôr, než je vec definitívne vyriešená alebo vybavená. Požiadavkou zákona pritom je, aby občan mohol vyjadriť svoje stanovisko pri prerokúvaní každého bodu v rámci diskusie k prerokovanému bodu, respektíve po rozprave zastupiteľstva pred schvaľovaním uznesenia.
Druhou možnosťou je vystúpiť v rámci rozpravy pred hlasovaním o programe zasadnutia zastupiteľstva a predniesť svoj návrh, prípadne vystúpiť v tej časti zasadnutia zastupiteľstva, ktorá je vyhradená pre iniciatívy občanov. Čiže Česi si s tým poradili tak, že nielenže majú ošetrené to, čo som hovoril ja, že každý občan má právo v nejakom časovom intervale vystúpiť na zasadnutí obecného zastupiteľstva a dokonca aj to, k čomu sa vzniesli pripomienky zo strany poslankyne Vaľovej, ale aj niektorých ďalších, že občania po každom prerokúvanom bode by mali právo vystúpiť a vyjadriť sa k tomuto bodu, tak Česi to majú vyriešené tak, že ešte pred prijatím uznesenia k danému bodu sa má poskytnúť zo zákona právo tomu občanovi vyjadriť svoj názor k tomu prerokúvanému bodu. Tak ja nechápem prečo, keď si s tým vedela poradiť Česká republika a má to v zákone o obcích, prečo by Slovenská republika vo svojom zákone nemohla mať oveľa oklieštenejšiu podobu, než to majú, než to má Česká republika.
Ešte raz ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov predkladá skupina poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Cieľom návrhu je sfunkčniť túto právnu normu, zohľadniť viaceré odporúčania mimovládnych organizácií na zlepšenie tohto zákona a prihliadnuť na obsah niektorých doterajších legislatívnych aktivít, ktorých cieľom bolo odstránenie nedostatkov týchto, tejto novely, teda tejto normy. Viac k tomu poviem potom v rozprave. Toľko zatiaľ na úvod.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tento návrh novely ústavného zákona. Nebýva zvykom a ani som to neplánoval robiť, aby som ako jeden poslanec predkladal návrh významnej novely ústavného zákona, lebo myslím si, že za dané okolnosti by v tom mal byť širší politický zámer, väčšia zhoda alebo aspoň nejaký, časové obdobie, počas ktorého sa pokúšame dohodnúť. Ale ten dôvod, prečo predkladám tento návrh, je jednoduchý.
Tento návrh vznikol ešte v minulom volebnom období a vznikol ako výsledok pracovnej skupiny, v ktorej boli zastúpené dnešné aj parlamentné strany. Všetky teda vtedajšie a tým pádom aj dnešné, okrem tých, ktoré tu vtedy neboli, samozrejme, SME RODINA, SNS a ĽSNS. Ostatné strany SMER, SaS, OĽANO v ňom zastúpené boli, aj MOST a táto skupina pracovala niekoľko mesiacov na tom, aby pripravila naozaj ucelenú novelu ústavného zákona o konflikte záujmov na základe práve poverenia predsedu parlamentu a poslaneckého grémia. Táto skupina predložila ucelený návrh, ktorý obsahoval zmeny aj v technických záležitostiach tak, aby naozaj všetky tie diery, ktoré dnes existujú, keď pán Slota v nebohej pamäti lietal na lietadle a jazdil na autách, ktoré väčšina z nás ani v živote nevidela a napriek tomu ich mal všetky požičané od kamarátov a bolo to v poriadku, nemusel riešiť, odkiaľ na nich má, tak aj takéto diery sme tam riešili. Riešili sme diery toho, že majetkové priznania väčšiny politikov nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, pretože v nich stačí uviesť veľmi stručný opis predmetu, taký, bez ktorého nie sú ani identifikovateľné. Ale riešili sme v tej novele podľa môjho názoru najmä to, že už ten dnešný zákon, ako bolo vidieť napríklad na kauze Bašternák, by aj kúsal v určitých prípadoch, keby jeho uplatňovanie bolo skutočne nezávislé a podľa zákona.
A ten návrh, ktorý sme tam vtedy mali, smeroval k tomu, aby už koaličná väčšina, nech je akákoľvek, nemohla zabiť konanie vo výbore pre konflikty záujmov, ako to vidíme dneska, ale aby v takom prípade sa mohla menšina v tomto výbore obrátiť na Ústavný súd a ten bol konečným arbitrom v takejto spornej veci.
Tento návrh neprináša žiadnu byrokraciu novú, ale zároveň zabezpečoval nestrannosť konania. Ako však vieme, tento návrh práve pre tieto dve ustanovenia, podrobnejšie majetkové priznania a nemožnosť chrániť svojich ľudí vo verejných funkciách následne SMER opakovane odmietol a predpokladám, že ich odmieta aj dodnes.
Z tohto dôvodu som ja ani po voľbách tento zákon opätovne nepredkladal, hoci on je pripravený a leží teda na stole už štyri roky a trikrát sme ho predtým predkladali, lebo nevidel som v tom zmysel. Ale čo mi dodalo nádej, bola jedna koaličná kríza a jednak opakované vyhlásenia pána predsedu parlamentu Danka, ktorý zrazu počas koaličnej krízy v sebe našiel novú a nečakanú vášeň pre novelu tohto zákona tak, aby sa naozaj niektoré veci upratali, ale táto vášeň sa nejak v jeho prípade nepretavila do skutkov, tak sme sa rozhodli, že mu treba pomôcť a preto tento zákon opätovne predkladáme, pretože parlament nepotrebuje, tento parlament nové premýšľanie, nové obrovské diskusie, hoci my sa im vôbec nebránime. Potrebuje najmä politickú vôľu, aby sme s tým naozaj niečo urobili a taká politická vôľa sa najlepšie demonštruje napríklad tým, že sa takýto návrh posunie do druhého čítania.
My máme rozdiely v tej novele, ktorú sme predložili my, a jemné rozdiely s tou novou, ktorú predložili poslanci OĽANO, ale poviem za seba, že ja nebudem hlasovať v prvom čítaní ani za jednu z nich, lebo vychádzajú z rovnakých princípov, a to sú tie princípy, ktoré som spomenul a ktoré v stručnom úvodnom slove spomínal aj pán poslanec Grendel. To znamená, že podstatné diskusie by sa mali potom odohrať v druhom čítaní o tom, ktorý z tých návrhov je lepší alebo je bližší tomu, čo je tu schváliteľné a zároveň by to mala byť aj diskusia o tom, ako ďalej.
Čo mi dovoľte na záver tohto úvodného slova odmietnuť, je prístup, momentálny prístup pána predsedu Danka, ktorý zvolil potom, čo OĽANO a my sme tento návrh predložili, tak zrazu teda pán predseda Národnej rady opätovne objavil v sebe tú vášeň leta z koaličnej krízy a rozhodol sa ustanoviť skupinu, ktorá by mala pripraviť novú novelu, len ja som aj zvažoval, že tento náš návrh tým pádom stiahneme, aby sme to aj my dali ako ústretové gesto, len potom som si prečítal, akú, akú úlohu chce zadať pán predseda Danko tejto skupine a to ma dosť znepokojilo. Lebo pán predseda Danko povedal, že v prvom rade a v prvom kole on chce vyriešiť to, aby za dvojnásobné porušenie ústavného zákona nebolo možné zobrať mandát, čím chce ako keby vydierať a chce teda to dosiahnuť aj trošku tým, takže pod linkou bude vydierať opozíciu alebo jej časť, že ak toto neschválite, tak vlastne možno vám, možno Matovičovi vezmeme mandát.
Je však jasné, že takýto, takáto zmena nebude chrániť ani len Igora Matoviča, ktorý navyše aspoň podľa môjho právneho názoru tú ochranu nepotrebuje, keďže došlo v jeho prípade k dvojnásobnému porušeniu počas dvoch funkčných období a tým pádom sa na to ten ústavný zákon nevzťahuje, ale takúto ochranu môžu potrebovať o pár mesiacov poslanci, ako je pán poslanec Danko, pán poslanec Hrnčiar a ďalší poslanci, ktorí by boli uznaní z porušenia tohto zákona v tomto volebnom období a tým pádom podľa dnes platného právneho stavu, ak sa v ich majetkových priznaniach nájde čo i len chybná čiarka, mali by prísť o mandát, to je dnešný právny stav. Oni sú takpovediac v podmienke. A ja chápem, že ich chce pán Danko vrátane samého seba ochrániť. Ja si tiež dokonca myslím, že za drobné chyby by nemali byť odoberané mandáty poslancom Národnej rady. Myslím, že by mali byť odoberané za závažné porušenia tohto zákona. Ale chcem povedať pánovi Dankovi rovno, že nebude nás vydierať Igorom Matovičom a aby nás dotlačil k tomu, že dáme amnestiu všetkým a žiadne iné zmeny sa v tomto zákone neudejú.
Aj preto som predložil tento návrh. Preto vítam, že OĽANO predložilo tiež svoju, mierne inú svoju verziu, lebo tým chceme vytvoriť tlak na to, aby sme naozaj zmenili ústavný zákon o konflikte záujmov, aby majetkové priznania mali výpovednú hodnotu a keď najbližšie pán Kaliňák bude robiť kšefty s Bašternákom a potom, a nenapíše to v svojom majetkovom priznaní, alebo keď bude od neho poberať neférovú výhodu, tak ho za to naozaj potrestáme, nielen ho bude koaličná väčšina môcť ochrániť. To je naším cieľom a ja verím, že týmto tlakom sa nám to aj podarí.
Ďakujem.

Vážení páni predkladatelia, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k obom návrhom ústavného zákona, čiže tlač 720, ktorú uviedol pán poslanec Grendel a tlač 724, ktorú uviedol pán poslanec Beblavý.
Návrh oboch ústavných zákonov spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby oba návrhy ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol vo vzťahu k obom návrhom ústavného zákona ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali oba návrhy ústavného zákona do 24. novembra 2017 a gestorský výbor do 27. novembra 2017. Zo znenia oboch návrhov ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom k obom návrhom zákona odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že oba návrhy ústavných zákonov prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrhy oboch ústavných zákonov prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhov ústavných zákonov vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia, respektíve oboch rozhodnutí predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte spojenú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. "Do politiky som prišiel z chalupy a do chalupy som sa vrátil." Vladimír Mečiar v novom filme pani Nvotovej z roku 2017. Neviem, z akej chalupy prišiel Vladimír Mečiar, ale všetci vieme, do akej sa vrátil a všetci vieme, čo o tejto chalupe hovorí jeho majetkové priznanie. V súvislosti s vilou Elektra v Trenčianskych Tepliciach majetkové priznanie pána Mečiara o žiadnej chalupe nehovorí, označuje túto vilu ako rodinný dom. Ide teda o chalupu, ktorej rekonštrukcia stála 40 miliónov korún, čiže vyše milión eur len rekonštrukcia, a to ešte nehovoríme o kúpnej cene a už vôbec nehovoríme o nábytku, umeleckých dielach, šperkoch, prípadne iných hnuteľných veciach, ktoré užíva majiteľ tejto chalupy. Dnes sa dá rodinný kúpiť napríklad v Osadnom alebo v Ubli za 14-tisíc eur. Z pohľadu majetkových priznaní je to to isté, ako Mečiarova Elektra, je to rodinný dom. Ak niekto býva v skromne zariadenom rodinnom dome v Ubli, vo svojom majetkovom priznaní má uvedené to isté, čo iný verejný funkcionár, ktorý má v dome napríklad zbierku obrazov od Martina Benku alebo šperky značky Cartier.
Zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov bol prijatý pred trinástimi rokmi. Za tú dobu sa nahromadilo viacero nedostatkov alebo nedokonalostí, spomeniem len niektoré, ktoré sa snažíme zmeniť alebo vylepšiť v tejto novele. Napríklad zjednotenie formuláru pre všetkých verejných funkcionárov. Ako možno viete, tí, ktorí zastávate rôzne verejné funkcie, dnes sa podávajú alebo dnes podávajú rôzni verejní funkcionári rôzne formuláre, ale pre zjednodušenie verejnej kontroly bude jednoduchšie, ak všetci budú mať rovnaké tieto formuláre.
Po druhé. Uvedenie ceny hnuteľných vecí a priznanie darov nad 5-tisíc eur. Dnes stačí napísať do majetkového priznania, že vlastníte umelecké diela, ale už nikto nerieši, v akej hodnote.
Po tretie. Zverejnenie užívaných hnuteľných vecí a nehnuteľností. To pre prípady, kedy vznikajú pochybnosti ohľadne napríklad nájmu a skutočnej trhovej ceny. Hovorím teraz tento príklad bez toho, aby som niekoho zbytočne dráždil a menoval.
Po ďalšie. Zverejnenie majetkových priznaní komunálnych politikov na internete. Keďže verejnými prostriedkami hospodária aj mestá aj obce, je úplne logické, aby primátori a starostovia a prípadne aj komunálni poslanci mali zverejnené svoje majetkové priznania na internete. V bratislavskom mestskom zastupiteľstve, už som to tu spomínal niekoľkokrát, bojujeme s takou tou absurditou už tretí rok, a síce, tam sa majetkové priznania odovzdajú v podateľni, pracovníčka vám podá potvrdenie, opečiatkované, že prevzala obálku a tá sa potom zamkne do plechovej skrine a už nikto nerieši, či v tej obálke je kus toaletného papiera alebo majetkové priznanie v zmysle zákona. Takže aj túto anomáliu odstraňuje táto novela.
A po ďalšie. Zaradenie nových funkcionárov do zoznamu tých, ktorí majú odovzdať majetkové priznanie, pretože od roku 2004 niektoré funkcie zanikli, nové pribudli, prípadne sa ukázala potreba verejnej kontroly funkcionárov, o ktorých sa v roku 2004 nepočítalo, že by mohli mať problémy s preukazovaním svojho majetku. Takto teda rozširujeme okruh napríklad o policajného prezidenta, špeciálneho prokurátora, šéfa finančného riaditeľstva, funkcionárov Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ÚRSO, Slovenského pozemkového fondu, ale aj členov vedenia rôznych spoločností, kde má štát majetkovú účasť.
Toto všetko, ale aj ďalšie niektoré čisto technické opravy nájdete v našej novele tohto zákona. Samozrejme prirodzenou reakciou môže byť, že načo to vôbec robíte, potrebujete 90 hlasov, je to zbytočné a tak ďalej.
Lenže je tu jedna okolnosť, ktorú už spomínal kolega Miro Beblavý. Je tu okolnosť, ktorá nám dodala sebavedomie k predloženiu tohto návrhu a pomôžem si teraz presným citátom z augusta tohto roka: "Ak má vláda naozaj taký záujem o boj proti korupcii, musí ísť sama príkladom. Pre žiadneho ministra ani verejného činiteľa nemôže byť problém podrobne zdokladovať celý svoj majetok. Pre každého, kto je v politike, vo vláde či na rôznych štátnych postoch, musí byť samozrejmé, že vie zdokladovať každé jedno euro alebo kúpu nehnuteľnosti či drahého auta, šperku."
Čo myslíte kolegovia, kto povedal tieto slová? Povedala ich Veronika Remišová? Tvrdí Veronika Remišová, že pre žiadneho ministra či verejného činiteľa nemôže byť problém podrobne preukázať pôvod svojho majetku? Nepovedala. Povedal to Igor Matovič? Sú to jeho slová, podľa ktorých je samozrejmosťou zdokladovať každé jedno euro v prípade verejných funkcionárov? Nepovedal to Igor Matovič. Ako to už kolega Miro Beblavý spomínal, sú to slová predsedu Národnej rady Andreja Danka. A nebýva to často, ale som presvedčený o tom, že aj Igor Matovič, aj Veronika Remišová s Andrejom Dankom plne súhlasia v tomto. Som presvedčený, že by to povedali rovnakými slovami. A keďže je to tak, verím, že tento návrh získal podporu minimálne od pána predsedu Národnej rady a jeho poslancov, v opačnom prípade by totiž nastala situácia, že by sme museli smutne skonštatovať, že to boli len slová, slová, slová.
Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec Grendel, ja by som chcel tiež doplniť, že aj ja súhlasím so slovami pána predsedu Danka.

Aj ja som chcela presne povedať, že (povedané s úsmevom) nielenže súhlasím, ale ja by som to dokonca lepšie nepovedala, ako to povedal on.

Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, ja budem len veľmi krátka a chcela by som povedať, že boj proti korupcii na Slovensku alebo za očistenie, za očistenie Slovenska od korupcie sa podobá takej plavbe na loďke, na deravej loďke na rozbúrenom mori. Zapcháte jednu dieru, máte tam ďalších desať dier.
Aj tieto majetkové priznania, o ktoré sa snažíme vlastne už počas druhého volebného obdobia, boli takým, jedným z takých, taká veľká snaha nášho hnutia zabrániť možnej, vytváraniu podhubia, podhubiu pre politickú korupciu, tak treba si uvedomiť, že je to, aj my si to uvedomujeme, keď predkladáme tento veľký zákon, že je to len jeden nástroj, že je to zapchanie len tej jednej diery. A také tri piliere boja proti korupcii sú jednak dobrá legislatíva, tam viete, že sme si dali spraviť ako Slovensko audit z OECD, aby preverili, ktoré opatrenia nám v legislatívnej oblasti ešte chýbajú. Jedným z nich sú napríklad tie majetkové priznania, ale ďalšie, ďalšie iniciatívy v legislatívnej oblasti sú napríklad hmotná zodpovednosť politikov alebo preukazovanie pôvodu majetku. Čiže toto nám ešte v legislatíve chýba, aby tá naša antikorupčná legislatíva skutočne nebola deravá.
Ale len legislatíva nestačí, druhé dva piliere sú personálne nominácie. Personálne nominácie, videli sme to pri rôznych kauzách, škandáloch, ľudia sú veľmi dôležití. Veľmi závisí od toho, ako to bude fungovať, či to bude fungovať, od toho, akých ľudí tam máte. Môžte mať tie isté zákony v dvoch rôznych krajinách, ale keď tam máte dosadených dobrých ľudí, tak to môže fungovať úplne ináč.
A žiaľ, videli sme to aj a teraz to vidíme na tejto poslednej kauze predraženej odmeny pre advokátsku kanceláriu pána Bžána. Vidíme, že jedno ministerstvo, ministerstvo hospodárstva a politickí nominanti, ktorí boli dosadení v štátnej firme MH Manažment, podpísali zmluvu, ktorá mala dosiahnuť až 77 miliónov eur. A potom tu máme druhé ministerstvo, ktoré operuje v tom istom legislatívnom prostredí. Máme tu ministerstvo financií, ktoré malo rovnako veľký spor, dokonca väčší spor a zložitejší, zložitejší spor aj obsahovo, aj výškou, výškou sporu, ktoré si najalo medzinárodnú právnickú, právnickú kanceláriu, renomovanú právnickú kanceláriu a zaplatil 3 milióny eur, ministerstvo pána Kažimíra. Čiže veľmi záleží na tom, akých ľudí tam máte. No a my hovoríme, že tí kľúčoví ľudia, je veľmi dôležité, ak chceme teda pohnúť s tou korupciou alebo nejako zabezpečiť vymáhanie spravodlivosti, špeciálny prokurátor, policajný prezident, dobrá polícia, dobré súdnictvo. Čiže personálne nominácie.
A posledným pilierom sú teda silné kontrolné inštitúcie. To znamená, že ako to volajú tých, anglosaský systém checks and balances, že to znamená, že áno, je tu nejaká exekutíva, vláda a potom treba mať veľmi silné kontrolné inštitúcie, ktoré vládu kontrolujú: Úrad pre verejné obstarávanie, Najvyšší kontrolný úrad, Protimonopolný úrad.
V zákone o štátnej službe je ďalšia taká, mala by to byť kvázi, nezávislý orgán, rada. Čiže a tieto nezávislé inštitúcie by mali kontrolovať výkon tej moci a prípadne korigovať rôzne nedostatky. Žiaľ, vidíme, že aj v týchto kontrolných inštitúciách, videli sme to na poslednom verejnom vypočutí, si sprivatizovala vláda a neni to dobré, neni to dobré ani pre samotnú vládu, pretože potom nemá spätnú väzbu o tom, ako spravuje krajinu. Na tieto posledné dve na, ani na personálne nominácie, ani na silné kontrolné inštitúcie my ako opozícia nemáme žiadny dosah. My nemôžeme nominovať ľudí, lebo nám ich neodhlasujete, na kontrolné inštitúcie nemáme dosah, môžeme len poukazovať, môžeme hovoriť o zisteniach kontrolného úradu, môžeme hovoriť o odporúčaniach, ktoré dáva Najvyšší kontrolný úrad, ktoré dáva ÚVO, ale nemáme na to dosah.
Ako poslanci čo môžeme robiť? No môžeme navrhovať legislatívu. Toto je taká naša podaná ruka, návrh, ktorý, ako povedal môj kolega Gábor Grendel, áno, sme takí povzbudení slovami predsedu národnej vlády, rady, preto sme predložili tento zákon opätovne a práve teraz a očakávame teda, že majetkové priznania, majetkové priznania naši kolegovia podporia. A myslím si, že je to aj veľmi dôležité aj pre občanov, aby si vedeli skontrolovať svojich politikov, aby vedeli, či sa náhodou v politike neobohacujú, aby vedeli, kde nadobudli majetok, akým, ako im ten majetok rastie počas výkonu funkcie, lebo nemôže sa stať, nechcem byť zbytočne útočná, ale nemôže sa stať, že politik vo funkcii ministra zarába mimo svojej funkcie, ja neviem, 400-tisíc eur, hovorí, ako dobre investuje a potom sa zistí, že nakoniec je to z obchodovania s daňovým podvodníkom pánom Bašternákom. Takže takéto veci by sa nemali stávať a tie transparentné majetkové priznania by výrazne pomohli aj k tomu, aby to vnímanie korupcie u občanov bolo menšie.
Takže bola by som veľmi rada, keby ste naše návrhy podporili a oceňujem aj snahu, vlastne trošku ma mrzelo, že bola sľúbená, vytvorenie pracovnej skupiny od začiatku volebného obdobia, ktorá sa mala tejto téme venovať, asi kolega Poliačik bude o tom hovoriť. Nakoniec sa tá skupina, v podstate už sme 19 mesiacov po voľbách, tá skupina sa pomaličky rozbieha až teraz. Uvidíme, ako bude smerovať, akým spôsobom pôjde. Ale teda myslím, že táto naša novela spoločne s kolegom Beblavým, že je to taký najkomplexnejší návrh, ktorý zatiaľ bol do parlamentu predložený. A myslím, že žiadne diery, čo sa týka tejto jednej oblasti, by už nemali byť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som na vystúpenie kolegyne Remišovej chcel reagovať tak, že by som chcel upozorniť na to, že bohumilá činnosť tých predkladateľov týchto návrhov by nemala viesť k nejakým prehnaným očakávaniam. Mali by sme si otvorene povedať, že my už sme prekonali obdobie, kedy transparentnosť bola pre vládnu garnitúru problém. Ja si spomínam, že na začiatku tohto volebného obdobia ako jeden z hlavných aktérov týchto kriminálnych káuz, o ktorých sa tu často hovorí, vybuchol od zúrivosti, keď sa mu vytklo niečo, čo následne sa zistilo, že proste to takto je. Transparentnosť je riešenie, ktoré bude mať výsledky v horizonte desiatok rokov. Bohužiaľ, tak to je. Vtip je v tom, že súčasná vládna garnitúra je v podstate zločinecká skupina, ktorá ovládla všetky nástroje na to, aby sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, to si vyprosím!

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
To si môžete vyprosiť, ale ja mám právo to povedať.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Viete, čo? Ak budete takto, ja vás nechám vypnúť.

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Neberte mi čas. Teraz hovorím ja.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Čo si to dovoľujete?! Ja nie som člen žiadnej zločineckej skupiny!

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Každý člen zločineckej skupiny by hovoril presne to isté.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Čo si myslíte o sebe?!

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Každý člen zločineckej skupiny by hovoril presne to isté. Vy ste členom zločineckej skupiny.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR

197.
Tak vy ste zločinec! Tak dobre, vy ste tiež zločinec. To je dobré vám počúvať?

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Ja nekradnem. Ja nevládnem tu.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
A ja kradnem?! Pán poslanec, ja kradnem?!!

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
To nevieme. To zistíme, až keď sa dostaneme do vlády.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
To si vyprosím od vás! Čo si to dovoľujete ako právnik?! Môžete zastupovať jedine sliepky!

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Ja som poslanec a ja môžem povedať (povedané súbežne s predsedajúcim), čo ja chcem a vy ma nemáte čo prerušovať!