23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja len kratučko nadviažem na kolegu Galeka, ktorý je teda v tomto odborníkom, a myslím si, že veľmi dobre to vysvetlil. Ja som úplne nevedel, že či pôjde do rozpravy, tak som sa radšej prihlásil a dal som to aj faktickou, ale, ale, čiže len kratučko chcem povedať možno tú filozofiu centrálnych zdrojov tepla, lebo Karol to veľmi dobre vysvetlil a ukázal, aké nevoľníctvo sa tu deje vlastne, taká tá krivda, do ktorej sme sa dostali práve tou novelou v roku 2014.
Ale čo chcem povedať, že centrálne zdroje tepla nie sú teda zlá myšlienka, pretože vidíme, že naozaj sú krajiny, kde to funguje. Len je dôležité, aby fungovali efektívne, aby fungovali v prospech toho konzumenta, v prospech zákazníka, v prospech občana. A to je to, čo vidíme, že sa tu nedeje. A preto je veľmi dôležité tento celý stav nejakým spôsobom správne zadefinovať. A tak ako je to teraz upratané, tak vidíme, že to nie je prospešné. Takže ja len na margo toho, že som chcel som práve vytiahnuť tú myšlienku, že centrálne zdroje ako také sú, sú veľmi dobré, ale musia byť funkčné, musia byť, by som povedal, udržiavané, aby dosahovali tú efektivitu. A to je to, čo vidíme, že sa za posledné, alebo za posledné, za posledných 30 rokov (povedané so smiechom), alebo proste vidíme, že sa to nedeje, že sú tí, ktorí sa o tieto centrálne zdroje tepla nestarali ako o dedičstvo, ktoré sme zdedili z minulého režimu, ktorý, kedy sa to húfne stavalo. A vidíme, že v takom prípade naozaj ten zákazník potom dopláca, pretože všetky tie výnosy, totižto ako v každom podnikaní potrebujete čas výnosov vracať späť do toho, aby ste obnovovali svoju infraštruktúru, aby ste obnovovali svoje, svoje zdroje. A vidíme, že to sa tu mnohokrát nedialo.
A teraz vlastne tá investícia, ktorá je potrebná na to, aby znovu tie zdroje boli efektívne, sa prenáša opäť na zákazníka. Ale mnohokrát tieto podniky boli v rukách mesta, ktoré si vybralo tieto zisky a použilo si ich na iné účely, a dneska by to chcelo preniesť práve na tých, ktorí sú vykurovaní aby to oni doplatili. A toto je práve tá krivda, tá nespravodlivosť, ktorá sa tu deje a ktorú súčasný zákonný stav určitým spôsobom nám umožňuje, tým, ktorí nie sú teda poslušní, keď tak poviem, alebo zodpovední. Takže je, je dôležité doniesť do tohto naozaj tú mieru zodpovednosti a nastaviť ten systém tak, aby to podnikanie bolo férové a aby v konečnom dôsledku nebol postihnutý ten zákazník, tak ako to aj kolega Karol Galek veľmi dobre vysvetlil.
Takže to je len môj príspevok, ktorý som chcel ešte do toho tak doplniť, aby sme mali možno taký celý obraz.
Ďakujem.

Edo, toto, čo navrhujeme, je v pléne už štvrtý-piatykrát a definujem to od začiatku ako teplárenské nevoľníctvo. Jednoducho je neakceptovateľné, ak si predstavíme, že na pôde nejakého mesta alebo obce by napríklad podnikalo Tesco a ono by mohlo vydať záväzné stanovisko, že vedľa nemôže byť vystavaný Kaufland, Nay alebo iný. Neviem už lepšiu analógiu k tomuto vytvoriť, a preto si myslím, že či už zapojenie európskej úrovne, citácie, ktoré máme v dôvodovej správe od interpelácie pána Sulíka, túto zákonnú úpravu od mája 2014 sme atakovali s Luciou Nicholsonovou a jednoducho sme chceli ľuďom odstrániť teplárenské nevoľníctvo.
Nemyslím si, že odpojenie od neefektívneho, zlého a možno aj oligarchami prelezeného centrálneho zdroja tepla je dobré nastavenie, a tým, akým spôsobom sa tento zákon prijal a prijíma, ako platí, jednoducho ľudí sme postavili do teplárenského nevoľníctva.
Túto agendu, dúfam, že prebrali veľmi dobrí ľudia, či ty, alebo Galek, a jednoducho držím vám palce, aby ste narovnali do budúcna tieto ohnuté pomery a aby ľudia, ktorí majú plné právo sa rozhodnúť, kto im bude kúriť, a aby toto svoje právo mohli využiť. Držím vám v tom palce a dúfam, že po 2020 najneskôr sa vám to podarí otočiť.

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne za slovo, ale aj tebe za tú podporu, pretože naozaj celým týmto cieľom tejto iniciatívy je, aby ľudia mohli naozaj kúriť lacno, alebo teda efektívne, naozaj zaslúžene, že hodnota za peniaze, a aby mali možnosť výberu, aby tu bol proste klasické trhové podmienky, tak jako to má po správnosti fungovať, aby tu nebolo žiadne ohýbanie, ktoré si ty aj pomenoval. Takže na toto budeme dbať, budeme na to naďalej poukazovať a snažiť sa v tom priniesť také ten, to zdravé do toho vniesť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, ako ste zvyknutí, my z opozície predkladáme len drobné zmeny. Neusilujeme sa o veľké koncepčné prevraty a rovnako aj táto zmena vyplynula z praxe.
Cieľom predloženého návrhu je zvýšiť vekovú hranicu pre získanie spôsobilosti nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, pokiaľ ide o nárok na sirotský dôchodok z doterajších 15 rokov veku oprávnenej osoby na 18 rokov veku. Súčasné znenie zákona o sociálnom poistení stanovuje spôsobilosť nadobúdať práva a brať na seba povinnosti dovŕšením 15. roku veku. Predloženým návrhom sa do zákona o sociálnom poistení zakotvuje výnimka pre spôsobilosť dieťaťa nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v súvislosti s nárokom na sirotský dôchodok, a to dovŕšením 18. roku veku. Predložený návrh tak reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, kedy nezarábajúce 15-ročné siroty v pubertálnom veku sú príjemcami pomerne veľkých súm, ktoré využívajú ako vreckové v súlade so svojimi subjektívnymi prioritami. Toto nastavenie deformuje u mladého človeka vnímanie hodnoty peňazí ako ekvivalentu práce a do budúcna výrazne znižuje šance osvojiť si pracovné návyky a vlastnou prácou si zabezpečiť zdroj príjmov tak, aby neboli svojmu okoliu alebo štátu na príťaž.
Pre názornosť uvediem príklad. Pestúnska matka, ktorá má niekoľko súrodencov v starostlivosti, má rovnako chlapca, ktorý má 15 rokov a poberá sirotský dôchodok po svojich zomrelých rodičoch, a keďže má k nemu voľný prístup, tak podľa svojich úvah nakladá s týmito peniazmi. Vieme, že deti v tomto veku všeobecne nie sú zrelé k takým, k takýmto, k nakladaniu s takýmito veľkými sumami, a preto sa stáva to, že chlapec vynakladá mnoho peňazí úplne neúčelne, pričom pestúnskej matke je krátený pestúnsky príspevok práve o tú sumu, ktorú chlapec úplne neúčelne minie na svoje vlastné potreby. Čiže ide aj o to, aby sme výchovne pôsobili na deti, o to, aby mali primerane veku svoje povinnosti, ale aj svoje práva.
Preto vás prosím o podporu tejto malej, drobnej zmeny, ktorá však uľahčí život mnohým náhradným rodičom, a, naopak, bude akýmsi výchovným momentom pre deti, ktoré ešte nie sú spôsobilé narábať so stovkami euro.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola Výborom Národnej rady pre sociálne veci určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 716. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme zákon alebo novelu zákona o diaľničnej známke. Účelom alebo cieľom našej novely je zaviesť spravodlivosť pri úhrade ročnej diaľničnej známky. Tá v súčasnosti neplatí skutočne rok, ak si ju kúpite inokedy ako, ako v decembri alebo v januári. A podrobne o obsahu tohto zákona a dôvodoch, prečo predkladáme tento návrh zákona, vám porozprávam detailne v rozprave, do ktorej sa hneď teraz hlásim. A toto na úvod.
Tu by som na úvod skončil so svojím slovom.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej, Eugena Jurzyca, Jozefa Rajtára a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 772). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu, že o predmetnom, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia zákona, návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V druhom čítaní. Odporúčam.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Takže dovoľte mi, vážené kolegyne, vážení kolegovia, odôvodniť náš návrh, ktorým chceme zlepšiť ten súčasný stav, ktorý je a ktorý podľa nás je nespravodlivý.
Asi vám nemusím pripomínať, že rok má 365 dní, každé štyri roky 366. S kolegami, tu Eugen sa už usmieva, sme preberali aj rôzne iné kalendáre, aj o tom, že ešte by sa dal precizovať ten náš návrh, aby to bolo ešte lepšie, ako to je, ale predpokladám, že takto, ako to je, to je dostatočne precizované. Keď si objednávate služby typu mobil alebo internet na doma, alebo napríklad povinné zmluvné poistenie na svoje motorové vozidlo, všetky tieto zmluvy trvajú, ak ich podpisujete na rok, tak 365 dní.
Ale na Slovensku máme jednu výnimku. Pri kúpe ročnej diaľničnej známky toto neplatí. Túto veľmi zlú a negatívnu výnimku chceme naším zákonom zmeniť, chceme to, chceme túto nespravodlivosť v zákone odstrániť a chceme, aby, ak motorista zaplatí 50 eur za ročnú známku, aby mu platila naozaj rok, teda 365 dní. Mám tu aj výpočty, o koľko takto oberáme motoristov ročne, a to na základe predaja ročných známok v jednotlivých mesiacoch roka. Po výpočte a násobku počtom mesiacov, ktoré skutočne takáto ročná známka platí, a straty za mesiace, kedy táto známka neplatí, sme prišli k sume 2,8 mil. eur pri výbere sumy približne 82 až 83 mil. eur ročne. Takto štát vyberá navyše od motoristov 2,8 mil. eur, ktoré zaplatia, ale nevyužívajú.
Ďalší problém a dôvod, prečo prichádzame s touto novelou, je ten, že pred dvoma rokmi, kedy sme zaviedli elektronické diaľničné známky, sme vlastne neurobili nič iné, len to, že sme nálepky, ktoré dovtedy boli 10-dňové, 30-dňové a ročné, sme nahradili len elektronickou formou.
To znamená, nevyužívame žiaden potenciál, ktorý nám elektronická podoba známok dáva. Naším návrhom ten potenciál chceme využiť. Je mi veľmi ľúto, že ministerstvo dopravy do dnešného dňa, kedy už má dostatočne precízne informácie o predaji známok, ešte neprišlo s takýmto ústretovým krokom pre motoristov. A len pre vašu informáciu vám prečítam, ako rástli tržby od roku 2014, aby sme vedeli porovnať aj obdobia pred zavedením elektronických známok, aj po zavedení.
Za rok 2014 výnosy 67,2 mil., za rok 2015, to boli ešte nálepky, 71 mil.
Po zavedení elektronickej formy, rok 2016: 81,2 a rok 2017, po tom, ako som si od ministra dopravy vyžiadal informácie o predaji za jednotlivé mesiace až do konca novembra, predaj 84,2 mil. To ešte nemáme koniec roka.
To je ďalší dôvod, prečo by ministerstvo malo pristúpiť k tomu, aby vyšlo v ústrety motoristom, ktorí si platia ročné známky a nevyužívajú ich, bohužiaľ, dnes celý rok.
Samozrejme, na túto tému som ja s pánom ministrom diskutoval, diskutovali sme viackrát, niekedy aj na výbore a, a počul som úvahy o tom, že by mohla, mohli nastať akési výpadky v prípade, výpadky financií, ak by sme zaviedli naozaj to, že diaľničná známka by platila 365 dní, a nie tak, ako je to dnes. Zobral som si teda predaj po jednotlivých mesiacoch za roky 2016 až 2017 a fakty sú nasledovné.
Priemerný predaj mesačných známok je približne 20-tisíc s výnimkou letných mesiacov, kedy je predaj niekde na úrovni 70- až 90-tisíc. Toto vyplýva z nákupov mesačných známok tých, ktorí prichádzajú na Slovensko zo zahraničia na dovolenku. Potom ale v mesiacoch október, november a december už máme predaj nie na priemere 20-tisíc, ale 40-tisíc. A analogicky z tohto vyplýva, že práve 20-tisíc predajov mesačných známok je dôvod, alebo to sú tí motoristi, ktorí by si inak za, za iných okolností kúpili známky ročné, pretože v mesiacoch október, november a december sa im už ročná neoplatí kupovať, keďže im platí len tri mesiace, a to je trikrát štrnásť, štyridsaťdva a to je menej ako ročná za 50 eur. Z tohto vyplýva, že ak by títo motoristi si kúpili namiesto mesačných známok alebo trikrát mesačná známka, kúpili by si ročnú, ktorá by platila potom ale už 365 dní v objeme 20-tisíc kusov, z tohto mi vyplýva, že výpadok, ak ho môžem takto nazvať, sa pohybuje na úrovni 150-tisíc eur až nula, a to v závislosti od toho, či to bude 20-tisíc, alebo 19-tisíc, alebo 18-tisíc motoristov, čo, uznáte, pri výnose 84 mil. je zanedbateľná suma.
Zároveň, a to chcem podotknúť, v prípade zavedenia takejto známky, ktorá by platila skutočne 365 dní, sa radikálne zvyšuje komfort pre motoristov a aj tí, ktorí jednoducho chodia po diaľnici len náhodne v niektorých dňoch alebo mesiacoch roka, by si v takomto prípade kúpili už ročnú známku a nechodili by po cestách povedzme 1. triedy, 2. alebo 3. triedy, pretože by to pre nich nebolo také výhodné, ako chodiť po diaľnici.
Samozrejme, máme v strane Sloboda a Solidarita predstavy, ako ešte lepšie sflexibilniť elektronizáciu diaľničnej známky, a podľa nášho názoru by mala byť možnosť taká, aby si motorista mohol kúpiť známku na ľubovoľný počet dní. Samozrejme, tak, aby tam tá suma sa skladala z dvoch častí, jednej pevnej, ktorá by zohľadňovala účtovné náklady Národnej diaľničnej spoločnosti, a potom jednoducho cena každého dňa, pričom potom celková suma na daný počet dní bola tá pevná časť plus násobok dní alebo ceny za jednotlivý deň. Takto si my predstavujeme, že by mala vyzerať forma nákupu diaľničnej známky na Slovensku. Už dnes ten kontrolný systém umožňuje kontrolovať 10-dňovú, umožňuje kontrolovať 30-dňovú. Nevidíme žiaden technický problém, prečo by to nemohlo byť aj na ľubovoľný počet dní. Vždycky tam vlastne ten systém vyhodnocuje deň po tom, ako vám končí platnosť tej známky.
Pevne verím, že som vás presvedčil, že úvahy o tom, že by tu boli nejaké straty, sú neopodstatnené, a chcem vás, samozrejme, týmto požiadať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, o podporu tohto zákona. Nerobíte to pre nás, nerobíte to pre stranu Sloboda a Solidarita, robíte to pre motoristov Slovenskej republiky, ktorí sú, keď to tak poviem nadnesene, skutočne dojnou kravou tohto štátu a zaslúžia si konečne aspoň v tomto jednom segmente, ktorým financujú údržbu, opravu diaľničnej siete konkrétne, povedal by som, serióznejší prístup zo strany štátu.
Týmto by som skončil. Samozrejme, vidím, že sú aj nejaké faktické, na ktoré rád potom odpoviem.
Ďakujeme pekne za slovo.

Ďakujem za slovo. Tak ja môžem povedať, že podporujem tento návrh. Je to spravodlivé, je to dobré, je to preto, aby sme mali Slovensko lepším miestom pre život. Naozaj argument typu, že bude nejaký výpadok, no hej, ale ten výpadok je, to sú, dalo by sa povedať, istým spôsobom nespravodlivé peniaze. Ľudia niečo zaplatia a nedostanú za to to, čo si zaplatili. Takže ja podporujem to, aby naozaj platila diaľničná nálepka celú tú dobu platnosti aj tá ročná, to znamená 365 dní, resp. prípadne nejaké ešte okrajové presahy, aby to nebolo tak ako dneska, že si niekto kúpi auto a kúpi si diaľničnú nálepku, ja neviem, v septembri, tak vlastne má ju na štyri mesiace.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa chcem tiež pridať ako spolupredkladateľ k podpore tohto návrhu zákona, pretože som presvedčená, že ak má Slovensko taký progresívny systém diaľničných známok, aký má, tak jeho jediná modernosť nemá byť len v tom, že papierové nálepky, papierové známky sa už nebudú lepiť na sklo, ale predovšetkým jeho výhoda má byť v tom, že má byť flexibilný, má byť spravodlivý a má vyjsť v ústrety hlavne potrebám zákazníkov. Teda tým, ktorí ich platia. A rovnako som presvedčená, že okrem toho, že by malo byť možné kúpiť si diaľničnú známku na celý rok, mala by to byť, mala by tu existovať aj možnosť kúpiť si ho na ľubovoľný počet dní, pretože toto technicky možné je. A keď je to technicky možné, tak by bolo naozaj spravodlivé, aby aj reálne takú možnosť motoristi mali.
Som presvedčená, že ak je dnes možné kúpiť si túto známku na 10, 30 alebo 90 dní, tak to musí by možné aj na ľubovoľný počet dní, tak ako to zákazník potrebuje. Bolo by to ďaleko spravodlivejšie napríklad voči tým, ktorí celý rok diaľničné známky nevyužívajú, ale potrebujú napríklad niekam ísť, niekam prísť po diaľnici alebo prídu na dva týždne na dovolenku zo zahraničia alebo na nejaký víkendový nákup do Bratislavy. Som presvedčená, že, tak ako spomenul navrhovateľ, že tie finančné dopady naozaj nesmú byť argumentom v brzdení tohto návrhu zákona.
Je tu ešte jedna dôležitá vec, že ak napríklad je možné kúpiť si diaľničnú známku len na 10, 30 alebo 90 dní a nie je možné si ju kúpiť napríklad na deň, dva, tri, tak mnohých motoristov aj s autami dostaneme mimo diaľnic, dostaneme ich na, na okrajové cesty a tuto bude trpieť aj bezpečnosť.
Ďakujem.