45. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Veronika, veľmi dobre si rozbila ten argument diktát Bruselu, pretože čísla, fakty hovoria za všetko a ja to nebudem opakovať, lebo to tu zaznelo, a je to jasný dôkaz toho, že naša vláda v Bruseli je vysoko servilná, že opäť, jak som hovoril aj v predchádzajúcom vystúpení, že jedno hovorí a druhé koná, a vidíme, že jedny skutky sú v Bruseli, druhé skutky sú na Slovensku, alebo, resp. jedny slová sú v Bruseli, druhé slová sú na Slovensku. A toto je, tak ako sme, vlastne hovoríme, že my, tá Európska únia, áno, sú veci, ktoré treba reformovať, treba sa k nim vyjadrovať, ale už dnes sú aj nástroje a tento zákon to ešte, ešte upravuje, aby sme mohli zasahovať do toho, ako Európska únia bude vyzerať. Máme, máme možnosť a proste to formovať a toto je veľmi dôležité, aby zaznievalo čo najviac, aby ľudia pochopili, že problémom nie je samotný diktát Bruselu, ale problémom na Slovensku je samotná vláda. A preto je dôležité opravovať ten európsky dom všetkými nástrojmi a práve aj tento zákon je v tom úplne kľúčový.
Takže opäť vďaka.

Ďakujem kolegom za podnetné faktické, faktické pripomienky. Je to tak, nadávame na Brusel, ale keď sa máme ozvať, tak tú príležitosť nevyužijeme.

Ďakujem za slovo. Návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "návrh zákona"), na rokovanie Národnej rady predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Zuzana Šebová, Boris Kollár, Petra Krištúfková.
Súčasne platný zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene vo svojom obsahu upravuje vykonávanie pitvy, ale neumožňuje pozostalým oprávneným osobám získať podrobnú správu z pitvy, pretože nie je súčasťou zdravotnej dokumentácie. Táto dokumentácia je však podstatná k ustáleniu skutočnej príčiny smrti pre účely znaleckého dokazovania a sprístupňuje sa až na dožiadanie súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, čím sú pozostalí priamo nútení podať trestné oznámenie alebo civilnú žalobu, aby sa dostali k pitevnému protokolu.
Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná poslať poistencovi na základe jeho písomnej žiadosti úplný výpis z účtu poistenca. Výpis z účtu poistenca zdravotná poisťovňa doplní o výšku uhradenej úhrady poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Cieľom návrhu zákona je umožniť oprávnenej osobe na základe písomnej žiadosti nahliadnutie a vyhotovenie si fotokópie z protokolu o pitve a poskytnutie úplného výpisu z účtu poistenca zdravotnou poisťovňou.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná s právom Európskej únie.
V druhom zákone, kde navrhujeme zmenu, jedná sa o zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Cieľom návrhu zákona je odstrániť existujúcu výraznú nerovnováhu medzi stupňom ochrany spotrebiteľa a stupňom ochrany osoby poškodenej v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako špecifickej služby, resp. pozostalých po týchto osobách.
Za druhé, zaviesť príslušnosť súdov v sporoch o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Zaviesť príslušnosť súdov v sporoch o náhradu škody a nemajetkovej ujmy pri výkone verejnej moci.
Po štvrté, upraviť konanie vo veci žaloby o náhrade škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tak, aby pacient, resp. pozostalí postavenie, pozostalí mali postavenie slabšej, slabej strany sporu.
Po piate, upraviť konanie vo veci žaloby o náhrade škody a nemajetkovej ujmy pri výkone verejnej moci.
A za posledné, oslobodenie od platenia poplatkov v súdnych konaniach o náhrade škody a nemajetkovej ujmy pri výkone verejnej moci a v konaní o náhrade škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti alebo vznikli v súvislosti s nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem, toľko a zároveň sa hlásim do rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1463). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, téma, ktorú rieši návrh zákona, je ťažká. Ľudsky ťažká. Prísť o milované dieťa, je tá najväčšia strata, akú si vôbec viem predstaviť. Všetky rozhovory, ktoré som absolvovala s rodičmi, ktorí prišli o ten najcennejší poklad, vo mne zanechali stopu. Hlbokú. Stopu, ktorú nedokážem a ani nechcem vyhladiť. Krutý osud nevinných detí nás totiž nesmie nechať v žiadnom prípade ľahostajnými. Nemôžeme sa tváriť, že sa nás to netýka. Naše zákony v tejto oblasti sú také, že pozostalým nielenže nepomáhajú, ale skôr naopak, kladú im polená pod nohy.
Väčšina z nás si nedokáže predstaviť, aké to musí byť pre rodiča, keď po strate svojho milovaného dieťaťa klope na všetky možné dvere v zdravotnej poisťovni a vo všetkých dostane jednu a tú istú odpoveď. Zákonným zástupcom dieťaťa ste boli len do momentu jeho smrti. Následne poistný vzťah zanikol a súčasne platný zákon nám neumožňuje ako zdravotnej poisťovni vydať príbuzným, to jest oprávneným osobám, úplný výpis z účtu poistenca.
Považujete toto za normálne? Ja určite nie. Kde zostala naša ľudskosť? My zákony tvoríme a my sme spoluzodpovední za to, aby sa tento stav zmenil. Ľahostajnosť nemôže donekonečna vyhrávať nad zdravým rozumom.
Rodičia, ktorí majú pochybnosti o úkonoch v rámci poskytnutej zdravotnej starostlivosti sa k zdravotným záznamom nevedia dostať. Chcú získať podrobnú správu z pitvy ich milovaných detí, ale nedostanú sa ani k nej, pretože súčasne platné zákony to neumožňujú. Sami si odpovedzte, či je normálne, aby takto postavené zákony týrali ešte viac zdecimovaných rodičov a pozostalých, ktorí sú vystavení neľudskej mašinérii štátnych orgánov, čo sa oháňajú mantrou platných právnych predpisov. Frustrácia matiek a otcov je obrovská. A my neurobíme nič, aby sme ju zmiernili? Budeme sa len prizerať či privierať oči namiesto toho, aby sme im aspoň nejako pomohli? Kúsok empatie a ľudského prístupu, ktorý pretavíme do dobrého zákona, by nám všetkým prospelo.
Začalo sa to všetko tým, že som sa stretla s rodičmi detí, ktoré za podivuhodných okolností odišli na druhý svet. Oni od nás nečakajú zázraky, pretože keď vám zomrie dieťa, tak taký zázrak, aby ste dokázali žiť tak ako predtým, neexistuje. Verte mi. Chcú len spravodlivosť. Aspoň kúsok spravodlivosti, ktorá by im pomohla nájsť odpoveď na trýznivé otázky, ktoré ich trápia odvtedy, čo ich deti odišli na večnosť. Dlhujeme to všetkým deťom, ich obetavým rodičom a všetkým pozostalým: Jakubka, Sebinka, Simonky, Maroška, Timejky, Dianky, Ivka, Ninky a mnohých ďalších. Som presvedčená, že je to v našich silách.
Mimochodom, aj jedna zo súkromných zdravotných poisťovní už potvrdila, že prístup k informáciám o zosnulom je z pohľadu praxe v súčasnosti pre pozostalých naozaj prebyrokratizovaný a komplikovaný. Dôležité pre nich je, aby sa bral ohľad predovšetkým na ochranu týchto údajov pred neoprávnenými osobami, to jest osoby požadujúce tieto citlivé údaje by museli jednoznačne a nespochybniteľne preukázať oprávnenie na takýto prístup. Celkovo sa vyjadrili, že náš legislatívny zámer má potenciál pomôcť pozostalým, čo je presne to, čo týmto návrhom chceme dosiahnuť.
Pokiaľ ide o pitevné protokoly, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou priznal, že zákon dnes explicitne nerieši ich poskytovanie príbuzným. Zároveň dodal, že pred troma mesiacmi navrhol ministerstvu zdravotníctva legislatívnu zmenu, ktorá by v zákone zadefinovala poskytovanie údajov z pitevného protokolu okrem iného aj blízkym osobám. Už aj z tohto dôvodu som presvedčená, že náš návrh by mohol nájsť široký konsenzus. Samozrejme len vtedy, ak nám ide bezvýhradne o to, aby sme pomohli pozostalým, ktorí sú ťažko skúšaní osudom.
Inak podobné prekážky, aké som spomínala v predchádzajúcich odsekoch, sa dotýkajú tiež zmien v Civilnom sporovom poriadku. Ako je možné, že na rozdiel od spotrebiteľa či zamestnanca nemá pacient postavenie slabšej strany? Prečo nepožíva zvýšený stupeň ochrany? Prečo musí čakať na orgány činné v trestnom konaní, aby ho vôbec mal?
Podstatným bodom návrhu zákona je skutočnosť, že sa ním upravuje konanie vo veci žaloby o náhrade škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a pri výkone verejnej moci. Občania musia mať pred súdom rovnocenné postavenie, nemôžu byť už na začiatku znevýhodňovaní pred byrokratickou mašinériou štátu.
V tejto súvislosti navrhujeme tiež zmenu v miestnej príslušnosti prenesením na tri okresné súdy v sídle krajských súdov, keďže sme presvedčení, že vysoko špecializovaná problematika tzv. medicínskych sporov si zaslúži malý počet okresných súdov, čím sa stane ich špecifickou agendou. Špecializácia je v tomto prípade určite lepšou alternatívou, podľa mňa jednoznačným krokom dopredu.
V neposlednom rade problémom je tiež skutočnosť, že žalobcovia vo veci poškodenia zdravia, resp. úmrtia nie sú oslobodení od platenia súdneho poplatku ani od povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazov. Snažme sa pomáhať najlepšie, ako vieme, nevystavujme ich čím väčšej byrokracii len preto, aby sme ich odplašili od úmyslu domáhať sa pravdy, nech je už akákoľvek.
Teraz si dovolím zacitovať list, ktorý bol zaslaný aj pánovi premiérovi, a spomenúť jeden prípad. Takže citujem: "Ja Jana Jarašová v mene svojej dcérky Dianky, mala len osemnásť mesiacov, ktorá zomrela v októbri 2017 v dôsledku závažného pochybenia detského oddelenia nemocnice v Galante na rotavírus, s neskorším odhalením určitého druhu salmonelózy.
Dianka nastúpila na toto oddelenie v piatok ako nedehydrovaná. Následkom ignorácie lekárov a celého oddelenia jej navodili na tomto oddelení komplikovaný rozvrat vnútorného prostredia. V sobotu poobede Didka dostala kŕče a cirka pol hodinu nato prestala dýchať. Privolaný primár so službukonajúcou neatestovanou lekárkou nevedeli, čo sa deje. Stále len opakovali, že ani oni to nechápu. A ja som to mala chápať? Ja len viem, čo som videla a zažila, ale žiaľ, pochopila som to až neskoro. Nadopovali ju diazepamom, nevedeli, koľko jej ho aplikovali, nevedeli spustiť prístroje, nemali intubačnú sadu na JIS priamo na oddelení ani správnu veľkosť masky na rozdýchanie pre dojčatá. Nakoniec, keď prestala dýchať a konečne po niekoľkých dlhých, cirka 20 minútach ju zaintubovali, nevedeli spustiť prístroj. Museli preň utekať na novorodenecké oddelenie, ktorý mal dýchať za ňu. Predo mnou sa rozprávali, ako keby som tam ani nebola. Všetko, čo som na JIS zažila, videla a počula, popreli vo svojich výpovediach. Veď áno, slovo proti slovu.
Potom Didku previezli vrtuľníkom do Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave, chceli sa zbaviť zodpovednosti. Chceli sa zbaviť zodpovednosti. V Bratislave sa snažili mi ozrejmiť situáciu a až tam som si uvedomila, čo sa v Galante stalo. Že mi Didku nechali umierať na rukách s tvrdením, veď len spinká, je unavená. Ale ona mi celý ten deň upadala do kómy. I keď vedeli v Bratislave, že je to beznádejné, stále sa snažili pre ňu a pre nás urobiť maximum. Dianka mala tak poškodený mozog, že tlak mala 80 a normál je 8. V nedeľu ráno o štvrtej hodine nám oznámili, že náš anjelik zomrel. Plakali s nami sestričky, lekári, lebo na tomto oddelení berú svoju prácu ako poslanie, nie ako biznis.
Podali sme podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale celých dlhých osem mesiacov stále čakáme na pravdu. Podali sme aj trestné oznámenie, kde za celých sedem mesiacov nechali len vypršať lehoty na dôkazový materiál, kde za celých sedem mesiacov vypočuli len štyri osoby. Máme zase len veriť? Nie som presvedčená, že tento štát, polícia, robí všetko pre to, aby sme zistili pravdu, i keď my ju už vieme. Ako je možné, že na oddelení je neatestovaný lekár? Ako je možné, že po smrti nášho anjelika tento akože lekár dostane atestáciu, i keď je pod vyšetrovaním úradu nad zdravotnou starostlivosťou? Ako je možné, že lekár, podotýkam primár oddelenia, nevie spustiť prístroje, ktoré majú zachrániť vaše dieťa? Ako je možné, že primár nevidí opuch mozgu na CT? Ako je to možné, že vás nechajú ísť za vaším umierajúcim dieťaťom s vedomím, že jeho stav je stabilizovaný? Prečo sa stratili výsledky z okresnej hygieny, že Dianka mala potvrdenú salmonelózu, a vy máte len svedka zamestnankyňu okresnej hygieny? Ako je možné, že taká bolesť a smrť ostane bez vyvodenia dôsledkov? Nezabili nám len Didku, ale zabili nás všetkých, ktorí sme ju milovali."
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, urobme spoločne správny krok, ktorým bude schválenie oboch návrhov zákonov. Oba predkladané zákony majú ambíciu občanom pomáhať. To by mala byť alfa a omega nášho pôsobenia v politike.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda, ctené, ctení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol uvedený teda návrh zákona o e-Governmente.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je dosiahnutie legislatívnej zmeny v oblastiach autentifikácie, ide o doplnenie identifikačných schém publikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a podľa nariadenia Rady o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie. Ďalej ide o podmienenie vydanie alternatívneho autentifikátora, zápisom identifikátora osoby do registra fyzických osôb alebo pridelením rodného čísla a legislatívnotechnické úpravy v ustanovení o spôsoboch autentifikácie. Toto, tieto zmeny budú teda, teda v oblasti autentifikácie a v oblasti elektronických schránok. Ide o zriadenie elektronických schránok občanom mladším ako 18 rokov, umožnenie začať konania o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu adresáta, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že nastal objektívny technický problém s doručovaním. Ide o povinné zverejňovanie nástrojov na tvorbu elektronických podaní a rozšírenie možností používania elektronického občianskeho preukazu a údajov z registrov pre subjekty európskeho práva.
No a takisto novela zákona umožňuje so súhlasom klientov získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov elektronickej eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok ako v službách e-Governmentu a vypúšťajú sa niektoré ustanovenia o akreditovanom platiteľovi z dôvodu nevyužívanie tejto služby a z dôvodu, že v čase zavedenie úpravy akreditovaných platiteľov v oblasti úhrad orgánov verejnej moci v praxi sa presadilo riešenie platieb cez tzv. systémy e-kolku a ustanovenia o akreditovaných platiteľov sa stali prakticky obsolentnými.
No a ďalej, čo sa týka ďalších úprav, tie sú na základe podnetov z praxe. Ide o zrušenie povinnosti spoločného podpisovania rozhodnutí a doložiek právoplatnosti, ďalej je to úprava vzoru osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii a uľahčenie poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci pri použití modulu procesnej integrácie a integrácie údajov. Čiže je to novela, ktorá teda reaguje na smernice Európskeho parlamentu, reaguje na praktické problémy z praxe a takisto rozširuje niektoré ďalšie možnosti, ako som už spomenul, používať elektronické schránky občanov od 15 rokov alebo aj to, aby si teda banky, poštové podniky či telekomunikační operátori mohli overovať svojich klientov na základe ich žiadostí a ich elektronických občianskych preukazov v spolupráci s ministerstvom vnútra.
Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem pekne, skončil som s úvodným slovom.

Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1420.)
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dobré ráno prajem. Dnes ráno začneme takýmto aj dôležitým zákonom. Vždy je dobré, keď počujeme v tejto sále nejaký zákon, počujeme o zákone o e-Governmente, pretože je to jedna z oblastí, po ktorej, myslím, že nielen my, ale, myslím, že aj občania túžia, aby fungovala omnoho lepšie, aby sme v nej napredovali, a nielen dosahovali lepšie priečky v rebríčku, ale hlavne aby sme mohli jednoduchší život, pretože predpokladám, že to je skutočný cieľ, mať čo najviac užívateľov a čo najpohodlnejšie používanie, aby sme so štátom, ideálne by bolo, ak by sme so štátnom mohli komunikovať len z pohodlia svojej obývačky, keď to tak poviem.
Takže tu máme zákon, ktorý prichádza s nejakými vylepšeniami. Veľmi podnetné bolo aj to, že zaznelo vlastne v úvodnom slove, že boli reflektované aj podnety z praxe. Ja by som však možno dal to do takého väčšieho kontextu, pretože keď sa bavíme o tejto oblasti, a preto som k tomu aj chcel vystúpiť, lebo naozaj táto oblasť možno nie vždy dostáva takú pozornosť, ako by sme možno čakali, že čakali by sme možnože, alebo ľudia tak možno očakávajú, že však sa to nejako rýchlo udeje. Ale keď si zoberieme tie výdavky, ktoré naozaj smerujú do tejto oblasti, a pozrieme si aj efektivitu, ktorá sa dosahovala za minulé roky, či už kratšie, alebo dlhšie obdobie, tak vidíme, že ten pomer kvalita a cena nie je, nie je dobrý. O to viac o tom hovorí samotné umiestnenie v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti, kde sa nachádzame na 20. mieste, čiže sme pod priemerom EÚ. Vieme, že sú tu iné tigre, keď to tak nazvem, ako napríklad Estónsko, ktoré dokáže za omnoho menej peňazí dosiahnuť omnoho lepšie výsledky. Takže, samozrejme, je kam rásť.
Jedna z takých vecí, čo ma zaujala práve zo správy Implementačnej jednotky Útvaru hodnoty za peniaze, pretože chcem povedať, že, myslím, že veľmi kvalitné, kvalitné informácie, kvalitné dáta odzneli aj pre vašu oblasť, ale aj pre ostatné. A myslím, že toto je práve tá dobrá práca, že ja ako človek, politik aj v parlamente môžem povedať, že toto sú, presne čo by sme očakávali od práce analytikov, aby poskytli aj nám k debate proste kvalitné dáta, aby sme sa tu nemuseli baviť o dojmoch, ale aby sme sa tu mohli naozaj baviť o faktoch, o tvrdých, tvrdých dátach, ktoré sú proste rozanalyzované, a potom už je to na politikoch, ako tieto dáta uchopia. A preto som rád, že, že takéto niečo existuje, že to vzniklo a že to má podporu aj v súčasnej vláde. To je také veľké pozitívum.
No a vlastne z tejto správy vidíme, že zaostávame, alebo teda v tom hodnotení DESI, v tom indexe digitálnej ekonomiky zaostávame hlavne v internetovom pripojení, a teda v tom parametre dostupnosť internetu a cena pripojenia. A tuto podľa mňa je taký súvis a možno aj taká otázka na vás, pán podpredseda, že ak je nejaký taký plán toto nejak výraznejšie zmeniť, pretože ak chceme, aby ľudia nabehli na informačný systém štátu, tak, samozrejme, musia mať vyššiu pripojenosť. A preto aj sa bavíme aj o tej autentifikácii, pretože to je ďalší, druhý kľúč.
Ale teda ešte kratučko by som sa povenoval tomu kontextu a potom by som išiel možno k tým dvom veciam, ktoré, ktoré sú súčasťou aj tohto zákonu. Čiže vidíme, že tie výdavky sú naozaj veľkej, veľkej, veľkého objemu, rádovo 400 až 500 mil. Vidíme, že za posledný rok, z roku 2017 na rok 2018 narástli výdavky o 20 %, čo, čo nie je málo, a človek by očakával, že sa to nejako pretaví. A teraz ja si myslím, že to je práve o tom, že ak aj nerastie nejaký extra záujem o tú, o tú stránku alebo komunikáciu so štátom, tak vidíme, že z tej správy implementačnej jednotky, že vidíme aj miesta, kde sa dá usporiť a kde sa to nedarí. Napríklad tá revízia výdavkov hovorí, že bolo možné dosiahnuť úsporu rádovo medzi 20 až 48 mil., 25 až 48 mil., ktorá sa nedosiahla, a jednalo sa, teda hlavne tá najväčšia časť bola o tom, že sa mali centrálne obstarávať licencie Microsoft, ale nestihla sa podpísať zmluva, a tak nám unikla vlastne úspora v roku 2018 13 mil., čo opäť nie je, nie je malá čiastka, pretože akékoľvek euro, ktoré môžme usporiť, ho môžme použiť niekde inde. A my tu v parlamente veľa rokujeme o požiadavkách a potrebách, kde by tie peniaze sa mohli vložiť, takže preto si myslím, že keď vidíme miesto, kde sa to usporiť dá, tak je to prepasená, keď to tak poviem, príležitosť na to, aby sme to mohli investovať do dôležitejších alebo tiež veľmi dôležitých sektorov, ako sú napríklad zdravotníctvo alebo doprava, cesty I. triedy a podobne.
Taktiež vidím ten, a keď vás tu máme, tak, tak vidím aj ten problém s tým hodnotením projektov v Útvare hodnoty za peniaze, pretože vieme, že všetky nad 10 mil. by mali byť prehodnotené, ale vieme, že sa to nedeje. Na posúdenie neboli predložené projekty, až tri technické zariadenia v hodnote spolu 246, alebo resp. 100 mil.
A taktiež, čo som si tam všimol, a to by ma možno zaujímal váš názor, že taká tá výtka bola, že je tam slabý a žiadny popis tých prínosov projektov, že potom ťažko sa to možno aj analyzuje. A keď naozaj chceme sa rozprávať o tom, aby sme aj tu v tomto pléne mohli pracovať s kvalitnými dátami, tak ťažšie sa nám potom hovorí o dátach, keď samotní analytici tie dáta nevedia vyhodnotiť tak kvalitne, pokiaľ nemajú tie informácie od vás. Teda spomína sa tam, že chýbajú im informácie o tom, čo je projekt, aká je funkcionalita, a potom teda, samozrejme, sa to náročnejšie vyhodnocuje.
Taktiež teda som si všimol, že tam chýba metodika zbierania dát a benchmarkov, a o tom sme sa rozprávali aj minule, že ťažko sa potom dá vyhodnotiť, že do akej miery tá cena je adekvátna, keď to tak poviem. A toto podľa mňa by bolo veľmi dôležité naozaj čo najskôr zaviesť do platnosti.
Keď sa bavíme o vylepšovaní a naozaj o tom, aby ľudia mohli viacej používať, je tu ešte jedna oblasť, ktorú, kde vidím takú priestor na úsporu, a to by ma tiež zaujímal váš názor, a to je práve ten cloud, vlastný cloud. Vieme, že dnes prichádzajú do..., alebo sú dostupné rôzne hybridné cloudy. A aj komerčné. A vieme, že tie komerčné naozaj sú, by som povedal, bezkonkurenčné, čo sa týka ceny, že vedia poskytovať cenu, myslím, že dve, dva doláre za terabajt. Viem, že tam bol argument, čo sa týka bezpečnosti, ale myslím, že ani to už nie je nejakou prekážkou, že dali dáta inej entite, pretože, myslím, že aj štát už teraz komunikuje o spolupráce práve s takýmito hybridnými cloudami. Takže tu by ma tiež, ak môžem využiť teda aj tento priestor na otázku na vás, že ako to vidíte z hľadiska prechodu, lebo viem, že štát má investovať do svojho cloudu tých 270 mil.
A tu by som chcel práve ten parameter ukázať, že práve pri napríklad výsledkoch vo voľbách, alebo aj keď Finančná správa vlastne má ten nápor okolo dátumu podávania daňových priznaní, tak je veľmi dôležité práve, aby mala tú kapacitu, a poskytla, a či by nebolo práve na toto vhodné využívať tieto hybridné cloudy, aby sme mohli zefektívniť tie výdavky, pretože toto je miesto, ktoré ja vidím určite ako, ako miesto veľkej efektivity, a nemusíme držať veľké kapacity, ktoré v iný čas v roku nevieme absolútne využiť, pretože nemáme takú frekvenciu na, alebo taký nápor na obslúženie toľkých, toľkých požiadaviek.
Taktiež musím povedať ešte jednu vec. Keď sa tu aj bavíme teda všeobecne o e-Governmente a vôbec tých zákonoch a tých opatreniach, a budeme sa o tom baviť aj v tom ďalšom zákone, tak mne to trošku pripadá, že nie sú úplne zvolené priority, a pripomína mi to rezort dopravy. My sme tu veľa rokovali aj pri uvoľnení dlhovej brzdy a o prioritách, ktoré cesty sa majú stavať. A tiež vidím, že ako keby tie projekty, ktoré sa dostávajú na stôl práve pod vaším, vaším rezortom, keď to tak nazvem, tak nie vždy zodpovedajú nejakému logickému, logickej postupnosti a toto sa udialo práve aj pri budovaní diaľnic.
Ja si pamätám, ešte keď som s kolegom Blanárom sa rozprával o úseku Strážov - Brodno, ktorý sa postavil za niekoľko stovák miliónov, a naozaj dnes je využívaný iba pár tisíckami áut a hneď za vlastne tým tunelom, za Brodnom sú tie najkritickejšie úseky, Brodno - Kysucké Nové Mesto a Oščadnica, kde sú 20-tisícové frekvencie áut, a tie sa nepostavili, ale máme práve úsek, ktorý je, ktorý je zbytočný, a zdá sa mi, až aj tuto niekedy sa urobia opatrenia alebo zrealizujú sa projekty, ktoré nie sú nevyhnutné, ale boli poruke, možno, ako sa hovorí, bolo to, to nízko visiace ovocie, ktoré sa dalo ľahko urobiť, ale, ale neprinieslo taký efekt. A myslím si, že tie priority sú preto veľmi dôležité, aby boli nastavené. A teda ja som si nevšimol alebo nenašiel som nejaký zásobník projektov, ktorý by sa dal pozrieť a vyhodnotiť, že tak áno, toto sú, ako by som povedal, taký ten, ten plán cesty, aby sme mohli aj my sa pozrieť na to, že či to nám napreduje alebo či to dáva teda dobrý zmysel.
Jednu vec, ktorú by som ešte chcel pou..., kým, kým vás tu máme, lebo budeme preberať v pondelok správu z NKÚ, ale to tu bude pán predseda NKÚ a vlastne oni tam vytýkajú aj personálnu zodpovednosť za obrovské omeškania a predraženia. Tak by ma zaujímal váš možno pohľad na to ako človeka, ktorý je na vrchu tohto rezortu, že ako sa vy pozeráte na túto správu, pretože vlastne bolo tam vytknuté, že ani po desiatich rokoch nie je idea e-zdravotníctva naplnená v plnej miere. A nazvali to, že to nie je úspešný projekt informatizácie. Takže tu by ma určite zaujímalo, že či vy plánujete vyvodiť nejakú personálnu zodpovednosť, alebo už bola vyvodená a ako.
Teraz by som prešiel priamo teda k tým samotným bodom, samotným bodom tohto zákona. Prvé je vlastne tá autentifikácia. Vidím tu stále ešte väčší priestor na, na to zlepšenie. Na jednej strane máme tie elektronické občianske preukazy na dobrej úrovni. V Európe sme jedna z krajín, ktorá v tomto pomerne je ďaleko, a sú aj teda bezpečné. Zažili sme tam vlastne tie problémy, ale, ale potom sa to nejako vyriešilo. Problém však vidím, že ešte stále menej ako tretina občanov má aktívny elektronický preukaz, a to je podľa mňa aj prekážka toho, aby, aby to tu fungovalo, aby boli aj požiadavky, a teda zo strany občanov na ten systém. A vidíme, že ľudia to nepovažujú zatiaľ za atraktívny nástroj. A to je podľa mňa ten kľúč, že je dôležité, aby sme ľuďom ukázali, že tento nástroj môže byť atraktívny, ale aby sme ho aj zatraktívnili, aby ľudia chápali, že, že to nie je len nejaká kartička, ktorú ľudia majú zadefinovanú, že to potrebujem kvôli štátu, ale aby pochopili, že toto môže byť nejaká univerzálna karta, ktorá môže mať pre nich veľké benefity. Takisto ako to bolo voľakedy s mobilom, keď sme ho používali len na telefonovanie, a zrazu prišlo, prišli smartfóny, vlastne a stali sa z nich multifunkčné zariadenia, a dnes naozaj keď si zoberiete, na čo používate mobil, tak telefonovanie je možno maximálne tak jedna tretina a zvyšok sú všetky iné činnosti, ktoré tam robíte. A toto by sa malo proste preniesť aj do používania práve tej elektronického občianskeho preukazu, aby aj ľudia pochopili, že môže to byť niečo ako s tým smartfónom, že, že to nebude len karta na to, aby ukázali pri, keď ich zastaví polícia alebo keď potrebuje niečo riešiť so štátom, ale že môžu mať z toho veľké iné výhody.
Tu viem, že teda je trošku prekážka aj práve s tým sprístupnením práve tých, neviem, či to nazvem správne, certifikáty, ale, ale viem aj z dokumentov, že už v roku 2009 sa rátalo s tým, že bude využité, využité tento elektronický občiansky preukaz aj v komerčnom svete. Ale prebehlo 10 rokov a vidíme, že sme sa nepohli nejako ďaleko. A toto vidím ako problém. A vlastne opäť, keď budem citovať z tej súhrnnej správy implementačné jednotky, tak práve tam je tiež zaznamenané, že pri vytváraní ID bolo jedno z plánovaných využití nového elektronického občianskeho preukazu a jeho využitie mimo služieb štátnej správy. Čiže využitie v súkromnom sektore práve otváralo tie možnosti širšieho využitia, a či už to bolo pri autentifikácii služieb finančných inštitúcií, v online obchode či pri podpisovaní zmlúv, a s týmto využitím používal sumou 46 mil. eur a k skutočnému splneniu funkcionality tretím stranám, ale ešte stále dodnes nedošlo, čo opäť považujem za, za zlyhanie. Opatrenie sa neplnilo ani v roku 2018 a vlastne implementačná jednotka neeviduje žiadny pokrok v sprístupnení eID komerčným subjektom oproti stratégii 2017.
A ďalšia vec, o ktorej sme sa už aj my rozprávali, keď sa bavíme o nejakých vylepšeniach, tak je pomerne jednoduchá, opäť také to nízko visiace ovocie, práve to user friendly toho softvéru, čiže urobiť to pre užívateľov jednoduché. A mnoho, stačilo by v prvom kroku naozaj len pretextovať, pretextovať tie jednotlivé stránky, pretože niektoré naozaj tie textácie sú, sú nezrozumiteľné. A musím povedať, že toto, myslím si, že je vôbec niečo náročné ani časovo, ani, ani finančne. A takýto krok by sa nemal odkladať na to, že keď sa bude prebudovávať celý systém, ak to vie pomôcť výrazne už dnes.
Čiže tým pádom by aj vlastne to Slovensko.sk mohlo byť príťažlivejšie. A taktiež dôležité, aby fungovala táto stránka veľmi dobre, či už prehľadne cez mobil, alebo cez tablet. Vidíme, že komerčný sektor toto má ako jednu z prvých priorít, aby akákoľvek komunikácia s ich portálmi cez elektronické rozhranie bola vždy prehľadná, vábivá a ľahko, ľahko obsluhovateľná.
Takže a ďalšia vec, hoci tento zákon vlastne hovorí aj o tom, že zlepšuje prístup k OpenAPI, tak tu by som tiež chcel povedať takých pár postrehov, ktoré by sa podľa mňa dali rozšíriť. A je to práve o tom, čo som hovoril aj pri tom eID, aby to bolo dostupné vlastne pre firmy, pretože musíme si povedať, že za dva roky sa toto nepodarilo a že brzdí to vlastne aj tú digitálnu ekonomiku a znižuje vlastne potenciálnu efektivitu podnikov, pretože ak máme napríklad nejaký malý elektronický obchodík alebo dochádzkový systém, tak ak by ministerstvo vnútra povinne umožnilo, a tak ten systém, ktorý by niekto využíval, by sa mohol do toho zapojiť a vedeli by používať vlastne ľudia aj tieto elektronické preukazy, či už aj vlastne by sa dali, tieto OpenAPI by sa dali využívať aj do zapracovania do rôznych účtovných softvérov a podobne, že by nemuseli posielať poštové veci, ale mohli by komunikovať priamo so štátom.
Takže vidíme, že toto, v tomto to vlastne brzdí aj samotný štát. A tá transparentnosť je dôležitá. Pamätáte si, čo ste mali tlačovú besedu, myslím, s pánom premiérom, keď bola tá kauza s lustrovaním novinárov, tak aj tu vidím priestor pre to, aby vlastne tieto elektronické občianske preukazy alebo identifikačné karty boli využívané práve na tento účel. Viem, že tam ste, myslím, že vy spomínali, že by mohli mať nejaké separátne, ale potom sa pán premiér povedal, že však sa to dá rozšíriť, aby mohli využívať práve túto jednu kartu, lebo myslím si, že pointou nie je o to, aby človek mal veľa kárt, ale práve naopak, aby mal jednu kartu a v tej, s tou mal prístup do mnohých systémov.
Čo sa týka e-schránky, tak tam vidím ešte jeden problém, a to je práve to, že nie je jediná, pretože vidíme, že Finančná správa stále má vlastnú, a tuto tiež podľa mňa je priestor na to, a práve pre to zjednodušenie a zatraktívnenie aj pre občana, aby tento systém bol, aby to prišlo do stavu jednej schránky.
Je to asi pozostalosť toho, ako boli tie systémy budované, že každý si budoval sám, jednak stálo to veľa peňazí a vlastne si mnohokrát aj tieto systémy konkurovali. Ale toto je jedna z oblastí, ktorá podľa mňa je vysokej priority a mala by sa čo najrýchlejšie odstrániť.
A poslednú vec, ktorú by som k tomu možno len povedal, sú práve tie, tie finančné nároky, alebo teda finančné náklady, ktoré to bude stáť. Vidíme, že naozaj tento systém bude nákladný. Bude to stáť v priebehu troch rokov, keď tak poviem, desiatky miliónov alebo milióny až desiatky miliónov. A to je práve dôležité, aby aj to obstarávanie, ktoré som spomínal na začiatku, že vidíme, že tie výdavky sú vo veľkých objemoch, rádovo 400-500 mil., a vieme, že akékoľvek obstaranie má vplyv aj na cenu prevádzky, že práve v tomto biznise to funguje tak, že z obstarávacej ceny sa potom vypočítava cena prevádzky, a preto je veľmi dôležité, aby tie benchmarkky existovali, aby sme vedeli dosiahnuť čo najlepšiu cenu, čo najnižšiu cenu na trhu, aká je možná, pretože to nám určí potom aj cenu tej réžie, a preto aj pri tomto systéme, keď sa ide do toho investovať rádovo milióny, tak by sa mala podariť vyobstarať čo najlepšia cena.
Preto je veľmi dôležité nadefinovať tie parametre tak, aby sa o to mohla, mohla o to udiať aj najväčšia súťaž na trhu, pretože vieme, že tá dosahuje potom aj najkonkurenčnejšie ceny. Takže z tohto pohľadu je taký aj apel z mojej strany, aby to bolo vyobstarané za čo najlepšie, najlepšie ceny, najnižšie ceny, aby sme dosiahli čo najväčšiu efektivitu, a teda čo najväčšiu hodnotu za peniaze. Toľko z mojej strany k tomuto zákonu a vlastne vôbec aj k tomu kontextu.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Heger, spomínal si vo svojom vystúpení, že tento zákon prináša ďalšie výdavky na strane štátu. Ja som si ich tak zrátal, je to v dôvodovej správe, nejakých 45 mil. euro.
Keďže sa tam vlastne jedná aj o eID karty, chcem sa, prostredníctvom tejto faktickej poznámky doplniť teda to tvoje vystúpenie a spýtať sa pána podpredsedu vlády, že či sa v tom ráta aj s výmenou týchto čipov na našich občianskych preukazoch, pretože na výbore pre obranu a bezpečnosť vznikla určitá hystéria, že budeme začipovaní, a potrebujeme vlastne nové čipy v občianskych preukazoch, ktoré budú mať bezkontaktnú technológiu, pretože Európska únia od nás požaduje, aby na týchto čipoch boli aj biometrické údaje, tak takúto otázku by som vlastne chcel prostredníctvom tejto faktickej poznámky položiť pánovi podpredsedovi. Verím, že v záverečnom slove sa k tomuto vyjadrí.
Ďakujem veľmi pekne.