12. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorý predkladám do Národnej rady, sleduje jediný cieľ. Ministerstvá a verejné inštitúcie budú na jeho základe musieť poskytovať informácie o zistených prehreškoch pri čerpaní eurofondov. Verejnosť tak dostane kompletné informácie. Okrem popisu zisteného problému pri čerpaní eurofondov bude zverejnený aj porušený predpis, meno inštitúcie porušujúcej pravidlá, výška neoprávnenej čerpanej sumy aj to, ako sa vzniknutý problém bude riešiť. Samozrejme, po technickej stránke bude zverejňovanie informácií upravené tak, aby sa sprístupnili len tie správy, pri ktorých nebude ohrozený princíp prezumpcie neviny prijímateľov. Motívom zákona totiž nie je škandalizácia firiem či obcí zverejňovaním nepreukázateľných prípadov porušenia pravidiel čerpania eurofondov. A preto budú zverejnené iba prípady, keď je zistená nezrovnalosť potvrdená rozhodnutím príslušného orgánu alebo súdu.
Novela tohto zákona je pokračovaním snahy súčasnej vládnej koalície o zásadný prelom vo verejnej kontrole čerpania prostriedkov z verejných zdrojov. Po tom, čo sa zaviedla povinnosť zverejňovať zmluvy a faktúry verejných inštitúcií, teda de facto kontrola účelnosti čerpania peňazí zo štátneho rozpočtu, je toto ďalšia iniciatíva. Táto posúva kvalitu verejnej kontroly opäť o niečo ďalej. Bolo zlým zvykom považovať európske peniaze za také, ktoré nemajú majiteľa. Nikdy to tak nebolo. A táto predložená novela zákona dáva možnosť s takouto praxou nadobro skoncovať tým, že príjemcovia týchto peňazí budú už aj pod verejnou kontrolou.
Dámy a páni, dovoľte mi požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi poslancovi Ľudovítovi Jurčíkovi, aby nám dal informáciu o výsledku rokovania o návrhu vo výbore.

Vážení prítomní, ďakujem, že ste tu vydržali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 89 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými záväznými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná, o tom, že nebude mať dopad na štátny rozpočet obcí a vyšších územných celkov a že nemá negatívny vplyv na životné prostredie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára tohto roku č. 225 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh v zmysle zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca tohto roku a v gestorskom výbore do 18. marca tohto roku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Jeden. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy a pán poslanec Ondruš má slovo. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa veľmi krátko vyjadril k problematike štrukturálnych fondov alebo teda toho, čo nazývame slangovo eurofondy, a v nadväznosti na legislatívny návrh pána kolegu Štefanca.
Chcem povedať, že myslím si, že nikto nemá problém nikdy privítať akékoľvek opatrenia, ktoré zvyšujú či už transparentnosť alebo efektívnosť alebo jednoducho zvyšujú kvalitatívne nakladanie s tzv. eurofondmi a s peniazmi, ktoré Slovenská republika dostáva k dispozícii ako finančnú pomoc z Európskej únie. A niet pochýb o tom, že venovať pozornosť tejto oblasti je určite záslužná činnosť a je to správne aj bez ohľadu na to, v akej dobe k takýmto opatreniam pristupujeme.
Ale aby tu existoval aj nejaký koncepčný a seriózny prístup k vládnej koalícii, k využívaniu štrukturálnych fondov Európskej únie a k čerpaniu prostriedkov, ktoré z týchto fondov máme, v tejto súvislosti len veľmi krátko mi dovoľte upozorniť, že spôsob, akým sa jednotlivé prostriedky zo štrukturálnych fondov čerpajú, je taký, že rámcovo celé čerpanie zastrešuje Národný strategický referenčný rámec. A z tohto rámcového dokumentu potom vychádzajú jednotlivé operačné programy. Operačné programy sú práve tými dokumentmi, ktoré, zjednodušene povedané, podľa jednotlivých rezortov potom konkretizujú predovšetkým účel čerpania financií zo štrukturálnych fondov, resp. Kohézneho fondu Európskej únie.
V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že Národný strategický referenčný rámec, podľa ktorého sa riadi Slovenská republika v tomto programovacom období, to je programovacie obdobie, ktoré bude trvať do roku 2013, pripravovala ešte vládna garnitúra alebo teda vláda, na čele ktorej bol po druhýkrát Mikuláš Dzurinda. A táto vládna garnitúra pripravovala aj členenie Národného strategického referenčného rámca do jednotlivých operačných programov.
Musím povedať, že napriek tomu, že neskôr došlo k istým zmenám, a domnievam sa, že to boli pozitívne zmeny, pokiaľ ide o jednotlivé operačné programy, napr. poviem taký jeden konkrétny príklad, kedy pôvodne do volieb v roku 2006 bol pripravovaný operačný program Znalostná ekonomika a neskôr sa z tohto operačného programu stal operačný program Informatizácia spoločnosti, čo by som naozaj oceňoval ako pozitívny posun, pretože je veľmi nesprávne, aby sme sa v súvislosti s rozvojom znalostnej alebo vedomostnej spoločnosti sústreďovali len na jej ekonomickú stránku, nedošlo k zásadným zmenám. A možno povedať, že Národný strategický referenčný rámec vychádzal z akéhosi širokého spoločenského alebo politického konsenzu.
Preto ma veľmi prekvapuje prístup súčasnej vlády k čerpaniu štrukturálnych fondov, ktorý vyústil do dnešného zasadania vlády Slovenskej republiky. Na svojom dnešnom rokovaní totiž vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie k návrhu realokácie štrukturálnych fondov. A by som teda povedal a by som objasnil presne, o čo ide. V rámci jednotlivých operačných programov existuje konkrétna alokácia konkrétnych finančných prostriedkov na tieto operačné programy. Chcem upozorniť, že táto alokácia finančných prostriedkov na jednotlivé operačné programy je nielen výsledkom vlastnej vôle členského štátu Európskej únie, ale aj výsledkom dohody medzi príslušným členským štátom Európskej únie a Európskou komisiou, pretože stále napriek tomu, že tieto prostriedky čerpáme na národnej úrovni, ide o prostriedky Európskej únie. To znamená, že tu existuje nejaká dohoda, ktorá má podobu písomného záväzku vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou o tom, aké množstvo finančných prostriedkov budeme čerpať v rámci jednotlivých operačných programov. Musím zdôrazniť to, že to nie je výsledok len našej vlastnej slobodnej vôle, pretože tým, že je to výsledok dohody medzi členským štátom a Európskou komisiou, je zaručené, že pri čerpaní európskych fondov každá členská krajina musí rešpektovať nielen vlastné národné potreby, nielen vlastné národné záujmy alebo štátne záujmy, ale takisto aj isté priority, najmä teda programové politické priority, na ktorých sa dohodla Európska únia ako celok. Práve preto jednotlivé operačné programy musia odzrkadľovať aj priority stanovené na celoeurópskej úrovni. A práve preto aj jednotlivé operačné programy musia viesť k tomu, aby v celoeurópskom meradle príslušná krajina sa postupne dostávala na úroveň ostatných členských krajín. To je to, čo sa stanovuje už v Národnom strategickom referenčnom rámci ako rámcový cieľ Konvergencia. Z tohto dôvodu ma mimoriadne prekvapilo rozhodnutie vlády Slovenskej republiky pristúpiť k takej realokácii, o akej dnes vláda aj rozhodla.
Chcem povedať, že mojím cieľom nie je samoúčelne útočiť na vládu. A napokon aj predkladateľ tohto zákona pán poslanec Štefanec, ktorý je predsedom výboru pre európske záležitosti, môže dosvedčiť, že túto otázku som na rokovaní nášho európskeho výboru otváral už vlani. A výsledkom je aj platné uznesenie, ktoré prijal výbor pre európske záležitosti ohľadom otázok realokácie medzi jednotlivými operačnými programami, pretože ja osobne považujem za mimoriadne nebezpečné a osobitne aj mimoriadne chybné, že vláda rozhodla o takejto realokácii. Totižto, a teraz, prosím, dobre počúvajte, k akej realokácii, k akému presúvaniu finančných prostriedkov medzi jednotlivými operačnými programami by malo dôjsť. To je veľmi dôležité, pretože toto je stanovisko vlády Slovenskej republiky, s ktorým vláda musí ísť do Bruselu. Tam budú musieť sa uskutočniť rokovania. A až výsledkom týchto rokovaní môže byť schválenie zmien alokácií alebo teda vyčlenenia finančných prostriedkov pre jednotlivé operačné programy.
Cieľom vlády je navýšiť zdroje v operačnom programe Doprava, pričom prakticky výlučne sa majú tie navýšené finančné prostriedky použiť na výstavbu diaľnic. Nechcem spochybňovať tento cieľ. A my sme tu politicky jasne deklarovali, že budeme podporovať vládu v takých opatreniach, ktoré umožnia urýchliť výstavbu diaľnic na Slovensku, pretože, a to nepochybne je jasným faktom, diaľničná sieť na Slovensku nedosahuje úroveň diaľničných sietí v členských krajinách alebo, nazvem to, v starých členských krajinách Európskej únie. Napriek tomu ale musím upozorniť, z akých operačných programov do operačného programu majú natiecť peniaze. Dnes vláda rozhodla, že, po prvé, presunie finančné prostriedky z operačného programu Informatizácia spoločnosti, po druhé, presunie finančné prostriedky z operačného programu Výskum a vývoj, po tretie, presunie finančné prostriedky z operačného programu Vzdelávanie, po štvrté, presunie finančné prostriedky z operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Okrem toho sa budú presúvať aj nejaké prostriedky vnútri operačného programu, pretože ten systém funguje tak, že aj v rámci jednotlivých operačných programov sú tzv. prioritné osi. A na tieto prioritné osi sú opäť záväzným spôsobom alokované nejaké finančné prostriedky. Takže vláda Ivety Radičovej sa rozhodla, že z európskych peňazí potrebuje menej na informatizáciu spoločnosti, na rozvoj výskumu a vývoja, na vzdelávanie a na podporu zamestnanosti a sociálnej inklúzie.
Vážené kolegyne a kolegovia, nehovorím o maličkostiach. Dokopy ide o 350 mil. eur, ktoré majú takýmto spôsobom byť presunuté z týchto operačných programov. A moja otázka zásadná znie: Aký má význam zaoberať sa rôznymi otázkami súvisiacimi s čerpaním štrukturálnych fondov, ak sme postavení pred takúto „tristnú“ skutočnosť, že tu máme vládu, ktorá na jednej strane deklaruje podporu rozvoja modernizácie Slovenska a na druhej strane z európskych fondov sa rozhodne, že na to nepotrebuje peniaze a nepotrebuje peniaze na také kľúčové oblasti, ktoré sú nevyhnutné pre modernizáciu Slovenska, ako je informatizácia spoločnosti, podpora výskumu a vývoja, podpora vzdelávania a napokon podpora zamestnanosti a sociálnej inklúzie.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti vyslovil rozhorčenie a zásadný nesúhlas s takýmto rozhodovaním vlády, a to takisto v súvislosti s tým, že toto rozhodnutie urobila vláda bez nejakej širšej odbornej diskusie. Musím povedať, že pri tomto rozhodovaní o operačných programoch, ktoré sú v súčasnosti kľúčovým nástrojom na financovanie politík v daných oblastiach, teda v oblasti informatizácie, v oblasti výskumu a vývoja, resp. vzdelávania, aj v oblasti zamestnanosti, nebola o týchto návrhoch diskusia ani v jednotlivých príslušných výboroch Národnej rady. Ministri riadiaci tieto dotknuté rezorty, ide o tri rezorty, rezort školstva, rezort financií a rezort práce a sociálnych vecí, ani nediskutovali, ani neinformovali, aspoň formálne, príslušné výbory Národnej rady, že sa pripravuje takáto realokácia. A to ja považujem za vážnu chybu a vážny prešľap, pretože týmto spôsobom sme nedostali možnosť, aby sme sa seriózne vyjadrili k takémuto návrhu a k takémuto vážnemu kroku, ktorý, a o tom som hlboko presvedčený, vážne poškodzuje aj deklarované ciele, ktoré táto vláda deklarovala pri svojom nástupe v rámci programového vyhlásenia vlády.
Vážené kolegyne a kolegovia, dnešné rozhodnutie vlády považujem za vážnu chybu, zdôrazňujem, za vážnu chybu. A pevne verím, že vzhľadom na to, že budú o tomto rozhodnutí musieť sa ešte uskutočniť aj rokovania na úrovni Bruselu, že aspoň príslušné výbory Národnej rady sa ešte dodatočne touto otázkou budú zaoberať, že ešte dodatočným spôsobom sa k tomu vyjadríme. A pevne verím, že ešte bude možné predsa len dosiahnuť nejaké zmeny, možno aj teda v rámci rokovaní s Bruselom tak, aby sme nepoškodili to, čo nepochybne Slovensko pre svoju modernizáciu potrebuje, a to investície do informatizácie, vedy a výskumu, do vzdelávania a napokon aj do zvyšovanie zamestnanosti a zlepšovania sociálnej inklúzie v rámci našej spoločnosti. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)