12. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zopakujem to, čo som dostal inou formou od jedného nemenovaného poslanca koaličného na vaše iné návrhy, aj v tomto návrhu zopakujem to a budem to presne dupľovať a klincovať. "Mať tak vaše starosti, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky."
Treba povedať jasne tú dlhú genézu, to náročné rokovanie a rokovania najmä v rokoch 2002 až 2006. V rokoch, keď sme museli vo vzťahu k ministerstvu kultúry, ktoré to odmietalo, vyvinúť vo výbore vtedajšom pre vzdelávanie, vedu, šport, kultúru a médiá spolu aj s vtedajšími koaličnými poslancami, najmä s pánom Františkom Mikloškom, jeden z prvých predsedov slobodnej Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme vo všetkých oblastiach dosiahli to, aby Parlamentná knižnica bola zaradená tak v periodickej, aj neperiodickej tlači medzi povinné výtlačky, ktoré bude dostávať do Národnej rady.
Naviac sme si uvedomili, a tak sme aj argumentovali, že tak ako v iných štátoch od Kongresovej knižnice cez knižnicu v Dubline pri parlamente, či pre knižnicu v Londýne, v Ottawe, kde som bol, alebo v Prahe, alebo vo Viedni, takéto knižnice existujú a majú komplet všetko, čo vychádza v periodickej a neperiodickej tlači. Pretože tieto národy a tieto štáty a tieto parlamenty si uvedomujú, že je to súčasť kultúrneho dedičstva. A po čase robí sa istým spôsobom odborná selekcia a časť týchto časopisov, ktoré nie sú už potrebné, poskytne rôznym organizáciám, detským, mládežníckym a podobne, čo by sa dalo, samozrejme, veľmi rýchlo riešiť.
Váš návrh, ktorý hovorí o tom, že aby sme konkrétne zaplatili, vybrali časopisy; kto ich bude vyberať, tie odborné, a budeme ich platiť z rozpočtu Národnej rady? Považujem za naozaj scestné, pretože ich dostávame zadarmo a môžeme ich, samozrejme, nielen ukladať, archivovať, ale aj využívať. A je vecou Národnej rady, aby tak, ako je Kongresová knižnica v Spojených štátoch amerických alebo ako sú iné parlamentné knižnice, aby boli prístupné širokej verejnosti a navštevovali túto knižnicu.
Naviac argumentovať, že nemáme dostatok priestorov, Národná rada Slovenskej republiky, ktorá má vo vlastníctve Hrad, ktorý sa rekonštruuje, keby to mali iné kultúrne inštitúcie vrátane Národného archívu, takúto honosnú budovu - národnú kultúrnu pamiatku, tak by v tejto budove sa našlo dostatok priestorov pre to, aby sme tieto povinné výtlačky aj periodickej tlače, aj ktoré ste spomínali, mali kde uložiť a kde by sa mali v podstate archivovať do istého obdobia a potom o nich ďalej rozhodnúť.
Myslím si, že každý kultúrny národ a aj kultúrne parlamenty venujú a budú venovať tejto oblasti veľkú pozornosť. My sme vtedy presadzovali okrem Národnej knižnice, Slovenskej národnej knižnice v Martine, Ústrednej knižnice v Bratislave aj ďalšie knižnice v regiónoch, najmä štátne vedecké knižnice, kde sú univerzity a podobne, aby boli k dispozícií, a vrátane toho aj Ústrednú knižnicu Slovenskej akadémie vied, aby v nich v podstate naša spoločnosť mala dostatok materiálov a hodnôt, ktoré by sa týmto spôsobom archivovali, a v budúcnosti sa rozhodlo, čo tu treba ponechať ako v každom knižničnom systéme otvorenom a čo je možné darovať alebo vyselektovať, ako vylúčiť, to je aj v múzejnej tvorbe, aj v galerijnej tvorbe. Toto funguje všade a venovať povedzme tie výtlačky, ktoré sa vám nepozdávajú, detským domovom, sociálnym zariadeniam a tak ďalej atď. Táto možnosť tu je, len treba v podstate legislatívne aj v spolupráci s ministerstvom kultúry tieto veci napraviť.
Pre mňa je veľmi dôležité aj to, vy poviete, že či to poslanci alebo poslanci nenavštevujú. Nuž bol som na jednej konferencii ešte ako podpredseda Slovenskej akadémie vied v Krakove, kde sa zúčastnili zástupcovia nielen poľskej Akadémie vied, ale boli tam zástupcovia napríklad Max-Planck-Gesellschafte, inštitúcie niečo podobnej, ktorá nadviazala na Wilhemovu akadémiu cisára Wilhema v Nemecku, kde sme diskutovali, či je budúcnosť, lebo nie je budúcnosť v knižnej, písomnej, printovej forme a či v budúcnosti sa nebude to biť navzájom a že bude použitý viacej internet a bude to viacej v elektronickej forme. A tam bolo aj povedané veľmi vtipne jedným nemeckým vedcom, pán Lepenies, ekonóm, veľmi významný ekonóm a sociológ zo slobodnej Freie Universität Berlin (Slobodnej univerzity v Berlíne), že on si ten počítač ani laptop nezoberie do postele, že tá kniha je knihou, časopis je časopisom a budúcnosť majú rovnako knihy, ako aj internetizácia spoločnosti.
Napokon aj v takej vyspelej krajine, ako je Japonsko, venujú veľkú pozornosť tomuto kultúrnemu dedičstvu a týmto tlačiam a ich uchovávajú popri tom, že sú tam maximálne využité aj elektronické formy.
V Spojených štátoch amerických takéto knižnice, ako je Kongresová, sú aj v ďalších, nazvem to, kongresoch, nazvem to, jednotlivých republík, jednotlivých štátov, kde všade majú v každom štáte takúto knižnicu, kde sa nachádzajú všetky veci, ktoré vychádzajú nielen v regióne, ale aj v celých Spojených štátoch amerických. A je povinnosťou štátu, teda aj verejných zdrojov, vytvárať všetky podmienky, aby to bolo archivované.
Naviac Kongresová knižnica, keď sme mnohé veci v minulosti nevedeli zohnať v samotnej moskovskej knižnici, tam sme našli veci aj z východného bloku a z východnej Európy, práve v Kongresovej knižnici. A ja som bol veľmi rád, že som mohol aj Kongresovej knižnici vždy doniesť vecné dary, rôzne vydania zo Slovenska, ktoré vyšli predovšetkým v anglickom jazyku, aby o Slovensku sa takýmto spôsobom aj senátori, kongresmani Spojených štátov amerických a ľudia, ktorí to navštevujú, mali možnosť oboznámiť.
A znovu sa vrátim teda k meritu veci a to je to najpodstatnejšie, čo som chcel týmto povedať. O tom, že vystupujem a vy ste hovorili, že ste rokovali s predsedom poslaneckého klubu a že môj názor je celkom iný. To svedčí o slobode v našom parlamentnom klube a sme si tieto veci s pánom poslancom Paškom vysvetlili, lebo som nevedel, že s vami predtým rokoval. A škoda, že tu nie je, a dal mi za pravdu, že on s tým problém nemal v minulosti, nemal s tým ani pán predchádzajúci predseda Pavol Hrušovský a dokonca práve za jeho predsedovania v parlamente tu bolo prijaté to rozhodnutie a tento zákon, že sme výrazne posilnili knižnú a periodickú, teda neperiodickú a periodickú tvorbu zo Slovenska, ktorá sa dostala do tejto knižnice.
Preto si myslím, že nie je dobré, nie je to dobrá cesta, a myslím si, že treba hľadať iné spôsoby, pretože ten, kto chce riešiť veci, hľadá spôsoby a ten, kto nechce tie veci riešiť, tak hľadá dôvody. A myslím si, že človek, ktorý je na čele našej Národnej rady a naším speakrom, t. j. napríklad v kanadskom parlamente je speaker, má trošku iné postavenie, by mal skutočne mať aj ten kultúrny, kultivovaný a vedomostný rozmer. A naviac si myslím, že by tento materiál mal sa dostať aj do výboru pre školstvo, pretože je to o vedomostiach, je to o vzdelanosti a je to o vzdelanostnej spoločnosti a myslím si, že máme tam veľa múdrych ľudí, či už z opozície a z koalície, ktorí by sa k tomuto návrhu pána poslanca Sulíka, predsedu Národnej rady a predkladateľa, vyjadrili. Bolo by to dobré, lebo tam by sme mohli aj v tom, keď to prejde do druhého čítania, o týchto veciach diskutovať a hľadať argumenty aj odborníkov, knihovedcov. Ja nemám nikdy problém na tento výbor pozvať vždy odborníkov z praxe, pretože zákony robíme nie pre seba, ale robíme pre ľudí, pre občanov tejto vlasti a predovšetkým špeciálne pre ľudí, ktorí si to zaslúžia a ktorí v tejto oblasti pracujú.
Preto, pán predseda Národnej rady, samozrejme, nepovažujem to za správne rozhodnutie a dobré, rozumné rozhodnutie, skôr by som videl trošku v tom ochudobňujúce rozhodnutie pre našu Národnú radu. Naviac bude nás to stáť finančných prostriedkov, ktoré by sa dali výraznejšie využiť, aj v tej výške 900 eur, tak sa to pohybovalo taxatívne, na prácu parlamentu a na prácu tých ľudí, ktorí nám robia ten dôležitý servis v parlamente, v Národnej rade, a ktorí vytvárajú všetky podmienky pre to, aby naša práca bola zmysluplná, kvalitná, efektívna a predovšetkým pre občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Fakt len dve krátke faktické poznámky. Asi pán predseda Čaplovič vo svojej rozprave obhajoval terajší stav s tým, že Parlamentná knižnica je asi chápaná alebo je súčasťou či už národnej, alebo skôr občianskej identity, je to skôr ako symbolická záležitosť, ako praktická či efektívna. Musím však povedať, že Parlamentná knižnica nie je verejnou ustanovizňou, takže slúži to najmä na účely parlamentných poslancov parlamentu, toto je prvá.
A druhá, dvakrát ste spomenuli ako príklad knižnicu parlamentu vo Washingtone. Washingtonská knižnica archivuje len parlamentné tlače, len dokumenty, ktoré vznikajú pri parlamentnej práci.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. S radosťou konštatujem, že tu nejde o spor politický, ale ide tu o spor kultúrny. Na jednej strane sú takí ľudia ako Dušan Čaplovič alebo František Mikloško, rozhľadení v otázkach kultúry, histórie, spoločenských vied, ktorí si svojho času mysleli, že je dobré a prospešné, aby Parlamentná knižnica odoberala a po istú dobu archivovala aj povinné výtlačky periodickej a neperiodickej tlače. Na druhej strane je názor technokrata, možno dobrého počtára, ktorý si myslí, že tým veľa získame ekonomicky, ak to tak robiť nebudeme.
Ja sa v plnej miere staviam na stranu Dušana Čaploviča a Františka Mikloška.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že ja sa len môžem pripojiť k tejto dvojici mojich predrečníkov, pán predseda, s tým, že bola by to naozaj škoda. Môžeme sa baviť o čomkoľvek, pochopiteľne, je to téma skôr výsostne odborná a možno aj výsostne pocitová. A hovorím to preto, že som bol pri tých rozhovoroch aj pána Čaploviča, aj pri tých zdôvodneniach pána Františka Mikloška. A ja do budúcnosti sa pokúsim si vytiahnuť argumentáciu, vtedajšiu argumentáciu konkrétne aj pána Mikloška a konkrétne aj členov vtedajšieho poslaneckého zboru.
Hovorím ešte raz, končím tým, čím som začal, bola by to škoda, lebo to presviedčanie, ako si pamätám, aj v tej parlamentnej snemovni, keď to parlamentná snemovňa schválila, bolo veľmi veľa a práve u takých politicko-kultúrnych bardov, dovolím si to takto nazvať, ako bol Dušan Čaplovič a František Mikloško a im podobní. Takže budeme sa o tom určite baviť odborne a ja si nabudúce pripravím aj nejaké možno citácie z vystúpenia pána Mikloška.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Teším sa na túto odbornú diskusiu. Pôvodne som chcel vystúpiť v rozprave, ale teda ten čas nám utiekol, tak týmto sa aj hlásim potom do ústnej rozpravy, ale teraz budem len v krátkosti reagovať.
Pán Čaplovič, vy keď ste rozprávali, ja som mal dojem, že som predložil návrh na zrušenie Parlamentnej knižnice. To ani náhodou. Práveže aj mne ide o skvalitnenie jej práce. Jediné, čo navrhujem, je zrušiť periodickú, jej povinnosť periodickej tlače, všetkej periodickej tlače. Ani náhodou som sa a vedome som sa nedotkol neperiodickej tlače. Som za to, aby parlamentná knižnica zbierala, archivovala, dlhodobo archivovala všetky tie výtlačky, knihy, ktoré majú pre parlamentnú prácu zmysel.
A ja sám som napriek tomu, že, a ja sa vnímam viac ako technokrat, ako - jak nazvať - kultúrnika, v dobrom to myslím, samozrejme. Ale napriek tomu ja sám zbieram knihy a určite napríklad ja žiadne knihy nevyhadzujem. Len to, čo robíme dnes, my tých pracovníkov, ktorých tam máme, my ich zahlcujeme robotou, ktorá nebude mať nikdy žiaden prínos, a to je to, že nútime ich archivovať veci, ako som už menoval tie tituly, 95 % titulov netreba pre parlamentnú prácu. Tie, ktoré treba, voči tým mám všetku úctu a naďalej ich plánujem archivovať a, samozrejme, som nikdy nespravil to, že zrazu vyhodíme Parlamentnú revue alebo takéto niečo.
Čiže beriem vás za slovo, pán Jarjabek, dúfam, že vyhľadáte si tu to argumentárium vtedy a že si na pracovnej úrovni možno sadneme. Samozrejme, to, že to riešime tu, je to preto, lebo je to zákon, no inak, keby to bolo rozhodnutie predsedu, tak je to dávno urobené. Tak možnože si môžme ešte raz k tomu sadnúť, ide mi o skvalitnenie práce. A k tým vašim ďalším bodom poviem potom v rozprave v utorok.

Samozrejme, počkám si aj na vaše vyjadrenia v tej ústnej časti rozpravy, ale k pánovi poslancovi Somogyimu. Ja neviem, vy ste boli v Kongresovej knižnici v Spojených štátoch amerických, keď hovoríte, že len archivuje len parlamentné tlače? Ona archivuje všetko. Ona archivuje časopisy, ona vyarchivuje noviny, to tam všetko sa nachádza. A poslanci na rozdiel od našich poslancov a senátori a kongresmani majú veľmi často cez svojich bohatý tím asistentov, ktorý tam je, to nemajú jedného, ale majú piatich asistentov, im v tej práci pomáha a robia sa rešerše a podobne.
A tá budúcnosť našej knižnice má ísť týmto smerom. Pretože po nás tu musí niečo zostať, nielen paragrafy, ale aj niektoré kultúrne dedičstvo a nejaké hodnoty, za ktoré treba vedieť zabojovať v tom komplexe. A môžme sa v budúcnosti v podstate baviť, ako budeme robiť istým spôsobom selekciu, ako sa to robí v múzeách, galériách, v archívoch po čase a potom tieto veci sa odovzdávajú rôznym inštitúciám, ktorým sa to môže zísť a majú to v podstate k dispozícii. Noviny považujem za veľmi dôležitý artikel, aby bol archivovaný v knižniciach, aby bol k dispozícii, lebo viem si predstaviť, a koľko razy ako syn rád siahne po novinách z prvej Československej republiky, z Národného zhromaždenia v Českej republike a že je to veľmi dôležitý artikel, aby sme ich mali k dispozícii a vedeli ich využívať.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným dôvodom predkladaného návrhu zákona je po prvé transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/101, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica z roku 2003 č. 87 s cieľom začleniť činnosť leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci spoločenstva Európskej únie. Po druhé je to transpozícia Smernice 2009/29, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica tiež č. 87 a ruší sa schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov pre určité prevádzky.
Návrh zákona zosúlaďuje požitie kvót z druhého obchodovateľného obdobia v treťom obchodovateľnom období s požiadavkami Smernice 2003/87 a do návrhu zákona sa premietajú niektoré požiadavky, ktoré vyplynuli z uplatňovania zákona o praxi. Ďalej zákon spresňuje niektoré ustanovenia týkajúce sa podávania správ o emisiách skleníkových plynov a informovania Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Do predloženého návrhu sa premietlo nadobudnutie platnosti Kjótskeho protokolu k rámcovému dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite a postúpite do tretieho čítania. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 289 z 3. februára 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 238, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade bez pripomienok schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 238, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 62 zo 4. februára 2011. V citovanom uznesení výboru ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som.

Tak zatiaľ môžem úvodné slovo prečítať. (Hlasy v sále.) Netreba? (Hlasy v sále.) Uhm. (Hlasy v sále.)

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom predloženého návrhu novely zákona je transpozícia niekoľkých právnych aktov Európskej únie, predovšetkým dokončenie transpozície smernice o vodičských preukazoch. Najskôr by som povedal jednu pomerne zásadnú vec. Túto novelu schvaľujeme na základe aproximačnej smernice, čiže parlament, žiaľ, veľkú možnosť rozhodovania sa dnes nemá, čo je spôsobené tým, že, podľa mojej mienky, aj v minulosti sme pristupovali veľmi pasívne k rokovaniam na úrovni Európskej únie o schvaľovaní právnych predpisov európskych spoločenstiev, pretože dnes už musíme tieto smernice aproximovať.
Najzásadnejšou zmenou tohto zákona je zavedenie obmedzenej platnosti vodičských preukazov od januára 2013. Pri vodičských preukazoch na skupiny A a B smernica umožňuje členským štátom určiť časovú platnosť na desať až pätnásť rokov, čo využívame na maximum, na pätnásť rokov, pri skupinách C a D určuje striktne platnosť na päť rokov. Smernica o vodičských preukazoch nariaďuje povinnú výmenu všetkých súčasných vodičských preukazov s neobmedzenou platnosťou, pričom povinná výmena musí prebehnúť do roku 2033. Na základe toho sa vodičské preukazy vydané pred vstupom do Európskej únie budú musieť vymeniť do konca roku 2023 a vodičské preukazy vydané od vstupu do Európskej únie do roku 2013 sa budú musieť vymeniť do konca roka 2032. Teda vlastne rok pred tou maximálnou lehotou. Pre určité skupiny vodičov sa už aj dnes vyžadujú prísnejšie podmienky na zdravotnú a psychickú spôsobilosť, čo sa preukazuje dokladmi o zdravotnej a psychickej spôsobilosti, ktoré sú povinní mať pri vedení vozidla pri sebe.
Teraz, aby nevznikli nedorozumenia. Tuná k žiadnej zmene neprichádza. Ani u dôchodcov, ani u osôb, ktoré vedú nákladné vozidlá alebo autobusy. Jediná zmena je administratívna. To znamená, že vodiči starší ako 65 rokov nebudú už musieť mať pri sebe maximálne dvojročné potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ale bude priamo súčasťou vodičského preukazu, ktorý sa bezplatne bude obnovovať každé dva roky. Čiže práve naopak, ideme zjednodušovať administratívnu náročnosť pre dôchodcov. Popri zavedení obmedzenej platnosti vodičských preukazov sa v zákone o cestnej premávke zosúlaďuje evidovanie dopravných nehôd a odhlasovanie vozidiel do cudziny s adekvátnymi predpismi Európskej únie. Taktiež sa navrhuje možnosť... (nezrozumiteľne vyslovené -pozn. red.) ďalšej tabuľky s evidenčným číslom, ktorú bude možné použiť na nosič bicykla, namontovaný na spájacie zariadenie vozidla. V takýchto prípadoch totiž nosič bicykla znemožňuje riadnu čitateľnosť evidenčného čísla.
V novele zákona o správnych poplatkoch sa navrhuje výška poplatku za výmenu vodičského preukazu 3 eurá. Čiže ideme čisto náklady spojené s vydaním vodičského preukazu. Dnes je správny poplatok 6,5 eura približne. Chceme, aby tie opakované vodičáky boli naozaj za čo najnižšiu sumu. Teda, aby len pokryli náklady štátu. Oslobodenie od poplatkov sa bude týkať vydávania dokladov pri zmenách nezavinených občanom a už spomenuté oslobodenie osôb starších ako 65 rokov pri výmene vodičského preukazu.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania, keďže máme povinnosť schváliť tento návrh zákona v súvislosti s aproximáciou smernice Európskej únie.
Ďakujem pekne.