12. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorý predkladám do Národnej rady, sleduje jediný cieľ. Ministerstvá a verejné inštitúcie budú na jeho základe musieť poskytovať informácie o zistených prehreškoch pri čerpaní eurofondov. Verejnosť tak dostane kompletné informácie. Okrem popisu zisteného problému pri čerpaní eurofondov bude zverejnený aj porušený predpis, meno inštitúcie porušujúcej pravidlá, výška neoprávnenej čerpanej sumy aj to, ako sa vzniknutý problém bude riešiť. Samozrejme, po technickej stránke bude zverejňovanie informácií upravené tak, aby sa sprístupnili len tie správy, pri ktorých nebude ohrozený princíp prezumpcie neviny prijímateľov. Motívom zákona totiž nie je škandalizácia firiem či obcí zverejňovaním nepreukázateľných prípadov porušenia pravidiel čerpania eurofondov. A preto budú zverejnené iba prípady, keď je zistená nezrovnalosť potvrdená rozhodnutím príslušného orgánu alebo súdu.
Novela tohto zákona je pokračovaním snahy súčasnej vládnej koalície o zásadný prelom vo verejnej kontrole čerpania prostriedkov z verejných zdrojov. Po tom, čo sa zaviedla povinnosť zverejňovať zmluvy a faktúry verejných inštitúcií, teda de facto kontrola účelnosti čerpania peňazí zo štátneho rozpočtu, je toto ďalšia iniciatíva. Táto posúva kvalitu verejnej kontroly opäť o niečo ďalej. Bolo zlým zvykom považovať európske peniaze za také, ktoré nemajú majiteľa. Nikdy to tak nebolo. A táto predložená novela zákona dáva možnosť s takouto praxou nadobro skoncovať tým, že príjemcovia týchto peňazí budú už aj pod verejnou kontrolou.
Dámy a páni, dovoľte mi požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Vážení prítomní, ďakujem, že ste tu vydržali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 89 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými záväznými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná, o tom, že nebude mať dopad na štátny rozpočet obcí a vyšších územných celkov a že nemá negatívny vplyv na životné prostredie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára tohto roku č. 225 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh v zmysle zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca tohto roku a v gestorskom výbore do 18. marca tohto roku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa veľmi krátko vyjadril k problematike štrukturálnych fondov alebo teda toho, čo nazývame slangovo eurofondy, a v nadväznosti na legislatívny návrh pána kolegu Štefanca.
Chcem povedať, že myslím si, že nikto nemá problém nikdy privítať akékoľvek opatrenia, ktoré zvyšujú či už transparentnosť alebo efektívnosť alebo jednoducho zvyšujú kvalitatívne nakladanie s tzv. eurofondmi a s peniazmi, ktoré Slovenská republika dostáva k dispozícii ako finančnú pomoc z Európskej únie. A niet pochýb o tom, že venovať pozornosť tejto oblasti je určite záslužná činnosť a je to správne aj bez ohľadu na to, v akej dobe k takýmto opatreniam pristupujeme.
Ale aby tu existoval aj nejaký koncepčný a seriózny prístup k vládnej koalícii, k využívaniu štrukturálnych fondov Európskej únie a k čerpaniu prostriedkov, ktoré z týchto fondov máme, v tejto súvislosti len veľmi krátko mi dovoľte upozorniť, že spôsob, akým sa jednotlivé prostriedky zo štrukturálnych fondov čerpajú, je taký, že rámcovo celé čerpanie zastrešuje Národný strategický referenčný rámec. A z tohto rámcového dokumentu potom vychádzajú jednotlivé operačné programy. Operačné programy sú práve tými dokumentmi, ktoré, zjednodušene povedané, podľa jednotlivých rezortov potom konkretizujú predovšetkým účel čerpania financií zo štrukturálnych fondov, resp. Kohézneho fondu Európskej únie.
V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že Národný strategický referenčný rámec, podľa ktorého sa riadi Slovenská republika v tomto programovacom období, to je programovacie obdobie, ktoré bude trvať do roku 2013, pripravovala ešte vládna garnitúra alebo teda vláda, na čele ktorej bol po druhýkrát Mikuláš Dzurinda. A táto vládna garnitúra pripravovala aj členenie Národného strategického referenčného rámca do jednotlivých operačných programov.
Musím povedať, že napriek tomu, že neskôr došlo k istým zmenám, a domnievam sa, že to boli pozitívne zmeny, pokiaľ ide o jednotlivé operačné programy, napr. poviem taký jeden konkrétny príklad, kedy pôvodne do volieb v roku 2006 bol pripravovaný operačný program Znalostná ekonomika a neskôr sa z tohto operačného programu stal operačný program Informatizácia spoločnosti, čo by som naozaj oceňoval ako pozitívny posun, pretože je veľmi nesprávne, aby sme sa v súvislosti s rozvojom znalostnej alebo vedomostnej spoločnosti sústreďovali len na jej ekonomickú stránku, nedošlo k zásadným zmenám. A možno povedať, že Národný strategický referenčný rámec vychádzal z akéhosi širokého spoločenského alebo politického konsenzu.
Preto ma veľmi prekvapuje prístup súčasnej vlády k čerpaniu štrukturálnych fondov, ktorý vyústil do dnešného zasadania vlády Slovenskej republiky. Na svojom dnešnom rokovaní totiž vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie k návrhu realokácie štrukturálnych fondov. A by som teda povedal a by som objasnil presne, o čo ide. V rámci jednotlivých operačných programov existuje konkrétna alokácia konkrétnych finančných prostriedkov na tieto operačné programy. Chcem upozorniť, že táto alokácia finančných prostriedkov na jednotlivé operačné programy je nielen výsledkom vlastnej vôle členského štátu Európskej únie, ale aj výsledkom dohody medzi príslušným členským štátom Európskej únie a Európskou komisiou, pretože stále napriek tomu, že tieto prostriedky čerpáme na národnej úrovni, ide o prostriedky Európskej únie. To znamená, že tu existuje nejaká dohoda, ktorá má podobu písomného záväzku vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou o tom, aké množstvo finančných prostriedkov budeme čerpať v rámci jednotlivých operačných programov. Musím zdôrazniť to, že to nie je výsledok len našej vlastnej slobodnej vôle, pretože tým, že je to výsledok dohody medzi členským štátom a Európskou komisiou, je zaručené, že pri čerpaní európskych fondov každá členská krajina musí rešpektovať nielen vlastné národné potreby, nielen vlastné národné záujmy alebo štátne záujmy, ale takisto aj isté priority, najmä teda programové politické priority, na ktorých sa dohodla Európska únia ako celok. Práve preto jednotlivé operačné programy musia odzrkadľovať aj priority stanovené na celoeurópskej úrovni. A práve preto aj jednotlivé operačné programy musia viesť k tomu, aby v celoeurópskom meradle príslušná krajina sa postupne dostávala na úroveň ostatných členských krajín. To je to, čo sa stanovuje už v Národnom strategickom referenčnom rámci ako rámcový cieľ Konvergencia. Z tohto dôvodu ma mimoriadne prekvapilo rozhodnutie vlády Slovenskej republiky pristúpiť k takej realokácii, o akej dnes vláda aj rozhodla.
Chcem povedať, že mojím cieľom nie je samoúčelne útočiť na vládu. A napokon aj predkladateľ tohto zákona pán poslanec Štefanec, ktorý je predsedom výboru pre európske záležitosti, môže dosvedčiť, že túto otázku som na rokovaní nášho európskeho výboru otváral už vlani. A výsledkom je aj platné uznesenie, ktoré prijal výbor pre európske záležitosti ohľadom otázok realokácie medzi jednotlivými operačnými programami, pretože ja osobne považujem za mimoriadne nebezpečné a osobitne aj mimoriadne chybné, že vláda rozhodla o takejto realokácii. Totižto, a teraz, prosím, dobre počúvajte, k akej realokácii, k akému presúvaniu finančných prostriedkov medzi jednotlivými operačnými programami by malo dôjsť. To je veľmi dôležité, pretože toto je stanovisko vlády Slovenskej republiky, s ktorým vláda musí ísť do Bruselu. Tam budú musieť sa uskutočniť rokovania. A až výsledkom týchto rokovaní môže byť schválenie zmien alokácií alebo teda vyčlenenia finančných prostriedkov pre jednotlivé operačné programy.
Cieľom vlády je navýšiť zdroje v operačnom programe Doprava, pričom prakticky výlučne sa majú tie navýšené finančné prostriedky použiť na výstavbu diaľnic. Nechcem spochybňovať tento cieľ. A my sme tu politicky jasne deklarovali, že budeme podporovať vládu v takých opatreniach, ktoré umožnia urýchliť výstavbu diaľnic na Slovensku, pretože, a to nepochybne je jasným faktom, diaľničná sieť na Slovensku nedosahuje úroveň diaľničných sietí v členských krajinách alebo, nazvem to, v starých členských krajinách Európskej únie. Napriek tomu ale musím upozorniť, z akých operačných programov do operačného programu majú natiecť peniaze. Dnes vláda rozhodla, že, po prvé, presunie finančné prostriedky z operačného programu Informatizácia spoločnosti, po druhé, presunie finančné prostriedky z operačného programu Výskum a vývoj, po tretie, presunie finančné prostriedky z operačného programu Vzdelávanie, po štvrté, presunie finančné prostriedky z operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Okrem toho sa budú presúvať aj nejaké prostriedky vnútri operačného programu, pretože ten systém funguje tak, že aj v rámci jednotlivých operačných programov sú tzv. prioritné osi. A na tieto prioritné osi sú opäť záväzným spôsobom alokované nejaké finančné prostriedky. Takže vláda Ivety Radičovej sa rozhodla, že z európskych peňazí potrebuje menej na informatizáciu spoločnosti, na rozvoj výskumu a vývoja, na vzdelávanie a na podporu zamestnanosti a sociálnej inklúzie.
Vážené kolegyne a kolegovia, nehovorím o maličkostiach. Dokopy ide o 350 mil. eur, ktoré majú takýmto spôsobom byť presunuté z týchto operačných programov. A moja otázka zásadná znie: Aký má význam zaoberať sa rôznymi otázkami súvisiacimi s čerpaním štrukturálnych fondov, ak sme postavení pred takúto „tristnú“ skutočnosť, že tu máme vládu, ktorá na jednej strane deklaruje podporu rozvoja modernizácie Slovenska a na druhej strane z európskych fondov sa rozhodne, že na to nepotrebuje peniaze a nepotrebuje peniaze na také kľúčové oblasti, ktoré sú nevyhnutné pre modernizáciu Slovenska, ako je informatizácia spoločnosti, podpora výskumu a vývoja, podpora vzdelávania a napokon podpora zamestnanosti a sociálnej inklúzie.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti vyslovil rozhorčenie a zásadný nesúhlas s takýmto rozhodovaním vlády, a to takisto v súvislosti s tým, že toto rozhodnutie urobila vláda bez nejakej širšej odbornej diskusie. Musím povedať, že pri tomto rozhodovaní o operačných programoch, ktoré sú v súčasnosti kľúčovým nástrojom na financovanie politík v daných oblastiach, teda v oblasti informatizácie, v oblasti výskumu a vývoja, resp. vzdelávania, aj v oblasti zamestnanosti, nebola o týchto návrhoch diskusia ani v jednotlivých príslušných výboroch Národnej rady. Ministri riadiaci tieto dotknuté rezorty, ide o tri rezorty, rezort školstva, rezort financií a rezort práce a sociálnych vecí, ani nediskutovali, ani neinformovali, aspoň formálne, príslušné výbory Národnej rady, že sa pripravuje takáto realokácia. A to ja považujem za vážnu chybu a vážny prešľap, pretože týmto spôsobom sme nedostali možnosť, aby sme sa seriózne vyjadrili k takémuto návrhu a k takémuto vážnemu kroku, ktorý, a o tom som hlboko presvedčený, vážne poškodzuje aj deklarované ciele, ktoré táto vláda deklarovala pri svojom nástupe v rámci programového vyhlásenia vlády.
Vážené kolegyne a kolegovia, dnešné rozhodnutie vlády považujem za vážnu chybu, zdôrazňujem, za vážnu chybu. A pevne verím, že vzhľadom na to, že budú o tomto rozhodnutí musieť sa ešte uskutočniť aj rokovania na úrovni Bruselu, že aspoň príslušné výbory Národnej rady sa ešte dodatočne touto otázkou budú zaoberať, že ešte dodatočným spôsobom sa k tomu vyjadríme. A pevne verím, že ešte bude možné predsa len dosiahnuť nejaké zmeny, možno aj teda v rámci rokovaní s Bruselom tak, aby sme nepoškodili to, čo nepochybne Slovensko pre svoju modernizáciu potrebuje, a to investície do informatizácie, vedy a výskumu, do vzdelávania a napokon aj do zvyšovanie zamestnanosti a zlepšovania sociálnej inklúzie v rámci našej spoločnosti. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, cieľom predloženej novely zákona o dani z príjmov je umožniť, aby sme ako Slovenská republika mohli uzatvoriť aj ďalšie dohody, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia alebo colné dohody s krajinami, s ktorými nemáme diplomatické styky. Jedná sa tak priamo o podporu zamestnanosti na Slovensku.
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti, práve naopak, som presvedčený, že má priamy pozitívny vplyv predovšetkým na podnikateľské prostredie.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpila k návrhu poslanca Národnej rady Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 225), ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajkyňa v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave preto odporučím, aby Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
A taktiež odporučím, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 16. marca a gestorský výbor do 18. marca 2011.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, návrh zákona bol prerokovaný v rámci prvého čítania na deviatej schôdzi Národnej rady dňa 14. 12. 2010. Na základe uznesenia Národnej rady č. 229 zo 14. decembra 2010 bol návrh zákona prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre vzdelávanie, vedu mládež a šport, Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady. Všetky tri výbory Národnej rady súhlasia s vládnym návrhom zákona a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Návrh zákona sa predkladá na záverečné prerokovanie v gestorskom Výbore Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dňa 31. januára 2011. Návrh zákona legislatívne upravuje proces poskytovania dotácií na vedeckotechnické služby ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu aj ostatnými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky. Táto potreba vznikla z dôvodu novelizácie zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, na základe ktorej je od 1. januára 2011 možné poskytovať dotácie iba na základe osobitného zákona a nie vykonávajúcich predpisov ako doteraz. Jednotná úprava poskytovania dotácií všetkými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy proces sprehľadní a zvýši jeho transparentnosť. Návrh zákona tiež legislatívne ustanovuje možnosť podávania žiadosti o poskytnutie stimulov pre výskum a vývoj až po zverejnení oznámenia o možnosti uchádzať sa o stimuly na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu. Cieľom je regulovať proces prijímania žiadosti o stimuly v súlade s možnosťami rozpočtových limitov rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.
Na základe predloženého návrhu sa zvýši transparentnosť procesu poskytovania stimulov, prostredníctvom zverejňovania zoznamov úspešných, ako i neúspešných žiadateľov o stimuly a uzatvorených zmlúv poskytnutých stimulov na centrálnom informačnom portáli pre výskum, vývoj a inovácie. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu súhlasí s vecnými a legislatívno-technickými pripomienkami legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 185/2009 o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Jedná sa o tlač 167.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 14. decembra 2010 pod číslom 229 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v prijatom uznesení č. 116 z 25. januára 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu v prijatom uznesením č. 84 z 20. januára 2011 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v prijatom uznesení č. 46 z 19. januára 2011 a uznesením č. 55 z 1. februára 2011. V nich zhodne odporúčali Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 12, 14 až 29, 31 až 33 spoločne a tieto schváliť. O návrhoch uvedených v bodoch 13 a 30 spoločne a tieto neschváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý bol gestorským výborom 1. februára 2011 č. 56 uznesenie. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, skončil som a môžete otvoriť rozpravu.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi niekoľko poznámok k tomuto vládnemu návrhu zákona, jej novely. Aby som mohol na jednej strane vysloviť podporné stanovisko, ktoré som povedal aj na výbore Národnej rady, nielen čo sa týka vytvárania transparentnosti a efektivity prideľovania finančných zdrojov na podporu výskumu a vývoja v Slovenskej republike, ale aj ďalších aktivít, ktoré sa týkajú v oblasti priority aj tejto vlády, štátnej podpory výskumu a vývoja.
Samozrejme, my sme pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli na našom výbore podporili do spoločnej správy, lebo sme ich považovali za zmysluplné. Tam bolo takmer jednomyseľné prijatie týchto návrhov, pretože si uvedomujem, že v tejto oblasti je čo ďalej skvalitňovať a najmä ide nám o to, aby zdroje, verejné zdroje, ktoré idú do podpory v oblasti výskumu a vývoja boli využívané efektívne, a aby boli využívané zmysluplne. Problém nám nastal jedine taký, ale o tom samozrejme, chcem tiež toto vážené plénum informovať, že chceme v budúcnosti vytvoriť všetky podmienky preto, aby aj ďalšie inštitúcie mohli výraznejšie, podobne ako vysoké školy, najmä verejné vysoké školy a štátne vysoké školy, otvoriť sa privátnemu sektoru a výraznejšie vytvárať spoločné programy a financie pre mnohé projekty, ktoré vychádzajú zo základného, potom aplikovaného výskumu a v nadväznosti až po realizačnú zložku inovácií v spolupráci predovšetkým s privátnym sektorom, ktorá nie nedostatočná doteraz, a to si treba povedať. To je dlhodobý faktor, financuje tak, ako v iných európskych štátoch, a to už nehovorím o Japonsku, Spojených štátoch amerických, Kanade, nedostatočne financuje vedu a výskum v Slovenskej republike a nedostatočne vstupuje do procesu najmä inovácií, ktoré sú jednou z priorít našej spoločnosti, ale samozrejme aj známej stratégie Európa 2020.
A preto sme hovorili o tom, aby sme tie organizácie, ktoré sú príspevkové a ktoré majú možnosti ako sú Slovenská akadémia vied, a ktoré robia najmä v oblasti technických a prírodných vied a majú veľmi dobré výsledky, nielen z hľadiska základného, ale aj z hľadiska aplikovaného výskumu, aby sme v budúcnosti mohli vytvárať research groups, spoločné vedecké projekty, ktoré by boli spájané medzi pracoviskami akadémie, vysokých škôl, univerzít, privátneho sektoru, ale aj rezortného výskumu, ktorý sa nachádza v Slovenskej republiky. Aby v podstate táto finančná poddimenzovanosť, ktorá nás trápi dlhodobo a ktorú sme ani my v minulosti nedokázali zásadnejšie a výraznejšie riešiť, v podstate sme to nechávali v tom stave v akom to bolo, len sme to udržiavali, ale výraznejšie sme samozrejme využívali aj európske fondy, ktoré sme dostali v rámci Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013. Tam sme samozrejme aj podporili tie operačné programy, ktoré sú pre konkurencieschopnosť a hospodársky rast veľmi dôležité, či je to operačný program na ministerstve hospodárstva, alebo operačné programy pre vzdelávanie, operačný program pre výskum a vývoj pri ministerstve školstva, ako aj operačný program informatizácie spoločnosti.
Práve tieto programy boli popreviazané v rámci dôležitého monitorovacieho výboru. Dúfam, že ešte funguje tento monitorovací výbor, ktorý sa nazýval pre vedomostnú ekonomiku, kde boli všetky tri alebo štyri operačné programy vzájomne previazané. Naviac, a čo je veľmi dôležité, veľká časť finančných prostriedkov sa podarila zazmluvniť a teraz postupne, ako aj informoval, pán minister školstva, aj v druhom polroku minulého roku začína postupne narastať čerpanie týchto prostriedkov prostredníctvom analýz, ktoré dostávame z ministerstva financií, ktoré túto oblasť veľmi, veľmi sleduje.
A preto, vážený pán minister, využívam túto príležitosť, musím vysloviť isté znepokojenie, ktoré trápi ma v oblasti toho, že stále v podstate máme dlhodobo nedostatočné financovanie v oblasti verejných zdrojov, práve vedy, výskumu a vzdelávania, ale aj vaše rozhodnutie včera vo vláde presunúť z operačných programov výskum a vývoj 119 mil. EUR, z operačného programu vzdelávanie 61 mil. EUR, z operačného programu informatizácia spoločnosti 157 mil. EUR a z operačného programu konkurencieschopnosť a hospodársky rast 30 mil. EUR okrem operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia, kde išlo o 23 mil. EUR, do operačného programu, ten návrh realokácie prostriedku, do operačného programu doprava. Myslím si, že keď zoberiem celý ten projekt, ktorý je, vyjmem odtiaľ operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia, i keď aj ten sa dotýka ľudských zdrojov, tak ide takmer viac ako o 467 mil. EUR, to je takmer 11 mld. slovenských korún do tohto operačného programu doprava, a tým sa výrazne ochudobňuje práve vedecko-výskumná a vzdelanostná oblasť Slovenskej republiky. Považujem to samozrejme za zlé rozhodnutie a trápi ma aj to, pán minister, že ste s tým súhlasili v tejto oblasti, a že ste nevyvinuli väčšiu aktivitu ako vyvinuli iné rezorty, či životné prostredie, či pôdohospodárstvo, či ďalšie rezorty, ktoré si obhájili financie, ktoré sa nachádzajú v operačných programoch Národného strategického referenčného rámca.
Naviac, je veľmi dôležité vedieť, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že dnes večer odchádza pani predsedníčka vlády na zasadnutie Európskej rady a jeden z hlavných bodov, okrem klimatických zmien, jeden z hlavných bodov, a to je podstatný bod, ktorý konečne by sa mal aj v Európskej únie viacej rozdýchať, nielen v tej oblasti prázdnych gest a výziev a pod.,  je vytváranie nových a nových inovácií v Európskej únii a jednotlivých štátov a ďalších možnostiach rozvoja európskeho inovačného potenciálu a rámca pre vytvorenie európskeho výskumného priestoru.
Pán minister, a práve v tejto oblasti aj ja, ako predseda výboru musím položiť tie otázky, že ste sa nejako vzdali tých zdrojov, ktoré mohli výrazne zabezpečiť kvalitu a vybavenosť našich vedeckých laboratórií, ktoré, či už na vysokých školách, či už v akadémii, či na iných ústavoch zízajú a vyzerajú niekedy často ako technické múzeá, a že práve tieto zdroje sme mali investovať výraznejšie do toho v rámci ďalších výziev na tomto ministerstve v tejto oblasti. Aby naši odborníci, samozrejme majú možnosť vycestovať do zahraničia, čo je dobré, lebo veda nemá svoje hranice a ani nemôže mať, ale na druhej strane, aby mohli svoje poznatky uplatňovať a realizovať na domácich laboratóriách, na domácich vedecko-výskumných pracoviskách a prirodzene, aby ich vedeli čo najrýchlejšie takýmto spôsobom potom v spolupráci s privátnym sektorom využiť v prospech realizácie nových a nových inovácií, ktoré Slovensko potrebuje. A, ak máme okrem pitnej vody, vzduchu, lesov a pôdy niečo, čo je dôležité, tak máme predovšetkým v rámci konkurencieschopnosti pre budúcnosť ľudské zdroje. Je veľmi dôležité investovať do ľudských zdrojov, teda do mladých vedeckých pracovníkov, do projektov mladých vedeckých pracovníkov, do interdisciplinárnych, trans disciplinárnych projektov, čo žiaľ týmto spôsobom, že sme sa takto výrazne ochudobnili, resp. uvidíme, ako rozhodne Európska komisia, pretože Európska komisia má veľmi zásadné stanovisko, aby zdroje predovšetkým prioritne išli do vedy, výskumu a vývoja. Tak ako som v minulosti rokoval, či už s pani Hübnerovou alebo s pánom Johannesom Hahnom, ktorý bol inak minister, bývalý minister pre vysoké školy a vedu Rakúskej republiky, ľudovec, ktorý je teraz komisárom pre regionálny rozvoj. Myslím si, že to bude ťažké rozhodovanie aj pre samotnú Európsku úniu a Európsku komisiu a dokazuje to, že Slovensko v tejto oblasti zlyháva.
Preto vás poprosím, pán minister, ak máte možnosť vysvetliť toto vaše stanovisko, aj v rámci tejto rozpravy, k tomuto bodu programu. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Čaplovič, tie čísla o realokácii, ktoré včera prijala vláda ste prečítali korektne. Rovnako korektne sa, aj keď to nesúviselo celkom s témou na európskom výbore v tejto otázke obrátil na pani premiérku kolega Ondruš. Pani premiérka poskytla reálne vysvetlenie, ktoré ja ako predstaviteľ akademických, dá sa povedať univerzitných kruhoch, prijímam. Tie realokácie nastali z položiek, ktoré sa nečerpajú a ktoré by sme reálne nevyčerpali. A ak ste hovorili správne o potrebe premeniť naše výskumné laboratóriá na univerzitách, či v akadémii z technických múzeí na európsku, či svetovú úroveň, zhodou okolností sa nejednalo o prostriedky, ktoré by boli využiteľné práve na obnovenie infraštruktúry, to znamená vybavenia. A preto je napriek tomu, že na prvý pohľad sa vaša argumentácia zdá absolútne plauzibilná, zdôvodnenie, ktoré poskytla premiérka korektné a pravdivé. Obidvaja sa iste budeme snažiť, aby sa posunula starostlivosť o vedu, výskum a vzdelávanie z deklarácií do reálnej roviny, ale tieto peniaze to neboli.
A pokiaľ ide o problematiku akadémie vied samozrejme, že je dobré, ak do všetkých smerov vedy a výskumu pôjdu i súkromné zdroje, ale samozrejme, akadémia vied, ktorá má výsadné postavenie, vlastnú rozpočtovú kapitolu a svoje pravidlá hry sa môže napríklad na úroveň univerzít dostať vtedy, keď i v ostatných parametroch bude vlastne na ich úrovni. A je teda nemožné vybrať si z niečoho len hrozienka a v tom ostatnom mať svoje isté. Ja akadémii, samozrejme, želám všetko najlepšie v mene Slovenska, ale bude sa ...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)