12. schôdza

Pán kolega Maďarič, ak by platilo to, čo ste povedali, tak potom by sme zrejme v posledných dvoch alebo troch mesiacoch nepočúvali toľkokrát z úst vás a vašich kolegov: Ja som volil pána Trnku a som na to hrdý. Minimálne od pána Kaliňáka som to už počul. Takže ten vzťah medzi poslancom a prokurátorom tuto bol naštrbený tým istým spôsobom, o ktorom hovoríte, lebo zverejnil svoju vlastnú tajnú voľbu a prokurátor vie, na základe koho hlasov sa dostal do svojej vlastnej funkcie. (Reakcia z pléna.) Ja verím slovu chlapa.
Čo sa týka pána Kolesíka, ja neviem o ničom, že by niekto niekoho do niečoho nútil. Ak niekto si odfotil hlasovací lístok dajme tomu aj s tou kartou, robil to na základe svojej vlastnej vôle a vy nemáte žiadne dôkazy o tom, že by bolo potrebné niekomu sa s touto voľbou zodpovedať, alebo nie. V prípade, že ich máte, predpokladám, že rovnako ako ja ste predvolaný na políciu na výsluch ohľadom tajných volieb v parlamente. Nech sa páči. Ja tam idem na Valentína, vy tam možno pôjdete na Valentína tiež, môžte predložiť dôkazy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Dámy a páni, zdalo by sa, že návrh, poslanecký návrh na novelu zákona o rokovacom poriadku je len ďalšia súčasť nekonečného príbehu voľby generálneho prokurátora a možno aj nie nekonečného, ale konečného s jasným politickým cieľom mať na poste generálneho prokurátora človeka manipulovateľného, politicky ovládateľného, povoľného, prepáčte za tento frivolný výraz, ale najmä človeka, ktorý bude kamienkom v mozaike tendencie, ktorá sa rozvíja už sedem mesiacov od nástupu tejto vlády, a to je absolutizácia názoru koaličnej pravicovej väčšiny, likvidácia opozície a absolútne neomalená deštrukcia ústavného právneho systému Slovenskej republiky.
Možno by sa zdalo, že sú to príliš silné slová, a budem používať argumenty, ktorými sa pokúsim vás presvedčiť, že tomu naozaj tak je. Ale začnem najprv od konca.
Asi pred dvoma dňami, troma dňami som v poslaneckom salóne stretol predstaviteľa vládnej koalície, ktorý sa ma spýtal: Naozaj si myslíš, že je to ohrozenie demokracie? A ak by som ho nepoznal už dlhé roky, ak by som nevedel, že je tak trošku recesista, tak by som sa s ním pravdepodobne bol pustil do trošku dlhšej debaty. Ale napriek tomu, že - ako som povedal - ho poznám tak trošku ako recesistu a v jeho hlase a v jeho otázke bolo až príliš veľa rešpektu k obsahu, až príliš veľa akejsi nedôvery, nechcel som sa púšťať do tejto debaty v tomto priestore, lebo som vedel, že sa pokúsim o dialóg s vami, aj keď nepochybujem, že opäť bude sprevádzaný, tak ako to tu býva zvykom, všetkým možným, len nie vecnosťou a argumentmi, ale položil som si takú tú klasickú otázku Nietzscheho: O čej pravde to hovorí tento človek? Je to ak, ako to je?
Aj dnešný deň - a použijem niekoľko príkladov - mi dáva za pravdu, že to, čo sa deje, dámy a páni, v rámci slovenského parlamentarizmu a demokratického systému, je niečo neuveriteľné, a preto sa vrátim na začiatok a poviem, to nie je nekonečný príbeh. Ten príbeh je konečný a ten príbeh je sofistikovaný, riadený, s jediným cieľom - vytvoriť absolútny mocenský, politický a ekonomický priestor na presadenie jediného názoru, ale v ceste stojí niekoľko prekážok a s tými sa treba vysporiadať.
Ja použijem taký príklad, možnože sa vám to nebude páčiť, pretože - a teraz si dovolím byť trošku politický - stáročia je najväčšou dilemou demokracie a budovania politických systémov obrovská dilema, ako inštitucionálne zabezpečiť fungovanie dvoch tendencií, ktoré sú absolútne legitímne. Tá prvá tendencia je tendencia partikulárneho názoru - a zámerne sa pozerám teraz na svojich kolegov liberálov, tzv. liberálov, pretože použijem schému najvýznamnejšieho liberálneho filozofa John Rawlsa, ktorý presne hovorí o tom, čo je partikulárny záujem alebo názor, ktorý je legitímny, aj jeho formovanie. A tá druhá tendencia, a to je ten najväčší problém, je pravidlá alebo sú pravidlá, na základe ktorých systémy, politické demokratické systémy fungujú.
A váš najväčší problém, dámy a páni z koalície, je, že vy po stáročiach skúseností a obrovského zápasu o presadenie podstaty, ktorú definujú politológovia, filozofi a využívajú z hľadiska riadenia demokratických politických systémov všetci významní európski a svetoví politici, ste zrazu vrátili dejiny na začiatok a povýšili ste partikulárny alebo komprehenzívny názor za esenciu demokracie a povedali ste: pravidlá neznamenajú nič, v záujme vyšších princípov - ja neskôr odcitujem niektoré slová aj pána kolegu Poliačika - je možné všetko.
Možno by na tom nebolo nič zlé, ak by historická skúsenosť neprinášala dôkazy obrovského nebezpečia takýchto počinov. Viete, ja použijem len aj dnešný rokovací deň a je to len ďalšia súčasť toho nezmyslu, ktorý realizujete sedem mesiacov, a to je totálna deštrukcia parlamentarizmu, dehonestácia, osobné útoky, invektívy, urážky, absolútne nerešpektovanie akéhokoľvek iného názoru.
A ja sa teraz spýtam a použijem možno trošku za vlasy pritiahnutý príklad, ale, dúfam, zrozumiteľný, o čom hovorím, ak hovorím o partikulárnom názore a ak hovorím o pravidlách ako záväznej inštitucionálnej bázy fungovania politického systému.
Nuž, pán predseda parlamentu, aj dnes ste dokázali, keď ste vstupovali do rozpravy a presadzovali z miesta predsedajúceho parlamentu svoje názory, že jednoducho ste najlepší dôkaz toho, že ste nepochopili podstatu demokracie. Viete, bavili sme sa niekoľkokrát a hovoril som - a ja som tam sedel štyri roky a hryzol som si pery, pretože tiež som mal takéto nutkanie a pocit, že by som pravdepodobne mal reagovať a povedať niečo, možno aj zosmiešniť niekedy, máme to ako prirodzenú ľudskú vlastnosť, to zas sa nehrajme, ale snažil som sa tomu vyvarovať. A keď som vás prosil, pán predseda, ste predseda parlamentu, a keď riadite schôdzu a ktokoľvek, robia to aj vaši kolegovia podpredsedovia, ktorí nevstupujú takto do rokovania, tak ste mi povedali, však ja som len poslanec, veď ja mám tiež právo na názor. Nuž áno, a teraz sme pri tej podstate pravidiel.
Viete, máme od prírody schopnosť sa reprodukovať. Možno niekto myslí, že od Boha, ja si myslím, že od prírody, a klasickým prejavom je prejav sexuálneho pudu. Nuž kňazi na základe inštitucionalizácie prijali celibát ako pravidlo a nepochybujem, že sú to takisto ľudia a že tá reprodukčná schopnosť, či ju už majú od Boha, alebo ju majú od prírody, tam je. A všetci z nás možno aj pri nákupe v supermarkete, keď vidíte peknú babu, alebo naopak, máte prirodzený prejav toho, čo máme, ale jednoducho to nerobíme. Nerobia to kňazi v celibáte a nerobíte to ani v supermarkete.
Viete prečo? Bez ohľadu na váš partikulárny názor a možno aj vyšší skupinový názor, lebo existuje určitá suma hodnôt a správania, ktorým sa hovorí pravidlá.
A tak je to aj v demokracii, dámy a páni. A ak naozaj dovolíme, aby pravidlá, ktoré sa veľmi krehko formovali a formulovali ako suma skúseností a poznania na ceste k dokonalosti demokratických politických systémov, nebudú nič, ale partikulárny názor alebo názor skupiny ľudí, ktorý môže byť odôvodnený akokoľvek, bude tým argumentom, ktorý nám dá právo na akúkoľvek zmenu pravidiel, je to cesta do pekla. Nikam inam. A ja vám dám minimálne päť príkladov, dámy a páni z koalície, ako za sedem mesiacov devalvujete pravidlá demokratického politického systému.
Tá schéma, a opäť vám pripomeniem, prečo si myslím, že nie je vôbec nejakým nekonečným príbehom, ktorý vyplýva z vašej politickej neschopnosti komunikovať a formulovať, ale že je to sofistikovaný prístup, ktorý má jednoducho odstrániť všetky názorové, programové a hodnotové bariéry pri presadzovaní vašich partikulárnych názorov a tendencií. Tá schéma je, dámy a páni, sofistikovaná a má goebbelsovský charakter. Vždy je použitá rovnakým spôsobom. Nájde sa oblasť, naexponuje sa, pričom aj ja uznávam a som zástancom liberálneho názoru partikulárnej mienky, že naozaj v tých oblastiach, ale tak to bolo a vždy to bude, nie je všetko dokonalé, a tak začneme súdnictvom, potom sa vytvorí triedny nepriateľ, najlepšie v osobe, personifikácia je totižto veľmi vhodný nástroj hlavne pre médiá, ktoré zohrávajú v tejto hre nezastupiteľnú úlohu. A keď sa vytvorí personifikácia, začnú sa hľadať argumenty. A tá štruktúra argumentov a názorov je vždy identická. Najprv prídu občania, ktorí sa sťažujú, potom prídu predstavitelia občanov v podobe sektoru tretieho, takého, onakého. Potom sa zrazu objavia tzv. nezávislí analytici, ktorých vidíte od rána do večera na televíznych obrazovkách. A na to príde skupina tých spravodlivých, ktorí z hľadiska vyššieho princípu mravného povedia: Tak to už takto ďalej nejde, pretože to je hrôza a my s tým musíme niečo robiť. Čo tam po pravidlách. (Potlesk.)
A takto je to v súdnictve. A teraz vás poprosím, aj keď budem používať osoby, nehovorím o osobách, snažím sa hovoriť o systéme. Generálna prokuratúra, to isté. Čuduj sa svete, použil to aj bývalý predseda ústavnoprávneho výboru včera vo svojom vystúpení a ja som štyri roky pracoval s pánom generálnym prokurátorom a boli tu správy o činnosti Generálnej prokuratúry, boli tu niektoré parciálne akty, ktoré súviseli so spoluprácou ústavných inštitúcií. Ani raz nikto z vás, ktorí tu sedíte dnes a ktorí ste prijali tú hru na zmenu pravidiel, ste nepovedali ani mäkké "f". Ani raz som nezaznamenal, že by pán generálny prokurátor bol osobou neschopnou, že by Generálna prokuratúra ako súčasť ústavného systému nefungovala a že by nebodaj boli náznaky manipulácie alebo zneužívania právomoci tohto človeka. Ale keďže bolo treba začať odstraňovať bariéry na ceste k ovládnutiu systému a moci, zrazu, presne, najprv sa vymysleli veci Malinová, hento, tamto, nedotiahli ste toto. Nato sa vytvoril obraz triedneho nepriateľa, osoby generálneho prokurátora. A nato sa hneď formuluje, samozrejme, pod tlakom občianskej a verejnej mienky, tak ako to býva, nezávislých odborníkov, tlak na to, že to treba vyriešiť. Ďalší príklad. Rozhlas, televízia Slovenska, tiež to tu odznelo. To isté. Ako cez kopírak. Možno, možno, dámy a páni, kolegovia z koalície, ste aj vy len súčasťou veľkej hry. Ale tá schéma a výstupy z nej v týchto jednotlivých oblastiach sa až príliš na seba podobajú. Aby som minimálne nevyslovil takéto podozrenie, poďme ďalej. Opäť veľmi citlivá vec.
Starostovia, primátori, isteže, nehoráznosť, zarábajú peniaze také, hentaké, nuž ale keď hovoríme o nezávislosti a o pravidlách, tak elementárnym pravidlom samosprávnosti je autonómia. Tak ako u Generálnej prokuratúry, tak ako u súdnictva. My môžme zmeniť pravidlá, máme na to legitímne právo, ale nie o nich bez nich.
Ja teraz vôbec nechcem spochybniť to, či ten návrh napríklad na vstup do úrovne odmeňovania primátorov, starostov je legitímny, alebo nie. Áno, ekonomické prostredie, finančné nástroje, všeobecná mienka alebo tlak na šetrenie. Ale ten spôsob, dámy a páni, poslaneckým návrhom bez toho, aby ste sa spýtali ZMOS-u? Šesť rokov som sa snažil o zmenu zákona o meste Košice vyslovene z pohľadu ekonomickej efektivity, snahy znížiť počet mestských častí, znížiť náklady na samotnú správu a narazil som ale na to, že som si uvedomil, že môj alebo partikulárny názor skupiny ľudí, ktorí sme sa na tom podieľali, je síce logický, je odôvodniteľný, ale pravidlá sú iné. A pravidlom je, že nemôžte vstupovať do kompetencií samosprávy bez ich súhlasu, že nemôžete vstupovať do kompetencií súdnictva bez ich súhlasu... (Potlesk.) ... že nemôžete vstupovať do kompetencií prokuratúry ako súčasti ústavného systému bez ich súhlasu. A podľa mňa by ste nemali vstupovať ani do kompetencií verejnoprávnych médií bez ich súhlasu, bez ohľadu na to,... (Potlesk.) ... aké vzletné ciele použijete.
Čo je veľmi zaujímavé ešte v tejto schéme - a teraz použijem taký príklad dejín a mohli by sme hľadať od antiky z hľadiska formovania demokracie veľmi veľa príkladov, ale ma to napadlo s tým Caligulovým koňom, možno to poznáte, keď ho zvolil za senátora. A viete čo, neuveríte, verejná mienka bola absolútne na jeho strane. Caligula pri nástupe k moci bol obľúbený ako, nechce sa mi to hľadať v citáciách, ako hovoria kronikári a archívy, bol nesmierne obľúbený. Nuž jednoducho, kôň bol senátor, to prostredie bolo žičlivé, verejná mienka bola žičlivá, všetko bolo, len sa trošku zmenili pravidlá. O následkoch nebudem hovoriť.
Nechcem to vulgarizovať, ale je to skutočne tak. Ak sa vydáme touto cestou, bude to cesta do pekla.
A ďalší príklad, ďalšia bariéra, s ktorou sa treba vysporiadať, nikto z nás si to neuvedomil, keď tuším predvčerom ste zaradili návrh uznesenia na vykonanie kontroly v teplárenských spoločnostiach a vo vodárňach.
Dámy a páni, ešte raz, sedel som tu štyri roky aj s predsedom NKÚ. Predsedu NKÚ, tak ako šéfa Generálnej prokuratúry, v rámci ústavného systému volí tajnou voľbou plénum Národnej rady. A tento orgán s výnimkou rozpočtového vzťahu s Národnou radou je definované ústavne ako absolútne nezávislý. Táto vláda? Uznesenie a budeš kontrolovať. V záujme koho? Ja nehovorím, ja len narážam na to, že systém fungovania Najvyššieho kontrolného úradu je jasne definovaný a špecifikovaný príslušnými právnymi normami.
Kto vám dáva právo? Kto vám dáva právo povedať šéfovi Najvyššieho kontrolného úradu, no pôjdeš tam a tam a, s prepáčením, nájdeš to, to a to. Veď tam sú periodické plány kontroly, máme na to schvaľovaný rozpočet, ktorý schvaľujeme rok dopredu. Čo sú to za spôsoby? Kto potrebuje zneužívať tieto nástroje a v záujme čoho? Vyšších cien? Treba ukázať, lebo sa neviete dohodnúť, že či teplárenská má byť sprivatizovaná, alebo nie, lebo raz nerobí zisk, potom robí malý zisk. Jednoducho, dámy a páni, je to cesta do pekla.
Dovoľte mi ešte, aby som sa trošku zastavil aj pri tom súdnictve, a tu sa nedá neodcitovať a reagujem aj na to, čo ste povedali, pán kolega, a teraz aby kolegyne, kolegovia vedeli, my sme sa bavili trošku aj predtým, takže neberte to, že to je, že vy ste tým terčom, ale používam to ako konfrontáciu, lebo vás považujem za človeka, ktorý sa aspoň snaží formulovať nejaké ideové alebo programové ciele vašej strany, aj keď si myslím, že vy ste všetko, len nie liberáli, a aspoň by si mali vaši kolegovia niečo o tom prečítať, čo to je liberalizmus. Lebo si to mýlite s voľnomyšlienkarstvom a z toho presne je tá cesta nabok, kedy nechápete, čo je... (Potlesk.) ... čo je, lebo normálne by ste nemohli, pán Poliačik a kolegyne, kolegovia, tolerovať, že príde minister za KDH a zakáže interrupciu, aj keď zákon hovorí veľmi jasne a prijala ho Národná rada. Vy jednoducho proste vajatáte krížom-krážom.
Ale ešte k tomu. Vy ste povedali, viete čo, a to je podľa mňa hlboké nedorozumenie, pred chvíľočkou. A zase to dokazuje, ako nie ste schopní pochopiť, aký je rozdiel medzi pravidlami, ktoré sú formulované v podobe právnych predpisov s inštitucionálnym postupom, ako sa k nim dospeje, a medzi názorom. Viete, čo ste povedali, pán Poliačik? Že primárny je vzťah občana a voleného. Ale jasné, veď to nikto nespochybňuje. Ale to je hlboké nedorozumenie, že toto je fundament alebo odôvodnenie toho, že vy môžete svoju hodnotovú orientáciu, svoju názorovú orientáciu povyšovať nad pravidlá.
A viete, ako to funguje a prečo v demokratických systémoch existuje okrem zastupiteľskej demokracie aj priama? Pretože jedno z riešení tých dilem, o ktorých dneska hovoríme, bolo to, že fajn, všade tam, kde je zastupiteľská demokracia, ktorá so sebou presne nesie tieto riziká, že ja vám dám ako občan, v tom tzv. podľa vás primárneho vzťahu, dôveru, no ale vy sa sem posadíte a budete robiť úplne niečo iné, a aj to robíte. Veď ste oklamali tých svojich voličov, nič ste za sedem mesiacov z toho, čo ste im nasľubovali, homosexuáli, drogy, neviem čo, nič ste... (Potlesk.)
Ale dneska vy prídete a poviete, že najdôležitejším fundamentom nie je parlamentarizmus a vzťah práva, ale vzťah občan a volený, zástupca a volič, a ja teda mám právo na to zmeniť počas hry pravidlá a voliť nie tajne, ale verejne, ja mám právo zmeniť pravidlá takto, ja mám - no, viete čo? Ja som presvedčený, že keby sme mali tú možnosť priamej, nie zastupiteľskej demokracie, spýtať sa dnes možno vašich voličov, aj vašich konkrétne, ktorých boli desaťtisíce, nepamätám sa, ospravedlňujem sa, koľko to bolo hlasov, tak by ste boli prekvapení. A veď to čítate aj na tých blogoch, ja to tiež sem-tam čítam.
Ja to nevyčítam, ja len hovorím ešte raz, preboha, uvedomte si, kde je tá krehkosť prechodu na povýšenie názoru, to je jedno, čím ho odôvodníte, nad pravidlá hry. A nájdeme historicky neuveriteľné množstvo paralel. Ja to nechcem devastovať ako, viete, tie debaty čo niekedy, alebo tie názory, ktoré tu prezentujete a vraciate sa stále do tej minulosti a je to vulgárne, je to smiešne, pretože dalo by sa o tom všeličo povedať.
Ale jednoducho historicky existujú paralely, že práve spôsoby myslenia a koncipovanie a ovplyvňovanie a manipulovanie verejnej mienky spôsobom, ktorým to robíte vy dnes, viedli k totalite, k nástupu radikalizmu a k obrovským stratám na ľudských životoch.
Ja teraz, aby som nevyzeral úplne naivne, samozrejme, to nechcem preexponovať, používam to ako argument preto, a tým skončím, že jednoducho tá krehkosť systému a nepochopenie rozdielu medzi názorom a medzi pravidlami a rešpektovaním ústavy, rešpektovaním práva je naozaj veľmi, veľmi citlivá záležitosť. A pokiaľ to nebudete rešpektovať, tak sa dostaneme na veľmi, veľmi krehký ľad.
Pán navrhovateľ sa postavil a takisto zaútočil na kolegyne a kolegov z opozície: Už prestaňte tu tárať a vráťte sa k veci, lebo čo to tu rozprávate? Nuž, tiež to je taký typický príklad toho, kedy si niekto mýli názor a pravidlá. Pravidlá parlamentarizmu sú a ja ich ctím a budem ich stále vštepovať, aj keď prednášam deťom, že jednoducho v parlamente rozprávajme, tu veďme ten svoj hodnotový konflikt, tu hovorme o našich záujmoch bez ohľadu na to, či si myslíme, že sú legitímne alebo nelegitímne, len nechoďte na ulicu. Ale vy robíte všetko pre to, dámy a páni, aby ste ten systém dostali do podoby, kedy možno práve tou vulgárnosťou a dehonestáciou dostanete hodnotový programový konflikt na ulicu.
A teraz chcem povedať, čo je dôvodom tohto sofistikovaného a logického prístupu k likvidácii opozície. Nuž, dámy a páni, či sa vám to páči, alebo nie, stredopravý priestor na Slovensku nie je schopný vytvoriť legitímnu programovú a hodnotovú bázu reprezentovanú štandardným politickým subjektom, tak ako je to vo vyspelých európskych demokratických politických systémoch, lebo jednoducho je vás príliš veľa kohútov na tom smetisku. A ak náhodou neviete nájsť zhodu - a týchto sedem mesiacov to dokazuje -, utiekate sa len k tomu, aby ste nie našli toho kohúta a zadefinovali si to smetisko, ale to smetisko neustále rozširujete a zväčšujete. Čo by bol váš problém dovtedy,... (Potlesk.) ... pokiaľ by ste s tým neotravovali - a teraz budem demokrat - minimálne 40 % ľudí na Slovensku. To je tiež zásadný rozdiel. Kolega sa tam pousmial, no neuveríte, je to tak v demokracii. Viete, máte vy, ale 40 % ľudí, vy ich neberiete na vedomie. Hovoríme o zastupiteľskej demokracii, pán Poliačik povie, že vzťah voliť, on to dokonca označí ako za fundament, ale keď my hovoríme o našom vzťahu medzi nami poslancami a našimi státisíc voličmi, tak vtedy sa smejete: Ale však čo tam po nich, nie? Však koho to zaujíma? Komu to treba? (Potlesk.)
Dámy a páni, skúste urobiť napravo - a ja budem takto tlieskať - subjekt, ktorý bude programovo, hodnotovo homogénny, ktorý bude trvalou súčasťou slovenského demokratického politického systému, ktorý bude schopný jasne formulovať svoj program a ciele, cez ktorý získa mandát od voličov a bude ho realizovať, a potom pôjde Slovensko cestou prosperity. Dnes, keď sa budete neustále hádať, keď ja už ani neviem, koľko je tu vlastne politických subjektov dnes, prepáčte, ja to použijem, tá snaha o vytváranie nových a nových politických subjektov a vymýšľanie vecí, ktoré - niekedy rozum zastáva - sú cestou zase k tomu, že jednoducho nemôže Slovensko normálne fungovať. Elementárny predpoklad stability je stabilita politického systému. A stabilita politického systému stojí a padá na stabilite politických subjektov a na hodnotovej a programovej a personálnej vybavenosti politických subjektov. To som nevymyslel ja, to sa píše v múdrych knihách a fungujú takto všetky vyspelé európske demokratické krajiny. Skúste to aspoň.
Len nevnášajte na Slovensko chaos a nerozbíjajte systém, ktorý je neuveriteľne krehký a ktorý je neuveriteľne citlivý, a nepovyšujte partikulárne záujmy a názory nad pravidlá a nedeštruujte ústavný slovenský politický systém.
A aby ste si nemysleli, že opäť sa snažím opierať argumentačne o nejaké svoje len názory, tak vám odcitujem niekoľko veľmi zaujímavých citátov podľa mňa zaujímavých osobností. A bez toho, aby som vás chcel uraziť, začnem Edmundom Burkeom, čo je konzervatívny filozof, aby si dakto nemyslel, a ja mám rád aj toho Marxa, niekedy porozprávam. Takým, čo by ste chceli niečo o tom vedieť. Nie aby ste tu reagovali hlúposťami, ako tu reagujete. Lebo, viete, Marxa dnes číta celý svet, ekonomické teórie aj z hľadiska vývoja globálnych kríz. Môžte sa usmievať, koľko chcete, je to tak, dámy a páni.
Ale Edmund Burke, konzervatívny filozof, hovorí: "Demokracia sa ľahko môže stať vládou darebákov." (Potlesk.) To povedal Edmund Burke, nie ja.
Poďme ešte aj na väčšie autority, keď Ján Pavol hovorí: "Pluralistický a demokratický štát môže žiť a prosperovať iba na základe vzájomného rešpektovania práv a povinností väčšiny a menšiny."
No a na záver, ak náhodou tí, ktorí vedia, o čom tento citát Jána Pavla bol: "Dejiny učia, že demokracia bez hodnôt sa rýchlo premieňa na jasnú alebo kamuflovanú totalitu."
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Paška, zaskočilo ma, že práve vy ste spomenuli vo svojom prejave Goebbelsa, a zaskočilo ma, že práve vy nám dávate školenie z teórie demagógie. Veľmi obsiahlo ste sa mu venovali, ako sa to robí. Oveľa bolestnejšie je, že celú spoločnosť a pre celú spoločnosť, že nielen teóriu ovládate, ale aj prax. Váš prejav bol plný prekrútení a poloprávd, z ktorých je naozaj demagógia zložená.
Povedali ste napríklad, že 40 % občanov tejto krajiny, asi ste hovorili o 40 % voličov, tých nebolo ani 40 % a už vôbec nie všetkých občanov tejto krajiny, ktorým ste vlastne, ktorých ste delegovali, aby vás, za ktorých ste hovorili. Uuuf... (Smiech v sále.)
Povedali ste, že nemôžete, že nemôžeme vstupovať do kompetencií jedných, druhých, oných. Ťažko sa mi to hovorí práve vám, starému mazákovi, takto pejoratívne by som povedala, ktorý musíte dobre vedieť, že všetkým, čím vstúpite do zmeny legislatívy, vstupujete do niečích kompetencií. Roky prijímate nové zákony, ktoré naozaj tým alebo oným spôsobom zasahujú do kompetencií mnohých a mnohých ľudí. V momente, ako vstupujete do zmeny legislatívy, vstupujete do kompetencií.
Spomenuli ste, že na obhajobu našej strany, hej, poviem váš citát, že toto nie je liberálna strana. Ja by som sa opýtala tak, je vaša strana... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Paška, ja si vážim ten, teda tú priamu konfrontáciu, kľudne v nej budem pokračovať nasledujúce štyri roky. Ten váš prejav bol dobrým prejavom opozičného politika a považujem vás za jedného z najlepších opozičných politikov, dúfam, že v tejto pozícii vydržíte, čo najdlhšie. Úprimne vám to želám, lebo vám to naozaj ide.
Čo sa týka tej jednej veci, v ktorej ste sa ale pomýlili, tak to je plnenie programu SaS v tomto volebnom období. Možno ste mali možnosť prečítať si odpočet splnených bodov nášho programu, ktorý zverejnil náš predseda, ak nie, ja vám ho rád prepošlem. A keď by ste chceli konkrétne príklady, vy vždycky veľmi radi vytiahnete z tých 120 bodov tie dva: dekriminalizáciu aj partnerstvá homosexuálov. Ale o tých bodoch predsa od začiatku viete, že cez koaličné rokovania neprešli. Ale my tam máme okrem nich ďalších 128, keďže tých bodov bolo nakoniec 130, tak máme ďalších 128, na ktorých pracujeme a plníme ich.
- Zachránili sme napríklad centrá voľného času, ktoré boli postavené do likvidačnej pozície práve vašou vládou.
- Zaviedli sa elektronické aukcie dreva v lesoch. Takisto jeden z našich bodov.
- Pracuje sa na zavedení odvodového bonusu. Takisto jeden z našich bodov.
Takže to isté, čo som povedal vášmu kolegovi Kaliňákovi, prosím vás, dajte si tú prácu, my máme naozaj na rozdiel od toho, čo ste vy publikovali pred voľbami, my máme konkrétny program a pracujeme na jeho plnení. Tak kľudne si môžte robiť kvačky a po štyroch rokoch sa porozprávame o tom, že koľko z toho prešlo a koľko nie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Paška, vy ste tu tak celkom obetavo radili pravici, ako vyriešiť problém smetiska, ako si zohnať jednoho kohúta. No, samozrejme, vy ste si vo svojej kompetencii a vo svojej strane očividne kohúta našli. Máte jedného kohúta a potom zopár kohútikov, ale skúste neriešiť to, ako si má svojich kohútov vyberať pravica.
Pokiaľ ide o to, že ste nám oznámili, že otravujeme státisíce voličov, no ja viem celkom pozitívne a Ústredná volebná komisia k tomu má podklady, že vy ste stihli za svoje predchádzajúce štyri roky otráviť ešte o nejaké tisíce viac ako tie státisíce voličov a otrávili ste ich natoľko, že dnes si sťažujete, že my otravujeme tých vašich.
A úplne na koniec, to niečo je vo vás, ako sa vraví v jazyku českom, "jako v koze". Vy ste i opäť a znova v stave povedať, že sme si vymysleli veci, resp. že sa vymysleli veci, a tou vecou ste nazvali Malinovú. Áno, to je ukážka čelom k masám. Krehká dievčina, študentka je vec, vec Malinová. Vecou boli aj občania, ktorým ste siahli na záhrady a pozemky protiústavne. Áno, ľudia sú veci, ak vybočujú z rámca vašej vôle, a ste opakovane schopní nazvať občianku Malinovú vecou. To je ukážka bez citácií klasických filozofov a Marxa.

Pán poslanec Paška, aj vy, aj vaši kolegovia tu opakovane hovoríte o zmene pravidiel hry počas hry. Chcem sa spýtať, čo potom bola priama voľba alebo zavedenie priamej voľby prezidenta v roku 1998 - 1999? V roku 1998 uplynulo funkčné obdobie prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča a parlament nebol schopný zvoliť jeho nástupcu, a tak po voľbách zmenil spôsob voľby, hoci vtedajšia koalícia mala na to dostatok poslancov, aby zvolila nového prezidenta v parlamente. Bolo to nelegitímne? Ak aj odhliadneme od výsledkov, ku ktorým to viedlo, tak nelegitímne to nebolo.
Tiež ma zaujali vaše slová o tom, ako pravostredový priestor nie je schopný vytvoriť programovo štandardný politický subjekt. Zdá sa mi dosť úsmevné, ak o štandardnom politickom subjekte hovorí práve predstaviteľ SMER-u. Čo má SMER spoločné so štandardným politickým subjektom, prosím vás?
A tá príčina bola tiež veľmi pekne zadefinovaná, príliš veľa kohútov na jednom smetisku. No vy ste na vašej strane smetiska dokázali, aké je to vysporiadať sa s ostatnými kohútmi, pekne ste ich vykynožili. A ten posledný to zhodnotil takto: "Pred parlamentnými voľbami existovala istá dohoda, že ideme spolu so SMER-om. Keď sa mala vykonať, Fico sa s odôvodnením, že je na záchode, odmietol rozprávať. Aj preto Ficovi neverím." Ja práve, naopak, som vďačný SMER-u za to, že znížil počet kohútov na vašej strane smetiska a umožnil tak to, že voľby dopadli tak, ako dopadli.
A citát, že "demokracia sa ľahko môže stať vládou darebákov", no áno, vieme, zažili sme. Žili sme v rokoch 1992 až 1998, aj v rokoch 2006 až 2010 na Slovensku. Vieme, o čom hovoríte.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Paška, ja vás teraz pozorne sledujem a vy ste vo svojom prejave niekoľkokrát upozornili na to, ako sa nepočúvame, no a vy celý čas, než tu kolegovia hovoria ku vám faktické poznámky, tu chodíte, dávate pokyny, užívate si slávu od svojho predsedu za váš plamenný prejav. No, keď máte záujem, my sme tu sedeli, sme vás počúvali pozorne, tak je to normálny spôsob práve toho a vy ste dôkazom, že neviete počúvať a nechcete počúvať.
Ja som tu z úst vás a vašich kolegov počúval rôzne vyjadrenia: "Verejná voľba je ohrozenie demokracie." Pán Fico na minulej schôdzi: "Verejná voľba je nedemokratická." Vy ste niekoľkokrát povedali "nerešpektovanie iného názoru", prisúdili ste to nám. "Nepochopenie podstaty demokracie", no ja sa na to pozerám tak, pán poslanec Paška, že vy ste sa vlastne nezmierili s tým, že voľby boli demokratické, na základe výsledkov týchto demokratických volieb ste sa ocitli v opozícii. Vy sa neviete zmieriť s tým, že aj verejná voľba je demokratická. Vy sa neviete zmieriť s tým, že pomery v tomto parlamente dávajú právo 79 poslancom prijímať zákony, prijímať pravidlá demokratickou väčšinou na základe toho, ako je napísaná Ústava Slovenskej republiky.
A zamrazilo ma ešte v jednej veci, keď ste vy niekoľkokrát povedali, bez súhlasu sudcov, bez súhlasu prokuratúry, bez súhlasu starostov. No načo potom sme tu ako najvyšší zákonodarný zbor? Aby sme si pýtali súhlas? Nie, súhlasím v jednej veci s vami, aby sme viedli dialóg a diskusiu, ale nie súhlas.
A nepodporím tajnú voľbu preto, lebo z úst generálneho prokurátora zazneli také slová, že takýto človek by ani nemal ďalej chodiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán kolega, mňa veľmi potešil váš záujem o to, aby na Slovensku fungovala aj liberálna strana. Mal som dokonca chvíľu pocit, že liberálne myšlienky sú vám aj osobne sympatické, minimálne vám nie sú cudzie.
Čo sa týka liberalizmu strany SaS, naozaj sa nemusíte obávať. V otázke napríklad potratov sme diskutovali s ministrom zdravotníctva a samozrejme, že nie je nám ľahostajné, ako sa bude táto téma ďalej vyvíjať. Je to však náš koaličný partner a veci si s ním určite najprv vydiskutujeme. Vy ste tiež mali koalíciu, mali ste tiež dvoch partnerov. Myslím si, že bolo veľa situácií, kde ste sa vy za nich museli vyslovene hanbiť. U nás sa toto o koaličných partneroch povedať nedá. Vaša koalícia bola koalíciou, ktorú spájal vzácne jeden záujem alebo niekoľko záujmov. Myslím si, že naša koalícia je aj o hodnotách.
Ak vám záleží na liberalizme, naozaj ma to osobne teší. Čo sa týka našej strany, tak ako povedal už kolega Poliačik, stačí si pozrieť odpočet toho, čo sa nám už z nášho programu presadiť podarilo. V oblasti ekonomiky určite budeme ďalej bojovať za to, aby sa zjednodušilo zamestnávanie, lebo tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta, sú tí, ktorí vytvárajú skutočné hodnoty.
Ďalej chceme urobiť spravodlivejším daňový odvodový systém a zároveň chceme pomáhať tým, ktorí si jednoducho nevedia pomôcť sami alebo sa dostali do životnej situácie, z ktorej je ťažká cesta von.
Takisto sa nemusíte obávať o dve témy, ktoré boli veľmi medializované, ale ktoré sú naozaj len jednými zo stodvadsať v našej strane, a jednou je zrovnoprávnenie znevýhodnenej skupiny homosexuálov a druhou je takisto dekriminalizácia marihuany. Takže tieto zostávajú našou agendou a určite za ne zabojujeme.
Ďakuje za pozornosť. (Potlesk.)