12. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa vykonáva rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci urbárska obec Trenčianske Biskupice verzus Slovenská republika do dňa 27. novembra 2007. Cieľom návrhu zákona je v rámci výkonu uvedeného rozsudku zmeniť spôsob určovania výšky ročného nájomného za užívanie pozemkov a spôsob určovania výšky peňažnej náhrady za pozemky zriadené v záhradkárskej osade.
Vážené dámy a páni, aj dnes sme mali možnosť vo výbore pre pôdohospodárstvo sa zaoberať petíciou o záhradkárskych osadách, ktoré majú za cieľ zmeniť prístup k záhradkárskym osadám. Musím vám úprimne povedať, že nech by sme hľadali akokoľvek dlho, asi rovnocenné alebo úplne spravodlivé riešenie, ktoré by dnes vyriešil problém prístupu zo strany záhradkárov, ale aj zo strany vlastníkov, na ktorých tieto záhradkárske osady sú, neexistuje. Toto je také šalamúnske riešenie, ktorým Slovenská republika je viazaná a musíme vykonať rozsudok Európskeho súdneho dvoru. Je trošku smutné, že od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia od 27. novembra 2007 len teraz sa dostáva na pôdu Národnej rady toto legislatívne riešenie.
Hneď po mojom nástupe som identifikoval, že toto je problém, s ktorým sa moji predchodcovia nevysporiadali, teda predchádzajúca vláda nechcela sa s tým vysporiadať, lebo je to veľmi, veľmi citlivé a senzorické na vnímanie, ale vzhľadom k tomu, že sme už minulý rok mali prieskum zo strany Európskeho súdneho dvoru, že ako Slovenská republika vykonáva, tak sme boli, tak som urýchlil túto prácu a tento materiál sa dostal do lavíc Národnej rady. Som presvedčený, že návrh, tak ako je predložený, a tie pozmeňujúce návrhy, za ktoré aj ďakujem, ktoré boli predložené v rámci legislatívneho procesu medzi prvým a druhým čítaním, určite vylepšia celý tento zákon a posunú ďalej. Ale som presvedčený, že teda jednoznačné riešenie, ktoré by pomohlo vyriešiť pohľad záhradkárov a pritom aj pohľad samotných vlastníkov, neexistuje. To znamená, že je treba úprimne povedať, že tento zákon v roku 1997 bol zle nastavený a dnes sa musíme vysporiadať do tej miery, v akej miere nám to čas umožňuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 235 zo 14. decembra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (tlač 151), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako ich máte uvedené v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 13, 15 a 16 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bodoch spoločnej správy č. 14 a 17 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (tlač 151), schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 59 z 1. februára 2011. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pán minister, 24. jún 1991, viete, aký je to dátum? Viete čo to znamená? Okrem toho, že 24. júna bolo a je Jána, v roku 1991 týmto dňom po dlhých štyridsiatich troch rokoch sa konečne k vlastníckemu právu k pôde na Slovensku dostalo vážnosti a stalo sa nadriadeným k užívaciemu právu tak ako to bolo a je bežné v štandardných demokratických krajinách Európskej únie, vynímajúc postkomunistické štáty. Týmto dňom sa stal účinný zákon č. 229/1991 Zb. o pôde, úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol prijatý ešte Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a v tomto zákone v § 2 je stanovené: "Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s Pozemkovým fondom, ak nie je zákonom ustanovené inak, alebo pri náhradných pozemkoch pridelené fyzickej osobe do bezplatného nájomného užívania do vykonania pozemkových úprav na základe zmluvy s touto osobou." Zdá sa mi, že tento dátum, po mojich skúsenostiach doterajších, budeme musieť tomuto parlamentu veľmi často pripomínať, lebo v niektorých prípadoch vyzerá, že si to nevieme uvedomiť dodnes.
Státisíce vlastníkov pôdy na Slovensku sa tomu potešilo a mnohí tomu nechceli veriť. Dedičstvo ich predkov sa mohlo zrazu znovu vrátiť rodine a podľa neslúžil len štátu, ale hlavne vlastníkovi. Nedotknuteľnosť vlastníckeho práva bola následne zakomponovaná aj do ústavy novovzniknutej Slovenskej republiky v roku 1993. Po tomto roku sa prijímali v oblasti pozemkového práva na Slovenku logicky ďalšie zákony, ktoré udomácňovali toto vlastnícke právo do legislatívy našej. Zákon 180/1995, 162/1995 o katastri, 181/1995 o pozemkových spoločenstvách. Hovorím si, super, konečne aj u nás sa to normalizuje na demokratických princípoch.
No ako mrazivý dych socializmu na mňa zavanul, keď bol prijatý zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov. Mnohí, aj štátni zamestnanci, si kládli otázku: A to má byť čo? Znovu začíname privilegovať nejakú skupinu vo vzťahu k vlastníckemu právu naviac oproti pôvodnému vlastníctvu? Prečo práve záhradkári? Čo tak poľovníci, rybári, včelári, ochranári? Tí sú mimo, tam, kde sú trošku ináč? Oni sú ináč? No, čo sa dalo čakať asi, keď podľa mojich informácií z vtedajšieho poslaneckého zboru Národnej rady zo 150 poslancov 105 boli záhradkári. Takže máme tu zákon o záhradkárskych osadách. Zákon nadobudol účinnosť 26. 3. 1997 a, samozrejme, tak ako pri iných zákonoch z oblasti pozemkového práva nebola následne prijatá žiadna vykonávacia vyhláška. Prvostupňové, druhostupňové orgány štátnej správy mali ďalšiu traumu. Týmito orgánmi boli pozemkové úrady. Museli pri nejasnosti si znovu vychádzať iba z judikatúr súdov, keď nejaké tie súdy prebehli, pokiaľ neprebehli, mali smolu, bolo to na ich uvážení a na metodických postupoch z ministerstva, ktoré na súdoch, viete ako obstanú, keď poviete, že ste konali podľa metodického pokynu.
Hlavným problémom podľa môjho názoru bola skutočnosť, že v tomto zákone sa nestanovila normálna cena, ale stanovila sa minimálna hodnota, ktorá bola v tom čase 3 koruny za meter štvorcový a platí prakticky dodnes. Strop určený nebol, skoro všetci užívatelia sa, samozrejme, držali tejto spodnej hranice a tvrdím, pokiaľ by táto hodnota bola 10, 20 korún za meter štvorcový, hovorím v starých cifrách ešte, tak minimálne polovici konaní by nebola podaná vôbec, lebo by sa vysporiadali automaticky a teraz v roku 2011 by sme možnože konštatovali, že záhradkové osady už máme vysporiadané.
Aký je vlastne stav záhradkových osád na Slovensku? Ja mám rád fakty, ja nemám rád tláchanie prázdnej slamy, takže poďme na to. Pôvodná členská základňa ZO SZZ 220-tisíc členov záhradkárov, ktorí boli združení v 1 691 základných organizáciách Slovenského zväzu záhradkárov. Návrhy na začatie konania, ktoré bolo možné podať do 31. 12. 2008, inak právo zaniklo, boli samozrejme podávané ma pozemkových úradoch a z tohto počtu bolo podaných 1 069 ZO SZZ. Na nových pozemkových úradoch ďalej bolo zastavené konanie v 111 prípadoch a konalo sa v 913 prípadoch. Z týchto bolo ukončených podľa zákona 64, budem hovoriť bez jeho plného znenia záhradkárskeho zákona, ukončených 438 záhradkárskych osád a konanie prebieha v 486 záhradkárskych osadách. Z celkového počtu je to približne jedna štvrtina, pričom táto štvrtina predstavuje 29 321 záhradkárov, 18 294 vlastníkov a týka sa to pôdy na výmere 1 390 hektárov.
Podľa jednotlivých krajov to vyzerá nasledovne: Bratislava - podanie bolo podané v 186, neukončené 93, Trnava - podané v 53 základných organizáciách SZZ, neukončené 22 záhradkárskych osád, Trenčín - 108 podaných, neukončených 60, Nitra - 99 podaných, neukončených 73, Žilina - 75 podaných, neukončených 28, Banská Bystrica - 106 podaných, neukončených 49, Prešov - 155 podaných, 74 neukončených, Košice - 142 podaných, 87 neukončených.
Vyporiadaných bolo 22 364 užívateľov na výmere 989 hektárov. Tu v tomto si dovolím reagovať aj na televízny apel záhradkára z Košíc, ktorý zastupoval košických záhradkárov v relácii Fokus, ktorý tvrdil, že tí, ktorí novelu schvaľujú a ktorí o nej rozhodujú, vôbec nevedia o čom to je. Takže tvrdím, že, dovolím si povedať, že medzi nami sa nájdu tí, ktorí vedia a sú trošku zbehlí v tejto oblasti, viem, čo je register pôvodného stavu, viem čo je obvod zriadený záhradkárskej osady, viem čo je zriadený obvod náhradných pozemkov, viem čo je zmluva o dočasnom užívaní. To znamená, aj my sme tu tí, ktorí sa sem tam rozumejú aj veci aj v tejto záhradkárskej oblasti.
Viem, že záhradkári vložili čas, prácu aj peniaze do zveľaďovania svojich pozemkov v jednotlivých záhradkových osadách. Zároveň však viem aj to, že dlho v dočasnom užívaní pozemkov, ktoré boli podpísané od 1962 a vyššie boli spisované hlavne s poľnohospodárskymi organizáciami na dobu určitú a samozrejme bez súhlasu vlastníka, pretože vtedajšia legislatíva to takto nevyžadovala. Po väčšine tam mali byť postavené len dočasné stavby, nakoľko po uplynutí dohodnutej lehoty mal byť pozemok vrátený späť na poľnohospodárske využitie, pokiaľ nedošlo k inej dohode. Aký je stav, čo sa týka stavieb, jasne vidíme. Niekde hovorím, že to je celoročná vilová štvrť, niekde hovorím, že to je proste komplexná "kabevečka alebo ibevečka", ktorá prakticky momentálne funguje tak, ako funguje. Mnohé z nich sú, samozrejme, že chatky, ktoré mali mať 4 na 4, resp. potom na 24 metrov štvorcových, sú pevne spojené so základom. A musím povedať, že kopu je takých, čo vôbec nemajú stavebné povolenie, sú na čierno a hlavne, keď sme robili geometrické plány a predkladali, tak vtedy sme zisťovali vlastne, ktoré stavby sú tým červeným zákresom zakreslené a sú nové, ktoré doteraz nikto nelegalizoval a neboli vlastne na povrchu zemskom evidované. Samozrejme, sú aj iné prípady, opačné, tie sú samozrejme v menšine podľa mojich prieskumov.
Celá filozofia sa niesla v duchu zákona asi tak, že týmto zákonom sa budú vysporiadavať iba tam, kde sa záhradkárske osady s vlastníkom nedohodnú. To znamená nie automaticky všetky záhradkárske osady. Musím povedať, že vlastne filozofia hovorí o tom, že pokiaľ konanie bude pokračovať v intenciách tohto zákona, záhradkár sa stane vlastníkom po ukončení nejakých siedmich etáp a vlastník dostane náhradu od štátu, buď to formou pozemku alebo financií.
Neviem, čo viedlo, aké boli pohnútky, keď v iných ostatných krajinách susediacich s nami užívanie sa rieši formou nájmu a pokračuje ďalej v ostatných krajinách a my sme siahli priamo na vlastnícke právo. To by som teda chcel vedieť, prečo až tak sme išli tvrdo do toho, či bol to nejaký ten volebný boj, že máme tam 220-tisíc voličov potenciálnych, ktorých treba, aby nám dali hlasy v ďalších voľbách, ale to už nechávam na poslancov, ktorí schválili tento zákon.
Musím povedať, že aj pred rokom 1997 bolo záhradkárske užívanie a záhradkárske osady riešené a to v zákone 229, o tom zákone o pôde, ktorý som spomínal, ktorý má účinnosť od 24. 6. 1991, kde prakticky § 22 ods. 3 uvažoval s užívacím právom až do konania pozemkových úprav, resp. s možnosťou predĺženia o 10 rokov ďalej, pokiaľ im to vyprší tá lehota. Lehoty vypršiavali obyčajne na prelomoch deväťdesiatych rokov až v roku 2000, resp. videl som aj jednu zmluvu na 99 rokov. No kto má zmluvu na 99 rokov, tak ďakujem pekne. Tak to je taká zmluva, ktorá je vlastne betón na tri generácie, či na štyri. Tak takéto zmluvy. Super.
Musím ešte upozorniť občanov Slovenska, pretože veľmi často sa interpretuje veľmi zle, že záhradkári sú preto handicapovaní, že prišiel reštitučný zákon. Tak aby bolo jasné. Reštitučný zákon, aj svoje ustanovenia v § 11 mal ustanovenia, kde hovoril, pokiaľ by sa malo vrátiť vlastnícke právo a vydať pozemok pod záhradkárskou osadou, tak je to neprípustné podľa zákona 229 o pôde. To znamená, aj tento zákon definoval záhradkárske osady ako zákonnú prekážku na vydanie tohto pozemku a tým pádom, keď tam napr. alebo Slovenský pozemkový fond, ktorý je, bol majiteľom a bola tam reštitúcia na tieto nejaké fyzické alebo právnické osoby, tak prakticky Slovenský pozemkový fond mu nemohol vrátiť, ostáva stále Slovenský pozemkový fond vlastníkom a tento reštituent dostáva náhradu inde. To znamená, nevstupuje vôbec do vzťahu so záhradkárskou osadou. Aby to bolo jasné, pretože v mnohých médiách sa to interpretuje tak, že mám z toho niekedy bolenie hlavy.
Prakticky máme už štrnásty rok za sebou a stále nie a nie dohrať to do konca, tak ako v iných, a vlastne štvrtina nám ešte ostáva. Samozrejme, záhradkári hromžia, nadávajú, že sú prieťahy v konaniach, vlastníci zase hromžia na smiešne ceny, ktoré sú im priznávané zákonom. Čo sa týka záhradkárov, musím povedať, že majú sčasti iba pravdu, pretože mnohé prieťahy sú aj na ich strane, samozrejme, okrem toho sa nevedeli dohodnúť a museli dať na konanie a chcem tu ešte upovedomiť, že vysporiadanie v konaní nie je zakázané týmto zákonom. Pokiaľ sa záhradkár dojedná s vlastníkom aj počas konania na pozemkovom úrade, kľudne si môže urobiť kúpnu zmluvu, akonáhle je v konaní, prakticky on už nevstupuje s tým vlastníkom cez konanie do nejakého styku. Už tam debatuje potom pozemkový úrad. To si musíme uvedomiť. To znamená, že sčasti majú iba pravdu, že tie prieťahy boli iba na strane nejakých tých štátnych úradníkov, pretože mnoho podkladov, ktoré mali dať záhradkári, lebo iba záhradkári mohli dať návrh na začatie konania, neboli úplné, nevedeli čo znamená geometrický plán zriadenej osady, nevedeli čo znamená splnomocnenie, keď niekto zastupoval, nevedeli čo znamená nejaká zmluva, ktorú mali dať pri konaní vlastníkovi a z toho vznikli také anomálie, že keby som začal listovať, tak tu môžme sedieť hodiny a hodiny debatovať čo všetko je možné pri normálnom podaní, ktoré vyžaduje zákon a nebolo to dodržané, a preto sú tieto prieťahy.
Samozrejme, vlastníci reagovali tak, že využívali všetky procesné práva, ktoré im vyplývali so zákona o správnom poriadku a začali podávať odvolania. Odvolania na obvod, teda na krajský pozemkový úrad a následne na súdy. Skončilo to až v Štrasburgu, ako to bolo povedané pánom ministrom, to znamená, že vlastníci sa po určitej dobe a musím povedať, že po dosť dlhej dobe, teda zorientovali v priestore a čase a samozrejme vyplýva to aj z toho, že vlastníci niektorí ani o sebe nevedia. To je pravda. Máme kopu neznámych vlastníkov, ktorí sú viacmenej už dedičia a nevedia, že v tej záhradkárskej osade majú po svojich predkoch nejaké pozemky.
Samozrejme, pokiaľ hovorím o nejakom časovom súslednosti alebo konaní, tak musím povedať, že samostatná kapitola sú harmonogramy časové na súdoch, kde som mal prípad, že po piatich rokoch konečne sa dostal na prejednanie aj záhradkárska nejaká žaloba, ktorá tam bola a dovtedy samozrejme sa stalo, polemizovalo so všetkým možným.
Vlastne gro, ako som už povedal, sú tie financie a žaloba Trenčianskych Biskupíc, ktorá bola podaná do Štrasburgu a kde bol rozsudok vydaný 27. 11. 2007 priznal, že v tomto ťaháme za kratší koniec a náhrada je neadekvátna. Žiaľ, tento súd prehratý stál našu republiku 219-tisíc eur, v starej mene 6,5 mil. slovenských korún a myslím si, že ak máme dostávať takéto lekcie od Európy, tak myslím si, že nie sme potom nejak súdno demokraticky zmýšľajúci ľudia, pretože učiť sa na chybách druhých, viete ako sa hovorí, ten je múdry, ten čo sa učí na vlastných, viete aký je.
Chceme sa zase hrať pred našimi občanmi, obyčajnými ľuďmi, ktorí nemajú majland, nesprivatizovali nič, proste majú 5 árov, 10 árov, 15 árov, chceme sa hrať na slepú babu. Snažíme sa ich dobehnúť, podviesť. Sme až takí slabí, že nás to musí učiť Európsky súd? Pre mňa je to veľmi drahá lekcia, ja viem, že tu sa operuje s miliardami, miliónmi, ale pre obyčajných ľudí to je veľká suma. Nech si hovorí každý čo chce, a preto sa pýtam, koľko ešte takých žalôb bude? Koľko ešte prehráme? Čo tak skákať do výšky, na ktorú máme? A nerobiť si, neviem aké, že neviem, kde my sme. Buďme tam, kde sme a poďme normálne riešiť našich ľudí.
Pýtam sa, čo od roku 2008 s týmto rozsudkom sa tu dialo? Áno, zákon bol prijatý za vlády pána Mečiara. Aj tento rozsudok bol prijatý, keď bol pri vláde pán Mečiar. Samozrejme, chybu priznať v tejto politickej enkláve sa nenosí. Radšej tento horúci zemiak posunieme ďalej a nepopulárny krok sme zdedili my, ktorí máme teraz rozhodnúť na základe rozsudku v Štrasburgu. Takže máme ďalší zdedený prešľap. A to by sme mali byť radi, že neprišlo penále, že sme nekonali.
Pán minister ako predkladateľ tejto novely sa postavil čelom k problému a to hneď na začiatku svojho nového volebného obdobia, za čo mu patrí z mojej strany uznanie. Preto som sa zapojil aj do legislatívneho procesu v našom výbore a podal som pozmeňujúci návrh, ktorý náš gestorský výbor prijal a stotožnil sa a je to uvedené aj v spoločnej správe ako spoločný výstup z nášho gestorského výboru.
Ako už bolo spomenuté pánom ministrom, úplná spravodlivosť sa dosiahnuť nedá, vlastne upravujeme tvrdo zákon,, a to ktorý tu bol, o ktorom tvrdím, že vôbec nemal byť na svete, ale je tu, musíme sa s tým vysporiadať a cena pozemkov sa v konaní podľa tohto zákona zreálni a bude predstavovať všeobecnú hodnotu majetku podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. v znení vyhlášky č. 254/2010 Z. z. z 18. 5. 2010, ktorá nadobudla účinnosť 1. 7. 2010. Pri tom pod všeobecnou hodnotou sa rozumie objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej cene ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Takto bude teraz definovaná náhrada pre vlastníkov v týchto konaniach. Túto hodnotu vypočíta príslušný súdny znalec pre každú záhradkársku osadu. Nebude to, že v okrese máme jednu cenu, ktorá je 12,50 alebo 17,50 Sk za meter štvorcový, ale to bude vypočítaná súdnym znalcom, ktorú bude objednávať obvodný pozemkový úrad a na trovy Slovenského pozemkového fondu.
Týmto počinom sa aspoň čiastočne odstráni krivda spáchaná v demokratickom zriadení na vlastníkoch pozemkov. Žiaľ, že si to neuvedomujeme sami, ale musí nás to učiť Európsky súd. Dúfam, že nechceme vyjsť ďalej na smiech, a preto vás chcem požiadať, aby ste túto novelu schválili. Záverom mi dovoľte ako spravodajcovi vyňať a navrhnúť vyňať na osobitné hlasovanie bod č. 11 spoločnej správy, o ktorom vyňatie zdôvodňujem tým, že dostali sa mi nejaké šumy, že niektorí majú s tým veľký problém, a preto by som, súhlasím s týmto vyňatím, navrhujem ho a zdôvodňujem ho asi nasledovne, čo je v tomto bode. Pokiaľ ste ho čítali, tak áno, pokiaľ nie, dovoľujem si vám ho odcitovať, nie je dlhý a myslím, že každému rozumnému človeku povie o čom vlastne je. Takže jedná sa o bod 11 spoločnej správy § 17a. Ak pozemky v záhradkovej osade, kde prebieha konanie o pozemkových úpravách na účely vysporiadania vlastníctva k pozemkom zriadeným v záhradkových osadách, sú určené v záväznej časti schváleného územného plánu obce, územného plánu zóny alebo územným rozhodnutím na iné ako záhradkárske alebo rekreačné využitie, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví.
Čo to znamená v praxi? Zákon 64 hovorí o riešení v záhradkárskych osadách. Nehovorí o riešení stavebných pozemkov pre KBV, IBV, pre priemyselné parky. To znamená, pokiaľ v tom územnom pláne mesta, obce, je v záväznej časti určené už iné funkčné využitie ako na záhradkárske účely, predsa nie je možné, aby štát prostredníctvom obvodných pozemkových úradov zastrešil konanie, ktoré prebehne do konca a povie, že už dostal to záhradkár do vlastníctva, vlastník dostáva náhradu a prakticky má záhradkár okamžite stavebný pozemok, kde môže robiť čo chce, alebo priemyselný park, kde môže robiť tak isto čo chce. Hej? To znamená, to je to, že v takýchto prípadoch obvodný pozemkový úrad zo zákona musí zastaviť konanie, pretože pokiaľ by takto mal konať, tak tvrdím, že to je taký tunel na vlastníkoch pozemkov zo smerom od štátu, že to je nepredstaviteľné v demokratickom systéme. Tak preto by som apeloval, aby aj tento bod 11 spoločnej správy bol schválený, pretože záhradkársky zákon je pre riešenie záhradkárskych osád, nie pre riešenie IBV a KBV a stavebných pozemkov v prospech užívateľov.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť a chcel by som vás požiadať o schválenie ako tohto bodu, tak aj schválenie celého zákona ako celku. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, dnes sme sa tomuto problému venovali na výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, myslím si, že dosť dlhú dobu. Ale nemôžem súhlasiť s tým, čo tu teraz deklarujete. Tvrdiť, že v záhradkových osadách vznikajú vily, sa mi zdá prinajmenšom odvážne. Povedzte mi, určite si pamätáte, máte na to dosť rokov, viete, kedy záhradkárske osady vznikali, aj viete, akú výmeru dostali záhradkári do užívania, štyri áre. Povedzte mi, či na štyroch ároch je možné postaviť vilu. No ja si to, pravdu povediac, neviem dosť dobre predstaviť. Vieme, aké stavby sú na tých záhradkárskych osadách. Niekedy si pripadám, že ideme okolo, no, nebudem komentovať. A vy dobre viete, kde mohli vznikať záhradkárske osady. Mohli vznikať len na takých pozemkoch, ktoré spĺňali kritériá nevhodnosti, čiže na svahovitých, na kamenistých, na podmáčaných, na nedostupných pre mechanizáciu a tam museli tí záhradkári tú pôdu upraviť, v mnohých prípadoch naviesť ornicu, aby si to upravili, aby mohli vôbec niečo pestovať. A vy tu teraz rozprávate o tom, že sa tam idú stavať priemyselné parky. Určite tento zákon sleduje veľa záhradkárov, pretože záhradkári sú dosť silná skupina ľudí. Ja sa ich nechcem zastávať, ja hovorím to, že v tomto nebude ani víťaza, ani porazeného a závisí od uhla pohľadu, kto sa ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Chcel by som vysloviť uznanie kolegovi Feckovi za to jeho vystúpenie, pretože veľmi kompetentne vysvetlil tým poslancom, ktorých problematika zaujímala, celú genézu tohto problému a myslím si, že mnohí si mohli urobiť obraz o tom, čo sa vlastne stalo v tom roku 1997. Veľmi správne pripomenul, kto bol vtedy pri moci a kto tento zákon vyvlastňovací vlastne prijal a aké mal tento vyvlastňovací zákon dopady.
Ja by som chcel upozorniť na jednu vec. Našu spoločnosť bude tento rozsudok, ktorý bol prijatý v Štrasburgu, stáť, ako už bolo spomínané, okolo 67 mil. eur. Je to úžasná suma, ktorú musíme zaplatiť za zlý zákon, ktorý bol prijatý v roku 1997. Povinnosťou zaplatiť túto sumu je splnomocnený alebo poverený Slovenský pozemkový fond, ktorý musí tieto finančné prostriedky uhradiť, samozrejme v závislosti na tom, koľkí vlastníci sa prihlásia do termínu, ktorý je stanovený v tomto vládnom návrhu zákona. Na Slovenský pozemkový fond je toho kladené v poslednom čase dosť veľa, lebo aj novelou zákona č. 229 bol Slovenský pozemkový fond zaviazaný pri reštitučných nárokoch vyplácať tých reštituentov, ktorí majú nároky, myslím, že do 400 metrov štvorcových. Tá suma bola kvantifikovaná na okolo 20 mil. eur. Treba si uvedomiť, že tento dopad toho zákona bude taký, že pozemkové úpravy nebude veľmi z čoho v budúcnosti možné financovať, pretože Slovenský pozemkový fond s takou veľkou sumou v súčasnosti nedisponuje, aby to mohol splniť.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, som rád, že ste vystúpili tiež na moje vystúpenie, vás zaujalo. Áno, som si vedomý, že čo som povedal, keď som povedal vily, tak vily. Bol som v takejto osade u nás v Prešove a viete, koľko mali, akú mali výmeru tieto záhradkárske osady? Neboli to 20 árové, hektárové. Mám osadu, ktorá má 17 hektárov. Viete si predstaviť, cena z hektárov, čo sa na ne dá postaviť? Štyri áre, áno, štyri áre boli, pokiaľ sa nedohodli a zrazu z toho bolo 16 árov alebo 8, 12 árov a videl som aj takéto prípady, kde momentálne a v súčasnosti, keď sme vysporiadavali, tak sa robilo to, že celá ZO si urobila na seba, ja hovorím protiprávne, vlastnícke právo nie na tých záhradkárov a bol problém. Áno, boli to opustené pozemky, máte pravdu. V mnohých prípadoch to boli devastované, ale videl som aj takýto prípad, kde už, keď prišli po určitú hranicu a zvyšok, družstvo povedalo: "Tak už si vezmite všetko." Tak nakoniec sme zistili, že väčšia výmera je na tom všetkom, ako na tom, čo mali pôvodne brať, hej? Samozrejme, výmera sa potom upravila a boli to ťažké hektáre. No, ako to už bolo ďalej, nebudem sa nejako rozširovať.
A čo sa týka tých priemyselných parkov, áno, kvôli tomu, v týchto územiach si momentálne tí developeri tieto veci vyhliadli, zdá sa by mohli byť krásne ako stavebné pozemky, tak aj priemyselné parky a v mnohých územiach miest zisťujeme, že územný plán sa celkom mení. Aj tam, kde sú záhradkárske osady bez ohľadu či tam boli, neboli, chcú byť, nechcú byť, sú tam a územný plán s tým vôbec nepočíta. Takže takto na vysvetlenie. Samozrejme, že si to môžeme ešte vydiskutovať, nie je problém.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy a páni, vážený pán minister, pán spravodajca, v roku 1997, keď parlament rokoval o vládnom návrhu zákona o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, malo Kresťanskodemokratické hnutie k tomuto zákonu a k jeho obsahu veľmi vážne výhrady. Pani poslankyňa Sabolová vtedy podrobila kritike najmä neprimerané zvýhodnenie záhradkárov a potlačenie práv vlastníkov pozemkov, na ktorých boli zriadené záhradkové osady, pričom upozornila na to, že niektoré ustanovenia zákona sú protiústavné. Poslanci za KDH vtedy argumentovali tým, že krivdy minulosti nie je možné riešiť za cenu nových krívd a že zákon, ktorý svojho času vytvoril a presadzoval ľavičiar Baco, prinesie množstvo problémov.
Pre Kresťanskodemokratické hnutie je istým zadosťučinením nález Ústavného súdu, ktorý v roku 2001 rozhodol o protiústavnosti ustanovenia § 17 ods. 3 zákona a tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zaviazal Slovenskú republiku, aby znenie záhradkárskeho zákona upravila z hľadiska výšky nájomného a náhrady za pozemky tak, aby nepoškodzoval vlastníkov pozemkov. Keby parlament pri schvaľovaní zákona v roku 1997 rešpektoval zdravý sedliacky rozum a elementárnu slušnosť, mohli sme si 27. novembra 2007 ušetriť v Bruseli medzinárodnú blamáž pri vyhlásení rozsudku vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice verzus Slovenská republika. Takýto rozsudok totiž svedčí o deficite rešpektu zákonodarného orgánu k vlastníckemu právu občana v danom štáte.
Mýli sa však ten, kto sa domnieva, že osud záhradkárov je nám ľahostajný. Štrnásť uplynulých rokov dostatočne jasne potvrdilo oprávnenosť výhrad poslancov za KDH nielen k filozofii záhradkárskeho zákona, ale aj k možnostiam jeho vykonávania. V minulom volebnom období som z krajských pozemkových úradov získala úplné podklady o stave procesu vyporiadania vlastníctva k pozemkom v konaní podľa zákona č. 64, teda o tom, ako sa zákon uplatňuje v praxi v celoštátnom meradle. Na základe analýzy podkladov získaných takýmto individuálnym poslaneckým prieskumom som vtedy konštatovala, že priebeh vyporiadania pozemkov je žalostne pomalý. Veď čo iné je možné povedať, keď po toľkých rokoch uplatňovania zákona zostáva stále nevybavená približne polovica žiadostí záhradkárov o vyporiadanie vlastníctva.
Kresťanskí demokrati hlasovali o návrhu záhradkárskeho zákona v roku 1997 rovnako, ako hlasovali o návrhu ústavy v roku 1992. Avšak podobne, ako v prípade Ústavy Slovenskej republiky, aj v prípade záhradkárskeho zákona od okamihu jeho zverejnenia v Zbierke zákonov trváme na jeho dôslednom dodržiavaní, pretože máme v úcte zákony. Preto sa zasadzujeme o to, aby záhradkári mali nielen teoretickú, ale aj praktickú možnosť získať parcely do svojho vlastníctva ešte počas ich života, pretože záhradkársky zákon im na ne dáva nárok. Z toho, čo som povedala doteraz, vyplýva, že vymožiteľnosť záhradkárskeho zákona je mizivá. Nikto nevyvinul v parlamente toľko úsilia v prospech záhradkárov ako poslanci za KDH v tomto zmysle, aby sa táto nevyhovujúca situácia zmenila.
V predchádzajúcom volebnom období som interpelovala úradujúcich ministrov pôdohospodárstva tak, ako prichádzali za sebou, aby novelizáciou zákona zabezpečili urýchlenie procesu vyporiadania vlastníctva a obmedzenie možností prieťahu v konaní a svoje interpelácie som podložila výsledkami individuálneho poslaneckého prieskumu, teda vecnými argumentmi. Žiaľ, táto snaha doteraz nepriniesla očakávané ovocie. Z týchto dôvodov ma veľmi zaujímal obsah novely zákona, ktorú vláda predložila. Novela zohľadňuje záväzok vyplývajúci z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva a iba čas ukáže, či prispeje aj k podstatnému urýchleniu neuveriteľne pomalého procesu vyporiadania vlastníctva. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že účelom záhradkárskeho zákona bolo, okrem iného, vytvoriť pracovnú náplň pre celú jednu generáciu úradníkov na pozemkových úradoch.
Oceňujem prístup súčasnej vlády, ktorá touto novelou ide v jednom bode nad rámec návrhu pripraveného Ficovou administratívou vo februári minulého roku. V prechodných ustanoveniach v parlamentnej tlači č. 151 vláda prejavila ochotu odškodniť vlastníkov pozemkov v doteraz ukončených prípadoch tým, že im spätne priznáva nárok na finančnú kompenzáciu rozdielu medzi už vyplatenou sumou za pozemky a cenou, ktorá sa určí podľa tejto novely. To považujem za korektný prístup, ktorý do istej miery napraví to, čo Baco s Delingom spackali. Zároveň sa týmto predíde lavíne sporov, ktoré by už vlastníci pozemkov vzhľadom na jestvujúci rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva celkom iste bez problémov vyhrali aj na našich súdoch.
Predložený návrh novely záhradkárskeho zákona je teda presvedčivým príkladom toho, aký je rozdiel medzi lacným populizmom najsociálnejšej "Ficovlády" a prístupom dnešnej výkonnej moci k problematike prevodu vlastníctva k parcelám v záhradkových osadách. Nie som však spokojná s tým, že vládny návrh novely záhradkárskeho zákona bol v gestorskom výbore zmenený na nepoznanie a predovšetkým mám vážne výhrady voči bodu 11 spoločnej správy, ktorá vylučuje z procesu vyporiadania vlastníctva značný počet záhradkárov. Iba v okrese Poprad sa vzťahuje na cca 15 až 20 % z celkového počtu žiadateľov. Podstata navrhovaného § 17a spočíva v tom, že v prípadoch, keď došlo k zmene účelu využitia v zriadených záhradkových osadách v územnom pláne obce alebo mesta na iné ako rekreačné alebo záhradkárske účely, potom záhradkári definitívne strácajú nárok získať záhradky do svojho vlastníctva. Je diskutabilná podpora poslancov za KDH v tomto bode, pretože ide o zmenu podmienok v polčase zápasu.
Som presvedčená, že je slušné postaviť sa na stranu tých, ktorým sa, podľa nášho názoru, krivdí, v tom prípade na stranu záhradkárov. Nie je predsa možné staré krivdy na vlastníkoch kompenzovať novými krivdami na účet práve záhradkárov. Na otázku, ako je to možné, že dochádzalo ku zmene účelu využitia pozemkov v záhradkových osadách, je jednoduchá odpoveď. Dochádzalo k tomu prevažne vtedy, keď obce a mestá, ako vlastníci pozemkov, na ktorých hospodárili záhradkári, nesúhlasili s vyporiadaním vlastníctva a často aj proti vôli záhradkárov zmenili záhrady v územnom pláne, napríklad na stavebné pozemky. Dochádzalo k tomu už počas prebiehajúceho procesu vyporiadania vlastníctva na pozemkovom úrade. Tento krok sa používal preto, aby cena pozemkov takýmto špekulatívnym spôsobom podstatne vzrástla v nádeji, že časť záhradkárov zvýšením ceny odradia od záujmu odkúpiť si záhradky. Myslím, že budete so mnou súhlasiť v tom, že zmena účelu využitia obecných pozemkov, na ktorých sú v územnom pláne záhradkové osady, bola neférová v situácii, keď záhradkári ako oprávnené osoby majú zákonný nárok získať dané pozemky do vlastníctva a keď ich nárok vyplývajúci zo zákona potvrdil pozemkový úrad. Zastávam názor, že v takýchto prípadoch záhrady v územnom pláne majú zostať aj naďalej záhradami dovtedy, kým pozemkový úrad neukončí proces vyporiadania. Ak by sme teraz v polčase z dôvodu účelovej zmeny územného plánu samosprávou vylúčili záhradkárov spod zákona 64, a to definitívne, páchame na nich krivdu.
Fyzické osoby, vlastníci pozemkov nemali možnosť dosiahnuť zmenu územného plánu vo vzťahu k ich pozemkom. Tento trik využívali predovšetkým samosprávy. Tie však majú skvelú možnosť získať za svoje pozemky náhradné pozemky od Slovenského pozemkového fondu v trhovej cene a teda obce a mestá v žiadnom prípade neutrpia ujmu. Práve naopak, keďže ceny za pozemky určené podľa príslušnej vyhlášky sú mierne nižšie ako trhové, je prijatie finančnej náhrady za pozemky menej výhodné a náhradné pozemky sa javia ako vhodnejšia alternatíva vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkových osadách.
V prípade, ak sa § 17a dostane do zákona bude to priamy návod ako v nasledujúcich mesiacoch pripraviť aj ostatných záhradkárov o možnosť získať parcely do ich vlastníctva veľmi jednoduchým spôsobom. Dodatočnou účelovou zmenou územných plánov a obcí a problém bude vyriešený. Za takýto spôsob riešenia by som sa musela hanbiť.
Na záver vás, prosím, pán minister Simon, aby ste vyjadrili svoj názor na znenie bodu 11 spoločnej správy. Žiadam, pán spravodajca, aby bod 11, ktorým sa vytvára nový § 17a bol vyňatý na samostatné hlasovanie. Z vecného dôvodu aj preto, lebo ide nad rámec novely. A vás, vážené kolegyne a kolegovia, si vás dovolím požiadať o neprijatie tohto bodu spoločnej správy pri hlasovaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za tiež vaše vystúpenie v rozprave. Áno, máte aj tú pravdu, že vraj niekoľko generácií štátnych úradníkov, musím povedať, že na pozemkových úradoch chýbajú právnici. Právnik, ktorý by mal ísť robiť za 600 - 700 eur takého nenájdete a musím povedať, že do záhradkárskej problematiky sa dvakrát nikto nehrnie, ani do pozemkovej, pretože je to v mnohých prípadoch až tak komplikované, že niektoré súdy nemajú jednoznačný názor ako vyriešiť danú žalobu napr. v záhradkárskej osade. Čo ste hovorili, že meníme podmienky, tak by som povedal áno, aj doterajší zákon v § 17 ods. 2 má ustanovenie, to znamená, keď už končíme a viac-menej ide na zápis na kataster hovorí o tom, že pri zápise vlastníckeho práva k pozemkom zriadené v záhradkovej osade podľa ods. 1 katastrálny úrad zapíše do katastra nehnuteľností aj povinnosť užívateľa zachovať doterajší spôsob využitia pozemku zriadeného v záhradkárskej osade do času, kým sa nerozhodne o inom využití. To znamená, toto už nebude môcť byť vykonateľné. Pokiaľ tam už iné využitie je, nemôže dať zápis, že pôjde naspäť na záhradkársku osadu. Veď to je predsa blbosť, hej. To znamená, máme to aj v tomto už momentálne v pôvodnom zákone v § 7 ods. 2 a myslím si, že tým pádom by sme znefunkčnili viac-menej konanie a pozemkový úrad by nemohol zaviazať kataster, aby zmenil funkčné využitie, keď už je to raz zmenené v tomto. Asi tak. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať jednak kolegyni za taký exkurz do politického rozhodovania tohto parlamentu z roku 1994 - 1998, kedy bol skutočne prijatý zákon väčšinovo vtedy vládnou koalíciou HZDS, SNS a Združením robotníkov a vytvoril vlastne na štrnásť rokov jednu vážnu problémovú záležitosť a vtedy vytvoril vlastne dve kategórie ľudí, že sme tých, ktorí boli užívatelia na dočasné obdobie, sme ich postavili do zákona, ako keby oni mali mať väčší nárok ako vlastníci. Až v roku 2007 Štrasburg rozhodol o výlučnom a výsostnom práve vlastníkov v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a čudujem sa teda aj bývalej vláde, že za štyri alebo tri roky celé nebola schopná sa s touto vecou vysporiadať.
A možno ešte k tomu § 17a. Ak by, pani poslankyňa, neboli niektoré mestá zneužívali účelovosť svojho vlastníctva voči záhradkárskym osadám v priebehu tých štrnástich rokov a robili prieťahy v konaní aj mnohé záhradkárske osady mohli byť vysporiadané a dnes ani § 17a nemusel byť problémom a nenarazili by sme na nezodpovednosť, nedôslednosť a prípadne aj ujmu, ak môžme hovoriť o ujme vlastníkov alebo užívateľov záhradkárskych osád. Nie je to v rozpore zásadne tento paragraf ani z nejakými právnymi predpismi v Slovenskej republike, ale pre spravodlivosť voči občanom je asi dobré zvažovať, či ho prijmeme alebo nie.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážená pani kolegyňa, vy ste sa zaradili teraz do šíku tých, ktorí v každom vystúpení si udrie do Ficovej vlády. Kritizujete zákon, ktorý bol prijatý v roku 1997 a od roku 1998 bolo KDH, ktoré ste tu tak vychvaľovali veľmi dvakrát vo vláde, v parlamente, mali ste tu prevahu, síce takú zvláštnu zakúpením niektorých poslancov, ale mali ste a nič ste s tým zákonom neurobili. Tak, prosím vás, občas sa aj počúvajte, čo hovoríte. Mali ste osem rokov na to, aby ste to mohli zmeniť a neurobili ste nič. A teraz len budete kritizovať, že Ficova vláda nič s tým neurobila. No, nehnevajte sa na mňa, ale to už je naozaj veľa aj pre takých kľudných ľudí, ako som ja. (Potlesk.)