12. schôdza

Pán predseda, dajte, prosím hlasovať o vládnom návrhu ako celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru schváliť.

Vážený pán predseda, najprv na základe odporúčania gestorského výboru, dajte, prosím hlasovať o tom, že v zmysle § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku Národná rada vykoná hlasovanie o návrhu na odvolanie člena Dozornej rady verejne a vykoná hlasovanie o návrhu na voľbu nového člena Dozornej rady verejne.

Pán predseda, v zmysle predloženého návrhu uznesenia, dajte, prosím hlasovať o tom, že Národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky odvoláva Gabrielu Kaliskú z funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad.

Pán predseda, dajte, prosím hlasovať o tom, že Národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky volí Moniku Pažinkovú do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad.

Pozývam členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na rokovanie výboru Národnej rady, ktorý zvolávam na 13.30 hodinu vzhľadom k tomu, že v tomto čase by sme už mohli mať v Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o omamných a psychotropných látkach. Takže dnes krátke rokovanie 13.30 hodine. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 11.51 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k debate okolo navrhovaného zákona. Mám len niekoľko poznámok k tomu, aké veľké politikum sa deje okolo veci, kedy na jednej strane sa snažíme opraviť zlú normu a na druhej strane sa netváriť tak, aby sme sa museli hanbiť pred predstaviteľmi iných štátov.
Zdá sa mi, že nechceme trestať našich občanov a ja som aj z tohto miesta navrhoval alebo bol som podpísaný pri predkladaní úpravy zákona o štátnych symboloch, kde som tvrdil, že vlastenectvo sa prikázať nedá. Tak isto som k novele o jazykovom zákone predkladal päť vlastných pozmeňujúcich návrhov s odôvodnením takým, že neexistuje akceptovateľná miera šikanovania našich maďarských spoluobčanov. Vtedy a v tom čase som bol kolegami tuná v parlamente označovaný za "Maďaróna". Momentálne zase sa nám otočila situácia, pretože sa snažíme predložiť, bolo to niekoľkokrát avizované a máte to aj rozdané v poslaneckých ľaviciach, taký pozmeňovací návrh, aby sme si mohli vytýčiť zlatú strednú cestu v debate, ktorá sa mi zdá, že už aj na tomto krátkom časovom úseku, o ktorom sa bavíme, traumatizuje spoločnosť.
Počuli sme tu príklady z rôznych štátov, rôzne úpravy od Čiech cez napriek celou Európou. Nechcem sa dopodrobna venovať všetkým, aj keď som to mal pripravené, ale som v tejto rozprave vystupujúci, niekoľký v poradí, takže celkom slušne sa to tu už predo mnou rozobralo. Chcem povedať iba jednu vec, že nechceme trestať našich občanov a vidíme na druhej strane potrebu nejakým spôsobom sa vyjadriť k novele, k zákonu, ktorý platí v Maďarskej republike, ľudovo je volaný Orbánov zákon alebo orbánovým snahám budovania možno do budúcna nejaké svoje vlastné voličské základne. Neviem, prečo by sme tomuto mali podľahnúť. Nevadí nám však, že mladí ľudia využívajú možnosť cestovania, zamestnávania sa, pobytu podnikania v iných krajinách, a preto si myslím, že úprava zlej novely a náš návrh ide zlatou strednou cestou, ide po linke tej, aby sme dokázali urobiť zadosť a vyvrátili nejaké pochybnosti o tom, že niekto sa tu priživuje na nejakej tematike vlastenectva a na obhajoby národnoštátnych záujmov a z druhej strany dať zdravý rozum do toho, aby ľudia, ktorí v momentálnom stave môžu, počul som nejaké číslo 25, prichádzať o štátne občianstvo z dôvodu platnej úpravy, aby sme sa tomu vyhli.
Z vlastnej skúsenosti viem, aký význam má pocit príslušnosti k svojej krajine v zahraničí, ako slovenská komunita v zahraničí funguje, ako nás vníma zvonku. Často sa stáva, že práve tam, ako to bolo aj v mojom prípade, si uvedomuje človek možno aj z predchádzajúceho pohľadu, pohľadu takého, že stále na nejakej pozície kozmopolitnom alebo podobne, čo to pre neho znamená domovina, čo je to Slovák a na druhej strane, aj čo je to Maďar.
Žil som vonku, nedelili sme sa na národnosti a mohol som sa potýkať aj s otázkou, či nepožiadať o nejaké iné štátne občianstvo. V tom čase som však nemusel riešiť dilemu, aká platí na základe tejto platnej normy a chcem urobiť to, že ak by náhodou k tomu prišlo hoci komu z nás, tak aby sme neboli na jednej strane tyranizovaní zákonmi Slovenskej republiky a na druhej strane, aby bolo Slovensko chránené proti tomu, že bude niekto túto agendu občianstva zneužívať.
Neviem, neviem, či naberieme teda odvahu, lebo počúvam, že je to z rôznych strán sa interpretuje táto otázka rôzne od interpretácií dohôd a koaličných dohôd a kto, komu a aké, aké, aké skryté zámery by za tým mohli byť. My sme túto otázku komunikovali, jednak ju máme teda vo volebnom programe, sľúbili ju našim voličom, komunikovali sme ju tesne po voľbách, nechceli sme a nestavali sme ani pri prvom čítaní "koalíciu" do pozoru. Hovorili sme, že máme problém, nejakým spôsobom sme však nedospeli k tomu, aby boli naše výhrady zobrané v dotaz a myslím si, že dospeli sme do štádia takého, že na stole je alebo bude, predpokladám, že už sa len veľmi málo v tomto stane, pozmeňovací návrh, ktorý v zmysle toho, čo sme prišli aj do politiky reprezentovať, že nejde nám o nejaké politické tričká, nejde nám o to, aby sme hlasovali podľa toho, ako nám prikáže predseda, ale podľa toho, ako je v ústave napísané, podľa svedomia a vedomia a my sme toto našim voličom sľúbili. Je to tam napísané možno, myslím si, že toto práve by nám nemalo byť vyčítané a hrať tu teraz ako počúvam, že sa blížime k akejsi kríze, je pre mňa troška prekvapivé, pretože si myslím, že mohli sme sa na širokej pôde sedem mesiacov na niečom dohodnúť.
Ďalej si myslím alebo dúfam, pretože k hlasovaniu koniec-koncov príde až po prerušení tohto bodu, možno sa stane nejaký zázrak a zahlasujeme všetci za rozumné riešenie a ja osobne si myslím, že to rozumné riešenie je vyjadrené v pozmeňovacom návrhu, ktorý predloží môj kolega Igor Matovič a myslím si, že toto riešenie ja podporím. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Viskupič, som trocha prekvapený, že ste prekvapený, že ste prekvapený z toho, ako ste to vy nazvali, že sa približujeme k nejakej kríze. Vy ste avizovali pozmeňujúci návrh, ktorý už aj máme pred sebou a mohli by ste mi povedať, že čo bol ten moment, ktorý zmenil váš postoj k pôvodne navrhnutému, navrhnutej verzii, len nakoľko v prvom čítaní ste za hlasovali alebo podporili ste túto variantu. Čo bol ten moment, ktorý zmenil váš postoj? Tá druhá otázka je tá, čo teraz dnes ako každý rečník si spomeniem, že je to akási odveta alebo reakcia za zákon Maďarskej republiky alebo maďarského parlamentu, že či vás nenapadlo, alebo prečo vás nenapadlo, že to podrobné skrotenie, alebo kritiku tohto zákona, by ste mali iniciovať možnože aj inými spôsobmi, či už nejakými hospodárskymi sankciami, ale nie s tým, že zaťahujeme do toho občanov našej republiky. Ďakujem vám.

Nech sa páči, pán poslanec Viskupič. Zapnite pána poslanca Viskupiča. Nechajte hlasovacie zariadenie v kľude. Nech sa páči.

Ďakujem. Pán kolega, neviem, či to bolo v množnom čísle alebo si teda vykáme, k prvej. K tej druhej otázke som celkom neporozumel, teda, že či, či mám byť nejakým spôsobom tu reagovať na Orbána. Ja a my sa snažíme teda ohľadom druhej alebo zasahovania druhej republiky do zvrchovanosti Slovenska urobiť ústupok, čiže tam smeruje tá novela. Čiže moja kritika súčasného právneho stavu bola jasná.
A k prvej otázke, ty predsa vieš Szilárd ako pracuje legislatívny proces, vieš, že s týmto sme my vystupovali po dohode aj s predsedom strany SaS a myslím si, že existujú a rozprávali sme to na klube a k prvému čítaniu sme hovorili už tam sme avizovali, že bude čosi a predložíme to pri druhom čítaní. Takže neviem teraz, kam smerovala táto otázka. Myslím si, že ak treba, tak sa môžme teda pobaviť otvorene, čo na klube ohľadom občianstva prebiehala a ako sme sa bavili v postupnosti v tej rešpektujúc stranu Sloboda a solidarita. Ďakujem.

Milé dámy, milí páni, keď nie ste milí, tak vážení, bolo to už samozrejme toho veľa povedaného na túto tému, ja by som si dovolil teda trošičku zase to tak zopakovať.
Ten súčasný právny stav je v podstate taký, že v Maďarsku platí chorý Orbánov zákon. Na Slovensku platí, nehnevajte sa kolegovia zo SMER-u, taký trochu chorý Ficov zákon. Túto situáciu mi ale pripadá, že koalícia chce opraviť chorým Dzurindovým zákonom. Možno Dzurindovým, možno Bugárovým, to je jedno. Jednoducho prechádzame na extrém, sme reagovali extrémom a ten extrém chceme opraviť ďalším extrémom. Preto sme zhruba pred dva a pol týždňami k tejto téme vystúpili s tým, že navrhujeme kompromis. Navrhujeme riešenie, ktoré bude európske, ktoré opraví možno chyby v tom súčasnom znení zákona, ktorý bol možno šitý takou trochu horúcou ihlou a zároveň a tým pádom zabezpečí, aby ľudia, ktorí majú nejakú reálnu väzbu na druhý štát, aby o toto, aby beztrestne to druhé občianstvo mohli na území Slovenskej republiky mať, aby nestrácali žiadne práva občanov Slovenskej republiky, čo vlastne na základe súčasného právneho vzťahu sa stáva, ale na druhej strane jednoznačne pomenuje, že toto je územie Slovenskej republiky, tu si politiku robíme my a politiku Maďarskej republiky nech si Orbán robí na území Maďarskej republiky. Jednoducho, navrhli sme kompromis, ktorý si myslíme, že je dobrý, ku ktorému bohužiaľ sa nám nepodarilo získať podporu koalície. To ma mrzí a myslím si, že viacej do toho vstupuje politiky ako zdravého sedliackeho rozumu.
Keď sa ale pozrieme na to, čo vlastne koalícia navrhuje, tak na prvý pohľad vidíme, že v podstate sú to také, sú to dva zákony, ktoré so sebou súvisia. Jeden zákon o štátnom občianstve a druhý zákon o štátnej službe. Nemyslím si, že predkladatelia jedného, to znamená Gál a spol. a predkladatelia druhého, poslanci KDH, že by mali nejaký zlý úmysel, ale jeden aj druhý si asi tak tvrdošijne na tých koaličných vyjednávačkách stáli za svojím a silou mocou chceli presadiť ten svoj zákon, bez toho, aby si uvedomovali, že na konci, keď obidvaja sa dohodnú a obidva tieto zákony zároveň budú platiť, že nastane veľmi taká schizofrenická situácia, že s jedným zákonom o štátnom občianstve budeme hovoriť, máš dva pasy, jeden z toho maďarský, tento neexistuje, čiže máš vlastne iba jeden, jednoducho na území Slovenskej republiky nebudeme uznávať maďarský.
Druhým zákonom budeme hovoriť pri zákone o štátnej službe, ten kto má dva pasy, ten nemôže robiť tam, tam, tam na polícii, nemôže robiť s utajovanými skutočnosťami, ale v podstate jediný, kto by mohol robiť všade, by boli občania, ktorí by mali slovensko-maďarské občianstvo, teda slovenské i maďarské. Lebo vlastne jedine v ich prípade, by ten jeden pas na Slovensku neexistoval a všetci ostatní, ktorí by mali inú kombináciu občianstva, napríklad slovenské-rakúske, slovenské-nemecké, slovenské-austrálske, akékoľvek iné, tak títo by boli potrestaní. Čiže nastala by vlastne taká dosť schizofrenická zvláštna situácia, že jediný, koho by sme zvýhodnili na území Slovenskej republiky, by boli občania s dvojitým občianstvom slovensko-maďarským, lebo jedine títo by mohli vykonávať akúkoľvek pozíciu zastávať v štátnej službe.
Som veľmi rád, že toto konštatovanie, vlastne s týmto konštatovaním prišiel podľa mňa uznávaný ústavný právnik a šéf ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka. Som veľmi rád, že sa v podstate priklonil k tomu nášmu pozmeňovaciemu zákonu a k tomu riešeniu, ktoré ponúkame a aj toto považujem za dôkaz toho, že takýto človek, ktorý si myslím, že je v týchto veciach nad vecou, sa priklonil na riešenie, ktoré je správne, ale nie, ktoré je možno správne politicky, ale ktoré je správne vecne. A myslím si, že keď nám každému ide o vecnú správnosť vecí, tak by sme v tomto prípade sa nemali rozhodovať v takto závažnej veci politicky, ale vecne. A to vecné riešenie situácie si myslím, najviac odzrkadľuje práve prijatie pozmeňovacieho návrhu, ktorý predkladáme, ktorý opraví ten súčasný právny stav a nebude sa zbytočne poklonkovať Orbánovi. Naozaj si nemyslím, že skutočný vlastenec, ktorý naozaj snívam, aby každý z vás, ktorý v tejto sále je, aby bol vlastencom, vlastencom Slovenskej republiky.
Aj vy, teda páni poslanci, ktorí ste tu momentálne moc nie prítomní maďarskej národnosti, aby aj vy ste boli vlastenci, to znamená, aby vám všetkým záležalo na tom, aby akýkoľvek občan Slovenskej republiky bez ohľadu na jeho národnosť sa na Slovensku cítil doma, aby tu chcel žiť, aby tu chcel vychovávať svoje deti, a aby tu vytváral tým všetkým občanom bez ohľadu na národnosť, také podmienky na život, aby sa tu cítili doma. Podľa mňa toto je vlastenectvo a všetci by sme mali takéto vlastenectvo presadzovať.
Nemyslím si, že je správne vlastenectvo občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti silou mocou vybavovať občianstvo v Maďarskej republike. Jednoducho to je, to je zastieranie problémov. Tí ľudia na Slovensku maďarskej národnosti nemajú problém, aby získali alebo netúžia po maďarskom občianstve. Oni túžia po tom, aby tu mali prácu, aby tu sa mohli vzdelávať vo svojom jazyku, aby si mohli pozrieť možno na slovenskej televízii správy vo svojom jazyku, nie nejaký päťminútový Hírek, a aby jednoducho tu sa cítili ako plnohodnotní občania. De facto, aby tu platili dane a tým pádom prospievali na prospech celej Slovenskej republiky.
A myslím si, že skutočný politik aj maďarskej národnosti v tomto parlamente, taký ktorému záleží naozaj v prvom rade na prospechu Slovenskej republiky a prospechu všetkých občanov Slovenskej republiky, tak nemôže dať na prvé miesto záujem, aby vybavil občanom Slovenskej republiky maďarský pas. V prvom rade na prvé miesto si musí dať, aby im vybavil prácu, aby im vybavil vzdelanie, aby im vybavil kultúru a všetko vyžitie v ich rodnom jazyku, v ich materinskom jazyku, ale nie nad všetko toto postaviť záujem vybaviť im maďarský pas. To je politikárčenie, ale skutočne, ak ste politici aj vy, teda poslanci parlamentu maďarskej národnosti za stranu MOST - HÍD, aj ty Szilárd Somodyi, ak ste skutoční politici, a ak ste skutoční vlastenci, musí vám záležať na tom, aby tí ľudia tu sa cítili ako doma a nie, aby sa utiekali s maďarským pasom k Maďarsku a spoliehali sa na to, že Maďarsko ich zachráni, že Maďarsko je pre nich vykúpenie. Jednoducho nie je.
Takže, poprosím vás všetkých, aby ste na prvé miesto si dali záujem týchto ľudí, ten skutočný záujem, a to je v prvom rade tá spomenutá práca a všetko ostatné.
Nehnevajte sa, ale trošičku mi ten navrhovaný postup koalície pripadá tak, ako keď sa hovorí, že niekto si pustí žilou. Jednoducho v minulosti, keď niekto bol chorý, tak ten lekár to zvyčajne riešil tým, že mu trošičku pustil, vypustil krvi zo žíl a vtedy sa dostavil taký pocit blaha, uvoľnenia a si myslel, že jednoducho je to problém, ale mne to doslova pripadá, že nie, že pustiť si žilou, ale podrezať si žily. Ako samozrejme, mám problém, mám horúčku, podrežem si žily, chvíľočku je to dobré, je to také opojenie, to trvá, trvá, trvá až postupne zistím, že si necítim končatiny, necítim si pravú ruku, ľavú ruku, nohu, hlavu a nemôžem mrkať s očami, až na konci zistím, že v podstate už sa nemám pod kontrolou. A takto isto mi pripadá, obrazne povedané to, čo chce prijať koalícia, že budeme sa síce zo začiatku tváriť, že vlastne tento problém my nemáme, jednoducho nás sa netýka, až odrazu sa nám to začne vymykať z rúk a na konci za pár rokov zistíme, že na území Slovenskej republiky na južných územiach máme možno 200-tisíc občanov Maďarskej republiky, kde si Orbán bude úplne v pohode robiť volebnú kampaň, kde sa bude prechádzať, kde vylepí všetky možné bilbordové plochy, bude si platiť reklamu v súkromných slovenských televíziách a jednoducho bude nás nasierať s tým, že on si tu bude robiť volebnú kampaň.
Jednoducho k tomuto si myslím, že všetci čo sme tu, sme povinní zabrániť. Načo by sme mali dávať nejaké zámienky tomu, aby tu vzbudzovali sa nejaké národnostné vášne. Tým, čo koalícia chce prijať, bohužiaľ národnostné vášne do budúcna by iba eskalovali. Je zodpovednosťou každého z nás, aby sme tomuto zabránili, aby územie Slovenskej republiky bolo vždy územie zvrchované Slovenskej republiky a územie maďarské, nech jen územím Maďarskej republiky.
Jednoducho nie je v žiadnom záujme žiadneho z nás, aspoň dúfam, že nie je v tom záujme, aby tu na území Slovenskej republiky platilo aj v podstate nejaké územie, nejakej druhej republiky a niekto si tu privlastňoval ľudí, ktorí sú tu naši, ktorí sa tu narodili, tu bývajú, bývajú tu možno ich rodičia, ich generácie, stovky, tisícky rokov, stovky a títo ľudia sú jednoducho naši a nie sú Orbánovi. Urobme všetko preto, aby títo ľudia sa tu cítili doma. Ja som to aj minule navrhoval, prečo im nedáme pol hodinové správy na STV 2, nič sa nám nestane. Buďme trošku veľkodušní, veľkorysí. Ako tí ľudia, v momente ako to budú vidieť, že my sa zaujímame o nich, že chceme vedieť, aby alebo chceme dosiahnuť, aby oni mali prehľad o tom, čo sa na Slovensku deje, tá lojalita ich voči Slovenskej republike dramaticky vzrastie. Pevne verím, že aj teda, vy poslanci opoziční, že nemáte s takýmto návrhom nejaký problém.
Samozrejme nie je to predmetom dnešného dňa, ale chcel by som, aby sme spoločne našli konsenzus, všetci, či koalícia alebo opozícia, aby sme takýto krok dokázali spraviť, aby sme tým ľuďom ukázali, že nám na nich záleží, a že nie je v našom záujme im vybavovať pas v Maďarsku, ale naším záujmom je to, aby oni tu sa cítili doma, aby tu mali naozaj tú prácu, aby tu chceli rodiť deti, aby sa tu cítili šťastne, aby sa cítili rovnocenní nám ostatným.
Sú, mrzia ma také reči, ktoré teda sa ma pred chvíľkou pýtali vlastne novinári vonku, že začínajú sa objavovať hlasy, že Béla Bugár alebo strana MOST hovorí, že v prípade že štyria Obyčajní ľudia zahlasujú proti vlastne koaličnému návrhu, tak v tom prípade oni sa nebudú cítiť viazaní koaličnou zmluvou a bude to porušenie koaličnej zmluvy a podobne, že to nebude naplnenie programového vyhlásenia vlády.
Odporúčam, naozaj si v tomto prípade prečítať koaličnú zmluvu, prečítať si programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí o tom, že koalícia zabezpečí alebo spraví všetko preto, aby eliminovala negatívne vplyvy zákona o štátnom občianstve na občanov Slovenskej republiky v súvislosti zo zákonom o štátnom občianstve. Podľa nášho názoru eliminovanie tých negatívnych vplyvov je práve to, aby sme prestali trestať ľudí, ktorí majú nejakú reálnu väzbu na druhú krajinu a na základe toho získali občianstvo. Ak prijmeme náš pozmeňovací návrh, tak nebudeme trestať ľudí, ktorí v tej danej krajine aspoň dvanásť mesiacov bývajú. Tí, ktorí dvanásť mesiacov tam študujú, sú zamestnaní, podnikajú, ktorí odtiaľ majú mamku, tatka, babku, dedka. Jednoducho tam je veľmi veľa možností, aby ten, kto naozaj reálne nejakú možnosť má, aby to občianstvo beztrestne mohol mať, aby neprichádzal o to naše.
A toto si myslím, že je v plnej miere naplnenie programového vyhlásenia vlády. Nemyslím si, že naplnenie programového vyhlásenia vlády je práve to riešenie, ktoré navrhuje koalícia. Hovorí sa o odstránení negatívnych vplyvov na občanov Slovenskej republiky, ale podľa mňa človek, ktorý nemá žiadnu väzbu na druhú krajinu, tak on sa necíti byť občanom Slovenskej republiky, a tým pádom si nemyslím, že strata jeho občianstva, dobrovoľná strata jeho občianstva na základe súčasného právneho stavu je nejaký negatívny vplyv, ktorý súčasný právny stav na neho vyvolala.
Tak isto, keď v koaličnej dohode je napísané, že v zásadných veciach koalícia nebude hlasovať alebo časť koalície, alebo nikto z koalície nebude hlasovať s opozíciou, tak že vlastne sa to považuje za závažné porušenie nejakej koaličnej zmluvy. Myslím si, že všetci poznáme clara pacta - boni amici, čiže jasné zmluvy robia dobrých priateľov. Ak raz je v koaličnej zmluve napísané, že v zásadných veciach sa nemôže hlasovať s opozíciou, myslím si, že jednoznačne tam chýba aspoň teda nejaký odkaz alebo nejaká príloha, ktorá by hovorila o tom, čo sú zásadné veci. Nemyslím si, že teraz ktokoľvek z koalície, ktokoľvek môže hovoriť a odrazu spätne definovať, že čo je zásadné a čo nie je zásadné. Jednoducho, bohužiaľ, toto je chyba koaličnej zmluvy, ktorá nehovorí a nedefinuje, čo je zásadné a čo nie je zásadné.
Preto si nemyslím, že je správne, ak niekto sa teraz ide vyhrážať tým, že vystúpi z koalície alebo bude hlasovať nejako, nebude podporovať koaličné návrhy, lebo bola porušená koaličná dohoda, lebo ak by mala byť porušená, museli byť jednoznačne zadefinované podmienky tej koaličnej dohody a tam toto zadefinované nie je. Jednoducho nie je povedané, čo je zásadné a čo nie je zásadné.
Samozrejme, uznávam, štátne občianstvo je dôležitá vec, ale ja si myslím, že návrh, ktorý predkladá koalícia, to nie je zásadné, lebo jednoducho to je zbabelé. Ako povedať, že zákon, Orbánov zákon na Slovensku neplatí a tváriť sa naozaj, že my s tým nič nemáme, jednoducho nás sa to netýka, tak to nie je nejaký zásadný krok, to je detinský krok a ja ho osobne nepovažujem za zásadný. A preto pevne verím, že vyhrá v tejto veci zdravý rozum, či na strane opozície, či na strane koalície a naozaj snívam o tom, aby sme v tejto veci našli konsenzus, aby o tak dôležitom zákone hlasovali sme čo najviac, v čo najväčšom konsenze, a aby sme to prijali ako rozhodnutie Národnej rady ako celku, nie ako opozície alebo ako koalície, ktoré pri následnej zmene politickej garnitúry by sa následne možno zmenilo presne opačne ako je v súčasnosti, alebo ako by sa prijalo. Jednoducho v takýchto zákonoch by sme sa mali zhodnúť a mali by sme pozerať nie na svoje politikárčenie a na to, aby som si teraz silou mocou sa bil do hrude, kto je väčší Slovák alebo Maďar, ale na to, aby sme prijali správne riešenie, ktoré vyrieši vzniknutý stav a postaví sa zoči-voči zlu, ktoré bohužiaľ produkuje Orbánov zlý zákon.
Trochu ma mrzí, musím povedať do strany SNS, že tu dnes nie je Ján Slota, neodpustil som si túto poznámku. Myslím si, že táto otázka je veľmi, veľmi dôležitá na to, aby tu predseda Slovenskej národnej strany bol. Hovorím, mrzí ma to, keď môžte, tak mu skúste zavolať, nemyslím si, že by toto bol práve zákon, na ktorom by predseda národnej strany mal chýbať.
Obávam sa, že ak by na základe tohto chýbajúceho jedného kľúčového poslanca prešiel koaličný návrh, že by to veľmi ťažko do budúcna svojim voličom vysvetľoval. Preto, ak môžte, nemám na to právo, ale prosím, aby pri hlasovaní o tomto zákone nás tu bolo 150.
Dovoľte mi, prosím, aby som v podstate prečítal pozmeňovací návrh, ktorý chceme vlastne k zákonu, ktorý predkladá pán poslanec Gál a spol. predložiť.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka, Jozefa Viskupiča k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 149.
Bod 1. V čl. I sa bod 1 vypúšťa.
Odôvodnenie. Pôvodne navrhované ustanovenie nerieši problém v súvislosti s rozdávaním občianstva Maďarskej republiky občanom Slovenskej republiky.
Bod 2. V čl. I bod 2 znie: "2. Paragraf 7 sa dopĺňa ods. 7, ktorý znie: Bez splnenia podmienok podľa ods. 1 možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky žiadateľovi, ktorý stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva od 17. júla 2010 do 28. februára 2011, ak žiadateľ nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom
a) mal povolený registrovaný alebo inak evidovaný pobyt po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo
b) bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo
c) študoval po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo
d) podnikal vo vlastnom mene po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo
e) sa narodil niektorý z jeho rodičov alebo ich rodičov a územie, na ktorom sa narodil, patrilo aj v čase nadobudnutia občianstva tomuto štátu."
Odôvodnenie. Navrhované znenie uľahčuje opätovné získanie štátneho občianstva ľuďom, ktorí ho stratili v dôsledku neprimeranej tvrdosti zákona v minulosti.
Bod 3. V čl. 1 sa bod 3, 4, 5, 6 vypúšťa.
Odôvodnenie. Tieto body sa v súvislosti s inými tu navrhovanými zmenami javia ako nadbytočné.
Bod 4. Čl. 1 sa dopĺňa novým bodom, ktorý znie: "V § 9 sa za ods. 18 vkladá nový ods. 19, ktorý znie: K strate štátneho občianstva podľa ods. 16 nedôjde ani vtedy, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom
a) mal povolený registrovaný alebo inak evidovaný pobyt po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúci nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo
b) bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo
c) študoval po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo
d) podniká vo vlastnom mene po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo
e) sa narodil niektorý z jeho rodičov alebo ich rodičov a územie, na ktorom sa narodili, patrí aj v čase nadobudnutia občianstva tomuto štátu.
Doterajšie ods. 19 až 22 sa označujú ako ods. 20 až 23.
Odôvodnenie. Navrhované znenie rozširuje možnosti prijatia cudzieho štátneho občianstva bez následkov straty slovenského štátneho občianstva.
Bod 5. Čl. I sa dopĺňa novým bodom, ktorý znie: "V § 9b ods. 1 písm. d) sa slová "ods. 19" nahrádzajú slovami "ods. 20".
Odôvodnenie. Legislatívna zmena v súvislosti s doplnením § 9 o nový ods. 19.
Bod 6. V čl. II v bode 1 a 2 sa slová "31. decembra 2010" nahrádzajú slovami "28. februára 2011".
Odôvodnenie. Mení sa dátum v súlade s predpokladaným časom prijatia zákona.
Bod 7. Čl. 3 znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2011".
Odôvodnenie. Mení sa účinnosť zákona v súlade s predpokladaným časom prijatia zákona.
Ešte raz by som poprosil, vážené dámy, vážení páni, aby sme v tejto veci sa skúsili na problém pozerať nie v záujme svojom vlastnom, ale v záujem tejto krajiny, v záujme Slovenskej republiky. Záujem Slovenskej republiky je, aby aj do budúcna Slovenská republika bola Slovenská republika.