16. schôdza

Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím prítomných pánov poslancov, aby zaujali miesto určené pre nich v rokovacej sále, aby sme sa všetci pozorne sústredili na prebiehajúcu rozpravu k vládnemu návrhu zákona o prokuratúre, do ktorej sa ešte prihlásilo celkom sedem pánov poslancov, päť pánov poslancov a dve panie poslankyne.
Udeľujem slovo teraz pánovi poslancovi Madejovi. Poprosím pani navrhovateľku a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, aby sa dostavila do rokovacej sály a vypočula si názor pána poslanca Madeja na predkladaný vládny návrh zákona. Poprosím vás pán poslanec o chvíľku strpenia, iste nás pani ministerka počuje a príde tak, ako to urobila pani spoločná spravodajkyňa, ktorú tiež prosím, aby zaujala miesto pre spravodajcov.
(Krátka prestávka, čakalo sa na príchod ministerky spravodlivosti.)
V tejto chvíli sú splnené všetky zákonné podmienky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec Madej.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 279.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážené dámy, vážení páni, aby som dal zadosť zákonu o rokovacom poriadku dovoľte mi, aby som v prvom rade navrhol procedurálne návrhy podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že vráti predmetný návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie a procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Dámy a páni, postavenie prokuratúry je nezávislé od vlády Slovenskej republiky, od zákonodarnej moci, teda Národnej rady Slovenskej republiky a nezávislé postavenie prokuratúry vyplýva z článkov 149 až 151 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je to prvý návrh, ktorý pani ministerka, pravdepodobne, v súčinnosti s pánom ministrom vnútra predkladá za účelom podriadiť justíciu a všetky ostatné zložky v štáte, ktoré sa podieľajú na trestnom konaní, podriadiť si politickej moci. Sú to veľmi nebezpečné tendencie, dámy a páni, ktoré treba jednoznačne odsúdiť a treba ich v akomkoľvek možnom rozsahu popierať. Návrh zákona, bolo už o ňom veľa povedané, dovolím si v sumári povedať najzákladnejšie veci, o ktorých práve v prvom čítaní rokujeme a prečo s týmto zákonom nemôžeme súhlasiť.
Pani ministerka, hoci jej to ani z ústavy neprislúcha, v rámci rezortu spravodlivosti bude chcieť mať rozhodujúci vplyv, za ministerstvo spravodlivosti ovplyvňovať trestnú politiku štátu. Chce sa podieľať na vydávaní záväzných stanovísk, ktoré budú záväzné pre prokurátorov v ich činnosti. Záväzné stanoviská bude musieť každý prokurátor dodržiavať, inými slovami povedané, podľa záväzného stanoviska vo všeobecnosti sa rozhoduje v každom jednotlivom prípade, či predmetnú osobu v tej trestnej veci stíhať, alebo nestíhať, či trestné konanie zastaviť, začať, alebo ukončiť. Týmto spôsobom ministerstvo spravodlivosti, hoci mu to z Ústavy Slovenskej republiky neprislúcha, chce záväznými stanoviskami rozhodovať, kto bude na Slovensku trestne stíhaný a kto nie.
Ministerstvo v tomto zákone predložilo cez vládu aj riešenie politických výberových komisií. Ministerstvo a táto vládna koalícia chce rozhodovať o tom, kto bude prokurátorom a kto prokurátorom nebude. Rozmeňme si to, dámy a páni, na drobné. Zavádzané výberové komisie majú byť päťčlenné. Jeden člen bude nominovaný Národnou radou Slovenskej republiky, pardon, volený, dvaja členovia budú nominovaní Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a jeden člen komisie bude menovaný generálnym prokurátorom. Spomeňme si, pani ministerka, akým spôsobom, až smiešnym a potláčajúcim základné princípy právneho štátu, chcete zvoliť generálneho prokurátora. Štyri funkcie, štyria členovia vo výberových komisiách budú takýmto spôsobom politicky menovaní cestou vašich politických reprezentantov. Cestou vášho generálneho prokurátora, ktorý má byť do budúcnosti zvolený verejnou voľbou, lebo sa neviete dohodnúť na voľbe tajnej a neviete si skontrolovať vlastných poslancov a bojíte sa ako by znova hlasovali, a preto presadzujete voľbu verejnú. Štyria členovia z piatich vo výberových komisiách budú takto politicky menovaní a samospráva, to znamená prokurátorská rada bude dopĺňať člena piateho.
Podľa návrhu zákona ani jeden z týchto členov nemusí byť prokurátorom. Títo ľudia vôbec nemusia vedieť nič o činnosti prokuratúry, napriek tomu prokurátorov vyberať budú. Ako tomu možno inak povedať? Ako tak, že ministerstvo spravodlivosti, vláda Slovenskej republiky a vládna koalícia chce na Slovensku rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude prokurátorom.
Rovnako je to aj vo veci disciplinárnych konaní. Po novom disciplinárne konanie proti prokurátorovi bude môcť iniciovať aj minister. Generálnemu prokurátorovi prináleží najvyššie postavenie v prokuratúre. Na čele prokuratúry je generálny prokurátor. Tak ustanovuje čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky. Napriek tomu, že z tohto vyplýva riadenie v personálnych, technických, ekonomických veciach, ale aj v rozhodovacej činnosti prokuratúry, vy tieto kompetencie generálneho prokurátora upierate v mnohých ďalších ustanoveniach. Okrem toho, že disciplinárne konanie bude teda môcť začať minister, to znamená politický predstaviteľ, hoci za kvalitu rozhodovacej činnosti je zodpovedný generálny prokurátor, povedzme si, ako pani ministerka idete kreovať disciplinárne komisie. Opäť v disciplinárnych komisiách bude prevaha politických zástupcov. To znamená, bude tam jednoznačný vplyv politickej moci. Disciplinárna komisia bude mať troch členov. Jedného člena bude menovať minister spravodlivosti, druhého člena bude voliť parlament, teda Národná rada Slovenskej republiky a len tretieho člena v disciplinárnej komisii bude menovať samospráva, to znamená Rada prokurátorov. Dvaja z troch členov, to znamená rozhodujúca väčšina, budú nominanti politického zastúpenia a zastúpenia v súčasnosti nie iného, povedzme si realitu, ako vašej vládnej koalície.
Ako bude vyzerať odvolacia komisia v disciplinárnych konaniach. Odvolacia komisia bude mať piatich členov. Dvoch členov odvolacej komisie menuje minister spravodlivosti. Dvoch členov bude voliť Národná rada Slovenskej republiky a len jedného člena z piatich samospráva v prokuratúre, Rada prokurátorov. To znamená, štyria členovia, dámy a páni, z piatich členov odvolacej disciplinárnej komisie budú menovaní a volení politicky a zase vašou vládnou koalíciou. To je určite predstava pani ministerky spravodlivosti.
Zoberme si to, dámy a páni, v celom kontexte. Pani ministerka bude vydávať záväzné stanoviská. To znamená, bude chcieť rozhodovať o tom, koho stíhať a koho nestíhať, keď niektorý z prokurátorov nebude rešpektovať rozhodnutie na základe vydaných záväzných stanovísk. Pani ministerka, teraz je to pani ministerka Žitňanská, kedykoľvek v budúcnosti ktokoľvek iný. V tom spočíva možnosť zneužitia politickej moci kýmkoľvek iným. Bude môcť iniciovať disciplinárne konanie voči prokurátorovi, ktorý nevyhovie politickým rozhodnutiam.
A na záver, pani ministerka sama za súčinnosti svojej vládnej koalície v Národnej rade bude menovať a voliť väčšinu členov disciplinárnej komisie, ktorí budú rozhodovať o tom, či sa prokurátor dopustil, alebo nedopustil disciplinárneho previnenia. V tom spočíva, dámy a páni, nátlak, ktorý chcete týmto zákonom vyvolať na prokuratúru. Prokurátori budú pod tlakom, aby rozhodovali tak, ako si praje súčasná politická moc, aby rešpektovali rozhodnutia politické, ktoré bude prezentovať minister spravodlivosti a ovplyvňovať aj cestou záväzných stanovísk, iniciovania disciplinárnych konaní, ako aj nominácií v rámci disciplinárnych komisií. Je to úžasné, že ten, kto navrhuje disciplinárne konanie, súčasne cestou svojich zástupcov bude rozhodovať o tom, či sa osoba obvinená z disciplinárneho deliktu dopustila, alebo nedopustila tohto disciplinárneho deliktu. To už naozaj v jednom môžme mať prokurátora, pardon, vyšetrovateľa, prokurátora aj sudcu a môžme zabudnúť na celý právny štát.
Čo sa týka ďalších nešťastných ustanovení, ktoré tu už boli popísané. Zverejňovanie rozhodnutí v trestných veciach nie je veľmi šťastné. Najmä rozhodnutí, kde išlo, alebo pôjde o zastavenie trestného konania, tam, kde sa napr. skutok nestal, nepomôže, pani ministerka, podľa môjho názoru, anonymizovanie osobných údajov, nakoľko v malých mestách sa z obsahu rozhodnutia jednoznačne dozviete, o aké osoby ide. Rovnako tak je nešťastné zverejňovať aj procesné rozhodnutia v rámci súdnej agendy, či už na ústavnom súde alebo aj na ďalších, čo sú právne úpravy, ktoré prijal tento parlament na minulej schôdzi. Je to naozaj nešťastné, keď v rozpore s prezumpciou neviny budú o ľuďoch vynášané informácie, ktoré sa nemusia ani zakladať na pravde na základe rozhodnutí, ktoré boli zverejnené napr. o zastavení trestného stíhania. Môže dôjsť do zásahu a do vážneho a neoprávneného zásahu do základných práv a slobôd, a to najmä základných práv týkajúcich sa súkromia, ochrany pred neoprávneným zverejňovaním a zhromažďovaním osobných údajov. To sú základné práva vyplývajúce z čl. 19 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Čo sa týka ďalšieho, veľmi nešťastného ustanovenia v návrhu zákona, a to je zlikvidovanie právnych čakateľov prokuratúry. Presne podobný systém, ktorý ste našli, pani ministerka, pri súdoch, mali ste červené súkno pri mladých ľuďoch, ktorí sa pripravovali na funkcie sudcov, prešli výberovými konaniami a na základe zákona im vznikal nárok na obsadenie funkcie sudcu na príslušnom súde, podobný systém na zlikvidovanie mladých ľudí, ktorí sa pripravujú na funkciu prokurátorov, podobný systém si nachádzate aj u nich. Chcete ich zo systému vypustiť, pretože predpokladám, že máte už stovky svojich nominantov v KDH, SDKÚ a v ďalších politických stranách, mládežníckych organizáciách a vašich hnutiach, ktorými chcete obsadiť tieto inštitúcie a omladiť na modro prokurátorskú krv.
Je to nešťastné aj z hľadiska inštitúcie ako takej. Nemožno funkciu prokurátora obsadiť človekom, ktorý sa systematicky predtým nepripravoval na túto funkciu prokurátora. Práve právny čakateľ prokuratúry a justiční čakatelia na súdoch sú inštitúty, na základe ktorých sa ľudia pripravujú, tieto osoby pripravujú na výkon funkcie prokurátorov a pri justičných čakateľoch na výkon funkcie sudcu. Okamihom vymenovania za prokurátora a okamihom vymenovania za sudcu im už nepomôže nič. Musia sa samostatne rozhodovať a nesú za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Ako chcete zaručiť kvalitu prokurátorského stavu, keď za prokurátora bude z ničoho nič vymenovaný človek, ktorý justičnú prax a prípravnú prax, v tomto prípade prípravnú prax prokurátora, nemá?
V Európe neexistuje žiaden štát, kde by sa prokurátori nepripravovali v rámci prípravnej praxe na túto funkciu. To, že politicky zasahujete do prokuratúry vie každý. Ja sa čudujem médiám, že vám to tolerujú a že sú ešte vo svojom prístupe k vám zmierlivé z hľadiska mocenských zásahov do justície, prokuratúry, polície a všetkých mocenských zložiek v štáte. Ďalším dôkazom toho je, že zo zákona navrhujete, aby zanikli funkcie u tých, ktorí ich doposiaľ vykonávajú, krajských prokurátorov, okresných prokurátorov a všetkých ich námestníkov. Zo zákona teda zaniká 180 funkcionárov. Končí svoje funkcie zo zákona s tým, že od tohto dátumu by mali nastúpiť noví. Samozrejme, predpokladáte na základe nových spolitizovaných výberových komisií, že tomu tak môže byť aj skôr. 180 funkcií v štáte, o ktorých môžem povedať, že koaličná svorka sa už ide potrhať o to, ako ich obsadí.
Dámy a páni, je mi veľmi ľúto, ale toto je ďalší dôkaz, že vládna koalícia na Slovensku zneužíva moc. Zneužíva miernu väčšinu politickej, vládnej koalície, ktorá, niektorí kolegovia ju označili, že je v polčase rozpadu, na to, aby mocenskými nástrojmi ovplyvňovali možno až politiku podľa tých informácií, ktoré máme. Pani ministerka, vy ste sa v rozprave vyjadrili, že cítite silný mandát na tieto zmeny. Tieto zmeny hraničia s ústavnosťou a, ba priam, sú v mnohých prípadoch protiústavné. K protiústavným návrhom zákonov vám nikto mandát nedal. Silný mandát cítiť nemôžete, pretože nemáte za sebou politickú stranu, ktorá by mala taký prevažujúci mandát, ktorý by vás oprávňoval niečo takéto cítiť. Ja, ale, a to vám poviem osobne a úprimne, pani ministerka, cítim nedostatok pokory. Nedostatok pokory k tomu, aby ste návrhy zákonov pripravovali za širšieho spoločenského konsenzu, aby ste legislatívne zmeny robili spôsobom, ktorý nebude dehonestovať základné princípy právneho štátu, demokracie a plurality politických síl. Základné princípy, ktoré poznajú trojdelenie moci v štáte na zákonnú, zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. To sú veci, ktoré, bohužiaľ, týmto návrhom zákonov, ktoré predkladáte do Národnej rady Slovenskej republiky chýbajú a, žiaľ, touto Národnou radou budú schvaľované v ďalšom čítaní.
Ja pevne verím, že tak ako to bolo doteraz aj v ďalšom čítaní pripomienky poslancov Národnej rady budú predložené za účelom odstránenia množstva z týchto nejasností, ktoré boli popísané, z množstva týchto výhrad, ktoré máme. Pevne verím, že aj prezident využije právo veta tak, ako pri vašich zásahoch do justície a pevne verím, že aj v tomto prípade bude podaný návrh na Ústavný súd, pretože si v týchto návrhoch zákonov mýlite to, čo je ústavné a čo nie je. Štátny orgán môže konať len na základe ústavy v medziach ako to ustanoví zákon a túto medzu ústavy a zákona jednoznačne pod právnymi normami s nižšou právnou silou ako je ústava a ústavný zákon obchádzate a porušujete. Pevne verím, že v týchto veciach Ústavný súd, pokiaľ nenájdeme rozum tu vo väčšine Národnej rady, Ústavný súd dá za pravdu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Gál je ďalší poslanec ústne prihlásený do rozpravy k vládnemu návrhu zákona o prokuratúre. Nech sa páči, Gábor.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem s tým, ako skončila svoje prvé vystúpenie pani ministerka, kde povedala, že verí tomu, že Národná rada schváli potrebnú zmenu v systéme prokuratúry. Ja za seba aj za poslanecký klub MOST - HÍD môžem povedať, že áno, schválime zmenu, ktorá je potrebná, lebo prokuratúra nefunguje tak, ako chceme. A pod tým, ako chceme, si teraz nepredstavujem koaličnú väčšinu, ale všeobecne akoby chcela spoločnosť, aby prokuratúra fungovala. Dúfam, že na tom sa asi zhodneme aj tu s prítomnou opozíciou. Ale na druhej strane, niektoré navrhnuté riešenia vo mne vyvolávajú rozpaky. Keď som prvýkrát čítal ten návrh zákona ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním, tak som viac škrtal a pripomienkoval ako čítal. No, ale je to živý materiál, absolútne už nejaká iná forma došla sem do Národnej rady a dúfam, že v tom druhom čítaní nájdeme aj spoločnú reč aj na tie problémové body.
Poprosím každého, aby nehľadal v mojom vystúpení niečo také odmietavé, že som voči nejakým zmenám, ale skôr možnosť vylepšenia tohto návrhu. A aspoň vidíte, že my, koaliční poslanci, nehlasujeme ako bábky, ale máme svoj názor a ten názor si presadzujeme v Národnej rade. Ja som nesmierne rád, jeden novinár sa ma dnes spýtal, že či nepovažujem za problém, že keď prídu vládne návrhy zákona, tak potom nie sú schválené v takej forme ako prišli, ale proste ich parlament niekedy rozoberá, že nepovažujem to za problém vôbec a teším sa tomu, že poslanci máme možnosť tvoriť, zlepšiť návrhy, ktoré idú z vlády. Ale sú to také problémy, ktoré chcem pomenovať, že za taký základný problém považujem, že chystáme riešenia, ktoré, keď sa obráti karta, tak môžu zmariť celý cieľ. Dúfam, že to nebude SMER, ale lebo boli tu aj v minulosti také zmeny, ktoré sme mysleli čo v najlepšom.
Uvediem taký príklad, že minister spravodlivosti môže vymenovať za predsedu súdu jedného z prvých troch uchádzačov, čo sme v období za druhej Dzurindovej vlády kritizovali, keď to išlo do legislatívneho procesu. Ten návrh aj prešiel potom a vysvitlo, že nebol to dobrý krok, lebo za následného ministra spravodlivosti sa nám to vypomstilo. A podotýkam, že aj v tomto návrhu je takéto riešenie, že z prvých troch budeme môcť vybrať, no a nemusí sa nám to páčiť, keď, povedzme, bude v ministerskom kresle. Kde je pán poslanec Madej? Ja som to hovoril, že ho budem často spomínať vo svojom vystúpení, že proste môžme zmariť ten cieľ, ktorý sledujeme s touto novelou.
Za ďalší problém považujem to a to je také systémové riešenie, že právni čakatelia prokuratúry, je vypracovaný dobrý fungujúci systém prípravy na prax. To nie je problém, asi sa zhodnem aj s pani ministerkou, že ten systém je dobrý. Problém máme s procesom výberu vymenovávania, tak zmeňme to. Mám problém, že ideme zmeniť celý status právnych čakateľov prokuratúry, pritom s tým nemáme problém. Problém máme s tým, že ako sa vyberajú títo čakatelia, že to je netransparentné, že tam je rodinkárstvo, tak zmeňme to, alebo keď zmeníme celý status právneho čakateľstva, no proste tých kandidátov na post prokurátora, tak zabezpečíme ten odborný rast s tým, že keď spravia skúšku, sú vybraní za prokurátorov, vymenovaní za prokurátorov, tak na druhý deň bude vedieť tú funkciu vykonávať, obstojí. Lebo, keď zoberieme ľudí z prostredia mimo prokuratúry, zvíťazí v konkurze a na druhý deň má pojednávať nejakú ťažkú vec, tak neviem proste, či ten človek bude mať takú dostatočnú odbornú..., ale proste tie nuansy, ktoré potrebuje pre výkon tej funkcie ešte nebude mať v malíčku. No vytvorme systém, aby sme toto zabezpečili.
Tiež sa mi nepáčia také maličkosti, ktoré len uvediem, že uvádzať uchádzačov, určitý okruh blízkych osôb, je to tam v zákone. Mne tam chýba, povedzme, prečo by tam nemali potom uvádzať, že sú synmi politika, predsedu vlády, poslanca Národnej rady, lebo tam tiež môže sa vytvárať určité rodinkárstvo. Nepovažujem takýto výpočet, taxatívny výpočet za dobrý. Budeme sa snažiť nájsť riešenie, ktoré by nebolo taxatívnym vymedzením, ale nejakým všeobecným. Tiež sa mi nepáči, že musia tam vyvracať anonymné oznámenia. To už ideme na štýl udavačstva, že keď niekto podá na niekoho nejaké anonymné oznámenie, že proste ty si pôsobil tam a tam, alebo neviem akého rázu budú tie oznámenia, že bude musieť pred komisiou to vyvracať, alebo obhajovať.
Ďalším takýmto problematickým bodom je zverejňovanie všetkého. No zverejňovať transparentnosť zďaleka hlavne pri trestných veciach nie je všeliek, zďaleka nie je všeliek. Aspoň, že už vypadlo to, že musia sa zverejňovať aj neprávoplatné rozhodnutia, lebo to by som už považoval za fakt neprijateľné z mojej strany. Hľadajme riešenie, že čo zverejniť. Áno, je tam formulácia, že by sa nemali zverejňovať veci, ktoré by mohli ohroziť samotné trestné konanie, ale predsa len, koľko vecí, kde prokurátor podá obžalobu skončí právoplatným odsúdením páchateľa. Ja som aj advokát, ja viem, že koľko. Ideme perzekvovať ľudí, lebo nestačí to, že tam zaškrtneme meno, priezvisko, dáme tam iniciály, ale z bydliska, z výkonu funkcie alebo z toho skutkového stavu je jasné, vydedukovateľné, že koho sa to týka. Čiže tu by som, nie som proti zverejňovaniu rozhodnutí prokuratúry, ale nie všeobecne. Jednak, že nikde to vo svete nie je, ale predsa len na Slovensku máme v niektorých veciach také špecifické postavenie a môže stransparentnenie a zverejňovanie niektorých rozhodnutí napomôcť k tomu, aby sme mali aj v oblasti prokuratúry poriadok.
Zákaz negatívnych pokynov. No, chceli sme to zrušiť. Ideme to zrušiť, ale vytvorili sme z toho taký fetiš, taký všeliek. No, podľa štatistiky bolo celkovo vydaných tri, štyri takýchto negatívnych pokynov. Tri? No samozrejme, lebo to musí byť v spise, ale poznatky sú iné. Poznatky sú také, že áno, tých negatívnych pokynov bolo oveľa viac a udiali sa ústne, čo je síce nezákonné, ale udiali sa. Vieme o nich a práve toto by sme mali obmedziť, aby ani takéto ústne negatívne pokyny nemohli byť. A nie v jednom prípade ten negatívny pokyn alebo ten pokyn pre toho druhého prokurátora ide z radov nadriadených prokurátorov. Ide z radu "nadriadených prokurátorov", ktorý je taký istý prokurátor, len proste už je starší, alebo má väčší vplyv v rámci prokuratúry a pošepká svojmu kolegovi, že, počúvaj, tam by si mohol takto a takto rozhodnúť. A ten, bohužiaľ, ten prokurátor v niektorých prípadoch vyhovie. Čiže týmto možnostiam zabráňme a nie všeobecne, ako dajme tomu, že nebudú negatívne pokyny a potom bude všetko už v poriadku, lebo to nebude fungovať.
Záver. Podporíme tento vládny návrh zákona v prvom čítaní, ale chceme, ako už tu pani ministerka naznačila, aby sa odstránili všetky sporné body, chyby, aby sme prijali takú novelu, ktorá rieši problém, ktorý máme a nie evokuje k tomu, že, no, máme nejaké riešenia, ale problém to nerieši. A hlavne chcem mať novelu, ktorá prežuje aj prípadnú parlamentnú väčšinu SMER-u.
Ďakujem za pozornosť.

S faktickou poznámkou pán poslanec Maďarič.

Rado sa stalo, pán poslanec. Pozorne som vás počúval, ja vám chcem tiež poďakovať, pretože ste podali dôkaz nielen o silnom mandáte pani ministerky, ale aj o silnej podpore, akej sa teší ten návrh, ktorý predložila. A úplne kúzelné sa mi zdalo to, ak som to dobre pochopil, že keby ste mali záruku, že budete ešte pri moci nejaké tie ďalšie obdobia, tak iste v zásade ten zákon aj nejakým spôsobom schválili, ale keby tu hrozilo, že by teda SMER mal prísť naspäť k moci, tak už to nebude až taký dobrý zákon. Tak neviem, či žartujete, ale vážte slová, lebo tým vrháte veľmi zlé svetlo na vládnu koalíciu, na vládny návrh zákona a svojím spôsobom odhaľujete tie úmysly a potvrdzujete to, čo hovoríme. A uisťujem vás, že, aj sme to dnes povedali, my vrátime tie pravidlá do toho súčasného stavu a určite nebudeme zneužívať tie pravidlá, ktoré vy si teraz nastavujete práve na to, aby ste sa politicky zmocnili ako súdnictva, tak aj prokuratúry.
A silný mandát, pani ministerka, gratulujem vám. Vidíme, aký ho máte naozaj veľmi silný.

Pán poslanec Gál.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Maďarič, pani ministerka má mandát, pani ministerka teraz potrebuje podporu na posun tohto vládneho návrhu zákona do druhého čítania, ktorý aj bude mať. Pani ministerka tiež nemá patent na rozum, nikdy to nepovedala. Čaká od nás vylepšenie tohto zákona, tomu sa nebráni, my sme k tomu podali ruku a budeme sa snažiť tie pochybnosti, ktoré máme k tomuto návrhu zákona, odstrániť, vylepšiť.
A čo sa týka toho, že či keď sa vráti SMER, alebo nie, viete, to som myslel fakt žartom. Dúfam, že sa to nestane, ale skôr som mal na mysli to, aby sme vytvorili takú novelu alebo taký systém fungovania prokuratúry, ktorá sa nemusí stále a stále meniť zmenou vlády.

Dávam slovo pánovi poslancovi Mamojkovi, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca poradie. Pani poslankyňa Vitteková, ďalšia poslankyňa prihlásená, ide pán poslanec Číž, prihlásená do rozpravy, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dnes sa zaoberáme vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Osobne uvedený návrh zákona vnímam ako odpútanie pozornosti od voľby generálneho prokurátora. Vojna o generálneho prokurátora ukázala, že ani na niekoľkýkrát sa koalícia nedokázala zjednotiť na tom, aby zvolila kandidáta na post generálneho prokurátora, že koalícia si už jednoducho nemôže dovoliť podľahnúť v tomto zápase, nemôže si dovoliť stratiť tvár, a preto by bolo potrebné urýchliť práce na zmene zákona o prokuratúre, aby sa obavy o výsledok voľby zakryli politickým zápasom o obsah návrhu zákona. Sme presvedčení o tom, že ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky a minister vnútra Slovenskej republiky sú si vedomí nereálnosti zmeny ústavného postavenia prokuratúry Slovenskej republiky a generálneho prokurátora, a preto sa pokúšajú realizovať svoj zámer - mať politický dosah na činnosť prokurátorov cestou čiastkových zmien presadzovaných prostredníctvom osobitných zákonov. Svoj zámer sa ani len nepokúšajú konfrontovať komparáciou systémov prokuratúry v štátoch Európskej únie. V záujme dosiahnutia sledovaného cieľa je jednoduchšie stupňovať negatívnu mediálnu kampaň proti prokuratúre a návrh zákona pripraviť bez akejkoľvek predchádzajúcej analýzy komparatívnych prác a bez spolupráce s Generálnou prokuratúrou.
A teraz prosím, vážení kolegovia, dávajte pozor. Necitovala som niektorého z opozičných politikov či vedenie prokuratúry, ale toto je vyjadrenie istého ministerstva v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré ako si postupom času však z oficiálnych materiálov sa stratilo. Ale čo už.
Poukázala by som ďalej na to, že prokuratúra je skutočne dobre fungujúci systém, ktorý jednoducho má taký potenciál, ktorý by sa mohol skutočne aktívnym spôsobom zúčastniť na novele zákona. Priebeh reformy zatiaľ však nebol presvedčivo odkomunikovaný vo vzťahu k občanovi, ale ani vo vzťahu k prokurátorovi, ktorý je tiež občanom - voličom, ako proces, z ktorého by bola evidentná poctivá ambícia súčasnej vládnej koalície urobiť na prokuratúre pozitívne zmeny na odbornom základe a nie na báze reciprocity, k čomu sa vlastne posunul obraz reformy prezentovaný médiami.
Vrátim sa trošku k materiálom, ktoré iste rezonujú na verejnosti, objavili sa v médiách odbornej verejnosti. Povedzme si jedno, vláda sa už ani netají, že nad Generálnou prokuratúrou chce mať čoraz väčší vplyv, že návrh zákona smeruje k politizácii prokuratúry, že pripravované zmeny povedú k tomu, že výberové konania budú ovplyvňované politicky. Politický vplyv na prokuratúru je účelom zmeny zákona o prokuratúre. Európska komisia na presadzovanie demokracie pomocou práva, tzv. Benátska komisia, vo svojej správe o európskych normách, ktoré sa týkajú nezávislosti celého justičného systému a týkajú sa aj časti prokuratúry a ktorá bola schválená v decembri 2010 uvádza, že politické zasahovanie do činnosti prokuratúry je pravdepodobne také staré ako spoločnosť sama, a že v ranných spoločnostiach by rozhodne prokuratúra bola obvykle v rukách panovníkov, ktorí by vlastne ju využívali na trestanie svojich nepriateľov. História na to iste by našla viacero príkladov. Prokuratúra Slovenskej republiky je súčasťou ústavného zriadenia Slovenskej republiky, generálny prokurátor je ústavným činiteľom, ktorý nesie zodpovednosť za činnosť všetkých štátnych orgánov tvoriacich sústavu prokuratúry Slovenskej republiky.
Ústava konštituuje prokuratúru ako organický článok sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom právnom štáte. Do jej pôsobnosti patrí ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb štátu. To znamená, že Ústava Slovenskej republiky neobmedzuje pôsobnosť prokuratúry v Slovenskej republike len na ochranu zákonom chránených záujmov štátu, teda nie je štátnym zastupiteľstvom. Ústava ju nezaraďuje ani medzi orgány výkonnej moci, jej postavenie pôsobnosť vymedzuje oddelene od výkonnej moci v samostatnej hlave nasledujúcej za hlavou upravujúcou súdnu moc. Zo systematického členenia prokuratúry v Ústave Slovenskej republiky, ako aj zo znenia samotnej ústavy a jej dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že medzi výkonnou mocou a prokuratúrou neexistujú žiadne ústavné väzby. Takéto väzby vylučuje už samotná pôsobnosť prokuratúry v Slovenskej republike, ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu uplatňovaním právnej zodpovednosti a zabezpečovaním nápravy nezákonnosti.
Navrhovaná právna úprava tento ústavný rámec ignoruje, popiera samostatnosť prokuratúry, funkčnú autonómiu generálneho prokurátora a vlastne neguje základné princípy usporiadania prokuratúry. Popiera aj medzinárodne všeobecne uznávanú neprípustnosť v závislosti trestného stíhania od politických koncepcií vlády, neberie do úvahy, že ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy a ako také podlieha tiež dozorovým oprávneniam prokuratúry. Prokuratúra Slovenskej republiky je dobre fungujúca sústava štátnych orgánov, ktorá v rozsahu vymedzenom ústavou reálne chráni práva oprávnené záujmy fyzických osôb. So zreteľom na úlohy, ktoré patria do jej pôsobnosti, je dôležité pre každého obyvateľa tohto štátu, aby nedošlo k destabilizácii pomerov na prokuratúre a k zneužitiu na politické ciele. Pôvodný zákon, ktorý novelizujeme o prokuratúre, ako aj zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, sú v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nich nič, čo by odporovalo ľudským právam a možno povedať, že práva a povinnosti prokurátorov sú stanovené so zvláštnym rešpektom voči právam jednotlivcov spolu s ustanoveniami zabezpečujúcimi riadne fungovanie prokuratúry. Toto sú slová, ktoré boli napísané v posudku a ktorý bol vlastne zameraný na preskúmanie návrhov týchto zákonov z hľadiska ich súladu s európskymi pravidlami vo veci ochrany ľudských práv, zásad právneho štátu a demokratického usporiadania spoločnosti s prihliadnutím na odporúčanie Rady Európy. Tento posudok bol vypracovaný generálnym prokurátorom Švajčiarska na základe poverenia Rady Európy.
Zákonodarca by teda nemal mať legitímny dôvod tento posudok ignorovať a schváliť novelu týchto zákonov bez toho, žeby nesledoval aj medzinárodné dokumenty. Čo je podstatné, ministerstvo spravodlivosti pristúpilo k tvorbe tohto zákona bez účasti zástupcov prokuratúry, bez toho, že by sa otvorila celospoločenská odborná diskusia, diskusia stavovských organizácií, odborníkov z fakúlt, prípadne vedeckých pracovísk. Ministerstvo spravodlivosti zvolilo skutočne neštandardný spôsob prípravy návrhu tohto zákona v spolupráci s ministerstvom vnútra vlastne vypracovalo paragrafové znenie návrhu zákona v zmysle zásady "o nich a bez nich". Predkladateľ si zrejme dostatočne neuvedomuje, alebo ani nechce uvedomiť, že právna úprava postavenia a pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky, postavenia a práv povinnosti prokurátorov nemá byť predmetom experimentov či politických dohovorov toho, či iného vládneho zoskupenia, pretože následne nemožno vylúčiť jej zneužitie a tým ohroziť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb. Návrh zákona v takto predloženom znení nepochybne popiera autonómiu prokuratúry, generálneho prokurátora vo vzťahu k politickej moci a v podstate smeruje len k jedinému cieľu, ako som už uviedla, k spolitizovaniu prokuratúry.
Pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia, ktoré sú asi tým najväčším problémom, nemožno súhlasiť s navrhovanou právnou úpravou pokiaľ ide o funkciu asistenta prokurátora. Ak sa má zriadiť inštitút asistenta, tak na inom princípe ako to navrhuje ministerstvo spravodlivosti a pokiaľ tomu nebudú brániť finančné možnosti štátu. Zásadne však treba odmietnuť to, aby asistenti prokurátorov nahradili doterajších právnych čakateľov. Navrhovaná právna úprava o asistentovi prokurátora nahrádza doterajšiu tretiu časť zákona o prokurátoroch, právnych čakateľoch prokuratúry, ktorá upravuje postavenie právnych čakateľov prokuratúry, práv a povinnosti, vznik, zánik služobného pomeru, disciplinárnu zodpovednosť.
Skúsenosti jednoznačne potvrdzujú, že právni čakatelia prokuratúry sú v rámci prípravnej praxe riadne pripravení na výkon funkcie prokurátora, takúto záruku navrhovaná právna úprava nám nedáva. Naopak, vytvára priestor na to, aby do funkcie prokurátora boli vymenované osoby, ktoré nebudú riadne pripravené na tento výkon. Z navrhovanej právnej úpravy vyplýva, že právne postavenie asistenta prokurátora a jeho pracovná náplň neumožní riadnu prípravu asistenta prokurátora na výkon funkcie prokurátora. Túto prípravu nenahradí ani úspešné zvládnutie odbornej justičnej skúšky, nejde tu len o teoretické vedomosti, ale uchádzač by sa mal na funkciu prokurátora pripravovať na samostatný výkon. Hneď po zložení sľubu prokurátora musí byť pripravený na zvládnutie špecifických úloh, patriacich do pôsobnosti prokuratúry po odbornej i organizačnej stránke. Prokurátor nebude jeho školiteľom v tom zmysle, aby ho pripravoval na výkon funkcie prokurátora, práve naopak, ak bude kvalitne a zodpovedne plniť svoje úlohy, bude v záujme prokurátora, aby zostal jeho asistentom. Právny čakateľ prokuratúry v rámci prípravy na výkon funkcie vykonáva odbornú prax podľa vopred určeného rozvrhu a, samozrejme, sa venuje aj zvládnutiu špecifických úloh, ktoré ho ako prokurátora čakajú.
Počas prípravnej praxe na výkon funkcie sa prejaví aj jeho osobnostná stránka, charakter, morálne vlastnosti, ktoré by mali dávať záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať. Na rozdiel od právneho čakateľa prokuratúry asistent bude musieť počas celej pracovnej doby vybavovať svoju agendu, agendu asistenta prokurátora, či plniť pomocné úlohy pre prokurátora. Výkon funkcie asistenta prokurátora nie je teda prípravou na výkon funkcie prokurátora. Asistent prokurátora môže predsa v takejto funkcií pracovať až do dôchodku, nemusí sa uchádzať o vykonanie odbornej skúšky a ak ju aj získa, nemá zaručené, že niekedy bude úspešný vo výberovom konaní na voľné miesto prokurátora, prípadne nemusí ani o funkciu prokurátora prejaviť záujem. Takýto krok vo svojej podstate znamená zrušenie prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora vo forme systematickej prípravy na výkon tohto povolania.
V Európe neexistuje snáď žiaden štát, ktorý by nemal prepracovaný systém prípravy na výkon povolania prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností pred ustanovením, alebo bezprostredne po ustanovení do funkcie. K problematike právnych čakateľov prokuratúry získala Generálna prokuratúra odpovede z temer šestnástich štátov Európy a myslím si, že v písomnej forme nám ich aj poskytla.
V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť, že navrhovanej právnej úprave nepredchádzala žiadna analýza, komparatívne práce. Legitímne získanie moci považuje ministerstvo spravodlivosti za dostatočný dôvod na realizáciu svojich predstáv. V dôvodovej správe, ktorá sa obmedzila iba na ničím nepodložené tvrdenie, že doterajší systém obsadzovania funkčných miest prokurátorov, ktorý preferuje právnych čakateľov prokuratúry, že tento systém neobstál.
Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenie, nemožno súhlasiť ani s navrhovanou právnou úpravou zákazu vydávania negatívnych pokynov. Právny poriadok pozná iba pokyny zákonné alebo nezákonné, prokurátori nesú osobnú zodpovednosť za výkon funkcie prokurátora, aj za vydanie alebo splnenie nezákonného pokynu. Podľa platného znenia zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch, každý prokurátor je povinný odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie. Ak pokyn nadriadeného prokurátora považuje za rozporný s právnym predpisom či svojím právnym názorom, môže písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal. Nadriadený prokurátor musí jeho žiadosti vyhovieť a vybavením veci poveriť iného prokurátora, či už vybaviť sám. Každý prokurátor má právo vykonávať funkciu prokurátora bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania. Taktiež je povinný vykonávať svoje služobné povinnosti nestranne, nesmie sa dať ovplyvniť individuálnymi či čiastkovými záujmami, záujmami politických strán, politických hnutí, či podľahnúť verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom.
Pokyny nadriadených prokurátorov sú založené v spisoch, preto nie je problém zistiť či sú zákonné, alebo nie sú zákonné. Tvrdenie, ktoré je obsiahnuté v dôvodovej správe, že vydávanie tzv. negatívnych pokynov sa neosvedčilo je nepodložené, spracovateľ návrhu si nevyžiadal štatistické informácie, z ktorých by zistil, že pokyny, ktoré označuje ako negatívne pokyny sú vydávané celkom výnimočne. Ako sme už počuli za posledných sedem rokov boli vydané tri negatívne pokyny, o ktorých snáď bol aj problém zistiť, že vôbec také aj boli. Na vysvetlenie, aj tzv. negatívny pokyn vo význame nekonať, napr. pokyn zastaviť trestné stíhanie je vo svojej podstate pozitívnym pokynom v prípade, ak je trestné stíhanie neprípustné.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 platného zákona pokyn vydaný podriadenému prokurátorovi musí mať písomnú formu. To znamená, že zákonnosť pokynov je ľahko kontrolovateľná. A ak má spracovateľ návrhu podozrenie, že sú vydávané nezákonné, negatívne pokyny, potom by museli byť vydávané inou ako písomnou formou, čo by bolo tiež v rozpore so zákonom. Z toho vyplýva, že zákaz negatívnych pokynov nič nerieši a len sťaží organizáciu a riadenie práce na prokuratúre. Platná právna úprava inštitútu hierarchického odovzdávania pokynov je plne dostačujúca na legislatívne zabezpečenie potrebného stupňa nezávislosti. Preto snaha o legislatívnu zmenu nie je podložená ničím iným, len všeobecným postojom policajtov vychádzajúcim z ich nedostatočnej odbornosti, nekritického prístupu k vlastnej práci, ktorý snáď aj vedie k presvedčeniu, že prokuratúra nežaluje činy, ktoré boli podľa predstáv policajtov dostatočne preukázané. Namiesto zvýšenia odbornej úrovne policajtov volí predkladateľ legislatívneho návrhu útok na prokuratúru.
Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenie, ktoré je takisto nóvum, týka sa čl. 1 bodu 9 § 10 ods. 2 a týka sa stanovísk, ktoré na návrh komisie pre vydávanie stanovísk vydáva minister spravodlivosti. Opäť citujem zo správy Benátskej komisie, kde sa uvádza, že existuje len niekoľko štátov Rady Európy, kde je prokuratúra súčasťou exekutívy a je podriadená ministerstvu spravodlivosti. Ako príklad je uvedené Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Holandsko. Komisia konštatuje, že tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry je oveľa rozšírenejšia ako trend k prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve, či s ňou bola spojená. V niektorých štátoch je podriadenosť prokuratúry exekutívnej moci skôr otázkou princípu ako reality v tom zmysle, že exekutíva je mimoriadne opatrná a nezasahuje do konkrétnych prípadov. No aj v takýchto systémoch pretrváva základný problém, lebo formálne záruky proti takémuto zasahovaniu neexistujú.
V Slovenskej republike prokuratúra je súčasťou ústavného zriadenia, nie je súčasťou exekutívy, nie je podriadená ministerstvu spravodlivosti. Ako som už povedala, medzi výkonnou mocou a prokuratúrou neexistujú žiadne väzby. Navrhovaná právna úprava tento ústavný rámec ignoruje, popiera samostatnosť prokuratúry. Nestrannosť prokuratúry musí byť funkčná, nielen formálna. Funkčnú samostatnosť prokuratúry nie je možné presadiť, ak zákonodarca prizná výkonnej moci vo vzťahu k prokuratúre oprávnenia personálneho a organizačného charakteru, vrátane oprávnenia riadiť či usmerňovať činnosť prokurátorov. Predložený návrh zákona ignoruje medzinárodne všeobecne uznávanú neprípustnosť závislosti trestného stíhania od politických koncepcií vlády, abstrahuje od skutočnosti, že ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy ako takej, podlieha dozorovým oprávneniam prokuratúry netrestnej oblasti. Prokuratúra je oprávnená v rozsahu ustanovenom zákonom vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, to znamená, že aj ministerstvom spravodlivosti a to preskúmavaním zákonnosti ním všeobecne vydaných záväzných právnych predpisov, normatívnych právnych aktov a rozhodnutí v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy, ako aj vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti. Z toho teda vyplýva, že ministerstvo spravodlivosti, ktorého činnosť podlieha kontrolnej právomoci prokuratúry, je predkladateľom takej právnej úpravy, ktorá mu umožní dávať záväzné stanoviská prokurátorom ako majú uplatňovať zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy aj pri vykonávaní dozoru, či ministerstvo spravodlivosti dodržiava zákonnosť.
Z dôvodovej správy k pôvodnému zákonu o prokuratúre a medzinárodných dokumentov týkajúcich sa postavenia pôsobnosti organizácie a riadenia práce na prokuratúre vyplýva, že hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre jej riadne fungovanie. So zreteľom na uvedené je neprípustná taká právna úprava, ktorá by umožnila, aby minister spravodlivosti, úradníci ministerstva boli oprávnení riadiť činnosť prokurátorov prostredníctvom stanovísk, ktoré by prokurátorom, záväzne pod sankciou disciplinárnej zodpovednosti, určovali ako majú uplatňovať zákony a ostatné všeobecne právne predpisy. Prokurátori musia uplatňovať zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy v súlade so zákonom sľubom, ktorý zložili. Za porušenie svojich povinností sú disciplinárne zodpovední. Pokiaľ ide o postavenie štátnych úradníkov, toto je založené na vzťahu vertikálnej subordinácie, nemusia mať právnické vzdelanie a nenesú ani žiadnu zodpovednosť za činnosť prokuratúry a žiadnu zodpovednosť nebudú niesť ani za nezákonné či nesprávne výkladové stanoviská. A takúto zodpovednosť nemá ani minister spravodlivosti.
V ďalšom ma zaujala navrhovaná právna úprava, a to zverejňovania a sprístupňovania rozhodnutí prokurátora. V danom prípade to má byť ďalším kľúčovým bodom reformy. Navrhovaná právna úprava však nielenže nechráni, ale ani neumožňuje chrániť ústavné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, cti, či dobrej povesti, ochranu mena, súkromného rodinného života. Anonymizácia údajov pred zverejnením rozhodnutia na webovom sídle prokuratúry nepostačuje. Často už na základe samotného skutku možno zistiť, koho sa rozhodnutie týka. Naviac z navrhovaného znenia nie je zrejmé, po akú dobu majú byť rozhodnutia uverejnené na internetovej stránke Generálnej prokuratúry. A pokiaľ ide o ich množstvo, sú to ročne desiatky tisíc týchto rozhodnutí.
Súhlasiť nemožno ani so sprístupňovaním neprávoplatných rozhodnutí verejnosti. Kto má právo nazerať do spisu, robiť si z neho odpisy, výpisy, ustanovujú osobitné zákony upravujúce procesné práva a povinnosti. Navrhované znenie je neprijateľné, môže viesť k mareniu trestného konania, nemožno vylúčiť, že k informáciám o prebiehajúcom trestnom konaní sa môžu dostať aj osoby, ktoré potenciálne môžu byť podozrivé a k uvedeným informáciám by nemali mať prístup ani z dôvodov operatívno-taktických. V Slovenskej republike platí zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý ustanovuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Tento zákon platí aj pre prokuratúru. Ak by mala byť prijatá navrhovaná právna úprava § 55m, potom nech sú na internete uverejňované aj všetky rozhodnutia ďalších orgánov činných v trestnom konaní. Tým mám na mysli vyšetrovateľov všetkých ozbrojených zložiek, či už Policajného zboru, Colnej správy, Vojenskej polície. V opačnom prípade navrhovaná právna úprava nemá žiadnu logiku a neplní svoj cieľ, nemožno ju považovať za nič iné, než za snahu spochybňovať zákonnosť rozhodovacej činnosti prokurátorov pred laickou verejnosťou.
Taktiež by som rada videla, že by sa na webovej stránke objavovali aj rozhodnutia o odmietnutí veci. Tie sa však týkajú vyšetrovateľov. Dnes sme svedkami zápasu o otvorenú justíciu, otvorenú prokuratúru a ja predpokladám, že v ďalšom období budeme svedkami zápasu o otvorenú políciu. A v tejto súvislosti sa už tiež teším na rozhodnutia policajných orgánov. A ak budú tak zmysluplné, ako napríklad toto, ktorého výrok citujem: "Doposiaľ nestotožnená osoba vystupujúca v pozícii dekana fakulty XY, univerzity XY, aby som zachovala anonymitu, v rokoch od - do." Čiže skutočne nebude potrebná v tomto prípade žiadna anonymizácia, lebo nikto, iba celé Slovensko bude vedieť, o ktorého dekana ide, o akú osobu, kde a čoho sa dopustil. Okrem toho navrhované znenie zákona nie je jednoznačné, pripúšťa rôzne výklady. Ak by mala byť prijatá takáto osobitná právna úprava vo vzťahu k prokuratúre, bude potrebné presne vymedziť, ktoré rozhodnutia prokurátora majú byť zverejnené.
Problematike zodpovednosti prokuratúry pred verejnosťou sa venuje aj správa Benátskej komisie, kde sa uvádza, že: "Ak je prokuratúra nezávislá, je potrebné uplatniť niektoré konkrétne nástroje jej zodpovednosti. Jedným z nich môže byť povinnosť generálneho prokurátora predkladať verejné správy. Či tieto správy treba predkladať parlamentu alebo orgánu výkonnej moci, to môže závisieť od súčasne platného modelu, ako aj od tradícií jednotlivých štátov. Generálny prokurátor by v takejto správe mal poskytnúť transparentné informácie o tom, ako boli implementované všeobecné pokyny od výkonnej moci. Pri stanovovaní noriem v tejto oblasti majú dôležitú úlohu smernice vzťahujúce sa na výkon funkcie prokurátora, ako aj etické kódexy. Tieto dokumenty si môžu schváliť orgány prokuratúry samy, alebo ich môže prijať parlament alebo vláda." Koniec citátu.
Týmto požiadavkám v plnom rozsahu vyhovuje aj právna úprava ustanovenia § 11 zákona o prokuratúre, ktorá ukladá povinnosť generálnemu prokurátorovi podávať Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti a ustanovenia ďalších zákonov, ktoré sa týkajú poskytovania informácií verejnosti.
Zo správy Benátskej komisie, ani z iného medzinárodného dokumentu nevyplýva povinnosť prokuratúry zverejňovať rozhodnutia prokurátorov na internete. Pri porovnávaní právnych úprav sa zistilo, že možnosť týkajúca sa zverejňovania právoplatných rozhodnutí prokurátora na webových stránkach prokuratúry nepozná žiadna z krajín Európskej únie.
V ďalšom bode sa venuje uvedený návrh zákona v súvislosti so zánikom vojenských prokuratúr aj ďalším súvisiacim ustanoveniam, ktoré sa teda týkajú zrušenia. Je tu tiež nevyhnutné jednoznačne ustanoviť právnych nástupcov nielen vo vzťahu k agende vojenských prokuratúr, ale aj vo vzťahu k právnym vzťahom finančne zapojených na rozpočet ministerstva obrany, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a vo vzťahu k právnym vzťahom finančne zapojených na Generálnu prokuratúru.
Nie je taktiež žiaden rozumný dôvod na to, ako to vyplýva z uvedeného návrhu, aby hnuteľný, nehnuteľný majetok, ako aj ostatné majetkové hodnoty využívali, ktoré celé desaťročia využívali doposiaľ vojenské prokuratúry na plnenie úloh prokuratúry, zostali v správe ministerstva obrany. Zrušením vojenských prokuratúr nedochádza k zrušeniu agendy, ich agenda v plnom rozsahu prechádza na iné prokuratúry. To znamená, že od nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy, na základe ktorej dôjde k zrušeniu vojenských prokuratúr, konanie o trestných činoch uvedených v § 16 Trestného poriadku bude patriť do právomoci nevojenských prokuratúr a že tieto nevojenské prokuratúry musia byť takisto personálne, materiálne posilnené minimálne v takom rozsahu, aký bol nevyhnutný na vybavovanie týchto vecí vojenskými prokuratúrami.
Výberové konania. Je to opäť článok, ktorý skutočne vzbudzuje pozornosť. Uchádzač o funkciu prokurátora sa má brániť pred výberovou komisiou proti výhradám uplatneným na internete neznámymi ľuďmi. Anonymne a teda beztrestne, bez akejkoľvek zodpovednosti sú schopní na internetových stránkach kritizovať, spochybňovať, osočovať a takáto právna úprava hraničí s pranierovaním uchádzačov o funkciu prokurátora. Obdobne, aký význam má písomné vyhlásenie uchádzačov o funkciu prokurátora, v ktorom bude uvedený zoznam jemu blízkych osôb na prokuratúre, súde, ministerstve spravodlivosti, vrátane rozpočtových, príspevkových organizácií?
Výhrady treba mať aj voči právnej úprave, kde sa hovorí o výberovom konaní verejnom. Podľa navrhovaného znenia výberovým konaním na funkciu prokurátora sa overujú schopnosti, odborné znalosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť uchádzača, aj ďalšie skutočnosti, ktoré bude potrebné overiť vzhľadom na povahu povinností prokurátora. Verejné overovanie zdravotného stavu či psychickej vyrovnanosti asi už je v rozpore s ústavnými právami.
Právnu úpravu, ktorá priznáva ministrovi spravodlivosti právo navrhovať členov výberovej komisie na obsadenie voľného miesta prokurátora alebo vedúceho prokurátora, členov disciplinárnej komisie, či členov odvolacej disciplinárnej komisie možno považovať za neprípustný zásah do samostatnosti prokuratúry. Za takýto zásah možno považovať aj navrhované oprávnenie verejného ochrancu práv a najmä oprávnenie ministra spravodlivosti podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti ktorémukoľvek prokurátorovi so všetkými právnymi následkami, ktoré z toho vyplývajú.
Predložené znenie je v rozpore aj s viacerými medzinárodnými dokumentami, podľa ktorých by sudcovia a prokurátori sa mali podieľať na voľbe a kontrole vlastných profesijných orgánov a do ich výberu a hodnotenia by nemala zasahovať výkonná moc, ani žiadna iná. Nebezpečenstvo, že v rámci monolitického systému prokuratúry budú pokyny zhora mať väčšiu váhu ako zákon. Pri príprave vymenovania kvalifikovaných prokurátorov bude skutočne užitočný aj názor odborníkov. Toto sa však dá ideálne dosiahnuť iba v rámci existencie nezávislého orgánu ako demokraticky legitimizovanej Rady prokurátorov alebo Rady starších prokurátorov, ktorých skúsenosti umožnia navrhovanie vhodných kandidátov na vymenovanie do týchto pozícií. Takýto orgán by mohol konať na základe odporúčaní generálneho prokurátora s tým, že daný orgán má právo zamietnuť vymenovanie konkrétnej osoby, ale len s riadnym odôvodnením.
Z navrhovanej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že za slová o transparentnosti výberu prokurátorov sa skôr skrýva zámer politicky ovplyvniť personálne zloženie prokuratúry prostredníctvom výberových komisií zložených prevažne z politicky nominovaných členov. Rovnaký zámer vyplýva aj z novelizácie ustanovení o disciplinárnom konaní proti prokurátorom. Navrhovaná právna úprava nie je teda ničím iným, než snahou získať oprávnenie rozhodovať o tom, kto konkrétne bude nositeľom prokurátorských oprávnení, kto bude prokurátorom. V konečnom dôsledku tak získa politická moc vplyv na činnosť prokuratúry v Slovenskej republike.
Záverom možno konštatovať, že všetky navrhované prechodné ustanovenia v závere návrhu zákona porušujú ústavný zákaz retroaktivity, ústavný princíp právnej istoty, ochrany legálne nadobudnutých práv a že teda takto navrhovaná právna úprava je účelová a len preto, aby sa zmena voľby generálneho prokurátora zviezla s niečím ďalším a nebila toľko do očí. Takže z týchto vyjadrení rozhodne uvedený návrh zákona nie je možné podporiť.
Ďakujem. (Potlesk.)