16. schôdza

Vážený pán predseda, panie poslankyne, vážení páni poslanci, páni ministri, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 265.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v §§ 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z jeho znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predmetného návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša Slovenská republika viazaná. O vplyve na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, o tom, že nebude mať dopad na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona tiež obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Preto, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 4. marca 2011, bolo to rozhodnutie č. 275 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to: výbor ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.
Prosím, pán predseda parlamentu, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Neprihlásil sa písomne nikto. Ústne tiež nie. Uzatváram rozpravu. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Pán poslanec Přidal, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. tlačový zákon a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Vládny návrh zákona má tlač 281, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 270.
Pán minister kultúry, máte slovo, uveďte, prosím, vládny návrh zákona. Dobrý deň prajem, nech sa páči.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 281.)

Želám pekný deň, dámy a páni. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a ktorým sa mení zákon č. 308 o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona o telekomunikáciách sa predkladá na základe uznesenia vlády o návrhu krátkodobých štrukturálnych opatrení, ktoré bolo prijaté na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Zásadnou zmenou, ktorú tento zákon prináša je obmedzenie práva na odpoveď pre verejných funkcionárov a predsedov a podpredsedov politických strán a politických hnutí vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu súvisiaceho s výkonom ich funkcie. Vychádzame pritom aj zo samotného programového vyhlásenia vlády, kde sa uvádza, že táto koalícia sa rozhodla, že obmedzí právo na odpoveď pre verejných funkcionárov a toto presne tento zákon rešpektuje a napĺňa.
Právo žiadať o uverejnenie odpovede nemá ani právnická osoba, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom funkcie verejného funkcionára, predsedu politickej strany alebo politického hnutia, podpredsedu politickej strany, pôsobiaceho v dotknutej právnickej osobe. To znamená, že nie je možné ani to, o čom niektorí začali uvažovať, že právo na odpoveď konkrétneho verejného funkcionára by sa dalo "schovať" pod právo na odpoveď politickej strany. Vychádzame pritom z toho, že verejní funkcionári majú k dispozícii dostatočné množstvo foriem prezentácie, dennodenne sú tu predsa tlačové konferencie, o vystúpeniach v parlamente ani nehovoriac.
Ďalej vychádzame z toho, že dokumenty Rady Európy a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva potvrdzujú, že hranice prípustnosti kritiky osôb verejného záujmu sú podstatne širšie ako vo vzťahu k súkromnej osobe. Inými slovami, aj európska judikatúra potvrdzuje, že právo na ochranu pre verejných činiteľov je nižšie ako v prípade súkromných osôb. Ďalej to, čo meníme a to, čo ja považujem za mimoriadne významný fakt, ktorý naozaj napráva doterajšie znenie, doterajší stav mediálnej legislatívy je to, že odpoveď je možné uplatniť iba voči nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu, ktoré sa zároveň dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu, alebo dobrej povesti právnickej osoby.
Podotýkam, že táto zmena je naozaj významná vzhľadom na to, že doteraz a ešte stále, kým nenadobudne účinnosť predložená legislatívna zmena alebo predložený návrh, je možné uplatňovať si právo na odpoveď aj voči pravdivému skutkového tvrdeniu, čo naozaj nepovažujem za správne a racionálne. V dôsledku navrhovanej právnej úpravy dochádza aj k ďalším viacerým zmenám, okrem iného ide aj o ustanovenia upravujúce zodpovednosť vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry za obsah alebo pravdivosť zverejnenej informácie a zároveň sa vypúšťa povinnosť vydavateľa periodickej tlače, ktorý je právnickou osobou uverejniť v prvom čísle periodickej tlače informáciu o štruktúre vlastníckych vzťahov, ďalej rozširujú sa dôvody, kedy vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie aj na prípady, ak by boli uverejnením spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt. A ak by ich uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo správami a právom chránenými záujmami tretej osoby. Opäť považujem to za významnú a pozitívnu zmenu. Zároveň sa zavádza možnosť vydavateľa zverejňovať opravy, odpovede a dodatočné oznámenia na vopred vyhradenom mieste vo vydaní periodickej tlače alebo v agentúrnom spravodajstve, čo si tiež myslím, že zracionalizuje uplatňovanie tohto inštitútu.
Dámy a páni, tento návrh ruší alebo mení viaceré ustanovenia, kvôli ktorým sme čelili aj kritike zo zahraničia. Tento návrh jednoducho vylepšuje legislatívne prostredie pre fungovanie médií. Je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády a aj s názorom tejto vládnej koalície. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor pre kultúru a médiá, pani poslankyni Cibulkovej. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti, ktoré sú uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o potrebe novej právnej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a zároveň ako spravodajkyňa konštatujem, že návrh zákona obsahuje i doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 4. marca 2011 č. 270 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája toho istého roku.
Vážený pán predseda, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, a to za poslanecký klub SMER pán poslanec Maďarič a za poslanecký klub SNS pán poslanec Rafaj. Pán Maďarič, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pripadá mi priam až komické, ako sa v poslednom čase pán minister, ale aj pani premiérka, pretože k tejto téme sa vyjadruje, priam nadúvajú takým uspokojením, akoby predkladané zmeny v tlačovom zákone mali spasiť svet. Štafáž v tomto divadielku im veľmi vďačne robia slovenskí vydavatelia, pretože tie zmeny sú urobené pre nich a výlučne pre nich.
Návrh novely tlačového zákona nie je pre ľudí, je proti nim, pretože prakticky znemožňuje právo na odpoveď a opravu nepravdivých informácií všetkým, resp. rozhodnutie ponecháva na ľubovôli redakcii. Vláda zdôrazňuje a dôkazom toho je aj terajšie vystúpenie pána ministra, pretože tým začal, že tou zásadnou zmenou v návrhu je údajne obmedzenie práva na odpoveď pre verejných funkcionárov. Pán minister s obľubou používa aj také spojenie, že politici už nebudú chránenou zverou a túto zmenu podsúva ako víťazstvo ľudí nad neprimeranými právami politikov.
Pán minister, vy sa naozaj o svoju ochranu starať nemusíte, podriadené média vám ju vďačne zabezpečujú. Príklad nám poskytla Slovenská televízia v hlavnej spravodajskej relácii v sobotu, kedy vysielala príspevok na tému tlačového zákona. Účinkujúci v tomto príspevku boli pán minister Krajcer, pani premiérka Radičová a zástupca vydavateľov, samozrejme unisono velebiaci zmeny v tlačovom zákone. V tomto príspevku nebola ani sekunda priestoru pre nejaký iný názor, pre nejakú oponentúru, pre niekoho iného. Takže, v tomto zmysle naozaj vy žiadnu ochranu nepotrebujete. Vidíme tu súčasne aj ten akože ekonomický efekt zlúčenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. A naozaj máte pravdu potom, že táto vláda sa novinárov nebojí. Kto by sa aj bál, keď sa správy STV menia na piár vládnej politiky.
Vrátim sa pár slovami aj k platnému tlačového zákonu, ktorý bol prijatý v r. 2008 a vystriedal tak vyše štyridsať rokov platný tlačový zákon z čias bývalého režimu. Tento dnes platný tlačový zákon bol kritizovaný práve kvôli právu na odpoveď. Kritikom prekážalo, že pre právo človeka reagovať odpoveďou je podstatný zásah uverejneného skutkového tvrdenia do jeho osobnostných práv. A nie to, či je skutkové tvrdenie pravdivé alebo nepravdivé. Kvôli tomuto priam s hororovou rétorikou, najmä SDKÚ bolo ochotné blokovať ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, kvôli tomu vyšli v tom čase schvaľovania tohto zákona noviny s protestujúcimi titulnými stranami. A to napriek tomu, že čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach zaručuje právo na odpoveď aj voči názorom, osobitne vo veci literárnej a politickej diskusie, a to nielen pre účely opravy nepravdivých údajov.
Takmer po troch rokoch platnosti tohto hrôzostrašného tlačového zákona je myslím si, práve dnes na mieste otázka, ako teda tento zákon obmedzil slobodu slovenskej tlače. Každý pravidelný čitateľ slovenských novín si dokáže tu odpoveď dať aj sám. Ani vtedy, ani dnes netrápilo vydavateľov a už vôbec nie vtedajších opozičných politikov právo na odpoveď.
Opozícia si jednoducho v tejto veci veľmi rada kopla do vlády o to viac, že si tým ešte tuhšie zaväzovala tlač ako politického spojenca. To, čo v skutočnosti vydavateľom prekážalo, bolo niečo iné.
Nový tlačový zákon totiž dával verejnosti reálne vymožiteľné právo na uverejnenie opravy nepravdivých informácií alebo odpovede, a to nie po rokoch, keď už každý zabudne, čo sa opravuje, alebo na čo sa reaguje, ale v lehote niekoľkých dní a na rovnocennom mieste. Túto reálnu vymožiteľnosť zabezpečuje aj stále ešte v zákone platné ustanovenie o práve na primeranú peňažnú náhradu pre tú osobu, ktorej žiadosti o opravu, či odpoveď vydavateľ nevyhovel, hoci bola oprávnená a spĺňala všetky náležitosti, ktoré zákon predpisuje ... (prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prepáčte, pán poslanec. Poprosil by som, dámy, trocha tichšie, keby ste mohli diskutovať. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

Ďakujem. Aby neprišlo k omylu, nemám tuná teraz na mysli žalobu podľa Občianskeho zákonníka, resp. nejaké pokuty alebo sankcie podľa žalôb na základe Občianskeho zákonníka. Hovorím o práve na primeranú a limitovanú peňažnú náhradu, ktorú ustanovuje tlačový zákon a je výlučne naviazaná na neuverejnenie opravy alebo odpovede.
Po jej zrušení vydavateľovi nebude nič hroziť za to, že opodstatnenú opravu neuverejní. Zo súdu, ktorý mu možno po rokoch prikáže príslušnú opravu uverejniť, nemôže mať žiadnu obavu. Ale hlavne, aký to bude mať význam pre človeka, ktorý sa nápravy domôže v čase, keď bude jeho problém dávno zabudnutý. Je zrejmé, že vypustenie primeranej náhrady za porušenie podmienok uverejňovania opravy odpovede a dodatočného oznámenia, zníži účinnosť zabezpečenia pozitívneho záväzku štátu zabezpečiť uplatnenie týchto práv a špeciálne z aspektu, ku ktorému sa vyjadril mimochodom aj nemecký ústavný súd a síce, že uverejnenie odpovede musí byť rýchle, a to je predsa úplne logické, a to je racionálne, pán minister.
Takže, nie obmedzenie práva na odpoveď pre verejných funkcionárov, ale zrušenie práva na primeranú peňažnú náhradu za neuverejnenie opravy, či odpovede je kľúčovou zmenou v tlačovom zákone. Kvôli tomu vydavatelia výskajú od radosti a do neba chvália súčasnú vládu. A dnešní koaliční politici, tým vracajú vydavateľom svoj dlh z opozičných čias. A vydavateľom sa vracajú staré zlaté časy, ktoré im zabezpečoval ešte komunistický tlačový zákon. Zlaté časy preto, lebo sa opäť nebudú musieť trápiť s opravovaním nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií, a už vôbec nie v aktuálnom čase, kedy je ešte nepravdivá informácia ako tak v pamäti čitateľov.
A musím teda tu povedať aj to, že dnes platný tlačový zákon významne prispel k posilneniu práva verejnosti na pravdivé informácie a na ochranu súkromia. Vydavatelia sú dnes totiž nútení zodpovednejšie posudzovať žiadosti o opravu a odpoveď a šanca na uverejnenie opravy do niekoľkých dní významne stúpla. Avšak po zmenách, ktoré navrhuje vláda, budú práva verejnosti oproti právam vydavateľom významne poškodené. A nejde tu samozrejme len o osoby, ktorých sa nepravdivé skutkové tvrdenie priamo dotýka. Ide o všetkých čitateľov, pretože všetci majú právo na pravdivé informácie a na opravu nepravdivých.
Súčasná vláda sa však postavila len na stranu vydavateľov, a aby bolo jej dielo v tom dokonalé, rozšírila aj okruh dôvodov, kedy vydavateľ vôbec nie je povinný uverejniť opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie, a aby túto najpodstatnejšiu zmenu a jej dopad prekryla, a aby sa populisticky zapáčila ľuďom, bude dokola tvrdiť, že tou zásadnou zmenou novely je obmedzenie práva na odpoveď pre verejných funkcionárov.
Zastavme sa teda aj pri tom. Nikde v Európe, pán minister, nie sú určité skupiny fyzických osôb znevýhodnené oproti iným pri práve na odpoveď. Nikde v Európe. Výslovným vylúčením právnických osôb, v ktorých pôsobia verejní funkcionári, tak isto dochádza k obmedzeniu základného práva, ktoré môže byť posúdené ako neprimerané. Účelom práva na odpoveď je podporovať verejnú diskusiu nielen k súkromným záležitostiam, ale práve k tým verejným. Výslovne zaručené právo na odpoveď majú orgány verejnej moci v Nemecku, Rakúsku a Portugalsku. Vylúčenie obvinených osôb je jednoznačne diskriminačné, pretože tu úplne absentuje dôvod takéhoto postupu a dôvodová správa ho ani nemá. Osoba si svoje postavenie totiž nevybrala sama a úplne je pozbavená práva na odpoveď. Dôjde tým k porušeniu čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach v spojitosti s čl. 14 tohto dohovoru, zákaz diskriminácie pri požívaní práv zaručených dohovorom. V mnohých európskych štátoch sa teda právo na odpoveď verejným činiteľom a verejným orgánom priznáva a odôvodňuje sa to tým, že sú kritizovanejší vo verejnom priestore ako iné osoby. A nehnevajte sa, dôvodiť tým alebo klásť ako argument, že veď máme tlačové konferencie a máme vystúpenia v parlamente, to ako neponižujte tak, alebo nepodceňujte tak poslancov Národnej rady, aby ste toto dávali ako náhradu práva na odpoveď a práva na opravu v médiách. Akým, akou zárukou je tlačová konferencia toho, že sa napraví nejaká nepravdivá informácia? Akou zárukou je vystúpenie v parlamente? To je, povedal by som, až trápny argument.
Bol by som možno ochotný aj prijať nejaké obmedzenia pre verejných činiteľov v takom prípade, ak by sa potvrdili tie obavy, že politici budú právo na odpoveď zneužívať. Prax však ukázala, že oni ho takmer ani nevyužívajú v porovnaní s inými osobami. Doložím to výsledkom zaujímavého publikovaného prieskumu, ktorý urobili študenti Paneurópskej vysokej školy v redakcii denníka Sme za prvých desať mesiacov platnosti tlačového zákona. Za toto obdobie prišlo do redakcie tohto denníka tridsať žiadostí o odpoveď. Z toho len jednu žiadosť adresoval politik. Takže jeden politik a dvadsaťdeväť iných osôb. Pred kým chce teda súčasná vláda chrániť našu tlač?
Ide tu len o fiktívne víťazstvo nad politikmi, lebo právo, ktoré sa im obmedzí, zatiaľ veľmi ani nevyužívajú. No pôjde o faktickú porážku širokej verejnosti, pretože jej právo na opravu a odpoveď bude touto zmenou tlačového zákona výrazne ponížené. A tu sa spoliehate na to, že ľudia nepochopia, že to čo sa mení v prospech vydavateľov je na úkor práv verejnosti, a že tlačový zákon, ktorý tak veľmi vyhovuje vydavateľom sa z hľadiska práva na opravu a odpoveď stane pre ľudí len prázdnym zdrapom papiera. A dôkazom je aj to, že napokon ste sa ani len nepokúsili o žiadne zmysluplné zmeny tlačového zákona, na ktoré by poukázala jeho aplikačná prax a určite také sú. Určite po takmer troch rokoch fungovania tlačového zákona je viacero vecí, ktoré by som pokojne na ňom menil alebo vylepšoval, ale o toto ste sa nepokúsili a takmer ste odignorovali aj požiadavky Syndikátu slovenských novinárov. To vás nezaujímalo.
Vy ste nikdy nemali záujem o dobrý tlačový zákon. Mali ste len starosť o záujmy vydavateľov, aby ste im vrátili dlh za ich politickú nadprácu a zaviazali ste si ich, aby ste si ich zaviazali k spolupráci aj v tomto období. To, že zmenený tlačový zákon budú unisono chváliť vydavatelia, či už naši alebo zahraniční ešte neznamená, že bude dobrý aj pre čitateľov a svoje by možno k tomu povedali aj novinári, ak by práve vydavatelia neboli ich zamestnávateľmi.
Takže na jednej strane, akože významné zmeny, ktoré možno sú aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A verím, pán minister, že niektorí opatrní úradníci ministerstva kultúry vám to aspoň medzi štyrmi očami naznačili a na druhej strane zmeny, ktoré veľmi poškodia právo verejnosti na opravu nepravdivých, pravdu skresľujúcich informácií a samozrejme aj právo na odpoveď, ktoré je legitímnym právom vychádzajúcim z princípu, že v prípade zásahu do osobnostných práv má byť vypočutá aj druhá strana. Ale vám, veľkým zástancom demokratického dialógu a transparentnosti, také niečo zjavne nič nehovorí.
Takže v tej symbióze s vydavateľmi pokračujte a verím, že na obrazovkách Slovenskej televízie budem sledovať ešte viacero piár príspevkov, kde si budete navzájom s pani premiérkou vymieňať pochvalné uznanie za to, o koľko akože priečok v tom nejakom zahraničnom hodnotení vzrástla sloboda tlače na Slovensku. Sloboda tlače a najmä práva verejnosti týmto zákonom budú výrazne ponížené. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť. Slovo má pán, šiesti poslanci, uzatváram možnosť. Slovo má pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.