16. schôdza

22.3.2011 - 6.4.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

5.4.2011 o 15:59 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 15:59

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavne vážení občania Slovenskej republiky, obraciam sa na vás s výzvou, pretože strana SMER podala, a práve v tejto chvíli sa prerokováva zákon o neprivatizácii šiestich štátnych teplární, možno posledného kvalitného majetku, ktorý štát vlastní. Žiaľ, musím konštatovať, že v tejto poslaneckej snemovni za KDH sa nachádzajú dvaja, za MOST-HÍD traja, za SDKÚ piati, za SaS dvanásti. Žiaľ, asi to nie je to, čo sľubovali svojim voličom pred voľbami a asi si neplnia sľuby, ktoré svojim voličom dávali. Nie je to tak dávno, ani nie celý rok, keď prebiehala volebná kampaň pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky. A v tom čase bolo počuť rôzne heslá. "Nebudeme zvyšovať dane." "Budeme robiť transparentnú politiku." "Do funkcií budeme nominovať len odborníkov na základe výberových konaní." A, dokonca, pani premiérka, mali sme to možnosť vidieť aj na televíznych obrazovkách teraz, v Slovenskej televízii sľubovala a vyhlasovala a prehlasovala, že "nebudeme privatizovať". Prečo vlastne títo čestní, spravodliví a pravdovravní zástupcovia občanov dokážu za taký krátky čas zmeniť názor? Je to preto, že to nemysleli a nemyslia úprimne, klamú a zavádzajú v priamom prenose.
Vláda Ivety Radičovej na svojom zasadnutí 23. marca, teda pred dvoma týždňami, vzala na vedomie materiál, ktorý sa volal "Analýza alternatívnych možností privatizácie jednotlivých teplárenských spoločností a návrh postupu ich privatizácie". To je tento materiál (ukázal ho). Tento materiál má deväť strán, nadväzuje na iný materiál, ktorý tá istá vláda zobrala na vedomie 9. februára tohto roku, a má názov "Analýza ekonomickej výhodnosti držania akcií s cieľom príjmu z dividend alebo predaja akcií". Je to tento materiál (ukázal ho). Tiež má deväť strán. Všimli ste si? Za dva mesiace dva analytické materiály, ktoré sa ani nezaoberajú možnosťou neprivatizovať alebo ponechať vo vlastníctve štátu. Nikde nie je urobená analýza, že keby si štát nechal teplárne, tak čo sa stane v takom prípade. Rozoberá sa len alternatíva, akú veľkú časť štát predá, ale nikdy sa neuvažuje o tom, že si môže nechať väčšinu. To je ten hlavný "leit" motív celého. Vláda a vládna koalícia nehľadá najlepšie riešenie pre krajinu a jej obyvateľov, ale už dvakrát zobrala na vedomie, že ide privatizovať. Dokonca sa ani neradí s mestami a obcami, kde sa tieto teplárne nachádzajú a obyvatelia ktorých sú odberateľmi a spotrebiteľmi. Poďme sa pozrieť, ako tieto teplárne hospodárili v minulosti. Ja poprosím technikov, aby mi zapli monitor. Dúfam, že to uvidíte. Máme tu hospodárenie šiestich teplárenských štátnych spoločností, a to Teplárne Košice, Bratislavskej teplárenskej, Žilinskej teplárenskej, Martinskej teplárenskej, Zvolenskej teplárenskej a Trnavskej teplárenskej. Sú tam - obdobie hospodárenia od 2002 do 2006 a obdobie od 2007 do 2009. To znamená posledná vláda Mikuláša Dzurindu a vláda Roberta Fica, bez roku 2010, pretože daňové priznania sa podávali len minulý týždeň a nebolo možné ešte zohnať výsledky hospodárenia. Celkové výnosy za týchto deväť rokov v týchto spoločnostiach boli 1 870 000 eur. Hodnota aktív na konci roka 2009 bola 378 mil. eur... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.4.2011 o 15:59 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:59

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Hodnota aktív ku koncu roku 2009 bola 378 mil. eur. Chcem podotknúť pri tomto čísle, že vláda uvažuje pri príjme z privatizácie o sume 160 až 200 mil. eur. Hodnota aktív v týchto spoločnostiach sa nachádza na úrovni 378 mil. eur. Hospodársky výsledok po zdanení - za obdobia druhej Dzurindovej vlády, za štyri roky, bol 9 mil. 200 tisíc eur; za tri roky Ficovej vlády - 36 mil. eur, štyrikrát viac. Dokopy za deväť rokov 45 mil. eur. Vyplatené dividendy - za druhej Dzurindovej vlády 5 mil. 800 tisíc eur; za Ficovej vlády za tri roky dividendy 20 mil. eur, štyrikrát viac. Investície do opráv - za druhej Dzurindovej vlády 100 mil. eur; za Ficovej vlády za tri roky 155 mil. eur. Dokopy 255 mil. eur. Znova by som chcel dať do pozornosti toto číslo, investície za posledných sedem rokov sú na úrovni 255 mil. eur, Radičovej vláda chce privatizovať teplárne od 160 do 200 mil. eur. Ani nie na úrovni investícií za posledných sedem rokov.
Viete, aký má plán alebo hospodársky výsledok TEKO za minulý rok? TEKO je Tepláreň Košice, pre kolegov, ktorí nerozumejú. Keď odchádzali nominanti Ficovej vlády v lete m. r., bol prevádzkový zisk a hospodársky výsledok k 30. 6. na úrovni 2,5 mil. eur. Stav ku koncu roka je 500 tis. eur., dva mil. eur sa stratili. Viete, aký má plán TEKO Košice na tento rok? Predstavenstvo, dozorná rada a následne aj Fond národného majetku schválili Teplárni Košice stratu 1,5 mil. eur. Stratu 1,5 mil. eur Teplárni Košice, podniku, ktorý funguje v rámci sieťových odvetví, jedinému dodávateľovi tepla v meste Košice. Strata 1,5 mil. eur.
V tejto súvislosti ma napadá zaujímavá paralela s privatizáciou SPP v roku 2002. Podnik dlhodobo dosahujúci zisky sa po prechode manažmentu nominovaného stranou pravicovej vládnej koalície zrazu stáva nehospodárnym a v červených číslach, a preto ho treba privatizovať. A potom po príchode zahraničného investora po jednom roku dosahuje opäť 100-percentné nárasty.
Čo sa týka tých šiestich teplární, dovolil som si ešte pripraviť pre vás, kolegyne a kolegovia, takúto tabuľku, ktorá hovorí o prehľade cien tepla dvadsiatich piatich najväčších miest na Slovensku. Pokiaľ to nevidíte, ja vám som ochotný dať k dispozícii aj tieto tabuľky, ktoré mám tu pripravené. A treba povedať, že väčšina distribútorov tepla v ostatných mestách, kde nie sú štátne teplárne, má akcionára zahraničného investora a ceny tepla sú vyššie ako u dodávateľov tepla vo vlastníctve slovenských subjektov a štátnych teplární. Priemerná domácnosť vo vybranej vzorke zaplatí v roku 2011 za teplo a ohrev vody cca tisíc eur. Priemerná domácnosť, ktorá odoberá teplo od štátnej teplárne, zaplatí v roku 2011 za teplo a ohrev teplej vody cca 700 eur. Je to rozdiel 300 eur ročne na domácnosti. Priemerná cena tepla pre domácnosti v roku 2011 je u štátnych teplární cca o 7 eur za GJ (giga joule), t. j. o 30 % nižšia než cena u dodávateľov vo vybranej vzorke.
Ešte tu mám jednu tabuľku pre vás. Treba povedať, že týchto šesť teplární, o ktorých hovoríme, zásobuje teplom dvesto tisíc domácností, dokopy deväťstodvadsaťdeväťtisíc obyvateľov. Keď toto nie je strategický podnik, tak potom už neviem, čo chcete prehlásiť - alebo to nie sú strategické podniky? - neviem, čo chcete prehlásiť za strategické podniky. Treba povedať, že asi po privatizácii aj na základe týchto údajov dôjde k zvýšeniu cien tepla. Pán kolega, keď chcete tie tabuľky, môžete si prísť zobrať.
Ako sa hospodári v teplárňach dnes, keď sú tam nominanti vládnej koalície? Zoberme si najväčšiu slovenskú tepláreň, a to košickú tepláreň, v ktorej od augusta 2010 je dnes už štvrté vedenie. Bol tam najprv po pánovi Lazárovi pán Podhorský, potom tam bol pán Zich, potom tam bol nejaký pán zo Zvolena alebo z Banskej Bystrice, ktorý ani nenastúpil, teraz je tam nejaký pán Nosál. Viete, v Košiciach sa hovorí taký vtip, kedy sa stretnú dvaja členovia SMER-u a jeden sa sťažuje druhému: Viete, u nás je teraz také ťažké obdobie, lebo sa prepúšťa, pravicová koalícia prepúšťa. A ja som robil v štátnej správe a tiež ma prepustili. A ten druhý mu hovorí: No vieš, ja tiež pracujem v teplárňach, štátnych, a ja som už prežil piate vedenie. A ten mu hovorí: To tam musíš už dlho pracovať. No nie, ja som ešte v skúšobnej dobe. Za posledný polrok sme mali päť vedení košickej teplárne. Neviem, či je to na smiech, ale v každom prípade je to realita politických nominácií tejto vládnej koalície.
Čo stihli títo nominanti, tieto štyri vedenia, za tých posledných deväť mesiacov urobiť? Treba povedať, že tie vedenia sú nominácie poväčšine strany SDKÚ-DS a strany SaS. Prvé vedenie - pán Podhorský za SDKÚ stihol najať SBS-ku bez výberového konania o 20 % drahšiu a zhodou okolností to bola SBS-ka, ktorá patrí jeho susedovi vo vedľajšom dome. Vymenil ľudí, ktorí pracovali na oddelení marketingu, a najal si externú píár agentúru. A vyplatil si odstupné 90 tisíc eur. Druhé vedenie, ktoré nominovala strana SaS, bol pán Zich a treba povedať, že toto vedenie to zobralo od podlahy. Jednak treba povedať, že vedenie nebolo z Košíc, boli to krízoví manažéri, ktorí pôsobili v Košiciach z Bratislavy, do Košíc chodili na jeden a pol dňa v týždni. TEKO Košice im preplácalo letenky z Košíc, preplácalo im letenky z Košíc nato, aby sa oni mohli dostaviť do práce, z miesta svojho bydliska do práce. Preplácalo im drahé hotely. V Košiciach je niekoľko hotelov, hotel Jazmín je jeden z najdrahších hotelov v Košiciach, kde noc stojí 99 eur. Títo manažéri majú na rok predplatené nocľahy v tomto hoteli bez toho, či tam sú jeden deň, dva, tri, štyri dni v týždni. TEKO Košice, štátna firma, im prepláca drahé hotely. A, samozrejme, keď nastúpili, tak prehlásili o vedení, ktoré bolo nominované za pána predsedu vlády Fica, že ohrozil Košičanov preto, že nenakúpil uhlie. Teda, nenakúpili uhlie. V tom čase bolo na sklade v teplárňach 90 000 ton uhlia, keď nebolo nakúpené uhlie, a to bolo niekedy v septembri 2010. Choďte sa pozrieť dnes, ako vyzerá sklad uhlia v Košiciach, v košickej teplárni. Pracovníci hrabú hrabľami na trávniku posledné kúsky uhlia, pretože uhlie nebolo nakúpené odvtedy, odkedy opustil manažment pán Lazar s kolektívom. Odvtedy nebolo schopné nové vedenie, ani jedno, ani druhé, ani štvrté, nakúpiť uhlie. V košickej teplárni museli zmeniť palivový mix, pretože 70 % sa vykuruje z uhlia a 30 % z plynu. A momentálne sú Košice vykurované na 100 % z plynu a tým pádom môžu Košičania očakávať na konci sezóny zvýšenie tepla o 20 %. Tretie vedenie, ktoré nastúpilo na prelome rokov, ani nenastúpilo. A preto som ani nestačil zachytiť meno nového vedenia, pretože nominácia strany SaS bola taká, že človek bol menovaný Fondom národného majetku a odmietol nastúpiť do vedenia. Toto vedenie bolo zhodou okolnosti zo Zvolena. Tak znova nie z Košíc. A štvrté vedenie, ktoré máme teraz, je pán Nosáľ z Prahy. A tiež by som sa chcel opýtať jeho, aký má stav zásob uhlia a kedy očakáva, že nejaké uhlie do košickej teplárne dôjde. Lebo koniec vykurovacej sezóny je koncom apríla a, žiaľ, doteraz sa im to nepodarilo.
Čo sa stane, keď vládna koalícia svojim mechanizmom automatického schvaľovania návrhov vlády odsúhlasí privatizáciu? Vznikajú rôzne otázky. V prvom rade, ako ustráži vláda súkromných investorov po privatizácii teplární, keď cieľom podnikania je maximalizácia efektívnosti podnikateľského zámeru a indikátorom toho, je zisk. Podľa našich skúseností z privatizácie štátnych teplárenských spoločností, by mala vzrásť cena minimálne o 20 %. To sú skúsenosti aj z privatizácie vodárenských, plynárenských spoločností, distribučných plynárenských spoločnosti, distribučných elektrárenských spoločností a spoločností na likvidáciu odpadu. Je to daň, ktorú zaplatia občania za to, aby sa investorom vrátilo to, čo vložili do privatizácie. Myslíme si, že privatizácia teplární by nemala nasledovať predchádzajúce privatizácie, kedy sa financie vložené pri kúpe investorom vrátili v krátkom čase. Oprávnené obdobie jej návratnosti investícii do utilít, alebo ak chcete do spoločnosti podnikajúcich v sieťových odvetviach, je minimálne pätnásť rokov. Opýtajte sa, kolegyne, kolegovia, zahraničných investorov, napr. v SPP alebo v distribučných spoločnostiach, za aké obdobie sa im ich investícia vrátila. Podotýkam, že väčšina z nich bola privatizovaná v roku 2002 a po ôsmych rokoch majú všetci títo privatizéri svoje peniaze už vrátené späť. Po ôsmych rokoch.
Viete, nie je pravdou, že štát nemôže byť dobrým vlastníkom. Ja si myslím, že už aj pred týmto mojim vystúpením tu bola dlhá debata o tom, či môže alebo nemôže. Pán predseda Fico hovoril o hospodárení podniku Martinskej teplárenskej. Myslím si, že hospodárenia všetkých teplárenských spoločností za posledné štyri roky sú dôkazom toho, že aj štát môže byť dobrým vlastníkom. Ako sa zhodujú predvolebné sľuby súčasnej vládnej koalície s predajom teplárni, keď programové vyhlásenie vlády deklaruje, že nebude privatizovať strategické podniky a podporí kroky k zefektívneniu vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární. Predvolebné sľuby jasne deklarovali presun akcií na mestá, na tie mestá, ktorým bola uložená zodpovednosť za koncepcie tepelnej energetiky. Prečo by si nemali spravovať teplárne občania, ktorí majú vo svojich samosprávach volených zástupcov a tým priamo môžu ovplyvňovať cenovú politiku tepla? Občanom Slovenska sa vláda zaviazala na poskytovanie cenovo dostupných služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme, a nie na podporu výnosného podnikania zahraničných investorov. Treba sa poučiť zo skúsenosti susedných krajín, kde tieto služby poskytujú verejnoprospešné alebo neziskové spoločnosti. Privatizáciu štátnych teplární zdôvodňuje vláda nízkymi príjmami, dividendami do štátneho rozpočtu, pričom, ako som už spomínal a bolo to tu viackrát povedané, z predaja predpokladá výnos medzi 160 až 200 mil. eur. Zahraničný, ale aj domáci investor, naopak, očakáva vrátenie svojich investícií, preto je namieste predpokladať, že sa zvýšia ceny tepla. A tak predaj teplární v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia. Na tomto mieste sa žiada pripomenúť všeobecné pravidlo, že povinnosťou každého vlastníka je majetok zveľaďovať a nie pri momentálnom nedostatku financií sa ho zbavovať. My s privatizáciou máme historickú skúsenosť. A to nie tak dávnu. Neprešlo ani desať rokov a ľudia sa pýtajú, čím sa skvalitnili služby a produkty pre obyvateľov Slovenska potom, ako prostredníctvom štátu stratili občania tejto krajiny rozhodujúci vplyv v bývalých štátnych strategických podnikoch. Nevnímajú tento rozmer aj v prípadoch, ak nejaký existuje. Ak aj existuje, nebýva adekvátne okomunikovaný. Takže občania Slovenska majú oprávnený pocit, že žiadne výhody z privatizácie pôvodne štátneho majetku oni ako ľudia, ktorým vlastne nepriamo patril, tento osoh nemajú. Naopak, vnímajú ako krivdu, že štát nedokáže efektívne implementovať regulačné nástroje a ovplyvňovať ceny, mieru zisku a investícií. Akoby sa privatizáciou štát, obrazne povedané, dobrovoľne vzdal dirigentskej taktovky a nechal si tu vyhrávať nielen serióznych, stabilných a dlhodobých investorov, ale aj tých druhých, ktorí prišli na Slovensko len kvôli profitu, lacnej pracovnej sile, ktorú pri využití nahradia ešte lacnejšou. Ako môže štát garantovať svojim občanom, že vybral investora z tejto prvej skupiny? Nijako. Pán predsedajúci, poprosím vás, keby ma tu nevyrušovali, lebo sa nemôžem sústrediť. Ďakujem.
Je pre verejnosť nepochopiteľné, že štát má síce svojich zástupcov v orgánoch veľkých sprivatizovaných spoločností, ale tí nemajú reálny vplyv na to, čo je pre občanov Slovenska podstatné. Ďalším podvodom na občanoch je také postavenie privatizačných zmlúv, že aj v podnikoch, v ktorých má štát 51-percentný podiel, manažérsky rozhoduje zahraničný investor s minoritným 49-percentným podielom. Štát v procese privatizácie strategických podnikov nepreukázal doteraz schopnosť vierohodným a transparentným spôsobom vysvetliť občanom Slovenska, za akých podmienok sa dostali bývalé štátne podniky do vlastníctva nadnárodných korporácií. Neobhájil dostatočne zrozumiteľne a dôveryhodne nevyhnutnosť predaja štátneho majetku a výber strategických investorov. Teplárne sú v daných mestách nepochybne strategickými podnikmi a neexistujú žiadne garancie štátu, že v ich prípade by po privatizácii mohla verejnosť vnímať tento proces inak. Odôvodnene pochybujeme, že by zahraniční investori po prevzatí prevádzok s odôvodnením ich modernizácie a rekonštrukcie nezvýšili ceny tepla. Nikto občanom Slovenska a odberateľom tepla nezaručí zmrazenie cien tepla. Ak by aj malo dôjsť z nejakého dôvodu k privatizácii teplární, tak rozhodujúci majetkový podiel v nich majú mať mestá, pretože ich občanom tieto technológie slúžia a musia im slúžiť aj naďalej. Na základe toho sme sa rozhodli ako poslanci, ktorí sme organizovaní v hospodárskom výbore, pretože nie je jasné, akým spôsobom vláda ide privatizovať tieto teplárne a zatiaľ sa rozhodla len na základe dvoch deväťstránkových materiálov, že ich privatizovať ide, iniciovať poslanecký prieskum na Fonde národného majetku, kde budeme chcieť sa podrobne oboznámiť s procesom celej privatizácie teplární. Minulý týždeň, alebo to bolo ešte predminulý týždeň, som tu počul vystúpenie pani ministerky spravodlivosti, ktorá hovorila o silnom mandáte. O silnom mandáte tejto vlády robiť zásadné zmeny. Myslím si, že táto vláda nemá silný mandát na také zmeny, akými sú privatizácia a odštátňovanie podnikov. Voliči, ani občania vám tento mandát nedali a vy ste im sľúbili v priamom prenose, že privatizovať nebudete.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

5.4.2011 o 15:59 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:25

Martin Chren
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, vážený pán poslanec, povedali ste veľa o hospodárení v košickej teplárenskej. Ja by som chcel uviesť len jeden fakt, ktorý vykreslí, ako to v skutočnosti je. TEKO Košice zvýšilo v druhom polroku minulého roka svoj zisk o viac než 2 milióny eur oproti rozpočtovanému. Tie neschopné manažmenty, o ktorých ste tu tak dlho a pútavo hovorili, zvýšili a zarobili viac než o 2 milióny eur. Áno, niektoré tie manažmenty neboli z Košíc, pretože nám naozaj dalo obrovskú prácu rozpletať tú sieť až takmer mafiánskych vzťahov, ktoré v tomto podniku existovali. Vypovedať nevýhodné zmluvy a nevýhodné kontrakty z predchádzajúceho obdobia, zabezpečiť napr. aj to uhlie, ktoré naozaj predchádzajúci manažment už nenakúpil, pretože si povedal, že po voľbách ho to už nemusí zaujímať. Ale ten dôležitý ukazovateľ, to nie je informácia o tom, či niekto býval v hoteli alebo nebýval v hoteli. Dva milióny eur zarobených navyše novými manažmentmi TEKO oproti tomu, ako hospodáril manažment politicky dosadený vašou stranou a vami. To hovorí úplne za všetko a viac k tomu netreba dodávať.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.4.2011 o 16:25 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:27

Dušan Švantner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán kolega, myslím si, že naozaj si trafil s tým, keď si povedal o podrobnosti po sprivatizovaní SPP, že to bude podobné aj pri sprivatizovaní teplární. Len možno je jedna chyba, že zvýšenie ceny nebude len o 20 %, ale bude podstatne vyššie. Bude vyššie z toho dôvodu, že už teraz signalizuje terajšia vláda, ako je treba upravovať technológiu, ako je treba zlepšovať technológiu. Všetky tieto veci si ten, kto to sprivatizuje, kto to kúpi, určite započíta do svojich nákladov, a tým pádom sa bude zvyšovať aj cena dodávky tepla. A ešte jedno, čo treba povedať. A bolo by dobré, keby obyvatelia pozorne počúvali tieto vyjadrenia, že vlastne samozrejme, že každá tepláreň je monopolom v tom-ktorom meste. A práve tí ľudia, ktorí bývajú v činžiakoch, ktorí sú odkázaní na odber tohto tepla, práve tí majú asi najhlbšie do tohto vrecka. A z týchto ľudí vy idete spraviť rukojemníkov, ktorí nebudú môcť spraviť nič iné, len buď naozaj byť pri studených radiátoroch, alebo potom všetok príjem, ktorý dostanú z dôchodku, dať na zaplatenie vykurovania svojho bytu.
Ďakujem.
Skryt prepis

5.4.2011 o 16:27 hod.

Ing.

Dušan Švantner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:27

Viliam Jasaň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, ďakujem, pán poslanec, že si nádherným spôsobom ukázal zrkadlo tým, ktorí chcú privatizovať elektrárne a teplárne. A to, že výroba, distribúcia tepla je strategickou verejnou službou, si myslia mnohí. A okrem iného aj primátor Trnavy pán Butko, ktorý je nominantom KDH, ktorý na adresu privatizácie teplární povedal, že, citujem, "Mikloš si jednorazovo vyrieši svoj problém a cenu za privatizáciu neskôr zaplatia občania cenou, zvýšenou cenou za teplo". To nepovedal nikto z opozície, ale to povedal primátor Trnavy a myslím si, že vie, čo hovorí, tento pán.
A Trnavčania si asi myslia, že ich tepláreň je strategickým podnikom pre Trnavčanov. Ibaže, a to ma len tak napadlo, keď som počul stanovisko pána Matoviča, ktorý 16. 3. 2011 v TA3, kde sa vyjadroval na adresu privatizácie, teraz už hovorí niečo iné. Možnože práve jemu sľúbili trnavskú tepláreň a možno Trnavčanom bude on dodávať teplo za nulu. Možno, ak to tak urobí, tak ja mu to vrele odporučím a schválim.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.4.2011 o 16:27 hod.

RSDr.

Viliam Jasaň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:29

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili faktickými poznámkami do diskusie.
Pán kolega Chren, beriem to, tú vašu reakciu na moje vystúpenie ako takú vašu labutiu pieseň, pretože účinkovanie vašich nominantov v košickej teplárni a ich všetky prechmaty vám vykrútili krk na ministerstve hospodárstva. A preto ste znova medzi nami v poslaneckých laviciach.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.4.2011 o 16:29 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:31

Andrej Ďurkovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, som nesmierne rád, že tu môžem teraz vystúpiť, lebo paradoxne som sa do rozpravy prihlásil ako prvý ešte pred týždňom, ale vystupujem teraz asi ako tridsiaty šiesty.
Dovoľte mi pri tomto materiáli upozorniť možno na niečo, čo mne špeciálne pri tomto napadlo. Napadlo ma práve porovnanie dvoch vlád, vlád súčasnej a tej predchádzajúcej. Ale keď sa domnievate, že budem hovoriť o predchádzajúcej vláde pána Fica, tak ste na omyle. Mám na mysli predchádzajúce vlády pána Dzurindu. Prečo toto porovnanie? Dôvod je veľmi jednoduchý a prozaický. Minulé Dzurindove vlády mali spolu s ďalšími partnermi jasne vytýčený cieľ. Chceli uskutočniť množstvo reforiem, dosiahnuť to, aby sa dostala naša krajina na istý stupeň rozvoja, aby v rámci súťaži európskych krajín sme veľmi dobre obstáli. Súčasná vláda sa síce snaží rovnako ísť po správnej ceste, ale občas sa na tejto ceste trochu aj potkne. Jednou z takýchto potknutí pre mňa je 100-percentná privatizácia teplárenských zariadení.
Dámy a páni, nevolám po tom, aby privatizácie zostali v rukách štátu. To znamená, súčasne nesúhlasím ani s návrhom opozičných poslancov na zastavenie privatizácie. Prečo? Pripomeňme si trochu históriu. V roku 1999 predstavitelia únie miest predložili návrh vyčlenenia teplárenských zariadení v rámci transformácie rozvodových energetických podnikov s cieľom, aby sa mohol uskutočniť prevod na dotknuté mestá, v ktorých sa tieto zariadenia nachádzali, vzhľadom na skutočnosť, že ide o zariadenia miestneho významu, ktoré sa môžu úspešne rozvíjať, len ak sú majetkovo prepojené s miestnou samosprávou a zrovnoprávnilo sa ich tak postavenie v rámci slovenských miest.
Uvediem niekoľko dôvodov, prečo by mali dotknuté mestá získať podiel v teplárenských zariadeniach. Trvalým záujmom všetkých mestských samospráv je zachovať a rozvíjať centrálne systémy zásobovania teplom a teplou vodou a pritom udržať ceny tepla, najmä pre domácnosti na úrovni príjmu obyvateľov.
Jeden z druhých dôvodov by mohol byť i to, že vďaka privatizácii bytového fondu postupne dochádzalo a dochádza k odpájaniu koncových spotrebiteľov od centrálnych zdrojov tepla a predovšetkým snaha o vytváranie malých zdrojov znečistenia vo forme etážových kúrení. Predovšetkým v rámci Bratislavy tento problém je veľmi vypuklý. Nemusím vám hovoriť, že z environmentálneho hľadiska tento krok považujem za veľmi nevhodný. Ďalším z dôvodov je vytvorenie dobrých podmienok na realizovanie programu 20-percentných úspor energie, ktorý sa dá najlepšie realizovať práve prostredníctvom centrálnych zdrojov.
Mohol by som takto, dámy a páni, pokračovať, napr. i tým, že sekundárne rozvody, to tu zatiaľ nikto nespomínal, v mnohých prípadoch - či priamo alebo nepriamo - zostali v majetku jednotlivých miest. Vďaka trvalému úsiliu Únie miest Slovenska sa z pôvodného počtu jedenástich vyčlenených teplárenských zariadení postupne previedlo päť teplární na dotknuté mestá. Prevod zostávajúcich šiestich teplárenských zariadení na území Bratislavy, Trnavy, Košíc, Žilina, Martin a vo Zvolene sa mal uskutočniť ešte v júli roku 2006. Vzhľadom na demisiu druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa tento prevod neuskutočnil. Súčasná vláda do programového vyhlásenia zaradila aj tzv. odštátnenie uvedených teplárenských zariadení. Prezídium únie miest vo svojom vyhlásení ešte z 28. 7. 2010 tento zámer privítalo, ale s tým, že zároveň poukázalo na nerealizovaný záväzok druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Túto požiadavku únie miest na bezplatný prevod minimálne istého podielu akcií na dotknuté mestá jednoznačne, dámy a páni, podporujem. Či to má byť 49 % alebo iné percento, je samozrejme vecou dohody. Správnosť takéhoto prístupu potvrdili aj analýzy ministerstva hospodárstva v predošlých rokoch. Ako to ale, že súčasné analýzy zrazu tvrdia niečo iné a treba urýchlene predať teplárenské spoločnosti bez účasti miest? Bez toho, aby sme ich postavili na nohy, a keď už predávali, možno o dva roky, kedy budú mať výrazne vyššiu hodnotu. V hre je majetok s celkovým základným imaním takmer 200 mil. eur. Nehovoriac o tom, že aké obrovské prostriedky už boli investované do ich modernizácie, ale samozrejme i to, čo všetko ešte do tej modernizácie je potrebné investovať. Predávať preto teplárne v súčasnosti v takomto rozsahu ja osobne považujem za nie šťastné načasovanie. Aj keď plne rozumiem, že vláde ide predovšetkým o získanie finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu. Treba si tak isto pripomenúť nasledovné. V roku 2000 bola vládou schválená koncepcia transformácie, ktorá uvažovala, citujem, s vytvorením samostatných teplárenských spoločností so zámerom, aby sa mohol uskutočniť prevod na dotknuté mestá a tým sa zrovnoprávnilo ich postavenie s ostatnými slovenskými mestami. Tak isto ďalej, teplárenstvo je jednoznačne podnikanie miestneho významu, to znamená, že nejde o strategický majetok a úspešne sa môže rozvíjať, len ak je majetkovo prepojené s miestnou samosprávou. Koniec citácie. Dámy a páni, toto sú práve vyjadrenia, ktoré sa v tých pôvodných analýzach jednoznačne nachádzali. Existuje samozrejme obava, že v prípade kladného rozhodnutia mestá v budúcnosti svoj podiel odpredajú a tak si jednoducho vylepšia príjmovú časť rozpočtu. Aby sa to nestalo, existuje rad opatrení, ktoré v prípade kladného rozhodnutia štátu, to znamená, zveriť istý podiel tohto majetku do rúk samosprávam, aby sa takéto kroky nestali, je možné prijať rad opatrení.
A ešte mi dovoľte citovať niečo práve tak isto zo stanoviska únie miest. Najabsurdnejším, doslova na hlavu postaveným konštatovaním v uvedenej analýze Fondu národného majetku je konštatovanie, že 100-percentný predaj akcie je najspravodlivejším riešením z pohľadu miest, v ktorých predávané teplárenské spoločnosti nesídlia a boli vybudované pred rokom 1989 z prostriedkov štátneho rozpočtu. Zrejme spracovatelia analýzy zistili, že ostatné zdroje v ostatných mestách, ktoré majú rovnako miestny charakter ako uvedené teplárenské spoločnosti a sú v majetku od roku 1991, majetkom miest, neboli vybudované pred rokom 1989 za štátne peniaze?
Dámy a páni, podčiarknuté a zhrnuté. Privatizáciu teplárenských zariadení považujem za správnu len v takom prípade, ak je súčasťou budú i dotknuté samosprávy. Ja nebudem, predkladať teraz žiaden pozmeňujúci návrh, predložím ho v prípade toho, že návrh prejde do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.4.2011 o 16:31 hod.

Ing.

Andrej Ďurkovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:41

Dušan Švantner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, hovorili ste o privatizácii rôznych firiem za predchádzajúcich alebo za dvoch vlád, v ktorých bol predseda vlády Dzurinda. No mali by sme sa zamyslieť aj nad tým, že ako tá privatizácia dopadla. Každá z tých privatizácií bola taká, že Slovensko na to doplatilo. V poslednom čase som hovoril s ľuďmi, ktorí robia v elektrárňach. Viete, aký je tam názor na predaj elektrární? Taliani sa tešia, že v živote firma taký dobrý obchod nespravila, ako spravila na Slovensku. O čom to hovorí? Hovorí to buď o našej neschopnosti, buď o našej hlúposti. A ja sa bojím, že takto to bude pokračovať ďalej aj s teplárňami.
Čo ste hovorili o tom, že by mali prejsť aspoň čiastočne teplárne na mestá. No ja k tomu len toľko, ak by mali tak prejsť, že predáme 49 % a budú mať majoritu v rozhodovaní, bude mať majoritu v rozhodovaní ten, kto tú tepláreň kúpi, tak to bude presne to isté, čo sa stalo v SPP. Aj keď už by to malo prejsť na mesto, tak potom so 100-percentnou účasťou miest, lebo len tak by sa do určitej miery dala ochrániť cena dodávky tepla v tom-ktorom meste.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.4.2011 o 16:41 hod.

Ing.

Dušan Švantner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:43

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Medzi tými teplárňami, ktoré by sa mali sprivatizovať, je aj tepláreň vo Zvolene A preto aj občania mesta Zvolen s veľkým napätím sledujú, ako sa bude ďalej pokračovať ohľadom možnej privatizácie tejto teplárne. Mesto Zvolen po roku 2000 schválilo strategický dokument - komunálnu energetickú koncepciu, ktorou deklarovalo preferovanie centrálneho zdroja teplárne pri zásobovaní teplom a teplou vodou pre jedenásťtisícpäťsto domácností, mnohých priemyselných parkov, podnikov a inštitúcií pri zachovaní prijateľnej ceny. Na základe tejto koncepcie vedenie zvolenskej teplárne realizovalo racionalizačné a modernizačné opatrenia vrátane projektu ekologizácie a zdroja tepla, financovaného z fondov Európskej únie, v rámci ktorého boli v teplárni inštalované nové kogeneračné jednotky, umožňujúce okrem spaľovania tradičných fosílnych palív plynu a uhlia spaľovať aj biomasu a spĺňať tak prísne európske emisné limity. Možnou privatizáciou teplárne sa občania obávajú, že môže dôjsť k zvýšenej cene tepla, ktoré zaplatia oni, a budú možno musieť hľadať aj iné spôsoby, ako vykurovať svoje domácnosti. V tom prípade sa celá tá koncepcia, ktorá bola pred niekoľkými rokmi schválená, stane iba obyčajným zdrapom papiera. V podstate môže hroziť aj to, že v meste Zvolen postupne bude vybudovaných mnoho malých komínov, pretože veľké... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.4.2011 o 16:43 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:45

Dušan Muňko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Úplne sa stotožňujem s pánom poslancom Ďurkovským, ktorý tuná povedal, že nie v tejto dobe privatizovať. Povedzte mi, ktorá privatizácia, ktorá sa uskutočnila na Slovensku, bola dobrá. Chcem ďalej podotknúť, že každý, kto ide privatizovať, ide preto, aby zarobil. Pokiaľ sa týka, aby teplárne prešli na mesto, nevidím žiaden problém. Pokiaľ tam bude blokačný mechanizmus, ktorý bude zaručovať, že keď sa bude chcieť mesto teplárne predať, bude o tom rozhodovať spolu s vládami. Pokiaľ sa týka predaja teplární, uvedomte si jednu vec, ak sa teplárne predajú a cena za energiu pôjde hore, tak sa začnú jednotlivé domy odpájať. Začnú sa odpájať preto, pretože budú mať lacnejšie, keď si vybudujú malé kotolne.  Za prvé. Za druhé, uvedomujete si, že milión tristotisíc dôchodcov, ďalší nezamestnaní, zruba dva milióny ľudí je sociálne odkázaných? A pokiaľ akékoľvek zvýšenie tepla alebo energií alebo vody bude mať ďalší dopad na samosprávu, pretože nebudú platiť a nebude mať z čoho platiť. Je to ďaleko citlivejšia otázka a ďaleko väčší problém, ako sú trebárs dnes nájomné byty.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.4.2011 o 16:45 hod.

Ing.

Dušan Muňko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video