16. schôdza

Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s návrhom gestorského výboru schváliť. Ďakujem.

Informácia pre poslancov Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorí idú na poslanecký prieskum do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, odchod mikrobusu bude o 12.20 hod. spod schodov Národnej rady, o 12.20 hod. odchod mikrobusu.
Ďakujem pekne.

Ja len chcem uviesť do protokolu, pri hlasovaní č. 180 som hlasoval proti a som mylne vykázaný ako hlasoval som za.

Ďakujem, pán predsedajúci. Poprosím členov Zahraničného výboru Národnej rady, aby prišli na schôdzu zahraničného výboru teraz, do miestnosti 183. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcem upozorniť na to, že pri tom zmätku, ktorý bol pri hlasovaní o postúpení tohto návrhu zákona do tretieho čítania, ste hlasovanie, ktoré bolo otvorené, nevyhlásili za neplatné alebo zmätočné a mám pochybnosti, či tento zákon bol schválený v súlade s rokovacím poriadkom.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, najmä by som sa chcel poďakovať kolegom z obidvoch táborov, že v takom hojnom počte sa vyjadrili k nášmu návrhu, ktorým sa zmenia platové podmienky starostov a primátorov. V žiadnom prípade by som nechcel využiť túto možnosť na to, aby skôr odmietavé stanoviská zo strany opozície som považoval za záchranu terajšieho aktuálneho stavu. Súhlasím s tým, že sa jedna o citlivú tému. Napriek tomu však musím povedať, že sa jedná o veľmi úzky okruh občanov alebo ľudí, ktorých sa tento zákon dotýka. A chcel by som hneď prejsť k niektorým dôležitým pojmom z jednotlivých vystúpení.
Hneď by som začal s tým väčším, tým teoreticky vážnejším alebo dôraznejším bodom, ktorý niektorí kolegovia namietali, a to údajná protiústavnosť nášho návrhu. Preto sa trocha s počudovaním pozastavujem nad touto výhradou, nakoľko dotknutie princípu samosprávnosti nepovažujem za opodstatnené, nakoľko úplne na začiatku, ešte v novembri, keď sme tento návrh predkladali, sme dali až na 100 % voľnú ruku samosprávam, aby si sami stanovovali platové podmienky a úroveň platov svojich prvých ľudí. Táto jedna podmienka alebo táto jedna predstava vyvolala až 100-percentný odpor na všetkých dotknutých stranách, že, ako si to môže predstaviť, že by samospráva samospravovala aj platy svojich primátorov a starostov. Čiže toto bol jeden z tých bodov, kde sme zapracovali návrhy a komentáre našich kolegov, priateľov alebo aj ten odbornej verejnosti, s ktorou sa nám podarilo tieto konzultácie viesť. Takže chcel by som konštatovať, že prvý návrh vychádzal z toho, že 100-percentne stojíme na strane princípu samosprávnosti a aj túto citlivú otázku, ako sú platy, necháme v úplnej a výlučnej kompetencii zastupiteľstiev. Čiže, vtedy sa zrušil ten strop, ku ktorému sme sa následne vrátili.
Ďalšou výhradou bolo časovanie. To časovanie môžem chápať z dvoch aspektov. Jednak z toho krátkodobého, že sme tento návrh predkladali ešte pred samosprávnymi voľbami, resp. tú výhradu, ktorú by sme mohli vzniesť skôr my, že tento zákon od roku 1994 nebol ani raz novelizovaný. A podľa nás to právom dráždilo, celkovú a najširšiu verejnosť našej republiky. Verili sme tomu, že ak tento návrh podáme ešte pred ostatnými samosprávnymi voľbami, že kandidáti na pozície starostov a primátorov sa vyjadria k tomu, že ak v prípade, že budú zvolení, ako sa budú stavať k svojim platom. Žiaľ, niekoľkomesačná skúsenosť po týchto voľbách, nám ukázala, že práve tá časť zodpovednosti a práve v tejto otázke niektorým starostom a primátorom zrejme chýba. Zrejme chýba nielen v individuálnej podobe, ale aj v inštitucionálnej, nakoľko záujmové združenia obcí alebo záujmové združenie obcí a miest Slovenska tiež sa prikláňalo k tomu, že tento zákon nie je treba zmeniť, nakoľko tak isto, ako niektorí naši kolegovia politici, nepovažovali za dôležité, aby došlo tu k zmene. Zrejme ináč by túto zmenu aj sami iniciovali. V žiadnom prípade však nechcem ubrať na váhe Združeniu miest a obcí Slovenska, považujeme to za veľmi dôležitú a veľmi váženú inštitúciu a mená, ako Sýkora, Krakovská či Oravec, určite budú ako so zlatými písmenami zapísané do histórie slovenských samospráv. V tomto, v tejto jedinej otázke sme však toto združenie chápali skôr ako odborový zväz starostov a primátorov, a nie ako záujmové združenie miest a obcí. Čo sa týka samotnej samosprávy na Slovensku, a to tiež niekoľkokrát odznelo vo vašich príspevkoch, čaká na reformu, či to nazývame komunálnou reformou alebo reformou samosprávy. V každom prípade je niekoľko stránok, kde tá reforma je nutná, žiadaná alebo prinajmenšom vítaná. Samozrejme, nechcel by som ako tento, túto svoju časť venovať potrebám reformy samosprávy, ale asi bude najvhodnejšie a najaktuálnejšie, ak na tomto mieste, na mieste zákonodarného zboru si pripomeniem, že samosprávy a najmä obecné samosprávy majú veľmi slabé právne postavenie.
Okrem taxatívneho vymedzenia samosprávnych úrovní naša ústava žiadne kompetencie nepripisuje samosprávam a všetko sa rieši formou zákonov, čiže vždy je tá obava alebo to riziko, že keď sa zmenia pomery tu v parlamente, môže mať to za následok aj zmenu zákonov, ktoré upravujú chod a prevádzku jednotlivých samospráv. Čiže, podľa môjho osobného, osobnej predstavy najmä tá reforma sa má týkať právneho postavenia samospráv, najmä obecných samospráv, ale aj územných samospráv. Kolega Radošovský predkladal pozmeňujúci návrh k tomuto nášmu návrhu a vo vystúpení vás oboznámil s tým, že napriek tomu, napriek tomu, že predkladateľmi sú oni, pán Radošovský a pán Jakab, ten pozmeňujúci návrh de facto predstavuje koaličnú vôľu, akým smerom by sa mala minimálne v tomto období uberať zmena v tomto zákone. Jednotlivé body, ktoré on sám ako prečítal, považujem aj samostatne za veľmi dôležité. Nielen tú časť, ktorá opravuje konkrétne finančné záležitosti, ale aj tie, ktoré otvárajú alebo rozšíria transparentnosť práce samosprávy. Také maličkosti, ako napr. povinnosť ročne raz prerokovať plat starostu alebo primátora alebo uviesť tento plat v konkrétnej podobe, čiže nie nejakými percentami alebo odvolávaním sa na zákon, ale v presnej výške uverejniť tieto platy, dopomôžu k tomu, aby občania či voliči postupne získali späť čiastočne stratenú dôveru v politikoch, či už na miestnej úrovni, na vyššej územnej alebo aj celoštátnej. Čo sa týka tohto, môžeme to nazvať koaličného pozmeňujúceho návrhu, zrejme tie konkrétne finančné časti sú vám známe, ale predsa, dovoľte mi, aby som tie najdôležitejšie zopakoval.
Koeficienty, ktorými sa stanovujú v jednotlivých triedach základné platy primátorov, sa znížia o 10 %. Navýšenie, ktoré mala vo vlastnej a výlučnej kompetencii samospráva, môže byť do 70 % z tohoto základného platu. Zrušia sa odmeny, nakoľko považujeme prácu starostov za dostatočne ohodnotenú z ich platov. A okrem nejakých neželaných prírodných katastrof, katastrof alebo nepredvídateľných javov ťažko si vieme predstaviť také úkony a práce, ktoré by nemohli byť odmenené platom, ktorý prislúcha za výkon tejto práce. Zmena nastáva aj v tom, že zmena nastáva aj v odstupnom, kde tí starostovia, ktorí slúžili alebo vykonávali svoju prácu do šiestich mesiacov, nemajú nárok na odstupné, a tí, ktorí presiahli túto časovú úroveň, majú nárok na trojmesačné odstupné. Ak sa samospráva dostane do núteného ozdravného režimu, nemá ani jeden zo starostov nárok na to, aby okrem základného platu poberal aj navýšenú časť svojho platu. Toto sú asi tie najdôležitejšie časti z tohto pozmeňujúceho návrhu. A je tu otázka, že v čom môže byť problém. V čom môže byť problém, ktorý vyvolal túto kritiku tohoto návrhu? Kto by z vás nesúhlasil s týmito pokynmi z tohto zákona, ktoré zabezpečujú transparentnosť? A zrejme nie každý sa stotožňuje s tým, že to rozpätie, ktoré až takým veľkým rozdielom nie je voči pôvodnému zákonu alebo pôvodnému zneniu, nedáva dostatočný priestor na to, aby mestské zastupiteľstvá ohodnotili svojich starostov a primátorov.
Ďakujem vám ešte raz za vaše vystúpenia, teda za pozornosť a za predpokladanú podporu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a predpokladám, že toto už je nejaké posledné vystúpenie k novele, k 309, lebo táto telenovela by už mohla skončiť a mohli by sme sa venovať podstatnejším veciam. Je to veľmi, je to veľmi vážny návrh zákona, ja len zhrniem rozpravu a hlavne ten pozmeňujúci návrh, ktorý tu zaznel dvakrát. Ten pozmeňujúci návrh tu je od utorka. Teda pred týždňom tu zaznel. V stredu bola otvorená rozprava, zaznel tu ten pozmeňujúci návrh znova, opäť boli vznesené pripomienky. K obidvom týmto návrhom v prvej časti v utorok, keď tu bol pán minister, sa vyjadril, že s nimi súhlasí. To značí, že predkladateľ nemal k nim žiadne pripomienky. V piatok sme to definitívne uzatvorili, boli námietky, že pán minister napriek tomu, že sa vyjadril k tomu, že nemá problémy s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, takto sedieť dnes, aby povedal, že nemá žiadne pripomienky k celej rozprave, ktorá tu odznela. My sme na výbore pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, keďže Národná rada väčšinou hlasov chcela, aby sme sa zaoberali, takže sme splnili aj toto prianie. Rokovali sme o uznesení č. 105, sme prijali uznesenie k tomuto pozmeňovaciemu návrhu. Vecne k tomuto návrhu nie sú pripomienky, boli len pripomienky, čo sa týka procedúry jeho prijímania. Ja som presvedčený, že toto dnes definitívne skončí a návrh zákona keďže je potrebný pre energetiku, obnoviteľné zdroje, ceny energií, veľmi potrebný, že čím skôr uzrie svetlo sveta a čím skôr vyjde po podpise pánom prezidentom v Zbierke zákonov. Všetko z mojej strany.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, páni, predkladám návrh novely zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Účelom predloženia tohto návrhu zákona je vytvorenie právneho prostredia na zamedzenie a zastavenie privatizácie šiestich teplárenských spoločností, ktorých privatizačný proces bol začatý v roku 2000 a 2001. Predložený návrh zákona navrhuje vytvorenie takých právnych nástrojov, aby 100-percentný podiel akcií týchto obchodných spoločností zostal vo vlastníctve Fondu národného majetku, v jeho trvalej majetkovej účasti, a aby došlo k zrušeniu vydaných privatizačných rozhodnutí. Fond národného majetku Slovenskej republiky v súčasnosti vlastní 100-percentný majetkový podiel na podnikaní nasledovných teplárenských obchodných spoločností. Jedná sa o: Bratislavská teplárenská akciová spoločnosť s počtom akcií 1 038 270 kusov v hodnote 34 470 561 eur; ďalej Trnavská teplárenská, akciová spoločnosť Trnava, s počtom akcií 530 587, hodnota akcií 17 615 488, 4 eur; Martinská teplárenská, akciová spoločnosť Martin, 1 246 857 akcií v hodnote 34 637 687, 46 eura; Zvolenská teplárenská, akciová spoločnosť Zvolen, 787 625 kusov akcií v hodnote 18 832 113,75 eura; Žilinská teplárenská, akciová spoločnosť Žilina, s počtom akcií 689 601 kusov v nominálnej hodnote 22 894 753,2 eura a Tepláreň Košice, akciová spoločnosť Košice, s počtom akcií 3 237 kusov v hodnote nominálu 38 210 898 eur. Vzhľadom k tomu, že tieto spoločnosti sú významné z regionálneho hľadiska, z pohľadu dodávky elektrickej energie z celoslovenského hľadiska predstavujú rozhodujúce spoločnosti z hľadiska zabezpečovania tepla a teplej úžitkovej vody v príslušných regiónoch a takisto z hľadiska podporných služieb v rámci prenosovej a distribučnej elektrizačnej sústavy. Zároveň sú významnými zamestnávateľmi. Preto navrhujem, aby ich akcie zostali v 100-percentnom vlastníctve Fondu národného majetku a aby neboli predmetom ďalšieho predaja. Akcie by mali tvoriť súčasť trvalej majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Nezanedbateľný je aj prínos teplárenských spoločností pre štátny rozpočet, kam sú na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky odvádzané dividendy z týchto spoločností. Aj keď som si vedomý, že doterajšie vlády túto možnosť nevyužívali dostatočne, ale skôr orientovali zisk do investícií v daných spoločnostiach. Predložený návrh uvažuje s tým, že na 100-percentnú majetkovú účasť Fondu národného majetku v týchto teplárenských spoločnostiach sa nebudú aplikovať ustanovenia zákona o veľkej privatizácii upravujúce jednotlivé spôsoby privatizácie a tieto účasti zostanú na Fonde národného majetku Slovenskej republiky. Navrhuje sa tiež, aby boli zrušené rozhodnutia o privatizácii dotknutých teplárenských spoločností. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie tohto návrhu zákona, jeho aplikácia v praxi nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet a rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať dopad na environmentálnu oblasť a bude mať pozitívny dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som tlmočil plénu Národnej rady ako spravodajca k poslaneckému návrhu zákonov, ktorými sa mení zákon č. 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Čo sa týka môjho stanoviska, budem odporúčať, aby sme to prerokovali v druhom čítaní, ale hlasovať budem opačne. A toto odporúčanie zaznie iba preto, aby neboli zmätky pri hlasovaní, aby sme vždy hlasovali o kladnom návrhu. A preto z oprávnení, ktoré mi ako spravodajcovi vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, že po rozprave Národná rada odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďalej odporúčam, aby tento návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ktorý navrhujem, aby bol aj gestorský výbor. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.