18. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, vážený pán zastupujúci generálny prokurátor, v prvom rade by som chcel prejaviť radosť, že tu sedí pani ministerka. Keď som ju včera zbadal, tak som sa veľmi potešil, že ešte stále je ministerka, lebo som myslel, že sa niečo udialo. Nedával som pozor po vyjadrení nemenovaného ministra pred dvomi týždňami, že budú padať hlavy na bratislavských súdoch. Tak som myslel, že už máme nového ministra a šéfuje aj tomuto rezortu. Takže naozaj sa úprimne teším, že je stále ministerkou spravodlivosti. (Potlesk.)
Dlho som rozmýšľal, ako začať svoje vystúpenie. Rozhodol som sa začať ab ovo, teda od základného dokumentu tejto vlády a koalície, od programového vyhlásenia vlády. Nikde v programovom vyhlásení vlády nie je ani zmienka o potrebe zásadnej zmeny postavenia, právomoci a činnosti prokuratúry. Ak by ste dokonca chceli hľadať niečo o potrebe zmeny tajnej voľby kandidáta na generálneho prokurátora na verejnú, hľadali by ste zbytočne. O takejto zmene nie je nikde ani zmienka. Aby bolo jasné, čo konkrétne rieši programové vyhlásenie vlády na tému prokuratúra, budem citovať:
Po prvé, vláda prehodnotí aj druhy, výšku a spôsob poskytovania platových náležitostí sudcov a prokurátorov nad rámec funkčného platu sudcu, ktorý je odvodený od platu poslanca Národnej rady.
Po druhé, vláda navrhne prechod správy rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu a Súdnej rady ako aj Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod správu ministerstva spravodlivosti.
Po tretie, v záujme posilnenia dôvery v justičný stav, vláda Slovenskej republiky bude presadzovať právnu úpravu, aby výberové konania na sudcov, vedúcich prokurátorov, prokurátorov a čakateľov prokuratúry boli transparentné, otvorené pre všetkých uchádzačov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené kritéria.
Pani ministerka prikyvuje, áno, ale máme iný názor na to, čo sa stalo.
S cieľom efektívneho boja proti korupcii v oblasti justície, vláda Slovenskej republiky navrhne popri zverejnení majetkových priznaní sudcov aj zverejnenie majetkových priznaní prokurátorov a prehodnotí skutkovú podstatu trestných činov ovplyvňovania sudcovskej rozhodcovskej činnosti. S cieľom zavedenia transparentných disciplinárnych konaní proti prokurátorom vláda Slovenskej republiky navrhne právnu úpravu disciplinárneho konania prokurátorov analogicky ako u sudcov. Vláda Slovenskej republiky podporuje špecializáciu sudcov a bude vytvárať podmienky pre kvalitné vzdelávanie a tréning sudcov, súdnych úradníkov a prokurátorov. Vláda Slovenskej republiky bude presadzovať posilnenie postavenia Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry formou ústavného zákona. Same zásadné veci, že? Ktoré by smerovali k tejto novele. A čerešnička na šľahačke na záver. Vláda Slovenskej republiky posilní procesnú nezávislosť prokuratúra, prokurátora a zmení postavenie ministerstva spravodlivosti voči prokuratúre pri vydávaní všeobecne záväzných stanovísk ministerstva spravodlivosti.
A tak, ako ste začali, vážení kolegovia z koalície, tak ste aj pokračovali, až do momentu, kedy sa vám, napriek enormnému nátlaku a vydieraniu vlastných poslancov, nepodarilo zvoliť vášho kandidáta za generálneho prokurátora. Až vtedy, až vtedy vás osvietilo, až vtedy ste zrazu zistili, že treba kompletne zmeniť postavenie, právomoci a činnosť prokuratúry a až vtedy ste sa rozhodli, že z nezávislého generálneho prokurátora spravíte treťotriedneho úradníka na ministerstve spravodlivosti a z prokuratúru, z prokuratúry jednu zo sekcií ministerstva spravodlivosti.
Koniec koncov, to, že ste takúto zmenu nepredpokladali, dokazuje aj to, že novela zákona o prokuratúre bola vypracovaná ako iniciatívny návrh, ako materiál a v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 je predloženie tejto novely naplánované až na august tohto roka. Prečo sa tak ponáhľame? Odpoviem vám. Ponáhľame sa preto, aby sme na čelo prokuratúry dosadili svoju bábku, bábku, ktorú budete v novom legislatívnom prostredí absolútne ovládať. Chcete tam za každú cenu pretlačiť človeka, ktorý je už teraz viac politikom ako prokurátorom a ktorý neuspel už v dvoch kolách voľby. Pripomína mi to takú, povedal by som, rukojemnícku drámu, akurát, že rukojemníka neoslobodzujeme, ale hľadáme. A toto je presne postavenie a ciele vašich zákonov, ktoré pripravujete v spolupráci alebo v trojici Lipšič - Žitňanská - Radičová. V doterajšom priebehu legislatívneho procesu sa často pretraktovali medzinárodné dokumenty, ktoré sa týkajú súčasného postavenia prokuratúry v Slovenskej republike. Ja sám som v prvom čítaní citoval zo správ Benátskej komisie, z Magny charty sudcov a z ďalších dokumentov, preto to už teraz nechcem opakovať. Stačí povedať len toľko, že neexistuje žiadny medzinárodný dokument, posudok alebo podobný dokument, s ktorým by bol náš zákon v rozpore. Práve naopak, existuje množstvo dokumentov, ktoré náš systém prokuratúry akceptujú, resp chvália. Ale predsa si neodpustím jednu citáciu z Magny charty sudcov z jesene minulého roka, citujem: Nezávislé postavenie prokurátorov je základnou požiadavkou pre právny štát. A váš zákon alebo váš návrh zákona to absolútne popiera.
Ďalej by som chcel, vážené dámy, vážení páni, sa venovať tomu, ako vníma súčasné postavenie prokuratúry odborná právnická verejnosť. Pri pomerne veľkej snahe sa mi nepodarilo nájsť ani jeden odborný názor, že je potrebná taká zmena fungovania prokuratúry, akú teraz máme pred sebou na stole. Naopak, existuje množstvo publikácií, v ktorých je vnímanie súčasného systému fungovania prokuratúry vnímané výsostne pozitívne. Za všetky zacitujem pár viet z publikácie Prokuratúra Slovenskej republiky, orgán ochrany práva od doktora Mária Hoffmanna, citujem: "Prokuratúra podľa jej ústavnej konštrukcie obhajuje verejný záujem vyjadrený v ústave a v zákonoch. V rovnakej miere ako práva a zákonom chránené záujmy štátu obhajuje aj práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb. Začlenenie prokuratúry do výkonnej moci, pripustenie takého ústavného výkladu či už ústavných zmien, ktoré by umožnili začlenenie prokuratúry pod ministra spravodlivosti, by znamenalo ohrozenie či priamo obmedzenie jej úloh ako orgánu ochrany zákonnosti, orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Je potrebné uvedomiť si, že tak na trestnom úseku, ale ešte častejšie na netrestnom úseku, smeruje ochrana zákonnosti často aj voči orgánom moci výkonnej, orgánom štátnej správy. Štátny záujem prezentovaný orgánmi verejnej moci, aj keby to tak nemalo byť, môže byť v kolíznych situáciách rozdielny ako verejný záujem na ochrane právneho štátu. Začlenenie prokuratúry do výkonnej moci by tak znamenalo eliminovanie jej úlohy ochrany verejného záujmu na akúsi vnútornú kontrolnú a signalizačnú činnosť." Tu si dovolím podotknúť, že vládna koalícia si vybrala ešte horšiu cestu. K zmenám nedochádza normálnou, transparentnou zmenou ústavy, na ktorej by sa museli dohodnúť s opozíciou a ktorej by predchádzala určite dlhšia diskusia a určite za väčšej účasti napr. prokuratúry a ľudí z prokuratúry.
Ďalej autor považuje za, citujem, "ústavne nekonformnú prax, keď minister spravodlivosti prostredníctvom podzákonných normatívnych právnych úkonov riadi činnosť prokurátora. Zasahovať do praktickej činnosti prokurátora ústavne súladným spôsobom je možné len zákonom zo strany zákonodarnej moci, nie podzákonným aktom zo strany moci výkonnej." Čo sa týka postavenia prokuratúry, citujem, "súčasné ústavné postavenie prokuratúry Slovenskej republiky považujem za optimálne. Je potrebné si uvedomiť, že samostatnosť prokuratúry, ktorá je v Slovenskej republike ústavnou realitou, je len zbožným prianím odbornej verejnosti v štátoch ako Francúzsko či Nemecko. Nezávislosť prokuratúry od výkonnej moci je modernou koncepciou, ktorá sa premieta v posledných desaťročiach nielen do právnej úpravy v severských krajinách, ale do posledných projektov Európskej únie a medzinárodných trestných tribunálov." Čo k tomu dodať? Prečo zase ideme proti prúdu? Prečo zase sme pápežskejší ako pápež? Odpoveď je, bohužiaľ, až príliš jednoduchá. Neviete si zvoliť svojho kandidáta za generálneho prokurátora, táto novela zákona je len akýmsi pláštikom, pod ktorým chcete schovať svoju neschopnosť, svoju vzájomnú nedôveru a svoj strach. Ruku na srdce, kolegyne, kolegovia z koalície, dobre viete, že novelizáciou zákona o prokuratúre a ďalších nadväzujúcich zákonov nesledujete žiadny legitímny cieľ. Stačí si len pozrieť dôvodovú správu k tomuto zákonu.
Príčinou tohto cirkusu je len a len vaša neschopnosť zvoliť si svojho kandidáta za generálneho prokurátora a aby sa nemusel k tomuto návrhu vyjadrovať, k tomu sa vrátim, rozoberieme si jednotlivých kandidátov, ktorí doteraz sa snažili stať generálnymi prokurátormi. Novelizácia zákona o prokuratúre, rokovacieho poriadku v zmysle zavedenia verejnej voľby sú znásilňovaním ústavy, jej princípov ako aj princípov právneho štátu.
Ja by som si dovolil sa vrátiť k tomu, prečo sa niekde nevyjadril k tomuto návrhu zákona váš - a dnes, z médií som sa znova dočítal, že zatiaľ jediný a stále váš kandidát na generálneho prokurátora, pán Čentéš?
Pri prvej voľbe sme počúvali napr. pri jedinom podpornom stanovisku pri kandidátovi, myslím pánovi Hrivnákovi, od kolegyni Dubovcovej, aký to je významný právnik, renomovaný prokurátor, pričom o dvoch jeho najväčších kauzách sme nedebatovali, ale teda verili sme kolegyni, že je tomu tak. Pri vystúpení pána zastupujúceho generálneho prokurátora Tichého sme sa dozvedeli, že nielenže s nikým z prokuratúry nikto nebol, teda prokuratúra nebola prizvaná k tvorbe k tomuto návrhu zákona, ale dokonca, že kandidát, kandidát, v tomto prípade myslím to bol SDKÚ, nesúhlasí s predkladanou novelou zákona.
Pán Čentéš, ten sa akosi nejakým spôsobom schoval a nevyjadruje sa k tomu, hoci vám prečítam, s čím by sa mohol on tak stotožniť, mám to tuná pripravené. Meníte názory, ľudí a vlastne všetko. Aj vaši nominanti, ktorých povyšujete nad záujmy bežných ľudí. Počas kandidátky alebo teda od voľby generálneho prokurátora sme počuli od pána Čentéša, a citujem nasledovné slová: Nie som politický kandidát, som šťastný, že ma navrhli, že mi ponúkli kandidovať, neskôr budem určite kandidovať, potom určite sa kandidatúry nevzdám, o tri dni, december, teraz som si tak uvedomil, že v tom decembri to bolo hrozné, vyvíjali sa nátlaky, tak sťahujem kandidátku a potom znova budem kandidovať a dnes potvrdzuje, že bude kandidovať.
Možno by ma už ani to jeho stanovisko k tomuto návrhu zákona nezaujímalo, lebo toto je priebeh troch mesiacov, kedy menil svoje názory. A už potom chápem aj jeho slová spred dvadsiatich rokov asi, na škole, že keď ešte bol teda ten kandidát strany, keď tvrdil, že urobí všetko preto, aby raz sa stal generálnym prokurátorom. Nikdy ma nenapadlo, čo to všetko môže byť. Ale teraz to chápem, tieto kotrmelce, tieto kotrmelce, ktoré tu robí, tak možno to sú to všetko.
Ako ďalší problém vidím to, že tento návrh zákona pripravilo ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom vnútra bez účasti generálnej prokuratúry. Generálna prokuratúra nebola požiadaná o účasť v pracovnej skupine, ani žiaden prokurátor nebol poverený podieľať sa na tvorbe tohto návrhu zákona. Napriek tomu, že rozpory k pripomienkam zásadného charakteru uplatneným v medzirezortnom pripomienkovom konaní neboli odstránené, nikto z generálnej prokuratúry nebol prizvaný na rokovanie legislatívnej rady vlády, ani na rokovanie vlády. Pritom ide o právnu úpravu, ktorá významným spôsobom zasahuje do sústavy prokuratúry a do právneho postavenia v pôsobnosti prokuratúry, prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.
Moje výhrady voči predloženej novele by som zhrnul do niekoľkých bodov.
Po prvé, zrušenie tzv. negatívnych pokynov. Snaha o ustanovenie zákazu nadriadeným prokurátorom vydávať niektoré pokyny, tzv. negatívne pokyny podriadeným prokurátorom vychádza z absolútnej neznalosti organizácie riadenia a kontroly práce na prokuratúre a z nepochopenia inštitútu hierarchického odovzdávania pokynov a z neznalosti základných práv a povinností prokurátorov. Myslím si, že už aj veľakrát odznelo, koľkokrát v praxi a za akých podmienok alebo za akých okolností boli negatívne pokyny dané. V dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona je uvedené, že doterajšia právna úprava obsiahnutá v § 6, ktorá umožňovala vydávanie tzv. negatívnych pokynov podriadeným prokurátorom sa v praxi neosvedčila, keďže bola systematicky využívaná spôsobom, ktorý vyvolával dôsledné pochybnosti o transparentnosti činnosti prokuratúry. Toto tvrdenie je ničím nepodložené a nepravdivé. A to by som odôvodnil tým, že vieme tie tri, myslím, negatívne pokyny. Treba si uvedomiť, že aj tzv. negatívny pokyn môže byť len zákonný alebo nezákonný. Prokuratúry nesú osobnú zodpovednosť za výkon funkcie prokurátora, aj za vydanie alebo splnenie nezákonného pokynu. Každý prokurátor je povinný odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie. Pokyny nadriadených prokurátorov musia byť písomné, sú založené v spisoch, preto nie je problém zistiť, či sú, alebo nie sú zákonné. Inštitút hierarchického odovzdávania pokynov vyplýva z hierarchického postavenia usporiadania prokuratúry. Hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov.
Po druhé, povinnosť zverejňovať a sprístupňovať rozhodnutie prokurátorov. Neexistuje žiadny rozumný dôvod pre povinnosť zverejňovať a sprístupňovať rozhodnutia prokurátorov bez akýchkoľvek záruk na ochranu práv a zákonom chránených záujmov strán a účastníkov konania bez ich súhlasu, dokonca aj proti ich vôli, bez akýchkoľvek záruk na ochranu obetí trestných činov, poškodených maloletých, bez ohľadu na ústavný princíp prezumpcie neviny, bez možnosti zabezpečiť primeranú ochranu ústavného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, ústavného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a ústavného práva na ochranu pred inak neoprávneným zverejňovaním údajov. Anonymizácia údajov nepostačuje na ochranu práv a právom chránených záujmov. Často na základe samotného skutku možno zistiť, najmä v malých obciach, koho sa rozhodnutie týka. Kto má právo nazerať do spisu, robiť si z neho odpisy a výpisy, ustanovujú osobitné zákony upravujúce procesné práva a povinnosti strán či účastníkov konania. Navrhovaná právna úprava je neprijateľná aj z iného dôvodu. Môže viesť k mareniu trestného konania. A nemožno vylúčiť, že k informáciám o prebiehajúcom konaní sa dostanú aj osoby, ktoré by mohli byť potenciálne podozrivé a k uvedeným informáciám by nemali prístup z dôvodov operatívno - taktických.
Po tretie, zrušenie doterajšej trojročnej prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora a nahradenie doterajších právnych čakateľov prokuratúry asistentmi prokurátorov. Ministerstvo spravodlivosti sa rozhodlo bez akejkoľvek analýzy, bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia zrušiť funkciu právneho čakateľa prokuratúry a zaradiť funkciu asistenta prokurátora. Takýto krok vo svojej podstate znamená zrušenie prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora vo forme systematickej prípravy na výkon tohto povolania. V Európe neexistuje žiaden štát, ktorý by nemal prepracovaný systém prípravy na výkon povolania prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností pred ustanovením alebo bezprostredne po ustanovení do funkcie prokurátora. Z predloženého návrhu zákona vyplýva, že právne postavenie asistenta prokurátora a jeho pracovná náplň neumožní riadnu prípravu asistenta prokurátora na výkon funkcie prokurátora. Túto prípravu nenahradí ani úspešné zvládnutie odbornej justičnej skúšky. Nejde predsa len o teoretické vedomosti, uchádzač o funkciu prokurátora musí byť pripravený aj na samostatný výkon a na zvládnutie špeciálnych úloh patriacich do prokuratúry, do kompetencie prokuratúry a i po odbornej a organizačnej stránke. Prokurátor nebude jeho školiteľom v tom zmysle, aby ho pripravoval na výkon funkcie prokurátora. Práve naopak. Ak bude kvalitne a zodpovedne plniť svoje úlohy, bude v záujme prokurátora, aby zostal jeho asistentom. Právny čakateľ prokuratúry v rámci prípravy na výkon funkcie prokurátora vykonáva odbornú prax podľa vopred určeného rozsahu zameranú na zvládnutie špecifických úloh, ktorých nositeľmi sú výlučne prokurátori a samozrejme aj na zvládnutie organizácie a riadenia a kontroly práce na prokuratúre. A nielen to. Počas prípravnej praxe zameranej na výkon funkcie prokurátora sa prejaví aj jeho osobnostná stránka a charakter, jeho morálne vlastnosti musia dávať záruku, že funkciu prokurátora bude vykonávať riadne. Je to jedna zo zákonných podmienok na vymenovanie do funkcie prokurátora. Na rozdiel od právneho čakateľa prokuratúry asistent prokurátora bude musieť počas celej pracovnej doby vybavovať svoju agendu, agendu asistenta prokurátora. To je plniť pomocné úlohy pre prokurátora. Výkon funkcie asistenta prokurátora nie je prípravou na výkon funkcie prokurátora. Asistent prokurátora môže v tejto funkcii pracovať až do dôchodku. Nemusí sa uchádzať o vykonanie odbornej justičnej skúšky a ak ju aj získa, nemá zaručené, že niekedy bude úspešný vo výberovom konaní na voľné miesto prokurátora, prípadne o funkciu prokurátora počas celej svojej kariéry nemusí vôbec prejaviť záujem.
Po štvrté, kreovanie výberových komisií za účasti ministra spravodlivosti a Národnej rady Slovenskej republiky. Právna úprava, ktorá ustanovuje kreovanie výberových komisií na obsadenie voľného miesta prokurátora alebo vedúceho prokurátora na politickom základe nemá ústavný základ. Za činnosť prokuratúry nesie zodpovednosť generálny prokurátor. Podľa navrhovanej právnej úpravy však nebude mať žiadny reálny vplyv na to, kto sa stane prokurátorom alebo vedúcim prokurátorov. Predkladateľ navrhuje, aby výberová komisia mala päť členov. Dvoch z nich by mal vymenovať minister spravodlivosti, jedného by mal zvoliť parlament, samozrejme, určite koaličného, jedného by mal vymenovať generálny prokurátor a jedného by mala zvoliť príslušná prokurátorská rada. Ani jeden z členov výberovej komisie nemusí byť prokurátorom. Podľa predkladateľa stačí, ak pôsobí v sektore vysokých škôl, v neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie. Nemusí mať právnické vzdelanie, nemusí mať len vysokoškolské vzdelanie, nemusí mať ani vysokoškolské vzdelanie. Zákonnú podmienku splní každý, kto pôsobí na niektorej z vysokých škôl alebo v neziskovej organizácii. Takto kreovaná výberová komisia nemôže kvalifikovane posúdiť, či uchádzač spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora alebo vedúceho prokurátora. Podľa navrhovanej právnej úpravy výberovým konaním na funkciu prokurátora sa overujú schopnosti, odborné znalosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť uchádzača a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné overiť vzhľadom na povahu povinností prokurátora. Súčasťou výberového konania je aj písomný test. Výberovým konaním na funkciu vedúceho prokurátora sa overujú schopnosti odborné, jazykové, zdravotný stav a ďalšie, ktoré, akože, máme zistiť. Výberová komisia ustanovená na základe predloženého návrhu zákona nebude spôsobilá vyhodnotiť ani len samotný test, nie to ešte odborné, či predpoklady uchádzača o funkciu prokurátora, či vedúceho prokurátora. Podľa navrhovateľa výberové konanie má byť verejné. To znamená, že členovia výberovej komisie by mali mať právo verejne overovať nielen odborné znalosti, ale aj zdravotný stav, psychickú vyrovnanosť uchádzača o funkciu prokurátora alebo verejného prokurátora. Verejné overovanie zdravotného stavu a psychickej vyrovnanosti uchádzača je v zjavnom rozpore s ústavnými právami. S takouto právnou úpravou nemožno súhlasiť. Ale mohla by to byť dobrá zábava.
Po piate, priznanie zákonného oprávnenia ministrovi spravodlivosti podávať návrhy na začatie disciplinárneho konania voči ktorémukoľvek prokurátorovi. Navrhované opatrenie ministra spravodlivosti a verejného ochrancu práv podávať návrh na začatie disciplinárneho konania proti ktorémukoľvek prokurátorovi je závažným zásahom do statusového postavenia prokurátorov. Takéto oprávnenie môže byť zneužité na zastrašovanie prokurátorov a na pozbavenie funkcie prokurátora, tých prokurátorov, ktorí sú nepohodlní pre politikov. Minister spravodlivosti, ani verejný ochranca práv nemá právo nahliadať do dozorových spisov prokurátorov, nepozná prácu prokurátora a nemôže kvalifikovane posúdiť, či sa prokurátor dopustil disciplinárneho previnenia. Už samotné podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania môže mať závažné právne následky pre dotknutého prokurátora. Stačí, ak minister alebo verejný ochranca práv vo svojom návrhu bude tvrdiť, že prokurátor sa dopustil skutku, za ktorý môže byť zbavený funkcie alebo nejakým spôsobom obmedzený. V takomto prípade generálny prokurátor môže pozastaviť prokurátorovi výkon jeho funkcie až do právoplatného skončenia disciplinárneho konania. To hrozí, ak generálny prokurátor bude osobou politicky spriaznenou alebo tým rukojemníkom, ako som to spomenul pred tým. Okrem uvedeného, takáto právna úprava nerešpektuje Ústavu Slovenskej republiky. Ministrovi spravodlivosti a verejnému ochrancovi práv priznáva oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania aj proti generálnemu prokurátorovi. Aj generálny prokurátor je totiž prokurátorom. Tým dostal generálneho prokurátora ako ústavného činiteľa do podriadeného postavenia voči ministrovi spravodlivosti a verejnému ochrancovi práv.
Po šieste, priznanie zákonného oprávnenia ministrovi spravodlivosti a Národnej rade podieľať sa na kreovaní disciplinárnej komisie a odvolacej disciplinárnej komisie. Právna úprava, ktorá ustanovuje kreovanie týchto komisií na prokuratúre nemá ústavný základ. Disciplinárna komisia by mala byť trojčlenná. Jedného kandidáta by mal právo nominovať minister spravodlivosti, jedného parlament a jedného rada prokurátorov. Odvolacia disciplinárna komisia by mala byť päťčlenná, dvoch členov by mal vymenovať minister spravodlivosti, dvoch parlament a jedného rada prokurátorov. Členom disciplinárnej komisie a odvolacej disciplinárnej komisie nemusí byť prokurátor. Opäť taká zvláštna nuansa. Prokurátor nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia. Nie je to v rozpore s tým, čo tvrdíte, ale nemusím byť člen, ale byť vazalom je myslím niekedy horšie ako členom. Prokurátor, ktorý bol nominovaný za člena disciplinárnej komisie na prokuratúre na politickom základe, automaticky bude považovaný za prívrženca politickej strany alebo hnutia, ktoré stáli za jeho nomináciou, a bude spochybňovaná jeho nestrannosť a objektívnosť pri rozhodovaní. Navrhovaná právna úprava predstavuje aj ďalšie riziko, že disciplinárne konania budú zneužívané na zastrašenie, ovplyvnenie, či odstránenie prokurátorov, ktorí nerozhodujú spôsobom, aký si predstavuje exekutíva. Namietanú právnu úpravu považujem za neprípustný zásah do samostatnosti prokuratúry. Politici, najmä minister spravodlivosti, by tým získal rozhodujúci vplyv na disciplinárne konanie a to bez akejkoľvek zodpovednosti za činnosť prokurátorov. Podľa predloženého návrhu zákona by mal mať právo podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti ktorémukoľvek prokurátorovi, vrátane generálneho prokurátora. O jeho návrhu by mala rozhodovať disciplinárna komisia s prevahou členov nominovaných na politickom základe. Ak by prokurátor podal odvolanie, o jeho odvolaní by mala rozhodovať odvolacia disciplinárna komisia tiež kreovaná na základe politických rozhodnutí.,
A najdôležitejšie na záver. Minister spravodlivosti bude vydávať stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov vo všetkých oblastiach prokurátorských činností. Podľa tejto novely minister bude môcť reálne ovplyvňovať činnosť prokuratúry. Prokurátorom bude záväzne pod sankciou disciplinárnej zodpovednosti určovať, ako majú uplatňovať zákony pri trestnom stíhaní osôb podozrivých zo spáchania trestných činov, pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, pri uplatňovaní prokurátorských oprávnení v konaniach pred súdmi, pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy a pri plnení ďalších úloh patriacich do pôsobnosti prokuratúry. Túto jeho právomoc zdanlivo obmedzuje zriadením komisie pri vydávaní stanovísk, na návrh ktorej bude minister spravodlivosti oprávnený vydávať stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov a asistentov. Polovicu členov, troch zo šiestich, bude totiž oprávnený vymenovať a odvolávať minister spravodlivosti, druhú generálny prokurátor. Žiaden z nich nemusí byť prokurátorom a nemusí mať žiadne skúsenosti s prácou v justícii. Na schválenie návrhu komisie stačí, ak zaň budú hlasovať štyria jej členovia. To znamená, že ak členovia vymenovaní generálnym prokurátorom nezískajú hlas aspoň jedného ďalšieho člena, napr. neprávnika, ale politického nominanta, žiadne stanovisko nebude možné vydať. To platí, samozrejme, aj naopak. Pre aplikačnú prax na prokuratúre to znamená nielen neprípustné zásahy ministra spravodlivosti do činnosti prokurátorov, ale aj nemožnosť zjednocovať činnosť prokurátorov v prípade, ak sa členovia komisie nedohodnú alebo ak sa budú riadiť politickými príkazmi. Pritom minister spravodlivosti, ani žiadna komisia, nenesú a v podmienkach Slovenskej republiky ani nemôžu niesť zodpovednosť za činnosť prokuratúry. Myslím si, že... Ešte by som... skrátim to trošku.
Prečítam vám citát z jednej práce, keďže, ktorá má názov Generálny prokurátor v trestnom konaní, ktorá je nová. Dostala sa mi do ruky, je veľmi zaujímavá. Aj kapacity, podľa všetkých ju oponovali, alebo teda školiteľom a oponentom boli zaujímaví ľudia. Oponent navrhol "áčko", čo je jednotka tomuto študentovi, ktorý obhajoval túto prácu, školiteľ jedna mínus, kvôli, že mohol ešte podrobnejšie rozpísať. Mám aj posudok k dispozícii a prečítam vám z tejto práce. Prokuratúra pochádza z latinského výrazu procuratio, čo v preklade znamená - právo, úrad alebo očista. Čo teda pri Čentéšovi a tejto voľbe mi trošku nesedí. Ale najmarkantnejšími osobitosťami orgánov ochrany práva v porovnaní s orgánmi verejnopolitickej moci je ich nezávislosť ako ich hlavný funkčný znak. Bez nezávislosti by orgány práva nemohli plniť svoje postavenie. Hlavnou úlohou, resp. poslaním našej prokuratúry, je dozor nad dodržiavaním zákonov a ochranou zákonnosti. Z tohto poslania prokuratúry možno odvodiť určité zásady, resp. ústavné zásady, vytvárajúc predpoklady úspešného vykonania dozoru prokuratúry pri dodržovaní činnosti a jej budovaniu, ktorými sú zásada nezávislosti, monokratizmu, oportunity, legality, centralizmu. Týmto zákonom popierate tieto princípy, ktoré sú nosným pilierom fungovania prokuratúry. Ďalší citát, ako bolo v tejto práci uvedené, prokuratúra v našej republike je nezávislým orgánom od moci súdnej, je formálne naviazaná na prezidenta a zákonodarnú moc tak aj moc výkonnú. To odzrkadľuje aj zaradenie do samostatnej ôsmej hlavy ústavy. Prokuratúru chápeme v zhode s románskym modelom, a teda nie, ako niekto tuná hovoril, stále ten sovietsky, ako orgán činný v trestnom konaní a zároveň ako orgán dozoru na zachovanie zákonnosti. Treba konštatovať, že sústava prokuratúry je budovaná na základe centralizmu, monokratizmu, nezávislosti a osvedčila sa a plní svoje poslanie a úlohy v našom štáte. Nezávislosť prokuratúry od výkonnej moci je modernou koncepciou, ktorá premieta sa v posledných desaťročiach nielen do právnej úpravy v severských krajinách, ale aj do posledných projektov medzinárodných. Riešenie ústavného postavenia prokuratúry Slovenskej republiky ako orgánu práva, ktorému som sa bližšie venoval v tejto práci a ktoré mi boli doporučené v prvej kapitole, hodnotím ako vhodné a pokrokové a nemálo podobné moderným koncepciám uplatňovaným hlavne v severských krajinách. Nezávislosť prokuratúry od výkonnej moci, a nielen v Slovenskej republike, si myslím, že je nutným predpokladom plnenia si elementárnych úloh a delege ferenda by som odporúčal zachovať tento status. Za spiatočnícke by som pokladal prípadné začlenenie prokuratúry do výkonnej moci, pod pôsobnosť alebo ovplyvnenie ministerstva spravodlivosti. Ako príklad presne tohto riešenia chcem uviesť susednú Českú republiku, v ktorej to nevyhnutne viedlo len k ďalšej politizácii prokuratúry a trestného procesu. A čo je na tejto práci - je to obyčajná študentská práca, ale prečítal som vám základné citáty - čo je zaujímavé? Bola obhajovaná pred troma týždňami. A viete, kto bol školiteľ, ktorý formálne, ideovo a odborne vedie študenta? Prečítam vám. Docent doktor Jozef Čentéš, PhD.. (Potlesk.)
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem ti veľmi pekne poďakovať, pán poslanec, za presnú, úplnú a pravdivú analýzu dôvodov novely zákona o prokuratúre. Podľa môjho názoru nie je tu spoločenská potreba na to, aby sa zákon o prokuratúre menil, ale je tu vôľa vládnej koalície ovládať prokuratúru. Veď prečo by predbiehala novela zákona pred voľbou generálneho prokurátora. A najsmutnejšie na tom je, že do celého procesu neboli vôbec zapojení tí, ktorých sa to bude najviac týkať. To znamená pracovníci, generálny prokurátor, pracovníci krajských prokuratúr. Takže som toho názoru, že tento návrh zákona závažným spôsobom zasahuje do činnosti prokuratúry, a to nie je možné robiť obyčajným zákonom, ale len novelou ústavy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Rovnako ti chcem poďakovať, pán kolega Glváč, za tvoje vystúpenie, ktoré ma len utvrdilo v tom, čo si už dávno myslím, o čom som presvedčený, že po likvidácii alebo po ovládnutí súdnictva stranou SDKÚ a Jakešovou úderkou, ktorú vytvorila pani ministerka Žitňanská na ministerstve spravodlivosti, je teraz na rade prokuratúra. A veľmi znepokojený sledujem tento stav a obávam sa, že čo príde na rad nabudúce. Národná rada? Prezident? Čo, pani ministerka, čím nás ešte prekvapíte?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. No, pri slovách pána poslanca Glváča si tak človek musí naozaj uvedomiť, ako blízko alebo ďaleko je od teórie k praxi, alebo od praxe k teórii teórie, alebo je to ešte inak. Je veľmi jednoduché vodu kázať, a pritom víno piť. Však, pani ministerka spravodlivosti? Alebo skôr nespravodlivosti.
Ďakujem za pozornosť.
Trapné!

Ďakujem za slovo. Ja budem teraz citovať z nálezu Ústavného súdu zo 4. marca 98. Ústavný súd konštatuje: Tam, kde by štátne orgány svojou činnosťou zasiahli neoprávnene do práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, štát má povinnosť vytvoriť systém kontrolných mechanizmov na ich ochranu. Jedným z nich je prokuratúra. Jej miesto v kontrolnom systéme je nezastupiteľné a má svoje opodstatnenie. Ústavodarca nezávislosť prisúdi len určitým orgánom a výslovne to ustanovil v ústave. Ôsma hlava ústavy, Prokuratúra. U orgánoch, kde nezávislosť nechce priznať, v ústave ju neuvádza. Ďalej, vláda do činnosti prokuratúry ani vymenovávania jej vedúceho predstaviteľa nevstupuje a prezident menovaním generálneho prokurátora potvrdí návrh Národnej rady Slovenskej republiky.
No, kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, určite však budete so mnou súhlasiť, že konštatovanie, že vláda do činnosti prokuratúry ani vymenovania jej vedúceho predstaviteľa nevstupuje, je v Slovenskej republike klam. Veď práve predsedníčka vlády intenzívne zasahuje do voľby generálneho prokurátora svojimi vyhláseniami. Vytvorila priam hystériu v koaličných poslaneckých klubov, keď svoje zotrvanie vo vláde, podmienila zvolením svojho politického kandidáta.
Ďakujem. (Potlesk.)