18. schôdza

Ale nakoniec, pán predseda, keď to chcete počuť, ak vám mám niečo vyčítať, to je to, že si to nechám pre seba.
Teraz k Igorovi. Naozaj, ja budem celkom otvorený. Igora považujem za veľmi šikovného politika. To myslím celkom úprimne. Veľmi brilantne dokáže narábať so situáciou a využiť ju. Celkom legitímne. Ja mu to nevyčítam, možno by som to robil aj ja.
Ale je neuveriteľné, akým spôsobom sa snaží povedzme ten môj príklad, ktorý som použil, bol to príklad, ktorý mal za cieľ ukázať, že je neférové, cynické a príliš bulvárne útočiť na tie najnižšie city ľudí. Ja som nechcel povedať a nepodceňujem v žiadnom prípade slobodu ľudí, zdravý rozum, ich myslenie. To mi nedávajte do úst, pán kolega, prosím vás. Ja si ľudí rovnako vážim a možnože viac ako vy.
Je veľmi podozrivé, ak jeden politik príde do parlamentu a hovorí, vy všetci ste zlí, ja som mesiáš, ja som etalón čistoty, kultúry a politickej diskrétnosti. Vy ste sem prišli zato, aby ste si pomohli povedzme cez dobrý plat, vy ste tu zato, aby ste si robili kšeftíky. No ja tam nepatrím, k tým politikom, ktorý si robí kšeftíky, a sedím tu 13 rokov. Snažím sa svoju prácu vykonávať poctivo, ale nikdy som si nedovolil do tohto pléna osočovať svojich kolegov, že sú to darmožráči, ktorí tu prišli robiť kšefty! A hovoriť o tom, ľudia, ja som ten, ktorého musíte voliť, pretože týchto už musíte mať plné zuby. Sú to ľudia nečestní a voľte mňa.
Toto je podozrivé, to je nebezpečné. A ja ich budem stále upozorňovať na to, aby si na takýto štýl politiky dávali pozor. Aby nenaleteli, jednoducho. To je pre mňa podstata. Ty budeš hovoriť svoje veľmi šikovne a ja budem zdôrazňovať, že práve takí politici môžu byť škodliví do budúcnosti pre túto krajinu. (Potlesk.)

Mrzí ma, že som si vyslúžil potlesk opozície.

Ondrej Dostál hovorí, že je absolútne nenáležité meniť ústavu kvôli zníženiu počtu poslancov. Ak si si prečítal správne dôvodovú správu, hovoríme tam, že ak znížime počet poslancov zo 150 na 79, ušetríme 900 mil. korún, 30 mil. eur. Ak podľa teba je nenáležité za 900 mil. korún meniť ústavu, tak podľa mňa to náležité 900-krát minimálne je.
Pán poslanec Švantner, ešte raz. Ja som tu hovoril presne, koho myslím darmožráčmi, a za tým si stojím. Darmožráč je ten, kto sem príde päť minút pred hlasovaním, odhlasuje a uteká preč. A potom to isté urobí poobede. A pomedzi to nerobí žiadnu poslaneckú prácu. Čiže nehádžem všetkých ľudí do jedného vreca.
A tá istá poznámka k poslancovi Galbavému. Hovorí, že ja hovorím, že vy všetci ste zlí a ja som mesiáš. Ja som to povedal už x-krát v tejto rozprave, a preto dávame návrh na, alebo nedávam návrh na zníženie počtu poslancov na jedného, na Matoviča, ale dávam návrh na zníženie na polovičku. Lebo to vidíme na základe skúseností, že polovička ľudí v tomto parlamente nepracuje a títo ľudia sú darmožráči.
Keď hovoríte o tom, že teda mám ich menovať konkrétne. Nechce sa mi menovať 70 ľudí, ale nebudem mať problém, aj keď táto debata v budúcnosti bude pokračovať, ísť aj konkrétne a každého jedného vymenovať v rozprave. Nemám s tým najmenší, najmenší problém.
A, Tomáš, ja nehovorím voľte mňa, nevoľte týchto, tí sú darmožráči, ja hovorím, oddeľme zrno od pliev. A ja budem rád, ak bude mať SDKÚ svoje percentá, ak MOST bude mať svoje percentá, KDH, SaS, SMER, SNS, síce tí by tu nemuseli byť, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Väčšinou z tohto miesta oslovujeme kolegyne a kolegov, takže, veľavážené kolegyne a kolegovia, teraz si dovolím osloviť aj tých, pred ktorými my sme túto otázku otvorili dávno predtým, ako sme sedeli v tomto pléne. Vidím, že pán kolega niečo naznačuje, ale neviem presne čo. (Reakcia z pléna.) Aha, že si procedurálnym návrhom ide zobrať vodu.
Myslím si, že by som chcel teraz osloviť aj tých ľudí, ktorí sa na nás dívajú sprostredkovane cez médiá, možno niekto si to pozrie na internete a dovolím si osloviť tých, ktorí nás sem poslali aj na základe tej témy, ktorú sa tu snažíme otvoriť, o nej diskusiu, zmeniť ústavu a rozprávať o tom, že je legitímne otvárať ústavu a vzbudzovať diskusiu.
Čiže, voličky a voliči, myslím si, že nemáme momentálne v tejto sále opozíciu a koalíciu, ale dostávame na faktické poznámky, dostáva na faktické poznámky koaličný poslanec od opozície, pretože ideme na nejakú tému, ktorá hovorí o tom, že by tu malo byť menej poslancov. Hovorilo sa tu o príkladoch, že kapre si ťažko vypustia svoj vlastný rybník a podobne, áno, o tejto otázke rozhodujeme my volení zástupcovia a za tých necelých 12 mesiacov, ktoré som tu ja, mám pocit, že veľmi málo si aj z tohto miesta dovolí politik hovoriť o tom, že niečo reprezentoval v programe, niečo reprezentoval vo volebnej kampani a niečo reprezentuje tu.
Ja vám poviem, máme jedno špecifikum. My sme neboli nikde vyššie na kandidátke ako na posledných štyroch miestach, my máme, 24 300 konkrétnych hlasov ma sem dostalo, a práve preto si myslím, že mám plné právo hovoriť, že 79 poslancov, ktorí by tu mali byť, a sme to komunikovali vo volebnej kampani a čakali sme dostatočne dlho a trpezlivo, že kto s touto otázkou príde, pretože náš partner, to bola otázka, ktorá nás spájala. Komunikovali sme to aj preto, lebo sme vysvetľovali, prečo kandidujeme na kandidátke strany Sloboda a Solidarita, a toto bola jedna prierezová téma, ktorú oni komunikovali v referende.
Referendum nás stálo nejaké finančné prostriedky a, bohužiaľ, toto nás teda stojí nejaký čas, ale myslím si, že ten čas je legitímny. Myslím si, že preto sme sem prišli, aby sme otvorili danú tému a po necelých dvanástich mesiacoch, takže takmer po roku, sme sa dostali k tomu, že sme predložili návrh ústavného zákona. Návrh ústavného zákona, hovorené aj ústami kolegu Igora Matoviča, aj kolegu Maťa Fecka, kde nevidíme ani napriek tomu, že sme to posunuli do pléna, veľkú vôľu toto podporiť, myslím si, že je dobré, že to v pléne je, pretože tá vôľa má byť vidieť. To, že my budeme v nejakých kuloároch sa tu baviť o tejto téme, nie je to, čo potrebujeme my ukázať, že je to pre nás proste vážna téma a že nie je to len téma Slovenska, ale deje sa táto téma v okolitých, nedávno som sa vrátil z Maďarska, je to takisto téma strany, ktorá tam má teraz 60 %, možnože ona, možnože práve tam, dúfam teda, že to nebude na základe nejakého príkladu, ale tam je 386 a hovoria o tom, že ich bude pod 200, tak je proste legitímne, aby sme sa o tom bavili.
Počúval som tu úplne poslednú teda k dôvodu, prečo som vystúpil, myslel som si, že táto téma tým, ako bola zaradená do programu, bude odsúvaná niekde na perifériu a ja to musím z tohto miesta kolegov z poslaneckého klubu, kde sedím, minimálne v miere tej, že o danú tému majú záujem a včera tu sedeli s nami a zase ich je tu väčšina. Vyjadrujem sa o poslaneckom klube, keďže nás obviňujú z toho, že táto debata mala prebehnúť tam. V určitej miere prebehla, následne sme spravili to, že dodržaním legislatívneho procesu sme pred schôdzou v danom termíne predložili návrh a čakali sme proste, že príde ďalšia debata. Prebehla, ale napriek tomu si myslím, že je dobré, že sme s touto témou v pléne a uvidíme, keďže sa tu viacerí kolegovia z klubu vyjadrili, že nemajú s podporou svojej témy, ktorá ich definovala aj vo voľbách, problém, tak uvidíme, či, či teda bude podpora.
Následná, následná debata, ktorá sa tu, nechcem sa jej veľmi dotýkať a venovať, jediný jeden moment, hovoril som ho aj vo faktickej, je pre mňa prekvapením, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky si dovolí z miesta, bolo to dvakrát a boli to kolegovia, ktorých si vážim, spochybniť múdrosť voliča, múdrosť účastníka v referende a spochybnili ho takým otrasným spôsobom, že vyprojektovali, neviem, asi budem musieť byť konkrétny, ak niekto, skúsim to teda parafrázovať, ak niekto dá v referendovej otázke, v referendovej otázke, teda otázku na zrušenie parlamentu, tak vsunuli rozhodnutiu slovenského voliča, že by hlasoval za. Ja si to nemyslím. Ja si myslím, že volič je natoľko múdry, že vie rozoznať, čo je preňho dobré, vie vyjadriť svoju vôľu. Takisto pracujem, robil som celý život s ľuďmi, a napriek tomu, že som nemal vo fáze svojho života nejaké politické ambície, nemyslím si, že som niekde odtrhnutý od reality. Myslím si, že skôr sa to stáva politikom, a dúfam, že sa to nestane mne, ktorí sú tu dlho a hovoria potom nejaké veci, ktoré sú fakt odtrhnuté od reality, a ten volič, ktorý sa v referende, myslím, že 925-tisíc ľudí sa vyjadrilo v referende, neexistuje, dokážeme sa tu baviť hodiny o prieskumoch verejnej mienky, kde sa robí so vzorkou 1 024 ľudí, a sú to pre nás relevantné čísla, a tu sa vyjadrilo takmer milión ľudí. Není tu parlamentná strana, ktorá by mala mandát taký veľký, ako sa zúčastnili ľudia v referende. A tí, čo sa zúčastnili, tak z nich bolo 925, najsilnejšia parlamentná strana tu má 880-tisíc.
Čiže ja by som bol veľmi opatrný v tom, či slovenský volič a vôbec verejnosť Slovenskej republiky vie alebo nevie o svojich otázkach rozhodovať v inštitútoch priamej demokracie, ako je referendum.
Takže ja z tohto miesta sa kolegom z SaS poďakujem, že to referendum zorganizovali a že sa tam mohli zúčastniť voliči, a poďakujem sa aj kolegovi Igorovi Matovičovi, že priniesol to, že som sa mohol podpísať pod návrh, ktorý teraz rokujeme v snemovni, a žiadam vás, kolegovia z klubu a kolegovia z koaličných aj opozičných klubov, podporte ten návrh, myslím si, že voliči a účastníci referenda nám ukázali, že je to pre nich téma, že chcú zníženie poslancov, a my by sme mali tomuto hlasu načúvať.
Ďakujem.

Bez toho, aby som chcel akokoľvek znevažovať vôľu voličov vyjadrenú v referende, ja som sa sám zúčastnil toho referenda, ktoré iniciovalo SaS, a v tejto otázke som hlasoval proti, pretože si naozaj myslím, že sa nemá znižovať počet poslancov, a myslím si to bez ohľadu na to, či som, alebo nie som poslancom. Ten názorom som mal dávno pred tým, ako som sa stal poslancom. Teda bez ohľadu na to, aby som upieral ľuďom možnosť vyjadriť svoj názor, tak to referendum nebolo platné, čiže jeho výsledky nie sú záväzné. A my ako poslanci sa máme správať a hlasovať, rozhodovať v súlade so svojím vedomím a svedomím, so svojím presvedčením. A jednoducho, keď máme nejaké presvedčenie, tak by sme mali za ním stáť.
A k tomu, čo občania povedia v referende, no tak rád by som upozornil, že napríklad v roku 1998 sa konalo referendum o neprivatizovaní strategických podnikov, ktoré vtedy iniciovalo, myslím, HZDS, a toho referenda sa zúčastnilo 44 %, čiže viac ako toho posledného, a drvivá väčšina hlasovala za to, že sa nemá privatizovať. Neviem, či kvôli tomu by poslanci, ktorí dnes tu obhajujú zníženie počtu poslancov, týmto argumentom boli ochotní hlasovať proti svojmu presvedčeniu za neprivatizáciu alebo proti privatizácii.
A napríklad v roku 2004 sa konalo referendum, ktoré inicioval SMER, bolo o predčasných voľbách, zúčastnilo sa 1,5 mil. voličov, teda 35 %, a 1,3 mil. voličov vyslovilo názor, že majú byť predčasné voľby. Neviem, či aj toto by bol pre vás argument, keby teraz SMER zorganizoval referendum o predčasných voľbách a znova by 1,3 mil. ľudí vyslovilo názor, že majú byť predčasne voľby a by ste hlasovali za.

Ďakujem. Vážený pán kolega, ja tu naozaj sedím počas tejto rozpravy v nemom úžase, ja nerozumie, čo je cieľ, čo sledujete navrhovanou zmenou ústavy. Od začiatku tohto volebného obdobia nepočúvame nič iné, že v tomto parlamente je všetko prehnité, sedia tu darmožráči a tak ďalej. To má byť ten hlavný dôvod, prečo znížiť počet poslancov?
Pán kolega, vy teraz tu viete s plnou vážnosťou vyhlásiť, že po tejto závažnej zmene ústavy do parlamentu sa dostanú len tí najmorálnejší, najsvedomitejší, najpracovitejší a na to najviac povolaní? Legitimitu tejto témy by ste si mali odvodiť od iných atribútov a nie od nejakých všeobecných populistických názorov.
Pán kolega, ja si myslím, že práve vy podceňujete ľudí, keď si myslíte, že tendenčné otázky na voliča vám dávajú mandát vysloviť absolútne pravdy. Váš návrh je jasný príklad toho, ako opäť zaujať diváka, ale pred televíznymi obrazovkami.
Ďakujem.

Ďakujem. K otázke kolegyne Pfundtner, ambíciou je zníženie počtu poslancov a v dôvodovej správe sú uvedené aj ostatné, ja som sa tu snažil len svojimi slovami, takže sú tam aj ekonomické dôvody a hovoril ich tu Igor.
K pánovi kolegovi Dostálovi, myslím si, že tie referendá, ktoré si spomínal, sú, keďže pri takomto veľkom množstve je to na zamyslenie, a myslím si, že by sa aj mohla v tomto pléne začať otvárať otázka o znížení kvóra, pretože referendum u nás teda na to, aby bolo platné a následne účinné, pretože tá 50-percentná hranica mne z hľadiska toho, ako tento inštitút priamej demokracie môže a nemôže mať na Slovensku úspech, vadí, ale to je úplne iná otázka. A myslím si, že bolo legitímne, čo som povedal o množstve ľudí, ktoré sa k tejto téme vyjadrili, a pre mňa minimálne v miere vytvorenia si presvedčenia, aby som mohol sa správať na základe vlastného svedomia, je toto ako slušné vodítko.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, veľmi ma teší, že kolegovia z hnutia Obyčajných ľudí si osvojili našu referendovú otázku alebo tú snahu potvrdzujú, posilnia, aby sa znížil počet poslancov tu v Národnej rade. Môžeme sa rozchádzať v tom, že tie dôvody, ktoré nás viedli k tomu, aby sme takýto spoločný cieľ vytýčili, či sú politické, alebo nejaké iné. My ani v strane SaS, ani v kuloároch, alebo medzi sebou nevychádzali sme z tých dôvodov politických a určite neradi alebo opatrnejšie by sme vychádzali aj z tých pojmov, ako sú darmožráči. Hlavným dôvodom, prečo sme si iniciovali aj túto otázku v našom referende, je to, že Slovensko na svoje pomery, či už geografické, občianske, organizačné či administratívne, je prebujnené úradmi a administratívou. Vrátane tejto administratívy na najvyššej úrovni samosprávy takisto musíme urobiť redukčné opatrenia.
Slovensko svojím obyvateľstvom nevyrovnáva sa ani polovici aglomerácie Paríža alebo nemôžeme to porovnávať s mestami, ako je New York, a napriek tomu tu máme 19 rôznych úradov, či už na krajských, alebo na obvodných úrovniach štátnej správy. Okrem toho, samozrejme, nad nimi máme aj národnú úroveň tejto štátnej správy vo forme rezortov a rezortných úradov, inštitúcií a agentúr.
Slovensko sa musí stať, tak ako pred dvoma dňami pán profesor Číž tu povedal, síce momentálne je chápané ako najmenšia krajina alebo najmenšia republika stredoeurópskeho priestoru, musí sa stať najväčším veľkomestom tohto priestoru vrátane toho, že bude najefektívnejším veľkomestom a, dovolím si myslieť a veriť tomu, že aj najkrajším veľkomestom stredoeurópskeho priestoru. K tomu je potreba, ja by som nerád používal slovo reforma, lebo toto slovo je dostatočne devalvované, ale musíme dať, musíme začať s modernizáciou celkovej, celej verejnej správy, čo sa týka aj štátnej správy, čo sa týka aj samosprávy, a vrátane, ešte raz opakujem, najvyššej úrovni počínajúc, začínajúc od najvyššej úrovne.
Preto si nemyslíme, že 150 poslancov na toto veľkomesto je primeraný počet alebo patričný počet. Preto si dovolíme myslieť, že pre toto veľkomesto je počet 100 poslancov, je dostačujúce na to, aby bola zabezpečená aj politická polarizácia, aby boli dostatočne zabezpečené aj regionálne záujmy, aj politické záujmy z každého kúta či už republiky, alebo politickej palety.
Preto si dovoľujeme s vierou, alebo vychádzajúc z viery, že tento návrh prejde do druhého čítania, aj v mene nášho celého klubu s kolegom Laurenčíkom predniesť následne potom pozmeňujúci návrh, aby to číslo, ktoré momentálne je na úrovni 79 poslancov, sa zmenilo na 100. Oveľa ľahšie sa bude vychádzať z toho čísla aj pri tom, keď chceme zabezpečiť aj zastúpenie regiónov. Naschvál nehovorím o okresoch, ktoré odznelo ako v úvodnej reči pána predkladateľa, nakoľko si sám myslím a predpokladám, že väčšina si to myslí tiež, že momentálne vo verejnej správe Slovenskej republiky pojem okresu sa znížil čisto len na štatistickú jednotku. Také rozdiely, aké sú v okresoch, či už v rozmere, či už v obyvateľstve, či už v pozícii geografickej, nedajú sa dlhodobo udržiavať. Niektoré okresy vôbec nesledujú prirodzený regionalizmus v danom kraji alebo v danej oblasti, preto by som radšej hovoril do budúcnosti o hospodárskych regiónoch Slovenska.
Veľmi rád onedlho by som vám aj predstavil moju predstavu o hospodárskych regiónoch, ktorých je na Slovensku 22, a tieto regióny, ktoré sledujú prirodzené aglomerácie alebo prirodzenú súvzťažnosť jednotlivých obcí, by mali tvoriť základ toho, kto aký región, kto akú zemepisnú oblasť by mal zastupovať v tomto parlamente. Samozrejme, toto je len predstava, návrh či koncept toho, ak by sme chceli uvažovať aj o tom, že celé Slovensko by nemalo byť jedným veľkým volebným obvodom.
Návrh už aj z toho, že ten hlavný cieľ - zníženie počtu poslancov - je totožný s naším pôvodným návrhom, ja predpokladám, že aj v mene nášho klubu môžem povedať, že podporujeme, a veľmi rád niektoré zmeny, ktoré by sme navrhovali, uskutočníme v druhom čítaní.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem. Ďakujem za, myslím si, že konštruktívny prístup, a myslím si, že tak ako odznelo už niekoľkokrát, to číslo konkrétne, o ktorom hovoríš, nie je tá podstatná časť ohľadom tohto návrhu, takže myslím si, že sa budeme vedieť, ak sa náhodou stane to, že to spolu s kolegami posunieme do druhého čítania, že by bol v tomto nejaký rozpor. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Keď preskočím vecnosť celej tejto diskusie alebo nevecnosť v niektorých prípadoch, dovoľte mi, pán kolega, reagovať možno na tie vaše slová.
Treba si uvedomiť jednu vec. Ak chceme znižovať počet poslancov, je to možno dobrý zámer na jednej strane, ale na druhej strane je toto finálne riešenie, ktorému musí predchádzať niečo úplne iné. A vy ste to spomínali vo svojom príhovore, treba si to uvedomiť, že sme malou krajinou. Ale začnime potom riešiť také veci, že táto malá krajina má osem samosprávnych krajov. Znížme ich na 3 + 1. Máme odvahu toto urobiť? Ja som presvedčený, že tento parlament to nedokáže urobiť. (Potlesk.)
A bolo by podľa môjho názoru efektívnejšie ako znižovanie počtu poslancov vstúpiť do týchto systémových opatrení, o ktorých hovorila pani poslankyňa Sabolová vo svojom príhovore, ktoré sú na úrovni štátu, samosprávy a podobne, a až následne ako finále povedať bodku: znižujeme trebárs - ak bude na to politická vôľa - aj počet poslancov.
Ďakujem pekne.