20. schôdza

Ale ja počujem pani Dubovcovú, mne to prekáža.

Ďakujem pekne. Tak ak sa chce zamestnávateľ zbaviť konkrétneho nepohodlného zamestnanca a dať tam toho svojho, tak jednoducho urobí organizačné zmeny, z organizačných dôvodov zamestnanca prepustí. Hovoril som, že sa to nedeje z dôvodu takmer nikdy a nikde plánovane a s cieľom zvýšiť kvalitu a efektivitu, ale, tak ako som to už hovoril, zo subjektívnych a, ak to chcete počuť, aj politických dôvodov. Zopakoval som to pre istotu. V takýchto prípadoch sa to nedá zdôvodniť ani najčastejšie uvádzaným dôvodom, že sa ide šetriť. A poznatky zo súčasného obdobia jasne ukazujú, že po výmene politickej garnitúry sa to deje až priveľmi často, ak by sa menili len tzv. politické funkcie, ale čistky sa robia veľmi hlboko, ani by sme nemuseli ísť ďaleko z parlamentu. Nenamietal by som, ak by sa tento paragraf skutočne využíval len za tým cieľom, ktorý sa uvádza. A to je účelné šetrenie či využitie na zvýšenie kvality a efektivity práce. Ale nie je tomu tak. Mohol by som tu uviesť dosť konkrétnych príkladov, keď sa napr. z učiteľa telocviku, nič proti učiteľom, stal vysoký štátny úradník zodpovedný za oblasť, kde sa vyžaduje úplne iné vzdelanie, než má on, ale to si nechám na inokedy.
Ďalšia moja poznámka sa týka výpovednej doby a odstupného pri výpovedi danej zamestnancovi. To je zaujímavé porovnanie od roku 2002, keď najprv bola výpovedná doba 2 mesiace, pri výpovedi z organizačných dôvodov 3 mesiace, pričom zamestnanec mal nárok aj na odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Neskôr, za ministrovania súčasného poslanca pána Kaníka to bolo najmenej 2 mesiace. Ak bola daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, bola výpovedná doba najmenej 3 mesiace. Namiesto uplatnenia výpovednej doby mohol zamestnanec požiadať o odstupné vo výške najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, tak mohol požiadať o odstupné vo výške najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, mohol požiadať oň. Za ministrovania pani Tomanovej to boli najmenej 2 mesiace. Ak bola daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, bola výpovedná doba najmenej 3 mesiace. Pri výpovedi z organizačných dôvodov zamestnanec mal nárok aj na odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, mal naň nárok, nie mohol oň požiadať. Ak odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, mal nárok na odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ako je to v terajšom návrhu? Štandardná výpoveď je jeden mesiac, pri výpovedi z organizačných dôvodov, ak pracovný pomer trval a tak ďalej, to poznáte. Ale to podstatné je, namiesto uplatnenia výpovednej doby môže zamestnanec požiadať o odstupné v alikvotnej výške jeho priemerného mesačného zárobku. To je tá zmena. Čiže môže požiadať o odstupné, ale prestane pracovať, kým doteraz aj dostal odstupné, aj mohol pracovať počas výpovednej lehoty. Aj týmto ustanovením sa šetria náklady zamestnávateľa. Ale čo bude s prepusteným zamestnancom, to už nikoho nezaujíma. Ak by bol na Slovensku dostatok pracovných miest, nemal by som výhrady voči tomuto inštitútu alebo voči tomuto návrhu. A možno by som to aj akceptoval. Ale za súčasnej situácie to vôbec nie je dobrý návrh. Odstupné sa za súčasnej nepriaznivej situácie na trhu práce dá totiž chápať aj ako určitý spôsob odmeny za to, že zamestnanec svojou prácou roky pomáhal zamestnávateľovi pri rozvoji jeho podnikania a pri získavaní zisku. A navyše má to aj sociálny aspekt. Veď čo čaká prepusteného zamestnanca tam, kde niet dostatok pracovných príležitostí, zvlášť ak vieme, že napr. nezamestnanosť mladých na Slovensku prekonáva všetky rekordy a bez práce je zhruba každý tretí mladý človek vo veku od 15 do 24 rokov a ľudí nad 50 rokov veku je už nezamestnaných takmer vyše 95 000 a momentálna situácia je taká, že dosť práce nie je ani pre mladých, ani pre starých? Z toho jasne vyplýva, že ani mladí ľudia, ani ľudia z vekovej kategórie 50 plus na tom nie sú dobre a úrady práce plnia rovnako. Z tých starších však majú niekoľko nevýhod navyše. Väčšinou majú rodiny. A sú teda viazanejší na miesto svojho pobytu, kde sa veľmi ťažko hľadá práca, a to v každom regióne Slovenska, možno okrem Bratislavy. A od týchto ľudí ťažko očakávať, že budú za prácou teraz cestovať ďaleko mimo svojho bydliska, dokonca mimo územia Slovenska. Takže čo ich čaká? No zúfalé hľadanie akejkoľvek práce aj menej platenej, aj nízko kvalifikovanej, napriek tomu, že sú to mnohokrát vzdelaní, odborne zdatní a skúsení pracovníci, potom dôchodok, z ktorého a dá len veľmi ťažko vyžiť. No je to krásna životná perspektíva. A vy týmto ľuďom idete vziať ešte aj odstupné. A čo čaká také rodiny, kde rodičia majú problém nájsť si prácu? Sú politické strany, ktoré sa netaja s tým, že ich filozofiou je, aby sa každý staral sám o seba, ako vie. K tomu sa vyjadrovať nebudem a je to ich legitímny názor, ale čudujem sa strane, pre ktorú je rodina základom všetkého, aspoň to tak deklarujú. Myslíte si, že toto, čo sa deje a ďalej chystá, bude mať pozitívny vplyv na rodinu? Komu to vyhovuje, keď rodičia buď budú nezamestnaní, alebo budú kvôli zamestnaniu odlúčení od seba? Nemyslím si, že to prospeje stabilite manželstiev, stabilite rodiny alebo, ak to chcete počuť, ako povedal jeden poslanec za KDH, „harmonizácii rodiny“. A určite to neprospeje dobrej výchove detí. Nečudujme sa teda, že sa mladí nehrnú do manželstiev a že si nezakladajú rodiny. Veď s takouto životnou perspektívou sa im niet veľmi čo čudovať.
Vážené dámy a páni, nejde aj v tomto prípade náhodou len o to, aby prípadné viacmesačné odstupné pri pripravovaných veľkých prepúšťaniach šetrili zamestnávateľom peniaze? Veď následné príspevky v nezamestnanosti predsa bude platiť štát, a nie podnikatelia. A čo bude s tými, ktorí stratia zamestnanie? No veď nič sa nedeje, budú dostávať nejaké sociálne dávky. Ale aj to je situácia veľmi zlá. Veď už teraz žije z dávok v hmotnej núdzi takmer každý trinásty občan a poberateľov neustále rastie. A vôbec si nemyslím, že tento nárok sa zníži, ak bude schválená táto novela Zákonníka práce. Tvrdenie, že ak sa prijme táto novela Zákonníka práce, tak začne stúpať počet pracovných miest, je asi len túžba vládnej koalície a reálne to nie je. A naozaj úprimne rád by som sa v tomto konštatovaní chcel mýliť, ale, žiaľ, asi sa nemýlim. Dúfam, že ani tento návrh neprejde.
No a je tu ďalší skvostný návrh, aby zamestnávateľ mohol prepustiť zamestnanca po dovŕšení 65 rokov života. Tomuto diskriminačnému paragrafu už vôbec nerozumiem. A keď som si ho prečítal, tak som si dal otázku, čo príde ďalej. Bude to zníženie na koľko, 62, 60, 55, 50? Ani som nemusel čakať dlho, prišiel pozmeňujúci návrh od kolegyne z KDH, ktorá to ešte pritvrdila. Dovršujúci dôchodkový vek, choď preč, mohol by som to kľudne nazvať, tak ako som to v piatok nazval, zákonná pracovná eutanázia. Načo už tu budeš, ty dôchodca? Celý život si poctivo pracoval, dostaneš teraz nejaký dôchodok a choď si užívať dôchodok. To si naozaj myslíte, že človek, ktorý má dôchodkový vek, už nemá nárok na nič, len čakať, kedy udrie jeho posledná chvíľa? Veď máte dôchodok, tak si užívajte. Vážená kolegyňa, pýtali ste sa týchto dôchodcov, prečo ešte pracujú? A dočítal som sa, že sa uvažuje o ďalšom skvelom návrhu, ako valorizovať dôchodky. Už len tá úvaha je strašná. To už dôchodca naozaj nemá nárok na nič? Toto má byť to proklamované, ako som tu v piatok počul od kolegu Novotného? Citujem: „Táto vláda si dala za cieľ chrániť najrizikovejšie skupiny obyvateľstva." Povedal to pán kolega Novotný síce v inej súvislosti, ale platí to aj tu. Ak sa má týkať dôchodcov takáto starostlivosť, tak vám za ňu ďakujem. To si myslíte, že takýmito návrhmi pomôžete mladým ľuďom získať prácu? Myslíte si, že meniť zákony v prospech jednej vekovej skupiny na úkor inej je dobrá cesta? Skôr si myslím, že to vytvára len možnosť šírenia nevraživosti jednej generácie voči druhej generácii. Je mi ale dosť jasný cieľ tohto snaženia. Tu nejde ani tak o reálnu snahu zlepšiť životnú situáciu mladých, ale o snahu odvrátiť pozornosť jedných aj druhých od ich zlej sociálnej situácie a od skutočných príčin ich zlej situácie. Namiesto týchto experimentov by ste mali robiť kvalitnejšiu konkrétnu aktívnu politiku práce a vylepšovať podnikateľské prostredie, ale nie takýmto spôsobom, vytvárať lepšie podmienky pre živnostníkov. Ak hovorím o živnostníkoch, tak určite nehovorím o tých, ktorí sú nimi z donútenia zamestnávateľa s cieľom, aby zamestnávateľ znova šetril peniaze na ich úkor. Pokúste sa zvýšiť vymožiteľnosť práva. Hľadajte spôsoby na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, pretože aj tie sú jednou z príčin dlhodobej vysokej nezamestnanosti. Hľadajte riešenia na možnosti zamestnania tých, ktorým odoberáte sociálne dávky, pretože nepracujú. Tu si znovu pomôžem jedným citátom: „Nepovažujte každého, kto nepracuje, že je lenivý, radikálnymi škrtmi sociálnych dávok nezamestnanosť nezvýšime.“ Autora tohto citátu nepoviem, pretože je to súčasný vysoký úradník a nechcem mu uškodiť.
Vážené dámy a páni, toto je cesta, ako vyriešiť najzávažnejší problém Slovenska, ktorým je vysoká nezamestnanosť a šíriaca sa chudoba? Dúfam, že ani tento návrh neprejde a že na vaše zvrátené úvahy, ako neustále rozširovať príjmové nožnice medzi ľuďmi v ich produktívnom veku a seniormi, zabudnete, poprípade že odídete z vlády skôr, než ich budete môcť realizovať.
Kolegyne, kolegovia, ďalšou poznámkou sa dotknem návrhov týkajúcich sa minimálnych mzdových nárokov, aj keď to už tu bolo spomínané. Dokonca vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme nepodporili tento návrh. Ja mám obavu, a poznám niektorých kolegov, že to vyberú na osobitné hlasovanie. Samozrejme, tento návrh, ktorý sme dali do spoločnej správy, verím, nebude schválený. Preto ešte raz dupľujem. A možnože to tiež pomôže tomu, že si aj kolegovia a kolegyne uvedomia, že tento návrh by mal odtiaľ odísť, myslím tým návrh vypustiť to. Dnešné minimálne mzdové nároky odstupňované od 1 do 6 približne kopírujú dosiahnuté vzdelanie pracovníka. Nebudem hovoriť, ako je to, pokiaľ ide o prvý, druhý, tretí stupeň..., to poznáte. Vyhnem sa tomu, budem šetriť čas. Ale mám však poznatky, že pri dodržiavaní tohto mzdového koeficientu sú tiež značné rezervy. To ale neznamená, že keď sú tu rezervy, že ho chceme dať preč. Ale skúsme alebo nech skúsia príslušné orgány poriešiť to. Čo si myslíte, že komu vyšiel minister práce Jozef Mihál vypustením tohto paragrafu v ústrety? No určite nie zamestnancom, ale požiadavkám firiem. Ak by ministrov návrh prešiel, dúfam, že neprejde, mohlo by sa stať, že aj za vysokokvalifikovanú prácu dostane zamestnanec len minimálnu mzdu. Zrušiť § 120, ktorý hovorí o minimálnych mzdových nárokoch zamestnancov podľa zložitosti, zodpovednosti, obtiažnosti práce, žiada v pripomienkovom konaní aj minister financií Ivan Mikloš. Pritom argumentoval tým, že obmedzuje mzdovú flexibilitu a tvorbu nových pracovných miezd. Ja si to nemyslím, skôr naopak, pre ľudí by to mohlo znamenať ešte výraznejšie zhoršenie už v beztak zlej situácii v odmeňovaní. Pripomínam, že v podnikoch, kde nefungujú odborové organizácie a kolektívne vyjednávania, sú práve minimálne mzdové nároky pre zamestnanca jedinou poistkou, aby ho zamestnávateľ nemohol doslova vydierať. Myslím si, že táto zmena v Zákonníku práce počet poberateľov iba minimálnej mzdy určite výrazne znásobí. Zamestnávatelia, ktorí volajú po úplnom zrušení minimálnej mzdy, sú, samozrejme, zmenou nadšení. A problém s ňou, dúfam, zatiaľ nemajú ani koaliční poslanci.
Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov konštatuje: „Dlhodobo sme upozorňovali, že na Slovensku v skutočnosti nemáme iba jedinú, ale až šesť rôznych minimálnych miezd. Vítame zrušenie paragrafu, ktorý bol výraznou prekážkou v zamestnanosti.“ Rád by som vedel, v čom je prekážkou v zamestnanosti. Je ňou asi len v tom, že keby tam nebol, tak môžu niektorí zamestnávatelia tlačiť mzdy hlboko dole.
Ďalej, výkonný riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Branislav Masár konštatoval: „Sme radi, že sa konečne zruší toto ustanovenie, pretože je stále veľkou administratívnou záťažou pre podnikanie. Neplní svoju funkciu a poskytuje len priestor na zbytočné spory a obrovské časové straty. Jediný jeho význam pre zamestnanosť je udržanie počtu kontrolórov na inšpektorátoch práce.“
Na počudovanie. S vypustením tohto paragrafu súhlasil aj šéf sociálneho výboru Július Brocka, ktorý tvrdil, že: „Je to jeden z návrhov, ktorý Zákonník spružní. Ak zostaneme aj v konečnom znení novely v parlamente, nebudem mať zábrany podporiť ho.“ Tvrdí to predseda sociálneho výboru pán Brocka. Verím, že svoj názor už zmenil. Podľa neho by novinka... (Ruch v sále.)

Prepáčte, pán predseda, ale mňa to ruší, keď tu rozprávajú. Ja už som...

Ale ja som ju počul.