22. schôdza

Pán poslanec, teraz neviem, pán poslanec Valocký bude zrejme reagovať, zrejme.
Čiže pán poslanec Chaban.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Valocký, ja budem k dvom veciam hovoriť. Prvý, k vášmu návrhu, aby bol vrátený zákon a aby boli za vzaté aj iné zariadenia. Menovali ste mestské a vúckarské a chcem pripomenúť, že máme zariadenia štátne a neštátne, tak potom by som asi doplnil, že dajte tam ešte podnikové, charitatívne a vlastne aj súkromné nemocnice a že o toto by sa mal postarať štát.
Jednoducho sme tu nato, aby sme zabezpečili dostatočnú starostlivosť liečebnú a táto napríklad na vúckarských zariadeniach, ani diagnostická, ani liečebná, nie je a prelína sa to do celého systému. V Žiline sa vyplytvali peniaze rezervované na štyri CT, minuli sa na nezmyselné alebo málo zmysluplné investície a teraz sa plače nad dlhmi. To je prvá moja diskusia. Dajte tam aj súkromné nemocnice, nech sa o ne postará štát.
Po druhé, chcem diskutovať trocha ku kontraproduktívnemu tvrdeniu o Nitre, čo sme sa tu dočkali takého potlesku. No, jednoducho, ako počúvam vašich kolegov a tvrdia, že systém je tak nastavený, že nemôžme ísť do týchto zmien, tak nechápem, ako ste mohli byť v pozitívnom výsledku. Hovoríte, že celý systém je nastavený tak, že nie je dosť peňazí a vy z toho nedostatku peňazí ste spravili pozitívum. Pre mňa to znamená jedno jediné, že sa to teda dá a že sa o to treba pokúsiť.

Pán poslanec Lazár.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel ešte raz zopakovať. Ja som už uviedol, reči sa hovoria a chlieb sa je. Nech pán minister požiada, resp. nech je predložený finančno-obchodný plán týchto nemocníc na najbližších päť rokov, aby sme, pokiaľ týmto firmám alebo týmto akciovkám v budúcnosti nehrozí konkurz, tak nech to vidíme všeobecne, či manažment to takto vidí a ako to chce zabezpečiť, aby to nenastalo. My si myslíme, že tieto firmy sa dostanú reálne do problému, lebo v problémoch sú.
Druhým moment, je tam reálny výpadok 70 mil. eur. Jednoducho my tieto akciové spoločnosti už dnes posielame do problémov, aj keby hospodárili s vyrovnaným hospodárskym výsledkom, napriek tomu si z minulosti prevezmú dlh 70 mil. eur, ktorý, samozrejme, za posledný rok narástol takmer dvojnásobne a bude narastať ešte ďalej.
A chcel by som ešte poukázať aj na tie vúckarské nemocnice, resp. mestské nemocnice, ktoré budú tiež akciové spoločnosti. Ak niektorí kolegovia z vládnej koalície hovoria o otvorenom trhu, rovnosti na trhu, o tom, že všetci by mali mať rovnaké šance, tak sa potom pýtam, že ako to korešponduje s tým, že štátnym nemocniciam ideme pomôcť, ale vúckarským nie. Čiže do akej pozície staviame tieto vúckarské nemocnice? Do ešte horšej, než sú štátne a tieto budú ohrozené v prvom rade. Čiže ak máme niekde v názve strany liberálne tézy a liberálne názory, tak ich potom aplikujme aj konkrétne aj v týchto prípadoch, pretože toto je takisto deformácia trhu, ak dávam štátny príspevok len niektorým účastníkom trhu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Valocký reaguje na faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Chaban, ja s tebou súhlasím. Ja len hovorím, že transformujme tie, ktoré sú na to pripravené. Ja nemám s tým absolútne problém, len na budúci rok po ďalšom roku vládnutia, keď tie nemocnice budú takýmto tempom sa zadlžovať ako teraz, tak jednoducho budú krachovať, áno.
A k poslancovi Kalistovi. Nech sa páči, však týchto manažérov ste vybrali vy a prečo sa zadlžujú ďalej? Je to na zodpovednosti ministra zdravotníctva. On je ich zamestnávateľ, on ich vybral. Uvidíte sami, mávnutím čarovného prútika na zmenu akciovky sa skoro nič nezmení. Bude s tým absolútny problém. Možno o rok, lebo kedy tu budeme sedieť a budeme vymýšľať zákony, čo spraviť, aby do toho konkurzu nešli, alebo je tam iný zámer, tak ako som povedal.
Ďakujem pekne.

Posledný rečník v tejto rozprave je pán poslanec Novotný, nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, oddlženie sa stalo evergreenom slovenskej zdravotnej politiky uplynulého desaťročia. Pritom oddlženie v rokoch 2003 až 2005 prostredníctvom štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ za vyše 19 mld. korún malo byť posledným, ale nebolo. Prečo? Pretože predchádzajúca vláda najskôr zastavila a neskôr úplne zrušila transformáciu nemocníc, štátnych príspevkových organizácií na akciové spoločnosti v 100-percentnom vlastníctve štátu. Druhá Dzurindova vláda takmer úplne oddlžila všetky štátne nemocnice. Zostávajúci dlh sa každým mesiacom znižoval. Nemocnice platili tak dodávateľom, ako aj napríklad Sociálnej poisťovni. Po voľbách v júni 2006 sa však situácia ako mávnutím čarovného prútika zmenila. Platobná disciplína nemocníc sa náhle vytratila. Nastalo obdobie zmäkčovania pravidiel pre štátne nemocnice.
Spomeňme snahu o ochranu pred exekúciami. Spomeňme koncovú minimálnu sieť diskriminujúcu neštátne zdravotnícke zariadenia. Spomeňme ničím nepodložené navyšovanie platieb Všeobecnej zdravotnej poisťovne štátnym nemocniciam o desiatky percent. A napriek tomu sa každý mesiac dlh štátnych nemocníc zvyšoval. Nemocnice neplatili svojim dodávateľom, rovnako neplatili odvody za svojich zamestnancov do Sociálnej poisťovne. Situácia sa vyhrotila v roku 2009, keď finančná a hospodárska kríza zasiahla aj slovenské zdravotníctvo. 28. apríla 2009 sme tu v Národnej rady prerokovali návratnú finančnú výpomoc nemocniciam. Materiál, na rozdiel od toho, o ktorom rokujeme dnes, neprešiel vtedy riadnym legislatívnom procesom. Neschvaľovala ho ani vláda. Dostal sa sem ako poslanecký pozmeňovací návrh v druhom čítaní
Návratná finančná výpomoc vo výške 130 mil. eur už svojím názvom zahmlievala podstatu. Nikto, ani samotný predkladateľ, totiž neočakával, že by tieto peniaze mali byť niekedy vrátené štátu. Vtedy som z tohto miesta povedal: "Správnou a čestnou otázkou by bola otázka, ako chcú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti po dvoch rokoch začať peniaze vracať, lebo ide o návratnú finančnú výpomoc. To do dvoch rokov naozaj ministerstvo zdravotníctva verí v to, že nemocnice budú hospodáriť vo vyrovnanom rozpočte a ešte budú dokázať splácať svoju návratnú finančnú výpomoc? Ja tomu neverím." Toto som povedal v apríli 2009 a mal som pravdu. Ja som mal pravdu a pán minister Raši sa mýlil.
Nemocnice do dvoch rokov nevedia splácať návratnú finančnú výpomoc. To je pravda a treba to možno podčiarknuť skôr, ako znovu budeme kresliť utopistické a dramatické modely toho, ako to bude v budúcnosti. Treba povedať, že v apríli 2009 pán minister Raši požičal nemocniciam, požičal 128, skoro 130 mil. eur návratnej finančnej výpomoci, ktoré sa ukázali byť nenávratnou finančnou výpomocou.
Dnes je situácia zmenená oproti tej spred dvoch rokov. Štátne nemocnice sa majú transformovať do konca tohto roka na akciové spoločnosti. Ak majú prijať po novom roku zodpovednosť za svoje hospodárenie, je potrebné ich finančne stabilizovať. Napriek náročnej situácii, napriek hospodárskej kríze, napriek problémom vo verejných financiách našla vláda Ivety Radičovej na ich oddlženie peniaze 350 mil. eur, teda vyše 10,5 mld. korún.
Proces premeny štátnych príspevkových organizácií na akciové spoločnosti sa dostáva do druhého kroku. Ako som to už onekdy, prvým krokom je samotné technické zvládnutie transformácie, druhým krokom je oddlženie starých záväzkov a tým tretím a najnáročnejším krokom, na ktorý nás právom upozorňuje aj opozícia, je udržanie finančnej stability nových akciových spoločností po 1. 1. budúceho roku.
V štátnych nemocniciach, ktoré prechádzajú procesom transformácie z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti, sa v uplynulých mesiacoch vykonali znalecké posudky. Dovoľte mi spomenúť niektoré zásadné konštatovania, ku ktorým pri tejto činnosti dospel Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Ústav ich písomne zaznamenal v dokumente nazvanom "Rozbor štruktúry záväzkov a trendu zadlžovania transformovaných zdravotníckych zariadení". Keď tento komplikovaný materiál preložíme do normálnej reči, dozvieme sa, že jednotlivé nemocnice ako štátne príspevkové organizácie vykazovali celé roky, prakticky od roku ^,89, pre ministerstvo zdravotníctva iné čísla, než bola skutočnosť. Prikrášľovanie reality? Potemkinovská dedina? Nazvite to, ako chcete. Umožňovala im to skutočnosť, že ich výkazníctvo a účtovníctvo nemalo stanovené žiadne pravidlá. V týchto mútnych vodách sa potom dobre lovilo. Ľahko vznikal nekontrolovaný dlh, ktorý potom musel štát z peňazí daňových poplatníkov opakovane oddlžovať. Práve preto je potrebné, aby aj pre štátne nemocnice konečne začali platiť rovnaké pravidlá, ako platia pre všetkých ostatných. Pre neštátne zdravotnícke zariadenia, pre súkromných lekárov, pre lekárne, pre zdravotné poisťovne, pre farmaceutické firmy, pre distribučné firmy, pre dodávateľské firmy.
Dovoľte mi spomenúť konkrétne príklady, kde sa v nemocniciach strácali peniaze. V roku 2008 uverejnil Týždenník Trend článok "Ako sa bačuje na onkológii". Autor v ňom dokumentuje nákup troch lineárnych urýchľovačov troma štátnymi nemocnicami v Prešove, Banskej Bystrici a Bratislave. Tendra sa v každej nemocnici zúčastnil len jeden záujemca, ktorý so svojou ponukou, čuduj sa svete, aj vyhral. Tender pripravila známa košická spoločnosť. Podozrenia z toho, že nákupy lineárnych urýchľovačov boli extrémne predražené, sa potvrdili teraz pri znaleckých posudkoch v spomenutých nemocniciach. Lineárne urýchľovače majú totiž trhovú hodnotu takmer o polovicu nižšiu, než za ne zaplatili nemocnice.
Namiesto 150 mil. korún, ktoré nemocnice zaplatili, sa tieto prístroje podľa posudku Ústavu súdneho inžinierstva zaradili do majetku v hodnote 60 % obstarávacej ceny. Každá z troch nemocníc, teda zaplatili o 60 mil. korún viac, než bola trhová cena prístrojov. Akýkoľvek zodpovedný manažér by postupoval inak. A akýkoľvek zodpovedný vlastník by na manažéra nakupujúceho predraženú techniku podal trestné oznámenie.
Iný príklad. Národný onkologický ústav v Bratislave, v suteréne nájdete krabice s dvoma prístrojmi určenými pre chirurgický pavilón. Nákup je z roku 2010 spred volieb. Obstarávacia cena 1 mil. eur s DPH. Pred dverami je jeseň 2011 a prístroje ešte stále nemal kto vybaliť. Nečudo, chirurgický pavilón totiž ešte nebol postavený.
Nechcem vás unavovať výpočtom ďalších tunelov a tunelíkov v slovenských nemocniciach, ktoré sa pri inventúre vyplavujú na povrch. Je to smutný, tristný príbeh slovenského zdravotníctva. Nečudujme sa, že sa nemocnice zadlžujú, ak v tých pivniciach odpočívajú v krabiciach nerozbalené, ale veľkoryso zaplatené prístroje. Nečudujme sa, že zdravotné sestry sú frustrované z nízkych miezd, keď nemocnice míňali radšej peniaze na predražené nákupy v podozrivých tendroch.
Nemám veľké oči z transformácie nemocníc, nie je to všeliek problémov v zdravotníctve a ani som to nikdy netvrdil. Manažéri týchto zariadení to budú mať ťažké. Čakajú ich extrémne výzvy udržať transformované nemocnice vo vyrovnanom rozpočte. Ale aspoň konečne prestanú byť za hlupákov tí riaditelia, ktorí sa správajú zodpovedne, nakupujú efektívne, nekradnú, snažia sa o dlhodobý rozvoj nemocnice. Konečne budú platiť v nemocniciach jednoznačné účtovné pravidlá, budú verifikované nezávislým externým auditom. Nad riaditeľmi bude visieť Damoklov meč v podobe trestnej zodpovednosti pri správe majetku štátu. To sú tie základné rozdiely medzi príspevkovou organizáciou a akciovou spoločnosťou. Rozdiely, ktoré do slovenského zdravotníctva prinesú spravodlivosť a novú kultúru vzťahov.
Chcem vás preto, panie poslankyne a páni poslanci, požiadať o podporu tohto materiálu, ktorý umožní úspešne dokončiť zásadný krok v našom zdravotníctve.
Ďakujem vám za pozornosť.

S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť. Slovo má pán poslanec Muňko.