22. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani bývalá ministerka, chcem vám úprimne poďakovať za vysoko odborný a kultivovaný príspevok, ktorý jednoducho hovorí toto. Projekt zavedenia superhrubej mzdy je rýdzi pokus, ktorý by sa mal realizovať v laboratórnom prostredí, nie na ľuďoch a nie na občanoch Slovenskej republiky. V druhej časti navrhovatelia hrubo šliapu po ľuďoch, zavádzajú neistotu do dôchodkového a sociálneho systému. Verím, že v Národnej rade Slovenskej republiky sedia politici, ktorí nepripustia, aby tento pokus uzrel svetlo sveta v praxi a ešte viac zbedačil ľudí, ktorí majú beztak ťažký život.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že k takému rozsiahlemu vysvetleniu, čo sa vlastne ide meniť v stodvanástich zákonoch v jednom zákone, niet čo dodať. A preto musím súhlasiť s kolegyňou Tomanovou, že tak rozsiahlu a zásadnú zmenu v stodvanástich zákonoch schovať do iného zákona, tak presne, ako si to povedala, pani kolegyňa, tak ja by som chcela povedať, že ak by tieto zmeny boli pre občana dobré, tak dnes už vláda sedí na tlačovke, od rána do večera sedia pri nej všetky médiá a rozpráva o tom, ako vynikajúco, ako vynikajúco ide vlastne pomôcť občanom Slovenska.
Ale samozrejme, keďže sú to zákony, ktoré budú poškodzovať občanov Slovenska, budú im znižovať dôchodky, zvyšovať odvody, táto vláda to schová do jedného zákona, stodvanásť zákonov. A, samozrejme, zrejme médiá, ktoré tu dneska absentujú, ktoré tu absolútne nie sú , keď sa menia dôchodky občanom, keď sa im idú zavádzať odvody, kedy menej zarobia a viacej odvedú, tak tieto médiá tu dneska nie sú a dneska sa o tom nikto nezaujíma.
Preto musím pogratulovať pánu ministrovi aj celej vláde, že vynikajúco schovávate represie, ktoré tu prídu voči občanom, vynikajúco ste to schovali, ale je dobré, že v parlamente sedia ľudia, ktorí tomu rozumejú, ako pani kolegyňa, bývalá ministerka Tomanová, a že dokáže občanom vysvetliť nielen ona, ale aj ostatní poslanci, čo ich čaká. A preto verím tomu, že, tak ako povedal aj kolega Kaník, že príde spústu pozmeňovacích návrhov, ale bolo by ešte lepšie, aby sa tento zákon zákonov, kde sa mení stodvanásť ustanovení, opäť vrátil, a aby sa o tom viedla široko spoločensky veľká diskusia, aby sme si vážne povedali, čo v tomto zákone je a čo to pre ľudí znamená. Pretože občan by mal byť prvoradým našim záujmom.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Tomanová, v závere ste apelovali na poslancov koalície, podľa vás tých, ktorí majú aspoň zvyšky svedomia, bla-bla-bla ďalej. Ja sa chcem opýtať, kde bolo vaše svedomie, keď ste sedeli vo vláde Roberta Fica, ktorá bez problémov dala kšeft pri mýtnom tendri tomu najdrahšiemu? Kde sme, kde občania Slovenskej republiky prišli o 7 miliárd korún iba preto, lebo ste si povedali, že dostane to tento konkrétny. Kde bolo vaše svedomie, keď ste sedeli vo vláde a neozývali ste sa, keď ste rozkrádali Slovensko cez emisné, mýtne tendre? Kde bolo vaše svedomie keď ste v posledných dvoch rokoch zadĺžili každým rokom Slovensko po 150 miliárd korún? Kde bolo vaše svedomie, keď ste zároveň nepovedali ľuďom, že tento dlh budú splácať ich deti a vnúčatá? Čiže apelovať z vašej strany na svedomie u poslancov koalície, si myslím, že je minimálne smiešne.
A takisto si dovolím zacitovať ešte jednu vec, čo ste povedali. Povedali ste: "To si naozaj myslíte, že slovenský občan je taký hlúpy?" A teraz to poviem, ako mojimi slovami: "To si naozaj myslíte, že slovenský občan je taký hlúpy, aby vám tieto bludy uveril?

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja sa chcem takisto poďakovať pani poslankyni Tomanovej a zdôrazniť skutočnosť, že všetky povinnosti sa presúvajú na zamestnanca a sme jedinou krajinou v Európe, kde zamestnávateľ bude oslobodený od všetkých, nazvem to, sociálno-dôchodkových povinností. Náklady odvodov štátu sa všade vo svete delia medzi zamestnancov a zamestnávateľov. A filozofiou je teda presunúť celú záťaž odvodov na zamestnanca a zamestnávateľa oslobodiť od ďalších povinností. A je tu ďalšia ústretovosť voči zamestnávateľovi, tak ako som to zdôraznila aj v predchádzajúcom zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia, čiže nám ako keby išlo len o jeden článok - o zamestnávateľov, a zamestnanci sú kdesi na pokraji nášho záujmu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pán predseda. Pani Tomanová, ja si uvedomujem jednu vec, že skutočne... Nebite sa...

Sulík Richard, predseda NR SR
Nechytať karty, hlavne, nechytajte karty pre istotu, ani vlastnú. Nech sa páči, pán Ondruš.

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Ďakujem. Pani Tomanová, ja si v prvom rade uvedomujem, že takéto vystúpenia, preto som rád, že ste vystúpili, lebo naozaj takéto vystúpenie možno očakávať iba od odborníka s dlhoročnou praxou, ktorý skutočne celému systému rozumie. Som veľmi rád, že ste teda vystúpili. Pretože mňa zaujalo, napríklad mňa zaujala napríklad tá pasáž vášho vystúpenia, kde ste upozorňovali na medzinárodné, na dohovory Medzinárodnej organizácie práce a vlastne ste veľmi podrobne informovali o tom, v akom príkrom rozpore sú s našimi medzinárodnými záväzkami. Pretože tieto medzinárodné dohovory sú ratifikované Slovenskou republikou. A preto sú záväzné pre Slovenskú republiku. Takže opäť vidíme a mimochodom, bohužiaľ, v tejto sociálnej oblasti to nie je prvýkrát, keď sa prijíma legislatíva, ktorá je v hlbokom rozpore s oficiálnymi medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Ja som rád, že o tom ste hovorili práve preto, lebo verím, že treba použiť každý argument, rozumný, konkrétny a vecný na to, aby sme zastavili túto katastrofu, ktorá sa v podobe tohto zákona valí na Slovensko a predovšetkým a na ľudí.
A som veľmi rád, že ste o týchto veciach hovorili aj preto, aby bolo úplne zrejmé, že vláda, ktorá prichádza s takýmto návrhom, nielenže úplne ignoruje svojich vlastných občanov, ale ignoruje a pošliapava aj medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. A to si myslím, že skutočne je niečo, čo by tu nemalo existovať. Takže ešte raz ďakujem za vaše vystúpenie.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, dovoľte mi poďakovať za vaše pripomienky. A veľmi úprimne v tejto chvíli ďakujem aj pánovi poslancovi Kaníkovi, najmä za jeho druhú časť.
Nemám dôvod, aby som ja nepriznala, že treba vstupovať do zákona, ale pán exminister, pán poslanec Kaník, bolo by treba, aby ste aj vy priznali tie chyby, ktoré boli v roku 2004 urobené. Či to je vypočítavanie posledného osobného mzdového bodu len z posledných desať rokov, ktorý poškodil mnohých, roky, mnohých ľudí, ktorí posledné roky pred, pred dôchodkom prišli teraz o značnú časť svojej sumy, svojho dôchodku. Keď sme to potom rozšírili na dvadsať rokov, na súbeh príjmu a predčasného dôchodku, na ktorý som upozorňovala. A to je množstvo vecí, o ktorých by som mohla hovoriť, najmä o zúžení rozsahu sociálneho poistenia, ktorým dospel, ku ktorému dospel práve vami prijatý zákon 461 účinný od 1. 1. 2004.
Kedysi Československá republika patrila medzi štáty, krajiny, ktoré mali najviac sociálnych rizík práve krytých v rámci zákona o sociálnom zabezpečení. Tie zákony sa menili v 25-, 19-ročných intervaloch a musím povedať, že aj stovka do roku 2004, keď bola prijatá v roku 1988, dospela k nejakým tridsiatim dvom zmenám, ale za veľmi, veľmi dlhé obdobie. Nie to, k čomu dospela štyri-šesť-jednotka za uplynulých sedem rokov. A tento návrh komplet mení vašu filozofiu, ku ktorej sa ja prikláňam, pretože ľudia, ktorí neplatili do systému, tak ako neplatil aj pán minister Mihál posledných pätnásť rokov, tak takíto ľudia by nemali poberať zo sociálneho systému v rámci solidarity podporu z poistného systému. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vo svojom vystúpení dal niekoľko poznámok k tomuto návrhu zákona. Určite v tomto návrhu zákona sa nedá uprieť snaha ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zjednodušiť systém sociálny, avšak treba sa pozrieť na to, akým spôsobom a čo bude výsledok tohto celého riešenia. Bohužiaľ, toto riešenie, ktoré prináša so sebou zmenu takmer stodvanásť alebo stodvanástich zákonných noriem, ktoré si myslím, že je ťažký prehľad vôbec, vôbec, aby ľudia vlastne jednoducho boli stotožnení so všetkými týmito právnymi návrhmi, ktoré v tejto, v tejto novele zákona sa premietávajú. Je len typickým dôkazom, je aj to, že predseda výboru jednoducho nezareagoval vôbec na to, že prebieha diskusia. Alebo pán minister uvádza tento návrh zákona, čo už je, by som povedal, dosť veľkým mementom. A teraz už nevyjadrujem sa k ďalším poslancom, ktorí, tvrdím, že asi 99 percent týchto ľudí nemá ani, nemalo ani čas sa pozrieť na tento zákon alebo na tieto zákonné normy. Čiže dnes hovoríme o tom, že v stodvanástich zákonoch meníme normu, ktorou nejakým spôsobom nazývame superhrubú mzdu, superhrubou mzdou, ktorá je experimentom, ktorá nie je len sociálnym, ale aj spoločenským experimentom v Slovenskej republike.
Treba povedať, že pre mňa je veľmi dôležité, aby som videl za výsledkom superhrubej mzdy, čo bude výsledkom tejto superhrubej mzdy. Je to len matematický prepočet, nejaký technický prepočet, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom prevedú sa záväzky, teda zamestnanca na, pardon, zamestnávateľa na zamestnanca a technicky sa vypočíta to, že v konečnom dôsledku zamestnanci po tejto, po tejto tvrdej alebo po tejto zložitej úprave, keď som pozeral na ten vzorec. Myslím si, že na to treba nejakým spôsobom študovať nejakú štatistiku na to, aby človek vedel sa zorientovať v tomto zložitom vzorci výpočtu. Jednoducho po tomto výpočte vzniká to, že zamestnanec získa možno 2 až 5 eur. To je asi výsledok toho celého riešenia a čo navonok to vyzerá tak, že keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Čiže jednoducho my touto superhrubou mzdou chceme ukázať, že teda prijmeme alebo prinesie to pre nejaké, pre zamestnancov nejaký ten minimálny profit.
Faktom je, že vo svojej rozprave chcem rozdeliť, chcem sa upriamiť na dve časti, čo sú veľmi dôležité v tomto zákone. Prvá časť je superhrubá mzda a druhá časť, ktorá nie je závislá na tomto alebo na tomto, zákonnej norme, to je vlastne ten systém sociálneho poistenia, ktorý pod rúškom superhrubej mzdy vlastne rieši veľmi podstatné náležitosti, ktoré v konečnom dôsledku, ako keď už spomeniem ďalšie časti, budú znamenať vlastne tú úsporu pre štátny rozpočet, ktorú v konečnom dôsledku táto superhrubá mzda práve, naopak, má negatívny dopad na Sociálnu poisťovňu, prípadne na, na schodok, ktorý sa odzrkadlí v rozpočte verejných financií.
Takže, poďme na superhrubú mzdu. Superhrubá mzda je experimentom a, ako už tu bolo spomínané, nie je zavedená v žiadnej krajine Európskej únie, ani v krajine, v krajine Eur..., pardon, v krajine Európy, čiže nemáme s tým žiadnu skúsenosť. Jedinou, nejakým príkladom je Česká republika, ktorá síce v obmedzenom systéme mala zavedenú superhrubú mzdu, ktorá sa týkala skôr výpočtu daní, nie výpočtu odvodov, tak výpočet odvodov bol technického rázu. Faktom ale je, že pravicová vláda, ja upozorňujem, pravicová vláda v Českej republike zrušila práve takýto experiment a nepokračovala v tomto načatom kvázi diele. Načatom diele preto hovorím, lebo ja dnes neviem, čo je výsledkom vôbec superhrubej mzdy. Lebo len matematicky takýmto spôsobom prepočítať niečo a povedať, že toto je nejaká reforma, to pre mňa nie je nejaký výsledok.
Výsledok je to, musím sa zaoberať tým, čo to prinesie pre štátny rozpočet alebo rozpočet verejných financií, čo to prinesie pre zamestnávateľov, čo to prinesie pre zamestnanca. Prinesie to viac pracovných príležitostí? Prinesie to, povedzme, zlepšenie podnikateľského prostredia, prípadne to prinesie nejakú úsporu v štátnom rozpočte? No, bohužiaľ, keď sa nad tým zaoberám alebo keď sa tam zamyslíme nad superhrubou mzdou, tak po prvé, neprinesie pre štátny rozpočet príjmy. Naopak, v prvých rokoch sa uvažuje o výpadku. A si myslím, pokiaľ si dobre pamätám, asi viac ako 50 miliónov eur a v ďalších rokoch je to tiež nejaká, nejaké, nejaká, nejaké, v čiastkach sa to pohybuje. Čiže uvažujem o tom, že to je ďalší výpadok v Sociálnej poisťovni, ktorý sa určite, bude musieť byť nahradený nejakými, nejakým transferom peňazí zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne. Čiže ak to z tohto pohľadu neprináša nič.
Čo prináša z pohľadu zamestnanca? Z pohľadu zamestnanca podľa môjho názoru neistotu a dosť významnú neistotu, vzhľadom k tomu, že ak zamestnanec bude prepočítaný k 31.12., k 31.12., jeho mzda bude prepočítaná na nový rok alebo teda k 1. januáru, tak vlastne dostáva mzdu, ktorá je adekvátna mzde, ktorá bola v tom decembri. Len, čo sa stane po ďalších mesiacoch? Čo bude s kolektívnym vyjednávaním? Ako bude valorizácia týchto, týchto platov? To už nikde nie je spomínané. V tom kontexte, tej zložitosti výpočtu tej superhrubej mzdy, ja si myslím, že tie kolektívne vyjednávania nebudú mať žiadny efekt a zamestnávatelia sa vlastne uspokoja s tým, že prezentácia zvýšenia čistého príjmu pre zamestnanca je dostatočným riešením, aj napriek tomu, že v kontexte je to, že v budúcom roku sa očakáva s rastom inflácie, s rastom inflácie viac ako trojpercentnej. Čiže v konečnom dôsledku neočakávam, že rast reálnych miezd práve z titulu, práve z titulu zavedenia superhrubej mzdy by nejakým spôsobom bola zabezpečená. Čiže pre zamestnanca určite je to neistota, neistota v ďalších mesiacoch. Čo ak zamestnávateľ povie, no, tak si zarobil nejaké jedno percento, tak teraz ti, povedzme, znížim, povedzme, tú mzdu v ďalších mesiacoch? Alebo to bude nejakým spôsobom mať možnosť, manévrovací priestor. Ďalšou vecou je to, že ideme do, v čase, keď je, keď sa predznamenáva recesia, keď sa predznamenáva recesia v nielen, nielen teda očakávaná v rámci Európskej únie, ale celosvetová. Je očakávaný pokles rastu, rastu ekonomík v budúcom roku. A to sú normálne štatistické údaje, teda to sú informácie, ktoré sú verejne publikovateľné. Čiže očakávame, že jednoducho neporastie globálna ekonomika. A v čase recesie alebo v čase poklesu očakávame, že takéto experimentné veci môžu práve, naopak, ešte negatívne dopadnúť práve na zamestnanosť ľudí na Slovensku vzhľadom k tomu, že buď bude zamestnávateľ ešte ďalej tlačiť týchto zamestnancov, aby odchádzali do živnosti, prípadne bude sa snažiť minimalizovať, minimalizovať svoju zamestnaneckú časť ľudí.
Čo to prinesie pre zamestnávateľa? Pre zamestnávateľa, už som čítal niekoľko stati o tom, že zamestnávateľa relatívne nemajú problém so superhrubou mzdou. A myslím si, že asi sa veľmi málo zamýšľajú nad tým, čo bude právnym dôsledkom tohto, tohto, tohto dopadu na zamestnávateľa. Právnym dôsledkom na zamestnávateľa bude to, že doteraz zamestnávateľ platil včas alebo platil z 48 percent alebo 48 aj niečo percenta, platil 13 percent zamestnanec, 35 percent platil zamestnávateľ. Problém bolo to, že ak strhol zamestnávateľ zamestnancovi tých 13,4 percenta a neodviedol čo len jeden cent, bol to trestný čin pre konkrétneho konateľa v danej, v danej firme, v danej spoločnosti. Problém dnes vzniká ten, že ak tých 28 percent, ktoré strhne zamestnávateľ zamestnancovi, a neodvedie čo len jeden cent, je to trestný čin z pohľadu zamestnanca, pardon, zamestnávateľa. Teda konateľ je trestnoprávne zodpovedný za neodvedenie čo len jedného centu. Problém je, že, pán minister, neviem, či ste si pozerali na, na jednotlivých úradoch, sociálnych úradoch, či teda majú títo zamestnávatelia žiadosti o to, aby jednoducho mali nejaký splátkový kalendár voči splácaniu tých 35-tich percent, ktoré doteraz žiadali od týchto jednotlivých úradov, možnosť nejakých splátkových kalendárov o to, aby jednoducho zabezpečili jednoduchú reprodukciu svojej výroby. A hovoríme o čase recesie. Čase recesie, kde každý zamestnávateľ bude mať, alebo každý podnikateľ bude hľadať každú, každý cent na to, aby zabezpečil svoj efektívny chod svojej spoločnosti. V čase recesie my ideme pritvrdzovať podmienky, kde X podnikateľov má dnes splátkový kalendár na splácanie dlhov voči Sociálnej poisťovne. Po novom, nezaplatenie čo len jedného centa je trestný čin. Trestný čin, ktorý dnes v každom prípade my týmto zákonom budeme nejakým spôsobom kodifikovať.
Čiže zamestnávatelia, ktorí dnes podporovali a boli, by som povedal, hybnou silou pravicovej politiky alebo, by som povedal, koaličných, koaličných strán, dnes podľa môjho názoru veľmi, veľmi rýchlo precitnú. Precitnú v tom, že jednoducho dnes sa dostávajú do dvojitej situácie. Okey, súhlasím s tým, v konečnom dôsledku sa bude plniť možno viac pokladnica Sociálnej poisťovne, o tom nepochybujme, ak teda sa nechcú dožiť nejakého trestného činu, ale zároveň uvažujte v, teda v podmienkach tohto zamestnávateľa, podnikateľa, čo bude robiť. Bude zvyšovať zamestnanosť? No to určite nie. Bude uvažovať, akým spôsobom, povedzme, znížiť teda náklady na takéto, na takéto, povedzme, experimenty? Áno, bude hľadať. Buď to bude tlačiť toho daného človeka do živnosti, prípadne bude hľadať, akým spôsobom sa ho zbaví. Čiže, preto hovorím, aj zo strany zamestnávateľa, aj zo strany zamestnanca to nebude jednoduchá záležitosť. Už nehovorím o živnostníkoch a, povedzme, umelcov na vlastnej nohe alebo proste ďalších voľnej, voľnej teda profesie. V každom prípade toto môže nastať a toto bude aj ďalším problémom, že teda, ak bude tlačiť zamestnávateľ do živnosti, zistíme, že tie živnosti dnes po novom alebo v novom systéme už budú náročnejšie alebo bude náročnejšie na tú výdavkovú časť pre každého živnostníka, ako je to v doterajšom systéme.
Čiže, keď to zhrniem, povedzme, tak dostaneme sa do problémov. Neriešime štátny rozpočet alebo rozpočet verejných financií, lebo, naopak, ho sčasti budeme zaťažovať. Pre zamestnancov je to riziko. A zamestnávatelia podľa môjho názoru veľmi v krátkom čase precitnú a v čase recesie sa to ešte podľa môjho názoru dvojnásobne ukáže.
Teraz sa ešte vráťme k zamestnávateľom. Hovorí sa o tom, že áno, tá superhrubá mzda bude nejakým spôsobom zjednodušením tohto celého systému. A včera dokonca pána ministra som počul, ako vysvetľoval, veľmi úpenlivo otázku, ktorú dostal od poslaneckého klubu SaS, teda vlastného poslaneckého klubu, ako sa zjednoduší výkazníctvo v tomto systéme. Chcem len upozorniť, pán minister, aj doteraz máme len dva výkazy. Ten výkaz zdravotného poistenia zostane naďalej, ten bude sa podľa jednotlivých zdravotných poisťovní vykazovať a máme dnes tiež iba jeden výkaz o sociálnom poistení. Je pravdou, že rozčlenený na ďalšie položky. Čiže tie výkazy budú len dva tak isto, ako budú po tejto superhrubej mzde. Čiže nejako, by som povedal, jasné, výpočty v jednotlivých fondoch určite tam odídu, lebo jednoducho bude iba jeden výpočet, teda 19 percent, 8 percent zdravotného poistenia zostane. Ale iba zavádzať tým, že bude papierov podstatne menej, to nie je celkom ako jednoznačné. Možno nejaký malý prepočet toho, že bude iba jedna suma alebo jeden prepočet 19 percent. Čiže zase nie celkom zavádzajme týchto ľudí a ja vďaka tomu, že som pracoval dlhé roky, som pracoval aj v praxi, myslím, že to vnímam troška inak.
Teraz ďalej. Pán minister, skúste nám vysvetliť a dúfam, že teda vysvetlite to možno aspoň minimálne po tých písomne prihlásených a že teda nevystúpite len v záverečnej reči, ako chcete zaviesť takúto reformu, ktorá je vážnym zásahom do celého systému riadenia nielen sociálneho, daňového, ale podľa mňa aj spoločenského? Bez nejakej vážnej diskusie? S tým, že prišiel tento zákon určitých spôsobom v takom hrubom fascikli a ľudia mali málo času na to, aby sa zoznámili, verejná diskusia takmer žiadna. A chcem sa opýtať, vy to chcete zaviesť...? Dnes máme prvé čítanie, technicky uvažujem, dnes máme prvé čítanie, je september, druhé čítanie bude prelom niekedy október, povedzme, november, máme mesiac na to, na podpisovanie zákona, zákon bude podpísaný niekedy na prelome november - december. Koľko majú podnikatelia času na to, aby tento systém zaviedli do praxe? Pán minister, majú na to necelý mesiac. Nehovoriac o tom, ak sa predĺžia lehoty, niekde, podpisovania týchto zákonov, ak to nebodaj vráti ešte pán prezident, tak ja neviem si predstaviť, ako vy chcete od 1. 1. zaviesť takúto vážnu reformu, ktorá po prvé, mení systém účtovný, daňový a sociálny systém v každej firme. Veď na to sú ďalšie výdavky. Vy hovoríte o tom, že podporujete podnikateľov. V konečnom dôsledku ten podnikateľ musí si zaplatiť "uprate" tohto systému. "Uprate" systému, ktorý bude vykazovať túto superhrubú mzdu v nových podmienkach. V nových podmienkach tých, ktoré mu prinesú teda väčšie náklady a obrovský stres. Ak niekto z vás robil záverečnú uzávierku za daný rok, lebo musíte do dvadsiateho piateho v januári dať DPH, musíte mať uzávierku na 90, možno viac percent hotovú. Čiže vy v čase, keď máte toto stresovať, máte za január vyplatiť superhrubú mzdu na základe formulácie, alebo na základe vzorca, ktorý, mimochodom, nie je jednoduchý, ak si ho, vážení poslanci, pozriete vôbec v celom tom fascikli a vy na základe toho máte zabezpečiť tento prechod za necelý mesiac. No tak toto si myslím, že je veľmi, veľmi nezodpovedné.
Ak niekto prechádza na nový systém, je to normálne kvalifikované a, by som povedal, už aj nejako kodifikované, že potrebuje takáto podnikateľská obec a aj celé, celé to prostredie potrebuje minimálne pol rok až rok, aby sa takýmto spôsobom stotožnila. My chceme zaviesť v čase recesie ešte ďalší bordel? Chceme zatvárať podnikateľov? Chceme ich nanútiť, aby vydávali ďalšie výdavky? Mimochodom, to bolo veľká odozva voči tomu, že sme chceli zaviesť fiškálne pokladne, my sme bojovali o to, aby čím skôr boli, teda aby boli zavedené. No bol tu veľký odpor, že teda tu bude ďalší výdavok podnikateľov v čase, keď teda sú, očakávajú recesné časy. To by bol možno menší výdavok, ako dnes touto superhrubou mzdou na poslednú chvíľu budeme im to zavádzať, pričom fiškálne pokladne, upozorňujem, pán minister, by priniesli, by priniesli pre štátny rozpočet veľký, veľký príjem, ktorý by v konečnom dôsledku mohol kryť aj tieto výpadky Sociálnej poisťovne. My namiesto toho urobíme niečo na poslednú chvíľu a očakávame, že podnikatelia urobia všetko pre to, aby jednoducho od 1. 1. všetci mali superhrubé mzdy a všetci boli super spokojní. No to, podľa môjho názoru, jednoducho nejde.
Ak toto vy očakávate, takýto ľahký alebo hladký priebeh, tak to môžem vás upozorniť, že podobný systém bol v roku 2004, zákon o sociálnom poistení, ktorý, mimochodom, mal asi stopäťdesiat pozmeňovacích návrhov; myslím si, že bývalý exminister by to vedel potvrdiť; kde bol chaos na chaos a kde sa to opravovalo, tento zákon, ja neviem v dvadsiatich, tridsiatich novelách sa opravoval tento zákon.
Ja nedovolím si povedať, pán minister, lebo fakt nečítal som od slova do slova celú túto bichľu, ale je to tak náročná vec, kde sa mení stodvanásť zákonov, kde sa menia, keď som si len pozeral tie finančné, daňové zákony, to je obrovská škála toho. Ja si dovolím povedať, že tam sa nájdu aj chyby, ktoré dnes určitým spôsobom prinesie aj život, ale aj chyby, ktoré, povedzme, neboli, neboli, povedzme, tou kodifikáciou alebo tou prácou, lebo si myslím, že to bola práca relatívne v strese, jednoducho vychytané.
Čiže v takejto atmosfére my ideme zavádzať superhrubú mzdu a chceme vytvárať tlak aj na opozíciu. Opozícia, poďte s nami do toho, poďme vytvoriť niečo, čo zjednoduší prácu pre podnikateľov, pripraví ich na tento systém a vytvorí im podmienky na to, že v konečnom dôsledku toto prinesie efekt, celospoločenský efekt. Lebo to sa nedá len rozprávať o tom, že tak tomu pomôžeme a tomu už nie, toho škrtnem, alebo toho nepotrebujeme. Takto sa jednoducho nezavádzajú, by som povedal, lepším spôsobom, dosť prelomové veci. Aj napriek tomu, že ja vnímam, že je tu snaha o zjednodušenie tohto systému. Toto v konečnom dôsledku nedonesie zjednodušenie, ale obrovský chaos. Obrovský chaos. Ja nechcem predpovedať, ale v konečnom dôsledku táto norma, ak bude zavedená od 1. 1., ja dovolím si povedať, bavil som sa s niektorými ľuďmi, ktorí sú z tejto podnikateľskej oblasti alebo z tohto podnikateľského života, nemajú dokonca ani šajnu o tom, čo sa dnes pripravuje. A my, Národná rada, ich dovedieme k tomu, že jednoducho tak, a teraz to musíte zaviesť tak, aby ste boli spokojní.
V konečnom dôsledku, nechcem tu experimentovať, myslím, že tu bolo veľa sociálnych aspektov postavených a nechcem hovoriť ani o Medzinárodnej organizácii práce, ktorá, nechcem to dlho rozvíjať. Ale iba jeden malý fakt, pán minister, na vašom mieste by som zavolal do Medzinárodnej organizácie práce a povedal: "Páni, ja končím so zmluvou Medzinárodnej organizácie práce." Je to korektné. Je to korektné, treba povedať, áno, končím, jednoducho nebudem dodržiavať pravidlá, ktoré sú tam. Je to korektné, máte na to právo, ste minister vlády, vláda vám to odsúhlasí, môžete zavolať, môžete napísať list. Ale ten nikde nevidíme. My len pod rúškom toho, že to nejako prejde, takýmto nejakým spôsobom sa snažíme obchádzať niečo, čo sú nejaké medzinárodné pravidlá. Veď voči tomu, si myslím, že ak nepodpíšeme, alebo nedokodifikujeme teda protokol alebo teda nejaké normy Medzinárodnej organizácie práce, predsa to nie je, by som povedal, trestný čin. V každom prípade ale by bolo dobré, aby ste toto prejednali, aby ste im jednoducho dali na vedomie, že takúto vec zavádzame a takouto vecou ideme znižovať úroveň alebo úroveň istôt jednej skupiny ľudí. Čiže je to, toto je celý balík problémov, ktoré, si myslím, že je veľmi dôležité, aby ste si uvedomili. A pevne verím, že vystúpite a vysvetlíte, že už 99 % podnikateľov vie o tom a vie, čo má robiť od 1. 1. Toto, toto, ak chcete takýmto spôsobom natvrdo zaviesť, tak sa to presne odzrkadlí, ako to bolo v roku 2004. A bude tu len podľa môjho názoru obrovský chaos, obrovský problém. Už nechcem povedať alebo nechcem rozprávať o druhom pilieri.
A teraz sa poďme pozrieť na tú druhú stránku veci. Druhú stránku veci, ktorá pod rúškom superhrubej mzdy sa rieši v zákone o sociálnom poistení. Mne sa strašne páčilo v tej dôvodovej správe, ako bolo napísané, že systém, dôchodkový systém, teda hovorí sa o prvom pilieri, je nesystémový a neudržateľný. Pán minister, viete, kto zavádzal tento systém? Viete, kto zavádzal, kto dal základné kontúry tohto systému nesystémového a neudržateľného? No váš koaličný partner. Je tu pán, a predpokladám, že tu niekde možnože je, pán poslanec Kaník, exminister, ktorý bol tvorcom tohto systému, ktorý vy hovoríte, že je nesystémový a neudržateľný. Ja som zvedavý, akým spôsobom bude reagovať na tú dôvodovú správu, ktorú sme mu jasne, ja neviem, doslova nejakým spôsobom do očí napľuli, ako neviem, ako sa vyjadriť inak, ale jednoducho ukázali, že ten systém, ktorý teraz bol, bol zlý.
Ja chcem veriť tomu, že ten systém, ktorý vy teraz navrhujete, nebude niekto písať o ďalších päť rokov, že je nesystémový a neudržateľný. Akiste vnímam to, že pod rúškom superhrubej mzdy dnes prejde to, čo sú zase veľmi prelomové veci, ktoré sa týkajú sociálneho poistenia. To po prvé. Zmena odchodu, odchodu veku do dôchodku, systém, ktorý je tam načrtnutý. Je tam napríklad nová valorizácia. Pán exminister Kaník zaviedol švajčiarsky model, ktorý bol založený na inflácii a na raste miezd. Dnes už to hovoríte len na dôchodcovskej inflácii. Je jasné, že už na základe toho alebo na báze toho nielen to, že reálne mzdy na Slovensku klesajú prvýkrát v histórii po x veľa rokoch, tak sa tu stane to, že aj tá dôchodcovská inflácia bude ešte nižšia. Ešte nižšia, ako to postihne, povedzme, oblasti rastu reálnych miezd.
Čiže v konečnom dôsledku môžeme očakávať, že kompenzáciou tohto, čo dnes dáte, nejakých 0,5 % priemerne, zvýšite, kompenzácie budú veľké škrty, ktoré sa týkajú v oblasti sociálneho poistenia. V oblasti sociálneho poistenia, ktoré, ktoré v konečnom dôsledku neuvidíme dnes, zajtra, ani možno za rok, ale za niekoľko rokov. Veď ten systém priemerného osobného mzdového bodu, ktorý dnes je zavedený, vychádza z premisy znižovania tohto celého systému a znižovania budúcich dôchodkov. Áno, vnímam ako určitým spôsobom solidárnosť tohto systému ako dôležitý jav, ale zároveň chcem upozorniť, že tá solidarita je len jedným znakom toho celého riešenia. Druhým znakom je to, že vy chcete ušetriť tieto peniaze v tomto systéme a vlastne chcete určitým spôsobom, to celé je postavené na tom, že toto celé alebo tú celú reformu zjedia budúci dôchodcovia. Zjedia ju v plnej miere a dokonca ešte s nejakými úsporami.
Tá analógia ma napadla aj ďalšia. My hovoríme o tom, že máme povinný vstup, alebo teda návrh je vládny návrh zákona o povinnom vstupe do druhého piliera. V konečnom dôsledku vy už podľa tohto návrhu úpravy a hlavne u mladých ľudí, myslím, že nájdete odozvu, že vy nepotrebujete povinný vstup do druhého piliera, lebo ak budete znižovať, ak bude povinný prídel, štvornásobok priemernej mzdy povinný prídel do fondov, štvornásobok priemernej mzdy a vy budete tlačiť na to, že teda ten priemerný osobný mzdový bod, teda sa postaví až na úroveň jednotky, teda priemernej mzdy, tak sa zníži až natoľko, že tí ľudia, ktorí odvádzajú viac do Sociálnej poisťovne, budú uvažovať o tom, že ten druhý pilier bude pre nich určitým spôsobom zaujímavý, už vzhľadom k tomu, že teda tí, čo budú do toho vkladať, povedzme, podstatnú väčšiu časť peňazí, oni v konečnom dôsledku dostanú podstatne menej.
Ja ešte raz opakujem, za solidárnosť tohto systému som, ale nie na to, aby celú takúto reformu určitým spôsobom mali na seba stiahnuť ľudia, dôchodcovia, prípadne vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky. Sú tam, myslím, že riešené ďalšie sociálne skupiny, nevyriešený problém, problém zamestnávania, zamestnania a zároveň poberania invalidného dôchodku, zamestnania a starobného dôchodku a ďalšie. Je tam plná plejáda takýchto, by som povedal, nuansou, ktoré v konečnom dôsledku budú znižovať nejaký sociálny aspekt tohto celého riešenia.
No, myslím si, že asi v tomto bode možno skončím a možno, keď pán minister vystúpi, tak možnože v tej ústnej rozprave sa prihlásim a budem možno reagovať na to, čo teda povie a rád by som si vypočul. Ale nedá mi, aby som nezakončil svoj príhovor tým, vážené dámy a páni, a neviem, či ten názov tej superhrubej mzdy nie je odvodený od kostýmu, ktorý používa pán predseda Národnej rady ako superhrdinu. Tak ja neviem, že či ten kostým Supermana nie je zároveň nejakým motivadlom na to, že dnes používame pojem superhrubá mzda. Ja sa už dnes, dnes mám strach, do akého kostýmu sa oblečie najbližšie pán predseda Národnej rady, lebo neviem, či to nebude nejaký kostým niečoho, čo nám bude ukazovať, kde Slovensko pôjde po zavedení tejto superhrubej mzdy.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. My sa s pánom poslancom Burianom poznáme niekoľko rokov a naozaj by som si nedovolil spochybňovať jeho motivácie, keď hovorí o obavách z hľadiska byrokracie, administratívnej záťaže pre podnikanie.
Na druhej strane nedá mi sa k tejto téme nevyjadriť, keď upozorňoval na problémy so zavedením možnej superhrubej mzdy. No, štyri roky sa tu nič nerobilo. Počas vašej vlády sa jeden z desiatich zákonov, ktoré sú najdôležitejšie pre podnikanie, menil v priemere raz za dva týždne. Administratívne zaťaženie sa absolútne neznížilo, práve naopak. Problémy, ktoré sú aj spojené s mzdovou agendou a s agendou daňovou a odvodovou, sú také veľké, že superhrubá mzda a návrh, ktorý je predložený, naozaj zníži byrokraciu. Áno, vyvolá si jednorazové náklady a vstupy, avšak tie budú mať taký vysoký prínos, že všetky zamestnávateľské a podnikateľské združenia podporujú túto reformu, pretože vedia, ako veľmi podnikateľom v skutočnosti pomôže.
Táto reforma súvisí aj so zavádzaním programu UNITAS. Neviem, koľko ľudí si na Slovensku uvedomuje, a vychádza to napríklad aj z projektu Singapur ministerstva hospodárstva, aký veľký prínos táto reforma bude mať, že už v roku 2013 by nám napríklad daňové priznania mali chodiť predvyplnené a malo by ich stačiť vytlačiť a podpísať, pretože všetky údaje zo všetkých zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne a daňových úradov tam už jednoducho budú pripravené vopred a odpadne obrovská byrokratická záťaž pre občanov.
Preto si nemyslím, že problém, na ktorý upozorňujete, je až taký významný, avšak samozrejme, absolútne súhlasím s tým, že s administratívnym zaťažením a s byrokraciou treba niečo robiť a táto vláda je po mnohých rokoch prvá, ktorá sa v tejto oblasti naozaj snaží.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Burian, súhlasím s vaším názorom, že takto zásadná zmena by sa mala chystať v spolupráci aj s opozíciou, že by to nemalo byť vlastne iba nejaký koaličný výmysel a koaličný zákon, alebo teda koaličná novela zákonov, mnohých zákonov. Len so stranou SMER je ten problém, že vy iba prezentujete ochotu byť ústretoví a dohodnúť sa na niektorých veciach, ale potom, keď od vás niekto chce, aby reálne ste k niečomu pristúpili, tak už, keďže je to mimo kamier, tak už tak nato už nepristúpite. Jednoducho hráte iba divadlo a ste čisto marketingová strana, ktorá potrebuje ľudí oblbovať s tým, aká je ústretová a ako chce strašne spolupracovať a ako chce dobre pre Slovensko, ale v skutočnosti tie vaše kroky tomu nezodpovedajú.
Ale ešte raz hovorím, súhlasím s tým, že takto zásadné zmeny by sa mali vždy chystať ako v spolupráci medzi koalíciou a opozíciou, lebo nie je správne, aby takéto zmeny sa prijali a potom po zmene vlády sa znova, vzhľadom na to, že niekto má iné predstavy, opäť menili. Takže možno to by som aj trochu zase vytkol tejto novele, že sme do toho nevtiahli opozíciu lebo by to bolo určite na prospech veci a pomohlo by to stabilite navrhovaných zmien.