22. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, začnem svoj príspevok v rozprave možno troška ináč, ako sa doteraz uberala celá diskusia. Chcel by som si položiť dve otázky, ktoré pokladám za veľmi aktuálne, pretože sa mi zdá, že celá diskusia, ktorej sme svedkami, myslím si, na rozdiel od opozície, ktorá ju pokladá za nedostatočnú, že tá diskusia je rozsiahla a trvá už dosť dlho, pretože fakticky trvá od novembra minulého roka. To, čo by som tej diskusii vyčítal, je skôr niečo iné, že ona ako keby sa konala vo vzduchoprázdnom priestore.
Myslím si, že existujú dve základné otázky, na ktoré treba asi hľadať odpoveď. Teda po prvé, to, čo sme sa nedávno dozvedeli, je, že Slovensko stráca konkurencieschopnosť. To je veľmi varovná vec. Z tohto hľadiska každá reforma, ktorá smeruje k tomu, čo sa sa vlastne konkurencieschopnosti týka, a to sú vždy tri otázky - otázka korupcie, otázka byrokracie a otázka premrštenej administratívy, ale to znamená šikanovania občanov, veď to treba povedať rovno. Teda som presvedčený o tom, že všetko, čo vedie k zvýšeniu konkurencieschopnosti, či sa to týka znižovania korupcie, odstraňovania administratívnych prekážok a šikanovania ľudí, a teda aj debyrokratizácie, je veľmi dôležité. Z tohto hľadiska vnímame v OKS celú  reformu pozitívne. Hovoríme to od začiatku diskusie a hovoríme to preto, že naozaj z tohto hľadiska, z hľadiska konkurencieschopnosti, z hľadiska  lepších podnikateľských podmienok na Slovensku, ale to znamená aj z hľadiska lepšej životnej úrovne, ale aj kvality života, je tento typ reforiem dôležitý.
Druhá otázka je ale rovnako dôležitá a týka sa súčasnej situácie. My vieme, že žijeme a budeme žiť v situácii, v ktorej je Európa v trvalej kríze, že tá nádej, ktorú si Európska únia spájala s tým, že kríza, ku ktorej došlo pred niekoľkými rokmi,sa odstráni, ukázalo sa, že táto kríza odstránená nebola a nemohla byť odstránená. Treba to povedať rovno, pretože nástroje, ktoré sa používali na odstránenie tejto krízy, nemohli viesť k jej odstráneniu. To je iná otázka, týka sa toho, že sa nedá riešiť žiadna veľká kríza v žiadnom takom veľkom celku, ako je Európska únia tým, že sa na dlhy navyšujú ďalšie dlhy. To proste dá logika veci, že to nejde. A práve preto bol ten pokus riešiť európsku krízu navyšovaním dlhov dlhov a takto by sa dalo pokračovať, pretože ak to pôjde takto ďalej, no tak to bude navyšovanie dlhov, dlhov, dlhov a pôjde to len k stále zvyšujúcim príznakom kríz a stálemu pretrvávaniu ekonomických kríz. Sme v tejto situácii, je to situácia reálna a pre nás je jednou zo základných otázok.
Ak sme v takejto situácii, tá situácia znamená pre nás aj to, že sa musíme v stále väčšej miere spoliehať na vlastné domáce podnikanie. Toto robí a bude robiť každá európska krajina, bez výnimky. A robí to. A teraz idem k druhému aspektu celej  reformy, ktorá sa týka práve tejto otázky. Pokladáme za neracionálne, aby sa v tejto situácii, ktorá si vyžaduje - ak už nie nejakú zvýšenú podporu poľnohospodárov, malých a stredných podnikateľov, všetkých typov živností, dohodárov, všetkých typov činností v kultúre, ktoré sú spojené so živnosťami, ale týka sa to napr. aj vinárov, vinohradníkov a otázky zavádzania daní pre túto vrstvu - ak v tejto situácii chceme ísť týmto smerom, to znamená, že chceme poškodzovať rozsiahle vrstvy spoločnosti, ktoré sa sami živia, živia veľmi často svoje rodiny a živia aj iných ľudí a tvoria základ zamestnanosti na Slovensku, tak si dovolím povedať, že v takom prípade by išla celá táto reforma  proti svojmu vlastnému zmyslu. Pretože ona by v podstate poškodzovala práve tých, ktorí potrebujú zjednodušenie celého toho systému najviac, ale zároveň, ak sa v reforme hovorí, že sa majú zrušiť paušály, ktoré významným spôsobom zjednodušujú a debyrokratizujú celý systém účtovania práve pre tieto rozsiahle vrstvy ľudí, no tak potom to ide vlastne proti pôvodnému zmyslu reformy, tak ako je nastavená.
Chcel som povedať tieto dve veci hneď na začiatku svojho vstupu, aby bol zreteľnejší náš postoj. Teda, že na jednej strane podporujeme všetko to - a nielen pri tejto reforme, ale vo všetkých činnostiach tejto vládnej koalície - podporujeme všetko to, čo vedie k znižovaniu korupcie, všetko to, čo vedie k debyrokratizácii celého systému a všetko to, čo vedie k zníženiu administratívy, k zníženiu šikanovania ľudí. Ľudia už majú plné zuby toho, ako chodia a musia chodiť na kadejaké úrady, ako sa k nim správajú úradníci, ako sa zvyšuje neskutočným spôsobom papierovanie a ako musia vlastne prichádzať so stále novými a novými papiermi, ktorým ľudia nerozumejú a nemôžu rozumieť. To je neskutočne frustrujúce a či to robila dnešná opozícia, keď bola vo vláde, alebo či to robí dnešná vládna koalícia, je to voči ľuďom nepoctivé a nefér.
Ak som teda povedal  A, že podporujeme všetko, čo vedie k znižovaniu korupcie, k znižovaniu administratívnej záťaže a teda šikanovaniu ľudí a k zníženiu byrokracie, chcem povedať aj B. Pokladáme za neracionálne spájať celú  reformu s postihovaním takých sociálnych vrstiev, ktorých sa má týkať, a ktoré tvoria a budú tvoriť v najbližšom čase základ našej zamestnanosti a základ normálne fungujúcej ekonomiky. Jednoducho si myslíme, že to nejde dohromady. My sme sa podieľali na celej veľmi rozsiahlej diskusii, ktorá na túto tému prebiehala, a od začiatku sme hovorili len to isté. Že treba zjednodušiť, debyrokratizovať, sprehľadniť celý daňovo-odvodový systém, ale nie na úkor takých rozsiahlych skupín obyvateľstva, ktoré sú pre normálny chod ekonomiky tejto krajiny nevyhnutné, a sú soľou jej ekonomiky.
Z tohto hľadiska sú pre nás niektoré argumenty, ktoré sa v tejto súvislosti uvádzajú ako protiargumenty, dosť nepochopiteľné. Ja ich skúsim spomenúť, pretože sa týkajú vlastne celej tej diskusie, ktorá fakticky prebieha, skoro rok.
Tým prvým argumentom je, že každá reforma bolí. Ja si myslím, že tu si zvolila vládna koalícia veľmi zlú rétoriku, pretože ako chce ľuďom, alebo ako chceme, aby som sa z toho nejako nevyvliekal, ako chceme ľuďom zmysel takejto rozsiahlej reformy predložiť, keď im povieme, že ich bude bolieť. A nie je na to pritom dôvod.
Druhý argument, ktorý sa používa veľmi často, je to, že ide o nastolenie spravodlivosti. A to spravodlivosti voči zamestnancom. My sme za to, aby sa odvody zamestnancom postupne znižovali. Ale znova, nie na úkor iných sociálnych skupín. A nie na úkor toho, že sa tu vytvára nejaká sociálna revnivosť alebo sociálna závisť jednej skupiny voči druhej, to pokladáme za škodlivé. Doslova za škodlivé. Vieme si predstaviť, že sa dajú nájsť zdroje, finančné zdroje na to, aby sa odvody zamestnancom dali znižovať. Sme v rozsiahlej diskusii s ministerstvom financií, predložili sme ministerstvu financií v marci tohto roka veľmi rozsiahly projekt možného znižovania verejných výdavkov. Podieľame sa na práci pracovnej skupiny na ministerstve financií, ktorá sa týmito možnosťami má zaoberať. Želali by sme si, aby táto práca bola oveľa efektívnejšia a aby najmä dospela k nejakým konkrétnym výsledkom. To, čo môžem v tejto chvíli povedať, je na základe prebiehajúcej diskusie, že minimálne došlo k významnému prieniku tých bodov, ktoré sa týkajú možného znižovania verejných výdavkov, medzi OKS - SaS. To znamená, že veľmi významné znižovania verejných výdavkov, sa zdá, že nie sú len nejakou predstavou nejakej jednej politickej strany, ale že sú možné a reálne. Ale ešte raz. Pokladáme tú diskusiu za liknavú, želáme si, aby to bola nielen diskusia, ale aby viedla ku konkrétnym výsledkom a máme pri tom na mysli aj možné znižovanie odvodu pre zamestnancov.
Nepokladáme však za spravodlivé, aby spravodlivosť pre jedných sa nahrádzala nespravodlivosťou pre druhých. Nemožno dosiahnuť nikdy nijakú spravodlivosť jedných, keď je na úkor druhých. Nespravodlivosť na úkor samostatne zárobkovo činných osôb nie je v tomto zmysle spravodlivosťou. Ja hovorím, že argumentácie tohto typu pokladáme za zavádzajúce a nepoctivé. Za rovnako nepoctivé pokladáme to, čo urobil štatistický úrad. Hovorím to nerád, ale doslova to pokladáme za nehoráznosť. Štatistický úrad urobil výskum, na základe ktorého si myslí, že zistil, že existujú rozsiahle skupiny živnostníkov, ktorí sú falošnými živnostníkmi, a čo je ešte horšie, v terminológii štatistického úradu živnostníkmi z donútenia. Pokladáme sám termín živnostníkov z donútenia za absolútne zlyhávajúci. V slobodnom svete nemôže byť práca z donútenia. Neexistuje práca z donútenia. Nútené práce sú termínom, ktorý existoval len v totalitných režimoch. Akonáhle sa zavedie termín práca z donútenia alebo nútená práca, hovorí sa vlastne o tom, že niekto je nútený vykonávať nejakým spôsobom svoju prácu. To je zavádzajúce. Ak to robí štatistický úrad, ktorý má byť charakteristický svojou vecnosťou a presnosťou, je to veľmi smutné. Druhá vec. Štatistický úrad pri svojom výskume, ktorým napočítal stotisíc falošných živnostníkov, vychádzal z údajov, ktoré sú nepresné, ktoré sú falošné. Existujú presné kritériá na to, ako kvalifikovať živnostníkov. Tých kritérií je osem. Vlastný štatistický úrad uvádza, že z tých ôsmich kritérií použil len štyri. To znamená, že takýmto falošným spôsobom sa významne v tom výsledku zvýšil počet tých tzv. falošných živnostníkov. Je to veľmi nepoctivé a taký úrad, ako je štatistický úrad nikde na svete a v žiadnej normálnej civilizovanej krajine by si nič takéto nemohol dovoliť bez toho, aby za to sledoval minimálne verejný postih. Zdá sa, že na Slovensku je to ináč.
Vrátim sa ale ešte k živnostníkom a k falošným živnostníkom. Ani samotné čísla ministerstva financií z posledného obdobia nijakým spôsobom túto katastrofickú správu o neuveriteľnom zvyšovaní počtu falošných alebo nepravých alebo živnostníkov z donútenia nepotvrdzujú. Naopak, za posledný rok hovoria štatistické dáta o tom, že počet živnostníkov sa o jedno % znížil. To znamená, že vyvolávanie nejakých katastrofických nálad, apokalyptických nálad, ako neskutočne sa rozrastá počet falošných živnostníkov, sa nezakladá na faktoch.
V rámci verejnej diskusie to pokladáme za nepoctivé, za zavádzajúce, lebo tú diskusiu, ktorá prebieha, zavádza nesprávnym smerom. Vrátim sa k celému priebehu tej diskusie. Od prvej chvíle sme v rámci tejto diskusie a to aj v písomnej podobe, aj verejne,poukazovali stále na to isté: ak má byť táto reforma spravodlivá, nemá ísť na úkor takých významných a takých dôležitých sociálnych skupín, akými sú SZČO. Nemá ísť ani na úkor takých skupín, ktoré možno nie sú početne také významné, ale sú významné práve preto, že tvoria v podstate nový typ slobodných povolaní, ktorý všade vo svete sa bude iba rozširovať. A to sú slobodné povolania, to sú umelci, to sú ľudia pracujúci v kultúre, dnes sa tomu hovorí tvorivý kultúrny priemysel. Ale sú to veľmi rozmanité skupiny, nemáme na to lepší pojem ako živnosti. Sú to súdni prekladatelia, tlmočníci, sú to vedci, sú to lekári, ktorí pracujú v ambulanciách, sú to ľudia, ktorí pracujú úplne v nových technológiách. A sú to veľmi rozmanité skupiny ľudí, ktoré nemožno vtesnať pod nejakú jednu mustru. A sú to aj umelci. A je to tá časť umelcov, ktorá po roku 1989 neostala natŕčajúc dlane a žiadajúc od štátu, aby ju platil, lebo aj takáto skupina umelcov je rozsiahla, ale je to práve tá skupina umelcov, ktorú toto postihuje, ktorá si sama so sebou vie poradiť, ktorá sa vie sama o seba postarať. Poškodzovať takúto skupinu umelcov a ľudí pracujúcich v kultúre je úplne protizmyselné, pretože je to práve tá skupina ľudí v kultúre, práve tá skupina umelcov, ktorá dáva vzor tým ostatným a dáva vzor správania tým, ktorí plačú, nariekajú, hlásajú koniec kultúry, ktorý akosi nie a nie prísť. Teda je to, aj pre nás by to mal byť vzor ľudí, ktorí sa pohybujú v kultúre, ktorí nám hovoria, hovoria nám to svojou činnosťou, že pochopili, že nemôžu ostať iba s tou otŕčajúcou dlaňou, ale že sa musia sami o seba postarať.
Odpoveďou na všetky naše vystúpenia, verejné vystúpenia a všetky diskusie, na ktorých sme sa zúčastnili, bolo v podstate iba mlčanie, alebo nejaké tvrdenie, že dajte alternatívu. Ja to poviem teraz troška akoby anekdoticky, že viete, alternatívy malo dať samotné ministerstvo financií. Malo postaviť na stôl alternatívy, o ktorých by sa dalo diskutovať. Ale keď sme videli, že nič také sa nedeje, tak sme v podstate takúto alternatívu pripravili a tá alternatíva vychádza iba z jedného. Aby celá reforma daňovo-odvodového systému prebehla čo sa týka zjednodušovania, sprehľadňovania celého systému, ale aby nešla na úkor týchto rozsiahlych sociálnych skupín. Podpísali sme spolu so živnostenskými zväzmi a s umelcami združenými v Slovenskej koalícii kultúrnej diverzity, sme podpísali spoločnú deklaráciu, ktorá tieto body obsahuje. Všetkých tých šesť bodov, ktoré tá deklarácia obsahuje, ide iba jedným smerom, aby reforma nešla na úkor zvyšovania odvodov a daní týchto skupín. Prijali sme to ako záväzok a za záväzok presadzovať týchto šesť bodov to pokladáme a budeme to pokladať aj pri druhom čítaní.
Urobili sme jeden ústretový krok, že sme pochopili posledné stretnutia živnostenských zväzov a umelcov s premiérkou, ale aj s politickými stranami, ako možnosť zmien vládneho návrhu. Je to teda aj z našej strany ústretové gesto, že tento návrh zákona podporíme pri prechode do druhého čítania, ale s jediným cieľom, aby došlo k zmenám vo  vládnom návrhu a to takým zmenám, ktoré by odstránili poškodzovanie jednotlivých, hovorím, veľmi rozsiahlych sociálnych vrstiev, aby sa tomu zamedzilo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj my pokladáme daňovo-odvodovú reformu za veľmi dôležitú a kľúčovú. Sme za to, aby sa uskutočnila, ale sme za to, aby sa uskutočnila spravodlivým spôsobom. Nevidíme jediný dôvod na to, aby sa, ešte raz to iba zopakujem, jedna nespravodlivosť nahrádzala druhou. A najmä v tejto situácii a v situácii, o ktorej všetci vieme, že bude pokračovať, nevidíme žiadny dôvod na to, aby sme postupovali  mechanickým spôsobom, nerešpektujúc dnešnú situáciu a situáciu, do ktorej budeme vstupovať a do ktorej celá Európa, celá Európska únia a eurozóna už vstúpila. My v tej situácii už sme a väzíme v nej absolútne hlboko. Sme presvedčení o tom, že je naprostou povinnosťou Slovenskej republiky starať sa v prvom rade nie o to, čo robia tí druhí, ale starať sa o to, aby my sme hospodárili tak, aby sme nevytvárali dlhy, hospodárili tak, aby sme nevytvárali nezamestnanosť, hospodárili tak, aby sme boli schopní, použijem teraz ten tradičný termín, vytvoriť trvalo udržateľný systém, ktorý môže Slovensko previesť cez tieto búrlivé vody. To je cieľ, ktorý by sme mali mať všetci pred očami, či sa to týka koalície alebo opozície. Niekedy mi tie hry pripadajú ako keby sme si nedostatočne uvedomovali, v akej sme reálnej situácii a že jediné, čo nám môže pomôcť, je to, keď si pomôžeme my sami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Viskupič, Číž, Petrák, Maďarič, Vaľová, Dostál, Kolesík. Celkom sedem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Jozef Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. V niektorých momentoch vášho prejavu som, si myslím, že sa dá veľmi súhlasiť, hlavne s tým momentom, kde hovoríte o tom, v akom stave byrokracia a že tu máme veľmi veľa čo robiť, napĺňať možno nejaké veci v zmysle zavádzania čo možno najviac toho, aby bol celý proces výkonu moci čo najviac odbyrokratizovaný. Napriek tomu si myslím, v jednom momente ma vyrušil najviac váš pohľad na tzv. živnostníkov z donútenia. Keďže pochádzam vlastne z praxe a často som sa stretával s týmto, z môjho pohľadu veľmi nezdravým javom na našom pracovnom trhu, si myslím, že zle nahliadate na problematiku, ak to vidíte, že niekto niekoho núti pracovať. To nie je celkom tak. Tuná ide iba o formu výkonu vlastne práce, kedy pracovný pomer, ktorý sa má robiť  ako pomer na hlavný pracovný pomer je nútený vykonávať inou formou. A toto je veľmi rozšírený jav. A čo by sme mali urobiť, možno by sme sa mali aj zamyslieť, či naši poslaneckí asistenti nie sú práve živnostníci z donútia, lebo myslím si, že ich činnosť takisto napĺňa vlastne všetky znaky hlavného pracovného pomeru. Čiže toto je ten jav. Nejedná sa o prácu z donútenia ani žiadne nútené práce.
Ďakujem.

Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Miroslav Číž, nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán kolega, no ja by som možno ani nemal hlásiť s faktickou poznámkou, lebo autentická kritika materiálu, ktorého ja alebo možno viacerí považujeme za zločinný, je svojím spôsobom vítaná. Keď dokonca ani pravicoví kolegovia v koalícii takéto opatrenia nevedia akceptovať. Ale napriek tomu odznelo kopu vecí, ktoré sú zásadne kontroverzné, o niektorej hovoril už pán Viskupič, takže výnimočne s ním môžem súhlasiť. Je to presne tak. Je to až nepochopiteľné, ako môžete hodnotiť tak jav, ktorý je, bohužiaľ, integrálnou súčasťou nášho pracovného prostredia, kde tých ľudí naozaj z faktického donútenia, samozrejme nepriameho viac - menej, okrem prípadov priameho donútenia, a z tohto robiť problém, že štatistický úrad registruje tento moment a uvádza ten rozmer, aby sme mali prehľad, koľko je teda štandardných pracovných pomerov a ktoré majú tento charakter, ktorý je nežiaduci.
V tejto súvislosti jak počúvam od vás či ďalších kolegov, že stotisíc ľudí, ktorí by mali mať nadštandardné mzdy, teda penzie. No pokiaľ viem, tí najväčší vlastníci, najväčší majitelia podnikov majú principiálne platy v starých peniazoch 10-, 12-, 15 tisíc korún. Tí budú mať malé penzie, lebo ich nepotrebujú. Z princípu ich nepotrebujú tí, ktorí platia riadne dane a majú teda aj veľké platy, to rozhodne nie sú veľkí vlastníci. Tí dostávajú svoje hlavné príjmy cez dividendy a tie principiálne nezdaňujeme. A vy ste jeden z koryfejov, alebo strana, ktorú teda reprezentujete najnovšie, práve tohto vulgárneho neoliberálneho pravičiarstva, ktorý zaviedol tento mechanizmus do našej spoločnosti, že práve týmto skupinám vytvárame obrovské daňové výhody, odpisovať všeličo, jazdia na autách, ktoré si vlastne odpíšu cez dane kompletne všetky, a s tým sa nedá nič robiť, pretože ten tlak záujmového globálneho kapitálu, čoho toto je súčasťou, je tak silný, že dá sa o tom iba hovoriť v našom štáte. Nedá sa s tým nič robiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skončili ste, pán kolega?
Pán poslanec Ľubomír Petrák.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja sa dotknem opätovne toho, čo moji predrečníci, a to je otázka živnostníkov z donútenia. Ja osobne by som nekritizoval štatistický úrad, že sa vôbec niekto v tejto krajine začal zaoberať týmto negatívnym fenoménom a že sa ho vôbec niekto pokúsil pomenovať, že sa ho pokúsil aj kvantifikovať. Ako nezakrývajme si oči predtým, že tento jav v spoločnosti existuje a netýka sa len domácich malých a stredných podnikateľov, kde sa dá povedať, že v stavebníctve možno 50, 60 % výkonov je robených takýmto spôsobom. Ale týka sa to aj veľkých nadnárodných firiem, ktoré určitý servis vykonávajú prostredníctvom živnostníkov, a títo živnostníci majú jedného, dvoch odberateľov svojich činností a dôvod je úplne prozaický. Šetria sa náklady na pracovné prostriedky, šetria sa náklady na ochranné prostriedky a v mnohých prípadoch, čo považujem za úplne zverstvo, sa šetria náklady na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci. Lebo poznám prípady, keď demontujú technologické linky v štvor-, päťmetrovej výške z palety položenej na vysokozdvižnom vozíku, čo by v normálnej firme ich vedúcich pracovníkov za toto zavreli. Čiže tento fenomén tu existuje. Je silne rozšírený a ja by som skôr poďakoval za to, že sa ho niekto pokúsil kvantifikovať.

Pán poslanec Marek Maďarič je ďalší prihlásený s faktickou poznámkou, nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec Zajac, vy ste dokonca aj vo vystúpení k tomuto daňovo-odvodovému paškvilu preukázali váš sklon deliť a kádrovať ľudí. Vy ste rozdelili umelcov na tých, ktorí otŕčajú ruku, a na tých ostatných. Takto ste to hovorili. Pričom poškodení majú byť tí ostatní. Mňa by veľmi zaujímalo, ako a podľa čoho vy rozdeľujete tých umelcov na tých, ktorí otŕčajú ruku, a tých ostatných. Ten, čo je honorovaný z nejakých verejných zdrojov, to je umelec, ktorý natŕča ruku? Ja si dovolím tvrdiť, že veľká časť umelcov poberá honoráre aj z prostriedkov štátnych dotácií alebo grantov. Naozaj by ma to zaujímalo a nechápem, prečo ste vzniesli takýto tón, pretože poškodení tým, čo predložil minister Mihál, sú všetci umelci. A v prípade teda, že vy považuje takých umelcov, ktorí boli podporení nejakou štátnou dotáciou alebo grantom, alebo ich dielo vyšlo vďaka dotácii a grantu, tak potom, pán Zajac, to máte ale aj vy doma. A vysvetlite mi to, ktorých umelcov vy takto kategorizujete, že otŕčajú ruku a tých ostatných poctivých, ktorí neotŕčajú. Malá kultúra je úplne legitímne podporovaná aj z prostredia a prostredníctvom štátu a ministerstva kultúry a samospráv a obcí a iných verejných finančných zdrojov.

Pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči, s faktickou poznámkou.