24. schôdza

Vážnosť tejto chvíle mi, ma núti k tomu, aby som povedal, čo si myslím. Nechystal som si toto vystúpenie, takže bude to iba také, taký voľný tok myšlienok a viem, že možno vás teda niektorých urazí a smeráci, samozrejme, teatrálne teraz odídu, aj ostatní. Ale o to úprimnejšie aspoň budem môcť hovoriť. (Ruch v sále.) Tak počkám, kým tu bude kľud a kým páni odídu a dámy. Keď má niekto zlý pocit, v pohode, môže odísť, asi má potom nie práve čisté svedomie. (Ruch a hlasy v sále.)
Myslím si, že väčšina ľudí na Slovensku si myslí a dnes hovorí, že ako tá SaS-ka to pokazila, ako položila vládu a obviňuje teraz poslancov, ktorí tu sú, ktorí ma svojho času vyhodili zo svojho klubu a ktorých nemám vôbec žiadny dôvod preto sa zastávať z toho, ako nezodpovedne rozhodli, aký urobili nezodpovedný krok a ako vlastne vyslovili nedôveru vlády.
Priznám sa, že mám o tom veľmi veľké pochybnosti, či práve SaS je za to zodpovedná. Snažil som sa svoj názor utvrdiť si rozličným spôsobom a dnes pred dvomi hodinami som sa definitívne utvrdil, že celé to, čo zažívame, nie je dôsledok nejakého nezodpovedného správania sa strany SaS. Ale zažívame a prežívame dejstvo, ktoré napísal jeden menší dlhoročný kvalitný politik, a zároveň cynik. (Potlesk.) Volá sa, ten pán sa volá Mikuláš Dzurinda.
Vypláchnem si ústa, v pohode. Viem, že teraz poslancom SDKÚ sa to bude veľmi ťažko počúvať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán kolega, pán kolega, chcel by som vás poprosiť, keby ste rozprávali k veci.

Ja hovorím k veci.

Hovorím k veci, lebo hovorím o súvislostiach, na základe ktorého ideme Slovensku spôsobiť dosť výrazné hospodárske škody, ktoré súvisia s nákladmi na predčasné voľby, a tým pádom si jednoznačne myslím, že hovorím k veci, pán predsedajúci.
Viem, že aj pre vás je to možno nepríjemné počúvať, ale poprosil by som vás, aby ste mi dali aspoň päť minút. Verím, že je to k veci.
Dnes som skúsil, nebudem hovoriť predošlé alebo poviem možno aj teda to, ako som zažíval tie koaličné rady, na ktorých sa hľadala dohoda. Dobre, pánovi Gálovi sa to nepozdáva, tak to skrátim, tak poviem poslednú koaličnú dohodu, koaličnú radu. Na poslednej koaličnej rade som očakával, že strana SDKÚ, ktorá viedla koaličné jednania vo veci eurovalu so stranou SaS, že príde so serióznou ponukou. Pán predseda SDKÚ podhodil strane SaS na koaličnej rade ponuku, akože serióznu, ktorá nemala so serióznosťou nič spoločné. Keď v Častej-Papierničke pred mesiacom ponúkal strane SaS právo veta pri prvom eurovale, tak na koaličnej rade, deň, v podstate v pondelok večer myslím, že to bolo, SDKÚ prostredníctvom svojho predsedu podhodilo doslova strane SaS ponuku, ktorá už nehovorila o práve veta, ale hovorila o zriadení komisie, v ktorej budú zástupcovia jednotlivých strán, táto komisia bude rozhodovať väčšinovo a názor tejto komisie už bude iba odporúčací pre rozhodnutie vlády. Každý, kto vie pochopiť tieto tri vety, ktoré som povedal a rozdiel medzi prvou a druhou ponukou, tak pochopí, že pán Dzurinda si robil z SaS srandu. Jednoducho pán Dzurinda je veľmi dobrý stratég a veľmi dobrý politik, politik ako dobrý nepoviem, ale dobrý, skúsený politik, ktorý vie čítať ľudí a vie, aká je povaha Richard Sulík. Vie, že keď niekto hrá takúto hru s ním, tak nedosiahne nič iné, iba že cúvne, zablokuje sa v svojej pozícii a viac a viac a tvrdšie bude si stáť za svojím názorom, lebo sa bude cítiť urazený. Presne túto hru hral Dzurinda so Sulíkom. Presne do takej pozície ho dostal, a potom sa nemôže čudovať, že nebol ochotný pristúpiť na kompromis.
Ale ešte to poviem inak. Ako, podľa mňa tým, čo sa v pondelok stalo, tak toto je super ináč, ako pán Čaplovič tu nadáva pani Gabániovej, že čo tu sedíš. Ako, to je tá disciplína v SMER-e. Ale dobre, fajn. (Smiech v sále.) Ale toto nás čaká ako, nabudúce, asi štyri alebo osem rokov. To bude tá krásna vláda, kde jeden zavelí a druhí podľa toho skáču. Super, teším sa.
Po tom rozhodnutí v utorok si ľudia na Slovensku, sa pýtajú: A načo všetko toto bolo dobré? Niektorí za tým vidia Dzurindu, niektorí za tým vidia alebo vinia z toho SaS. Priznám sa úprimne, sám som nevedel, kde je tá pravda. Sám som nevedel, či je, či tie, to, čo som zažíval na koaličnej rade, a to, čo som videl, akým arogantným spôsobom sa Dzurinda správa k SaS-ke, či nebol som o tom stále presvedčený, či teda je to jeho hra alebo nie je to jeho hra. Ale po dnešnej skúsenosti spred dvoch hodín som o tom nabetón presvedčený.
Vymyslel som si príbeh. Príbeh o tom, že strana SaS prijíma kompromis, ktorý som v podstate ja navrhoval v utorok a kompromis, ktorý teda znel, že v prvom eurovale bude mať strana SaS právo veta a v druhom eurovale bude mať strana SaS zelenú kartu. S týmto príbehom, že strana SaS to prijala a je možnosť dohody, som išiel za pánom Dzurindom. Jasné, niektorí si poviete, dnes išiel za pánom Dzurindom, pred dvomi hodinami. Áno, priznávam, dnes. Päť minút po dvanástej. Ale my to definitívne rozhodnutie urobíme až možno za desať, za pätnásť minút. Stále bol čas to spraviť. Prišiel som za ním s ponukou, že strana SaS prijíma kompromis, ktorý v podstate potom aj ústami premiérky Radičovej v stredu ráno ponúkli strane SaS.
Ako na to zareagoval pán Dzurinda? Bolo to veľmi zaujímavé. Začínal im klub dole, v miestnosti 76 a vypýtal som si od neho minútku času. Vyšiel von, čo máte. Všetko, úslužný, všetko v poriadku. Keď som mu povedal, že strana SaS prijíma ten kompromis a je teda tým pádom možnosť zvrátiť chod vecí a odstaviť Fica od moci, pán Dzurinda zvýšil tón asi o 150 decibelov, arogantným zase spôsobom sa na mňa otočil a povedal: Vy chcete byť len v médiách a zabuchol za sebou dvere. Tuná podľa tejto skúsenosti každý súdny človek na Slovensku dnes vie, že to, čo zažívame, je Dzurindova hra. A preto viem, že v predčasných voľbách, za ktoré budem hrdo hlasovať, budem bojovať práve preto a budem ľudí presviedčať o tom, že chceme získať ich dôveru, aby sme ľudí typu pán Dzurinda, ktorý hrá odpornú hru s ostatnými ľuďmi, ktorí sa nechajú na to zneužiť, aby sme dostali konečne z politiky. Myslím, že takýchto politikov po dvadsiatich rokoch, koľko v tej politike trávia, je dosť.
Čiže, neverte ľudia tomu, že tuná je to o nejakom, ješitnosti nejakej jednej konkrétnej strany, ktorá nechcela ustúpiť a kvôli tomu povalila vládu. Nie. Tuná je to hra jedného človeka, ktorý dopredu si skalkuloval, presne pozná, akým spôsobom sa ktorý človek správa a vie, akým spôsobom na koho udrieť, aby dosiahol presne ten výsledok, ktorý chce dostať.
Druhý nepriamy dôkaz toho, že hrá, že všetko to je iba o Dzurindovej hre, je to, že sa dohodol s Robertom Ficom tak rýchlo. Myslíte si, ak by to nebola jeho hra, ak by to nebolo dopredu dohodnuté s Robertom Ficom, že by si Robert Fico nepýtal okrem predčasných volieb ďalších možno desať, pätnásť, dvadsať iných podmienok? Myslíte, že nepovedal by Robert Fico: dobre, ale zastavím privatizáciu teplární, zruším transformáciu nemocníc na akciovky a toto by si vypýtal, aby mohol povedať na tlačovke ako dôkaz alebo teda, aby mohol ukázať, aký je on geroj? Nie, toto si Robert Fico nepýtal. Celé stretnutie trvalo trištvrte hodinu a pýtal si iba to, čo de facto už dopredu bolo dohodnuté. Predčasné voľby čím skorej.
To som chcel povedať k tomuto príbehu, ktorý zažívame a myslím si, že ľudia by sa mali minimálne nad tým zamyslieť. Viem, že niektorí mi to neuveria a naďalej budú si obhajovať svojich ľudí, svojich politikov, ktorých zbožňujú a ktorých by na rukách nosili. Je to pochopiteľné. Každý máme nejaké ideály a tvárime sa, že všetko, čo ten ideál náš povie, tak je pravda. Bohužiaľ, v tomto prípade hráme iba odpornú cynickú Dzurindovu hru. Ďakujem. Viac som nechcel povedať. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec Matovič, rokovať sa dá do päť minút dvanásť, do jednej minúty dvanásť, ale jednoducho, naučte sa, že päť minút po dvanástej sa už rokovať nedá. Za to, že euroval bude a vy ste napísali, že Fico bude k tomu ako bonus (pád vlády), veď o tom ste rozhodli aj vy, traja Obyčajní ľudia. Viskupič, Jurinová a Matovič. Martin Fecko sa zachoval ináč ako vy. Zodpovedne a charakterne. Vy, OKS a SaS ste povalili vládu Ivety Radičovej. Ja neviním z toho len SaS, ale aj vás a stranu OKS.

Pán poslanec Gál Gábor.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Matovič, ja už, fakt už prestáva ma to baviť, že furt sa prezentujete a už robíte politickú kampaň na nasledujúce voľby, lebo ako som ja prežíval koaličnú schôdzu, ako som ja na to, ako ja som sa na tom podieľal, čo som všetko povedal. Trošku už téma je vážnejšia. Vymýšľame hrozné konšpiračné teórie, že kto je vinníkom za to, že padla vláda Ivety Radičovej. No viete, odpoveď je veľmi jednoduchá. Treba ísť na webovú stránku Národnej rady Slovenskej republiky, vyhľadať hlasovanie číslo tri a tam máte, kto bol "za", a to ostatné bolo "proti".

Pán poslanec Jurčík.

Igor, nie je to môj štýl, ale musím ti poďakovať, páčilo sa mi to, trafil si klinec po hlavičke a tvojím takým nejakým aktom si dokázal, že kde je sever, aspoň u niektorých ľudí. Ja by som k tomu ešte povedal zopár takých detailov. Netreba sa čudovať, pán kolega, že elementárna logika sa veľmi v tomto parlamente nenosí. To som už povedal predtým. A že samozrejme ani to, že niekto, ani názor sa nenosí. Začalo sa to všetko odvíjať, keď jeden poslanec koalície navrhol pána Trnku za generálneho prokurátora. Vtedy to nevyšlo. Teraz sa to podarilo. Ďakujem.

Pán poslanec Matovič.