26. schôdza

Pán predseda, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa zákona o rokovacom poriadku o tom, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 78 za, 58 proti, 5 sa zdržalo.

Schválili sme návrh.

Súčasne odporúčam v zmysle zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský návrh, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Hlasujeme o návrhu, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 143 prítomných, 80 za, 3 proti, 58 sa zdržalo. 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili.

Odhlasovali sme všetky, okrem jedného, prerokované body odpoludňajšieho rokovania.
Páni poslanci, odporúčam pokračovať v rokovaní 26. schôdze nasledovne - teraz vytvorím priestor na rokovanie výborom, ktorým boli zákony prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme zajtra mohli pokračovať v prvom a druhom čítaní s tým, že zajtra ráno o 9.00 hod. začneme rokovať návrhom zákona o dlhovej brzde a o 14.00 hodine, keďže neboli podané žiadne otázky na členov vlády, môžeme začať rokovať už od 14.00 hodiny návrhom zákona o štátnom rozpočte. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny. Ešte poprosím o strpenie. Pán predseda Procházka a pán predseda Kollár, pán poslanec, predseda Choma.

Ďakujem, ústavnoprávny výbor o 17.45 hodine. Ďakujem.

Finančný výbor bude 17.50 hod., ďakujem.

Ďakujem pekne. Zvolávam rokovanie výboru pre verejnú správu na zajtra o 8.30 h, zajtra o 8.30 hodine. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, dobré ráno prajem všetkým. Dovoľte mi s veľkou dávkou zadosťučinenia, ale aj pocty, aby som mohol predniesť návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Urobím tak, samozrejme, v mene všetkých poslancov klubu politickej strany SMER - sociálna demokracia, ale urobím tak, samozrejme, aj v mene ďalších predkladateľov tohto zákona, ktorými sú Ondrej Matej z SDKÚ, Ivan Švejna z MOST - HÍD-u, Tóno Marcinčin z KDH, Ján Mikolaj z, z, zo strany SNS a Jozef Kollár, samozrejme, zo strany SaS. To znamená v mene všetkých poslancov, ktorí zastupujú všetky poslanecké kluby všetkých politických strán, ktoré sú dnes v Národnej rade Slovenskej republiky.
Hlavným cieľom návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je obmedzenie presúvania neúmerného finančného bremena na ďalšie generácie a zvýšenie dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch. Asi netreba zdôrazniť, akú dôležitosť majú takéto a podobné legislatívne zámery v časoch finančnej a dlhovej krízy. Návrh nového fiškálneho rámca na Slovensku, aj keď je výsledkom dvojročného intenzívneho procesu, je v súlade so zámermi európskych autorít na posilnenie národných rozpočtových rámcov. Nedávno schválená legislatíva na európskej úrovni poukazuje na nutnosť prijatia fiškálnych pravidiel konzistentných s Paktom stability a rastu na národnej úrovni, ktorých plnenie by malo byť monitorované a hodnotené nezávislými fiškálnymi inštitúciami.
Návrh ústavného zákona definuje niekoľko ukazovateľov v článku II, ktoré by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri hodnotení fiškálnej politiky z pohľadu smerovania k dlhodobo udržateľnému stavu. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, základný scenár, čisté bohatstvo štátu, štrukturálny deficit, implicitné záväzky a daňové výdavky jasne vymedzujú rámec pre analytické hodnotenie a monitorovanie fiškálnej politiky.
Popredné miesto medzi nimi má koncept čistého bohatstva, to je úplná novinka, ktorý je základným kameňom filozofie celého návrhu. Čisté bohatstvo je vlastným imaním štátu v ponímaní firemného, firemného vnímania vlastného imania a predstavuje toto čisté bohatstvo dôležitý krok vpred vo zvýšení transparentnosti verejných financií. Nad konceptom čistého bohatstva, ako základným kameňom návrhu, sú definované štyri fiškálne pravidlá. Horný limit na dlh verejnej správy, to je pravidlo, ktoré je asi najviac aj mediálne popularizované a vnímané. Potom sú tam výdavkové limity, osobitné pravidlá pre samosprávy a pravidlá transparentnosti.
Najdôležitejším pravidlom návrhu je naozaj horný limit na verejný dlh, ktorý je dlhodobo zadefinovaný v článku V na úrovni 50 percent z hrubého domáceho produktu. Ale vzhľadom na veľkú súčasnú neistotu ohľadom riešenia finančnej a dlhovej krízy, horný limit štartuje dnes na úrovni šesťdesiatich percent hrubého domáceho produktu a do roku 2028, postupne od roku 2017, každý rok o jeden percentuálny bod klesá až na tých 50 percent, čo je cieľová hranica.
Návrh zákona obsahuje postupné sankčné mechanizmy, ktoré sa aktivujú ešte pred dosiahnutím horného limitu. Po prekročení hranice 50 percent pri tom základnom scenári ministerstvo financií zasiela Národnej rade písomné zdôvodnenie spolu s návrhom opatrení na zníženie dlhu. Po prekročení hranice 53 percent vláda predloží na rokovanie Národnej rady zoznam opatrení na zníženie dlhu a zároveň sa zmrazia platy členov vlády. Ak výška dlhu presiahne 55 percent, a to už začínajú, by som povedal, opatrenia, ktoré začínajú naozaj bolieť, okrem predchádzajúcich opatrení ministerstvo viaže v aktuálnom roku, keď sa dozvie o tom, že, že dlh presiahol 53 percent, v aktuálnom roku viaže 3 percentá výdavkov v štátnom rozpočte, zakazuje sa čerpanie rezervy vlády a premiéra a vláda môže do Národnej rady predložiť iba taký rozpočet, kde nedochádza k medziročnému nárastu verejných výdavkov. V prípade, že by verejný dlh prekročil 57 percent, ako ďalšia sankcia pribudne nutnosť predkladať vyrovnaný rozpočet. Sú to holé a jednoduché vety, ale za nimi sú veľmi, veľmi závažné opatrenia.
Po dosiahnutí alebo pri prekročení horného limitu šesťdesiatich percent sa k všetkým tým predchádzajúcim opatreniam pripája aj hlasovanie, akési povinné vyvolanie hlasovania o dôvere vláde v parlamente. Najtvrdšie sankcie, treba ich vnímať od pásma päťdesiatich piatich percent, sa neuplatňujú dva roky po parlamentných voľbách a tri roky po aktivácii únikových klauzúl. Únikové klauzuly, okrem vojnového stavu, sú definované ako vážna recesia. Skúsenosti s ňou máme z roku 2009 hlavne, tam je to evidentne, evidentne parametricky nastavené na podobnú situáciu, keď došlo k prepadu rastu zo šiestich, vyše šiestich percent HDP do, do poklesu ekonomického rastu skoro piatich percent. Čiže vojnový stav je, je, patrí medzi výnimky a potom je tam otázka, otázka vážnej recesie, ale takisto sa vníma ako, ako možnosť únikovej klauzuly výrazný jednorazový negatívny vplyv na verejné financie, ktorý mohol byť spojený s prírodnou katastrofou a s následným riešením škôd so záchranou bankového sektoru a s realizáciou medzinárodných záväzkov, a to vtedy, ak prekročia tieto opatrenia viac ako 3 percentá HDP v jednom roku.
Druhým fiškálnym pravidlom návrhu ústavného zákona sú výdavkové stropy, ktoré však budú detailnejšie špecifikované a rozpracované v osobitnom zákone neskôr.
Tretím pravidlom sú dodatočné ustanovenia pre hospodárenie samospráv. Už pri hornom limite na verejný dlh sú definované rovnaké požiadavky na rozpočty samospráv ako na celkový rozpočet verejnej správy.
V osobitných ustanoveniach sa ešte definuje aj finančná pokuta, ktorá vchádza automaticky do platnosti, ak dlh samosprávy prekročí 60 percent zo skutočných bežných príjmov z predchádzajúceho roka. Výška pokuty sa vyčísľuje ako 5 percent z rozdielu medzi aktuálnym dlhom a hranicou šesťdesiatich percent.
Okrem pokuty sú dôležitými ustanoveniami aj deklarácia takzvaného "no-bailoutu", keď štát nezabezpečuje platobnú schopnosť samosprávy na jednej strane, ale je tam aj ústavným zákonom zadefinovaná ochranná klauzula pre samosprávy, ktorá hovorí, že štát pri presune nových kompetencií musí súčasne poskytnúť aj zodpovedajúce finančné zabezpečenie. Toto, samozrejme, reaguje na, na skúsenosti samosprávy z minulých období, keď sa tak dialo. Tu musím takisto podotknúť, že spolu s návrhom tohto ústavného zákona v tejto Národnej rade bude po dohode so samosprávou prerokované aj uznesenie Národnej rady, ktoré bude zaväzovať akúkoľvek vládu k tomu, aby, aby urobila akúsi inventúru kompetencií samosprávy s potrebami ich finančného zabezpečenia. Takže toto, o tomto uznesení Národnej rady sa budeme, samozrejme, veľmi úzko baviť práve v súvislosti aj s týmto zákonom.
Štvrtým pravidlom sú požiadavky na transparentnosť, jednak v oblasti základných makroekonomických a daňových prognóz pre rozpočet, ako aj pri definícii obsahu základných rozpočtových dokumentov. Návrh zákona dáva legislatívnu oporu už existujúcim dvom výborom pre makroekonomické a daňové prognózy, ktoré úslužne fungujú pri ministerstve financií už od roku 2004.
Výbory by, výbory by mali zverejňovať svoje prognózy minimálne dvakrát do roka podľa tohto zákona a návrh zákona obsahuje aj minimálne požiadavky na rozpočet a štátny záverečný účet z hľadiska údajov, ktoré musí poskytovať. Tieto kľúčové dokumenty by mali obsahovať konsolidovanú bilanciu, implicitné a podmienené záväzky, daňové výdavky, čisté bohatstvo, ale napríklad aj hospodárenie štátnych podnikov alebo základné parametre stratégie manažovania štátneho dlhu. Spomínané fiškálne pravidlá by mali byť hodnotené a monitorované nezávislou radou pre fiškálnu zodpovednosť. Rada by mala mať troch členov a štíhly analytický tím a mala by byť financovaná z rozpočtu Národnej banky Slovenska. Funkčné obdobie členov je sedemročné a neobnoviteľné. Predsedu rady na návrh vlády volí Národná rada trojpätinovou väčšinou, ďalších dvoch členov na návrh prezidenta a guvernéra volí Národná rada nadpolovičnou väčšinou. Pri voľbe prvej rady je nutná trojpätinová podpora pri všetkých členoch, to znamená, opäť ústavná väčšina a ústavná zhoda naprieč celým politickým spektrom trojpätinovou väčšinou.
Otázka pôsobnosti tejto rady, veľmi dôležitá vec, je v štyroch kľúčových oblastiach. Vypracuváva a zverejňuje správu o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti každoročne k 31. marcu a vždy do tridsiatich dní po prerokovaní programového vyhlásenia novej vlády. Vypracuváva a predkladá na rokovanie Národnej rady správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, a takisto pravidiel rozpočtovej transparentnosti podľa tohto zákona za predchádzajúci rozpočtový rok vždy do 31. augusta daného roku. A vypracuváva a zverejňuje z vlastného podnetu stanovisko k legislatívnym návrhom, predkladaných na rokovanie Národnej rady, najmä z hľadiska dôsledkov na rozpočet verejnej správy a z hľadiska dopadu na dlhodobú udržateľnosť. Takéto stanovisko môže budúca fiškálna rada vypracovať aj na podnet poslaneckého klubu.
Po ďalšie, vykonáva ďalšie činnosti súvisiace s hodnotením a monitorovaním vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a s hodnotením plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Účinnosť tohto zákona sa predkladá od 1. marca 2012, pričom ustanovenia týkajúce sa samospráv by mali vstúpiť do platnosti 1. januára 2015.
Toľko opis základných princípov, ktoré návrh ústavného zákona obsahuje, a toľko aj moje úvodné slovo. Poprosím kolegov, ktorí sa hlavne podieľali na tvorbe tohto zákona, aby, aby sa eventuálne v následnej rozprave k tomuto vyjadrili.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tlač 556, ako spravodajkyňa výboru pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajkyňa v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a zrejmý je aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona. Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 odsek 3 písmena c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 556 z 8. novembra návrh zákona prerokovali aj tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporučím, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.