26. schôdza

Veľmi pekne ďakujem poslancovi Ľubovi Želiezkovi, že spomenul aj vidiecky šport. A skutočne dlhodobo sledujem, že vidiecky šport je veľmi slabo dotovaný, terajšou vládou že to je celkom na okraji záujmu. Ak by obce, starostovia zo svojich rozpočtov nepodporovali športové hnutie vo svojich obciach zo svojich biednych rozpočtov, ktoré čím ďalej, tým sú slabšie, tak by šport ako taký na vidieku zmizol. A to podotýkam, že ak je obecné zastupiteľstvo a starosta len troška nadchnutý pre šport, futbal, tak to funguje. Ale ak je v obci menej športovo naladené obecné zastupiteľstvo, tak tam šport celkom vymizne. A tu si treba uvedomiť, bolo to spomenuté, že mládež je lepšie podporovať, aby športovala, ako niekde sa nejakým spôsobom pustila do fajčenia omamných látok alebo pichania si drog. Takže by som bol veľmi rád, aby sa zmobilizoval aj štát a podporoval samosprávy nejakými dotáciami, aby ten šport naozaj mohol fungovať. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k predkladanému rozpočtu verejnej správy na roky 2012 – 2014, lepšie povedané, návrhu tohto rozpočtu. Budú konkrétne, otvorené, tak ako to cítim a vnímam teraz nielen ako politik, ale aj ako občan v tej oblasti, v ktorej som podkutý, z pohľadu politicko-historického, či kultúrnohistorického. Nie som ekonóm, a preto sa chcem k tomuto rozpočtu vyjadriť z tohto hľadiska. Myslím si, že rozpočet nemôže byť len súhrn chladných čísel, za ktorými často nie je cítiť človeka. Tak to často býva vo svete, v Európe, ale, samozrejme, aj u nás na Slovensku, a to aj preto, že sa dnes vytvorila neomylná vrstva ekonómov, ekonomických analytikov, ktorí považujú neoliberálny model či neoliberálne poučky ekonomickej vedy za božstvo nad všetkým.
Je veľkou chybou posledných desaťročí, že existujú akési ekonomické pretenzie, o ktorých písali mnohí významní svetoví sociológovia, politológovia, nad všetkým ostatným, čo, prirodzene, sprevádza civilizačné zmeny ľudstva a každodenný život človeka aj vo vzťahu k našej budúcnosti, v tom komplexnom ponímaní trvalo udržateľného rozvoja. A to sa zakorenilo a pretrváva naďalej v spleti čísel, grafov, ktoré sú považované za jediné kritérium rozvoja spoločnosti, teraz zámerne poviem, nielen hospodárskeho, ale aj spoločenského, vzdelanostného, vedomostného, kultúrneho, environmentálneho, regionálneho a nadovšetko morálneho, opakujem, morálneho. A tu ekonómia výrazne zlyháva všeobecne i konkrétne, o tom niet pochýb, lebo v minulosti slúžila a ešte aj naďalej slúži finančným korporáciám moci bohatých.
Keď pred 11 rokmi mi vtedy ako podpredsedovi Slovenskej akadémie vied prof. Immanuel Wallerstein, osobnosť americkej vedy, keď som sa podpísal pod jeho protest proti bombardovaniu Juhoslávie, o. i. uviedol, že dnešný unipolárny kapitalizmus je zvlčilý, slúži len tým najbohatším a moci i vojenskej moci, že zlyháva morálne, eticky a o niekoľko rokov sa presvedčíme, do akej strašnej krízy sa ľudstvo dostane a že bude sám tento systém zvlčilý na odchode z dejín, to bolo viac ako pred 10 rokmi, a poviem pravdu, že som mu neveril, nedávne roky a dnešok ma presvedčili, že mal úplnú pravdu. Táto osobnosť, sociológ, historik a ekonóm Yalovej univerzity v Spojených štátoch amerických, vtedy vedúci skvelého Fernand Braudel Centra pre štúdium ekonomiky historických systémov a civilizácie, kde pracoval do roku 2005, on sa stal druhým dychom svetového hnutia za spoločenskú spravodlivosť, ktoré sa v súčasnosti pretransformovalo na hnutie Obsaďme Wall Street. Aj nedávno otvorene napísal, môžete si to prečítať na blogoch a platí to aj o nás a pre nás, pre naše myslenie a konanie, ktoré vedie svet do záhuby, že veci vyzerali tak, že realizácia neoliberálneho programu zvyšovala na trhu úroveň „rastu" cenných papierov, ale súčasne viedla k celosvetovej zadlženosti a nezamestnanosti a tiež k znižovanou reálnych príjmov prevažnej väčšiny svetového obyvateľstva. A chybou bolo, že sa spoliehalo a spolieha len na trh, nevníma sa v takýchto výnimočných situáciách význam štátu a samotných vlád vstupovať do tohto procesu.
Aj vy, pán podpredseda vlády a minister financií a mnohí ekonómovia spolu s vami, ste obdivovali a obdivujete neoliberálny model. A takto to obdivujú aj niektorí financmajstri európskych vlád, výnimku tvoria predovšetkým ministri financií alebo ministerka financií Švédska a Jeho kráľovstva, Fínska, Nórska, ktoré je už mimo EÚ, alebo Dánska. A nechcem hovoriť, prečo to je, prečo to tak funguje, že práve týchto krajín alebo týchto štátov sa kríza výrazne až tak nedotkla, že to je nielen preto, že majú vysoké dane, solidárne dohodnuté, vysoké odvody medzigeneračne podporované, bez ohľadu na to, či je tam pravicová, stredopravá, stredoľavá alebo ľavicová vláda, ale aj preto, a to chcem tu podčiarknuť, už som o tom hovoril, že to vychádza z tradícií týchto štátov. V týchto štátoch sa tak nekradne ako v iných oblastiach Európy. Práve títo ekonómovia, o ktorých som hovoril, a financmajstri niektorých vlád v Európskej únii tvrdili, a tvrdia to často, že trh surový a morálne zhýralý trh, ktorý ničí osudy miliárd ľudí, je vraj založený na novej realite globalizácie, ktorá nemá a nemôže mať inú alternatívu. Všetko vôkol nás ovládajú, a treba si to priznať, nadnárodné finančné trhy, monopoly a politici sú často dobrovoľne v službe trhu, niektorí v predklone moci finančných skupín a niektorí aj nedobrovoľne vystavení obrovskému tlaku so zlyhaním morálky, akejkoľvek solidarity a úcty k tomu druhému.
A uvediem ďalší príklad. A to je na druhú osobnosť, ktorá, žiaľ, už nie je po roku 2007 medzi nami, profesor Richard McKay Rorty zo Stanford University v Spojených štátoch amerických, s ktorým som sa mal možnosť znovu ako podpredseda Slovenskej akadémie vied stretnúť na Slovensku, ktorého som mal možnosť hostiť, počúvať, samozrejme, aj pri mojich ďalších návštevách v Spojených štátoch amerických. On pripomínal a pripomína aj naďalej pre nás nadčasovo, tým zbožňovateľom čísel, grafov, tabuliek, že treba zabezpečiť zvýšenie na jednej strane slobody, na druhej strane ekonomickej spravodlivosti. Upozorňuje nás, že treba mať, u politikov zvlášť, empatiu k utrpeniu druhých, dokázať sa identifikovať s ostatnými, myslieť na ostatných, presadzovať doslovne politickú solidaritu. A takýmto, samozrejme, žiaľ, nie je ani tento návrh rozpočtu, že by tú politickú solidaritu a túto medzigeneračnú solidaritu a tiež solidárny systém výrazne akceptoval, nielen na rok 2012, ale aj na roky 2013 a 2014. To nie je len hra čísel, znovu to opakujem pred týmto váženým plénom, klamanie číslami. Veď z čísel, a to už mnohí predrečníci predo mnou povedali, si ľudia nenakúpia a nemôžu si plnohodnotne zabezpečiť zodpovedajúce služby vo verejnom záujme pre občanov štátu.
Tak ako napísali celkom nedávno mnohí ekonómovia, ktorí sa už prebúdzajú, najmä mladej generácii, ktorí neslúžia ako analytici rôznym bankám, ktorí sa dostali z pazúrov finančnej moci a dnes už môžu vysloviť, napísať svoj názor, konkrétne a sumarizujúc, ak ktosi sa chcel a chce aj dnes vymaniť z tohto surového súkolesia, chcel či chce zavádzať umiernenejšiu sociálnu politiku, vymaniť sa zo závislosti od finančných trhov, je vždy na to tvrdá reakcia všemocnej sily mocných finančných korporácií, bánk, finančných fondov a finančných domov.
Dnes sa ukázalo a preukázalo aj slovami mladej českej ekonómky Ilony Švihlíkovej, že, a to budem citovať, nemôže to byť taký trhový systém, v ktorom nad všetkými spoločenskými dohodami monopolne dominuje len súkromné vlastníctvo. A v tomto vleku je aj naša ekonomika riadená myšlienkami, ktoré už strácajú lesk a zbedačujú občanov, nielen na Slovensku, ale, prirodzene, aj v Európe a vo svete, teda Slovensko v tejto oblasti nie je výnimkou. Absencia prerozdeľovania, solidarity, investovania do rozvoja, sa postupne úplne vytráca. A nedajbože ak použijete tieto všeľudské hodnoty, tak ste si doslovne vykopali hrob, ste ukameňovaní. Svet čísel je rozhodujúci a človek, ten je na poslednom mieste. Pripadá mi to, ako keby sme všetci sedeli v lietadle smerujúceho z mesta Jaroslavľ, ktoré chce vzlietnuť, a držíme nohu na brzdnom systéme. A čo nasleduje? Katastrofa. Len v šetrení, v znižovaní služieb verejnosti, v znižovaní kúpnej sily a okrádaní občanov nie je cesta k revitalizácii ekonomiky, obrazne povedané, k vzlietnutiu, ale k ďalšej tragickej a výrazne sa prehlbujúcej havárii.
Dnes, pán podpredseda vlády, viete, že 100 významných anglických ekonómov napísalo protestný list terajšiemu premiérovi Veľkej Británie pánovi Cameronovi, kde ho žiadajú nielen škrtať, ale aj hľadať zdroje, ako naplniť rozpočet, z daňových únikov, zo šedej a čiernej ekonomiky. Samozrejme, myslím si, že to je cesta aj v tejto oblasti, v budúcnosti pre Slovensko. Žiaľ, a znovu to zopakujem, ctené dámy, vážení páni, taký je aj návrh tohto rozpočtu verejnej správy, pokračujúci z minulého roku v škrtení ekonomiky, vedomostného a vzdelanostného potenciálu a ďalšom zbedačovaní väčšiny ľudí na jednej strane a ochrane silného jadra najbohatších vrátane celého bankového a finančného sektora na druhej strane, lebo tí, čo majú veľa, budú mať ešte viac, a tí, čo majú málo, budú mať ešte a ešte menej. Aj tu možnože znejú slová z encykliky z roku 1981 pápeža Pavla Jána II., ktorý mnohé veci už vtedy predvídal, že budúcnosť nielen Európy, ale aj sveta a civilizácie nespočíva v tom, aby v podstate sa na jednej strane bohatlo a na druhej strane chudobnelo, aby sa tieto nožnice stále viac a viac otvárali, ale predovšetkým v tom, aby tí, čo majú veľa, ako citujem z tejto encykliky, nemali nazvyš a tí, čo majú málo, aby nepocítili nedostatok. To je systém solidárny, systém, ktorý sa v mnohých štátoch a predovšetkým v severských štátoch Európskej únie, aj mimo Európskej únie, keď hovorím o Nórsku, naďalej výrazne uplatňuje. A preto dopady terajšej krízy sú najmenej cítiť v týchto krajinách, v týchto štátoch, a preto sa veľmi uvažuje o tom silnom jadre, že to bude popri týchto severských štátoch Nemecko, Francúzsko a príp. Holandsko. Žiaľ, tento princíp sa z tohto ani z tejto encykliky nikdy nepoučil, nikto to nezobral vážne. A to bolo pred tridsiatimi rokmi. Za 30 rokov ako keby sa to nevnímalo a stále sa viac a viac cez trh drancovali ľudské zdroje a príroda vo svete a v Európe. A v čom to spočíva? Je to v tom, že všade, nielen u nás, ale aj v celej Európe sa viac a viac prehlbuje kríza, a teraz to budem hovoriť čisto z historického hľadiska, v istej empatii poznajúc dejiny, ktorá, prirodzene, môže viesť ku konfliktom a k možným vojenským stretom. A teraz si treba povedať, či sa Európa vyberie, samozrejme, v novej hodnote a novým systémom, ako bol New Deal v Spojených štátoch amerických v tridsiatych rokoch, alebo cestou tridsiatych rokov Európy v nástupe talianskeho fašizmu, nemeckého nacizmu a ruského stalinského boľševizmu, pretože moc ak začne prehrávať, nebojí sa použiť silu obuškov a zbraní.
Nuž a z tohto dôvodu, ak vnímam a pozerám na tento rozpočet, tak takýto rozpočet z mojej strany nie je možné osobne podporiť.
Vážení prítomní, teraz na záver sa vrátim niekoľkými poznámkami k rozpočtu z oblasti vzdelávania, vedy a výskumu.
Pán podpredseda vlády a minister financií, prostredníctvom vášho vládneho splnomocnenca pre vedomostnú spoločnosť či ekonomiku, ktorý urobil, môžem povedať, vychádzajúc aj z nášho modernizačného programu Slovensko 21, povedzme, nadväzujúc na Minervu 1, celkom dobrý program, zrejme ale tento program Minerva 2 nie je do tohto času či nečasu, má podnázov „Slovensko do prvej ligy“, ktorý má prepojiť vedu, výskum na vývoj a inovácie, na podporu malého a stredného podnikania, aj už, pokiaľ viem, my sa stretneme zajtra na našom výbore s existujúcim akčným plánom. Pozrel som si návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014, teda v tých číslach, ktoré sú tam uvedené. Tak to, čo je na papieri Minervy 2, z prevažnej časti je nerealizovateľné. Podobne je to aj s rezortným programom, to je ešte horšie, Fénix, ktorý pripravilo ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, najmä do oblasti podpory vzdelanosti, školstva.
Pán podpredseda vlády a minister financií, ak na jednej strane hovoríte a v rozpočte na rok, teda cez čísla tvrdíte, že do vedy, výskumu ide o 100 mil. eur viac, tak treba povedať nielen to A, ale aj to B, že sa výrazne, takmer 100-percentne spoliehate len na eurofondy z operačného programu Výskum a vývoj, pričom čerpanie, ako viete veľmi dobre, v rámci týchto programov je veľmi slabé a v podstate sa čerpajú prostriedky len z tých schválených úspešných projektov, ktoré boli zazmluvnené či kontrahované do júna 2010. Nové výzvy sa nevyhlasujú a viem veľmi dobre, že aj vy ste nespokojný, pán minister financií, a odporúčaná veľká výzva na veľké projekty doteraz stále neexistuje, pretože pán minister školstva, vedy, výskumu a športu nie je schopný so svojím ansámblom pripraviť a vyhlásiť nové výzvy vrátane výzvy na veľké projekty. To treba tu na tomto mieste konkrétne pomenovať a povedať.
Pán minister, podpredseda vlády, pokračujete vlastne v tendenciách, keď sa pripravoval rozpočet na tento rok, keď ste výrazne znížili o viac ako 10 mil. eur, v prepočte 300 mil. slovenských korún zdroje pre Agentúru na podporu výskumu a vývoja (APVV) roku 2011 oproti rokom 2009 a 2010. Samozrejme, aj vy ste znížili, doslovne uchmatli zdroje na investície do vedy a vysokého školstva, a to nielen do budov, ale aj na podporu pre novú laboratórnu techniku a prístrojové vybavenie. Spoliehať sa, pán minister, len na európske zdroje považujem za nezodpovedné. A tvrdil som to aj v rokoch 2006 až 2010 na mnohých seminároch vo vzťahu k vtedajšiemu ministerstvu školstva. A budem to tvrdiť aj teraz a, samozrejme, aj do budúcnosti, pokiaľ sa inak konať nebude. Nuž aj preto vo vzťahu k vláde Ivety Radičovej hovorím, že európske zdroje sú v súčasnosti, existujú, ale v budúcnosti ak nebudú doplnené výrazne vlastnými verejnými zdrojmi, budú prekliatím. To bol aj taký príspevok môj, ktorý som napísal v roku 2009. A aj tohto roku sa chválite, že ste ušetrili verejné výdavky aj zo strany vášho ministerstva, a to len vďaka tomu, že sa európske zdroje nečerpali. A tak sa nečerpali ani zdroje ministerstva na kofinancovanie týchto európskych zdrojov. A to je cesta, znovu to opakujem, verejne, aj v tomto pléne, do pekla, lebo nevyužitím týchto zdrojov, konkrétne z operačného programu Vzdelávanie, z operačného programu Výskum a vývoj a z operačného programu Informatizácia spoločnosti, ich nevyužijeme, môžeme mať pre tieto programy v budúcom období rokov 2014 až 2020 menej financií, výrazne menej financií alokovaných z európskych zdrojov pre Slovensko. Naviac čo ma mrzí, je, že práve pre tieto operačné programy vrátane operačného programu, ktorý sa nachádza na ministerstve hospodárstva, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, nefunguje stále alebo nepracuje kvalitne Monitorovací výbor pre vedomostnú ekonomiku.
Na jednej strane hovoríte vo svojom programovom vyhlásení o priorite a podpore vzdelávania, vedy, výskumu, inovácií a informačných technológií a v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014, ale aj na rok 2011 sa to už odrazilo, tento trend zásadne sa neodráža.
Závery.
Návrh rozpočtu, ktorý predkladáte na roky 2012 až 2014, nedovoľuje riešiť nielen finančne, teraz to podčiarkujem, nielen finančne hlavné problémy slovenskej vedy, výskumu aj s väzbou na inovácie, na vývoj a na podporu podnikania.
Po prvé. Vďaka absencii vednej politiky a systému financovania vedy, vedy s jasnými definovanými zámermi, cieľmi a nástrojmi, ja viem, že žaba na prameni je aj na ministerstve školstva, ale vy, ako podpredseda vlády, musíte tlačiť, aby sa tieto veci čo najskôr zrealizovali.
Po druhé. Je vysoká roztrieštenosť schválených priorít v oblasti vzdelávania, vedy. Vy o tom dobre viete. Ak však reformy, a reformy to nie sú reformy jednej vlády, ale proces, na ktorý sa reaguje stále, pretože prichádzajú nové výzvy, nielen na ekonomiku, lebo aj jednotlivé oblasti treba neustále reformovať, pretože treba dať odpovede na tieto výzvy, ktoré prichádzajú zo sveta. chcete robiť v tejto oblasti, musíte ich predfinancovať, opakujem, predfinancovať, lebo každá zmena, a to je skúsenosť, niečo stojí.
Po tretie. Návrh rozpočtu dokazuje neefektívne a fragmentované financovanie a absenciu dialógu medzi školskou, v tom vyššom leveli, vysokoškolskou a vedeckou obcou či komunitou s predstaviteľmi štátu, či už je to na úrovni rezortu, ktorý za to zodpovedá, alebo je to na úrovni rezortu ministerstva financií.
Po štvrté. Návrh rozpočtu dokazuje nedostatok systematickej podpory vedeckej a technickej infraštruktúry, ktorá je v súčasnej dobe financovaná takmer výlučne zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
Po piate. Návrh rozpočtu predstavuje neschopnosť aj v tých zámeroch, čo poznám z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ale, samozrejme, nepočul som tu ani zo strany ministerstva financií a podpredsedu vlády o pretvorení Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV), čo bolo aj v našom programe, ako hlavnej grantovej agentúry, jej pretransformovaní na verejnoprávnu ustanovizeň, aby do nej mohli plynúť nielen prostriedky z verejného sektora a verejného národného rozpočtu, ale aj európske a privátne zdroje. Pre túto agentúru je to veľká výzva do budúcnosti, aby sa tak čo najrýchlejšie uskutočnila táto zmena.
Po šieste. Návrh rozpočtu predstavuje neschopnosť vytvárať podmienky pre privátnu oblasť, aby sme ju motivovali, opakujem, motivovali v investovaní do vzdelávania, vedy, výskumu, vývoja a inovácií.
A napokon po siedme. Návrh rozpočtu predstavuje neschopnosť vytvoriť finančné nástroje, o tom hovorí aj tento rozpočet, na podporu aplikovaného výskumu a inovácií aj vo vzťahu k ministerstvu hospodárstva.
Teda návrh rozpočtu pláva na vode, ako tu už konštatovali moji mnohí predrečníci, nielen preto, že sa len objavuje a drží čísiel, a pritom výhľady hospodárskeho rastu na rok 2012 sú oveľa, už dnes, nižšie a horšie, s akými sa kalkuje v tomto návrhu, ktorý prerokovávame. Ale vždy treba hovoriť o prioritách, aj v najťažších situáciách. A keď som sa v minulosti stretol s prezidentom Európskej komisie niekoľkokrát, tak mi pripomínal, že práve kríza je obrovskou šancou podporiť v budúcnosti tie benefity, ktoré môžu priniesť, môžu akcelerovať hospodársky rast. A to je veda, výskum, vývoj inovácie a predovšetkým vzdelanosť tejto spoločnosti. Teda nepodporuje priority, ku ktorým sa vláda Ivety Radičovej hlásila. A vy, pán minister a pán podpredseda vlády, to nerobíte ani Minervou 2, ku ktorej ste sa prihlásili spolu s ministrom školstva, vedy, výskumu a športu, aj zo šlabikárovej a povrchnej, finančne nepokrytej stratégie Fénix, sa hlásite. Takže za takýto návrh rozpočtu nemôžem hlasovať, lebo je to len o číslach, a nie o ľuďoch a v prospech ľudí, pre ktorých ste v minulosti veľa sľubovali. A týmto návrhom rozpočtu ich chcete opäť oklamať.
A mnohí na to zabúdame, boli tu venčeky adventné v adventnom čase, tak to sa týka všetkých nás a, samozrejme, aj pána ministra a podpredsedu vlády. Tri veci sú potrebné, tri krát tri v budúcnosti, nielen v čase adventnom akceptovať a úspešne realizovať, ale zdokonaľovať, po prvé, prvé tri veci, odvahu, dobrotu a lásku k blížnemu, po druhé, z ktorých musí človek dať, sú to tri veci, čo najviac chudobným, slová útechy smutným a slovo pochvaly tým, čo si to zaslúžia, je to teda tá motivácia, po tretie, vyhýbať sa krutosti, namyslenosti a nevďačnosti, sú to tiež tri veci. A ja skutočne vám, samozrejme, želám aj v tomto čase, aby slovo „musíš“, ktoré často opakujete, sa dokázalo zmeniť vo vašom živote na slovo „chcem“ nie pre seba, nie pre tých horných desaťtisíc, ale pre väčšinu občanov Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Čaplovič, hneď som zbystril sluch, keď som vás počul citovať Immanuela Wallersteina, známeho neomarxistu. Niečo vám o ňom poviem. Keď bolo treba revidovať starú marxistickú tézu, že ľud zbedačujú vlastní kapitalisti, lebo nebola obhájiteľná, zjavne ľud zbedačovali omnoho viacej komunisti ako vlastní kapitalisti, tak prišiel marxistický ekonóm poľského pôvodu Paul Baran s knižkou Politická ekonómia rastu. V nej túto tézu zbedačovania vlastného ľudu rozvinul proste do podoby, že nejedná sa o zbedačovanie vlastného ľudu, ale cudzieho ľudu, teda že Amerika a kapitalisti sú zodpovední za biedu tretieho sveta, a teda nie vlastní zlodeji a diktatúry, ale západný vyspelý kapitalistický svet s Amerikou na čele. Túto tézu rozvinul ďalší neomarxista Immanuel Wallerstein, ako ste spomenuli profesor Yalovej univerzity, ktorý napísal knihu Moderný svetový systém. Tá kniha je čistá neomarxistická konšpiračná teória. Prosím, odporúčam čítať aj inú literatúru.

Ďakujem. Vážený pán poslanec Čaplovič, vo vašom príspevku ma zaujali dve myšlienky, ktoré považujem za kľúčové, aj keď možno vy ich za ne nepovažujete. A je to jednak tá téza o ovládaní sveta nadnárodnými korporáciami, ku ktorej sa ale bližšie nebudem vyjadrovať. Už sa k nej vyjadril predrečník František Šebej. A on ako psychológ profesiou je kompetentnejší sa vyjadrovať ku konšpiračným teóriám. Takže ja si zoberiem na paškál tu druhú, a síce tézu o tom, že len šetrenie nevedie k rozvoju a naštartovaniu ekonomiky. Problém je, že ani absencia šetrenia nevedie k rozvoju a k naštartovaniu ekonomiky, ale k zadlžovaniu, ako to veľmi dobre vidíme teraz na problémoch, ktoré majú európske krajiny, nielen Grécko, ale aj mnohé iné krajiny, ktoré si hovorili, že samotné šetrenie nie je dôležité, že samotné šetrenie nie je cestou k naštartovaniu ekonomiky.
Musím sa priznať, že trochu ma to prekvapuje, že takéto niečo viete povedať pár dní po tom, čo tento parlament takmer jednomyseľne a na základe konsenzu všetkých politických strán zastúpených v parlamente, schválil v prvom čítaní návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ale je možno problém v tom, že vy si myslíte, že stačí len niečo deklarovať, stačí, že si niečo napíšeme do zákona a potom už to samo pôjde. No nepôjde to samo. Treba šetriť, šetriť a šetriť a šetriť v realite, a nie sa iba tváriť, že schválime ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a potom už všetky problémy vymiznú.

K pánovi poslancovi Šebejovi. Je to, samozrejme, uhol pohľadu. Ale človeka, ktorý pôsobí na Yalovej univerzite a bol významný predstaviteľ významného inštitútu celosvetového, treba čítať v celosti, a nie čítať ho len v niektorých, povedzme, vytrhnutých častiach. A samozrejme, podobne rozmýšľal aj profesor Richard Rorty, ktorý tu bol na Slovensku. Však vy ste vtedy boli na tej jeho prednáške, ktorá bola, myslím, na SÚZA, zhodou okolností, ktorý podobne rozmýšľa a nie je marxista alebo neomarxista, ako ste to povedali pri inom prípade. A ja môžem vymenovať ďalších a ďalších nielen ekonómov a nielen v americkej vede, ale aj vo svete uznávaných, ocenených Nobelovou cenou, ktorí kritizujú tento prístup.
A, pán Dostál, vyberte si chamule z uší, pretože vy ste ma nepočuli, čo som hovoril. Na jednej strane, áno, treba racionalizovať veci a šetriť, ale na druhej strane treba vytvárať predpoklady na príjmy. A príjmy, to je to podstatné, ktoré musíme zrealizovať, to znamená príjmy z daňových únikov, z čiernej a šedej ekonomiky, z európskych daňových rajov alebo svetových rajov. A pokiaľ sa to nestane, tak potiaľ sa tá situácia vo svete, v Európe a na Slovensku nezmení. Toto je najväčší problém. A neukazujte prstom len na tých jedných, ale hovorte aj o tých druhých, pretože vy slúžite týmto korporáciám a neustále tieto veci len tak opakujete. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod treba povedať, že v podmienkach ekonomickej krízy, z ktorých vláda zostavovala tento návrh štátneho rozpočtu, by sme navrhované čísla, opatrenia nemali posudzovať podľa toho, či sú ľavicové alebo pravicové, ale podľa toho pre ekonomiku čo dobré je a čo nie je dobré. Za dobré považujem to, čo môže pomôcť utlmiť vplyvy finančnej krízy, to znamená udržať zamestnanosť, udržať určitú úroveň spotreby domácností, ktorá vytvorí podmienky na prežitie hlavne v prípade živnostníkov, a pritom nepovedie k ďalšiemu zadlžovaniu. Za dobré považujem to, čo pomôže občanom podnikateľom a samosprávam pri prekonávaní dôsledkov ekonomickej krízy. Hovorím to preto, lebo napriek rozdielnym názorom na riešenie problémov mali by sme diskusiu smerovať k schváleniu štátneho rozpočtu. Rozpočtové provizórium by bolo zlým štartom Slovenska do ekonomicky ťažkého roka 2012. Nielenže by znamenalo zníženie ratingu Slovenskej republiky na zahraničných trhoch, ale zároveň pre novú vládnu zostavu namiesto prijímania protikrízových opatrení postavilo by úlohu pripraviť návrh rozpočtu. Ako veľmi dobre viete, rozpočtové provizórium obmedzuje výdavky a spotrebu, a predražuje dlhovú službu.
Ak sa pozriem na základné ukazovatele návrhu štátneho rozpočtu, je mi jasné, že sú postavené príliš optimisticky a nereálne, za plánovanými príjmami nestojí daňová reforma, ale iba niekoľko čiastkových zvýšení sadzieb daní, najmä spotrebných, ktoré opäť prenesú sa do peňaženiek bežných ľudí. Vláda nevyužila v dostatočnej miere iné nástroje, ktoré získali pre štát peniaze, tam, kde sú, teda najmä pokiaľ ide o bankové domy, energetických či telekomunikačných operátorov, pričom vieme, že banky získali v tomto roku jeden z najväčších ziskov. To isté platí, pokiaľ sa týka nadnárodných spoločností, ktoré zvyšujú ceny energií.
Včera sme sa tu bavili o rozpočte z hľadiska rovnej dane. Áno, rovná daň pri jej zavedení splnila svoj účel. I napriek tomu musím povedať, že nebola prepojená na penzijnú a zdravotnícku reformu, ani školskú. Ale treba povedať aj to, že jednak boli naše banky sprivatizované, boli oddlžené. Za tých päť rokov, ktoré tu pôsobia, už získali dostatok finančných prostriedkov. Takže keby sme boli prijali zásadu, to, čo sme navrhovali, a zdanili vyšším percentom banky, zdanili nadnárodné spoločnosti, tak by nám tie dividendy pomohli pri riešení štátneho rozpočtu tuná. To je po prvé.
Po druhé. Sme malá a otvorená ekonomika, závislá od rastu hlavne európskych hráčov. V najnovšej prognóze OECD predpokladá, že HDP eurozóny za posledné tri mesiace tohto roku zníži o 1 % a v prvom kvartáli 2012 klesne takmer o 0,5 % a obrat rastu, aj keď veľmi pomalý, nastane až ku koncu druhého polroka 2012. V tejto situácii hovoriť o raste 3,4 % slovenskej ekonomiky je rizikové, a to najmä keď ho spomínaná OECD pre rok 2012 upravila ako predpokladaný rast eurozóny smerom dole. Dokonca aj domáce inštitúcie sú oveľa opatrnejšie ako ministerstvo financií, napr. Inštitút finančnej politiky v novembrovej makroekonomickej prognóze predpokladá spomalenie rastu HDP v roku na úroveň 1,7 %.
Takže, pán minister, viem, že rozpočet sa ťažko rodil, ale som presvedčený, že rozpočet sa bude musieť v priebehu budúceho roku meniť.
Návrh štátneho rozpočtu šetrí na takých miestach, kde by vláda šetriť nemala, ak chce udržať ekonomiku v ako takej kondícii.
Jedným z takých opatrení, s ktorým nemožno súhlasiť, je aj opakovaná snaha o krátenie prémií v stavebnom sporení. Chceme potierať snahu ľudí šetriť, chceme zhoršovať štart do života a ich šancu na získanie adekvátneho bývania? Návrh rozpočtu dosluhujúcej vlády ide predovšetkým proti mladým ľuďom, ktorí by mali túto ekonomiku v najbližšom neľahkom období potiahnuť. Krátenie štátnej prémie v stavebnom sporení znamená aj presun peňazí od občanov do sféry rozhodovania vlády. To je zlý signál a krok proti podpore stavebnej výroby, do ktorej je zapojených predovšetkým veľa malých podnikateľov a živnostníkov.
Keď sa pozrieme na štruktúru dopytu, s ktorým vláda pri budúcoročnom raste počíta, je jasný presun zo zahraničného dopytu smerom k domácemu vzhľadom na charakter našej ekonomiky, situáciu na zahraničných trhoch. To má logiku. Možno povedať, že vláda počíta až s takmer stopercentným obratom v prospech domáceho dopytu, konečnej spotreby domácností a verejnej správy. A robí vláda opatrenie pre udržanie a rast domáceho dopytu? Nie, skôr naopak, tento návrh rozpočtu domáci dopyt potláča znižovaním spomenutej prémie v stavebnom sporení, zvyšovaním viacerých spotrebných daní, daní z minerálnych olejov a znižovaním podpory podnikania, znižovaním výdavkov v sociálnej oblasti, ale aj výdavkov v samospráve. V tomto príliš optimistickom preklopení štruktúry dopytu vidím jedno z hlavných rizík rozpočtu na rok 2012. Obávam sa, že domáci dopyt nebude môcť mať silu nahradiť zahraničný dopyt z minulého roku tak, aby zabezpečil plánovaný rast HDP. Na jednej strane primerane na to nevzrastie reálna mzda, pretože podnikatelia prechádzajú do úsporného režimu, a súčasne sa v tejto situácii neposilní index spotrebiteľskej dôvery, ktorý už niekoľko mesiacov klesá. Ale naopak, vzhľadom na očakávaný rast regulovaných cien vody a tepla, energií je predpoklad, že voľná spotreba domácností bude ešte, povedzme to jemne, oveľa opatrnejšia ako doteraz. Pritom ma veľmi prekvapuje, že vláda v návrhu rozpočtu očakáva mzdový nárast, ako aj rast spotrebiteľskej dôvery.
Ak by sme mali hovoriť o úsporách v štátnom rozpočte, treba povedať, že vláda nevyužila dve zásadné možnosti.
Po prvé, treba ich hľadať hlavne v správnom členení Slovenska čiže vo verejnej správe a samospráve.
A druhý významný zdroj úspor štátneho rozpočtu vláda nevyužila počas celého roku tým, že sa nezaoberala dôchodkovou reformou, ktorá je na Slovensku, a hlavne 2. pilier veľmi zle nastavila. Na jednej strane nie je zabezpečené transparentné nakladanie s úsporami občanov. A tieto úspory sa nezhodnocujú. Proti sebe stoja jednopercentné výnosy a až trojpercentná inflácia, čoho výsledkom je strata sporiteľov. A táto situácia sa bude ešte zhoršovať. V aktuálnom stave ostáva otázka na konci sporiaceho cyklu: Zaplatí straty a uživí dôchodcov? Pripomenieme si, že 90 % dôchodkov v krajinách Európskej únie je vyplácaných z priebežného piliera jednoducho preto, lebo sa poučili, že spoliehať sa na 2. pilier ako východisko záchrany nie je možné. Pri správnom nastavení 2. piliera som presvedčený, že je tu úspora, ktorú môže vláda použiť v tejto krízovej situácii, možno 1 mld. až 1,4 mld. eur. Takže výzvou pre budúcu vládu bude prehodnotiť 2. dôchodkový pilier, reálne nastaviť jeho podmienky tak, aby štátny rozpočet nemusel pravidelne dotovať Sociálnu poisťovňu miliardovými čiastkami podľa môjho názoru, analýzy, aby reálne „elitný klub“, lebo solventných a mladších občanov mal zhruba 200 000 členov alebo ľudí, ktorí sú v 2. pilieri, nie je možné proste, aby 2. pilier mal, keď je to zásluhový pilier, 1,3 mil. ľudí.
Z hľadiska výdavkov je tiež teraz najväčší tlak v rezorte zdravotníctva. V posledných dňoch rastie kritika na adresu lekárov, že pýtajú vysoké platy. Ale nie o to teraz ide. Lekárom by sme mali byť vďační, že odkrývajú rozsah krízy v rezorte. Dnešná situácia nie je o tom, že lekári chcú veľa, ale o tom, že naše zdravotníctvo neprešlo systémovými zmenami a kroky, ktoré sa urobili v minulosti, sú zlé. Preto ak budeme liať peniaze tam, je to čierna diera. Preto touto cestou sa vydáva štátny rozpočet v roku 2012, keď sa zvyšujú výdavky zdravotníctva. Nič proti tomu nemám, ale spolu s týmto finančným rastom by mali prichádzať aj systémové kroky, a to v nádeji, že vláda k návrhu rozpočtu konštatuje, že zdravotníctvo je jednou z jej priorít. Zo zlých krokov v tejto oblasti spomeniem Zajacovu reformu, ktorá zobrala zdravotníckym zariadeniam všetky lukratívne veci, patológiu, labáky, dopravu, a nelukratívne veci ostali v štátnom zdravotníctve, a takisto aj pokiaľ sa týka zdravotných poisťovní, ktoré neplatia nemocniciam tie čiastky, ktoré by im mali platiť, za ktoré prebehli výkony. Takisto niekoľkonásobné oddlžovanie nemocníc bolo neúspešné, neprebehla reforma siete zdravotníckych zariadení. Nenahradí ju ani rušenie a zlučovanie niektorých oddelení, lôžok. Nemyslím si, že manažment nemocníc a ľudia sú neschopní. Ide o to, čo im umožňuje a čo im neumožňuje systém. V situácii, keď liekovej reforme nepredchádzala analýza, keď štát neplatí za svojich poistencov, keď zdravotné poisťovne nepreplácajú výkony podľa skutočnej potreby občanov a nemocníc, sa musí každý riaditeľ zachovať racionálne, platí iba za tie služby a tovary, ktoré nevyhnutne potrebuje pre chod svojho zariadenia. A napr. ostatné, odvody do Sociálnej poisťovne, platby za energie ap., sa odkladajú. A keďže peňazí je stále málo, tak dlh musí narastať. Čo systémové urobila vláda pre to, aby rast tohto dlhu zastavila? Nič. Preto situáciu nevyrieši 7-percentné navýšenie výdavkov rezortu zdravotníctva, teda rast o 103 mil. eur. Pokiaľ ide o túto vládu, v oblasti zdravotníctva mi chýba postupnosť krokov, ako aj to, ako chce situáciu vyriešiť. Takýto zámer si nepredstavila, keď mala koaličnú väčšinu. Teraz je už neskoro. Treba tým začať vážne hneď sa zaoberať na začiatku nového funkčného obdobia. Toto je jedna z kľúčových oblastí, kde by pravica a ľavica mali nájsť zhodu a začať veci riešiť.
Prekvapilo ma, že rezort financií k návrhu rozpočtu pre budúci rok predpokladá rast zamestnanosti o 0,6 % a pokles priemernej nezamestnanosti na 12,6 %. Akoby ani ekonomická kríza a z nej vyplývajúce riziká trhu práce neexistovali. Alebo majú na Slovensku nejakým zázrakom to obísť. Stačí sa pozrieť na vývoj miery nezamestnanosti v tomto roku a je jasné, že výdavky v oblasti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny budú ďalším rizikom navrhovaného rozpočtu. No napriek tomu návrh hýri ničím nepodloženým optimizmom. Kritická situácia eurozóny a charakter našej ekonomiky dávajú tušiť, že v budúcom roku počet sociálne odkázaných občanov vzrastie. Chcem len podotknúť, že nielenže bude nezamestnanosť rásť u nás, ale zhruba 270 000 ľudí je vonku, z ktorých keď sa len 10 % vráti domov, tak je to zhruba 30 000 ľudí. Ale v rozpočte ministerstva práce sa to neprejavuje. Naopak, rezort má na výdavkoch medziročný pokles o 47 mil. eur. Situácia sa komplikuje aj touto vládou v prospech zamestnávateľov, jednostranne nastavený novelizovaný Zákonník práce umožňuje rýchle a lacné prepúšťanie zamestnancov. Predpokladám, že dôvodom zníženia rozpočtu rezortu práce, sociálnych vecí boli veľké očakávania ministra Mihála zo zavedenia super hrubej mzdy. Čo sa však stalo? Reforma sa neuskutočnila a neopodstatnený optimizmus zostal. Rozpočet tejto kapitoly je teraz pre budúcu vládu časovanou bombou. Napriek tomu, že som pripravil po odchode zo Sociálnej poisťovne pánovi podpredsedovi vlády Mihálovi komplet materiál, ako sa dá ušetriť a koľko sa dá ušetriť v Sociálnej poisťovni, čo nebral do úvahy, už nehovoriac o tom, že počas celého jeho ministrovania prišiel s desiatimi návrhmi, ktoré potom premiérka zmenila. A nakoniec k zákonu č. 461/2003 Z. z. došli ďalšie len novely a úpravy, ktoré vôbec neriešili veci týkajúce sa Sociálnej poisťovne.
Keď sa pozriem aj na ďalšie detaily navrhovaného rozpočtu, za dôležitú považujem kapitolu ministerstva dopravy. Tento rezort má za sebou niekoľko chybných rozhodnutí o pokračovaní vo výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií. Keby bol spustil komunikáciu, ktorá bola pripravená, tak dneska v štátnom rozpočte len na DPH mohlo byť o 2 mld. viacej, ako proste tým, že zastavil výstavbu diaľnic. Pričom diaľnice, aj keď budeme porovnávať, nikdy nebudú lacnejšie. Túto krízu môže vyriešiť len inflácia. A inflácia bude to, že diaľnica v roku 2020 bude o 100 % drahšia, ako je to v roku 2010.
Za nedostatočnú považujem podporu podnikania najmä malých podnikov a živnostníkov. Na tejto oblasti je vidno jeden z typických rozporov návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012. Ako som už povedal, vláda počíta s nárastom zamestnanosti a s poklesom miery nezamestnanosti. Všetci vieme, že najdôležitejším článkom naplnenia týchto ukazovateľov sú malé a stredné podniky. Je kríza, potrebujú pomoc a trh všetko nevyrieši. No tejto pomoci sa im na budúci rok nedostane, ale ani to nebráni vláde stále sa uspokojovať tým, že zamestnanosť narastie. Ja by som bol konkrétny, výdavky na podporu inovácií klesnú medziročne o 41 %. Práve inovácie sú motorom pri hľadaní východísk z kríz a smerujú podniky k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou. Na investičné stimuly bude na budúci rok takisto menej. Na podporu podnikania plánuje vláda znížiť výdavky o 48 %. Ako vidno, vláda sa nesnaží v podnikaní pomáhať pri vytváraní nových pracovných miest. K čomu to povedie? K ďalšiemu pádu regiónov, zhorší sa dochádzanie za prácou, čo bude znamenať ďalšie vyľudňovanie vidieka a zvyšovanie rozdielov medzi mestom a vidiekom.
Keď to celé spočítame a podčiarkneme, návrh rozpočtu možno označiť za nevyrovnaný. Na jednej strane má veľké neopodstatnené očakávanie, no vláda nezakladá dostatočné impulzy na to, aby sa tieto očakávania naplnili. Chce znižovať deficit verejných financií, ale nepodporuje tie momenty, ktoré by mali trend a mala aktívne podporiť. Je to defenzívny rozpočet, ktorý prehliada aj tie malé možnosti obranného mechanizmu, ktoré ešte naša ekonomika má k dispozícii. Tento návrh rozpočtu je poznamenaný sebarozbitím koalície a jej vzájomnými spormi. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy a páni, samozrejme, dotknem sa tej citlivej témy, ktorou sú diaľnice, ale hneď na úvod musím skonštatovať to, že o tempe výstavby rezortu dopravy svedčí skutočné odovzdávanie týchto stavieb, kde s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2011 vyplývala pre ministra Figeľa úloha zabezpečiť odovzdanie 5,2 kilometra diaľnic ročne na D1, a to v roku 2011 a tiež v roku 2012, avšak uvedený cieľ nebol a ani nebude naplnený, je to citácia zo štátneho rozpočtu na rok 2011 (Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov, strana 20, Cestná infraštruktúra a vybraný cieľ Pokračovať v zabezpečení nadštandardného cestného spojenia), pričom dĺžka v tom programovom cieli je odovzdaných do užívania na rok 2011 5,2 kilometra a 5,2 kilometra na rok 2012 na D1. Chcem len preto skonštatovať to, že práca by sa mala hodnotiť nie na začiatku, v sľuboch, ale na konci, v realizácii. O tom, že výstavbu diaľnic táto vláda nerealizuje tak, ako by to bolo vhodné a potrebné, svedčí aj tá skutočnosť, ako reálne čerpala Národná diaľničná spoločnosť výdavky na infraštruktúru, kde v roku 2009 za nás bolo vyčerpaných 624 miliónov eur v investíciách, pričom v roku 2011 je očakávaná skutočnosť 208 mil. eur. To znamená o vyše 60 % nižšie čerpanie. A to si dovolím tvrdiť, že je to vlastne dofinancovanie tých stavieb, ktoré sme my rozostavali. Vo vysokom stupni rozostavanosti rezort dopravy ich našiel. Mať na stole pripravených stavebných povolení na 121,3 kilometra na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest a nezačať stavať ani polovicu z nich je podľa môjho názoru totálne zlyhanie tejto vlády. A o tom svedčia tie čísla, ktoré som už uviedol. Ale ešte raz sa k tomu vrátim, že v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 zrazu zmizli tie programové ciele, ktoré boli v roku 2011. A to je, odovzdanie 5,2 kilometra diaľnic na D1 ročne. A tieto boli definované, ako som už povedal, v roku 2011 na roky 2011 a 2012. A chápem tie pohnútky súčasnej vlády, ktoré sú založené na dvoch atribútoch. Po prvé, po zastavení výstavby diaľnic na Slovensku ste zistili, že neodovzdáte ani naplnený ten úbohý cieľ, tých 5,2 kilometra ročne v roku 2011 a ani v roku 2012. A preto ste to už do rozpočtu na rok 2012 nedali. A tiež chápem, že takýto úbohý cieľ, ktorý je najnižší v histórii Slovenska od samostatnosti Slovenska, nevyzerá pred voľbami dobre.
Perlička tohto rozpočtu na rok 2012 po nereálne nastavenom cieli z minulého roka. Prišiel tento rok ešte nereálnejší cieľ v rozpočte, a to, citujem, do roku 2014 odovzdať do užívania 130,4 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest. Nesedelo mi, ako je to možné, že pri zastavení výstavby diaľnic chcete k 1. 1. 2014 odovzdať 130,4 kilometra diaľnic. Program výstavby novej vlády definovaný v tomto rozpočte je na rok 2011 odovzdaných 57,5 kilometra diaľnic, na rok 2012 odovzdaných 5,7 kilometra diaľnic a na rok 2013 odovzdaných 21 kilometrov diaľnic. Spolu teda by tam mal byť správny cieľ nie 130,4, ale 84,2 kilometra diaľnic. Čiže žiadnych 130,4 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest v užívaní nebude a ani nemôže byť, pretože termíny výstavby rezortu dopravy týchto fiktívnych diaľnic sú natiahnuté z 28 až 30 mesiacov umelo na 40 až 42 mesiacov. A to vyplýva so zazmluvnených termínov. A preto sa nedá stihnúť do roku 2014 odovzdať to, čo deklarujete v cieľoch tohto štátneho rozpočtu. Ak by sme ale zreálnili váš cieľ na tých 84,2 kilometra, ktorý som upravil a ktorý naozaj reálne môže byť naplnený oproti tým nereálnym 130,4 kilometra, ktoré sú v rozpočte, znamenalo by to, že sme vám splnili z dôvodu zabezpečenia zatracovaného PPP 75 % vášho cieľa z tých zreálnených 84 kilometrov, ktoré môžu byť. A sú to najmä stavby PPP, ktoré som už spomenul, na D2 (Stupava) a R1 (Žarnovica). Mal by znieť tento cieľ, a to je reálne, keď ste to chceli dať reálne a nezavádzať v štátnom rozpočte ciele: „Načas skolaudovať severný obchvat Banskej Bystrice, aby sme nepozerali na hotovú cestu, a odovzdať protihlukové steny vo Vlčkovciach a Lehote. A toto je jasné, vyhodnotiteľné a pre vás v súčasnosti toto sú realizovateľné ciele.
K samotným výdavkom na diaľnice. Pán minister Mikloš mal aspoň toľko rozumu, že nekalkuluje s alokáciou 650 mil. eur z nového programovacieho obdobia eurofondov na roky 2014 až 2020 tak ako ministerstvo dopravy fiktívne v rozpise svojej kapitoly. Ja tomu nerozumiem. A mýli ma to, ako je to možné, že rozpočet kapitoly rezortu dopravy kalkuluje v roku 2014 s čiastkou z eurofondov 650 mil. z nového programovacieho obdobia napriek jasnému rozpočtu z ministerstva financií. Čiže tuto je určitý rozpor. A nechápem, ako môže byť rozpočet ministerstva financií spracovaný ministerstvom financií odlišný od kapitoly rezortu dopravy. A vyplýva mi z toho jediné, že už v rezorte dopravy naozaj propaganda predvolebná prepaľuje, prepaľuje nejaké ambície a určitý zdravý rozum. V prvom roku programovacieho obdobia 2014 až 2020, o ktorom ešte nič nevieme, nemáme jasný manuál, jasné procedúry, kontrolný mechanizmus, monitorovací mechanizmus. Sú tu náznaky, že ak budeme vôbec poberatelia z nového programovacieho obdobia eurofondov, tak budú úplne iné pravidlá. A rezort dopravy si už dnes vytýčil cieľ prefinancovať alebo účelne investovať v roku 2014, to je v prvom roku čerpania, 650 mil. z eurofondov. Osobne si myslím, že v tom roku bude Slovensko veľmi úspešné, keď minie čo i len jedno euro, pretože všetky tie mechanizmy naozaj treba schváliť nielen na ministerstve financií, ale najmä v Bruseli. A zrejme bude úplne iný spôsob čerpania eurofondov.
Ešte sa stručne dotknem eurofondov. V operačnom programe Doprava, si dovolím konštatovať, tie procesy sú nastavené tak, že nebude vyčerpaných skoro 20 % operačného programu Doprava, čo je veľmi, veľmi nebezpečné. A jednoznačne bude treba zmeniť a naštartovať a zdynamizovať proces čerpania eurofondov v operačnom programe Doprava, pretože v prioritnej osi 1, to sú železnice, kde, si myslím, nie sú nastavené procesy tak, aby mohol tento program byť zmysluplne do roku 2015 vyčerpaný, a takisto najmä v prioritnej osi 2, to sú diaľnice, kde takisto nie sú nastavené procesy tak, aby bolo možné vyčerpať tento operačný program, pretože je to jednoduchá matematika, tá stavba, ktorá sa nezačne na jar roku 2012, a dnes je už jasné, že niektoré stavby sa nezačnú, a sú to stavby, tak nebude môcť byť ukončená do roku 2015. A jednoznačne keď nebude ukončená do roku 2015, nebude môcť byť prefinancovaná z eurofondov. Znamená to v praxi, že tieto stavby sa nedajú nahradiť ďalšími 30 malými projektmi. Sú to tzv. veľké projekty nad 50 mil. eur. A lehota výstavby tých projektov je často 42 až 46 mesiacov. A jednoduchou matematikou keď si to spočítame, sa dostaneme k tomu, že výstavba, ktorá sa začne v lete alebo na jeseň 2012, už nemôže skončiť do roku 2015. A toto vidím veľmi problémové v čerpaní eurofondov v operačnom programu Doprava, resp. už dnes viem skonštatovať, že nebudú. Tak boli nastavené procesy súčasným vedením rezortu dopravy, že nebudú môcť byť vyčerpané niektoré časti z prioritných osí, ako som to už povedal.
Dotknem sa stručne ciest I. triedy. Môj mnou nastavený zásobník operačného programu Doprava bol nastavený tak, aby bolo možné postaviť z eurofondov tiež prepotrebné a pre Slovensko chýbajúce diaľnice mimo balíka PPP, ako to bolo napr. s D3 na Kysuciach, R4 na východe alebo R3 na Orave. A hlavne boli procesy nastavené tak, aby sa postavili nové úseky ciest I. triedy v podobe úpravy prieťahov miest a obcí, ktoré sú zahltené dopravou, a takisto realizovali rekonštrukcie niektorých preložiek. Súčasné vedenie rezortu dopravy zastavilo zabezpečenie PPP projektov. Časť stavieb pôvodne plánovaných cez PPP nahradili z eurofondov. A na zvyšnú časť ako napr. 3. balík PPP, to znamená Hričovské Podhradie, Lietavská Lúčka, a ďalej na Dubnú Skalu, ale aj na spomínané D3, R4, R3 môžeme na Slovensku zabudnúť. Zistili, že nemajú peniaze na prioritný ťah D1, a tak začali prehodnocovať zásobník projektov v operačnom programe Doprava. Zmenou systému obstarávania, teda zastavením výstavby sa operačný program dostáva do časového stresu a, to som už pred chvíľou povedal, reálne hrozí nevyčerpanie alokovaných prostriedkov. Zjednodušene povedané, stavby, ktoré boli určené, aby výrazne pohli čerpaním eurofondov, a ktoré sú na Slovensku nemenej potrebné, stoja ako D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno, R2 obchvat Žiaru nad Hronom na úkor tých, ktoré mali byť financované z režimu PPP. Výsledkom našej práce a financovania z operačného programu Doprava prioritnej osi 5.1 sú stavby ako napr. R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie alebo R4 Košice – Milhosť, ktorá je v realizácii. A nerozumiem tomu, prečo v tejto koncepcii v prípade výstavby rýchlostných ciest rezort dopravy nepokračuje.
Čo ma však zarazilo. Je to tiež príprava plátania dier z fondov v navrhovanej výške alebo v navrhovanej zvýšenej alokácii o 200 mil. eur. A tieto peniaze, ktoré v prioritnej osi 5 sa zoberú z R-iek na plátanie dier na cestách I. triedy, budú chýbať pri samotnej výstavbe rýchlostných ciest. Je zrejmé, že minister Figeľ si je vedomý toho, že nedokáže po zmene mnou nastavených procesov zabezpečiť vyčerpanie operačného programu Doprava na tých rýchlostných cestách, na ktoré boli určené. A tak našiel nekoncepčný spôsob, ako plátať diery na cestách I. triedy z eurofondov. My sme pripravili a odsúhlasili, to musím zdôrazniť, že aj my sme to robili, časť peňazí sme chceli určiť na plátanie dier na cestách I. triedy, čo bol náročný proces, zmenu operačného programu Doprava. Odsúhlasili sme to s Európskou komisiou. Ten proces trval vyše roka, ale dali sme to za 16 mil. eur, tieto cesty mali byť zaplátané (cesty I. triedy), najmä na východe Slovenska, pod názvom Odstraňovanie nevyhovujúcich parametrov na cestách I. triedy. Tento cieľ však má za úlohu modernizovať len kritické úseku cestnej siete. A myslím, že ten rozsah bol dostačujúci pri prostriedkoch štátneho rozpočtu, nie tak, že v súčasnosti ideme asfaltovať povrchy so životnosťou maximálne 8 rokov, pričom podložie máme na cestách I. triedy nevyhovujúce. Čiže budú to podľa môjho názoru zbytočné alebo len krátkodobo vynaložené finančné prostriedky.
Záverom k tomuto kroku chcem povedať, že na nové rýchlostné cesty po presune zostane necelých 417 mil. eur z pôvodných 617 mil. eur a údržba ciest I. triedy si o 200 mil. prilepší, pričom z naplánovaných takmer 256 mil. budeme mať 456 mil. na cesty I. triedy. To však neznamená, že pri cestách I. triedy nebudú na výstavbu potrebovať prostriedky, práve naopak, návrh rozpočtu, k tomu sa chcem tiež kriticky vyjadriť, znižuje výdavky na cesty I. triedy z cca 40 mil. ročne na slabých 5 mil. eur ročne po roku 2012, čo zase bude znamenať zvýraznený kolaps ciest I. triedy...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Za tri minúty len dopoviem pár slov. Dobre?

Chcel som ešte o železniciach hovoriť, ale to teraz nejdem komentovať, dotknem sa len tej časti kapitoly pre Úrad pre verejné obstarávanie. Viem, že ste si dali za cieľ stransparentnenie verejného obstarávania. Tento cieľ mal byť naplnený najmä tým, že budú zverejňované zmluvy vo verejnom obstarávaní, keď, citujem, veríme, že zverejňovanie zmlúv výrazne zvýši tlak na orgány verejnej moci a tie budú hospodáriť zodpovedne a ďalej a ďalej. Dokonca Transparency International hodnotila súčasnú vládu tak, že zverejňované zmluvy sú podľa Transparency jedným z najlepších protikorupčných opatrení vlády Ivety Radičovej. Ak má mať zmysel toto opatrenie, tak ho musíte naplniť v kapitole Úradu pre verejné obstarávanie. A ste nedali ani cent na to, aby mohla Transparency zabezpečiť túto úlohu vlády, ktorá je už ohodnocovaná tak, že veľmi dobre robí toto zverejňovanie. A v skutočnosti Úrad verejného obstarávania nezverejňuje nič, pretože kapitola Úradu verejného obstarávania nie je zvýšená o financie na technológiu a technické prostriedky, aby zverejňovanie zmlúv mohlo byť realizované, ale naopak, je o ne znížená. Čiže pre toto, si myslím, nemáte len deklarovať, dokonca ohodnocovať sa, že ste zabezpečili transparentnosť, ale naplniť ju máte aj v praxi. A Úrad verejného obstarávania momentálne nevie zabezpečiť túto úlohu, za ktorú ste „už zožali“ úspech.
Myslím si, že rozpočet treba prehodnotiť. A, samozrejme, pri tých nárokoch na úspory, ktoré sa majú realizovať, je problematický, najmä v časti výstavby diaľnic, pretože zastavenie výstavby diaľnic z PPP a neriešenie tohto procesu znamená významný dopad na zamestnanosť, ale aj na tú skutočnosť, po ktorej túžia ostatné krajiny, vyspelé krajiny Európskej únie, tak, že keď nemajú čo realizovať, tak veľmi radi by realizovali diaľnice. Ale ich majú urobené a my „máme tú výhodu“, že nemáme dostavané diaľnice. A naozaj výstavba diaľnic a dynamizácia tohto procesu by mali byť liekom na krízu a zamestnanosť, čo sa na Slovensku nedeje. A je to veľká škoda, ktorej negatívne ovocie budeme žať ešte dlhé roky. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážený pán kolega pán Vážny, radšej o rok neskôr, ale o 40 % lacnejšie ako o rok skôr a o 40 % drahšie. Ty, pán kolega, poznáš môj názor dlhodobo, od roku 2005, keď sa prvýkrát začala diskusia na Slovensku o financovaní alebo stavaní diaľnic formou PPP. Hovoril som, že forma PPP je skrytý lízing a že vždy bola, je a bude najdrahšia pre výstavbu diaľnic. Neznamená to, že som bol proti tomu, ale druhým dychom som povedal: „Najprv vyčerpajme všetky iné formy financovania, hlavne peniaze z európskych fondov, postavme za to najviac kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest a potom to, čo nám zostane, poďme riešiť formou PPP.“ A o tom, že je to dlh do budúcnosti, svedčí aj terajšia debata v eurozóne na Ecofine na Eurogroupe. A verím tomu, že všetky členské krajiny odsúhlasia, že investície financované formou PPP budú zaratúvané ihneď do dlhu, aby sme nežili v ilúzii, že teraz sa tvárime, že toto dlh nie je, pričom o desať rokov, o dvadsať rokov, v prípade diaľnic o tridsať rokov to bude dlh. A sme to povinní urobiť hlavne pre mladú generáciu a tých študentov, ktorí tu predtým boli na balkóne, a ich deti. Verím tomu, že dôjde k dohode a započíta sa PPP do dlhu ihneď. Ďakujem.