28. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán exminister, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, a potom k nemu niečo poviem. Pozmeňujúci návrh poslanca Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 364).
1. V čl. I sa slová „Zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a zákona č. 540/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:“ nahrádzajú slovami „Zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č 540/2008 Z. z. a Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 235/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:“.
2. V čl. I sa v bode 1 vypúšťajú slová „alebo či bol urobený úkon na jeho získanie“.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 2. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Legislatívno-technické zmeny súvisiace s uverejnením Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 235/2001. Nález bol uverejnený dňa 26. 7. 2011, v dôsledku čoho stratili ustanovenia, pri ktorých Ústavný súd konštatoval nesúlad s ústavou, platnosť dňa 26. 1. 2012.
A predsa len by som rád k tomu niečo povedal. Ten zákon, ako som hovoril už v úvodnom vystúpení, rieši tri okruhy problémov alebo chcel riešiť tri okruhy problémov. Prvým a snáď najdôležitejším bolo narušenie vlastníckych práv, možnosť stavať na cudzích pozemkoch, ktoré v mene dostavby diaľnice z Bratislavy do Košíc presadila Ficova vláda v minulom volebnom období, ktoré ostro kritizovala opozícia v minulom volebnom období, ktoré opoziční poslanci napadli na Ústavnom súde ešte v minulom volebnom období, pretože mali pochybnosti o súlade takejto možnosti stavať diaľnice na cudzích pozemkoch s ústavou. A možno je to slabé povedať, že mali pochybnosti, bolo im to jasné, že je to v rozpore s ústavou, a tak to potvrdil aj Ústavný súd. Ústavný súd si, žiaľ, dával veľmi načas, rozhodol o tom podnete, ktorý prišiel veľmi rýchlo, prišiel pár dní potom, ako zákon nadobudol platnosť a účinnosť. Ústavný súd rozhodol, myslím, až po troch rokoch. Rozhodol až v roku 2011. Je dosť veľký problém, že tento parlament, v ktorom väčšinu tvoria poslanci strán považujúcich Ficov diaľničný zákon za protiústavný, nenovelizoval tento zákon ako jednu z prvých vecí, ktorú mohol urobiť potom, čo bol konštituovaný voľbami.
Došlo reálne k poškodeniu vlastníckych práv, ten zákon bol protiústavný. Z môjho pohľadu jediná prednosť, jediný dôvod, prečo sme ten zákon nemali novelizovať hneď, ale počkať na Ústavný súd, je, že teraz to máme potvrdené. Teraz to vieme, že je to v rozpore s ústavou, teraz to povedal Ústavný súd a teraz, aj keď by sa niekedy v budúcnosti dostala k moci vláda podobná tej Ficovej, tak nebude môcť takéto riešenie presadiť, lebo už vie a má to potvrdené Ústavným súdom, že tento spôsob riešenia a urýchľovania výstavby diaľnic, ktorý aj tak k ničomu nevedie, je protiústavný. Ale teda musím povedať, že je vážnou chybou, že k zmene zákona pristupujeme až teraz. Stalo sa to v dôsledku toho, že najprv malo ministerstvo dopravy nejaké výhrady, tak sme museli prepracovať ten návrh, stiahnuť to, čo sme dali v marci a neskôr sa poslanecké návrhy odsúvali, až sa stalo to, že nielenže bol publikovaný nález Ústavného súdu v Zbierke zákonov, ale dokonca uplynulo pol roka odvtedy, čo sa tak stalo, tak ustanovenia, ktoré boli hlavným dôvodom predloženia tej novely, zo zákona vypadli. Dnes tam už nie sú, takže ich nemôžeme vypustiť, preto som predložil ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil. Napriek tomu si myslím, že má zmysel takýto zákon prijímať, aj keď protiústavnosť zákona je už ošetrená rozhodnutím Ústavného súdu a my nemôžeme spraviť ani to symbolické gesto, že pred uplynutím polročnej lehoty, keď už vieme, čo je protiústavné, vypustíme zo zákona protiústavné ustanovenia. Má to zmysel preto, lebo to, čo bolo v zákone protiústavné, nie je jediný problém toho zákona. Ten zákon obsahuje mnohé ustanovenia, ktoré vytvárajú špeciálny režim pre výstavbu diaľnic, opäť v mene idey pána expremiéra Fica dostavať diaľnice do Košíc z Bratislavy do roku 2010, ktoré obmedzujú účastníkov konania, znižujú im mieru informovanosti, skracujú im lehoty na vyjadrenie, skracujú im lehoty na odvolanie. Pritom sú to veci, ktoré z hľadiska celého toho procesu znamenajú pár dní, čiže nemôžu zásadným spôsobom urýchliť výstavbu diaľnic, ale z hľadiska jednotlivca, ktorý má mať možnosť sa vyjadriť, sú to zásadne rozdielne veci, keď mám na vyjadrenie alebo na odvolanie týždeň a keď mám na vyjadrenie alebo na odvolanie 15 dní, je to štandardný režim podľa správneho poriadku alebo stavebného zákona. Kto niekedy prišiel s takýmito vecami do kontaktu, vie o čom hovorím. Aj takéto ustanovenia ideme týmto návrhom zmeniť a došlo čiastočne k úprave na základe konzultácií s ministerstvom dopravy a na základe pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil pán poslanec Přidal. Možno je to trošku ústupok, ale predovšetkým je to lepšie riešenie z hľadiska toho, že tie ustanovenia budú vykonateľné, nebudú spôsobovať žiadne problémy v aplikačnej praxi a nebudú znamenať žiadnu zásadnú komplikáciu, žiadnu zákonnú prekážku pre to, aby sa na Slovensku stavali diaľnice, ako sa nám to tu pokúšajú nahovoriť naši momentálne opoziční kolegovia.
Myslím si, že máme v tom zákone opraviť všetko, čo je v ňom zlé, máme opraviť nielen to, čo je v rozpore s ústavou, pretože nielen to, čo je v rozpore s ústavou, je problém v tomto zákone. Posledná vec sú kompenzácie. Štát, respektíve parlament prijal zákon, ktorý bol protiústavný a ktorý nebol protiústavný iba nejakým akademickým spôsobom, ktorý sa nikoho nedotýka. Ten zákon bol protiústavný tým, že narušil vlastnícke práva konkrétnych ľudí, a tí ľudia majú právo na odškodnenie. Keď sme s návrhom prichádzali, tak boli na stole akési dve filozofie toho odškodnenia. Prvá, ktorú presadzovali predkladatelia, bola, že štát má byť aktívny, štát nemá čakať na to, že kto z poškodených si spomenie, že by mohol mať nárok na odškodnenie za to, že štát protiústavným zákonom zasiahol do ich vlastníckych práv a staval im na ich pozemkoch bez vykúpenia, bez vyvlastnenia cesty. A druhá filozofia bola, že však každý sa môže domáhať a ak sa cíti poškodený, môže ísť na súd a môže niečo vysúdiť, môže tú ujmu preukázať na súde. Tieto dve filozofie sa dlho bili, nakoniec sa ale stretli v návrhu, ktorý je premietnutý opäť medzi pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Přidala a ktorý spočíva zhruba v tom, že zákon priznáva nárok na odškodnenie vlastníkom pozemkov, ktorí boli poškodení Ficovým diaľničným zákonom, ktorý je protiústavný, ale vyžaduje od nich, aby sami prejavili istú aktivitu a aby o to odškodnenie požiadali, a stanovuje tam lehotu jedného roka od nadobudnutia účinnosti zákona, kedy môžu s týmto právom prísť a požiadať o odškodnenie, a keď v tejto lehote svoje právo neuplatnia, tak zanikne. Myslím si, že je to vyvážený kompromis a je to riešenie, za ktoré sa nemusíme hanbiť, aj keď ideme odškodňovať niečo, čo sme my, teraz hovorím o doterajšej alebo momentálnej koaličnej väčšine, nespôsobili, niečo, čo sme kritizovali, ale napriek tomu je to zodpovednosť štátu voči vlastným občanom. Čiže chcem požiadať ešte raz o podporu tohto zákona, chcem požiadať o podporu oboch predložených pozmeňujúcich návrhov a verím, že síce neskoro, ale predsa len spravíme to, čo je potrebné spraviť.
Ďakujem.

Ďakujem. Dámy a páni, škoda že len dve minúty, ale už sa s tým musím vysporiadať. Takže páni poslanci, možnosť stavať na cudzích pozemkoch ste zachovali týmto zákonom. Pretože tu definujete to, že stavebné povolania, ktoré sú platné od 26. júla alebo do 26. júla, podľa nich, protiústavných stavebných povolení sa môže stavať ďalej. S tým ste nepohli nič. Ako ste sa s tým vysporiadali a kto zapríčiňuje tu tie škody, ktoré, pán poslanec Dostál, hovoríte? Však vy, vaša vláda, ste aktivovali 51 kilometrov tých protiústavných stavebných povolení do života. Prečo ste tie stavebné povolenia, keď ste už mali nález Ústavného súdu, prečo ste ich nespravili a nezmenili v režime ústavnosti? My sme ten zákon chystali s tým, že je na hrane s ústavou, ale že je ústavný. A vy ste takí farizeji, že máte v rukách nález Ústavného súdu a aktivujete tie stavebné povolenia do života, a vôbec ste sa nevysporiadali s tými vlastníkmi, len ste definovali v tomto zákone to, že ak je takéto stavebné povolenie vyvolané, tak do februára 2013 sa musí dohodnúť s tým vlastníkom, ak nesúhlasí, alebo potom pôjde na vyvlastnenie. No, tak toto je teda ústavnosť z vašich úst, krásna.
Ďalší moment je ten, že ani jedno stavebné povolenie ste dodnes nezískali, za rok a pol ani jeden kilometer stavebného povolenia ste nezískali. Čiže toto ma na tom celom mýli, ja určite nechcem ísť proti ústave, ale budúcnosť je v tom, verte mi, že bude treba urobiť niečo iné, ale v intenciách nálezu Ústavného súdu, pretože to, čo ste urobili, ste vlastne aktivovali a ďalej aktivujete tie protiústavné konania, pretože s tým vlastníkom, napríklad na úseku Dubná skala – Turany, kde je šesťdesiatšesť nevysporiadaných vlastníkov, ste sa vôbec nevysporiadali, nijako. On je ďalej poškodzovaný a výstavbou podľa týchto protiústavných povolení aktivujete to odškodnenie do života.

Pán poslanec Vážny, že sa nehanbíte vyčítať niečo tejto vláde, čo sa týka protiústavného stavania diaľnic na cudzích pozemkoch práve vy, ktorý ste to spôsobili, ktorý, nieže na hrane, vy ste vedeli, že je to protiústavné, vám to bolo jasné. Je lož, čo hovoríte, že sa s tým nijako nevysporiadavame, ten pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že je potrebné preukázať vlastnícke právo najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania. Čiže s tým sa vysporiadavame, vysporiadava sa s tým aj ten pôvodný návrh aj v podobe, ako ho navrhujeme upraviť. Zdá sa mi naozaj absurdné, aby ste vy kritizovali to, čo ste spôsobili. My sme sa pokúsili to napraviť, ja nie som hrdý na to, ako dlho nám to trvalo, povedal som to, že by som bol rád, keby sme možno v septembri roku 2010 zmenili tento zákon, a nie čakali na Ústavný súd, ale taká je realita. My sme sa pokúsili to zmeniť, trvalo to trochu dlhšie, ale treba to urobiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Moje vystúpenie nebude dlhé, celkom krátke, a som rád, že v takomto komornom zložení, pretože tá skúsenosť hovorí, že keď je v tomto zložení, tak tá debata býva racionálna, pretože po včerajšku, po tých excesoch a neuveriteľnom narcizme už sa mi zastavuje rozum.
O čo ide, jednoducho ja nechcem skúmať prečo, ako, ale jednoducho vo vysokoškolskom zákone je jedna nespravodlivosť, chyba, ktorá tam je, ktorá vlastne diskriminuje istú skupinu. Náš vysokoškolský systém je nastavený tak, že keď čosi preukážeš, a to preukázanie je, jedno z nich je ukončenie doktorandského štúdia, tak istým spôsobom dostávaš väčší priestor, väčší podiel v tej sfére vedy, výskumu a vzdelávania. Jednoducho ten, kto získa titul PhD., môže potom aktívnejšie robiť, môže byť školiteľom, môže byť oponentom a má aj väčšiu šancu získať finančné prostriedky na výskum prostredníctvom grantov. Ale v študijnom odbore katolícka teológia sa stalo, že absolventi, sú to jediní absolventi doktorandského štúdia, ktorí nezískavajú týmto titul PhD.. Takže túto chybu sa moja novela snaží napraviť, nič viac a nič menej. Možno si poviete, že je to maličkosť, život pozostáva, ako povedal jeden filozof, zo samých maličkostí, ale sám osebe nie je maličkosťou. A takisto samo osebe vzdelávanie a vysokoškolský život a život v priestore vedy a výskumu určite nie je maličkosťou.
Ďakujem zatiaľ.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Dovoľte mi, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výboroch v druhom čítaní, ktorú podáva ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 13. septembra 2011 č. 605 sa uzniesla prerokovať tento návrh v druhom čítaní a pridelila ho dvom výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Výbory tento návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady prerokovali a iné výbory o ňom zatiaľ nerokovali.
Gestorský výbor vo svojom uznesení konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pánov Fronca, Hrušovského a Abrhana, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, boli dané tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor podal svoje stanovisko v uznesení z 5. októbra 2011 č. 296 a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení z 28. septembra č. 89. A oba výbory zhodne odporúčali návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v časti IV. spoločnej správy.
Ďalej mi dovoľte uviesť to, že gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o tomto návrhu a hlasovať aj o návrhu, ktorý je uvedený vo IV. časti spoločnej správy, a oba schváliť, teda schváliť aj konkrétny pozmeňovací návrh aj následne návrh zákona z dielne pánov poslancov ako celok.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhov zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport 10. októbra, č. 94 a týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa, aby som na schôdzi Národnej rady vykonal funkciu spravodajcu a informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže, vážené dámy, vážení páni, ďakujem, skončil som spravodajskú informáciu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja som sa prihlásil do rozpravy z dôvodu, aby som urobil zadosť zákonnému postupu. Keď sme predkladali tento návrh zákona ako, predsa len ste človek, ktorý má aj tie skúsenosti, ma dosť istil s účinnosťou zákona a bola daná na 1. januára, ale vzhľadom na známe okolnosti, dnes keby sme zákon schválili, tak táto účinnosť už je nie v súlade s legislatívnym procesom, preto dávam pozmeňujúci návrh:
V článku 2 sa slová „1. januára“ nahrádzajú slovami „1. apríla“.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť tiež k tomuto návrhu zákona, ktorý podali páni poslanci v druhom čítaní. Chcel by som vyjadriť postoj k tomuto návrhu, ktorý je podporný. Zdá sa mi, že ten samotný návrh prináša naozaj zmenu, zmenu k lepšiemu. Tá zmena k lepšiemu je v tom, že bude u absolventov štúdia teológie naozaj zjavné, za aký, teda, že ich tituly sú rovnocenné v oblasti teda doktorandského štúdia, samozrejme, sú rovnocenné s ostatnými titulmi a myslím si, že je to niečo, po čom akademická obec venujúca sa teologickým vedám volala už dlhšie a som rád, že kolegovia poslanci z KDH si vybrali túto zmenu a predložili ju. A keďže je to pravdepodobne posledná zmena z vysokoškolského zákona v tomto volebnom období, či už teda bude schválená alebo nebude, tak chcel by som im poďakovať aj za túto spoluprácu a chcel by som vás aj poprosiť, aby sme to spoločne podporili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela iba krátko k tejto novele vysokoškolského zákona, že mne osobne je ľúto, že nebola vôľa prijať pripomienku, ktorú som prezentovala aj pri rozprave pri prvom čítaní aj na výbore pre vzdelávanie, a síce, týka sa absolventov doktorandského, nielen teda doktorandského študijného programu katolíckej teológie, ale predovšetkým bohoslovcov, ktorí študujú na gréckokatolíckej fakulte, a títo v budúcnosti nebudú môcť vykonať rigorózne konanie a získať tak titul ThDr., nakoľko v návrhu táto dôležitá skutočnosť nie je zakomponovaná.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Beblavý, nie je to tak, ako ste povedali, pretože tento problém sa naozaj riešil už pred tromi-štyrmi rokmi. Bol niekoľkokrát konzultovaný s Konferenciou biskupov Slovenska a prijal sa taký návrh, aký doporučili oni v tom čase. Teraz povedzme je iný názor, prevláda iný názor, ale nie je jednotný. Treba povedať, že nie je jednotný. Pravdu má pani poslankyňa Obrimčáková. Prišla pripomienka na tri strany, kde sa naozaj ten titul, ktorý je udávaný a ktorý je na všetkých katolíckych univerzitách vo svete známy a platný, tak o ten sa teraz príde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som predniesla dva pozmeňujúce návrhy, jeden v mene skupiny poslancov a druhý v mojom mene.
Prvý pozmeňujúci návrh.
V článku I. sa na začiatku pred pôvodný bod návrhu zákona vkladajú body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 16a ods. 1 písm. d) sa slová "zdravotným postihnutím" nahrádzajú slovami "špecifickými potrebami".
2. V § 16a odsek 7 znie:
"(7) Fond na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami možno použiť na finančné zabezpečenie zodpovedajúcich podmienok štúdia študentov so špecifickými potrebami vzhľadom na ich špecifické potreby.".
Doterajší bod návrhu zákona sa označuje ako bod 3.
Čl. I.
2. Článok I. sa dopĺňa bodmi 4 až 7, ktoré znejú:
4. V § 57 odsek 4 znie:
"(4) Ak je súčasťou overovania schopností so štúdium, na štúdium prijímacia skúška (odsek 3), uchádzačovi so špecifickými potrebami sa na jeho činnosť, pardon, sa na jeho žiadosť na základe vyhodnotenia jeho špecifických potrieb (§ 100, odsek 7 písm. b)) určí forma prijímacej skúšky a spôsob jej vykonania s prihliadnutím na jeho špecifické potreby.
Po piate. § 73 odsek 3 sa dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
"o) špecifickej potrebe (§ 100)."
Po šieste. V § 96 odsek 3 sa slová "so zdravotným postihnutím" nahrádzajú slovami "so špecifickými potrebami".
Po siedme. § 100 vrátane nadpisu znie:
"§ 100. Podpora študentov a uchádzačov o štúdium so špecifickými potrebami."
(1) Vysoká škola vytvára všeobecné prístupné akademické prostredie aj vytváraním zodpovedajúcich podmienok štúdia pre študentov so špecifickými potrebami bez znižovania požiadaviek na ich študijný výkon.
(2) Za študenta so špecifickými potrebami sa považuje študent
po a) so zmyslovým, telesným a viacnásobným postihnutím,
po b) s chronickým ochorením,
po c) so zdravotným oslabením,
po d) s psychickým ochorením,
po e) s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
po f) s poruchami učenia.
(3) Študent predkladá na účely vyhodnocovania jeho špecifických potrieb a rozsahu podporných služieb najmä
po a) lekárske vysvedčenie nie staršie ako tri mesiace, ktorým je najmä lekársky nález, správa o priebehu a vývoji choroby a zdravotného postihnutia alebo výpis zo zdravotnej dokumentácie alebo
po b) vyjadrenie psychológa, logopéda, školského psychológa, školského logopéda alebo špeciálneho pedagóga, odkaz 49aa.
(4) Študent podľa odseku 2, ktorý súhlasí s vyhodnotením svojich špecifických potrieb, má podľa rozsahu a druhu špecifickej potreby nárok na podporné služby, najmä na
po a) zabezpečenie možnosti využívať špecifické vzdelávacie prostriedky,
po b) individuálne, individuálne vzdelávacie prístupy, najmä individuálnu výučbu vybraných jednotiek študijného programu pre študentov so zmyslovým postihnutím,
po c) osobitné podmienky na vykonávanie študijných povinností bez znižovania požiadaviek na študijný výkon,
po d) individuálny prístup vysokoškolských učiteľov,
po e) odpustenie školného v odôvodniteľných prípadoch, ak ide o štúdium dlhšie, ako je štandardná dĺžka príslušného študijného programu.
(5) Podrobnosti o minimálnych nárokoch študenta podľa odseku 2 na podporné služby podľa druhu špecifickej potreby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(6) Špecifické potreby študenta podľa odseku 2, ktorému sú poskytované podporné služby, môžu byť prehodnocované, a to aj na žiadosť študenta.
(7) Na vysokých školách pôsobia
po a) špeciálne pedagogické pracoviská na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami,
po b) koordinátori pre študentov so špecifickými potrebami (ďalej len "koordinátor"). Koordinátorom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak je koordinátorom fyzická osoba, výkonom činnosti ho poveruje rektor. Ak na vysokej škole pôsobí aj koordinátor pre fakultu, výkonom činnosti ho poveruje dekan. Ak je koordinátorom fyzická osoba, ide spravidla o vysokoškolského učiteľa. Ak je koordinátorom právnická osoba, zmluvu o výkone činnosti s ním uzatvára rektor. Právnická osoba môže zabezpečovať činnosť koordinátora aj pre viac vysokých škôl. Činnosť koordinátora je zabezpečovaná z prostriedkov fondu na podporu štúdia študentov so zdravotným postihnutím.
(8) Špeciálne pedagogické pracoviská na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami plnia úlohu metodických, znalostných a koordinačných centier a sú zriadené na
po a) Univerzite Komenského v Bratislave,
po b) Technickej univerzite v Košiciach.
(9) Koordinátor najmä
po a) aktívne sa podieľa na identifikovaní uchádzačov o štúdium so špecifickými potrebami a študentov so špecifickými potrebami,
po b) vyhodnocuje špecifické potreby uchádzačov o štúdium so špecifickými potrebami a študentov so špecifickými potrebami, rozsah zodpovedajúcich podporných služieb a podieľa sa na ich zabezpečovaní,
po c) zabezpečuje spoluprácu s pracoviskami a účelovými zariadeniami vysokej školy alebo fakulty a so zamestnancami vysokej školy, najmä im poskytuje informácie a poradenstvo v súvislosti so špecifickými potrebami študentov,
po d) vykonáva poradenstvo pre študentov podľa odseku 2 pri zabezpečovaní podporných služieb a tieto služby pre nich koordinuje,
po e) každoročne podáva návrh na použitie finančných prostriedkov na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami, najmä na zabezpečenie materiálno-technických pomôcok a vybavenia. Koordinátor fakulty predkladá návrh koordinátorovi vysokej školy.
Po f) každoročne predkladá vysokej škole správu o podmienkach využívania podporných služieb za vysokú školu. Koordinátor fakulty spolupracuje s koordinátorom vysokej školy pri príprave správy.
(10) Podrobnosti o pôsobnosti koordinátora ustanovuje vnútorný predpis vysokej školy.
(11) Ministerstvo metodicky usmerňuje vysoké školy pri poskytovaní podpory podľa tohto paragrafu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 46a znie:
"49aa. § 27 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. 133/2010 Z. z.. § 19 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Po tretie. V čl. II sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem bodov 1, 2, 4 až 7", tu poprosím bol preklep, čiže až 7, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013. Odôvodnenie: Dňa 28. apríla 2010 prezident Slovenskej republiky ratifikoval Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Nakoľko Slovenská republika je týmto Dohovorom viazaná a súčasné znenie zákona dostatočne nerieši problematiku osôb so zdravotným postihnutím, je potrebné túto problematiku riešiť podrobnejšie. Súčasťou nového znenia zákona týkajúceho sa podpory študentov a uchádzačov so špecifickými potrebami je definovanie takéhoto študenta, spôsob preukazovania jeho špecifických potrieb, definovanie podporných služieb takémuto študentovi, definovanie pozície koordinátora pre študentov so špecifickými potrebami a jeho povinností. Navrhované znenie umožňuje, aby sa uchádzačovo študentovi so špecifickými potrebami určila forma a spôsob vykonania prijímacej skúšky a spôsob jej vykonania s prihliadnutím na jeho špecifické potreby a definuje študenta so špecifickými potrebami. Študent so špecifickými potrebami má podľa druhu jeho špecifickej potreby určenej na základe vyhodnotenia jeho študijných schopností nárok na podporné služby. Súčasná legislatíva nerieši koordinátora pre študentov so špecifickými potrebami. Navrhované znenie definuje koordinátora a zároveň definuje aj rozsah jeho činnosti.
Dovoľte mi teraz predniesť v mene skupiny poslancov ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý znie:
1. V čl. I sa na začiatku pred pôvodný bod návrhu zákona vkladajú body 1 až 3, ktoré znejú:
V paragrafe. Po prvé. V § 47 odsek 1 sa vypúšťa druhá veta.
Po 2. V § 47 odsek 9 znie:
"(9) Návrh na udelenie alebo neudelenie štátneho súhlasu predkladá vláde ministerstvo. Návrh na neudelenie štátneho súhlasu ministerstvo predkladá, ak dospeje k záveru, že udelenie štátneho súhlasu nie je vo verejnom záujme, a tento návrh odôvodní. Vláda rozhodne o žiadosti do deviatich mesiacov od jej doručenia na ministerstvo. Pred predložením žiadosti vláde si k nej ministerstvo vyžiada stanovisko Akreditačnej komisie."
3. V § 47 odsek 12 sa na konci pripája táto veta: "Po udelení štátneho súhlasu žiadateľ zosúladí bez zbytočného odkladu svoj názov s názvom, pod ktorým má pôsobiť ako súkromná vysoká škola."." Doterajší bod návrhu zákona sa označuje ako bod 4.
2. Čl. I sa dopĺňa bodmi 5 až 9, ktoré znejú:
"5. V § 77 odsek 8 znie:
"(8) Bez výberového konania na miesto vysokoškolského učiteľa môže rektor alebo dekan najviac na jeden rok
po a) prijať zamestnanca do pracovného pomeru na kratší pracovný čas alebo
po b) uzatvoriť dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru."
6. V § 80b, odsek 3 sa za slová "pracovný čas" vkladajú slová "alebo týždenný rozsah pracovnej činnosti, ak ide o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru."
Po siedme. V § 80b sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Údaje v registri zamestnancov v rozsahu meno a priezvisko, tituly a údaje o pracovnom pomere alebo dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa odseku 3 sa sprístupňujú bez obmedzenia spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu 38b." Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7.
Po ôsme. V § 102 odsek 2, písmeno k) sa za slovo "udelenie" vkladajú slová "alebo neudelenie".
Po deviate. Za § 113ad sa vkladá nový § 113ae, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ ae.
Prechodné ustanovenie účinné od 1. apríla 2012. Právnické osoby, ktorým bol udelený štátny súhlas na pôsobenie ako súkromná vysoká škola zosúladia svoj názov s názvom, pod ktorým sú oprávnené pôsobiť ako súkromná vysoká škola do 31. augusta 2012."."
Po tretie. V čl. II sa slová "1. januára" nahrádzajú slovami "1. apríla". Odôvodnenie: Aby sa predišlo situácii, že právnická osoba, ktorá chce pôsobiť ako súkromná vysoká škola, si zmení názov tak, aby z neho bolo zrejmé, že ide o vysokú školu, hoci nevie, či jej bude štátny súhlas udelený, naďalej sa ponecháva ako súčasť žiadosti názov, pod ktorým chce pôsobiť ako súkromná vysoká škola, ale vyžaduje sa, aby po udelení štátneho súhlasu došlo k premenovaniu právnickej osoby.
Súčasná právna úprava neupravovala možnosť ministerstva predložiť vláde návrh negatívneho rozhodnutia v prípade, keď sa Akreditačná komisia vyjadrila kladne k možnosti poskytovania vysokoškolského vzdelania žiadateľom. Minister tak v prípadoch týkajúcich sa udeľovania štátneho súhlasu bol vo vzťahu k vyjadreniu Akreditačnej komisie v inej pozícii ako v prípadoch vyjadrenia sa Akreditačnej komisie napríklad k spôsobilosti uskutočňovať študijné programy, pri ktorých má možnosť rozhodnúť inak, ako je vyjadrenie Akreditačnej komisie. Navrhované znenie umožňuje, aby minister predložil vláde návrh podľa vlastného uváženia, ak dospeje k záveru, že udelenie štátneho súhlasu nie je vo verejnom záujme. Aby sa odstránili rôzne pochybnosti o pôsobení vysokoškolských učiteľov na viacerých vysokých školách, prípadne sa vytvorili podmienky na verejnú kontrolu takýchto prípadov, keď môže dochádzať k odmeňovaniu tej istej osoby za niekoľko pracovných pomerov na ustanovený týždenný pracovný čas, pričom nie je možné, aby takýto zamestnanec naplnil svoje pracovné povinnosti vo všetkých úväzkoch. Vytvárajú sa zákonné podmienky na sprístupňovanie základných informácií o pracovných pomeroch, vysokoškolských učiteľoch a výskumných pracovníkoch. Doterajšie súkromné vysoké školy nemajú zosúladený svoj názov s názvom schváleným vládou pri udelení štátneho súhlasu. Na odstránenie nejasností ohľadom ich právnej formy sa určuje termín, do ktorého je potrebné to napraviť.
Ďakujem pekne.