28. schôdza

Áno, ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili, aj kolegom, ktorí vystúpili s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré, áno, boli pripravené na ministerstve financií. Ten dôvod je, ako bolo povedané, aj z hľadiska odstránenia niektorých legislatívnotechnických chýb, aj z hľadiska vyčistenia stola, ale aj z hľadiska toho, že 1. januára došlo k veľmi zásadnej zmene, k vzniku finančnej správy a k obrovským organizačným zmenám, kde sa vždy proste ukáže časom, že niečo treba doladiť alebo niečo treba domeniť. Tak vlastne v tomto zákone, aj keď ma to neteší, ale riešime aj množstvo ďalších problémov, ktoré sa ukázali v aplikačnej praxi. A preto je tu pomerne veľký počet aj nepriamych noviel.
Chcem sa vyjadriť ale k jednej podstatnej veci, s ktorou nesúhlasím, ktorá je predkladaná. A to je finančný lízing, ktorý je predkladaný poslaneckým návrhom. A hovoril tu o ňom aj pán poslanec Dostál, že vraj nešlo o výnimku, že vraj to neprinesie relevantné zdroje do štátneho rozpočtu. Pán poslanec Dostál, nie je to pravda, lebo išlo o výnimku, to, čo sme schválili, je zjednotenie podmienok pri rôznych typoch lízingu, rozpočtové dôsledky to bude mať. Je pravda, že v prvých dvoch rokoch nebudú výrazné, ale budú v tomto roku vo výške 3,1 mil. eur, ak to schválite, v budúcom roku vo výške 0,3 mil., v roku 2014 vo výške 5,5 mil. a v roku 2015 vo výške takmer 20 mil. eur. Takže, ešte raz, považujem tento návrh na znovu vrátenie iného spôsobu zdanenia finančného lízingu za úspešný pokus lobistických skupín cez parlament znovu presadiť výnimku.
Viete, pán Dostál, vy, mám pocit, stále ste presadzovali to, že tu by mali byť systémové podmienky, nemali by byť výnimky, že by to malo byť naozaj systémové, nedeformované. Ale v skutočnosti mám skúsenosť aj z diskusií o odvodovej reforme. A znovu ste to naznačili aj v tejto diskusii, že vodu kážete, víno pijete, pretože aj tento finančný lízing, ale aj spôsob, akým ste to komentovali, že my máme predstavu, že svet je ideálna kocka a chceme meniť to, čo funguje je absolútne nekorektný. Ak podľa vás odvodový systém dnes funguje, lebo vy v ňom chcete udržiavať deformácie, ktoré majú enormné rozpočtové dôsledky, ale aj deformujú podnikateľské prostredie, a z mojich skúseností z diskusií s vami viem, že na tomto sa s vami dohodnúť nedalo, že chcete, aby sme odstránili deformácie, ale chcete zároveň ponechať všetky nesystémové výnimky zvýhodnenia, tak ako dnes v systéme sú, lebo to funguje, tak problém je v tom, že sa to nedá, nedá sa mať aj nedeformovaný, dobrý systém, dobré pravidlá, dobre podnikateľské prostredie, aj ponechať v tomto systéme všetky deformácie, lebo to funguje, lebo sú spokojní tí, ktorí tieto deformácie využívajú, často zneužívajú na to, aby mali výhodnejšie postavenie, aké ho majú iní.
Pánovi poslancovi Kažimírovi chcem povedať, áno, správne postrehol a naozaj mal pravdu, keď poukázal na ten rozpor, keď povedal, že ja som v rozprave povedal, že týmto zákonom sa nenavrhujú zmeny sadzieb, pričom nakoniec sa naozaj ukázalo, že zmeny sadzieb pri ovocnom víne a fermentovaných nápojoch, teda medovine, tam boli. Teda chcem sa na tejto pôde ospravedlniť poslancom Národnej rady, nezavádzal som vedome. Mal som takúto informáciu od ľudí zo svojho ministerstva, čo považujem za vážnu chybu. Ale nakoniec tú chybu som urobil ja, že som prezentoval túto nepravdivú, nesprávnu informáciu, ktorú som od nich mal. Takže ešte raz sa za to ospravedlňujem. Nakoniec ale musím podotknúť, že ani nikto z poslancov to nepostrehol pri schvaľovaní tohto zákona, že tam to ovocné víno a tá medovina je. Prišlo sa na to, až keď zákon bol schválený a ozvali sa tí, ktorých sa to dotýkalo. A ja som pánovi prezidentovi, keď sme sa o tom bavili, sľúbil, že to napravíme. A napravujeme to vlastne pozmeňujúcim návrhom poslaneckým, ale ktorý bol pripravený na ministerstve financií. Takže aj týmto ministerstvo financií chce túto svoju chybu napraviť.
Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Buriana, ja som sa na to pýtal, pretože som dostal takú informáciu. Pritom v stanovisku, ktoré mám z ministerstva, sa jasne, jednoznačne píše, že predloženým pozmeňujúcim návrhom sa upresnil výklad ustanovení, v ktorých nebola jednoznačne riešená situácia nepeňažného vkladu zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločností v reálnych hodnotách, a že týmto pozmeňujúcim návrhom sa jednoznačne vylúčila z daňových výdavkov strata z precenenia pri neodpisovanom majetku, neodpisovaným majetkom sú napr. pozemky, strata z predaja pozemkov sa daňovo neuznáva, a preto bolo potrebné vylúčiť z daňových výdavkov stratu z precenenia pozemkov aj pri podnikových kombináciách. A v tomto stanovisku, ktoré mám k dispozícii a ktorému nemám dôvod neveriť, sa tvrdí, že je to naopak, pán poslanec. Tvrdí sa v ňom, že týmto opatrením sa zabraňuje špekuláciám prevodu neodpisovaného majetku, napr. pozemkov, cez podnikové kombinácie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, nechcem o tom dlho hovoriť, aj keď sa domnievam, že ide o nesmierne vážny moment v živote nielen Chorvátov, ale aj Slovákov a celej Európskej únie. Len vám pripomeniem, že v októbri 2005, keď Európska rada rozhodovala o pozvaní Turecka začať rokovania o začlenení tejto krajiny do Európskej únie, bola to Slovenská republika, ktorá, tak poviem, ako aj bolo, proti vetru si dovolila navrhnúť, že ak máme začať rokovania s Tureckom, aby sme sa nebáli začať rokovania s Chorvátskom. Boli sme presvedčení v tom čase, že ide o krajinu, ktorá má na to, aby plnila podmienky, ktorá do Európy prosto patrí, ktorá má zdravý základ aj v ekonomike, ale aj v prístupe k demokratickým hodnotám. Spolu s rakúskym kolegom sme dokázali na poslednú chvíľu v tom čase presadiť aj pozvanie Chorvátska na začatie rokovaní o pristúpení k Európskej únie.
Som nesmierne rád, že ten čas od jesene 2005 bol pre slovenskú diplomaciu pre zahraničnú politiku, ale aj pre iné rezorty u nás doma časom, keď sme aktívne Chorvátom pomáhali, keď sme s nimi veľmi úzko spolupracovali. Nuž a výsledkom je skutočnosť, že Chorvátsko rokovania v roku 2005 nielen začalo, ale počas poľského predsedníctva na sklonku minulého roku ich aj úspešne zavŕšilo. A k 1. júlu 2013 by Chorvátsko sa tak malo stať 28. štátom Európskej únie.
Pochopiteľne, je ešte stále dôležitých niekoľko skutočností. Prvou z nich je to, aby samotní Chorváti, občania Chorvátskej republiky, potvrdili to, o čo sa usilovali vlády tejto krajiny. Som rád, že k tomu aj došlo a že Chorváti vo svojom referende 22. januára, teda celkom nedávno, veľkou väčšinou, dvoma tretinami zo zúčastnených občanov rozhodli o pozitívnom prístupe k ratifikácii. Teda účasť Chorvátska ratifikovali. Teraz je ale dôležité aj to, aby k 1. júlu 2013, teda k dátumu, keď Chorvátsko sa má stať členským štátom Európskej únie, rovnako úspešne ratifikovali prístupovú zmluvu aj všetky členské štáty Európskej únie. Nie som si istý, pokiaľ ide o Slovensko ako o prvú krajinu, ale aj vzhľadom na symboliku, ale aj skutkovú podstatu, vzhľadom na to, čo som povedal pred chvíľou, je, myslím, veľmi dôležité, dobré významné, že Slovenská republika bude bez sporu medzi prvými krajinami, ktoré, pevne verím, aj prístupovú zmluvu ratifikujú.
Nechcem vám hovoriť o technických detailoch, lebo sa domnievam, že dokument, ktorý som vám predložil, všetky tieto detaily prosto obsahuje. Len vás chcem, pochopiteľne, poprosiť, aby sme naším hlasovaním úspešne zavŕšili to, čo sme v októbri v roku 2005 začali. Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená snemovňa, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Chorvátskou republikou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 615 z 2. januára 2012 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu uznesenia nehlasoval, pretože nebol v tom čase podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 26. januára 2012 č. 193 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 19. januára 2012 č. 98 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť so Zmluvou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii súhlas a zároveň rozhodnúť, že Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť so Zmluvou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii súhlas a zároveň rozhodnúť, že Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Chorvátskou republikou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti č. 194 z 26. januára 2012. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predseda, zo spoločnej správy. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Pán predseda, kolegyne, kolegovia, nemienim vystupovať dlho, ale cítim povinnosť upozorniť na to, že tento bod je jeden z najdôležitejších, aké prejednávame, o akých rokujeme v tomto období. A je to zároveň čosi, čo považujem za úspech slovenskej diplomacie, a to bez ohľadu na to, ktorá strana práve nominovala vedenie slovenskej diplomacie.
Dlhodobo krajiny západného Balkánu a ich členstvo v Európskej únii patria medzi priority našej zahraničnej politiky. A toto je okamih, keď celkom určite medzi prvými v Európe, keď nie prví, ako povedal aj pán minister zahraničných vecí, vyslovujeme súhlas s tým, že ďalším členom Európskej únie sa stane Chorvátsko.
Chcem pripomenúť, že už samotný nápad rozširovať Európsku úniu o ďalšie krajiny západného Balkánu nebol prijímaný v Európskej únii jednoznačne a momentálne je situácia taká, že Chorvátsko je pravdepodobne, na dlhé časy, na dlhé roky poslednou krajinou, o ktorú sa Európska únia rozšíri. Vyzerá to tak, že jednak Európska únia zažíva čosi ako únavu z rozširovania. A jednak je to tak, že ochota, by som povedal, zaoberať sa ďalšími krajinami, je do tej miery stlmená krízovou situáciou a komplikáciami, ktoré spôsobilo to, že jednoducho Európska únia je dneska 27 krajín, a nie, povedzme, 12 alebo ešte menej, ako to bolo kedysi, vytvára situáciu, že jednoducho nádej na vstup majú ďalšie krajiny možno v horizonte ja neviem určite nie skôr ako najbližších piatich až desiatich rokov, ak vôbec príde k ďalšiemu rozširovaniu Európskej únie, ak osudy Európskej únie budú také, že sa opäť vráti k integračnej agende.
Ja vás len chcem poprosiť o podporu, podľa možnosti jednomyseľnú, tohto návrhu, aby sme takýmto spôsobom v Národnej rade aspoň chvíľu aj písali dejiny. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Rád by som povedal, že je to možno z pohľadu všetkého možného len jeden bod programu. Ale ako my sme mohli očakávať pred rokmi rozhodnutia parlamentov členských štátov Európskej únie, tak myslím si, že aj naši slovanskí bratia, ak to tak môžem povedať, v Chorvátsku čakajú v podobnej situácii na tieto rozhodnutia.
Ku cti našej politickej reprezentácie treba povedať, že sme boli dobrými tútormi tohto kandidáta a že naším hlasovaním sa zavŕši dobré dielo.
Chorvátsko okrem prvoplánových sloganov o tom, že tam máme naše more, je krajina, ak sa trochu niekto venuje histórii, tak to vie, neuveriteľne podobná našej krajine. Tým nemyslím Plitvické jazerá a krásu Dubrovníka, more nemáme. Ale osudy tejto krajiny sú, dá sa povedať, takmer cez kopirák osudmi Slovenska. Oslobodené zo žalára národov stalo sa súčasťou slovanskej Juhoslávie pôvodne ako kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Bolo podobne ako Slovensko trošku v pozícii junior partnera, toho menšieho pri väčšom Srbsku. Prežilo svoje temné roky spolupráce s fašizmom, ktoré poznačili hrôzy, aké už také zlé časy prinášajú. Zažilo potom komunistickú éru a zamrazenie problémov, ktoré existovali. A potom na rozdiel od nás nezažilo zamatový rozvod. Napriek tomuto všetkému a neľahkým peripetiám a napriek tomu, že nad cestou pri Dubrovníku visí už roky nedotknutý portrét človeka, ktorý sedí vo väznici v Haagu, generála Ante Gotovinu, je radostné, že sa dve tretiny Chorvátov vyslovili za inú alternatívu.
O mne isto nikto nepochybuje, že nie som nekritickým posudzovateľom Európskej únie. Ale i pre Chorvátsko je to reálna alternatíva. A myslím si podobne ako môj predrečník a pán minister zahraničných vecí, že by bolo primerané a pekné, aby sme sa zhostili tej úlohy tútora, ktorý má rád svojho zverenca a ktorý preňho má pochopenie, ako som hovoril, vyplývajúce i z dobrej a zlej histórie našich národov, aby tento tútor tento svoj boj za svojho chránenca dobojoval čestne. A i keď nie som priaznivec manifestačných hlasovaní, myslím si, že naše vyjadrenie súhlasu s pristúpením Chorvátska bude dobrým rozhodnutím, i keď sa stane alebo práve keď sa stane manifestačným. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, vážení hostia, som si istý, že na výzvy súčasnej Európskej únie, na výzvy 21. storočia, je potrebné reagovať nielen ekonomickými opatreniami, ale aj prehlbovaním spolupráce na európskom kontinente.
Rozšírenie Európskej únie, ktoré bolo historické v roku 2004 o desať štátov, ktoré sa v roku 2007 prehĺbilo o ďalších dvoch nových členov, by malo pokračovať, pretože je zárukou nielen prosperity, ale hlavne mieru, bezpečnosti a stability. Tak chápem aj rozšírenie Únie na oblasť západného Balkánu.
Vstup Chorvátska do Únie považujem nepochybne nielen za úspech Európskej únie, ale aj za úspech slovenskej diplomacie a osobne za úspech pána ministra zahraničných vecí. Myslím si, že veľa ľudí tomu pomohlo, ale nikto nepomohol tak Chorvátsku ako pán vtedajší premiér a súčasný minister zahraničných vecí pán Dzurinda. A keď začalo toto vládne obdobie, ktoré sa teraz chýli ku koncu, ja som sa trošku symbolicky snažil k tomu prispieť tak, že okrem pravidelných prvých návštev do Česka, tú druhú venoval výbor pre Európske záležitosti práve Chorvátom. Išli sme na návštevu chorvátskeho parlamentu. Bola to skvelá pracovná návšteva takisto s kolegom spravodajcom. A dovolím si podeliť sa s vami o jeden zážitok, ktorý by mal byť podľa môjho názoru verejný, lebo symbolizuje slovensko-chorvátske vzťahy. Pri diskusii v chorvátskom parlamente jeden poslanec chorvátskeho parlamentu vstal a povedal: „Viete, ešte nie sme v Únii, ale my už sme mali premiéra, ktorý zastupoval naše záujmy v Únii. A to bol pán Dzurinda.“ Chcem na tomto príklade dokumentovať, že Chorváti si veľmi cenia túto podporu. A myslím si, že slovensko-chorvátske vzťahy na tomto základe sa môžu len a len úspešne rozvíjať. Verím, že k tomu, dámy a páni, prispejete aj dnešným hlasovaním.
Dovolím si vás požiadať tak ako moji predrečníci o to, aby sme sa vyjadrili kladne pre podporu ratifikácie pristúpenia Chorvátska k Únii. A ako to urobil výbor pre európske záležitosti jednomyseľne, myslím si, že to bude dobrý spôsob pre signál Chorvátsku i Európskej únii, že slovenská diplomacia je skutočne významná a je úspešná na čele s pánom ministrom. Ďakujem pekne.

Vážení kolegovia, ja som chcel ušetriť čas, preto som sa nehlásil do rozpravy. Ale vybavím to vo forme faktickej poznámky. Chcem uistiť Národnú radu Slovenskej republiky, že poslanecký klub SaS podporí súhlas so Zmluvou o pristúpení Chorvátska k Európskej únii. Evidujeme dlhé roky pomoc Slovenskej republiky Balkánu, evidujeme úlohu, ktorú zohral bývalý predseda vlády a súčasný minister zahraničných vecí pán Dzurinda. A jednoznačne bude dobré, ak Národná rada jednohlasne podporí vstup Chorvátska do EÚ. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vo včerajšej rozprave vystúpili traja poslanci, nebol podaný žiadny pozmeňujúci ani procedurálny návrh, preto budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme návrh zákona prerokovali v treťom čítaní ihneď, prosím, dajte hlasovať o posunutí zákona do tretieho čítania.

... návrh schváliť.