3. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Mamojka, pred chvíľou ste spomínali, že chápete, že sme v eufórii. Ja sa za seba musím priznať, že ma eufória prešla už po prvom diskusnom príspevku z vašich radov a asi sa tak rýchlo nenavráti, ale mám inú poznámku.
Spomínali ste, že nemusíme preberať anglosaské inštitúcie, predsa máme 3 tisíc ročnú históriu, o ktorú sa dá oprieť, a to ma tak trochu zarazilo. Pred 3 tisíc rokmi, to je obdobie niekedy kráľa Dávida, povedzme, a Šalamúna, ak ste mali na mysli antiku, tak 1000 rokov pred n. l. vlastne ani nezačala poriadne, lebo tie sochy kúrov sú tak asi 700 rokov pred n. l. a rozkvet antiky bol ešte o 200, 300 rokov neskôr. A ak ste mali na mysli niečo autentické, tu u nás, tak ja si nespomínam celkom dobre, kto obýval toto územie pre 3 tisíc rokmi. Skutočne neviem, na čo ste mysleli, pán poslanec. Ďakujem.

Ďalej s faktickou poznámkou Tomáš Galbavý. Pán poslanec, nech sa páči.

Pán predsedajúci, pán podpredseda, ďakujem. Chcem upozorniť pána poslanca, že moja faktická poznámka nebude ani vtipná, ani uštipačná. V parlamentnej demokracii a v histórii na Slovensku v žiadnej vláde sa doteraz nepodarilo napísať programové vyhlásenie, aby s ním bola spokojná aj opozícia. Tomu rozumiem. Rozumiem aj tomu, že vystupujete v hojnom počte, to patrí k opozičnej politike, ale čomu nerozumiem, je, že nikto z vás, možno s vašou výnimkou, pán poslanec, v tomto vládnom dokumente nenašiel nič pozitívne. Celé jeho hodnotenie ste zhrnuli do troch téz. Liberalizácia, deregulácia a privatizácia. Neviem prečo, ale v poriadku, na to máte tiež právo.
Pán poslanec, pri vás oceňujem prvý pokus o vecnú diskusiu i napriek tomu, že som s vami nesúhlasil. Nie som právnik, ale predsa si dovolím sa vyjadriť k vašim reakciám, konkrétne skrátené legislatívne konanie. Pán poslanec Fronc tu už niečo spomenul z toho, čo som chcel povedať, ale v poriadku. Predsa, vy si musíte pamätať ako starý poslanec, že práve tento kompetenčný zákon, ktorý príde na rad z dielne pani ministerky Žitňanskej, ste novelizovali v režime skráteného legislatívneho konania, za ktorý ste aj vy hlasovali. To je moja prvá výtka, takže, nerozumiem tomu, prečo sa dnes čudujete.
A druhá, imunita. Práve všetky naše návrhy v minulosti sledovali k tomu, aby poslancovi zostala indemnita, čiže, aby sme boli chránení v parlamente za výroky a za hlasovanie, čo je celkom logické. A vaše obavy, že sudcovia prídu o imunitu a nebudú môcť spravodlivo rozhodovať alebo nedajbože budú perzekvovaní, nepovažujem za opodstatnené, pretože sudca v konečnom dôsledku je absolútnym pánom pri rozhodovaní o vine a treste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Tatiana Rosová. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, na jednej strane som rada, že ste si všimli, že v časti, ktorá sa týka školstva, dosť jasne zaznieva vôľa komunikovať a vtiahnuť pedagógov ako aktérov do rozhodovania. Na druhej strane, ale mám dojem, že ďalšiu časť ste už zrejme čítali vtedy, keď bola tá elektrina vypnutá a nevideli ste dobre, lebo skutočne v nej nie je ani jedna zmienka o súkromných školách, nič také sa tam nehovorí. Vonkoncom sa tam nehovorí o tom, že by sme mali veľa vysokých škôl a už vôbec nie, že by ich niekto chcel likvidovať.
Mrzí ma, s akou nonšalantnou ľahkosťou ste tu hovorili o praktickej nemožnosti získať sem kvalitných medzinárodných pedagógov. Keby ste boli čítali túto kapitolu, videli by ste a dočítali by ste sa, že je zámer ich pobyty tu financovať na základe súťaže, na základe grantov. Takže, prosím vás veľmi pekne, otvorme túto debatu na túto tému možno aj v kuloároch, keď si tento dokument naozaj prečítate.

Ďalej pán poslanec Jozef Kollár. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja pána poslanca Mamojku poznám takmer dvadsať rokov, spoznali sme sa pri tenise, keď trénoval moju dcéru a veľmi si vás vážim ako človeka. (Hlasy z pléna.) Prosím? Áno, veľmi dobrá. A aj vďaka tenisu skončila univerzitu vo Washingtone D. C., kde získala štipendium a si to štúdium financovala úplne sama a dúfam, že moju poznámku nezoberiete, pán Mamojka, osobne, ale nemôžem súhlasiť s vami, že pri hľadaní odpovedí na otázku, či má Slovensko veľa alebo málo vysokých škôl, že na to neexistuje odpoveď, že kto to kedy zmeral a podobné veci. Chcem povedať, že na to existujú úplne exaktné metódy merania, treba si prečítať raz kvartálne americký časopis US News, zverejňuje rebríček viac ako dvetisíc amerických vysokých škôl a univerzít, podotýkam, je to šesťnásť kvalitatívnych kritérií, možno pri káve si ich môžme prebehnúť všetky, a tak isto na Slovensku akademická ratingová agentúra zverejňuje rebríčky, kvalitatívne rebríčky slovenských vysokých škôl. A ja zoberiem len jedno z mnohých kritérií, keďže tých kritérií hodnotenia je veľa a každé má nejakú inú váhu. Hovorím znova o kvalitatívnych kritériách, tak jedno z nich napríklad hovorí, koľko profesorov alebo pedagógov s PhD. titulom pripadá na x-žiakov, no a boli by sme prekvapení, aká je situácia u nás, aká je vo svete. Nehovoriac o tom, že ďalším z kritérií je napríklad citačný index v karentovaných časopisoch. My, bohužiaľ, máme na Slovensku vysoké školy, kde ten citačný index alebo človeka, ktorého by citovali medzinárodné karentované časopisy, hovorím o pedagogickom zbore, je štatisticky nevyčísliteľný. Takže, nie je pravda, že kvalitu vysokých škôl nevieme hodnotiť. To, že to nevieme my, to neznamená, že to nevie svet. Takže, čo nie je nové pre nás, nemusí byť nové pre vedu. Ďakujem.

Posledným s faktickou poznámkou, kto chce reagovať na vystúpenie predrečníka, je pán poslanec Juraj Droba. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zareagujem na jeden z našich návrhov, s ktorým prišla SaS, tým bolo práve obmedzenie poslaneckej imunity. My podstate a dôvodu existencii imunity rozumieme. Nerozumieme ale, prečo by mal byť poslanec rovnejší pred zákonom ako občan. Preto sme za to, aby sa imunita naozaj obmedzila iba na výroky v parlamente a konanie súvisiace s činnosťou poslanca ako takého. A preto sme prišli s návrhom na jej obmedzenie.
Ešte mi nedá nereagovať na vaše vyjadrenie o tom, že každý chvíľku ťahá pílku. Myslím si, že ak sa pozriete do vlastných radov a pozriete sa na to, že či vaša vládna koalícia posledné štyri roky uvažovala ako štátnici, alebo čisto ako politici, tak si odpoveď dáte na ňu sám. Ďakujem.

Pán poslanec, ten mikrofón druhýkrát trošku bližšie pred ústa, aby bolo lepšie rozumieť. Reagovať bude teraz pán poslanec Mojmír Mamojka. Nech sa páči.