7. schôdza

Takže, pokračujem. Venovala som sa v predchádzajúcej časti najmä ustanoveniu zákona, novely zákona, kde sa hovorí o stáži sudcu. Stáž sudcu nesmie presahovať jeden rok v období piatich rokov. Dá sa povedať, že najmä vo vzťahu k Justičnej akadémii táto zmena ohrozuje jej súčasné fungovanie najmä po personálnej stránke. Treba pripomenúť, že kvalitatívnu stránku vzdelávania zabezpečuje a garantuje pedagogický zbor akadémie, vedený jednotlivými vedúcimi katedier, ktorí majú byť najmä sudcovia, prokurátori, trvalo vyčlenení na pôsobenie v akadémii. Najmä skúsený sudca alebo prokurátor s viacročnou praxou v rezorte môže garantovať kvalitatívnu stránku justičného vzdelávania a pochopiť aj jeho zameranie, význam či aktuálnu potrebu pri organizovaní konkrétnych školení.
V zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 548/2003 vzdelávanie na jednotlivých úsekoch akadémie, navrhovanie obsahu, metodiky, výučby a hodnotenia zabezpečuje pedagogický zbor, ktorý pôsobí na jednotlivých katedrách. Okrem toho pedagogický zbor, najmä pod záštitou vedúcich katedier, zabezpečuje prípravu odbornej justičnej skúšky, garantuje predovšetkým odbornú úroveň jej písomnej časti, zabezpečuje, koordinuje úlohy medzinárodnej spolupráce vrátane prípravy a organizácie spoločných medzinárodných vzdelávacích podujatí. Ako negatívny príklad možno poukázať na podobnú právnu úpravu v Českej republike, ktorá v zákone o súdoch, sudcoch, prísediacich a štátnej správe súdov a o zmene a niektorých ďalších zákonoch, umožňuje sudcovi sudcu dočasne prideliť na Justičnú akadémiu Českej republiky najviac na dobu jedného roka. Podľa vyjadrenia zástupcu Justičnej akadémie Českej republiky sa napriek snahe ministerstva spravodlivosti a vedenia Justičnej akadémie Českej republiky počas jej takmer osemročného pôsobenia doposiaľ nepodarilo na jednoročný výkon stáže na akadémiu získať žiadneho sudcu, a to najmä z dôvodu zákonom ustanovenému krátkemu maximálnemu časovému intervalu trvania stáže.
Naopak, možno poukázať na právnu úpravu členských krajín Európskej únie, kde má justičné vzdelávanie dlhoročnú tradíciu. Najstaršia, špecializovaná vzdelávacia ustanovizeň, národná škola pre sudcov, prokurátorov vo Francúzskej republike doporučuje, resp. poukazuje na to, že pokiaľ ide o vzdelávanie čakateľov študentov a celoživotné vzdelávanie vymenovaných sudcov, prokurátorov sa skladá najmä z pedagogického zboru, ktorý je tvorený sudcami, prokurátormi, ktorí majú však garantované až trojročné dočasné pridelenie na stáž, ktoré možno jedenkrát predĺžiť ministrom spravodlivosti so súhlasom riaditeľa. Naviac je tiež nutné poukázať na neodôvodnené rozdiely medzi pôsobením prokurátorov, ktorí nemajú dĺžku pridelenia v akadémii časovo obmedzenú a sudcov, ktorí ju budú mať skrátenú.
K ďalšiemu ustanoveniu, kde sa odstraňuje vekový cenzus pri preložení sudcu na súd vyššieho stupňa, možno ho hodnotiť ako nesystémový prvok a takisto nepovedie ku skvalitneniu práce justície. Veková hranica pre kariérny postup sudcov na súd vyššieho stupňa podľa doterajšej úpravy nadväzuje na ústavou zakotvený vekový cenzus vymenovania do funkcie sudcu, ktorý je 30 rokov. V záujme zvyšovania kvality je však nevyhnutné, aby sa miesta sudcov súdov vyšších stupňov obsadzovali sudcami v rámci kariérneho postupu sudcov za splnenia vekovej hranice. Vylúčenie kariérneho postupu ako základného kritéria na možnosť postupu sudcu na súd vyššieho stupňa je vlastne vytvorením podmienok na výrazné zníženie kvality rozhodovacej činnosti. Takto navrhovaná zmena neprimerane zvýhodňuje ľudí z vonku, mimo justičného prostredia. Kariérny sudca, ktorý sa napr. dnes chce dostať na Najvyšší súd preložením, musí vykonávať funkciu sudcu 10 rokov. Tomu, ktorý je mimo justície postačí 15 rokov praxe, a keď ide o krajský súd alebo špecializovaný trestný súd postačí právnická prax 10 rokov.
K otázke prerušenia výkonu funkcie sudcu. Takto navrhovaná právna úprava, v zmysle ktorej sa sudca môže po prerušení výkonu funkcie uchádzať o funkciu predsedu alebo podpredsedu súdu najskôr po uplynutí 5 rokov od skončenia výkonu funkcie v zákonodarnej a výkonnej moci v podstate odopiera prístup sudcom k iným verejným funkciám, alebo ho vlastne trestá aj za to, že takúto funkciu vykonával. Predkladateľ vlastne sudcu postihuje za to v úvodzovkách, že si dovolil priamo pôsobiť v inej ako súdnej moci.
Zaujímavé sú najmä výberové konania. Navrhovaná zmena výberového konania svojím obsahom neprípustným posilňovaním výkonnej moci navrhované riešenie nespĺňa proklamovaný účel o zvýšenej kontrole verejnosti. Výlučná kompetencia ministra spravodlivosti menovať dvoch členov výberovej komisie vlastne nadraďuje výkonnú moc nad moc súdnu a vôbec nie je zákonnou zárukou otvorenia sa justície verejnosti. V zákone sa napr. hovorí: "Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť či vymenovať člena pôsobiaceho v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore, alebo ktorý vykonáva právnické povolanie." V dôvodovej správe navyše absentuje na základe akých kritérií budú vyberaní členovia výberových komisií. Pokiaľ predkladateľ poukazuje na potrebu vylúčenia korupčných vplyvov a na základe tejto skutočnosti majú byť členmi výberových komisií zástupcovia neziskových organizácií, v návrhu absentuje úprava, ktorá zamedzí a vylúči korupčné vplyvy a iné vplyvy či tlaky práve u týchto členov výberových komisií.
Myslím si, že veľmi diskutabilné je ustanovenie, ktoré zaujalo aj mnohých sudcov, ktoré sa týka zverejňovania žiadostí o zaradenie do výberového konania na voľné miesto sudcu, ich životopisov, motivačných listov, pričom každý môže vzniesť odôvodnené výhrady voči uchádzačom, o ktorých bude rozhodovať výberová komisia. Zverejnenie osobných údajov o sebe, doslova s podrobnosťami zo svojho života, bude v praxi uchádzača, ktorý bude zvolený za sudcu, znamenať, že sa vlastne z neho stane osoba bez súkromného života. Každý nespokojný účastník konania, a to si povedzme, je vždy, si o sudcovi či jeho rodinných príslušníkoch zistí všetky informácie osobného charakteru a iste nebude pre neho ani problém sudcu ovplyvňovať, či vydierať, vyhrážať sa, či obťažovať rodinu.
Sudca je ten, ktorý pracuje aj s vrahmi, aj s ľuďmi psychicky narušenými. Ovplyvňovaniu sudcov, tlaku na nich pri rozhodovaní, týmto zákonom, si myslím, že sa dáva zelená. Akákoľvek psychicky silná osobnosť pod tlakom hrozby, ublíženia jeho rodine, rozhodne bude rozhodovať pod nátlakom. Je pravdou, že funkcia sudcu je verejná, podlieha kontrole, aj tá musí mať isté hranice. Nemala by porušovať základné ľudské práva, ako je právo na súkromie, či ochranu pred rizikom zneužitia osobných údajov na internete.
Možno je diskutabilné aj ďalšie ustanovenie, a to, že uchádzač so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predkladá aj zoznam jemu blízkych osôb pracujúcich v justícii. Neviem, keďže sa ma to aj osobne dotýka, či v danom prípade by mali byť znevýhodnení práve tí, ktorí majú blízkych príbuzných v justícii. Pripomína mi to tiež obdobie minulých rokov. Mali sme obdobie, keď sa hlásil na vysokú školu z rodiny kulaka alebo iných "triednych nepriateľov". A keď si spomenieme aj na roky 68, 70, takisto tí, ktorí boli proti vstupu spojeneckých vojsk, tak ich deti mali problémy dostať sa na vysoké školy.
Ďalšia časť, ktorá ma pomerne zaujala, je funkcia justičného čakateľa, o ktorej jednoducho sa dá predpokladať, že je vždy zameraná na prípravu na výkon funkcie sudcu, čo je v úplnom súlade aj s medzinárodnými dokumentami. Medzinárodné dokumenty, ktoré ústavodarca v celom rozsahu akceptoval pri ústavnej úprave nezávislosti súdnictva, výslovne počítajú, že zákon ustanoví podmienky na odbornú kvalifikáciu a predchádzajúcu prax, ktorá zaručí schopnosť vykonávať špeciálne sudcovskú funkciu.
Celá história súdnictva od vzniku československého štátu rešpektovala obdobný postup, keď upravila inštitút justičného čakateľa, takže je v rozpore s akoukoľvek logikou prípravy na výkon povolania sudcu, ak sudcovia sú vylúčení ako kvalifikovaní odborníci z výchovy budúcich sudcov. Takáto úprava neexistuje ani u iných právnických povolaní, či už advokátov, prokurátorov ako ani v iných profesiách s vysokoškolským vzdelaním, keď si zoberieme napr. lekárov.
Pri navrhovanej zmene nastáva aj ústavný problém, spočívajúci v reálnej možnosti neprípustnej retroaktivity postavenia justičných čakateľov. Za určitých zákonných podmienok sa zúčastnili výberových konaní a zákon im zabezpečil podmienky na náležitú kvalifikovanú prípravu a možnosť účasti na justičnej skúške a po jej úspešnom absolvovaní prioritného ujatia sa výkonu funkcie sudcu po menovaní prezidentom republiky. Uvedené podmienky sa vlastne navrhovaným zákonom odstraňujú. Z viacerých nálezov Ústavného súdu vyplýva, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty, ktorá v sebe zahŕňa aj princíp oprávnenej dôvery v právo legitímnych očakávaní predvídateľnosti práva, zákazu retroaktívneho pôsobenia práva, či ochrany nadobudnutých práv a rad ďalších.
Uchádzači o funkciu justičného čakateľa sa teda uchádzali o túto funkciu s legitímnou dôverou, že ak túto funkciu získajú, po splnení zákonom stanovených podmienok, sa voľné miesto sudcu obsadí práve justičným čakateľom. Navrhovaná právna úprava však uvedené právo justičným čakateľom odníma a zavádza novú povinnosť v podobe absolvovania ďalšieho výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu. Čiže, nová právna úprava ich postavenie nezlepšuje, ale zhoršuje, pričom súvislosti s ďalšími navrhovanými zmenami inštitút justičného čakateľa svojimi účinkami de facto ruší, nakoľko justiční čakatelia nadobudnú rovnaké právne postavenie, aké majú vyšší súdni úradníci. Tým sa teda vytvoria dve skupiny právnických funkcií, ktoré sa od seba budú odlišovať iba svojím rozdielnym názvom, čím sa poprie samotný zmysel, účel inštitútu justičného čakateľa, ktorým je odborná príprava justičného čakateľa na výkon funkcie sudcu.
Pre úplnosť poukazujem na to, že navrhovaná úprava týkajúca sa postavenia justičných čakateľov, nemá prechodné ustanovenia pre porovnanie s minulosťou. V prechodných ustanoveniach zákona č. 385/2000, ktoré boli účinné od 1. novembra 2003, sa práve uvádzalo, že ak voľné miesto sudcu, určené ministrom podľa osobitného zákona, možno obsadiť justičným čakateľom, ktorý sa stal justičným čakateľom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ustanovenie § 28 ods. 1 sa vlastne nepoužije. Tým sa teda vyriešil aj stret starej a novej právnej úpravy ústavne súladným spôsobom, a to tak, že nová právna úprava sa neuplatnila na justičných čakateľoch už vykonávajúcich funkciu justičného čakateľa, ale sa uplatnila na právne situácie, ktoré nastali až odo dňa účinnosti, nie pred týmto dátumom.
Dalo by sa hovoriť ďalej o výberových konaniach, o pripustení ku skúškam, ja by som však chcela reagovať, myslím, že na pána poslanca Beblavého. Trošku by som ho chcela poopraviť, že je síce pravdou, že mám dieťa v justícii, ale mám tri deti a z toho dvojčatá, dve sú v justícii, takže len k tomu by som chcela povedať, že ako človek, ktorý mal blízko k právu, vychováva aj svojich rodinných príslušníkov skôr k tomuto. Podobne, myslím si, že je to aj v lekárskych povolaniach, nehovoriac už o tom, že napr. som mala ešte aj starého otca advokáta, ktorý však nemohol vykonávať funkciu, prácu advokáta, keďže bol nepriateľom ľudu a pracoval na družstvách.
Chcela by som len povedať toľko, že zákony, ktoré boli prijaté v predchádzajúcom období od roku 2001 do roku 2006, ich zásady, ktoré boli, snáď by bolo vhodné rozpracovať aj na toto obdobie, pretože domnievam sa, že lait motívom tvorby alebo noviel zákonov, by nemali byť personálne obsadzovania a takisto ani nevraživosť voči niektorým ľuďom. Myslím si, že pani ministerka pôsobila v minulom období, vie asi, kde sú aké nedostatky a vedeli by sme možno aj o mnohých spoločne diskutovať.
V súčasnej podobe, v akej tento návrh zákona o sudcoch a prísediacich sa nachádza, navrhujem, resp. ja osobne hovorím, že by nebolo vhodné ho posúvať do ďalšieho čítania, ale v rámci diskusií ide o tak zásadné zmeny v oblasti justície a bolo by na mieste, aby sa o nich aj dlhšie diskutovalo a vychytali sa všetky nedostatky, ktoré sa prejavili v predchádzajúcich rokoch. Rozhodne bude potrebné sa zaoberať aj postavením vyšších súdnych úradníkov či asistentov, takisto im umožniť kariérny postup. O mnohých veciach sa dá skutočne hovoriť. Myslím si, že takto pripravený zákon skutočne nebude odstraňovať najväčšie problémy, ktoré v justícii sú. Ďakujem pekne.

4.

Vždy sa ma tak nejako osobne dotkne, ak niekto, kto nemá právo hovoriť o niečom, o tom hovorí, tak ako sa ma pred pár dňami dotklo, keď tu nejaký komunista citoval niečo z diela Jána Pavla II., takisto sa ma dnes dotklo, ak vy, pani poslankyňa, ste tu hovorili niečo o tom, že, alebo ste sa tak nepriamo stavala do role kulaka, alebo ste išli vytvárať zo seba, vlastne, možno z nádejných budúcich sudcov, ktorí sú vám blízki, ľudí, ktorí boli nejakým štýlom ukrivdení a prirovnávali ste ich k tým kulakom. Práve navrhovaná právna úprava chce umožniť práve týmto ľuďom, ktorí boli možno doteraz v takejto pozícii kulakov alebo detí z takýchto rodín, aby mohli kandidovať za sudcov a chce zabrániť, alebo chce zrušiť doterajšie praktiky, kedy hlavnou kvalifikáciou bola tá správna červená knižka, resp. priateľstvo s pánom Harabinom.

Pán Matovič, som veľmi rada, že ste reagovali, lebo skutočne si myslím, že sa venujete mnohým témam. Ja by som však chcela citovať iba jedného pána ministra terajšej vlády. Citujem už: "Zo zásady som proti rodinkárstvu. Na druhej strane som presvedčený, že skúsení odborníci by nemali byť vylúčení z práce kvôli tomu, že sú niekoho príbuznými." Takže, aj ja som skutočne proti rodinkárstvu, ale bohužiaľ, študovala som právo, možno som išla naň preto, lebo som neovládala matematiku, chémiu, fyziku, a preto ani svoje deti som nemohla viesť k láske k tým vedám.
Ak by som bola vedela, že budem štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti, tak rozhodne už v minulosti by som ich viedla týmto spôsobom. A ja si myslím, že ani v predchádzajúcom období nebolo vylúčené výberové konanie pre iných ako príbuzných. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Matovič, ja by som si vám potom dovolil odovzdať výstrižok z novín s článkom pod názvom U Figeľa zamestnali jeho švagra. Neviem, prečítam si ho potom spoločne s vami. Ale k predmetnej téme by som veľmi rád diskutoval, pretože ide o vážny návrh zákona, ktorý má skutočne veľmi neblahé dôsledky na súdnictvo.
Panie poslankyne, páni poslanci, veľmi mi je to nepríjemné, ale musím povedať, že čím ďalej, tým viac som znepokojený snahou súčasnej vládnej koalície rozširovať svoju moc, ktorú, samozrejme, legitímne vo voľbách do zákonodarného zboru získala, aj nielen cestou moci výkonnej na správu štátu a vecí verejných, ale aj do moci súdnej. Keď vo všeobecnosti porovnávame v rámci trojdelenia jednotlivých mocí, tieto by mali byť navzájom nezávislé. Mali by sa kontrolovať už systém brzda protiváh, známy z iných štátov, hovorí o tom, že tieto moci by navzájom mali spolupracovať, nie byť jedna druhej slúžkou. To, čo sa, žiaľ, snažíte od začiatku tohto volebného obdobia, panie poslankyne a páni poslanci z vládnej koalície, na čele aj s vládou Slovenskej republiky, robiť, je to, že súčasnú súdnu moc sa snažíte koncentrovať pod správu exekutívy, čo je podľa môjho názoru neprípustné.
Zo širšia si dovolím uviesť niekoľko príkladov. V programovom vyhlásení vlády máte uvedené, že sa budete snažiť zlúčiť kapitoly ministerstva spravodlivosti s kapitolou rozpočtu Najvyššieho súdu a Generálnej prokuratúry. Nezávislosť finančná súdnej moci. Ďalej máte uvedené, že ministerstvo spravodlivosti v oblasti trestnej politiky štátu bude uvádzať určité záväzné pokyny Generálnej prokuratúre a prokuratúre ako takej. A tu už vidíme aj nezávislosť riadiacu. Prokuratúra je samostatný ústavný orgán v štáte, na ktorého čele stojí generálny prokurátor, nie, pri všetkej úcte, ale nie pani ministerka spravodlivosti. Už aj tento návrh, návrh, ktorý uvidíme ako sa pretaví do vašich legislatívnych návrhov, je sám o sebe škodný a z neho srší zjavná protiústavnosť.
Je množstvo ďalších návrhov zákonov, ktoré predkladáte v súčasnosti a tu nejde skutočne o interpersonálne spory o to, že sa vám nepáči jeden alebo dvaja ľudia, ale aspoň by to nemalo byť o tom, ale ste v podozrení, že práve kvôli jednému alebo dvom ľuďom, na ktorých sa pozeráte ako niekto na červené súkno, tak kvôli týmto predkladáte a prijímate na vláde a predkladáte do parlamentu množstvo zákonov, čo škodí súdnictvu, čo škodí súdnej moci a, skutočne, je pravdou to, že najhorší, najhoršie povedomie o súdnictve robia v súčasnosti politici a najhoršie robia práve súčasní politici vládnej koalície.
Keď to povieme ad absurdum, máme tu kolegov, ktorí by prišli, k tomuto návrhu zákona by povedali, to je škandál. Ja si dovolím povedať, že keď už súčasná vládna koalícia má prívlastok vláda chaosu a zdražovania, tak ja by som si dovolil poznamenať ešte jeden prívlastok, že je to vláda aj snahy o zneužitie súdnictva, pretože tieto návrhy zákonov, pripomeniem aj zákon o Súdnej rade, kde kvôli trom až piatim ľuďom prijímate zákon, ktorý je zjavne protiústavný. Robíte jedine a jedine zo snahy povyhadzovania tých ľudí, ktorí už sú, či už na nejakých funkciách v pozíciách v súdnictve bez ochoty rešpektovať status quo.
Nezabúdajte na to, že ktokoľvek sa do súdnictva dostal, bolo to za vás, aj prechádzajúcich vlád, aj za tejto predchádzajúcej, poslednej, ostatnej vlády, bolo to na základe výberových konaní. Nezabúdajte na to, že sudcovia vykonávajú svoju funkciu s garantovaním do dovŕšenia dôchodkového veku a akékoľvek návrhy zákonov, ktorými idete naháňať, perzekvovať sudcovský stav ako taký, je naozaj výsostne škodlivý. Robíte si tým vlastnú škodu, pretože potom aj súdenie sa, rozhodovanie v rámci súdnictva, bude vyzerať tak ako vyzerá, resp. bude ešte v niektorých prípadoch horšia.
Svojimi návrhmi zákonov možno povedať, že tým, že sa snažíte napr. pri tomto zákone zvýšiť a koncentrovať moc v exekutíve, opätovne v exekutíve, a to do rúk ministerky spravodlivosti, môžme povedať, že s vami ohlasovaných privatizácií či už v energetike, teplárňach a ďalších oblastiach je to taká privatizácia prvá, a to je privatizácia v oblasti súdnictva. Koncentrujete teda moc do rúk ministerky spravodlivosti, kde práve výkonná moc bude rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom.
Keď hovoríme, hovoríme len o výberových komisiách, a keď hovoríme o výberoch na funkcie sudcov, tak podľa starého právneho predpisu v súčasnosti ešte platného, máme výberovú komisiu piatich členov. Táto výberová komisia je zložená z jedného člena za Sudcovskú radu, jedného člena za Kolégium predsedov sudcovských rád, jedného člena za Súdnu radu, a to sú všetko zástupcovia samosprávy, jedného člena menuje predseda súdu, pokiaľ nie je ním on sám a jedného člena nominovaného exekutívou, teda ministerstvom. Z piatich členov výberovej komisie, ktorá rozhoduje o tom, kto bude a kto nebude sudcom, je jeden za ministerstvo. Podľa novej právnej úpravy, ktorú navrhujete, bude jeden člen navrhovaný z kandidátov zvolených v Národnej rade, kde máte v súčasnosti, rešpektujeme to, väčšinu, politicky, jeden bude nominovaný Sudcovskou radou, jeden bude nominovaný Súdnou radou a dvaja členovia komisie budú navrhovaní z kandidátov, ktorých navrhne minister spravodlivosti, resp. pani ministerka spravodlivosti. Exekutíva teda bude vo výberových komisiách, si zabezpečila takýmto návrhom zákona väčšinu a bude rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom. Keď hovoríme o tom, že všetky zložky moci by mali byť navzájom nezávislé, mali by sa skôr kontrolovať a určite by exekutíva nemala zasahovať do súdnictva, tak práve rozhodovanie o tom, kto bude sudcom a kto nebude sudcom, ak bude patriť vo väčšinovom rozsahu politickej moci, tak to nie je nezávislosť súdnictva, to nie je to, o čom vy hovoríte, že chcete vy zabezpečiť transparentnosť, to je len o tom, a povedzme si to na rovinu, že chcete rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom.
Koncentrácia moci sa ďalej prejavuje aj v tom, že po novom o stážach sudcov bude rozhodovať minister spravodlivosti, doteraz vo väčšine prípadov to bola Súdna rada. Tie výberové konania sú, asi ale najflagrantnejším príkladom toho, ako súčasná vládna koalícia si predstavuje nezávislosť súdnej moci. Upozorňujem verejnosť, že v prípade, ak je niekto presvedčený, že bojuje proti niečomu, aby neprišlo týmto niečo ešte oveľa horšie, že exekutíva bude rozhodovať už pomaly za všetko v súdnictve.
Keď ste hovorili, pani ministerka, ja si dám takú malú úvahu ohľadne odmien v súdnictve, tento jeden bod je možno diskutabilný, prijímam aj argumentáciu z vašej strany, že by odmeny nemali byť, ale potom sa opýtam, keď vy nazývate odmenu za nejaký výkon, či už mimo rozhodovania, mimo sudcovskej činnosti, ktorá nesúvisí priamo s rozhodovaním, keď to nazývate možno nejakú prácu, na základe ktorej sa niekto osvedčí, pracuje viac, korupciou, tak potom nie sú odmeny, ktoré aj u vás očakávam, že budete prípadne priznávať a budem veľmi zvedavý ako. Tak nemali by ste si aj vy odňať právomoc rozhodovať o odmenách vo vašom rezorte? Nezostanete aj vy na tabuľkových platoch? Nemali by ste potom zobrať všetkým osobné ohodnotenia a tak ďalej, a tak ďalej a budú všetci len na tarifách a na základe toho budeme vo vašom rezorte pozorovať, akým smerom funguje váš manažment riadenia tohto rezortu.
Čo sa týka ďalšej témy v tomto navrhovanom zákone, táto téma je tiež dosť vážna a je to oslabenie pozície Justičnej akadémie. To treba vnímať v niekoľkých ustanoveniach tohto návrhu zákona, budeme to vidieť v druhom čítaní, kde z dosť pochybných dôvodov sa vypúšťa Justičná akadémia ako základný štandard pre vzdelávanie sudcov, justičných čakateľov v rámci tohto odvetvia, najmä kvôli tomu, možno to poviete, že sa bude chcieť urobiť priestor iným inštitúciám. Vo väčšine štátov, vo väčšine štátov sú justičné akadémie, resp. orgány tomu podobné, ktoré zabezpečujú vzdelávanie či už sudcov alebo čakateľov, právnych čakateľov, prokuratúry u nás a justičných čakateľov. Je to bežný štandard, že sa táto inštitúcia, ktorá má osobitné postavenie zo zákona, podieľa na vzdelávaní. Ja si dovolím prezentovať len jednu drobnú úvahu, či takýmto návrhom zákona nechcete urobiť priestor pre nejaké neziskovky alebo pre nejaké iné inštitúcie, ktoré sa vrhnú do súdnictva, budú hurá vzdelávať čo sa len dá, pričom na niečo takéto by mala byť skutočne renomovaná inštitúcia, ktorá by si od svojho začiatku fungovania vypracovala svoje postavenie, odbornosť a podľa mojich informácií funguje celkom dobre.
Čo sa týka postavenia justičných čakateľov, to je ďalšia veľká zmena v tomto zákone. Mám taký pocit, že ako vy prídete do vlády, potrebujete všetkých či už povyhadzovať, zlikvidovať, pretože už aj ten mladý človek, ktorý skončil školu, a to je jedno ako sa volá, Janko Hraško alebo Jožko Mrkvička, tak je pre vás nepriateľom a ideme zrušiť aj postavenie justičných čakateľov, ktorí sa dlhodobo pripravujú na výkon povolania, výkon funkcie sudcu. Justičných čakateľov de facto, ich postavenie z hľadiska možnosti obsadiť miesto, voľné miesto sudcu na príslušnom súde, ich postavenie úplne likvidujete, nakoľko sa dostávajú na úroveň vyšších súdnych úradníkov s tým, ale že nikto na ich príprave, koncepčnej príprave na to, aby boli budúcimi sudcami, pracoval, mal každý, mali sudcovia na zodpovednosti každého justičného čakateľa s tým, ale, že nezabúdajte, že ohľadne obsadenia miesta justičného čakateľa prebehlo výberové konanie na súde.
To znamená, že keď niekto prešiel výberovým konaním, stal sa justičným čakateľom a uvoľní sa následne, prípadne ak justičný čakateľ zložil justičnú skúšku, miesto na súde, nie je dôvod na to, aby toto miesto nemohol obsadiť. Vy takúto možnosť vypúšťate, postavenie justičných čakateľov vypúšťate, zrušujete príplatok sudcovi za vedenie justičného čakateľa, to znamená vzdelávanie, odborné vedenie týchto ľudí, pracovníkov na súdoch už nebude, jednoducho nám povedzte, čo mienite robiť s justičnými čakateľmi, pretože z tohto návrhu zákona jednoznačne vyplýva, že títo ľudia sú pre vás persona non grata. Persona non grata napriek tomu, že prednedávnom každý z nich skončil právnickú fakultu, nestihnú vám ani v politike konkurovať, takže naozaj neviem, kvôli čomu máte, bohužiaľ, ako vládna koalícia červené súkno aj pred týmito mladými ľuďmi, ktorí sa v rámci právnického povolania pripravujú na svoje budúce povolanie.
Posledná jedna taká úvaha je ohľadne zverejňovania rozhodnutí. Tu by som si dovolil polemizovať. Toto už bude možno viac taká odborno-psychologická úvaha. Predstavte si človeka, ktorý sa v malom meste, na malom okresnom súde rozvedie. Predstavte si človeka, o ktorého osobnom statuse sa rozhoduje na takomto malom súde. Predstavte si človeka, o ktorom sa rozhoduje či už ohľadne jeho vyživovacej povinnosti alebo akejkoľvek inej veci. Akékoľvek rozhodnutia súdu, aj procesné postupy, rozhodnutia procesné, ale aj rozhodnutia v merite veci sa budú zverejňovať podľa infozákona. Anonymizácia, neviem podľa akých kritérií bude fungovať, ale ja si dovolím tvrdiť, že keď sa zverejnia rozsudky o rozvode na menšom okresnom súde alebo na akomkoľvek okresnom súde na príslušný rok, tak ja si toho ministra, ja si toho politika, ja si toho suseda nájdem, ten jeho rozsudok na internete a nebude to len výrok, že jeho manželstvo sa rozvádza, ale bude to aj celé odôvodnenie, bude to aj to, že kde, kedy nechal špinavú ponožku na práčke a kde, kedy neumyl riad a tak ďalej a tak ďalej. Nájdete si tam všetko o sebe.
Otázka je, samozrejme, zverejňovanie rozhodnutí súdov je pozitívna vec, pokiaľ ide o výroky, má to pozitívny dopad na zjednocovanie judikatúry, kde sudcovia, kde vieme očakávať v podobných prípadoch anglo-americký systém, aký precedens môžem očakávať v takom a takom prípade a ako sa súd rozhodne. Je to súčasť právnej istoty, kde subjekt vie očakávať, ako ten štátny orgán, resp. ten, v tomto prípade súd, by mohol konať. Napriek, alebo vzhľadom na osobitosti toho prípadu. Ale ja sa chcem opýtať, ako je chránené právo na súkromie týchto osôb, a ktorých rozhodnutia budú zverejnené neurčitému počtu subjektov bez právneho dôvodu, verejné či už na požiadanie, alebo priamo na internete, a to nielen výroky, ktoré sú pozitívne. Mnohí právnici, študenti sa budú z toho tešiť, pretože tam nájdu príklady na svoje štúdium alebo precedensy pre ďalšiu právnu prax. Ale na druhej strane aj tie odôvodnenia, v ktorých bude sused vedieť o druhom susedovi a čokoľvek, ktokoľvek o komkoľvek.
Je to podľa môjho názoru až hraničné s ochranou oprávnených záujmov účastníkov konania, je to nebezpečné z hľadiska ochrany ich osobných údajov a na jednej strane sa možno tešíme veľkému zverejňovaniu, na druhej strane sa to obráti, dámy a páni, môže obrátiť proti vám, že tieto rozsudky v týchto veciach, pretože v návrhu zákona sú všetky rozsudky, budú verejné, to znamená, že mnohí ľudia môžu vďaka tomuto utrpieť. Toto dávam tiež na zváženie, panie poslankyne, páni poslanci, to sú aj úvahy do druhého čítania, ale z hľadiska prvého čítania je mi ľúto, že musím povedať, že tento návrh zákona preukazuje to, že súčasná vládna koalícia sa snaží maximálne koncentrovať moc v rukách ministra spravodlivosti a zasahovať do súdnictva ako takého, nerešpektuje princíp oddelení troch mocí v štáte. Ďakujem pekne. (Potlesk.) Ešte v súlade...

Povedal som ďakujem, ale ešte procedurálny návrh by som rád...

Nie, nie, procedurálny návrh, pán predsedajúci, by som rád. V súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku by som si dovolil navrhnúť procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pokiaľ tento procedurálny návrh nebude schválený podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sa tento vládny návrh zákona vrátil na dopracovanie. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán Madej, z vášho vystúpenia vyplynulo, že vlastne naše súdnictvo je absolútne v poriadku a jediný kto to celé kazí, sú politici. Ak by to bolo tak, tak v tom prípade je to riadna strela do vlastných radov, pretože počas minulého štvorročného obdobia, kedy ste boli na čele, pri kormidle vy, tak sa s tým súdnictvom nejak veľmi nepohlo vpred. Dôvera občanov je dlhodobo minimálna v súdnictvo a v súdny systém na Slovensku a ani počas teda vášho pôsobenia sa nejako nezlepšila. Ja si ale nemyslím, že je to o politikoch, pretože uvediem pár príkladov. To, že napr. na súdnom pojednávaní vznikne panika, ak sa tam objaví nejaký zástupca verejnosti, alebo keď svedok hovorí niečo do zápisu a sudkyňa to prerozpráva v úplne inom znení a v zápise sa to objaví v úplne inom znení ako to povedal svedok a audiovizuálny záznam o tom neexistuje. Alebo napr. keď sudca si vytvorí systematickým prístupom Súdnu radu, nechá sa ňou zvoliť a tak ovládne celý súdny systém, alebo napr. že zahraniční investori považujú náš súdny systém za absolútne neschopný, a tým pádom sa mu vyhýbajú ako čert krížu, tak toto je otázka, či toto naozaj spôsobujú politici alebo sudcovia sami. A čo sa týka rozhodovania Súdnej rady a zdôvodňovania jej rozhodovania, tak to vlastne sa len zopakujem, že tak ako lord Thomas, na ktorého sa neustále pán Harabin odvoláva, sám potvrdil, že každé rozhodnutie Súdnej rady má byť patrične zdôvodnené. Ďakujem.

Pán kolega Madej, to prirovnanie k červenému súknu je namieste. Červené súkno, to je ešte stále pár sudcov, ktorí súdia na Slovensku a sú to tie isté osoby, ktoré zatvárali ľudí v politických procesoch za komunistického režimu na Slovensku. Červené súkno, to je chrapúň bez morálneho kreditu pristihnutý pri lži s tým, že má podozrenie na kontakty s mafiou a toto všetko je daň za štyridsať rokov totality, s ktorou sa tento štát nebol schopný vysporiadať. Na Slovensku ešte stále máme v súdnictve ľudí, ktorí obhajovali totalitný zločinecký vražedný režim a stále súdia. A máte pravdu, vyrovnanie sa so situáciou v súdnictve na Slovensku je o pár jednotlivcoch. Je o pár jednotlivcoch, ktorí permanentne narúšajú kredibilitu sudcovstva na Slovensku a ja veľmi rád zverím zodpovednosť za tento stav dámam, na ktoré sa práve teraz pozerám pri rečníckom pulte, pretože verím, že keď dokončia svoju prácu, tak sa s týmito chrapúňmi v talároch už nebudeme musieť ďalej stretávať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. No, máš pravdu, pán poslanec, že rokujeme o veľmi vážnom návrhu zákona, ktorý môže mať dôsledky, ktoré ani teraz nevieme možno ani pomenovať, ani dostatočne dobre zvážiť. Je mi veľmi ľúto, že ministerstvo ignorovalo pripomienkové konanie, nekomunikovalo ani so Súdnou radou, ani so stavovskými organizáciami a neboli vykonané rozporové konania, o ktoré sa tieto stavovské organizácie, ale aj Súdna rada ako legitímny ústavný orgán dožadovali. Pani ministerka, keď uvádzala návrh zákona, hovorila o tom, ako jeho cieľom je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, zrýchliť súdne konania, zabezpečiť vykonateľnosť práva. No nech si čítam tento zákon akokoľvek, nevidím tam v ňom také opatrenia, ktoré by prispeli k vymožiteľnosti práva a k zrýchleniu súdneho konania. Ba práve naopak, zákon likviduje samosprávu v súdnictve, likviduje justičných čakateľov, likviduje vzdelávaciu inštitúciu a tou je Justičná akadémia. Musím skonštatovať, že je to vážny zásah, ktorý je prezentovaný v tomto zákone výkonnej moci do súdnej moci, čo je v právnom štáte podľa môjho názoru neprípustné. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Madej, ja len iba naozaj k jednej vete, čo ste spomenuli, že najhoršie povedomie o súdnictve robia koaliční politici. Neviem, pán poslanec Madej, či to nemáte trošičku alebo tak málinko pomýlené, neboli to náhodou poslanci SMER-u, ktorí umožnili politikovi Harabinovi si súdnictvo sprivatizovať a sadnúť si na post najspravodlivejšieho zo spravodlivých? Týmto krokom to boli práve politici SMER-u, ktorí hodnovernosť slovenského súdnictva postavili na roveň súdnictva členov Sadikiho drogového gangu.