9. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady, členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, diskusia k rozpočtu silových rezortov celkom prirodzene nie je dominujúca pri prerokovávaní štátneho rozpočtu. A to, čo je horšie, je, že oblasť bezpečnosti netvorí ani prioritu tejto vlády.
Dovoľte, aby som povedal zopár slov do rozpočtu obrany, resp. vnútra, akceptujem, že rozpočet obrany predložený do výboru pre obranu a bezpečnosť tvorí predmet utajovaných skutočností, preto skôr v politickej rovine zopár poznámok.
Pozorne som si preštudoval obsah diskusie pri prerokovávaní vlaňajšieho rozpočtu alebo ostatných rozpočtov za uplynulé 4 roky našej vlády, najmä čo sa týka argumentácie vtedy opozičných poslancov pána Lipšica a pána Pada. Pán minister vnútra, keby ste tu boli, obrátim sa na vás, vaša argumentácia pred rokom bola jasná. Dovoľte, aby som zacitoval z vášho vystúpenia: „Týmto rozpočtom vláda ohrozuje bezpečnosť ľudí, nie je schopná zabezpečiť alebo chrániť život a zdravie ľudí, hoci je to najväčšia priorita štátu. Dochádza k znižovaniu výdavkov rezortu obrany, armáda sa stáva nebojaschopnou. Postavili ste otázku, v akom stave preberie budúca vláda po parlamentných voľbách obranu tejto krajiny. Konštatovali ste, že nám sa môže zdať, že to nie je priorita, ale že nám nehrozí okamžité nejaké bezpečnostné riziko. Ale to, že rezort obrany bude mať najnižší rozpočet a najväčší pokles rozpočtu zo všetkých rozpočtov, je podľa mojej mienky signál, ktorý svedčí o tom, ako vláda reálne berie riziko, ktoré hrozí bezpečnosti na Slovensku. Samozrejme, budúca vláda bude potom nútená navyšovať výdavky aj v ozbrojených silách, aby sa dohnal dlh, obrovský dlh, obrovská sekera, ktorú táto vláda bezpečnosti na Slovensku vystaví. To je proste fakt. Áno, je to náročnejšie, financovať obranu, pretože to vám neprinesie voličské hlasy, ale vláda nie je tu preto, aby zabezpečovala voličské hlasy a podporu, ale aby zabezpečovala základné funkcie štátu. Táto vláda ich nezabezpečuje.“ Tu je koniec citátu vystúpenia pána Lipšica pred rokom pri prerokovávaní štátneho rozpočtu.
Dámy a páni, aká je skutočnosť po parlamentných voľbách s novou vládou, ktorej súčasťou je aj pán Lipšic, aký je navrhnutý rozpočet pre rezort obrany? No musím konštatovať, že je ďaleko nižší. Keď celkové výdavky na obranu boli v roku 2010 rozpočtované vo výške 1,33 % HDP, pre budúci rok sú rozpočtované vo výške necelej 1,1 % HDP, celkové výdavky v absolútnych číslach oproti roku 2010 klesajú o 63 mil. eur, čo predstavuje 7,7-percentné zníženie. Ak by som tu mal hovoriť v kontexte prognóz pána Lipšica pred rokom, keď bol v opozícii, tak by tu už teraz v rezorte obrany „mal byť koniec sveta“. Samozrejme, uvedomujem si, že hospodárska kríza neskončila a očakávať, že si splníme záväzky, ktoré máme voči NATO v oblasti vyčlenenia zdrojov pre rezort obrany vo výške 2 % HDP, je nereálne, presne tak nereálne, ako boli politicky chybné tvrdenia opozičných poslancov pred rokom. Po takej zdrvujúcej kritike by som preto očakával rapídne navýšenie rozpočtu pre silové rezorty vôbec. Nič také sa nedeje, rezort obrany ide podľa pôvodnej programovej štruktúry. Teraz však prerokovávame rozpočet rezortu obrany novej vlády na rok 2011 a moje otázky smerujú na pána ministra Galka. Pán minister, základné otázky sú: Viete s takýmto rozpočtom garantovať splnenie našich záväzkov voči partnerom v aliancii? Viete zabezpečiť úlohy obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády, ktoré hovoria o dosiahnutí celospoločenského konsenzu v otázkach bezpečnostnej politiky a obrany štátu, v prioritách, cieľoch, úlohách a potrebách ozbrojených síl? Nedostávame sa s takýmto rozpočtom do situácie, ku ktorej ja mám zásadné výhrady? Nevedie nás takýto rozpočet k postupnej premene ozbrojených síl Slovenskej republiky, k plneniu jedinej úlohy, a to je koncentrácia všetkých kapacít na afganskú misiu a misie ako také? Tým, samozrejme, nechcem spochybniť ich prioritu. Rozpočtované prostriedky na rozvojové aktivity rezortu v porovnaní s rokom 2010 predstavujú pokles o 42,5 mil. eur, čo je zníženie o 40 %, opakujem, o 40 %. K zníženiu prichádza v rámci v rozvoja obrany aj vo výzbroji, v technike a materiáli o 36 mil. eur. Preto sú tieto moje otázky. A musím sa priznať že aj vystúpenie pána kolegu poslanca Somogyiho moje pochybnosti ešte viac umocnilo. V programovom vyhlásení ste sa zaviazali zrealizovať, citujem, cielenú modernizáciu ozbrojených síl, modernizáciu organických jednotiek, dokonca využitie systému aktívnych záloh. Má tento rozpočet rezortu na to? Aké budú spôsobilosti ozbrojených síl Slovenskej republiky Model 2020 alebo Strategické hodnotenie obrany v rámci individuálnej obrany Slovenskej republiky a kolektívnej obrany NATO? Toto sú dôvody, a mohol by som hovoriť ešte ďalej a ďalej, ktoré ma vedú k tomu, že nemôžem pri uvedených rizikách podporiť takto navrhovaný rozpočet.
Dámy a páni, relatívne priaznivejšie sa javí návrh rozpočtu kapitoly rezortu vnútra, celkové výdavky kapitoly predstavujú v porovnaní s týmto rokom nárast o 22 mil. eur. Je to síce pokles v porovnaní s rokom 2009 o 95 mil. eur a v bežných výdavkoch rozpočtovaný schodok o 10 mil. eur, musím však konštatovať, že záväzky ktoré sa vláda zaviazala zrealizovať v programovom vyhlásení vlády, sú finančne náročné a ak by sa malo s takýmito praktikami s rozpočtom aj v ďalších rokoch pokračovať, vyslovujem obavu, že tie záväzky z programového vyhlásenia vlády, ktoré ste si dali, sú nereálne. Pozitívom je, že návrh rozpočtu, tak ako je uvedený, zabezpečuje zdroje na schválený nový systém odmeňovania policajtov, ale aj ďalších bezpečnostných a záchranných zložiek v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, celkom iste pozitívne sa dajú hodnotiť aj rozpočtované prostriedky na kapitálové výdavky, na druhej strane mohol by som znovu tak ako pri obrane citovať obsah z viacerých vystúpení spred roka pri štátnom rozpočte. Zúžim svoje vystúpenie a obrátim sa na jedného poslanca, na kolegu pána poslanca Pada, ktorý sa vyjadril takto pred rokom pri rozpočte: „Ak tomuto hovoríte zvyšovanie bezpečnosti občanov, mám pocit, že asi naozaj neviete, o čom je zvyšovanie bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. Musím povedať, že vďaka takémuto pôsobeniu sa v našej republike opätovne objavujú záležitosti, na ktoré v minulej dobe sme už zabudli ako na niečo, čo už dávno je prežité.“ Nehovorím to rád, ale nešťastiami práve takéhoto charakteru sa nesie doterajšie účinkovanie vašej vlády a rezortu vnútra ako takého. Preto aj rozpočet na budúci rok mal jasne a vo väčšej miere zohľadniť tieto potreby. Pán minister vnútra, pán minister financií, tento rozpočet môže bujnenie takýchto praktík, o ktorých hovoril pred rokom pán poslanec Pado, ešte len podporiť. Neželám si to, lebo bezpečnosť občanov a ochrana zdravia a majetku ľudí nemá koalično-opozičný vzťah, vyslovujem však obavu, a nie strašenie, pretože vychádzajúc z toho, čo som tu citoval, naopak, strašili ste vy, viacerí, pred rokom, že táto vláda zvyšuje bezpečnostné riziko občanov Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Richter, na jednej strane kritizujete, že rozpočet pre ministerstvo obrany je nízky a nezabezpečí všetky potreby ministerstva obrany, na druhej strane však vaši kolegovia, pán Záhumenský a pán Čaplovič, dávajú pozmeňujúce návrhy, aby sa ešte z takto nízkeho rozpočtu presunulo cca 63 mil. eur pre iné ministerstvá. Skúste týchto vašich kolegov prehovoriť, aby stiahli tieto pozmeňujúce návrhy, pretože ozaj ten rozpočet je nízky a bude problém ním naplniť všetky potreby ministerstva obrany, hoci verím, že náš pán minister to zvládne aj s takto nízkym rozpočtom. Ďakujem.

Ďakujem. Chcem len podporiť kolegu Laurenčíka, resp. vyjadriť trochu aj počudovanie nad slovami pána Richtera. Zdalo sa mi, ako keby na 10 minút prerušil svoje členstvo v strane SMER a podporil zdola rozpočet pre kapitolu ministerstva obrany. Mohlo by to byť zaujímavé, keby sme nevedeli, že kolega Richter je jediný z týchto troch vystupujúcich, čiže pána Záhumenského, Čaploviča a jeho, členom výboru pre obranu a bezpečnosť. Čiže predpokladám, že túto problematiku pozná. Čiže ja by som ho znova poprosil, aby využil svoj vplyv aj odborný vo svojom klube a poprosil svojich kolegov Záhumenského a Čaploviča, aby stiahli svoje pozmeňujúce návrhy jednak vo výške 50 mil. eur a jednak vo výške 9 mil. eur, aby sa neredukoval viacej rozpočet tohto rezortu. Ďakujem vám vopred.

Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný. Chcem poďakovať za tie pripomienky.
No, priatelia, ja som zadefinoval vo svojom vystúpení, že bezpečnosť nevnímam ako koalično-opozičný vzťah. To len chcem zopakovať. Preto je ten môj prístup veľmi reálny k tej problematike, ktorá sa týka rozpočtu týchto dvoch silových rezortov. Aj som uznal, a vôbec som nevychádzal z toho, že tu budem apelovať na dvojpercentný HDP prostriedkov do rozpočtu obrany, lebo to vnímam ako nereálne. Ale zároveň vo svojom úvode som povedal, že táto vláda neprijala bezpečnosť občanov minimálne z pohľadu rozpočtov ako svoju prioritu. Preto aj návrhy mojich kolegov smerujú len do toho priestoru, ktorý ste zadefinovali vy. Je celkom prirodzené, že SMER – sociálna demokracia má svoju alternatívu videnia rozpočtu ako takého aj z hľadiska priorít. Oni len definovali postoj, ktorý zaujala táto vláda. A preto siahajú do toho rozpočtu, ktorý nebol prijatý ako priorita ani pre túto vládu ako takú.
No a ak môžem úplne na záver. Ja by som si len želal, keď bude váš pán minister po skončení svojej misie odovzdávať tento rezort, aby mohol konštatovať, že sú ozbrojené sily Slovenskej republiky tak dobre hodnotené z hľadiska účinkovania misií ako teraz a že, naopak, ozbrojené sily majú veľký rating aj v slovenskej spoločnosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážená pani premiérka, vážený pán kolega, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa k dva dni, ak sa nemýlim, trvajúcej rozprave, v ktorej vystúpilo veľa poslancov.
Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí v rozprave vystúpili, za to, že si našli čas, že si preštudovali rozpočet a že si pripravili svoje vystúpenia.
Budem reagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli, samozrejme, nie na všetky, pretože to by sme tu boli ďalšie dva dni.
Najskôr by som chcel vyjadriť stanovisko k takým zásadným rámcovým veciam, ktoré sa neustále opakovali a najmä zo strany opozičných poslancov podľa môjho názoru nie vždy celkom korektne a nie vždy celkom presne.
Takže najskôr by som chcel povedať na margo toho, v akej sme situácii, pretože zazneli tu slová o tom, že Slovensko dosahuje rekordný ekonomický rast, čo za prvý polrok tohto roka je pravda, že je to jeden z najvyšších rastov v Európskej únii. Zároveň ale treba povedať, že prepad slovenskej ekonomiky bol jeden z najväčších, že slovenská ekonomika sa prepadla z vyše 10-percentného ekonomického rastu v roku 2007 na takmer 5-percentný pokles ekonomický, čiže o viac ako 15 %, čo bol jeden z najväčších prepadov, a že teda ani rast v tomto roku, v roku 2010, nás ešte nedostáva na úroveň roka 2008.
Zároveň treba povedať, že stav slovenskej ekonomiky najmä z pohľadu verejných financií, ale nielen z pohľadu verejných financií je zlý a neudržateľný. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že rating Slovenskej republiky zatiaľ zhoršený nebol. Faktom ale je, že ak by pokračoval vývoj, ktorý tu bol, najmä za posledné dva roky, tak by celkom určite zhoršený bol. Dávam do pozornosti včerajšie zhoršenie ratingu Maďarska, ktoré robí práve politiku založenú na krokoch, ktoré tu navrhujú aj viacerí poslanci strany SMER. Viacerí poslanci strany SMER nás vyzývali, aby sme zaviedli nimi navrhnutú, dokonca likvidačnú podľa môjho názoru bankovú daň vo výške, ako povedal, myslím, predseda výboru, 30-násobku tej, ktorá bola kedysi zavedená vo Švédsku a neosvedčila sa. Práve toto urobilo Maďarsko. Maďarsko likviduje 2. pilier, čo ste robili 4 roky, deformovali ste a oslabovali ste 2. pilier. Predpokladám že to by boli opatrenia, s ktorými by ste prišli aj teraz, keby ste vládli. Kam to v Maďarsku viedlo, nech sa páči, pozrieť sa aj z hľadiska vami toľko spomínaných ratingov. A obávam sa, že vývoj maďarskej ekonomiky v ďalších dvoch-troch rokoch nám dá pomerne plastický obraz toho, kam by sa dostalo Slovensko, ak by ďalej pokračovala vláda, na čele ktorej by bol SMER s Robertom Ficom.
Čo sa týka stavu verejných financií a toho, či sa tu plytvalo alebo neplytvalo v posledných rokoch a v posledných obdobiach. Zo všetkých relevantných, dokonca všetkých známych príslušných hodnotení nepoznám žiadne ani domáce, ani medzinárodné hodnotenia kvality podnikateľského prostredia, ktoré by tvrdili niečo iné ako to, že počas posledných štyroch rokov sa na Slovensku výrazne zhoršovalo podnikateľské prostredie v takmer všetkých oblastiach a že najväčší prepad sme zaznamenali v oblasti korupcie, klientelizmu, a teda, samozrejme, aj plytvania, lebo, chcem vás upozorniť, že korupcia znamená, a mnohé zákazky tu boli menované, ale zďaleka nie všetky, že štát nakupuje drahšie, ako by nakupovať mohol, a predáva lacnejšie, ako by predávať mohol, a že pre štát v korupčnom prostredí, v prostredí zvyšujúcej sa korupcie, a na Slovensku nikdy korupcia nerástla tak a nedosiahla takú úroveň, akú dosiahla za vlády Roberta Fica, takáto korupcia znamená obrovskú stratu verejných zdrojov. Čiže jednoducho chýbajú peniaze. Ak vláda nekoná vo verejnom záujme, tak výsledkom je, že chýbajú peniaze na veci, ktoré by mali byť financované zo štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov.
Ďalšia téza, ktorá sa tu neustále opakovala a ktorú by som chcel veľmi jasne demaskovať, jej nepravdivosť. Vo vystúpeniach viacerých poslancov opozičných zaznelo, že vláda Roberta Fica by bola dávala oveľa viac peňazí napr. na vzdelanie, napr. na vedu, napr. na šport, napr. na všetky možné oblasti, keby nebola kríza. Tak chcem vám povedať, že kríza neovplyvnila vaše míňanie peňazí za vlády Roberta Fica ani jedným jediným centom. A môžem vám to ukázať a dokázať aj na číslach. Za roky 2008 a 2009, to sú roky krízy, na Slovensku rástli verejné výdavky najviac zo všetkých európskych krajín. Dokonca ten nárast je tak enormný oproti iným krajinám, ja vám prečítam len niektoré porovnateľné. Zmena celkových výdavkov štátu za roky 2008 a 2009 na Slovensku bola plus 16,5 %. O 16,5 % sa zvýšili verejné výdavky na Slovensku v krízových rokoch 2008 a 2009. Druhý najvyšší nárast porovnateľných krajín malo Slovinsko, 5,5 % (Slovensko 16,5 %). Verejné výdavky v tomto období klesali vo všetkých ostatných porovnateľných krajinách, v Českej republike o 1 %, v Estónsku o 2,5 %, v Lotyšsku o 9 %, v Maďarsku o 9,5 %, v Rumunsku o 12 % (Česká republika mínus 1-, Estónsko mínus 2,5-, Lotyšsko mínus 9-, Maďarsko mínus 9,5-, Rumunsko mínus 12-, Slovensko plus 16,5-percentný nárast verejných výdavkov v rokoch 2008 a 2009). Tu je aj odpoveď na otázku, prečo tak enormne narástla zadlženosť, narástol verejný dlh v rokoch 2008 až 2010, kedy vzrástol z 27 % HDP na 43 % HDP. A to ešte v tom čísle nie sú započítané budúce výdavky na schválené a rozbehnuté PPP projekty, teda v tomto prípade na R1, ale aj ďalšie, ktoré ak budú schválené, tak do budúcna zaťažia verejné výdavky. Takže veľmi rád by som zdôraznil, že vláda Roberta Fica mala za 4 roky svojho vládnutia k dispozícii enormný objem zdrojov, taký ich nárast, aký ho nemala žiadna iná európska krajina. Za 4 roky, 2006 až 2010, nárast verejných výdavkov oproti rokom 2002 až 2006 bol 755 mld. Sk. O 755 mld. Sk mala vláda Roberta Fica vo verejných výdavkoch viac. Bolo to vo verejných výdavkoch vrátane v obcí a miest, ale všetky tieto verejné výdavky ovplyvňuje vládna väčšina zákonmi, ktoré tu môže prijímať a meniť. Ten nárast, aby ste si to vedeli aj porovnať s priemerom v Európskej únii, tak pripomeniem, že v priemere v Európskej únii za tie štyri roky narástli verejné výdavky o 18 %. Na Slovensku narástli o 35 %. Zdrojom týchto peňazí navyše bol prvého dva a pol roka rýchly rast ekonomiky vďaka reformám, toľko okiadzaným a kritizovaným reformám zo strany Roberta Fica a jeho vlády, 10,4-percentný rast v roku 2007, vysoký rast v rokoch 2006 až 2008, oveľa väčšie príjmy do štátneho rozpočtu. Keď sa tieto príjmy prepadli po tom, ako aj na Slovensko dorazila finančná a ekonomická kríza, tak vláda nešetrila ani jedným jediným eurom. Neznížila výdavky. Správala sa tak, ako keby takéto príjmy stále štát mal. A rekordným spôsobom rástol verejný dlh. Čiže tvrdiť zo strany ktoréhokoľvek z vás, páni poslanci, panie poslankyne, že kríza spôsobila, že ste nemohli niečo financovať, nie je pravda, pretože na Slovensku objem verejných výdavkov rástol napriek kríze tak, ako keby žiadna kríza nebola.
Ďalšia všeobecná poznámka sa týka, lebo vyjadrujem sa k veciam najskôr, ktoré ste mnohí z vás opakovali, a potom pôjdem aj k niektorým konkrétnym vyjadreniam, ďalšej veci, ktorá sa tu neustále ako mantra opakovala. Boli to vyhlásenia o tom, že ideme všetko prenášať na ľudí, že tu bude obrovské zdražovanie, že vláda nie je schopná šetriť a že je schopná len zdražovať a prenášať všetko na ľudí. A opakovane najmä pán poslanec Počiatek, ale aj poslanec Kažimír napr. tvrdili, že vláda na strane výdavkov nešetrí, že všetko ide naháňať na strane príjmov. Keďže neviem, či mi páni poslanci Počiatek a Kažimír veria, tak im odcitujem zo stanoviska Medzinárodného menového fondu, veľmi čerstvého stanoviska Medzinárodného menového fondu, ktoré je zo dňa 5. novembra, teda z mesiac starého stanoviska, ktoré posudzovalo štátny rozpočet. Toto stanovisko hovorí, prečítam to po slovensky, je v angličtine, že: „Konsolidačné úsilie 2,5 % HDP je v rozpočte zabezpečené a opatrenia, ktoré znižujú výdavky, tvoria 1,5 % HDP a opatrenia, ktoré zvyšujú príjmy, tvoria 1 % HDP.“ Čiže, inými slovami, stanovisko Medzinárodného menového fondu hovorí, že zo 60 % toho konsolidačného úsilia vláda rieši úsporami a znižovaním výdavkov a zo 40 % ho rieši zvyšovaním príjmov napr. cez rast HDP alebo aj rast spotrebných daní. Takže myslím si, že aj toto jasne demaskuje účelovo z tých tvrdení, ktoré vyčíslili, neviem, ktorí to boli z týchto pánov poslancov, že vraj osem ku dvom to je na strane zvyšovania príjmov. A pán Ondruš, ale aj ďalší to hovorili.
Ďalšia nepravdivá interpretácia toho, čo sa chystá a ide robiť, sa týka toho, aká bude vlastne tá záťaž, aké bude to zdražovanie. Áno, my priznávame a pripúšťame a nie sme radi, že dôjde k zvýšeniu cien aj vplyvom opatrení, ktoré vláda musela prijať. Musela ich prijať, pretože účet už bol vystavený vašou vládou, vládou Roberta Fica. Dnes sa ten účet len musí zaplatiť, pretože keby sa nezaplatil, tak by rástol takým spôsobom, že by bol rádovo vyšší, a práveže by dopadol na ľudí. Takže celková inflácia v budúcom roku odhadovaná ministerstvom financií je 3,7 %, Medzinárodným menovým fondom je odhadovaná inflácia 3 %. Teda predpokladáme nárast spotrebiteľských cien v rozmedzí 3 až 3,7 %. Z toho nárast, ktorý je daný rastom dane z pridanej hodnoty a ďalších spotrebných daní, je 1 %, teda tretina, ak sa naplní odhad Medzinárodného menového fondu. Dokonca Medzinárodný menový fond hovorí, že to bude 0,75-percentný až 1-percentný nárast cien. Takže o akom dramatickom, enormnom zdražovaní tu, prosím vás pekne, hovoríte? Samozrejme, budú pôsobiť aj iné vplyvy, ako je rast svetových cien energetických produktov, ale aj potravín, ktoré spôsobia, že ten nárast cien bude 3 až 3,7 %. Ale z dôvodu opatrení, o ktorých hovoríme, bude o mnoho nižší.
Ďalej, viacerí opoziční poslanci tvrdili, že prenášame tú záťaž len na chudobných, jednoduchých ľudí. To nie je pravda. A môžem vám to povedať, samozrejme, aj na číslach, o koľko predpokladáme nárast nákladov, pričom rád by som ešte predtým zdôraznil, že reálne príjmy ľudí, ktorí pracujú, sa neznížia, pretože ministerstvo financií v roku 2011 predpokladá 3,7-percentnú infláciu, teda 3,7-percentný nárast cien a také isté zvýšenie nominálnych miezd, nominálnych platov. Takže reálne platy by sa v budúcom roku znižovať nemali. Čo sa týka toho, akým spôsobom to dopadne na jednotlivé typy rodín, tak ten dopad by mal byť nasledovný. Malo by to byť v priemere mesačne v priemernej domácnosti 9,3 eura, v štvorčlennej domácnosti 12,2 eura, v domácnosti s nadpriemerným príjmom 17,5 eura. Takže nie je pravda, že sa to bude viac dotýkať priemerných alebo nižšie príjmových. Naopak, opatreniami, ktoré sme prijímali, ochrana zraniteľných skupín obyvateľstva bude omnoho, omnoho vyššia, ako je to v priemere. Toto sú fakty, toto sú čísla oproti vašim poplašným rečiam o tom, ako sa bude enormne zdražovať a ako sa všetko prenáša na ľudí. Chcel by som ale upozorniť aj na to, že aj opatrenia na strane znižovania verejných výdavkov sa, samozrejme, dotýkajú ľudí. Aj vo verejnom sektore pracujú ľudia, kde sa znižujú mzdové výdavky o 10 %. Takže vždy sa to dotýka ľudí, len by som rád zdôraznil, že účet bol vystavený spôsobom, akým ste tu vládli. Nezodpovednou, nekompetentnou politikou, rozhadzovaním a plytvaním bol tento účet vystavený.
A teraz dovoľte reagovať na niektoré z tvrdení, ktoré zazneli v rozprave.
Ako prvý vystúpil pán poslanec Počiatek, ktorý hovoril o tom, že nevie, že by ministerstvo financií prijalo nejaké úsporné opatrenia. Pán poslanec Počiatek, ja vám to veľmi rád poviem, aké úsporné opatrenia prijímame. A ďakujem pekne za tú otázku, že ste mi umožnili, aby som o tom hovoril. Tak napr., pán poslanec, prehodnocujeme zmluvy, ktoré sa týkajú informačných systémov, kde došlo za vášho ministrovania k obrovskému plytvaniu a nadhodnocovaniu týchto súm. A už to akým spôsobom sme už dohodli zmeny týchto zmluvných podmienok a zníženie cien, svedčí, je jasný dôkaz, priamy dôkaz o tom, ako ste plytvali, ako ste rozhadzovali, ako ste nekonali vo verejnom záujme, ale ako ste konali v záujme súkromných spoločností a ako ste plytvali verejnými zdrojmi. Minister financií a ministerstvo financií by malo byť prvým, ktoré dbá na efektívne vynakladanie verejných zdrojov. Vy ste nielenže na to nedbali, ale ministerstvo počas vášho ministrovania sa správalo tak, že na čokoľvek dnes siahneme, od kávových lyžičiek po TIPOS, všade nachádzame predraženie, plytvanie a rozhadzovanie. A konáme tak, že sme už zabezpečili úspory. Teraz spomeniem aj konkrétne príklady, ak chcete. Cenový informačný systém, tento informačný systém mal zhromažďovať informácie o cenách. Zo zákona ale plní túto agendu Štatistický úrad. Teda bol to nezmyselný projekt, duplicitný, ktorý sme zrušili. A tým sme dosiahli úsporu 1,075 mil. eur. Ďalší projekt, Konsolidácia číselníkov, bol vyhodnotený ako nepotrebný. A v navrhovanom rozsahu bol ukončený. A úspora z neho je vyše 1 mil. eur. Administratívny informačný systém, ktorý mal nahradiť registratúru, elektronizovať dovolenkové lístky, cestovné príkazy, pričom ceny niekoľkonásobne prekračovali bežnú trhovú cenu, obdobné informačné systémy boli na iných ústredných orgánoch štátnej správy dodávané za desatinu ceny. Úspora, ktorú sme tu dosiahli, je 8,6 mil. eur, pán poslanec. Celkom úspora len na týchto troch projektoch, ktoré som vám teraz vymenoval, je 10,8 mil. eur. Mohol by som takto ísť ďalej a menovať ďalej, ale spomeniem len niektoré projekty, kde došlo k úsporám. Napr. sme prehodnotili zákazku, ktorú ste uzavreli na servis osobných motorových vozidiel, kde ceny prekračovali niekoľkonásobne bežné ceny, čo sa dá zistiť aj na internete. Web stránky, ktorá stála na ministerstve financií, za ktorú ste vy uhradili 166 000 eur, tak skutočná hodnota je 3 000 eur. A naozaj by som mohol pokračovať a ten výpočet by bol veľmi, veľmi dlhý. Ale tie známe lyžičky to ilustrujú, myslím, veľmi dobre. Nakúpili ste lyžičky, stovky kusov lyžičiek za 1,8 eura za kus, pričom internetová cena presne takýchto istých lyžičiek je 50 centov za kus. Mohol by som hovoriť o prenajatých obrazoch, ktoré viseli vo vašej kancelárii, kde ste za tri roky prenájmu za obraz zaplatili štvornásobne viac, ako je cena, za ktorú sa predáva a nevie predať takýto obraz. A tie veci o školeniach, ktoré ste platili sebe, štátnemu tajomníkovi Kažimírovi, myslím, boli medializované. Takže ak sa pýtate, ak pochybujete, či sme niekde ušetrili, pán poslanec, tak vám odpoviem, že prehodnocovaním takýchto zmlúv sme už k dnešnému dňu ušetrili 15 mil. eur. A zďaleka nie všetko, samozrejme, sa dá vrátiť do stavu takého, aký by sme ho chceli mať, pretože mnohé peniaze sú, žiaľbohu, už minuté.
Ďalej, pán poslanec Jahnátek hovoril tom, že zahraničných investorov treba lákať dobrým podnikateľským prostredím. Áno, je to svätá pravda, súhlasím, akurát rady od pána poslanca, ktorý bol štyri roky ministrom hospodárstva, a ministerstvo hospodárstva by malo mať ako zásadnú misiu zlepšovanie podnikateľského prostredia, keď sa za štyri roky zásadne zhoršovalo podnikateľské prostredie, neznejú veľmi dôveryhodne ani úprimne.
Čo sa týka Národného jadrového fondu, vyjadril som sa vtedy hneď v rozprave, aby nevznikali pochybnosti, aby nevznikali nejaké poplašné správy, pretože faktom je, že na Národný jadrový fond sme vyčlenili rádovo menej peňazí, ako to bolo v minulom roku, a sme pripravení o tejto otázke aj ďalej diskutovať, keď si vyjasníme, koľko budú skutočne potrebné náklady na efektívne fungovanie a zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, pretože už doterajšia komunikácia s touto inštitúciou svedčí o tom, že plytvanie a rozhadzovanie peňazí tam bolo, a doslova nehorázne, a už teraz znížená suma, ktorú pôvodne požadovali, je obrovská. Ale keďže k personálnym zmenám tam došlo len pred niekoľkými dňami, tak túto vec si budeme musieť ujasniť. Tu na tomto mieste by som len chcel povedať a vyzvať, že Národný jadrový fond bude financovaný tak, aby bola zabezpečená jadrová bezpečnosť, ale zároveň tak, aby sa nerozhadzovali verejné zdroje a neplytvalo sa s nimi.
Viacerí poslanci, pán poslanec Burian, ale aj pán poslanec Mikolaj, ak si dobre pamätám, kritizoval vládu, že keď hovoríme, že teda chceme ozdraviť verejné financie, že ako je možné, že bude rásť verejný dlh ešte v budúcom roku a v ďalšom roku. No veľmi jednoducho. Zotrvačnosť tam je taká, ktorá sa nedá, žiaľbohu, vyriešiť ani prekonať preto, že napr. v tomto roku bude deficit 8 % HDP, že vlani bol deficit 8 % HDP, tie peniaze, ktorých minieme viac v tomto roku oproti príjmom, si musíme požičať. Čiže my vieme zvrátiť ten trend zvyšovania zadlženosti až s istým oneskorením. A predpokladáme, že toho budeme schopní od roku 2013. Čiže tá odpoveď je úplne triviálna. A je technická. A trošku sa čudujem, že vznikli tieto pochybnosti.
Ďalej by som tiež rád upozornil na rozpor napr. v tvrdeniach pána poslanca Buriana, štyri roky predsedu rozpočtového výboru, pána poslanca Počiatka, štyri roky ministra financií. Pán poslanec Burian nás kritizuje, že väčšina kapitol rastie menej ako inflácia, a zároveň pán poslanec Počiatek nás kritizuje, že nešetríme. Tak sa dohodnite, páni. Nedá sa aj šetriť, aj zabezpečovať nárast všetkých kapitol. Ak to vy dokážete, tak by som sa čudoval, lebo to sa podľa mňa jednoducho nedá, opakovane, lebo vždy je to tak, že keď sa objaví kritika vášho spôsobu vládnutia, keď sa objaví pomenovanie vecí pravým menom z hľadiska korupcie, z hľadiska klientelizmu, z hľadiska plytvania, z hľadiska rozhadzovania, vždy reagujete rovnako, pretože nemáte iný argument, vždy je to SPP a privatizácia SPP. Takže dovoľte, aby som sa krátko vyjadril aj k tejto téme, pretože zavádzate. Ak tvrdíte, a je to stále obohraná pesnička, že sme vraj privatizovali SPP nevýhodne pod cenu a ešte vraj aj s kurzovou stratou, tak by som vám rád povedal, aké boli fakty. Česká vláda, sociálnodemokratická vláda, predávala 97 % akcií Transgasu, zdôrazňujem, 97 %, čiže ako českého SPP. A teda zbavila sa akejkoľvek kontroly za 151mld. korún, slovenská vláda dosiahla cenu 130 mld. korún, ale za 49 % akcií. Tak pod akú cenu sme predali SPP? Predali sme za oveľa vyššiu cenu akciu, za akú ju predala česká vláda. A zároveň sme ponechali vo vlastníctve štátu 51 %. Aj v českom prípade predložila ponuku jediná spoločnosť, RWE. Aj na Slovensku to bola nakoniec jediná spoločnosť, konzorcium. Ale keď konzorcium Ruhrgas a Gaz de France túto ponuku predkladalo, tak nevedelo, že je samo, pretože do poslednej chvíle tam bola aj americká spoločnosť Williams. A jasný dôkaz toho, že konzorcium nevedelo, že je v súťaži samo, je ten, že konečná cena, ktorú ponúklo, bola oproti predbežnej cene vyššia o desiatky miliárd slovenských korún, pričom vtedy naša vláda jasne deklarovala, že pod tú predbežne stanovenú cenu nepôjde, ale akákoľvek suma nad predbežne stanovenú cenu bude akceptovaná. Zvyšovali by o desiatky miliárd korún cenu, ak by vedeli, že to robiť nemusia? Samozrejme, nie. A čo sa týka tej kurzovej straty, vami neustále dokola omieľanej, tak chcem upozorniť, že aj v Českej republike došlo ku kurzovej strate, vo výške 8 mld. CZK čiže zhruba 11 mld. Sk v tom čase podľa kurzu. Ale nikto to politicky neotváral, pretože je to hlúposť, pretože kurzová strata sa jednoducho zahedžovať nedá pri takýchto transakciách. A preto sa to ani nerobí. A, mimochodom, ak by sa kurzové straty takto dali hedžovať, tak by som vám musel vyčítať, že ste to neurobili pri eurofondoch, a musel by som vám vyčítať, že vývojom kurzu počas štyroch rokoch vlády, resp. troch rokoch vlády, kým sme nemali euro, sme stratili 50 mld. Sk. Takže, ešte raz a zhrnuté, nemáte žiaden iný argument, neustále vyťahujete SPP. Ale to je jednoducho len obohratá lož, donekonečna tisíckrát opakovaná lož, že privatizácia SPP mala byť pre štát nevýhodná a že malo dôjsť k nejakej strate, ktorej sa dalo vyhnúť. Je to lož. A na týchto faktoch, na týchto číslach som vám túto lož jasne dokumentoval.
Ďalej, pán poslanec Záhumenský hovoril o poľnohospodárstve, o tom, ako vraj likvidujeme poľnohospodárstvo, ako sa to vraj prejaví znížením zamestnanosti v poľnohospodárstve. Tak by som veľmi rád povedal, že áno, zamestnanosť v poľnohospodárstve sa znižuje, ale ak teda znižovanie zamestnanosti v poľnohospodárstve je dôkazom likvidácie poľnohospodárstva, tak potom ste ho štyri roky likvidovali, pretože za roky 2006 až 2010 klesol počet zamestnancov v poľnohospodárstve o 19 000 ľudí, za štyri roky vašej vlády bol pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve mínus 19 000 ľudí. A pán poslanec tu prezentoval aj taký záver z americkej štúdie, že každých sto kráv vytvára 25 pracovných miest. To je možné, to ja nespochybňujem, len vám chcem pripomenúť, že za štyri roky vašej vlády sa znížil počet kráv o 10 %, z 218 000 na 200 000, a počet ošípaných dokonca o 33 %. Takže ak je to pravda, ja to nespochybňujem, tak potom ale k tomu dochádzalo už za vašej vlády. A ten pokles je výrazný.
Viacerí poslanci sa tu pomerne expresívne vyjadrovali, že nie je dobrý stav v mnohých oblastiach. A ja súhlasím, že nie je dobrý. Pán poslanec Jarjabek napr. veľmi expresívne opisoval, ako musia umelci v lete pri plus 40 stupňoch, ak sa dobre pamätám, a v zime pri mínus 20 stupňoch skúšať, cvičiť a podobne. No ale ak je to tak, a ja nespochybňujem, že je to tak, prečo ste to nezmenili? Štyri roky ste vládli a objem verejných zdrojov za vašej vlády narástol takým enormným spôsobom ako nikdy v histórii Slovenskej republiky. Ak je stav taký zlý, ako je, prečo je to tak? Kde išli tie peniaze? Nie je aj toto náhodou nepriamy dôkaz plytvania, rozhadzovania a korupcie, ak napriek takémuto obrovskému enormnému rastu zdrojov je situácia taká, aká je? A ona radostná naozaj nie je.
Pán poslanec Kažimír, ale aj ďalší, aj pán Bublavý hovoril o tom, ako sa mu nepáči, ako sa tu diskutuje, aké expresívne výrazy sa tu používajú. Vyzýval k pokore. Tak by som vám chcel len pripomenúť, že mne osobne, priznám sa, expresívne výrazy nevadia, vadí mi keď sa nediskutuje na základe faktov a keď sa diskutuje demagogicky a keď sa prekrúcajú fakty. Ale chcem pripomenúť všetkým, ktorým vadia expresívnejšie formy diskusie a prejavu, že určite nie sme a nebudeme na tej úrovni so spôsobmi, akými tu aj v tomto parlamente s nami diskutoval váš predseda, ktorý nás opakovane posielal do väzenia. Takže ak dnes pomenúvame veci pravým menom, a ja ich budem pomenúvať pravým menom, či sa to pánovi poslancovi Kažimírovi bude páčiť alebo nebude páčiť, tak by som poprosil rozlišovať to, či diskutujeme na základe faktov, na základe argumentov alebo či prekrúcame realitu. Takže pánovi poslancovi Kažimírovi chcem pripomenúť, lebo tvrdil, že zvýhodňujeme vysokopríjmové skupiny a že všetko prenášame na bedrá bežných ľudí, a, mimochodom, neustále mal pán poslanec Kažimír plné ústa bežných ľudí, že to nie je pravda, na číslach som to ukázal , že to nie je pravda. A ešte by som chcel pripomenúť, že na bežných ľudí ste mali myslieť vtedy, keď ste vládli a keď ste míňali peniaze tak, ako ste ich míňali.
Spochybňovať predraženosť mýta, o čo sa tu opakovane pokúšali viacerí poslanci, je až úsmevné, pretože je nespochybniteľným faktom , že ste schválili, že ste ponechali jediné konzorcium, ktoré ponúkalo o 6,6 mld. korún tú cenu vyššiu ako iné omnoho lacnejšie konzorciá. To je jednoducho fakt. A faktom tiež je, že aj mýtny tender, ale aj iné, emisný tender riešia nielen Európska komisia, ale aj orgány činné v trestnom konaní.
Vystúpenia pánov poslancov z OKS boli, myslím, veľmi vecné. Ale to, v čom nie je úplná zhoda s mojím pohľadom na podiel verejných financií, je v tom, že si nemyslím, že by zvyšovanie verejných výdavkov muselo byť a priori zlé. Zlé by bolo keby sme zvyšovali váhu štátu z hľadiska toho, že by rástli rýchlejšie, ako rastie hrubý domáci produkt. To by som považoval za zlé. A oveľa dôležitejšie ale je pozrieť sa aj na to, ako sú tieto peniaze používané. A to je to, na čo vyzýval aj pán poslanec Dostál. Tu len chcem upozorniť na to, že ja s ním plne súhlasím, že musíme sa pozrieť na to, ako a na čo peniaze štát využíva, a prijať opatrenia, aby sa využívali efektívnejšie. Ale vláda už koná. Vláda pred mesiacom prijala materiál, v ktorom ukladá asi 45 úloh jednotlivým ministrom, ktoré sú zamerané práve na to, aby sa prehodnotilo to, čo štát robí, či to, čo robí, robí efektívne a či vôbec treba, aby štát robil to, čo robí, či by to nerobil efektívnejšie súkromný sektor. Čiže tu v zásade súhlasím, že toto je vec, ktorej sa musíme venovať, najmä z dôvodu nedostatku času pri príprave tohto rozpočtu. Pretože naozaj ten čas bol veľmi obmedzený a bývalá vláda nám nezanechala ani východiská štátneho rozpočtu, sa to ešte v tomto roku urobiť vo väčšej miere nedalo.
Čo sa týka toho, keď pán poslanec Šebej podľa mňa veľmi presne hovoril o tom, že by sme sa nemali báť privatizácie. A tam, kde môže privátny sektor fungovať lepšie, tak, samozrejme, by sme mali aj v tomto zmysle konať. A krásne príklady sú Cargo a to letisko, kde keby nebola zrušená privatizácia Carga a privatizácia letiska, tieto spoločnosti dnes mohli byť v úplne inej situácii, mohli získať obrovské prostriedky na investície a nemuseli by zaťažovať štát a štátny rozpočet. A pán poslanec Blanár vtedy v diskusii pána poslanca Šebeja obvinil z toho, že ho odhalil, na čo tu je a aké záujmy tu presadzuje, tak by som veľmi rád povedal, že čo sa týka vášho, myslím, teda straníckeho, nie vášho osobne, ale vášho straníckeho boja proti privatizácii, tak si myslím, že z tých výrokov, ktoré zazneli aj v éteri aj v prepise, z toho hlasu, veľmi podobného, hlasu vášho predsedu, je podľa mňa jasné, prečo vy ste tak strašne proti tej privatizácii. No je to preto, lebo v sprivatizovaných podnikoch sa nedajú predávať tie miesta, tak ako o tom hovorí pán Hanzel, že pán Fico mu povedal, že to je normálne a bežné, že sponzori strany musia dostávať štátne zákazky a miesta v štátnych podnikoch. No áno, keby sa nebolo SPP sprivatizovalo, keby sa neboli Slovenské elektrárne sprivatizovali, to by bol iný priestor na biznisy, také biznisy, o akých hovorí hlas nápadne podobný hlasu Roberta Fica. Čiže v tomto zmysle ja chápem tú nervozitu Roberta Fica aj vás, keď počujete o privatizácii. (Potlesk.) Ale každý, komu ide o verejný záujem, by mal práve podporovať zužovanie priestoru na takéto správanie a na takéto praktiky.
Pán poslanec Galis hovoril o športe. A kritizoval do značnej miery situáciu v podpore športu. No zasa musím pripomenúť otázku: Ale prečo ste za 4 roky výrazne nezvýšili tú podporu športu? Pán poslanec Galis povedal aj porovnanie, že za 10 rokov sa zvýšil rozpočet ministerstva školstva, čiže tam, kde je zaradený aj šport, o 100 %, ale rozpočet športu len o 1%. No však ste mali obrovský nárast verejných zdrojov, taký, aký ho nemala žiadna vláda. Pán Galis bol dokonca splnomocnenec vlády pre šport, bol poslancom, tak sa pýtam: Prečo ste to za tie 4 roky nezmenili, keď ste mali toľko peňazí naviac?
Pán poslanec spomenul TIPOS, výnosy z TIPOS-u. No áno, aj tých 500 mil., ktoré sú na Cypre, mohli slúžiť na šport, ako aj tých ďalších teraz, o ktorých rozhodol Najvyšší súd tak, ako rozhodol, kde traja z piatich členov dovolacieho senátu boli predsedom Najvyššieho súdu vymenení niekoľko týždňov pred vynesením tohto rozsudku. Keby páni Počiatek a Kažimír konali vo verejnom záujme, a nie v záujme špekulantov, ktorí stáli v pozadí tohto, tak, áno, ani peniaze z TIPOS-u nemuseli skončiť na Cypre, ale mohli skončiť napr. na podporu športovania mládeže alebo na rozvoj športovej infraštruktúry, ktorá je zanedbaná a ktorej máme stále málo.
Mimochodom, k tomu, že Národný štadión patrí na Tehelné pole, k argumentu, ktorý použil pán poslanec Galis, a k tomu, že keby sme mali na tom jednom mieste NTC (Národné tenisové centrum), Národný hokejový štadión a Národný futbalový štadión, v centre, tak že to by bola rarita. No to by bola, len to by bola rarita aj z hľadiska dopravnej obslužnosti a možnosti života ľudí, ktorí tam žijú. Pri takýchto obrovských objektoch ak nechcete neustále doplácať na prevádzku, tak, samozrejme, musíte ich veľmi intenzívne využívať, podľa možnosti každodenne na takéto masové akcie. Viete si predstaviť z hľadiska dopravnej obslužnosti, priepustnosti toho územia a infraštruktúry, ako by to tam vyzeralo? Naviac ale si myslím, že áno, veď preto sme aj deklarovali, že my nie sme proti tomu, my súhlasíme, že je potrebné, aby krajina mala štadión, ktorý vyhovuje kritériám UEFA, ale nie spôsobom takým, že sa má postaviť za dvojnásobnú cenu, ako sú bežné ceny pri stavbe takýchto štadiónov. Naša vláda schválila na Národný futbalový štadión 70 mil. eur, pričom porovnateľné štadióny sú vo svete už postavené, to nie sú len projekty, už sú postavené za polovicu tejto ceny, za 35 mil. až 40 mil. eur. Spôsob, akým chceme stavať tento štadión, je zásadne iný od toho, akým ste ho chceli stavať vy. A, samozrejme, štát by mal participovať na tom, ale tak, aby tie peniaze boli použité čo najefektívnejšie.
Zdravotníctvo. Pán poslanec Raši ako bývalý minister zdravotníctva hovoril o zdravotníctve. A hovoril o tom, že budú klesať platby za poistenca štátu, čo bude, zo 4,78 na 4,32 %. A hovoril aj o tom, že zdravotníctvo je už v súčasnosti podfinancované. S tým by som si dovolil nesúhlasiť, že zdravotníctvo je podfinancované. Problém zdravotníctva je v tom, a ten problém sa zväčšil za posledné 4 roky, že miera neefektívnosti a plytvania zdrojov v zdravotníctve je enormná. Nárast verejných zdrojov v zdravotníctve bol taký ako v žiadnom inom rezorte. Za 4 roky vlády Roberta Fica sa verejné zdroje, ktoré išli do zdravotníctva, zvýšili o 41%. Je to enormný nárast zdrojov. Zároveň všetky analýzy hovoria o zhoršení zdravotného stavu ľudí, o zhoršení spokojností ľudí so zdravotníctvom, ako pacientov, tak sestier, tak lekárov, a o zhoršení kvality poskytovaných služieb v zdravotníctve. Pri 41-percentnom náraste verejných zdrojov sú takéto výsledky. Takže, žiaľbohu, zásadný problém zdravotníctva nie je objem verejných zdrojov, zásadný problém zdravotníctva je, že tam nielenže ste neurobili potrebné zmeny, ale ešte aj tie zmeny, ktoré boli naštartované druhou vládou Mikuláša Dzurindu, reformy ste okliešťovali, deformovali a nezrušili ste ich úplne, ale neprišli ste so žiadnou zásadne inou koncepciou. A v tom je zásadný problém zdravotníctva. Štúdia OECD, ktorá bola nedávno pred pár dňami publikovaná, hovorí jasnou rečou. Po prvé, hovorí, že objem zdrojov z verejných zdrojov, ktoré idú do zdravotníctva, je u nás najvyšší z okolitých krajín, na rozdiel napr. od školstva alebo vedy. A zároveň hovorí, že ak by sa tieto peniaze využívali efektívne, tak stredná dĺžka života na Slovensku by mohla byť o 4 roky dlhšia, ako je. O 4 roky by ľudia mohli žiť dlhšie, ak by sa peniaze, ktoré idú do zdravotníctva, používali efektívne. Takže hlavnú výzvu v zdravotníctve nevidím v boji o viac a viac peňazí, ale v opatreniach, aby sa peniaze, ktoré tam, idú využili efektívne. A celkový nárast verejných zdrojov do zdravotníctva v budúcom roku nebude taký, aký bol v minulých rokoch, ale v budúcom roku to bude 2,1 %. A ako sa tie peniaze využívali a kto bol skutočným ministrom zdravotníctva počas posledných 4 rokov? To, myslím, viete všetci veľmi dobre. Oftalmologické smršte a iné biznisy o tom svedčia jasne a dostatočne.
Pán poslanec Čaplovič hovoril o vzdelaní a školstve. Je to jeho téma, ktorej sa venuje. Musím povedať, že v jeho vystúpení bol aj sebakritický tón. A priznal to aj priamo a aj nepriamo niektorými formuláciami. Hovoril napr., že neúcta k vzdelaniu a k vede naďalej pretrváva. A aj sebakriticky povedal, že to mohlo byť lepšie. Ale vyhováral sa na krízu, že kvôli kríze to tak nie je. Ale myslím si, že na číslach a faktoch som vám uviedol, že kríza nebola dôvodom na nedostatok zdrojov ani vo výške jedného jediného centa. Hovoril, že česká vláda škrtala všade, ale že vo vzdelaní a vede až tak nie. No áno, tak robila aj preto, ako to vidno z tejto tabuľky, že za roky 2008 a 2009 česká vláda znížila verejné výdavky o 1 %, kým slovenská vláda ich zvýšila o 16,5 %. Áno, pri nezvyšovaní verejných výdavkov ušetríte inde a viete dávať viac do školstva, príp. do oblastí, ktoré sú prioritou. Ale keď sa vláda správa tak, ako ste sa správali vy, tak to dosť dobre možné nie je. My, samozrejme, vieme a uznávame, že tá situácia nie je dobrá a že aj čo sa týka verejných výdavkov na vzdelanie, ale aj vedu, že by mala byť lepšia. Zároveň ale hovoríme, že je potrebné, aby sa zmenili aj pravidlá fungovania, lebo ak ich nezmeníme, tak hrozí to, čo sa stalo v zdravotníctve, nalejeme tam síce viac peňazí, ale bez evidentného efektu. A súhlasím veľmi aj s tým, čo, myslím, veľmi presne pomenoval pán poslanec Osuský, keď hovoril o tej potrebe diferenciácie, keď veľmi jasne na argumentoch popísal, že nemôžeme zvyšovať kvalitu, keď nebudeme diferencovať pri tomto objektívnom nedostatku verejných zdrojov, ktorý bude vždy.
No a viete, pán poslanec Čaplovič citoval stanoviská Slovenskej rektorskej konferencie a Slovenskej akadémie vied. No len tie citácie samy dosvedčujú a dokazujú, že ten problém nevznikol teraz. Citujem z uznesenia Slovenskej rektorskej konferencie: „Je vážna nespokojnosť s tým, že sú ohrozené zámery programového vyhlásenia a rozpočet ponecháva Slovensko na jednom z posledných miest vo financovaní vedy a vzdelania,“ zdôrazňujem, ponecháva, nie naň uvrháva, ponecháva napriek tomu, že ste mali o 755 mld. korún naviac vo verejných výdavkoch počas 4 rokov. Takže súhlasím, že veda, vzdelanie, výskum by mali byť financované viac. Zároveň platí, že zdroje sú obmedzené z dôvodov, o ktorých už hovoríme opakovane. A zároveň platí, že je ale nevyhnutná potreba spôsobu fungovania, nastavenia pravidiel tak, aby navýšené zdroje naozaj viedli aj k skutočnému výsledku.
K opakovanému tvrdeniu najmä pána poslanca Počiatka, že plytvanie nie je problém, že odkiaľ berieme, že plytvanie má byť problém. No tak ja si myslím, že je to úplne jasné a evidentné, ak Slovensko má, a ani za vlády Roberta Fica sa to nezmenilo, pomerne nízky oproti iným krajinám európskym podiel verejných príjmov aj verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Dokonca ten podiel je až o 10 % nižší, ako je jeho priemer v Európskej únii. Ak máme takýto, výsledok, ktorý sme my najmä dvomi vládami Mikuláša Dzurindu urobili, to je dobre, keďže sa znížil tento podiel. Ale zároveň sme rozbehli ekonomiku. Pri tomto nízkom podiele teda vieme dosahovať vyššie tempá ekonomického rastu. Ale ak dôjde k tomu, že korupcia, plytvanie a rozhadzovanie vzrastie tak, ako vzrástlo za posledné 4 roky, a zároveň poklesne rastová dynamika a zároveň ostane zachovaná nízka miera prerozdelenia, tak potom vznikne nevyhnutne akútny nedostatok zdrojov. A o tom, že korupcia znamená plytvanie verejných zdrojov, sa asi nemusíme presviedčať. A ak Slovensko sa prepadlo za 4 roky vašej vlády z 36. miesta, čo sa týka konkurencieschopnosti svetovej, na 60. miesto a ak sa dostalo v kritériách, ako je korupcia a klientelizmus vlády na jedno z posledných miest na svete, tak je evidentné, že problém plytvania, rozhadzovania a korupcie tu je, a je evidentné, že tento problém vyvoláva nedostatok verejných zdrojov, pretože pri každej predraženej verejnej zákazke štát buď viac platí, alebo menej dostane, ako by to bolo, keby verejný záujem bol dodržiavaný.
Pán poslanec Blanár ma vyzval, už tu nie je, aby som sa vyjadril aj k tomu, ako teda chceme riešiť financovanie vyšších územných celkov a zákon o sociálnych službách, že v zákone o štátnom rozpočte je napísané, že je to otvorená otázka. Áno, je to otvorená otázka. Je to otvorená otázka preto, že ste schválili ešte vo vašej vláde vašou koaličnou väčšinou zákon o sociálnych službách tak, že bol absolútne nevykonateľný a neufinancovateľný, čo ste vedeli sami, preto ste odložili účinnosť tých vecí, ktoré mali dopad na verejné financie, že tieto veci budeme musieť riešiť a naprávať. Budeme ich musieť riešiť a naprávať. A ešte sme nedospeli k záveru, ako presne to urobiť. Čiže v tomto zmysle je to otvorená otázka. Ale zároveň platí že vyššie územné celky, ale aj obce a mestá by mali mať v budúcom roku výrazne väčšie príjmy. Preto ten náš odhad je až 23 % nárastu príjmov, že tento rok bol veľmi zlý. A tento rok bol zlý aj preto, že sa schválilo vašou vládou dvojročné zvýšenie nezdaniteľného základu dane, ktoré končí a ktoré prinesie od budúceho roka výraznejší nárast príjmov pre samosprávy. Zároveň ale aj v samosprávach bude potrebné, aby sme doladili pravidlá fiškálnej decentralizácie, pretože, zasa musím povedať, za 4 roky sa v tom neurobilo vôbec nič, ale vôbec nič a aj vplyvom krízy, ale nielen vplyvom krízy, ale aj vplyvom napr. tohto opatrenia sa viaceré obce, viaceré mestá dostali do vážnych problémov a chýbajú pravidlá, na jednej strane ktoré by tomu čelili a na druhej strane, ak sa to už stane, ktoré by zavádzali jasné pravidlá, ako v takýchto prípadoch postupovať.
Takže dovoľte mi, aby som na záver povedal, že diskusia o štátnom rozpočte je vždy diskusiou dlhou, vždy diskusiou vážnou, každý má isté priority, každý má isté videnie toho problému ako takého. Platí a bude vždy platiť, že potreby budú väčšie, ako sú možnosti verejných financií. Ale zároveň platí, že zdravé verejné financie sú naozaj kľúčové. A chápem to, keď pán poslanec Osuský hovoril o tom, že najskôr sme museli koncom deväťdesiatych rokov zachraňovať banky, potom sme museli ozdravovať verejné financie, potom sme museli zase riešiť iné priority a na tie veci, ako je napr. vzdelanie, veda, výskum, nebolo a teraz zase musíme ozdravovať verejné financie. Ani mne sa to nepáči. Nemuseli by sme ich ozdravovať, keby sa tu vládlo v posledných rokoch zodpovednejšie a kompetentnejšie. Ale aj preto je veľmi dôležité, aby sme verejné financie ozdravili, pretože ak tak neurobíme, tak tá situácia sa bude len zhoršovať.
Chcel by som uzavrieť toto moje vystúpenie tým, že situácia na finančných trhoch je naozaj turbulentná. Vidíte, čo sa deje v mnohých krajinách západnej Európy, vidíte, čo sa deje v Maďarsku. Dôveryhodnosť krajiny z hľadiska toho, že bude schopná si plniť svoje záväzky, je dnes dôležitejšia, ako bola kedykoľvek inokedy v histórii. Štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy, tak ako je pripravený, určite nie je ideálny, určite nie je bez chyby, ale to je to, na čom sme boli schopní sa dohodnúť. A je to ten najlepší rozpočet, na akom sme boli schopní sa dohodnúť. A je to rozpočet, ktorý napĺňa toto zásadné kritérium. A to nehovorím ja ako svoj subjektívny názor, ale to hovoria také inštitúcie, ako je Medzinárodný menový fond, ako je OECD, ako je Svetová banka, ako je Európska komisia, že konsolidačné úsilie vo výške 2,5 % bude zabezpečené tak, že nezadusí slovenskú ekonomiku, že vytvorí priestor na budúci ekonomický rast, a teda aj rast zamestnanosti a rast životnej úrovne, a zároveň že sme prijímali opatrenia, aby sa rozložili tie náklady tak, aby to bolo prijateľné, aby to bolo akceptovateľné a aby neboli ohrozené tie zraniteľné skupiny obyvateľstva. A ja viem a každý z nás vie, že veľa oblastí, všetky oblasti by si zaslúžili viac. Ale ak budeme schopní ozdraviť verejné financie, zlepšiť podnikateľské prostredie, ak budeme schopní napĺňať programové vyhlásenie a priority programového vyhlásenia, tak ja verím, že aj tá diskusia o rok, o dva roky bude radostnejšia v tom zmysle, že budeme vedieť diskutovať o rozdeľovaní viac zdrojov. Ale verím, že budeme ich vedieť rozdeľovať aj tak, aby boli využité omnoho, omnoho efektívnejšie.
Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam a prosím vás o podporu štátneho rozpočtu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj vzhľadom na to, že môj predrečník minister financií pán Mikloš pomerne detailne a precízne zhodnotil v princípe celú jeden a pol dňa trvajúcu diskusiu k štátnemu rozpočtu na rok 2011, budem stručný, už aj možno kvôli tomu, že práve dnes má pani premiérka tie narodeniny, aby sme dlho neunúvali opakovaním faktov, ktoré tu zazneli. A myslím, že v tom vystúpení pána ministra financií bolo tých faktov dosť. A boli to naozaj tvrdé, nevyvrátiteľné, pevné čísla. Takže ja sa sústredím iba na niektoré možno zaujímavosti a perličky, ktoré tu odzneli, keďže nie všetci z vás, ktorí tu dnes sedíte a vydržali ste tento maratón až doteraz, ste možno boli prítomní počas celej diskusie.
Ja chcem poďakovať všetkým poslancom a poslankyniam, ktoré vystúpili v rozprave k štátnemu rozpočtu na rok 2011 ako zo strany opozície, tak aj zo strany koalície.
A chcem povedať na adresu poslancov a poslankýň opozície, že najčastejšie skloňovanými slovami, ale nielen počas tejto diskusie k štátnemu rozpočtu, ale v princípe počas uplynulých dní a týždňov, ktoré počúvame z úst predstaviteľov strany SMER – sociálna demokracia predovšetkým, sú dve slová, to prvé slovo je chaos a to druhé slovo je zdražovanie.
Skutočne bolo zaujímavé počúvať návrhy niektorých opozičných poslancov. Ja poviem iba niektoré z nich.
Pán Počiatek hovorí o tom, že konsolidáciu zaplatia občania. A zabudol ale na ten podstatný fakt, že dane sa zvyšujú kvôli Ficovi. Ja myslím, že to nebol iba lacný marketingový ťah, ak sa zvýšenie dane z pridanej hodnoty nazvalo Ficovou daňou, ono je to skutočne tak. Po tých štyroch rokoch v princípe ani iné východisko nebolo.
Ale úsmevná bola veta pána bývalého ministra financií Počiatka, ak prišiel s návrhom, že on vie, ako by ozdravil verejné financie, klasika, masívnymi fiškálnymi impulzmi, výdavkami verejnými, investičnými. A on to nazval government of the city. To znamená, že chcel prísť s niečím, aby Slovenská republika práve v čase hospodárskej krízy, práve v čase, keď riešime osempercentný deficit verejných financií, sa pustila do projektu podobného, ktorý, myslím, spôsobil značné finančné problémy aj tak silnej ekonomike, ako je Nemecko, ktoré po zlúčení Nemeckej demokratickej republiky a Nemeckej spolkovej republiky presťahovalo hlavné mesto krajiny z Bonnu do Berlína. A v tom spomínanom Berlíne si tiež vybudovali government of the city, to znamená to vládne mestečko, v ktorom našli svoje sídla všetky rezorty vlády. No Boh ochraňuj túto krajinu pred government of the city a hlavne v podaní a v manažovaní verejnými zdrojmi, ak by to robila Ficova vláda, a obzvlášť v tomto čase hospodárskej krízy. Takže chcem uistiť pána Počiatka, že žiadny government of the city Slovensku minimálne do ozdravenia verejných financií nehrozí.
Už tu hovoril minister financií Mikloš, že pán Jahnátek má veľmi vysokú mieru starostlivosti o tzv. dovoz investorov alebo o priame zahraničné investície a hovorí, že v štátnom rozpočte je vyčlenená nedostatočná suma na podporu priamych zahraničných investícií. V princípe, áno, je to tak, až na možno jednu korekciu, že aj táto vláda bude podporovať dovoz investorov, ale určite nie tzv. uplácaním cez investičné stimuly, ale predovšetkým cez stabilné podnikateľské prostredie, cez nekorupčné prostredie a v prvom rade cez kredibilnú, dôveryhodnú rozpočtovú politiku.
Musel som sa pobaviť na niektorých návrhoch alebo výrokoch bývalého predsedu rozpočtového výboru pána Buriana, keď povedal, že Ficova vláda, citujem, neplytvala verejnými zdrojmi, pretože to neuvádza ani dôvodová správa k štátnemu rozpočtu. Tak toto naozaj bola jedna z najväčších perličiek vo vystúpení včera a dnes k štátnemu rozpočtu. Áno, je pravdou, dôvodová správa k štátnemu rozpočtu hovorí o tom, že sa nám dostali verejné financie na pokraj kolapsu práve vďaka tomu, že bola tu aj objektívna príčina svetovej hospodárskej krízy, ale aj vďaka tomu, že Ficova vláda ten posledný polrok pred parlamentnými voľbami nebola ochotná prijímať nepopulárne opatrenia. No ale toto, predpokladám, nemôže vyvolať sebauspokojenie na duši a na srdci pána poslanca Buriana, že vláda neplytvala, lebo o tom nehovorí dôvodová správa k rozpočtu na rok 2011. Myslím, že je celkom známym, a mnohokrát treba ho opakovať tiež, tento fakt, tak ako opozícia opakuje slovíčka chaos a zdražovanie, tak treba opäť pripomenúť, že za prvý polrok roku 2010 verejné výdavky na Slovensku vzrástli o 15 %, zatiaľ čo v Českej republike, myslím, vzrástli o 1 %, ty si povedal teraz také isté alebo podobné číslo. Takže iné ubezpečenie o tom, ako nezodpovedne sa správala Ficova vláda k verejným financiám, ani nie je potrebné.
Pán Jarjabek, veľký rétorik, hovoril o tom, že kultúra sa dostane do kolapsu. Dokonca použil také slovo, že som musel siahnuť do wikipédie a pozrieť sa, čo znamená slovíčko hibernácia, že kultúra sa dostane do hibernácie. Tam som sa dozvedel, že to je stav, kedy organizmus sa pripraví na zimný spánok a zastaví akékoľvek životné funkcie. Tak myslím, že, máme tu aj pána ministra kultúry, alebo už medzičasom odišiel, nepredpokladám, že tento zimný spánok hrozí slovenskej kultúre, aj keď je pravdou, že aj v tejto oblasti sa bude vyžadovať ozdravenie nemalé a veľmi odvážne kroky. Myslím, že o jednom z nich, o zlučovaní Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, sme už v tejto snemovni hovorili.
Pán Kažimír použil na úvod svojho vystúpenia vetu, že nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Čiže opäť sa to nesie na tej vlne zastrašovania, klamania a, povedal by som, vytvárania fatálneho obrazu, čo čaká Slovenskú republiku a občanov Slovenska v nastávajúcich štyroch rokoch. Ja by som, pán poslanec Kažimír, aj keď tu nie je v tejto sále, ale možno kolegovia zo strany SMER mu to odkážu zajtra, vás rád parafrázoval vetou, že horšie už bolo, horšie bolo za Ficovej vlády, a bolo tak zle, že ani už horšie byť nemôže. Takže to sú tie základné charakteristiky vystúpení veľkej väčšiny, česť výnimkám, poslancov z opozičného tábora.
Veľmi sympatické bolo na vystúpení pána poslanca Ondruša. Keď hovoril o tom, že on si ctí princíp fiškálnej neutrality a je si vedomý toho, akýkoľvek návrh na zvyšovanie výdavkov rozpočtových, by mal súčasne povedať aj to B, odkiaľ na toto zvyšovanie rozpočtových výdavkov vziať zdroje. Bolo by to všetko v poriadku až do okamihu, keď pán Ondruš začal hovoriť o tom, že použil by, dokonca predložil jeden konkrétny pozmeňujúci návrh, zdroje na to z rezervy Všeobecnej pokladničnej správy. No tak ja tomu verím, keď tam videl to číselko, myslím, že je to nejakých 60 mil. eur, alebo 69 mil. eur v tej rezerve. Ale ona skutočne slúži na úplne, úplne iné účely, ako kryť výpadky na príjmovej strane alebo zvyšovanie rozpočtových výdavkov tak, ako to zaznelo z úst opozičných poslancov pri jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.
Celkom na záver. Nenechal som si to vedome na záver, ale to odznelo aj chronologicky ako jedno z posledných vystúpení v rozprave, kedy pán bývalý minister financií pán Počiatek v tridsaťminútovom prejave, prirodzene, opäť vytváral ten obraz skazy, kolapsu, pred ktorým Slovensko stojí. No a nakoniec keď som pátral po alternatíve, ktorú pán poslanec Počiatek ponúka Slovensku, tak som zistil, že tá alternatíva sa dá skoncentrovať do jednej jedinej vety, opäť to odcitujem: „My,“ rozumej SMER – sociálna demokracia, „ponúkame plnohodnotnú konsolidáciu s minimálnym dopadom na obyvateľstvo." Takže táto jedna jediná veta v tridsaťminútovom vystúpení pána poslanca Počiatka hovorila o ponúkanej alternatíve zo strany SMER – sociálna demokracia.
A koniec koncov opäť v uplynulých týždňoch opakovane na mnohých mediálnych diskusiách, v tlačených printových médiách, všade zaznievala alternatíva strany SMER, čo by robil SMER, keby sa bol býval 12. júna dostal do vlády, resp. mal by tak koaličný potenciál. Nesprával by sa kanibalsky a nepochoval by svojich dvoch bývalých koaličných partnerov? Z nich pochoval jedného úplne, druhého takmer. A bol by postavil predsa len tú vládu. Tak tu vlastne odznievajú jediné dva návrhy ako alternatíva pre túto krajinu. Ten prvý hovoril o tom, že riešili by to cez ekonomický rast, pričom, podotýkam, ekonomický rast sa nedá nadekrétovať alebo nalinkovať, ako sa vydávali niekedy dekréty v časoch Jeľcina a dávno v časoch minulých. Jednoducho ekonomický rast je tiež nejakou externalitou, ktorá nie vždy závisí len od Slovenskej republiky a od výkonu ekonomickej politiky Slovenska. A ten druhý zázračný recept, ako vyjsť von z krízy, ako ozdraviť verejné financie, no tak to je už niekoľkokrát z viacerých úst opozičných poslancov spomínaná veta: „No siahli by sme na 2. pilier, 2. pilier by sme rozobrali, už by to nebolo deväť na deväť, bolo by to možno deväť na tri a išli by sme presne tou cestou, ktorou sa pokúsilo ísť Maďarsko.“ A z toho, čo hovoril pred chvíľočkou pán minister financií Orbán, myslím, že dnes alebo včera Moody's o dva stupne znížil rating Maďarska. Tak toto by bola, dámy a páni, zo strany SMER, alternatíva, ktorá by stála pred Slovenskou republikou v prípade, že by ste boli vyhrali voľby a mali koaličný potenciál postaviť vládu. Takže skutočnou alternatívou ľavice na Slovensku by bolo spomalenie reforiem, pokračovanie zvyšovania deficitov, verejných dlhov. A reakcia eurozóny by skutočne nenechala dlho na seba čakať s tým rozdielom, že potom by sa skupina krajín PIGS (Portugalsko, Írsko, Grécko a Španielsko) rozšírila ešte o to jedno S (Slovensko). A bolo by to PIGSS (double S na konci, to znamená Slovensko). A toto, predpokladám, si nikto na Slovensku neželá. A preto verím, že aj 22 poslancov strany Sloboda a Solidarita zajtra zahlasuje za schválenie rozpočtu na rok 2011. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa implementuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/49/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice, ktorými sú upravené požiadavky na zverejňovanie pre stredné spoločnosti a povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.
Návrhom zákona sa ustanovuje možnosť nezostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu. Materská účtovná jednotka nemusí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu vtedy, ak informácie o jej dcérskych účtovných jednotkách jednotlivo a ako celok nie sú významné.
Vzhľadom na skutočnosť, že uvedenou úpravou sa umožňuje znížiť administratívnu záťaž týmto účtovným jednotkám, navrhujeme v prechodných ustanoveniach možnosť použiť túto úpravu prvýkrát už pri účtovnej závierke za rok 2010. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 93), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 97 z 13. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona (tlač 93) stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Odporúčali pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 56 zo dňa 18. novembra, návrh schváliť s pozmeňujúcim návrhom Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 80 zo dňa 15. novembra.
Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto správy vyplynul tento jeden pozmeňujúci návrh . Je v spoločnej správe, takže ho nebudem čítať celý. Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať ako o bode spoločnej správy 1 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 93), schváliť.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 101 z 26. novembra 2010.
Výbor určil poslankyňu Zuzanu Aštaryovú za spoločnú spravodajkyňu výborov a súčasne ju poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, návrhom zákona sa implementujú opatrenia vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh.
Upravuje sa predovšetkým postup colných orgánov, ak majú podozrenie, že dovážané výrobky predstavujú vážne riziko týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci, ochrany spotrebiteľa, životného prostredia a verejnosti alebo tieto výrobky nemajú požadovanú sprievodnú dokumentáciu a nie sú správne označené značkou zhody.
V nadväznosti na novelu Colného zákona sa zodpovedajúcim spôsobom upravuje aj kompetencia orgánu dozoru a kontroly v zákone o ochrane spotrebiteľa. Ďakujem pekne.