16. schôdza

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto zákonu o pozemkových spoločenstvách, ktoré, ako som už v prvom čítaní povedal, áno, zákon, ktorý bol pôvodný, dozrel svojho konca a prax povedala, je potrebný nový zákon. Takže je tu predkladaný nový zákon. V takom duchu, ako bol predložený, musím konštatovať, že v tom mesačnom období, kedy mohli byť dávané rôzne pripomienky a pozmeňujúce návrhy, prakticky sme polovicu paragrafov zmenili, zvyšná polovica ostala nezmenená. Zhruba z vtedajších paragrafov 18, respektíve 16 bolo zmenených. Zmenené boli pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré hlavne prišli v gestorskom výbore, kde zo šiestich, respektíve z piatich pozmeňujúcich návrhov štyri boli prijaté, jeden prijatý nebol.
Čo k tomu povedať? Pozemkové spoločenstvá majú svoju históriu. Majú svoju logiku vzniku a bol by som veľmi rád, keby tento zákon im túto logiku podržal a nerobil z nich nepozemkové spoločenstvá, lebo robiť nepozemkové spoločenstvá, tak potom povedzme, že to ideme zrovnoprávniť na spoluvlastnícke podiely a spoločnú nehnuteľnosť nebudeme poznať. Musím povedať, že tak sa mi zdá, že poslanci, respektíve navrhovatelia zákonov, hlavne vládnych, majú radi výhybky. Majú radi výhybky, neviem, či všetci sú železničiari, ale robia dvojkoľajnosť. Tak ako v zákone o nebezpečných zvieratách a ich držbe, exotických ja teda hovorím, kde sme rozdelili vyhlášku na cicavce a ostatné triedy, vyzerá, že ideme rozdeľovať aj tu, zase nejakú dvojkoľajnosť a konkrétne pri minimálnom podiele, ktorý môže byť aj v pozemkovom spoločenstve. Chcete mi povedať, poslanci vládnej strany, že ste proti drobeniu podielov? Toto mi chcete povedať? Keď navrhujete vo vládnom návrhu, aby sa podiely v spoločenstve, v lesných pozemkoch z 5-tisíc metrov zmenšovali na 2-tisíc? Vy mi chcete, vy ma chcete presvedčiť, že to nie je drobenie pozemku? Stále hovoríme, že máme dedičstvo našich otcov, ktoré bolo uhorské právo. Viackrát som ho tu spomínal. Prečo zase dvojkoľajnosť? Máme zákon 180, ktorý hovorí, že pri dedení, respektíve iných prevodoch u poľnohospodárskej pôdy 2-tisíc metrov, u lesnej 5-tisíc. Zase u pozemkových spoločenstiev to dávame na 2-tisíc, paušál všetko. No nehnevajte sa, keď toto nie je drobenie, tak ja potom tomu nechápem, ja nechápem to. To ako mi niekto povedal na výbore, však sú tam aj nižšie podiely, no však, sú tam tie nižšie podiely, však sú tam. Však práve preto, aby sme nerobili ešte ďalšie nižšie podiely. Pretože ja zas hovorím o tom, že keď niekto príde dediť svoj podiel v urbariáte a má hektár lesnej pôdy, tak ho môžu dediť iba dvaja, lebo je to 5-tisíc a 5-tisíc. Ale keď tam dáme 2-tisíc, tak tam budú už piati. To znamená, zväčšujeme podiel účastníkov v pozemkovom spoločenstve. Toto chceme? Toto je zmysel tohto zákona? No ja neviem, asi moje IQ na to nestačí, keď toto nie je deľba na menšie časti.
Ďalej. Som veľmi smutný, že poslanci nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neodsúhlasili na výbore, aby mohol vystúpiť pán Vanko. Ja som veľmi smutný. Ja som ho chcel počuť, pretože dával pozmeňujúce návrhy. On vlastne zastupuje združenie vlastníkov neštátnych lesov, žiadal vystúpenie, pani spravodajkyňa, žiadal vystúpiť. Ja by som si ho bol veľmi rád vypočul po výbore, teda na výbore, kde sme dávali aj my pozmeňujúce návrhy, aby povedal svoj názor k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Žiaľ, nebolo mu dopriate. Dobre, rozloženie moci je také, aké je, takže nebudem sa k tomu vracať, ale je mi z toho smutno. Takže, pán Vanko, sa vám ospravedlňujem, že ste nemohli vystúpiť na našom výbore.
Ďalší bod z pozmeňujúcich návrhov. To, čo povedal pán kolega Mičovský, to predkupné právo slávne. Áno, kolega Záhumenský sa pokúsil riešiť, by som povedal, náš atak na to predkupné právo v prvom čítaní, ktoré sme tu zdôraznili. Pán minister povedal, však to pridelím našim legislatívcom, budeme to nejako riešiť. Tak neviem, či to malo byť riešenie, ktoré bolo v pozmeňujúcom návrhu, kde sa v § 9 ods. 7 píše: "Ak o podiel neprejavujú záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe." Tento § 9 ods. 7 hovorí, že na prevod podielu spoločných nehnuteľností medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o projekt podľa § 11 ods. 2. To je to, že predkupné právo pri pozemkovom fonde je, pri účastníkovi pozemkového spoločenstva nie je. Zase dvojkoľajnosť nejaká. Ja neviem, neviem, vy ste všetci výhybkári alebo neviem, neviem, ja to nechápem. Proste stále komplikovať a komplikovať a komplikovať. Veď sme tu na to, aby sme to zjednodušovali, však občania už ani nevedia, ako sa majú správať. Veď za rok niektoré zákony aj trikrát novelizujeme. Však si pozrite v každých druhých médiách sa hovorí, ako je komplikovaná naša legislatíva. Ako sa tu ťažko žije v tých zákonných normách, ktoré vytvárame. A tu zase ideme niečo komplikovať. No nehnevajte sa, tak ja tomu nechápem, no ja tomu nechápem.
Najväčší problém vidím v tomto § 9 ods. 7, lebo ten pokračuje druhou vetou a tá druhá veta znie: "Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, môže", opakujem, "môže ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru". Nie, že musí, ale môže. To znamená u mňa: môže, nejdem, lebo zákon mi to neprikazuje. A tu je ten problém. Tak preto chcem povedať, že to predkupné právo, ktorí mnohí, neviem, dúfam, že viete, čo je predkupné právo. A keď neviete, tak ja vám ho budem citovať, aby ste boli v obraze. Lebo predkupné právo je to, ktoré chráni tých ostatných spoluvlastníkov, aby s ich vôľou a ešte keď máme spoločnú nehnuteľnosť, u mňa to je ešte ďalšia strecha, kde nemôžeme, prakticky aby ich právo bolo v demokratickej spoločnosti zachované, aby sa mohli k tomu vyjadriť, či to chcem, alebo nechcem kúpiť.
Takže poďme na ten Občiansky zákonník, § 140, lebo to musím povedať, lebo mne to vyslovene, ja neviem, kto nechápe, ale nemôžem si s tým pomôcť. Takže § 140: "Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, majú spoluvlastníci predkupné právo iba, že ide o prevod blízkej osobe." Vtedy nemajú. A čo je blízka osoba?
Blízka osoba je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, aby ste boli v obraze. A čo je príbuzný v priamom rade? Je to dopredu a dozadu žijúci priamy potomok, to znamená syn, vnuk, pravnuk, otec, dedo, pradedo, prapradedo, pra-pra-pra, všetko, čo žije, aby sme boli v obraze, lebo mnohí asi nevieme, o čom sa tu debatuje a aký je tu vážny moment. To znamená, tu nehovoríme o tom, že budeme to dávať našim, mojej rodine, alebo budeme to dávať, ten môj podiel, niekomu cudziemu, ktorý je so mnou v tom spoločenstve. A ja ho musím osloviť, lebo sme tam v spoločnej nehnuteľnosti.
Takže keď toto má byť nejakým spôsobom liečba súčasných problémov tých malých podielov, pán kolega, nehnevajte sa, ja vidím, že to je klinec do rakvy. Takže áno, bolo by to východisko, keby sme to predkupné právo nechali a povedali, áno, môže ho ponúknuť aj prostredníctvom výboru, nie je problém, prostredníctvom výboru už to ide na hlavu výboru. Ale predkupné právo tu je. A ďalšia vec, načo máme Slovenský pozemkový fond? Načo ho máme? Akých vlastníkov on zastupuje? No predsa neznámych. Keď sa dedí a dedičstvo trvá tri roky, tak teraz čo? S tým majetkom je ako vo vzduchoprázdne? No, Slovenský pozemkový fond, nech sa páči. Máš ďalší podiel, s ktorým môžeš hovoriť a vyjadrovať sa k tomu, veď to je normálne, však nato sme zriadili ten fond predsa. Však zastupuje neznámych vlastníkov. A to aj ten, keď nevieme o dedičoch. To znamená, že na liste vlastníctva nemáme reálneho žijúceho človeka. To je neznámy vlastník, vážení. A zrazu my hovoríme, aký to je veľký problém. No nie je problém, len treba sa na to trošku pozrieť lepšie. No tak ma nehnevajte, lebo vyzerá, že v mnohých prípadoch, hovorím, komplikujeme také výhybky, že mne je z toho zle.
Poďme ďalej, aby som sa pohol, lebo vyzerá, že tých vecí je tu veľa. Ideme na § 9 ods. 8.
To, pani spravodajkyňa, by som si dovolil požiadať o samostatné hlasovanie zo spoločnej správy, je to bod 7.
Vážení, ideme na § 9 ods. 8. "Prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný." To znamená, že spoločná nehnuteľnosť je tvorená s viacerými a je zakázaný prevod alebo prechod. Iba na niektorých tých pozemkoch. Musí to byť na všetky, lebo to tvorí spoločnú nehnuteľnosť, aby ste boli v obraze. A čo dostávame v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v spoločnej správe pod tým bodom 7? Vypúšťame slovo "prechod". To znamená, už iba prevod bude možný, aby sa práva k podielu patriacich do týchto nehnuteľností, bol zakázaný.
A čo je prevod a čo je prechod? Aj to si musíme ujasniť. Odôvodnenie, prečo to vypúšťajú. Ide o spresnenie ustanovenia vzhľadom na umožnenie realizovať prechod v prípade dedičstva, exekúcií a podobne. Takže prevod vlastníckeho práva je na základe zmluvy, to znamená, môže byť kúpna, darovacia, iný, zámena a ja neviem, aká zmluva. Zmluva. To je prevod.
Prechod hovorí iné skutočnosti právne, to znamená, nie na základe zmluvy, a to je dedenie a rozhodnutie iných orgánov, týkajúcich sa tej nehnuteľnosti. To znamená, že v súčasnosti hovoríme, že vypúšťame prechod. To znamená, prechod, to znamená dedičstvo bude mi môcť byť teraz tak robené, že v tej spoločnej nehnuteľnosti, keď sa bude dediť a tá bude mať päť parciel, tak sú piati dedičia a v každom tom urbariáte bude, Fero bude dediť jednu časť tej spoločnej nehnuteľnosti, Jano druhú, Jožo tretiu, Mária štvrtú a ten piatu. To znamená, zase zvyšujeme počet podielnikov v urbariáte. No, ja neviem, to je už nieže, to je štvorkoľajnosť, nehnevajte sa. No, ja pozerám, ja neviem, neviem, či neviem čítať slovenskou rečou, ale takto mi to z toho vychádza. My to dávame preč. Takže toto by som chcel, aby ste dali na samostatné hlasovanie, pretože keď toto prejde, tak hovorím, že robíme ďalšie množenie, počet spoločníkov v spoločnej nehnuteľnosti.
Je tam ešte veľa ďalších vecí, ale dali sme pozmeňujúci návrh spoločne s pánom Mičovským a s pani Helou Mezenskou a kolegom Mikulášom Hubom. Tak dovoľte, aby som prečítal tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a k jednotlivým bodom sa pokúsim ešte aj vysvetlenie, ktoré si myslím, že by tu malo zaznieť, aby sme, keď o tridsať rokov budeme konštatovať, že Slovensko nemá pozemkové spoločenstvá, lebo nás všetci rozkúpia a nebudeme vlastne mať legislatívu, ktorá by chránila nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti, tak potom si spomeňte, pre pamäť národa, ako hovorí Alojz Hlina, pre pamäť národa sa to stalo, že schválením tohto zákona sme dali základný kameň na likvidáciu pozemkových spoločenstiev na Slovensku.
Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, tlač 321. Vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 ods. 2 znie:
"(2) Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3, 8 až 10 a 14, § 10 ods. 4, § 11 ods. 6 a § 15 ods. 2 a 3 neustanovujú inak."
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodmi 9, 12 a 26 tohto pozmeňujúceho návrhu a § 11 ods. 8 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý by vzhľadom na svoje znenie mal byť tiež uvedený v § 2 ods. 2 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách. Prijatím tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu dôjde k prečíslovaniu § 11 ods. 8 na § 11 ods. 6.
2. V § 2 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo výmera menšia ako 5-tisíc metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok."
Odôvodnenie: Napriek tomu, že § 21 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov umožňuje, aby osobitný zákon, t. j. predložený vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách upravil podmienky drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev, nazdávame sa, že nielen z praktického hľadiska s cieľom zabrániť drobeniu pozemkov nad únosnú mieru, ale aj z hľadiska určitej vnútornej konzistencie slovenského právneho poriadku by bolo žiaduce, aby obmedzenia týkajúce sa drobenia pozemkov, pokiaľ ide o výmeru, stanovili sa rovnako, ako je tomu v § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov v znení neskorších predpisov. To znamená, aby nesmel pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorého výmer je v prípade poľnohospodárskej pôdy menší ako 2-tisíc a v prípade lesnej menší ako 5-tisíc metrov štvorcových. To, čo som povedal už predtým v tejto rozprave.
3. V § 5 ods. 1 písm. c) sa za slová "zapísaná spoločná nehnuteľnosť" vkladajú slová "alebo spoločne obhospodarované nehnuteľnosti" a na konci pripájajú tieto slová "alebo do spoločne obhospodarovaných nehnuteľností".
Spoločenstvo, odôvodnenie: Spoločenstvo sa podľa navrhovaného znenia zákona zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Zmluva o spoločenstve podľa § 5 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách musí preto obsahovať nielen katastrálne územie, čísla listov vlastníctva, iných listín, parcelné čísla, druh a výmeru pozemkov spoločnej nehnuteľnosti, ale tieto údaje by mali byť uvedené v zmluve aj pre prípad identifikácie a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, keďže spoločenstvom sa v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách myslia aj spoločenstvá založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Takže myslím si, že tu vlastne sme doprecizovali tie dve kategórie spoločnej a spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, takže dúfam, že toto má svoju logiku.
4. V § 5 ods. 1 písm i) sa za slová "§ 10 ods. 1 a 2" vkladá čiarka a slová "ktoré vlastní obec".
Odôvodnenie: V pozemkových spoločenstvách sa často vyskytujú prípady, keď spoluvlastnícke podiely vlastní obec. Považujeme za potrebné, aby spoluvlastnícke podiely obce boli rovnako ako podiely Slovenského pozemkového fondu alebo právnickej osoby podľa § 10 ods. 6 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách uvedené v zmluve o spoločenstve. Majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom, teda s ich spoluvlastníckymi podielmi upravuje zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obce v znení neskorších predpisov.
Myslím si, že malo by to byť ujasnené, že aj obce sú tam, a nie je problém, aby boli zadefinované v tomto zákone.
5. V § 5 ods. 1 písm. j) sa slová "§ 15 ods. 1, 3 a 4" nahrádzajú slovami "§ 15 ods. 1 a 3".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 26 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
6. V § 5 ods. 3 sa za slovo "spoločenstva" vkladá slovo "podľa § 18".
Ide o terminologické spresnenie ustanovenia, aby bolo jasné, že aké spoločenstvo podľa ktorého paragrafu.
7. V § 8 ods. 1 sa slovo "pozostáva" nahrádza slovom "môže pozostávať".
Takisto ide o terminologické spresnenie ustanovenia, keďže nemožno vylúčiť, že spoločnú nehnuteľnosť môže tvoriť len jeden pozemok, ktorý bude mať viacero spoluvlastníkov, podielnikov.
8. V § 8 sa ods. 2 dopĺňa písm. f) ktoré znie:
"f) ide o prevod vlastníckeho práva k podielu na spoločné nehnuteľnosti, o ktorom rozhodlo zhromaždenie."
Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšíriť možnosti oddeliť novovytvorený pozemok na základe rozhodnutia zhromaždenia aj na prípady, v ktorých pozemkové spoločenstvo vlastní podiely spoločnej nehnuteľnosti a chce ich previesť na iné osoby, či už na spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo tretie osoby. Návrh reaguje na prípady z praxe, v ktorých má pozemkové spoločenstvo vo svojom vlastníctve rozdrobené plochy s rôznymi druhmi pozemkov, neužíva ich a vlastníci susedných pozemkov majú záujem o kúpu týchto pozemkov. Pozemkovému spoločenstvu sa týmto naším pozmeňujúcim návrhom dáva možnosť realizovať prevod podielu s následným oddelením novovytvoreného pozemku na základe rozhodnutia zhromaždenia. Z procesného hľadiska je potrebné uviesť, že na takýto postup sa bude vyžadovať rozhodnutie zhromaždenia ako najvyššieho orgánu pozemkového spoločenstva, a to dvakrát. Prvýkrát bude zhromaždenie o prevode vlastníctva rozhodovať nadpolovičnou väčšinou hlasov spoločenstva a druhýkrát o delení pozemku kvalifikovanou väčšinou v súlade s § 15 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 4 vládneho návrhu zákona.
9. V § 9 ods. 7 znie:
"(7) Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti sa vzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve."
Odkaz na bod 15. Bod 15 pod čiarou: § 140 Občianskeho zákonníka.
"Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, môže ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru. Pri prevode spoluvlastníckeho podielu iným spôsobom ako predajom je vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti povinný túto skutočnosť písomne oznámiť výboru vopred."
Odôvodnenie: Vlastne už pri vzniku urbárskych a iných spoločenstiev bolo definované predkupné právo členov spoločenstva ako jeden zo základných pilierov systému pozemkových spoločenstiev. Predkupné právo je takýmto spôsobom zakotvené v slovenskom právnom poriadku všeobecne a myslím si, že malo by to byť aj v tomto zákone. Preto tento pozmeňujúci návrh, už som sa vyjadril k tomu, takže nebudem celé odôvodnenie čítať.
Idem k bodu 10.
10. V § 9 ods. 9 sa vypúšťajú slová "k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo".
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa zabraňuje diskriminovaniu pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby pri prevode alebo prechode vlastníckeho práva k podielu od člena spoločenstva. V súčasnej dobe existuje niekoľko pozemkových spoločenstiev, kde jedným z podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti je samotné pozemkové spoločenstvo. Pri určovaní podielov spoluvlastníkov vrátane pozemkových spoločenstiev sa pritom vychádzalo z evidencie pozemkových kníh, ako i z urbárskych kníh. Na rozdiel od toho nie je žiaduce, aby sa umožnil prevod alebo prechod vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo, pretože to popiera samotnú existenciu príslušného spoločného hospodárenia na pôde.
Tu chcem uviesť, že musíme rozlišovať spoločnú nehnuteľnosť a spoločné obhospodarovanie. To je diametrálny rozdiel a myslím si, že nie je možné, aby sme nútili niekoho, aby svoje časti dával povinne, keď majú raz spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, aby dával spoločne do tohto spoločenstva.
11. V § 9 ods. 11 prvá veta znie: "Výnos z predaja oddelenej nehnuteľnosti, časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti."
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava umožňuje, aby výnos z predaja bol príjmom všetkých vlastníkov, nielen tých, ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníctva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Rovnako ako sú rozhodnutia väčšiny záväzné pre všetkých členov pozemkového spoločenstva, teda aj pre tých, ktorí boli prehlasovaní, mal by sa výnos získaný z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti stať príjmom všetkých vlastníkov. Nie je dôvodné na jednej strane zisk z predaja považovať za príjem len tých členov, ktorí pristúpili k zmluve o prevode, a tých, ktorí nepristúpili, odkázať na náhodu.
Myslím, že to je logické, a nemám k tomu čo viacej dodať. Myslím, že všetci by sme mali byť rovnocenní aj pri takomto nakladaní s touto spoločnou nehnuteľnosťou, respektíve spoločne obhospodarovanou.
12. § 9 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
"(14) Ak sa záložné právo na podiel spoločnej nehnuteľnosti zriaďuje písomnou zmluvou, na jej platnosť sa vyžaduje súhlas zhromaždenia."
Odôvodnenie: V praxi sa vyskytujú prípady, keď sú zriadením záložného práva na podiel spoločnej nehnuteľnosti obmedzované vlastnícke práva ostatných spoluvlastníkov podielov v spoločnej nehnuteľnosti. Navrhovanou úpravou reagujeme na stav, keď sa záložné právo k podielu spoločnej nehnuteľnosti zriaďuje v súlade s Občianskym zákonníkom písomnou zmluvou bez vedomia a súhlasu spoločenstva. Preto sa navrhuje podmieniť zriadenie záložného práva na podiel na spoločnej nehnuteľnosti v takom prípade vydaním súhlasu zhromaždenia, ktoré by rozhodovalo nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s nimi nenakladá Slovenský pozemkový fond.
Takže myslím, že to je takisto ďalšia logika, že keď niekto zaťažuje tento pozemok, ktorý je spoločnou nehnuteľnosťou, tak malo, samozrejme, by sa o tom minimálne teda to spoločenstvo k tomu vyjadriť, lebo je to vážny zásah do spoločnej nehnuteľnosti a spoločná nehnuteľnosť to nie je tak, že ja si poviem a všetko platí. To je spoločná nehnuteľnosť, to si musíme uvedomiť.
13. V § 10 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová: "ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. c), e), f), g) a j), fond na zasadnutí zhromaždenia nemôže vykonávať hlasovacie právo".
Myslím, že ide o spresnenie právomoci Slovenského pozemkového fondu, ktorý je aj v starom zákone takto nejako definovaný podobne a my to chceme upresniť, aby bolo jasné, že v týchto kategóriách hlasovacie právo nevykonáva.
14. V § 11 ods. 1 v 1. vete sa slová "iných osôb" nahrádzajú slovami "vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo do vlastníctva spoločenstva".
15. V §11 ods. 2 sa vypúšťa.
Doterajšie body 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 6.
16. V §11 ods. 3 znie:
"(3) Fond uzavrie s vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo so spoločenstvom zmluvu o prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti."
17. V § 11 sa vypúšťa ods. 5.
Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 7.
Odôvodnenie k týmto všetkým bodom 14 až 17: Navrhované znenie vládneho návrhu zákona odporuje základnému princípu vzniku a fungovania pozemkových spoločenstiev, ktorých členovia vlastnia ideálne podiely a nie konkrétne reálne podiely z výmerov. Podiely štátu v spoločnej nehnuteľnosti sú súčasťou týchto pozemkových spoločenstiev, majú rovnako ideálny charakter a ich premena na konkrétne pozemky s možnosťou následného predaja tretím osobám mimo spoločenstva je z podstaty vecí neprípustná. Z tohto dôvodu sa pozmeňuje vládny návrh zákona čo do okruhu osôb, ktoré sa môžu stať vlastníkmi podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré určil fond.
Vlastníkmi nemôžu byť akékoľvek tretie osoby, ale len vlastník alebo vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločenstvo. Navrhované znenie zaistí, aby sa k prevádzaným štátnym podielom nedostali tretie osoby, ktoré by mohli účelovo zvrátiť pomer hlasov pri výkone hlasovacích práv. Navyše takýto úmysel možno považovať za účelový, lebo má za cieľ odpredaj konkrétnych podielov tretím osobám. V extrémnych prípadoch by mohlo ísť dokonca o skrytú privatizáciu štátneho majetku.
Na rozdiel od vládneho návrhu zákona, ktorý neumožňuje skupovanie podielov spoločenstva samotným spoločenstvom, tento pozmeňujúci návrh to umožňuje, a to aj v prípade, keď to predáva fond. Myslím si, že spoločenstvo by tu malo byť to najvyššie, ktorému by to malo byť dané, a myslím si, že spoločenstvo musí mať postavenie, aké mu z historických dôb existencie urbariátu prináleží. Nemôžeme ho ignorovať iba tým, že žijeme v roku 2013. Nehnevajte sa, nemôžeme. Takže preto hovoríme, že aj na spoločenstvo sa môžu prevádzať tieto podiely.
18. V § 11 ods. 7 sa slová "znáša nadobúdateľ" nahrádzajú slovami "znáša ju fond a nadobúdateľ rovnakým dielom".
Odôvodnenie: Ide o zrovnoprávnenie účastníkov pri prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti z fondu na nadobúdateľa a zaviazanie účastníkov k spoločnej úhrade nákladov spojených s prevodom rovnakým dielom.
Myslím, že tu je logické, aby tu nebolo, že jeden viacej, druhý menej, je to fifty-fifty, 50 na 50, vybavené.
19. V § 13 ods. 2 sa za slová "volení členovia" spoločenstva vkladajú slová "starší ako 18 rokov" a za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Člena orgánu spoločenstva možno zvoliť aj opätovne."
Doterajšia druhá veta sa označuje ako tretia veta.
Odôvodnenie: Ide o spresnenie vekovej hranice, kedy môže člen pozemkového spoločenstva využiť pasívne volebné právo a byť volený do niektorého z orgánov spoločenstva a následne túto funkciu vykonávať. Do orgánov spoločenstva môže byť zvolená iba osoba i opakovane bez obmedzenia počtu zvolení. Myslím, že má to svoje ratio, je to demokratické, takže môže byť aj znovu zvolený. A definujeme to konkrétne v tomto § 13.
20. V § 13 ods. 4 znie:
"(4) Člen orgánu spoločenstva zodpovedá za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom spoločenstva. Je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločenstva, najmä je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločenstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov spoločenstva alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločenstva. Porušením svojich povinností pri výkone funkcie je člen orgánu spoločenstva povinný nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobil. Najmä je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločenstvu vznikne tým, že poskytne plnenie alebo on sám nadobudne majetok v rozpore s týmto zákonom. Ak sa porušenia povinností pri výkone svojej pôsobnosti dopustili členovia kolektívneho orgánu spoločenstva, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobili. Ďalšie práva a povinnosti a spôsob odmeňovania dohodne spoločenstvo s členom orgánu spoločenstva v zmluve o výkone funkcie, ktorá musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. Zmluvu o výkone funkcie schvaľuje zhromaždenie alebo, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov, dozorná rada; na zmluvu o výkone funkcie sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia o mandátnej zmluve, odkaz na bod 30 (bod 30 § 566 až 576 Obchodného zákonníka), ak zo zmluvy o výkone funkcie nevyplývajú iné práva a povinnosti."
Odôvodnenie: Je žiaduce priamo v zákone upraviť aspoň základné práva a povinnosti člena orgánu spoločenstva a neponechať úpravu týchto otázok výlučne na zmluvu o výkone funkcie, a to najmä s cieľom dosiahnuť minimálne štandard pri zodpovednom fungovaní pozemkových spoločenstiev. Ponecháva sa systém zakotvený vo vládnom návrhu zákona, t. j. na uzavretie zmluvy o výkone funkcie, na ktorú sa primerane vzťahujú stanovy Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve a ktorá musí byť schválená buď zhromaždením, alebo dozornou radou.
Myslím si, že všetky práva a povinnosti by mali byť jasne definované, preto sme to aj do tohto pozmeňujúceho návrhu zapracovali a tým pádom sa nebude môcť nikto vyhovárať, však ja som to nevedel, ja som nemal tú znalosť, máte to tam. Takže toľko k tomuto bodu.
21. V § 14 ods. 1 v tretej vete sa za slovo "spoločenstva" vkladajú slová "podľa potreby".
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa špecifikujú prípady zvolávania zhromaždenia a to vždy v prípade, keď vznikne potreba zvolať zasadnutia zhromaždenia. Výbor je však povinný zvolať zhromaždenie minimálne 1-krát za rok. Tým sa ujasňuje právomoc výboru týkajúca sa periodicity zasadnutia zhromaždenia a odstraňujú sa prípadné nedorozumenia vyskytujúce sa v praxi.
Samozrejme, minimálne raz, ale podľa potreby aj každý deň, ľudovo povedané.
22. V § 14 ods. 1 v 5. vete sa slová "v médiu s celoštátnou pôsobnosťou na svojom webovom sídle" nahrádzajú slovami "na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky".
Odôvodnenie: Splnenie povinnosti oznámiť zasadnutie zhromaždenia pozemkového spoločenstva prostredníctvom média s celoštátnou pôsobnosťou alebo prostredníctvom vlastného webového sídla je pre mnohé spoločenstvá, najmä tie menšie, značne finančne náročné. Navrhovanou úpravou sa zjednocuje povinnosť oznámiť zasadnutie zhromaždenia na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky bez ohľadu na finančnú situáciu toho-ktorého pozemkového spoločenstva. Na webovej stránke uvedeného ministerstva by uverejnenie takýchto informácií mohlo zasadnutia zhromaždenia sprehľadniť a sprístupniť pre širší okruh osôb.
Myslím si, že my tu nemáme iba spoločenstvá, ktoré majú 500, 1 200 členov. Ja som členom spoločenstva, ktorých máme 24, respektíve 31 členov, už nejakí, sú tam dedičské konania. To znamená minispoločenstvo. Nemáme stovky hektárov. To znamená aj pre nás, my sa zberáme, máme iba v ochrane lesy, to znamená žiadny biznis, žiadne zisky. To znamená aj takéto zverejňovanie, myslím, že z našej kasy a z kasy mnohých by vytiahlo podstatnú čiastku financií, ktorá myslím, že nie je odôvodnená v takýchto prípadoch.
23. V § 14 ods. 1 v 6. vete sa vypúšťajú slová "čiastkovú schôdzu alebo".
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 26 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ku ktorému sa dostanem ešte.
24. V § 14 ods. 1 v 7. vete sa slová "podľa § 11 ods. 2" nahrádzajú slovami "podľa § 11".
Odôvodnenie: Nahradenie slov je legislatívno-technickou úpravou, ktorá bezprostredne súvisí s bodmi 14 až 17 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
25. V § 15 ods. 2 znie:
"Zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b) a d) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva. Na rozhodnutie podľa § 14 ods. 4 písm. h) a i) je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých hlasov členov spoločenstva. V ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.
Máme za to, že pri tak dôležitých rozhodnutiach, akým je zrušenie spoločenstva, respektíve jeho vstupu do obchodnej spoločnosti alebo do družstva, nemôže predsa o tom rozhodovať iba 50 % účasť plus jeden. Hovoríme minimálne dve tretiny musia o tom rozhodnúť, lebo to je tak závažný moment, že vlastne rušíte spoločenstvo. Takže toľko k bodu 25.
26. V § 15 sa vypúšťa ods. 3.
Doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 3.
Odôvodnenie: Zvolávanie riadnych a mimoriadnych zasadnutí zhromaždenia a ich navrhovanú zákonnú úpravu považujeme za dostatočnú. Umožniť zhromaždeniu zasadať formou čiastkových schôdzí, ako i umožniť výboru zloženému z minimálne troch osôb, ako navrhujeme v bode 28 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, rozhodnúť o zvolaní čiastkového zhromaždenia nepovažujeme za vhodné. Jednak sa domnievame, že zvolávanie čiastkových schôdzí je možné ľahko zmanipulovať a taktiež sa tým potláča zmysel zasadnutí zhromaždenia, ktorým je účasť všetkých členov spoločenstva na zasadnutiach jeho najvyššieho orgánu, rozhodovanie o najdôležitejších otázkach pozemkového spoločenstva, rozhodovania o jeho smerovaní robené. Členovia na zhromaždení prezentujú svoje názory, iní členovia na ne reagujú. Zavedením čiastkových schôdzí by naplnenie uvedeného zámeru nebolo možné, respektíve bolo veľmi oslabené. Tam vidíme veľký nedostatok, malo to byť nejako dopracované ešte do podrobnejších vecí, lebo zdá sa mi, že čiastkové schôdze si môže zvolať dvoch, troch, piatich ľudí a budeme zasadať 350 ráz, nie je tam ani obmedzené, do akej doby by tá členská schôdza mala byť. Je tam kopa iných komplikácií, ktoré sa nám zdá, radšej to vypustiť a nech to funguje v tomto režime, ako je.
27. V § 15 ods. 4 v prvej vete sa slovo "môže zvolať" nahrádza slovom "zvolá".
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa ukladá výboru povinnosť zvolať mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, ak sa hlasovania na zhromaždení aspoň dvakrát počas 6 mesiacov nezúčastnia členovia pozemkového spoločenstva, ktorí disponujú nadpolovičnou väčšinou hlasov. Ide o zabezpečenie výkonu riadnej starostlivosti o majetok členov. Ak sa ponechá len možnosť zvolať mimoriadne zasadnutie zhromaždenia výborom, nesplní sa ani účel, ktorý sa chce dosiahnuť vládnym návrhom zákona.
To znamená, on musí zvolať, nie, že môže zvolať.
28. V § 16 ods. 3 sa slovo "päť" nahrádza slovom "troch".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava reflektuje na vznik možného problému, ktorým je zabezpečenie personálneho obsadenia výboru vhodnými osobami.
Momentálne návrh hovorí minimálne päť. No hovorí, keď máme spoločenstvo, ktoré má 30 členov, a keď budeme mať minimálne piatich vo výbore, v dozornej rade ďalší piati, v ďalšom výkonnom orgáne ďalší piati, vlastne polovica spoločenstva budú výborníci, ktorí budú v nejakom tom dozorujúcom orgáne. Mne sa zdá, že to nie je možné, tak preto dávame minimálne troch, a keď si určí spoločenstvo, že je veľká, potrebuje 21, nech sa páči, má 21, ale myslím, že tá trojčlenná hranica je adekvátna.
29. V § 16 ods. 6 sa na konci pripája veta: "Odsek 5 sa na takto povereného člena vzťahuje rovnako."
Odôvodnenie: Vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách síce v § 16 ods. 5 špecifikuje zodpovednosť predsedu spoločenstva za škodu, takáto úprava však chýba vo vzťahu k poverenému členovi výboru, ktorý predsedu spoločenstva zastupuje v čase jeho neprítomnosti.
Myslím, že malo by to byť precizované aj na toho zastupujúceho, lebo je to jednoznačne aj jeho povinnosť, keď je už v tom výbore.
30. V § 16 ods. 7 sa na konci pripájajú tieto slová: "na základe návrhu dozornej rady".
Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách je v praxi obtiažne realizovateľné. O výške odmeny člena výboru má rozhodovať zhromaždenie. V mnohých prípadoch podielnici nevedia posúdiť mieru zásluh jednotlivých členov výboru a ani im nie je známa skutočnosť, akou čiastkou vyčlenenou na odmeny môžu zo spoločného pozemkového spoločenstva disponovať. Preto navrhujeme, aby zhromaždenie o výške odmeny pre člena výboru síce rozhodovalo aj na základe návrhu dozornej rady, takýmto návrhom však nie je zhromaždenie viazané.
31. V § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: "na základe návrhu výboru".
Je to obdobné ako v bode 30, takže nebudem čítať odôvodnenie, ale musím zase tam urobiť na základe návrhu výboru, dozorná rada ako má mať odmeňovanie.
32. V § 26 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie:
"(4) Ak navrhovateľ na výzvu obvodného lesného úradu v určenej lehote neodstráni nedostatky návrhu a bol o možnosti zastavenia konania poučený, obvodný lesný úrad konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania sa nemožno odvolať."
Doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 5.
Odôvodnenie: Obvodný lesný úrad v konaní o zápis pozemkového spoločenstva do registra postupuje v súlade so zákonom č. 71/1967 o správnom konaní a keďže správny poriadok umožňuje navrhovateľovi podať odvolanie proti rozhodnutiu obvodného lesného úradu o zastavení konania z dôvodu uvedeného v § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku, čo nemožno považovať za vhodné na účely vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, je potrebné upraviť osobitnú otázku priamo vo vládnom návrhu uvedeného zákona.
33. V § 28 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo si neplní povinnosti podľa § 18 ods. 1, 2 a 4 riadne a včas".
Odôvodnenie: Nie je dôležité len to, či si vedie spoločenstvo zoznam podľa § 18 ods. 1 a 2 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, resp. či si ho nevedie, ale tiež to, či sa takýto zoznam vedie riadne a včas, poskytuje informácie, ktoré mu ako povinnosť vyplývajú z týchto ustanovení.
34. V § 30 sa na konci vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová "ak tento zákon neustanovuje inak".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 32 tohto pozmeňujúceho návrhu zákona.
Vážení, toľko k pozmeňujúcemu návrhu zákona. Teraz by som si dovolil pani spravodajkyni navrhnúť hlasovanie o našich bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu a v takomto poradí. Takže, pani kolegyňa, keď môžem diktovať:
Spoločne o bodoch 1, 5, 12, 23 a 26.
Samostatne o bode 2, samostatne o bode 3, samostatne o bode 4.
Spoločne o bode 6 a 7.
Samostatne o bode 8, o bode 9 samostatne.
Spolu o bodoch 10, 14 až 17 a 24.
Samostatne o bode 11, samostatne o bode 13.
Spoločne o bodoch 18, 21 a 22, spoločne o bodoch 19 a 27.
Samostatne o bode 20, samostatne o bode 25, samostatne o bode 28, samostatne o bode 29.
Spolu o bodoch 30 a 31 a spolu o bodoch 32 až 35.
Vážení, som rád, že som mohol dokončiť svoju rozpravu k tomuto vládnemu návrhu pred skoro plným plénom Národnej rady. Dúfam, že ako som už povedal, schválením tohto zákona neuderíme klinec do rakvy pozemkových spoločenstiev, a verím, že ak sa každý zamyslí nad touto otázkou, ktorá sa týka pozemkových spoločenstiev, ktorá sa týka skoro každého občana Slovenskej republiky, tak verím, že sa vo vás svedomie pohne a dáte priechod aj našim pozmeňujúcim návrhom, ktoré sme v súčasnosti, ja za mojich kolegov, ktorí sme spolupredkladatelia, predložili. Takže chcem v to veriť, že bude to bez nejakého straníckeho trička, pretože pozemkové spoločenstvá sa týkajú každej rodiny na Slovensku.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Chcem dať procedurálny návrh. Parlamenty vznikli na to, aby rokovali a hlasovali. Neexistuje najmenší dôvod, aby sme v pondelok nehlasovali, pokiaľ za dôvod nechcete povedať, že aby ľudia nemuseli prísť v pondelok do práce. Parlamenty vznikli, ako vznikli, potoky krvi, my sme ho dostali skoro zadarmo, preto sa k nemu tak správame. Absolútne tomu nerozumiem. Neničme aspoň myšlienku parlamentarizmu. Žiadam vás, to je môj návrh, pokiaľ nebude všeobecný súhlas, aby ste dali hlasovať o tom, že v pondelok keďže rokujeme, budeme aj hlasovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, teraz rešpektujem, lebo teraz to bolo rozhodnutie väčšiny, nech si každý spraví názor sám. Teraz to bolo rozhodnutie väčšiny a stále si však myslím, že nehlasovať len kvôli tomu, aby ľudia nemuseli prísť v pondelok do pléna, je úbohé. A ešte doplním, ak niekto chce povedať, že je to kvôli sviečkovej demonštrácii, ktorej oslavy sú v pondelok, že začínajú o šiestej, a aj tak by väčšina z vás bola na tom balkóne v Carltone.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem za slovo. Škoda, že tu nie je pán poslanec Fecko, lebo idem reagovať teraz naňho faktickou poznámkou.
Pri všetkej úcte, vážený pán poslanec, ak niekde počúvate v priestoroch Národnej rady, dovoľte mi konštatovať, že ak niekto po tak vecne i politicky ústretovom legislatívnom procese, ktorého sme boli svedkami pri úprave alebo teda pri vylepšovaní zákona o pozemkových spoločenstvách, vystúpi v druhom čítaní s pozmeňujúcimi návrhmi v počte 34, ja túto skutočnosť považujem za stratu súdnosti. Nechcem povedať stratu politickej súdnosti, ale stratu akejkoľvek súdnosti.
Prečo? Sám pán minister sa poďakoval za konštruktívnu spoluprácu vo výboroch, sám pán Fecko konštatoval, že takmer polovica ustanovení bola vecne a odborne aj formálne v niektorých prípadoch upravená, ale neodpustil si a teatrálne tu vystúpil a poďakoval sa, respektíve spomenul, že pánovi Vankovi ako predstaviteľovi neštátnych lesov sme na výbore nedali priestor, aby vystúpil.
Pán poslanec Fecko, ja som pána Vanku ako predstaviteľa Rady združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska oslovil, pretože mi nedalo, aby som sa nevenoval tomu súboru 34 pozmeňujúcich návrhov. Prepošlem vám jeho stanovisko. Ale čo je podstatné, je to, že Rada združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska z vašich 34 pozmeňujúcich návrhov zásadne nesúhlasí v piatich bodoch, zhodou okolností aj v tom bode o predkupnom práve. S 28 bodmi nesúhlasí a len so šiestimi, väčšinou terminologickými, súhlasí. Tak toto je pravda.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Chcem povedať, že cítil som v príhovore, v prejave pána poslanca Fecka veľa dôležitých bodov, ktoré jednoducho ozaj je potrebné, aby sme sa nad nimi zamýšľali. A chcem zdôrazniť a priklincovať to podstatné, ktoré tu už zaznievalo a ktoré cítim ako jednu ozaj z kardinálnych záležitostí, a to je to predkupné právo toľkokrát skloňované.
Chcem upozorniť, že tu funguje a mala by fungovať úplne jasná rovnica. Zavedenie predkupného práva v tomto prípade rovná sa zabráneniu výpredaja historického pozemkového vlastníctva pozemkových spoločenstiev a tomu, aby sa majetok týchto spoločenstiev dostal do rúk ľuďom nepriamou cestou, ktorí nemajú záujem regionálne hodnoty zveľaďovať, ale majú zištné osobné záujmy. Toto zdôrazňujem, nie je to politikum, je to fakt. Je jednoducho potrebné, život to dokázal, že do pozemkovej algebry Slovenskej republiky je takúto rovnicu jednoducho nevyhnutné zaviesť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Fecko tu taktiež nie je, ale budem reagovať naňho. Pán poslanec Fecko, vy ste kritizovali, že z pôvodného návrhu sa vypúšťa slovo prechod ako taký z dôvodu dedenia exekúcie. No práve preto sa to vypustilo, lebo kebyže to tam zostane v tom zákone, tak dostalo by sa to do konfliktu minimálne ďalších piatich zákonov. Kdežto už stovky rokov je zakotvené vo všetkých demokratických občianskych zákonníkoch, že proste ten spôsob dedenia sa dedí medzi pozostalých určitým dielom, ale väčšinou je to rovným dielom podľa počtu pozostalých, ktorí neodmietnu dedičstvo ako také. Čiže z tohto dôvodu sa to slovo prechod vypustilo, aby sa to nedostalo do konfliktu s ďalšími piatimi zákonmi ako takými a išlo to iba v rámci legislatívnej čistoty a, samozrejme, dôslednosti v rámci toho, aby ten zákon bol normálne účinný a praktizovateľný v praxi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Nuž, Martin, mal si naozaj dosť tých pozmeňovákov, no a ako vidno, že vládna strana, ministerstvo si vie osvojiť niektoré veci, ktoré sú im celkom ľúbivé a môžu im prihrať ich vlastné politické body, ale, žiaľ, niektoré, ktoré sú možno aj podstatnejšie a opodstatnenejšie, tak tie si osvojiť ani nechce. Samozrejme, my vieme, ako tieto pozmeňováky dopadnú a že nebudú vôbec prijaté.
V každom prípade viem, že ti ide o jednu vec, tak ako nám ostatným, ktorým nám záleží na tom našom Slovensku. Nechceme, aby naše lesy získavali zahraničné osoby a firmy na úkor ľudí, ktorí ich vlastnili doteraz. Je to o to horšie, že sa k našim lesom dostávajú nepriamym spôsobom cez nastrčené či dosadené osoby. Nerušte preto predkupné právo, lebo naši potomkovia už nebudú mať kam ísť do slovenského lesa - a to je naša obava. Stratíme naše slovenské lesy!
Ďakujem.

Ďakujem. Tvoj dlhý prejav Maťo, pán poslanec Fecko, bol tak, ako sme u teba zvyknutí, ak sa jedná o tvoju agendu, možno až tak hlboko, tak hlboko odborný, že ja by som bol nerád, aby sa stratili dve zásadné veci. Chcel by som, keby si mohol v záverečnom slove povedať, že prečo je drobenie, to, čo si niekoľkokrát spomenul, prečo je drobenie takým problémom a prečo si myslíš, že toto je skutočne nedobrý stav.
No a druhé, čo už tu spomínal si ty a niektorí tvoji predrečníci, je ten, tá problematika predkupného práva. Treba naozaj a na plné ústa povedať, že niekto tu môže, ak toto právo nebude zabezpečené, pofidérnymi a pokútnymi spôsobmi dostať slovenské lesy či už do zahraničného vlastníctva, alebo, či, alebo do vlastníctva niekoho, kto pokútnym spôsobom vie, akým spôsobom to funguje v týchto spoločenstvách, a pokútnym spôsobom nebude informovať ostatných vlastníkov a dostane sa k riadiacim a rozhodovacím mechanizmom v týchto spoločenstvách. Treba to povedať na plné ústa, čo riskujeme, ak ten, ak toto predkupné právo nebude zabezpečené.
Ďakujem.

Ja verím, že mnoho návrhov a pripomienok, ktoré predložili kolegovia pán Fecko a pán Mičovský, bolo v rámci výboru zapracovaných, konštruktívne zapracovaných, ale po tom, ako som si vypočula aj túto rozpravu, aj kolegov, ich bezprostredné výstupy z tohto výboru, to podstatné - a to je ponechanie inštitútu predkupného práva - v tomto zákone ponechané nebolo.
Ja chcem, poslanec pán Fecko, oceniť tvoju snahu, obdivujem naozaj tvoj vytrvalý a neutíchajúci záujem o záchranu slovenskej pôdy a tvoju snahu o sprehľadnenie pozemkových vzťahov.
Ďakujem ti rovnako za vecný, odborný, argumentačne výživný a nespochybniteľný príspevok.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani kolegyňa a kolegovia, že som vás zaujal svojou rozpravou. To, že ja to možnože prežívam trošku aj tak citovo, srdcovo, tak to proste berte. Každý sme nejaký. Takže to je o mne.
A prečo je tá rozdrobenosť zlá? No, samozrejme, zlá je kvôli tomu, že obhospodarovanosť pozemku musí spĺňať, samozrejme, nejaké kritériá. V súčasnosti máme pozemky, ktoré majú 24 cm šírku a dlhé sú 400 metrov. Majiteľ obrába takýto pozemok. Takže berte to takto, že všetko by malo so všetkým súvisieť a tá rozdrobenosť u nás by sa nemala zväčšovať, ale tvrdím, malo by sa to sceľovať, a preto aj tie pozemkové úpravy, čo sme mali zákon predtým, asi to sceľovanie garantuje. Všetko je o obhospodarovanosti pozemku, či sa na ňom obhospodarovať dá, alebo nedá. Takže to je k tej rozdrobenosti.
Čo sa týka tých anomálií týkajúcich sa možnosti zneužitia toho predkupného práva, tak tam, samozrejme, hrozí, že urbariát ako z logiky veci bol niekedy feudálnym pánom iba v tých jednotlivých územiach daných. Vy ste nemali urbariát, že ste mali v Snine jeden majetok, potom ste mali v Senici a potom ste mali niekde v Humennom. Tak to nebolo. Urbariát fungoval stále iba na tom jednom mieste a vlastne tí urbárnici dostali od toho pána feudála, aby mohli vyžiť, tak dostali tú spoločnú nehnuteľnosť, aby sa z nej mohlo či ťažiť drevo, alebo pásť dobytok.
No a v súčasnosti, pokiaľ by sme to chceli nejakým spôsobom tých ľudí stade dostať, tých miestnych, ktorí vlastne dostali to ako dedičstvo našich otcov a predkov, tak, samozrejme, toto predkupné právo, zabezpečenie teda nepredkupného práva spôsobuje to, že tam dostane taký doslova guľáš, ktorý prakticky spôsobí, že tí miestni budú mimo. A potom už rovno zrušme urbariáty, lebo nemá to zmysel. Takže asi tak.
Ďakujem pekne.