19. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec a splnomocnenec, hovorili ste, že treba podporiť šport na malých obciach, že sa tam nedostáva dostatok finančných prostriedkov. Možnože z pozície splnomocnenca by sa bolo treba pozrieť aj na jednotlivé zväzy, ako nakladajú s tými finančnými prostriedkami, ktoré dostávajú, a či nie sú aj tam vytvorené určité rezervy, aby aj samotné tie zväzy podporili práve mladých na obciach a na vidieku, o čom ste hovorili. Čiže toto je priestor na to, aby aj to málo finančných prostriedkov ktoré ide do športu, sa efektívne využívalo. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, vážení kolegovia, kolegyne, ja teda konkrétne navrhujem, aby sme v rámci § 2 ods. 5 písm. b) o podpore miestnych podujatí spravili fotbálek koalície a opozície. A uvidíme, ktorá viera je pravá. Čo poviete na to, pán Galis? (Reakcia poslanca.) Budem kapitán aj hrajúci kouč, dobre?
Teraz už vážne. Samozrejme, podporovať šport je veľmi záslužné. A ja budem tiež za tento zákon. Oceňujem, že bol daný. Určite šport spája ľudí, láme bariéry medzi nimi, zjednocuje ich. Dnešný hokej bol toho dôkazom. Tam vonku som si nafotil pár, bolo ich zo päťdesiat, koaličných aj opozičných poslancov, ako vykrikovali. Hodím to dneska na facebook, uvidíme, komu to prospeje, ale teším sa, že sme hokej vyhrali.
Šport je vec srdca, to chcem povedať tiež trošička ešte vtipne, potom už budem vážny. Poznáte pána Berlusconiho iste mnohí, majiteľa AC Miláno, proste veľkého mága. A poznáte Bertinottiho, ktorý bol šéf komunistov talianskych dlhé, dlhé roky. A keď sa Bertinottiho pýtali, ktorému mužstvu fandí, on povedal, že je to AC Miláno. Všetci skoro padli na zadok, ale povedal, že srdcu sa nedá prikázať. No v športe je to tak, srdcu sa nedá prikázať.
Trolinka teraz zabŕdnem do toho, že zdá sa mi, že tento zákon alebo jeho novela je dobrá. Ale je troška šitá na to, čo bolo v médiách silno propagované, budovanie štadiónov, ihrísk, športovísk pre deti najmä, ale s tým, že všetci boli prekvapení, keď ideme na pol plynu, je kríza, nemáme peniaze, sporíme a tak ďalej, že sa peniaze, chvalabohu, na šport našli. Tak teraz k tomu budeme mať aj zákonnú formu. Teším sa tomu ale treba vždy tak ísť, že keď sa chce, tak sa nájde, šport je dôležitý. TIPOS tiež naň dá, výborne.
No teším sa tiež, že nepodporujeme len vrcholný šport a olympiády a neviem aké zväzy, ale že podporujeme aj základnú telesnú výchovu a najmä športovanie mládeže. Skutočne situácia športovania mládeže je veľmi, veľmi zlá. Mnohí mladí sú dneska v školách oslobodení od telesnej výchovy, nevedia spraviť kotrmelec, nevedia rozbehnúť sa, vyskočiť, dať gól, zdvihnúť činku. No ja sám som bol donedávna tréner atletiky. A ak som trošička pritvrdil, tak mladí štrajkovali, stáli v rade, nechcelo sa im cvičiť. A keď som ešte viac pritvrdil, tak viac nedošli na tréning. To je dneska bežné. Ak nebudú títo mladí cvičiť, tak budú chorí, večne unavení, otrávení a tak ďalej. Čiže oceňujem znova to, že šport sa tu podporuje najmä mládežnícky.
Teraz troška k zákonu.
Je trošička legislatívne by som povedal nedotiahnutý. Však to je kratučký zákon na päť riadkov, § 2 ods. 5 písm. a) podpora regionálneho športu, b) podpora regionálnych športových podujatí (No tak neviem, čo je to a čo je to), c) podpora športových podujatí nižších skupín. (To ja tiež celkom neviem, nižšia skupina, kto to je vlastne. To dôvodová správa nehovorí.)
Ja myslím, že hlavný dôvod je písmeno d), a ten je asi aj najdrahší, písmeno e) podpora projektov zameraných na výstavbu, údržbu ihrísk, štadiónov a tak ďalej zameraných predovšetkým na deti a mládež. To je tiež záslužné. Ale fotbálek sa hrá, tam hrajú aj mladí aj starí, všetci. Čiže keď raz je jeden štadión, tak iste musíme tam púšťať mládežníkov v prvom rade alebo im tam dávať priestor, čo sa často nestáva. Iste všetci dobre viete o prípade z Karlovej Vsi, nerád ho tu spomínam, keď naraz pani starostka Hanulíková vyhodila ŠK Karlova Ves, starý futbalový klub. Nedávno aj reportér v televízii, keď sme hrali hokej, zdôraznil, že tam je fungujúci športový klub. A tristo mladých futbalistov vlastne muselo odísť. No teraz má nejakú takú divnú zmluvu. A dostala to firma Rodeka, ktorá nemala so športom nič spoločné. Čiže určite za tým boli aj nejaké iné veci. Ja som dal otázku aj na pána ministra, aj pekne mi odpovedal, a prijal ich, ale nič sa nezmenilo, aj na pána premiéra, žiaľ, bola vylosovaná na 27. mieste, odpoveď som nedostal. Ale nezabudnime na to, že tam tento klub trpí.
A ešte záverom. Dôvodovú správu by som tiež troška zmenil, je chudobná. Má trinásť riadkov a opakuje vlastne text toho zákona. Pre druhé čítanie ja by som naozaj to upravil, rozšíril a lepšie troška zdôvodnil, lebo dosť vážna vec je táto, že tie dotácie by mali byť nejako limitované, ale nie je to tak. Čiže napríklad na športové podujatie keď dáte 300 eur, na fotbálek, tak to ešte si aj vínko môžete na konci dať, ale na štadión treba 3 milióny. Čiže ja by som to troška niekde v dôvodovej správe tak limitoval, že to bude a) toľko, b) toľko, c) toľko a d), to sú tie športové štadióny, proste tiež nejaký spôsobom. V druhom čítaní skúsime dať taký návrh, ak nepríde.
A potom, samozrejme, to, či je to v rozpočte alebo to je z rezervy premiérovej alebo z rezervy vládnej, tiež by nebolo zlé tam napísať, lebo naraz sa tie peniažky, fajn, našli. Takže pánboh zaplať. Ďakujem že ste ma vypočuli.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán kolega športovec, kvitujem všetko to, všetky tie peniaze, ktoré idú do športu.
V krátkosti chcem teraz vystúpiť, len nakoľko je to prvé čítanie, nakoľko týka sa to našej mládeže, hlavne výstavby nejakých športových objektov, čo všetko kvitujem, nezabúdajme na to, odkiaľ vychádzame, školskú telesnú výchovu. My už v kluboch, pán Galis to dobre vie, nerobíme výber, ale robíme nábor. Idú nám deti vôbec nepripravené do športových klubov v tom smere, že nevedia, čo je to kotúľ, čo povedal pán kolega, nevedia niečo preskočiť, chytiť a tak ďalej. Takže veľmi zlá situácia je v školskej telesnej výchove a v oblasti, môžem povedať, aj športových pedagógov.
Ďalšia vec, ktorá po tomto nasleduje, kam idú deti, keď skončia školskú výchovu, alebo ešte medzi tým. Idú do klubov. Je katastrofálny stav športových klubov na Slovensku. Tam si myslím, že tam sú najväčšie problémy, pretože nemajú hlavne tie malé športové kluby napr. úpolové športy a tak ďalej, nemajú plavárne, by som povedal, nemajú na prenájmy, nemajú z toho, aby žili. A všetko to rodičia platiť nemôžu. Tam, si myslím, treba sa sústrediť hlavne na ten klubizmus, aby sa oživil, aby tá športová súperivosť medzi klubmi existovala. A potom sa bude ľahšie vyberať športovcov smerom k reprezentácii.
Povedal by som ešte pár slov . Nemôžeme dopustiť, aby šport bola záľuba bohatých ľudí. My hlavne tam čerpáme, kde sú talenty. To sú deti z ihrísk, tie ihriská už málokde existujú, alebo sú z vidieka deti, o ktorých vieme, že sú lepšie pohybovo nadané ako deti od počítačov, ako mestské deti. Čiže bol by som rád, keby tieto peniaze toto zohľadňovali, aby mal možnosť každý a hlavne tie talenty na tých športoviskách aby mali možnosť športovať. Preto apelujem na to, že existujú aj športoviská, ktoré sú v dezolátnych stavoch, školské športoviská, ktoré by sme mohli využívať, školské dvory, kde už neexistujú žiadne pľace, aby sme to nejakým spôsobom vedeli dať opraviť a v konečnom dôsledku aby sme nezabudli na to, že šport bez trénerov sa prevádzať nedá. Čiže treba myslieť na to, na honorár tých trénerov, ktorí budú za to odmeňovaní nejako popri zamestnaní. Väčšina je takých alebo robia aj bez honoráru. Ale v každom prípade treba na to myslieť, aby sme vedeli zaplatiť aj tých trénerov v tom smere, ktorí budú sa poobede v tých hodinách zaoberať našimi deťmi.
A na záver by som povedal, je mi ľúto, že ste nepodporili dneska to vyhlásenie práve k zápaseniu, ktorý je olympijský zakladajúci šport. A myslím si, že bol by to dobrý signál tak pre našich zápasníkov, ako aj do sveta, lebo viacej parlamentov, som si to overil aj v Európe, aj amerických sa zapodieva touto situáciou, keď chcú vynechať zápasenie z olympijských hier. Je mi to ľúto, možno na budúce, ale myslím si, že to nebola absolútne politická vec, to bola vec, ktorá tu mohla rezonovať. Ďakujem pekne. V druhom čítaní, si myslím, poviem trošku viac. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Érsek, ja sa stotožňujem úplne s tým, čo ste povedali. Keďže nešlo mi zariadenie, nestihla som sa prihlásiť na pána poslanca Mikloška. Chcem povedať, že tiež som si tam všimla legislatívne chyby. Ja veľmi podporujem akýkoľvek návrh, ktorým aj z iných zdrojov dotácie môžu do športu prísť. Ale presne to, čo hovoril pán poslanec Mikloško, aj mňa zarazilo, že v podstate tam nie sú legislatívne zadefinované tie pojmy, ktoré chceme podporovať. Tiež podpora športových podujatí nižších skupín, nie je to tam vôbec zadefinované. A takisto vlastne v osobitnej dôvodovej správe bod 2 je v podstate to isté, čo je v zákone, čo nie je legislatívne vlastne prípustné. Bolo by to tam treba bližšie dovysvetľovať. Takže bola by som rada, keby sa to upravilo, aby to bolo potom v poriadku. Ďakujem pekne.

Vážení kolegovia, vážený pán minister, pardon, prvého som mal vás pozdraviť, poviem iba pár slov k predkladanému návrhu zákona.
Som tiež bývalý športovec, zďaleka nie tak úspešný ako tuná kolega Galis. Takže osobne vítam každé euro navyše, ktoré do slovenského športu ide. Zároveň som ekonomický liberál vo svojom presvedčení. A v podstate mám rád, keď štát míňa čo najmenej peňazí. Ale vieme sa zhodnúť na tom, že šport a predovšetkým šport mládeže jednoducho štát musí podporovať. Je to jeho povinnosť.
Chcel by som tlmočiť názor mňa a štyroch kolegov poslancov z takzvanej liberálnej dohody, že napriek tomu, že zámer alebo celkový výsledok tohto návrhu znamená viac peňazí pre šport, tak ho nebudeme môcť podporiť. A jediný dôvod, prečo sa tak stane, je, že dotačné programy tohto typu sa poskytujú v zásade v pôsobnosti ministerstiev, respektíve takých ústredných orgánov štátnej správy, ktoré to majú vo svojej agende. Úrad vlády poskytuje dotácie v niektorých oblastiach, ktoré sú prierezové. A táto agenda sa nedá dosť dobre podriadiť pod jeden rezort. Napríklad sa to týka ľudských práv alebo práv menšín. Splnomocnenec vlády akýkoľvek, v tomto prípade pán kolega Galis, by mal pripravovať aj strategické koncepčné materiály na riešenie z verejnej problematiky, teda nemal by byť len miestom, cez ktorý pretečú peniaze na nejaký účel. A v prípade navrhovanej novely zákona tomu nie je inak. Celá problematika, ktorej sa dotyčný program má týkať, je súčasťou ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. To znamená, že táto agenda už svojho pána má a neexistuje žiadny racionálny dôvod na to, aby v tejto oblasti Úrad vlády poskytoval nejaké dotácie. Ak by som bol na mieste ministra školstva, tak aj ja by som osobne bol proti tomu, lebo v podstate niekto mu zasahuje do kompetencie a berie peniaze, ktoré by mal spravovať a rozdeľovať jeho rezort. Som prekvapený, že takéto niečo prešlo cez medzirezortné pripomienkové konanie. A zdá sa mi to byť jednoducho nesystémový zákon, nesystémové rozhodnutie. Ak by som chcel byť zlý, tak môžem povedať, že nejde o nič iné ako o peňazovod, ktorý má zabezpečiť zvyšovanie popularity súčasného predsedu vlády. Ale keďže nie som zlý, tak to nepoviem.
Takže z tohto dôvodu my piati poslanci tento návrh zákona nemôžeme podporiť, aj keď, ešte raz zdôrazňujem, som presvedčený aj napriek tomu, že som ekonomický liberál, že štát musí podporovať športovanie mládeže. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja nebudem reagovať na jednotlivé vystúpenia a chcel by som niektoré veci len rozšíriť a doplniť.
Áno, som vyhlásil boj za zachovanie atletických dráh na našich štadiónoch, to sa týka Banskej Bystrice, za čím stojím, napriek tomu, že futbalový zväz si myslí, že to zlikviduje. Nie, tam zostane atletická dráha. A musí to slúžiť na Štiavničkách tak ako v minulosti. My už dnes máme funkčné len dve atletické dráhy, ktoré môžeme považovať z hľadiska medzinárodných parametrov za dobré, okrem toho je ešte atletická dráha v Dubnici nad Váhom. A preto som sa začal informovať, ako hovoril pán poslanec Mihál, ohľadom toho, keďže chodím niekedy aj na futbal na Inter, na Slovan teraz už, čo som si ako slovanista nikdy nevedel v minulosti predstaviť, chodil som tam na derby a fandil som Slovanu, v podstate štadióna, kde skutočne v minulosti bola vybudovaná kvalitná tartanová dráha a slúžilo to atletike. Boli tu významné medzinárodné podujatia. Aj to som sa dozvedel, že, žiaľ, tento štadión je vo vlastníctve nemenovaných skupín alebo skupiny, ktorá vlastne má iste záujem v budúcnosti tam podnikať v rôznych developerských aktivitách. To ma mrzí, samozrejme, lebo ja som si zaradil ten Inter aj tento štadión medzi tie tri atletické štadióny na Slovensku, ktoré by mali slúžiť atletike.
Teraz v podstate k tým niektorým našim aktivitám spoločne.
Ja by som vás chcel informovať, a kľudne môžete na tie akcie prísť aj vy všetci poslanci, my sme sa rozhodli s pánom splnomocnencom Galisom zorganizovať viacero významných pilotných podujatí, ktoré by sa mali stať v budúcnosti tradíciou v jednotlivých regiónoch. Sú to športové súťaže vyhlásené v regiónoch na Myjave, v Dolnom Kubíne, v Bystrici v spolupráci so zastupiteľskými zbormi mestskými, v Sobranciach, v Košiciach, ja neviem presne, kde ešte to je, ale, samozrejme, keď som sa len na Myjave dozvedel, že sa prihlásilo do tých súťaží 80 škôl, a najmä základných škôl, tak to bolo úžasné. A myslím si, že toto je to, čo by sme mali aj z tých zdrojov nielen v rámci ministerstva školstva, ale aj, povedzme, tých zdrojov, ktoré by prišli z TIPOS-u, a mohli byť takto adresne financované, predovšetkým podporovať.
Pri podpisovaní každej dotačnej zmluvy jednotlivým zväzom sa osobitne pozerám, lebo tak sú také tri kapitoly: šport na školách, podpora mládežníckeho športu a podpora štátnej reprezentácie. V podpore štátnej reprezentácie sú často aj funkcionárske platy. A ak nie je minimálne 30 %, aj keď ja by som bol najradšej, aby toho bolo viac, určených na podporu mládežníckeho športu, tak tie dotačné zmluvy sú stiahnuté, nemôžu byť použité, aj keď tie výzvy na to reagovali.
A myslím si, že ja jednoznačne požadujem aj v rámci Rady pre štátnu reprezentáciu, ktorá zasadá na úrovni ministerstva školstva, aby sa tieto úlohy vo vzťahu k mládeži, a nazvem to teda, žiakom, dorastencom, kadetom a juniorom, špeciálne plnili vrátane akademického športu, ktorý ide teraz na svetové akademické hry do Kazane. Ide tam viacero športovcov. Dokonca tam pôjdu konečne aj naše volejbalistky, konkrétne reprezentované Sláviou Ekonóm, víťazom ligy, mladými dievčatami, ktoré nemajú tam žiadnych cudzincov, ako to býva zvykom na Slovensku, napríklad v basketbale, a majú tam svoje vysokoškoláčky alebo stredoškoláčky zo športového gymnázia v Bratislave. A preto to považujem za prioritu alebo za veľmi dôležité, aby sme touto cestou predovšetkým išli, a osobitne pevne tomu verím, tie zdroje, ktoré budú jasne pri tých výzvach zamerané predovšetkým, a znovu to opakujem, na podporu mládežníckeho športu, žiackeho, dorasteneckého, kadetského a akademického.
Veľmi som sa potešil, keď som to vždy podporil a našiel som podporu aj u rektorov v Bratislave, že vraciame Bratislave tradíciu osemveslíc na Dunaji. To je tá tradícia, ktorá bola veľmi dobrá. A, samozrejme, našli sa tam zdroje. Bolo to viaczdrojové financovanie, bolo to rámci študentských vysokoškolských dní v Bratislave. A znovu bol obrovský záujem mladých ľudí na takomto podujatí sa zúčastniť, si aj trošku zasúťažiť.
Takže, áno, je to predovšetkým o podpore mládežníckeho športu. Ja na tom mám osobitný záujem.
Dnes som mal rokovania so zástupcami štátnych športových gymnázií. Riešili sme aj problematiku tých gymnázií, ako ich budeme podporovať v rámci rezortu školstva a, samozrejme, aj podkapitoly v rámci rezortu školstva pre šport, lebo musia ísť prostriedky aj z tejto oblasti. A musia výrazne podporiť práve tie naše talenty, ktoré v budúcnosti môžu nás úspešne reprezentovať. A bez toho, že ich nebudeme mať vytipované, nenájdeme ich v rámci tých mestských líg, mestských súťaží, mestských olympiád. Napríklad nedávno som otváral stredoškolskú celoštátnu olympiádu v Trnave GAUDEAMUS IGITUR, na ktorej sa zúčastnili športovci z celého Slovenska. A súťažili od Dunajskej Stredy až po Piešťany. A, zase, boli tam skutočne veľmi úspešné výsledky a úspešná prezentácia týchto mladých ľudí.
Takže ja sa, samozrejme, prihováram za to, aby ste podporili tento návrh novely zákona. A súčasne pevne verím, že v rámci druhého čítania či už v gestorskom výbore alebo potom tuná na pléne sa táto novela ešte vylepší tak, ako by mohli v podstate slúžiť najmä na podporu mládežníckeho a regionálneho športu. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.
Bytová politika je dôležitou súčasťou hospodárskej politiky tejto vlády, čo jasne pomenúva aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
Cieľom tohto návrhu je vytvoriť efektívnejšie legislatívne podmienky a zamerať podporu najmä na obstaranie nájomných bytov a obnovu bytových domov.
Zásadnou zmenou v porovnaní s teraz platným znením zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania je vytvorenie podmienok pre vstup aj súkromného sektora do oblasti sociálneho nájomného bývania. Výhodný úver na obstaranie nájomných bytov budú môcť získať aj iné právnické osoby než obce. Aj v tomto procese je však nevyhnutná spolupráca so samosprávou.
Ďalšou významnou zmenou je nastavenie parametrov podpory tak, aby vlastníci bytového fondu boli motivovaní k riešeniu komplexnej obnovy bytových domov. Cieľom je dosiahnuť stav, aby sa popri zatepľovaní obnovovali aj potrebné technické zariadenia v domoch, ako sú rozvody vody, plynu, elektriny alebo výťahy.
V súlade s programovým vyhlásením vlády sa dotvárajú podmienky na efektívne využitie nástroja finančného inžinierstva (JESSICA) v Štátnom fonde rozvoja bývania, čím sa umožní použitie prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie aj v novom programovom období vo forme výhodných úverov na zvyšovanie energetickej hospodárnosti bytových domov.
V neposlednom rade ministerstvo pristúpilo k zjednodušeniu procesu podávania žiadostí na obstarávanie nájomných bytov, nakoľko žiadosť o poskytnutie dotácie z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a žiadosť o poskytnutie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa budú predkladať odteraz na jednom mieste.
Tento návrh zákona bol pripravený v spolupráci s územnou samosprávou, profesijnými organizáciami, akademickou obcou, ako aj ďalšími odborníkmi z danej oblasti. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (tlač 381) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 13. marca 2013 č. 493 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením zo 7. mája č. 210, výbor pre financie a rozpočet uznesením z 9. mája č. 150, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením zo 7. mája č. 138 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením zo 7. mája č. 81.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva 22 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 22 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 14. mája č. 159. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pár poznámok k predmetnému návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.
V prvom rade by som chcel konštatovať, že tento predmetný návrh zákona naozaj vzbudil veľkú pozornosť verejnosti a v rámci pripomienkového konania doručila verejnosť, teda občania 91 pripomienok a v rámci celého pripomienkového konania bolo vznesených 282 pripomienok, z toho, tí, ktorí ich dávali, pokladali za zásadné pripomienky 80. Bohužiaľ, musím konštatovať, že bol počet akceptovaných pripomienok len 118 a tých zásadných len 22 a niektoré pripomienky, aj keď bolo písané, že boli akceptované, boli akceptované len sčasti a podľa mňa vôbec akceptované neboli.
Chcel by som v úvode povedať, že predložené znenie zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania ani formou a, bohužiaľ, ani obsahom nezodpovedá pojmu nový zákon. V podstate ide o novelu zákona, ktorá aditívnym spôsobom anticipuje len najvyššie potreby, nevyjasňuje, naopak, komplikuje pochopenie do starej štruktúry pridávaných uznesení a nerieši ani jeho nezrozumiteľnosť a vzťah voči iným doteraz platným zákonom. Zdôraznenie teda predkladateľa, že oproti pôvodnému zákonu sa na účel obstarávania nájomných bytov umožňuje poskytnúť úver okrem obcí a vyšších územných celkov aj právnickým osobám s tým, že toto má byť snaha štátu motivovať a stimulovať investovanie finančných prostriedkov do oblasti súkromného nájomného sektora, naozaj vyzerá smiešne. Je predsa zrejmé, že záujem investovať do nájomného bývania môže na trhu s bytmi existovať len za predpokladu dosahovania návratnosti investovaných prostriedkov prostredníctvom príjmov a výdavkov spojených s vlastníctvom a užívaním nájomných bytov.
Chcel by som tu prečítať aj stanovisko Konfederácie odborových zväzov, ktorá iste je bližšia strane SMER, myslím, že s nimi máte aj zmluvu o spolupráci, ako opozícii. A ich stanovisko k návrhu je také, že zákon je komplikovaný, formulovaný nezrozumiteľne, je rozsiahly, má veľa odvolávok. A konštatujú, že tento zákon je určený aj pre neodbornú verejnosť. A jednoducho oni predpokladajú, že je tak komplikovane a nejasne napísaný, že to zakladá aj možnosť chýb pri spracovaní žiadostí o úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. No a na základe toho Konfederácia odborových zväzov odporúča predmetný návrh zákona prepracovať.
Nikdy som si nemyslel, že si osvojím stanovisko Konfederácie odborových zväzov, ale naozaj by som chcel v zmysle rokovacieho poriadku (§ 73 ods. 3) navrhnúť Národnej rade uznesenie také, že predmetný návrh zákona vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Takisto negatívne stanovisko k predmetnému návrhu zákona vyslovil aj Zväz stavebných podnikateľov. A to podstatné, prečo je to stanovisko negatívne, je skutočnosť, že tento návrh zákona nie je dostatočne výhľadový a nezaoberá sa principiálne novými formami financovania nájomného bývania a ani neinovuje účely výstavby nájomných bytov, ktoré by mali byť podporované podľa zákona o ŠFRB. Stavební podnikatelia, pán minister, ja vám to odporúčam do pozornosti, vám navrhujú, aby ste vypracovali novú výhľadovú koncepciu podpory bytovej výstavby, aby ste sa sústredili na stabilizáciu zdrojov podpory bytovej výstavy a na rozpracovanie nástrojov vtiahnutia hlavne súkromného kapitálu do výstavby nájomných bytov. No až potom v náväznosti na takúto koncepciu, ktorá bude ozrejmená, priechodná a dlhodobo platná, a na takúto platnú schému podpory nájomného bývania treba zabezpečiť žiaduce zmeny v súčasnej alebo novej legislatíve o Štátnom fonde rozvoja bývania. Ale treba sa nielen dotknúť legislatívy, čo sa týka tohto predmetného zákona, ale treba sa tiež pozrieť aj na dotácie na rozvoj bývania, treba sa pozrieť na stavebné sporenie, zákon o dani z príjmu, legislatívu treba prehodnotiť a zmeniť o neziskových organizáciách, respektíve o prevode a správe a bytového fondu.
Tá nová koncepcia podpory bytovej výstavby by mala vychádzať najmä z týchto skutočností, ktoré by vám by mali byť známe. V krajinách Európskej únie je naozaj podstatne iniciatívnejší prístup verejnej moci k riešeniu nedostatku nájomných bytov, keď pri rovnakom chronickom nedostatku verejných zdrojov na krytie dostatočne veľkej výstavby nájomných bytov vo vlastníctve verejného sektora sa vytváraním priaznivých podmienok pre výstavbu nájomných bytov stimuluje výstavba súkromných nájomných bytov a do výstavby nájomných bytov sa nasávajú aj zdroje súkromného sektora. Treba podstatne zvýšiť aj podiel nájomných bytov na Slovensku. U nás sú to len asi cirka 4 % z celkového počtu bytov, kým vo vyspelých krajinách Európskej únie je podiel nájomného sektora v rozsahu 20 až 60 % z celkového bytového fondu. A sú to práve nájomné byty vo verejnom nájomnom sektore, ktoré plnia hlavne funkciu sociálnu, bývanie pre občanov v hmotnej núdzi, bývanie pre sociálne slabšie skupiny, bývanie, ktoré podmieňuje rozvoj regiónu a podobne. Tá výstavba nájomných bytov doteraz aplikovaným spôsobom neumožňuje rast novo vystavaných nájomných bytov, pričom objem finančných prostriedkov na nájomné bývania bez využitia financií súkromného sektora naozaj neporastie. A platí, že vstup súkromného kapitálu do výstavby bytov je v súčasných podmienkach iluzórny.
Z hľadiska vlastníctva nájomných bytov súkromného sektora vo vyspelých krajinách rozhodujúcim spôsobom a rozhodujúcim subjektom sú fyzické osoby, občania, napríklad v Nemeckej spolkovej republike temer 70 % z celkového fondu nájomných bytov. Teda na tom vlastníctve sa podieľajú občania. A tie dôvody, prečo investujú do tejto oblasti, sú, že prakticky je to relatívne bezpečné investovanie kapitálu, ktorý v mnohých prípadoch rieši potom budúce vylepšenie príjmov osôb v dôchodkovom veku, krytie nákladov na štúdium detí a podobne.
Ale druhým z významných vlastníkov nájomných bytov súkromného sektora sú právnické osoby typu inštitucionálnych investorov. Sú to poisťovne všeobecného charakteru, zdravotné poisťovne, nemocenské fondy, penzijné fondy aj realitné fondy, niektoré investičné fondy, ale aj finančné inštitúcie.
Rozhodujúcu podporu rozvoja súkromného nájomného bývania vo vyspelých krajinách Európskej únie predstavuje nepriama podpora vo forme najrôznejších daňových úľav, pomocou ktorých sa verejná moc jednotlivých štátov pokúša podľa výsledkov dosť úspešne iniciovať záujem súkromných investorov, aby vstúpili do tejto oblasti podnikania.
Pán minister, myslím si, že treba zvýšiť počet novostavaných nájomných bytov a na to treba vytvoriť naozaj nový spôsob financovania výstavby a správy nájomných bytov na Slovensku, treba tiež zefektívniť financovanie nájomných bytov kumuláciou prostriedkov do súkromného a verejného sektora, môžu to byť napríklad PPP projekty, a jednoducho podporiť rozvoj v záujme dostupnosti bývania pre mladé rodiny, a podporovať treba aj mobilitu pracovnej sily.
Tiež by som vám chcel prečítať stanovisko Združenia miest a obcí k predmetnému návrhu zákona, ktorý v pripomienkovom konaní vyjadrili. Hovoria o tom, že návrh zákona podľa ich názoru nezohľadňuje výzvy vyplývajúce z rôznych koncepčných a programových dokumentov v oblasti demografických zmien, deinštitucionalizácie sociálnych služieb s ťažiskom v komunitných riešeniach a systému priestupného bývania.
Dovoľte mi teraz povedať pár postrehov k jednotlivým paragrafom a ustanoveniam predkladanej novely zákona.
V šiestej časti je teda definované, na aké skutočnosti sa môže poskytnúť podpora, kde je napísané, že je to výstavba bytu, obstaranie nájomného bytu, obnova bytovej budovy, stavebné úpravy existujúceho bytového domu, výstavba alebo dostavba zariadenia a sociálnych služieb, obnova zariadenia a sociálnych služieb, ale v § 7, kde definujete žiadateľa, jednoducho hovoríte o tom, kto môže byť jej žiadateľom. Je to jednak fyzická osoba, obec, samosprávny kraj, spoločenstvo vlastníkov bytov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v zastúpení správcov, a teda podľa § 7 ods. 1 písm. f) hovoríte, že tým žiadateľom môže byť aj iná právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva činnosť aspoň päť rokov pred podaním žiadosti. Tá podmienka podnikania počas definovaného päťročného obdobia pred podaním žiadosti sa mi javí ako nevhodne formulovaná, pretože na základe tejto dikcie, teda § 7 ods. 1 písm. f) žiadateľom môže byť aj taká právnická osoba alebo také právnické osoby, ktorých predmetom činnosti nie je podnikanie alebo vykonávanie činnosti neziskovej povahy. A samotné vykonávanie podnikateľskej činnosti bez konkretizácie oblasti podnikateľskej činnosti sa javí ako podmienka, ktorá je neúčinná. Ak máte vy ako predkladateľ zámer touto podmienkou selektovať právnické osoby disponujúce skúsenosťami v oblasti výstavby realitnej činnosti či nájomných vzťahov, treba s tým naozaj niečo robiť.
No ale navyše mi nedá v tejto súvislosti, keď tu stanovujete, že niekto musí podnikať päť rokov, aby mohol byť teda žiadateľ, nespomenúť príklad z Horných Plachtiniec, keď tam Regionálna obstarávacia agentúra vznikla 17. 8. 2012 a už 5. 9. 2012 obstarávala zákazku pre 26 subjektov, medzi inými aj pre ministerstvo financií, ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo pôdohospodárstva. Teda bola to zákazka na publicitu a informovanosť za 130 miliónov eur.
V tom istom paragrafe v odseku 7 tiež teda hovoríte o tom, že podporu na výstavbu zariadenia sociálnych služieb možno poskytnúť len žiadateľovi podľa ods. 1 písm. b) a c). A týka sa to teda len obcí a VÚC. V prvom rade je potrebné, aby zákon zrovnoprávnil všetky druhy podnikania. To znamená, aby neuprednostňoval financovanie obcí, miest a vyšších územných celkov vo výstavbe bytov a sociálnych zariadení, čo sú teda v zmysle tohto zákona zariadenia pre seniorov, domov sociálnych služieb. Iste je vám známe, že v súčasnej dobe mestá a vyššie územné celky nemajú takú finančnú kondíciu, aby realizovali tieto investičné zámery. Naopak, je záujem mnohých právnických osôb, ako aj správcov bytových domov, v týchto oblastiach vykonávať investičné aktivity. A narážajú na problém, že nastavené podmienky financovania nie sú zrovnoprávnené medzi teda právnickými osobami a mestami alebo obcami.
Čo sa týka výstavby sociálnych zariadení, tu úplne vylučujete právnické osoby. Pritom ide o aktivity, pri ktorých sa na trhu prejavuje dopyt. A obce alebo VÚC v súčasnej dobe nemajú možnosť zrealizovať tieto aktivity buď z dôvodu zadlženosti, alebo jednoducho uprednostňovania iných investícií, alebo z toho dôvodu, že peniaze potrebujú na dôležitejšie činnosti. A preto sa mi zdá nelogické, aby štát zvýhodňoval užšiu skupinu a nevytváral rovnaké podmienky na poskytovanie uvedených služieb.
V § 8 Forma a výška podpory je taká dikcia odseku 1, že podpora sa poskytuje vo forme úveru s lehotou splatnosti najviac 40 rokov a v rozsahu najviac 80 % obstarávacej ceny. Myslím si, že je neperspektívne a veľmi krátkodobé riešenie, aby bola výška úveru zákonom limitovaná len do 80 % obstarávacej ceny stavby. S predpokladom vývoja situácie v najbližšom období treba stanoviť možnú výšku úverovej podpory do 100 %. Tým sa vytvoria podmienky na preklenutie situácie, keď obce budú mať záujem obstarávať nájomné byty v období, aj v prípade, ak dotácie zo štátneho rozpočtu budú zastavené. Poskytovaným úverom do výšky 100 % by sa podstatne zjednodušil a urýchlil celý proces podpory výstavby obecných nájomných bytov, ktorý by nezaťažoval štátny rozpočet, lebo v konečnom dôsledku ide o návratné financie.
V § 10 ods. 1 písm. a) definujete podmienky poskytnutia podpory na obstarávanie bytu, kde stanovujete teda to, že podlahová plocha bytu v bytovom dome alebo v polyfunkčnom dome by nemala prevyšovať 80 metrov štvorcových. Ale klasický prieskum trhu jednoznačne preukazuje, že táto hranica je často už presiahnutá v trojizbovom byte, ktorý spĺňa všetky štandardy bývania. Je úplne bežná vec, že na trhu sa stavajú byty od 80 do 100 metrov štvorcových. A obmedzovanie investície rozlohou podlahovej plochy bytu znižuje štandard. A v konečnom dôsledku je predpokladom ďalšej migrácie rodiny z dôvodu rozlohy podlahovej plochy. Podpora ŠFRB by mala byť smerovaná na požiadavky trhu a nemala by obmedzovať trh. Nevidím dôvod tiež, prečo by mala byť rozdielna podlahová plocha rodinného domu voči podlahovej ploche bytového domu.
Čo sa týka tej podlahovej plochy bytových a iných priestorov v rodinnom dome, tak v písmene b) toho istého paragrafu hovoríte, že prislúchajúca plocha k jednému bytu nesmie prevyšovať 120 metrov štvorcových. Len teda stanovisko viacerých subjektov, s ktorými som konzultoval túto plochu, je odlišné. Podľa mnohých treba zachovať súčasný stav. A teda nesúhlasím s navrhovaným znížením podlahovej plochy domu zo súčasných 160 metrov štvorcových na maximálne 120 metrov štvorcových. Je naozaj potrebné ponechať možnosť obstarávania si vhodného typu bývania aj takým domácnostiam, ktoré majú väčší počet členov, keďže aj tak tá plocha nemá žiaden vplyv na výšku úveru, ktorá je daná stanovením maximálnej ceny. A doterajšia prax ukázala, že tá plocha 160 metrov štvorcových je optimálna.
No chcel by som sa tiež dotknúť § 10 ods. 5 písm. a), kde stanovujete pre manželov ako podmienku pre získanie úveru, že v deň podania žiadosti nepresiahne vek ani jedného z nich 35 rokov. Toto zavedenie kritéria veku úspešne sa uchádzať o poskytnutie podpory je zjavne diskriminačné. A ja si myslím, že pravdepodobne je aj v rozpore s článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky. V aplikačnej praxi fondu nič nebráni, aby osobám, ktoré dosiahnu istú vekovú hranicu, bola úmerne veku dimenzovaná primeraná výška a podmienky poskytnutia podpory. Ale v žiadnom prípade nemožno prijať vami navrhovanú logiku, že budú existovať dve kategórie manželov, keď jedni manželia budú mať nárok na túto podporu, respektíve budú sa môcť uchádzať o túto podporu a druhí takýto nárok mať nebudú. Ten vek 35 rokov vám doporučujem úplne vynechať a nahradiť ho pri vyššom veku skrátením doby splácania výpočtom do doby stanovenia dôchodkového veku daným v platnej legislatíve v deň podania žiadosti.
Takisto sa chcem dotknúť tej skutočnosti, že navrhujete podporu na obstaranie nájomného bytu limitovať alebo podmieniť len vtedy, keď sa táto stavba nachádza v meste alebo v priľahlých, v s mestom priamo susediacich obciach alebo v obci v katastri, kde sa realizuje výstavba priemyselných parkov. Ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, teda váš kolega pán minister Borec nesúhlasí s týmto, aby ste viazali poskytovanie podpory na takéto kritérium, pretože zavedením predmetného kritéria sa úplne znemožní poskytnutie podpory v obciach, ktoré nemajú štatút mesta, navyše teda bez racionálneho zdôvodnenia. A takto vlastne vytvárate dve kategórie objektov a stavieb a de facto aj žiadateľov spôsobilých získať podporu. Chcel by som tiež vám povedať, že i stanovisko ZMOS-u v tejto veci je jednoducho také isté a protestujú tam proti takémuto ustanoveniu zákona.
Potom je tu § 13, kde stanovujete podmienky poskytnutia podpory na zateplenie bytovej budovy, kde v ods. 1 písm. a) stanovujete, že treba dosiahnuť zníženie potreby tepla na vykurovanie minimálne o 35 % oproti výpočtovo určenej potreby tepla na vykurovanie pred zateplením. Navrhujem vám, pán minister, aby ste ponechali zníženie potreby tepla na vykurovanie na pôvodnej hranici, na 20 %, pretože nie vždy a všetky bytové jednotky súhlasia s kompletnou výmenou napríklad okien vo svojom dome. A z toho titulu sa môže stať, že zateplenie bytového domu bude zablokované takýmito vlastníkmi bytov. A aj menšia úspora je lepšia ako žiadna. Navyše, zvýšiť tento limit úspory po zeteplení bytov z 20 na 35 % je nereálne, zvlášť pre tých, čo si už nejakú úpravu za účelom zníženia energetickej náročnosti urobili zo svojho.
Úplne na záver by som chcel spomenúť, že sa mi veľmi nepáči, že rušíte nenávratný príspevok, ktorý podľa súčasne platného zákona je možné dostať na obstaranie bytu, na kúpu bytu a na výstavbu nájomného bytu vrátane bytu, ktorý sa získa nadstavbou, a to pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, kde zákon súčasný stanovuje limit najviac 7 000 eur na byt a vykonávací predpis špecifikuje výšku tých príspevkov na garsónku, je to 2 440 eur na garsónku, 2 960 eur na jednoizbový byt, 3 830 eur na dvojizbový byt a 4 800 eur na trojizbový alebo viacizbový byt.
Pán minister, voláte sa SMER – sociálna demokracia, máte takú šípku, ale zdá sa mi, že jednoducho tá šípka naozaj míňa to sociálne, lebo ten váš smer je ďaleko od sociálnosti.
Ja som tu v tejto sále počul obvinenia na exministra Kaníka, že zobral invalidom palicu. Vy touto novelou, respektíve novým zákonom, beriete zdravotne a ťažko postihnutým možnosť bývania. Chcel by som vás poprosiť, aby ste naozaj mali srdce a vrátili ten nenávratný príspevok zdravotne postihnutým občanom.
Ešte raz by som chcel zopakovať, že pre všetky tie skutočnosti, ktoré som tu uviedol, navrhujem, aby Národná rada v súlade s rokovacím poriadkom vrátila predmetný návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem vám za pozornosť.

Ja sa teraz priznám, že mám problém, pretože po prvom prečítaní som si myslel, že to je užitočný návrh zákona a že nemusí byť opozícia a priori proti, keď je to vládny návrh zákona. Ale po tejto tak dôkladnej analýze zákona, ktorú teraz sme si mohli vypočuť od môjho kolegu Alojza Přidala, tak si myslím, že alebo by mal minister okamžite reagovať na ten návrh zákona, alebo by ho mal stiahnuť. Pán minister, to je na uterák.