19. schôdza

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, pán minister, ďakujem vám za ozrejmenie alebo odpoveď na moju otázku a myslím si, že tie informácie, ktoré ste tu povedali, dajú zadosť a už si nebudeme môcť alebo nebudeme musieť čítať rôzne špekulácie v médiách. Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, pán spravodajca, milí kolegovia, kolegyne, ale aj milí priatelia z chotára zo Spišskej Novej Vsi, bude to inšpiratívne možno, akurát teraz rozprávame o zákone na ochranu nefajčiarov.
Môj príspevok bude trochu iný, ako v predchádzajúcom príhovore mala kolegyňa, ktorá viedla ten rozhovor v tom duchu, že tí nefajčiari alebo aj tí fajčiari sú nejako v nedostatočnom objeme alebo množstve chránení. Ja tu chcem poukázať na trošku iný rozmer a inú sociálnu skupinu, ktorá patrí tiež k fajčiarom.
Chcem v úvode, ako som to už aj minule rozprával, aby to zlé nebolo interpretované, lebo zle aj chápané, som nefajčiar, nebol som fajčiarom, možno v tom detskom veku ako chlapci, tak sme skúšali to fajčenie, ale to bolo tak všetko, pravidelným fajčiarom som nikdy nebol a fajčenie naozaj škodí zdraviu, tak ako je to uvedené v tomto predkladanom materiáli, spôsobuje rakovinu hrtana, ústnej dutiny, môže zabiť nenarodené dieťa, spôsobuje neplodnosť, impotenciu, rad problémov, ktorý je uvedený v predkladanom návrhu zákona.
V úvode chcem, skôr než ako prečítam aj môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, chcem povedať aj to, že viac ako 8 rokov osobne participujem v službe pri zomierajúcich pacientoch a návrh pozmeňujúceho zákona sa bude práve dotýkať tejto skupiny. Tak som uvažoval nad návrhom tohto zákona a veľakrát som si to preberal v hlave. Zdá sa mi to, na jednej strane je to dobrý návrh, ale veľakrát aj my ako poslanci správame sa akoby tak pokrytecky. Na jednej strane takto sa srdcervúco bijeme do pŕs a bojujeme za nefajčiarov, ale či tomu aj v skutočnosti tak je. Keď idete do obchodov a v hypermarketoch a platíte pri kase, skúste si každý vo svojej hlave premietnuť čo pri týchto kasách tam je. Aký tovar, aký sortiment. Práve vtedy, keď končíte ten tovar, tak teda ten nákup, tak vás obklopuje tovar práve tabakových výrobkov. Teda pozrieť sa aj na tento rozmer tuná, keď naozaj to myslíme úplne a úprimne vážne. Rovnako chcem poukázať aj na tú skutočnosť, ja tým, že som nefajčiar, aj na 50, aj na 100 metrov zacítim cigaretový dym. Niežeby som bol padavka a odpadnem teraz z tohto dymu, ale koľkokrát sa mi stalo, že som kráčal po chodbách Národnej rady a tieto chodby Národnej rady sú zadymené. Ja sa pýtam, ako? Ako je to možné? Fajčí sa potom kdesi aj inde ako na vyhradených miestach? Zrejme áno. To, čo som videl na vlastné oči, to nebudem tu nejak tak prezentovať, aby som niekoho takto nezhodil, ale tak ako to bolo spomenuté, aby tu nebol prijímaný len zákon na to, aby to bolo pro forma, ale však až tak ho dodržiavať nebudeme. S jednou vecou, s ktorou som už minule nesúhlasil, pani ministerka ma vtedy tak upozornila, že sa to týka fyzických a právnických osôb. Ja viem, čo sú fyzické a právnické osoby, ja som vtedy hovoril o fyzických osobách ako o osobách ako takých a fyzické osoby ako podnikateľské subjekty, to sú v zmysle Obchodného zákonníka a živnostenského zákona a právnické osoby.
Dotknem sa teraz tých podnikateľských subjektov a ich zariadení. Návrh zákona, ja som to už pripomienkoval vtedy, ale aj teraz si to dovolím ako pripomienkovať. Nemôžem súhlasiť s výškou udelenej pokuty. Štát sa nemôže správať aj pri ochrane nefajčiarov ako výpalník. Mne to naozaj takto pripadá. Tá pokuta zdá sa mi naozaj veľmi neprimeraná a tá pokuta od 500 do 15-tisíc eur. Tu keď som sa kolegov niektorých ako spýtal, vieš si predstaviť, že by si dostal 15-tisíceurovú pokutu? Ak ju dostaneš, tak v priebehu týždňa dvakrát. Alebo mesiaca. Ja si to neviem predstaviť. Pokuta, ak to myslíme úplne vážne, má mať výchovný aspekt. Myslím si, že by takýto mala mať. Nemôžeme pozerať len na tú sankciu. Za minulý rok podľa predkladaného materiálu v dôvodovej správe je napísané, je uvedené, že sme vybrali 15-tisíc eur na pokutách za nedodržiavanie zákona na ochranu nefajčiarov. Predpoklad na tento rok je, myslím, tak podľa predkladaného materiálu 10-tisíc eur. Tak je to taký paradox, že zvyšujeme štvornásobne pokuty hore, tú hornú sadzbu skoro štvornásobne, a pritom je ten predpoklad, že ten výber na tých pokutách bude nižší, čo, no tak je to také zaujímavé, ale tak bolo by to možno aj dobre, ale skôr ja v tomto návrhu zákona by som si vedel predstaviť, ako motivovať tie prevádzky. Ako ich motivovať tak, aby oni vytvárali tie nefajčiarske pracoviská a nielen udeľovať sankcie a pokuty. Tá pokuta, ktorá bola predtým v zákone, alebo ešte aj stále je od 331 do 3 319 eur, mne sa zdala, že bola dostatočne vysoká. Veď 100-tisíc korún v slovenských korunách dostať ako pokutu na prevádzke, myslím si, že je to veľmi vysoká suma. 15-tisíc eur, to je 450 tisíc slovenských korún, je to, pre malú prevádzku je to úplne zničujúce. No je to taký paradox, tak asociatívne ma to napadá, keď si zapálite cigaretu a možno hodíte kdesi nedohorenú zápalku a podpálite les, tak aj toto mi tak pripadá, ako by také bolo to výpalníctvo zo strany štátu. Naozaj nemôžem súhlasiť s tou výškou pokuty, aj keď s fajčením nesúhlasím a 9 z 10 teda ľudí alebo pacientov onkologických chorých na rakovinu pľúc, teda 9 z týchto pacientov práve príčinou tohto ochorenia onkologického je fajčenie.
Chcem tuná pripomenúť ešte jednu vec, ktorú aj hovoril v tom prvom čítaní, a v návrhu zákona je vyňatá istá skupina alebo isté skupiny alebo oddelenia v rámci zdravotníckych zariadení, respektíve sociálnych zariadení, kde je možné fajčiť. V zdravotníckych zariadeniach v návrhu zákona je v podstate zákaz fajčiť okrem psychiatrických oddelení. Ja som to vtedy pani ministerku pochválil, že je to správne, ale som ju aj zároveň poprosil, aby sa pozrela na to, aby sa tam doplnilo do tohto zákona, aby tam bola čiarka, a to sú paliatívne oddelenia a hospice. Určite nie náhodou sa premietlo toto oddelenie zo zdravotníckych zariadení. Psychiatrický pacient, ktorý je napätý, má psychické problémy, je tuhým fajčiarom a ak mu odnímeme to fajčenie, teda keď je naozaj závislý na tom fajčení, tak tá agresivita, je tendencia, že tam stúpa. Čo je prirodzené. Tak nemôžme ho takto eliminovať a odrazu. Rovnako aj u alkoholikov nemôžme naraz ako ich tiež takto strihnúť, ale postupne sa tie abstinenčné syndrómy, vieme, ako sa dostávajú a koľkokrát sú ako devastujúce. Rovnako aj sociálne zariadenia sú tu zahrnuté do toho, kde teda sa môže na vyhradených fajčiarskych miestach alebo v tých fajčiarniach fajčiť. Čo je, tiež si myslím, že je správne. Paliatívne oddelenia a hospice sú zvláštnymi oddeleniami. Ja vo voľnom čase a svoj voľný čas naozaj obetujem a som pri zomierajúcich pacientoch. Tak myslím si, to by som vedel dlho o tom rozprávať a veľakrát tí pacienti, ktorí teraz aj sú zomierajúci, sú terminálni, tak ruka v ruke ide práve to somatické ochorenie s tým psychickým ochorením. Neviem si predstaviť, že v hospici, ak by bola požiadavka zomierajúceho pacienta, tuhého fajčiara, ktorý celý život fajčil. Sú tu ľudia, ktorí fajčia 20, 40, 50 rokov, možno sú rekordmani, ktorí aj viac, aj ten objem tých cigariet a jednoducho zomiera a je to jeho posledná požiadavka, aby si zapálil. Hospice budú tie a paliatívne oddelenia, ktoré sa budú dostávať do rozporu so zákonom. My im tú cigaretu dáme, ale my sa dostávame naozaj do rozporu so zákonom s tým, že nám hrozí pokuta zariadeniu ako takému, že to je od 500 do 15-tisíc eur, čo ja považujem naozaj za neprimerané. Kolega v parlamente mi tu povedal tak humorne, nebudem ho citovať, teda menovať, ale on mi povedal, že dobrý je to návrh, len škoda, že i tam nedal, aby sa tam mohla fajčiť u tých zomierajúcich aj tá mariška. No ja som mu na to úplne vážne odpovedal, že naopak, pozri sa, na hospicoch, a to je samozrejmé, nemôžme všetci všetko vedieť, ale hospice sú tie, kde sa zomierajúcim pacientom podávajú, dá sa povedať takto, drogy. Sú to opiáty. Sú Durogesic, náplaste, ktoré tlmia bolesť u zomierajúceho pacienta, a aplikuje sa morfín priamo intravenózne. Priamo sa pichá morfín. To nie je nejaká mariška, to je nič, to je slabé, to ti neutlmí tú bolesť, hej, to naozaj ten fajčiar, ktorý je, tak on len ten psychický aspekt, keď on fajčí, tak ten je taký, ktorý ho môže trošku ukľudniť, upokojiť.
Takže zomierajúci pacienti, to je zvláštna kategória. Pracujem na hospici viac ako osem rokov, takže k tejto skupine mám veľmi blízko, a poprosil by som vás, ak teda bude teda vôľa, tak podporiť pozmeňovací návrh zákona. Ja si ho dovolím tuná v tejto chvíli prečítať, teraz neviem, či mi nezostal na lavici. Áá, tu ho mám, prepáčte.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kuffu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 384.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
V čl. I bod 7 v § 7 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová:
"v oddeleniach paliatívnej starostlivosti a v hospicoch,".
Odôvodnenie:
Okrem umožnenia fajčenia psychiatrickým pacientom na psychiatrických oddeleniach navrhujeme ustanoviť možnosť fajčenia vo vyhradených fajčiarniach aj na oddeleniach paliatívnej starostlivosti a v hospicoch. U zomierajúcich pacientov - fajčiarov sa v dôsledku úplnej abstinencie fajčenia môžu prejaviť psychické príznaky, ako aj fyzické príznaky.
Toľko pozmeňujúci návrh. V predkladanom materiáli je spomenutá skupina detí, kde tá hranica naozaj sa posúva, je tá štatistika z roku 2010, teda už má to nejaké 2-3 roky, ale je alarmujúce to, že 10-ročné deti experimentujú s cigaretami. Ja by som chcel poukázať skôr tuná na prevenciu a vedieť a vnímať rozdiel medzi tým, kto je závislý už a kto je potenciálny fajčiar. Proti tým treba pôsobiť tu skôr výchovne a preventívne, aby nám nenarastal ten počet tých fajčiarov a na to sústrediť tú silu aj tú energiu, aby sme tých fajčiarov reálne tuná nemali. Lebo naozaj však ste tu lekári, tak zdravotnícky systém je zaťažovaný práve aj touto kategóriou fajčiarov. Oni si sami tým, že fajčia, tak spôsobujú si nevyliečiteľné ochorenia a v dôsledku čoho aj zomierajú. Tá veková skupina, keď je 10 rokov a mladší, sa to pohybuje okolo, osciluje to nejako okolo 30 %, to hovorí ten výskum. Myslím si, že je to veľmi alarmujúce. Veľakrát aj tí pedagógovia a učitelia majú problém so samotnými deťmi alebo žiakmi a študentmi na školách, aby tieto decká naozaj nefajčili. Koľkokrát sa pokútne fajčí, dokonca až v budovách školy, nehovoriac o tom, že sa fajčí pred budovami škôl. Tento problém naozaj sa dotýka celej Európy. Neviem, že či to bude naozaj tá správa cesta, tá cesta represie, ja by som skôr odporúčal tú cestu naozaj tej prevencie. To si myslím, že to je tá cesta a cesta tej motivácie.
Keď som bol teraz nedávno v zahraničí, však môžem tú krajinu spomenúť, bolo to Nemecko, tak bol som aj v iných krajinách, ale okrem toho, tak tam som videl mládežníkov pred, ktorí stáli pred gymnáziom, mali prestávku. No a boli také skupinky a málo kto z týchto mladých ľudí, musím povedať, že nefajčil hej, tie vyššie vekové skupiny. No zas na druhej strane musím povedať, že mali tam vytvorené podmienky a bola veľká zase skupina týchto mladých ľudí, ktorí sa venovali športu. Mali tam basketbalové ihrisko, hneď futbalové ihrisko, nejaké prieliezky, mohli sa naozaj tomu športu aktívne venovať a povinne cez tú obedňajšiu, poludňajšiu prestávku tieto decká sú vyhnané na ten školský dvor a venujú sa tej pohybovej aktivite. Zas na druhej strane je naozaj alarmujúce to, že tí mladí ľudia začínajú fajčiť a veľmi zlou vizitkou je to, to musím tak poukázať, a to mi aj prepáčte, a to je práve ženská populácia, dievčatá sa naozaj veľmi často predvádzajú a naozaj v mladom veku začínajú fajčiť. Neuvedomujú si to, že raz budú chcieť byť matkami a budú mať problém v čase tehotenstva tak, ako aj v materiáli je to pravdivo uvedené, že tuhá fajčiarka, tuhý fajčiar, hlavne žena teda v tehotenstve môže ohroziť život dieťaťa, jeho zdravý vývoj, dokonca ho môže tým fajčením zabiť. Říčan, ktorý je psychológom, český univerzitný profesor, tak on hovorí toľko, že žena, aby sa nesprávala ku svojmu dieťaťu v prenatálnom období ako ku nejakému kusu mäsa. To nie je kus mäsa, ku ktorému sa takto bezcitne správaš.
Chcem ešte, dovoľte mi, pani predsedníčka, keď budem veľmi, trošku tak zájdem, tak mi to tak prepáčte, ale chcem, chcel by som taký krátky len vstup a Antona Martvoňa chcem poprosiť, aby naozaj urobil to ospravedlnenie, a nech to urobí to gesto voči pánovi profesorovi Osuskému, bolo to veľmi nepekné, označiť tuná kolegu za univerzitného šaša, je to tak dehonestujúce a tak ponižujúce. Dotklo sa to aj mňa, musím sa priznať, a pritom Antona si vážim a chcem si ho aj naďalej vážiť. Dodo, na mňa môžeš tak pozerať tuná tak veľmi divne, ale ja si vás chcem vážiť všetkých kolegov, skutočne a rovnako aj jeho. Ale keď je skutočným chlapom a skutočným mužom, nech urobí to gesto a nech sa ospravedlní. To nie je to, či sme teraz ľavica alebo pravica. Máme právo na rozdielny názor a môžme to rôzne tuná interpretovať, ale bolo to veľmi neslušné a dehonestujúce. Ďakujem za pozornosť.

Slovenské pokuty všeobecne, nielen ktoré dnes tu preberáme, ale aj napr. dopravné priestupky sú často absolútne neúmerné tým skutkom, ktoré sa stali, a to platí aj pre dnešný zákon. A tým pádom sú takmer, by som povedal, nerealizovateľné. Pričom tí, ktorí to dávajú, často nevidia rozlíšiť, či ide o grázla alebo seriózneho človeka, ktorý padol do nešťastia aj z nejakej neznalosti alebo nedbanlivosti, alebo nepozornosti.
Nedávno som tu spomenul, že napr. za trhanie nelegálne snežienok v lese môže byť pokuta až 3 300 eur. No, tak je to tiež absurdné. Neviem, koľko štát s tým tento rok získal, obávam sa, že nič. Tu treba aj to povedať, že potom sa často ľudia dostávajú aj za pôžičky, ale aj za rôzne iné veci do exekúcie a napríklad - to už tu povedal poslanec Hlina -, že vyše 40-tisíc penzistov je dnes na exekúcii z rôznych dôvodov, napr. neplnenie Sociálnej poisťovni alebo zdravotnej, alebo neúmerné pôžičky, ktorí zobrali, a ostáva im 116 euro mesačne.
Čiže cieľ by bol naozaj prehodnotiť vo všetkých rezortoch pokuty, ktoré musia byť úmerné aj našim platom, aj penziám, aj skutku, ktoré sa stali. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Čo sa týka k výške pokút, dalo by sa tam určite nejakým spôsobom zohľadniť, že zo začiatku, kým by začal, samozrejme, tento zákon platiť, by bola väčšina tých, ktorí porušili tento zákon, samozrejme, upozorňovaní, že nedostali by hneď tú pokutu, určite niečo také v praxi možné je, aj sa to deje pri viacerých akciách policajtov. Určite sa vám viacerým stalo, že ste nedostali pokutu, keď ste nemali, ja neviem, diaľničnú známku, a teda bolo pár dní po tom, kedy zohľadnili policajti nejaké osobné dôvody na to alebo nejaké objektívne dôvody, čiže toľko k tej výške pokuty.
A čo sa týka pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Kuffu, podporujem, bavili sme sa o tom predtým. Podporujem to, má to logické vysvetlenie. Treba tam však zvážiť to, či tí pacienti, ktorí sú v hospicoch, či budú schopní sa dostať do tej fajčiarne, to je z toho praktického hľadiska, keďže často sú to pacienti, ktorí sú teda smrteľne chorí, ležiaci, a pokiaľ by boli sami v izbe a tá izba by mala balkón alebo okno, teoreticky by sa im mohlo dovoliť fajčiť na izbe tak, aby zas z toho etického hľadiska neohrozovali tých alebo nebránili tým ľuďom, ktorí sú nefajčiari a sú umierajúci a nemajú, nechcú dýchať ten dym z cigariet. Čiže tieto aspekty by bolo treba pri tom zvážiť, ale ja tento návrh podporím. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo aj za reakcie. To je ten problém, ktorý je tuná na Slovensku, za snežienku odtrhnutú 3 300 eur. Áno, spomenuté to tu bolo. Lesná zver, ktorá spasie túto bylinu alebo túto kvetinu, tak pokutovaná nie je. (Povedané so smiechom.) Myslím si, že naozaj, že to neublížime tej prírode. A keď aj by manžel by chcel urobiť manželke radosť a nazbierať kytičku snežienok, nič sa nestane. My sme poľné kvety bežne trhali. Ale tie pokuty, keď naozaj sú neprimerané, tak veľakrát majú aj tí štátni úradníci s tým, ako ich aj udeľovať, potom následne ako ich aj vymáhať. Ja by som aj tú spodnú hranicu znížil a, samozrejme, aj tú vrchnú. Spodnú by som dal nakoniec aj od nuly, aby to nebolo, tak ako teraz je v tom zákone, tých 319, 311 alebo 331 eur, ale by som dal od 0 do 3 319, aby tam bola možnosť aj napomenutia. Aj toto je, si myslím, forma, ako riešiť teda to fajčenie na zakázaných miestach.
Ku pani kolegyni chcem toľko povedať, že na tých hospicoch je možné sa dostať aj do fajčiarní, aj keď sú to ležiaci a zomierajúci pacienti. Obyčajne tieto zariadenia sú bezbariérové, postele sú na kolesách. Dá sa dostať aj do tej fajčiarne, ale veľakrát ten pacient potrebuje ten komfort, aby on si to prežil a zažil, teda na tej svojej vlastnej izbe. Tam, kde je ten pacient sám, povedzme hospic, kde sú tí pacienti po jednom, viem si predstaviť, žeby mohol si tú cigaretu naozaj naposledy zapáliť pri otvorenom okne pod dohľadom, aby mohol si zafajčiť. Pre fyzické osoby to bol ten predchádzajúci návrh, ako mám na mysli teraz ľudí, 331 eur je neprimeranou pokutou, s tým sa nedá súhlasiť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel podporiť pozmeňujúci návrh kolegu poslanca Kuffu, keď som počúval ten jeho príhovor, tak som si v podstate uvedomil, že fajčenie je, samozrejme, neresť a každá neresť je prejavom ľudskej slabosti, avšak na druhej strane, pozrime sa každý sám na seba a možno aj tu, na tento náš parlament, akými slabosťami trpí každý z nás a kde berieme to právo kritizovať potom slabosti iných.
Uvedomil som si, že aj väzeň odsúdený na smrť má právo na poslednú cigaretu. Je taký zvyk. A práve ľudia, ktorí už celú svoju energiu a silu venujú práve boju so smrťou, nemajú už silu bojovať s ďalšími svojimi slabosťami a neresťami a upierať im nejaké aj právo podľahnúť nejakej svojej slabosti a neresti jednoducho nie je, nie je ľudské.
A chcel by som oceniť aj príspevok pána kolegu Mikloška o výške pokút. Liberalizácia v tejto oblasti na Slovensku, keď vieme, že napríklad aj pokuty za dopravné priestupky sú u nás niekoľkonásobne vyššie než v susednom Rakúsku, hoci je to neporovnateľné s výškou príjmu obyvateľov, je určite jednou z tém, o ktorej by sme sa mali rozprávať možno na jednej z budúcich schôdzí, keď k nám dorazí novela zákona o cestnej premávke.
Ja by som sa chcel vyjadriť len k jednému jedinému malému aspektu predloženého návrhu zákona o ochrane nefajčiarov a to je vec, že tento zákon po prvýkrát - a nie je to ani úzusom vo väčšine krajín vyspelého sveta - okrem sprísňovania podmienok pre fajčenie tabakových výrobkov zavádza aj zákaz využívania elektronických cigariet na verejných priestranstvách. Elektronická cigareta je prostriedok, ktorý neobsahuje tabak a, samozrejme, môžme absolútne súhlasiť s hlavným cieľom tohto zákona, ako ho prezentovala aj pani ministerka vo svojej úvodnej reči, a to je ochrana nefajčiarov.
Uznávam, že cieľom tohto zákona nie je trestať fajčiarov, ale chrániť tých, ktorí nefajčia pred škodlivými následkami fajčenia, hlavne toho, ktoré nazýva secondhand smoking, to znamená vdychovania látok, ktoré vychádzajú z cigaretového dymu z fajčenia iných ľudí. Avšak využívanie elektronickej cigarety - a študoval som si to - od roku 2006 nebola preukázaná absolútne žiadna závislosť a žiadna klinická štúdia, ktorá by preukázala škodlivé účinky dymu z fajčenia elektronických cigariet. Práve naopak, aj v tomto parlamente sa nachádza niekoľko ľudí, ktorým práve elektronická cigareta pomohla skoncovať s fajčením a prestať fajčiť, a svojím použitím sa podobá iným látkam, ktoré umožňujú skončiť fajčenie, ako napr. nikotínové náplasti alebo žuvačky. Zároveň pri používaní elektronickej cigarety nevzniká ani, nevznikajú ani nejaké látky, ktoré by obťažovali okolie. Pretože tam neprebieha proces horenia, nevznikajú tam karcinogény a jediné, čo sa vydychuje, je v postate vodná para a taká istá alebo veľmi podobná vodná para, akú vydychujeme, keď je napríklad vonku chladno a ten výdych je možné aj vidieť, tú paru, ktorá z nás stúpa.
Preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh v mene siedmich poslancov, nielen liberálnych, k parlamentnej tlači číslo 384, ktorého jediným cieľom je vyňať elektronické cigarety zo zákazu zo zákona o ochrane nefajčiarov.
Pozmeňujúci návrh:
1. V bode 1 v § 2 ods. 4 písmeno e) sa vypúšťajú slová „alebo vo výrobkoch, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak“.
2. V bode 3 v § 2 ods. 4 sa vypúšťa písm. k). Doterajšie písmená l) až n) sa označujú ako k) až m).
3. V bode 8 v § 7 ods. 1 v písmene h) sa vypúšťajú slová „alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak".
4. V bode 9 v § 8 ods. 1 písmeno a) sa na konci vety vypúšťajú slová „alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak“.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, kolegovia, pri, chcem dopredu priznať, že pri tomto návrhu zákona v jednom konkrétnom bode sa cítim troška v konflikte záujmov. Napriek tomu z hľadiska toho, že predrečník, vlastne spolu s ním som spolupredkladateľ návrhu, jedného pozmeňovacieho návrhu a zároveň som podrobne sledoval debatu ohľadom absolútneho zákazu fajčenia. Dovolím si pre účely osvetlenia niektorých sporných bodov, ktoré, si myslím, že by sme už mohli raz a navždy pri téme ochrany nefajčiarov a zákazu fajčenia vo, či už v zariadeniach spoločného spravovania alebo verejných priestoroch všeobecne vyriešiť.
Kde mám ja najväčší problém, a to nebude problém ani mandátu pani ministerky, ale vôbec celkovo, že pri tejto téme sme vždy tak trochu, boli vždy tak trochu polovičatí. Zažil som, keďže som určitý čas svojho života strávil v Edinburghu, zavedenie takzvaného absolútneho zákazu fajčenia priamo na vlastnej koži, kde, myslím, že ten legislatívny proces od návrhu zákona po jeho priamu implementáciu, platnosť aj účinnosť trval tri mesiace. Trošička sa spoločenské rámce a sociálne modely zatriasli, ale vysporiadali sa s tým raz a navždy a platí tam odvtedy všeobecný zákaz fajčenia, ak to môžem preniesť na naše pomery v zariadeniach spoločného stravovania, vo verejných priestoroch a podobne.
Čiže skúsim ten pohľad aj trošku z podnikateľského uhla pohľadu a tu je ten konflikt záujmov, keďže vlastním dve prevádzky, ktoré sú zariadeniami spoločného stravovania, a kde je a bolo nejakým spôsobom umožnené fajčiť. A jedno zrovna a obe sú nie v tých istých podmienkach. Jedno je v súkromnom priestore mimo obchodného centra, druhé priamo v obchodnom dome alebo teda v nákupnom centre. A zdalo sa mi, že pôvodný návrh, predtým než v článku 1 bode 8 § 7 prišlo spoločne, teda prišlo cez výbor pozmeňujúci návrh, že vytvárame opäť nejaké nevyrovnané prostredie alebo nevyrovnané podmienky pre majiteľov takýchto zariadení v, mimo obchodných centier a v obchodných centrách. Išlo o to, že odrazu by fajčenie bez následných úprav, po prijatí tejto právnej úpravy, mohlo zostať mimo obchodných priestorov a tam, kde sú a boli a kde k tejto zmene museli pristúpiť v horizonte pred dvomi rokmi približne, čiže museli vynaložiť obrovské finančné prostriedky na to, aby urobili reálne oddelenie svojich prevádzok od spoločných priestorov, museli vybudovať klimatizačné zariadenia, vzduchotechniku a iné úpravy, ktoré sa v korunách rátali do niekoľko miliónov korún. Nemali ani možnosť zarobiť na to, aby tieto investície zaplatili. A preto ja oceňujem teda ten návrh, ktorý čítam v spoločnej správe, ak by nebol v spoločnej správe, bol by som ho predkladal ja, aby sme pri zavádzaní tohoto pravidla pozreli alebo mali na zreteli, myslím, že to bola aj pripomienka z odboru legislatívy, na zreteli to, že niekomu tu vznikli finančné prostriedky, finančné náklady. Prečo sa tak stalo? Lebo sme boli opäť polovičatí. Kolegovia z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností predložili podľa mňa, napriek tomu, že som teda fajčiar a že takéto prevádzky vlastním, si myslím, že toto by bola cesta, aby sme raz a navždy prijali jednotné pravidlo, ak teda svetový trend, európsky trend je, aby boli fajčiari zo zariadení spoločného stravovania, verejných vylúčení, tak ho prijmime raz a navždy, pripravme nejakú dostatočnú preklenovaciu lehotu. Myslím, že kolegovia navrhujú od 1. 1. 2015 a môže sa podnikateľský svet, verejnosť, všetci dotknutí pripraviť na to, aby k zákazu fajčenia alebo vylúčení fajčiarov z týchto priestorov verejného, zariadení verejného stravovania prišlo raz a navždy a máme to vyriešené.
Preto čiže ako keby ten, tá poloha mala dva rozmery. To znamená, nevytvárajme stále nejaké, nejakými polovičatými zásahmi do týchto parametrov to, aby niekto získaval neoprávnenú výhodu, že fajčiari sa budú grupovať v tých prevádzkach, kde im to umožníme, a tie ostatné prevádzky zostanú bez toho, aby tam chodiť mohli alebo zostávať. A tým pádom robíme konkurenčnú výhodu neoprávnenú, možno neúmyselne v podnikateľskom svete, kam by sme nemali ísť.
Jednotné pravidlo pre všetkých s nejakou nábehovou dobou je jedno riešenie alebo potom, keď to teda pre účely tejto novely a vnímajúc asi tie nálady, ktoré sú ohľadom tohto, vyrovnajme podmienky ľudí mimo nákupných centier a v nákupných centrách, ak sú oddelení. Tu chcem povedať, nehovorím o takzvaných, nazvem ich v tých kaviarňach, ktoré sú v chodbách a foyer tých nákupných stredísk a nie sú stavebne oddelené a môže tam prísť do kontaktu okoloidúcich s fajčiarskym dymom, tam súhlasím s tým, aby pravidlo vylúčenia fajčenia bolo zavedené.
K pozmeňovaciemu návrhu, ktorého som spolupredkladateľ, a predkladal ho pán poslanec Chren, som veľkým zástancom toho, aby akýkoľvek prostriedok, ktorý pomôže ľuďom a fajčiarom zbaviť sa tohoto zlozvyku, v tomto prípade to bolo myslím namierené na umožnenie používania takzvanej elektronickej cigarety v priestoroch spoločného stravovania, tak ak by sme tento moment ponechali, tak myslím si, že sa nikomu nestane. Samotným fajčiarom to pomôže, sú na to nejaké výskumy, aby sme ich teda nevynášali. Môže tu byť nejaký prechodný moment k tomu, aby sa tohoto neblahého zlozvyku zbavili.
Čiže ak by som to zhrnul, oceňujem to, že na výbor, predmetný výbor prijal teda do spoločnej správy to, aby sa odstránila, aby sa odstránila nevyrovnaná pozícia medzi kaviarňami, ak to tak mám pracovne nazvať v nákupných centrách a mimo nich. A ak to teda plénum a prihováram sa za to, aby toto plénum schválilo. A ak by prešiel aj pozmeňujúci návrh, aby od 1. 1. 2015 od mojich kolegov z klubu prešiel, že by sme zaviedli takzvaný absolútny zákaz fajčenia v týchto zariadeniach, obe tieto iniciatívy vítam a poprosím vás aj o podporu toho, aby závislí ľudia od nikotínu, ktorí sa rozhodli bojovať s týmto zlozvykom spôsobom používania elektronickej cigarety alebo nejakej náhrady, neboli vylúčení z týchto priestorov, ale aby svoj bol proti tomuto zlozvyku zvládli a prosím o podporu poslaneckého pozmeňovacieho návrhu, ktorý tu predložil pán poslanec Chren, rovnako.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela poďakovať pánovi kolegovi Viskupičovi. Vážim si na ňom to, že napriek tomu, že je pomerne tuhý fajčiar, si myslím, a že má takého prevádzky, sa dokáže nad toto povzniesť a dokáže sa s nadhľadom pozrieť na takýto návrh zákona a že dokonca si vie predstaviť, že by sa nefajčilo v žiadnych zariadeniach, kde sa podávajú, čo i len nápoje. Takže to si veľmi, veľmi na ňom cením, a teda ďakujem mu za to, že vystúpil a vyjadril tento svoj názor.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, hneď na úvod poviem, že podporujem vládny návrh zákona o ochrane nefajčiarov a podporujem aj pozmeňovacie návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, ale aj všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané v pléne. Takže mám pomerne jednoduchú úlohu. Napriek tomu cítim potrebu hovoriť ešte o problematike, o ktorej sme hovorili v súvislosti s prvým čítaním tohto vládneho návrhu zákona na ostatnej schôdzi. Možno keď sa pamätáte, som podával spolu s kolegom Jozefom Mikušom poslanecký návrh zákona o ochrane nefajčiarov, kde sme chceli riešiť podobný problém, aký rieši tento návrh zákona. Ten rieši zákaz fajčenia v hypermarketoch a my sme chceli riešiť zákaz fajčenia v spoločných priestoroch bytových domov.
Tak ako som avizoval na ostatnej schôdzi Národnej rady, pokúsil som sa v podstate náš poslanecký návrh zákona, ktorý v prvom čítaní nedostal dostatočnú podporu v pléne Národnej rady, predložiť formou pozmeňujúceho návrhu. Išlo nám o to a budem o tom chvíľu hovoriť, aby som možno ozrejmil túto problematiku. Predsa len ako už dneska hovoril pán profesor Osuský, opakovanie je matka múdrosti, tak to predsa len krátko zopakujem.
Ide o to, že v bytovom dome sa spoločenstvo vlastníkov bytov, resp. obec, ak ide o nájomný dom, resp. bytové družstvo, ak ide o dom, ktorý patrí bytovému družstvu, môžu dohodnúť, že v spoločných priestoroch obytného domu sa jednoducho nebude fajčiť. To môžu urobiť aj dneska. Bytová schôdza, domová schôdza tak rozhodne, že nebude sa tam fajčiť alebo obec rozhodne, že v týchto nájomných domoch sa v spoločných priestoroch nebude fajčiť. Niekde aj to vidíte, v spoločných priestoroch na chodbách, pivniciach, že je tabuľka Zákaz fajčenia. Problém ale, že keď sa tak rozhodnú vlastníci domu, resp. bytov v tomto dome, ale zároveň aj domu, lebo spoločné priestory sú väčšinou vlastníkmi v určitom pomere vlastníkov týchto bytov, tak je veľmi ťažko vymožiteľné právo tohto zákazu fajčenia v spoločných priestoroch.
Náš pôvodne poslanecký návrh zákona a potom pozmeňovací návrh je o tom, aby v okamihu, keď sa vlastníci bytov rozhodnú, že v spoločných priestoroch je zákaz fajčenia, aby sa tento zákaz dostal pod jurisdikciu zákona o ochrane nefajčiarov. To znamená, aby tento zákaz mohol byť kontrolovaný a mohol byť sankcionovateľný, aby mohla skontrolovať v prípade potreby obecná polícia alebo štátna polícia dodržiavanie tohto zákazu, aby mohla udeliť pokutu. To je celé.
Skrátka, chceli sme ochranu nefajčiarov v spoločných priestoroch bytových domov dostať do súladu so zákonom o ochrane nefajčiarov, resp. dostať ju pod ochranu nefajčiarov, ktorú obsahuje zákon o ochrane nefajčiarov.
Je to problematický návrh, uvedomujem si to. Ministerstvo zdravotníctva, a to si teda veľmi vážim, tak ako avizovala pani ministerka, vypracovalo k tomu právnu analýzu, v ktorej sa píše, že "spoločné časti bytov a spoločné zariadenia bytov sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zakázať fajčenie v spoločných častiach bytového domu a v spoločných zariadeniach bytového domu formou zákonného zákazu ex lege, hoc podmieneného súhlasom subjektov uvedených v navrhovanom § 7 ods. 4 písm. a) až c) zákona", teda vlastníkov bytov, "je odklonením od charakteru zákona 377/2004 Z. z., ktorý je verejnoprávnym predpisom, a od občianskeho súdneho konania, ktorý sa uplatňuje napríklad aj v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov."
Takže aby som, právny jazyk je vždy potrebné preložiť do slovenského jazyka, aspoň minimálne pre mňa, aby som tomu rozumel, tak ja to teraz pokúsim preložiť do slovenčiny. Skrátka, keď sme chceli naším poslaneckým návrhom a potom pozmeňovacím návrhom to presadiť, že keď vlastníci bytových domov rozhodnú o zákaze fajčenia v týchto priestoroch bytových domov, tak sa tento zákaz automaticky podriaďuje režimu zákona o ochrane nefajčiarov a obecná polícia alebo Policajný zbor môže to skontrolovať a dať tam pokutu tomu, kto tento zákaz porušuje. Tak názor právnikov alebo právnej analýzy ministerstva zdravotníctva hovorí o tom, že to jednoducho nejde, pretože spoločné priestory sú v určitom podieli vlastníctvom vlastníkov bytov a polícia a obecná polícia nemôže zasahovať v osobnom vlastníctve, lebo je tam právny problém, aby v niečom, čo patrí vám, vás polícia pokutovala. Asi tak by som to veľmi jednoducho, lepšie to neviem vysvetliť, preložil do slovenského jazyka.
No, ja som o tom trošku diskutoval aj s ľuďmi, ktorých sa to bezprostredne týka, vlastníkov bytov v týchto bytoch, ktoré majú v osobnom vlastníctve. Veľký problém je to v obciach a mestách, ktoré majú nájomné domy, kde väčšinou bývajú nájomníci, ktorí sú povedzme viac odolní voči rôznym zákazom a menej tolerantní voči svojim susedom. Mám obrovské množstvo mailov, kde sa naozaj sťažujú predovšetkým rodiny s deťmi s tým, že viete, nie je veľmi príjemné, keď dneska hovoríme o pozmeňujúcom návrhu, pani poslankyňa, aby 5 metrov od vstupu do hypermarketu sa nefajčilo, keď vám niekto bude fajčiť pred dverami vášho bytu, lebo je v spoločných priestoroch, a odhadzovať vám tam špaky a budete tam mať popol. A neviete urobiť nič, aj keď je na chodbe tabuľka Zákaz fajčiť, lebo bytová schôdza, schôdza vlastníkov bytov to schválila.
Na druhej strane rozumiem právnej analýze, že teraz ako zavoláte tam políciu a tá tam vášmu susedovi, ktorý vlastne tiež má podiel v spoločných priestoroch vlastnícky, dá pokutu, tak ako vlastne tam príde, keď je zavretá brána a tak ďalej. Čiže dá sa nájsť, samozrejme, množstvo výhovoriek.
Chcem to ukončiť veľmi jednoducho. Nepodávam tento pozmeňujúci návrh, keďže viem, že zrejme neprejde v pléne Národnej rady aj z dôvodu týchto právnych, právnych výhrad voči tomuto návrhu. Každopádne, ale chcem poprosiť pani ministerku v tejto chvíli, aj v tých intenciách, ako sa vyjadril pán štátny tajomník na výbore pre zdravotníctvo, aj na hospodárskom výbore, že veď viete o tomto probléme a snažíte sa hľadať riešenie. Tak naozaj vás chcem poprosiť, hľadajme to riešenie. Hľadajme to riešenie. Ja sa tiež pokúsim poradiť ešte s právnikmi.
Ja som dneska ináč počul také veľmi zaujímavé prirovnanie, že, no viete, no v spoločných priestoroch bytových domov nie je možné uplatniť zákon o ochrane nefajčiarov. Ale to máte podobné ako v reštaurácii, kde je súkromný majiteľ reštaurácie, je to v jeho vlastnom priestore, tá reštaurácia a vy mu poviete, že sa tam nesmie fajčiť, ani on sám si nemôže zapáliť vo vlastnej reštaurácii, ktorú vlastní. To je podobné. Uvedomujem si, že reštaurácia je v inom režime a že je vydávané nejaké povolenie na jej prevádzkovanie a že v zmysle zákona o ochrane nefajčiarov je reštaurácia vnímaná ako verejný priestor alebo verejná budova, kde teda dochádza ku kontaktu veľkého množstva verejnosti. Tomu ja rozumiem. Ale tak kacírsky navrhujem, že skúsme sa aj na spoločné priestory bytových domov pozerať skôr optikou, že ide o verejné priestranstvo alebo o priestor vo verejnej budove, kde chodí a prichádza do kontaktu s fajčením aj verejnosť, nefajčiarska verejnosť.
Dovoľte mi ešte k tomuto vládnemu návrhu zákona možno povedať toľko, že keď prišiel, mal moju podporu, páči sa mi zákaz fajčenia v hypermarketoch. Treba povedať, že spoločná správa, ja to tu poviem, lebo to neodznelo zatiaľ v rozprave, zmierňuje tento návrh zákona. Pozmeňovací návrh č. 1 a 2 zo spoločnej správy zmierňujú pôvodný zámer navrhovateľa, a to v tom zmysle, že pôvodný zámer bol zákaz fajčenia v hypermarketoch s výnimkou na to určených špeciálnych miestností - fajčiarní. Ak prejdú pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy č. 1 a č. 2, bude to znamenať, že aj v zariadení spoločného stravovania, ktoré je v hypermarkete, ak máte oddelenú miestnosť pre fajčiarov alebo priestor rozdelený pre fajčiarov a nefajčiarov, tak v priestore oddelenom stavebne pre nefajčiarov, pre fajčiarov bude môcť, budú môcť osoby fajčiť. Čiže z pohľadu pôvodného návrhu je to zmiernenie.
Na druhej strane uvedomujem si aj to, myslím, že to tu aj odznelo už v rozprave, že je veľmi ťažké po tom riešiť problém, že máte reštauráciu v hypermarkete, kde máte úplný zákaz fajčenia a päť metrov pred hypermarketom, kde bude platiť iné ustanovenie zákona o ochrane nefajčiarov. A tam, keď si niekto oddelí stavebne fajčiarsku a nefajčiarsku časť, tak vo fajčiarskej časti sa bude môcť fajčiť. No ako k tomu príde ten druhý podnikateľ v hypermarkete, že bude diskriminovaný? Rozumiem tomu, a preto by som sa prihovoril za pozmeňujúci návrh pani poslankyne Horváthovej, tá to rieši elegantne. Proste nikde a vybavené.
Európsky trend je o sprísňovaní ochrany nefajčiarov a či sa nám to, dámy a páni, páči alebo nepáči, skôr či neskôr sa dostaneme aj na Slovensku k tomu, že keď už dneska ma označili niektorí za Nostradama, tak pokračujem ďalej, ide mi to dobre. Dostaneme sa skôr či neskôr k tomu, že v zariadeniach spoločného stravovania bude jednoducho zákaz fajčenia. A myslím si, že sa dostaneme aj k tomu, že päť metrov od vstupu do verejnej budovy alebo do zariadeniach spoločného stravovania sa nebude môcť fajčiť, tak ako je to napríklad v susednom Maďarsku. Stačí sa tam pozrieť, ako fungujú letné terasy. Je to celoeurópsky trend. Aj keď viem, že vždy sa ochrana nefajčiarov v slovenskej legislatíve robila krok za krokom, vždy to išlo pomaly, pretože hlasovanie o tomto zákone a o jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nikdy nefunguje na politickom princípe, ani na princípe vláda a opozícia, ale tá deliaca čiara prechádza parlamentom skôr niekde na úrovni fajčiari a nefajčiari.
Ja len verím, že dnes sa nám podarí schváliť tento zákon o ochrane nefajčiarov, lebo určite, keď prejdú aj pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy, ktoré zmierňujú pôvodný vládny návrh zákona, určite môžem tvrdiť, že schválený zákon sprísni ochranu nefajčiarov na Slovensku. A to je dobré a spoločensky potrebné. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela poďakovať pánovi poslancovi Novotnému. Plne sa stotožňujem so všetkým, čo vlastne povedal. A páči sa mi aj, že nejde hlavou proti múru a nepodáva opäť pozmeňovací návrh, že vie uznať, že tie legislatívne problémy tam sú a že teda sklonil hlavu pred tou analýzou, a teda že sa budeme snažiť možno spolu nájsť nejaké spoločné riešenie, ako zabrániť fajčeniu aj práve v spoločných priestoroch bytových domov, ktoré teda aj mňa dosť značne ruší.
Poslanci klubu OĽaNO takmer jednohlasne podporili váš pozmeňovací návrh. Keby ste podali dnes, podporíme ho znova alebo ja osobne, teda za seba môžem povedať, že určite s tým, že chcela by som ešte vyjadriť, čo ešte mňa dosť hnevá hlavne počas týchto letných mesiacov je, keď niekto fajčí na balkóne a ja, môže to byť, nemusí to byť tesne podo mnou vo vedľajšom balkóne, prakticky nemáme šancu sa brániť. Nemáme šancu otvoriť okná v lete, pretože vám ten dym ide priamo nasáva do izby. Toto v podstate nie je nijako riešiteľné, ale tiež by to stále možno za úvahu, akou možnosťou sa človek, ktorý nefajčí môže tomuto, tomuto brániť. Ďakujem veľmi pekne.