19. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel teda vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol predložený a uvedený pánom poslancom Petrákom. Samozrejme, s predloženým pozmeňujúcim návrhom sa stotožňujem. Dovolím si poukázať na to, že v podstate inštitút takzvaného, v úvodzovkách, prílepku je zakotvený v rokovacom poriadku teda Národnej rady Slovenskej republiky už dlhé roky. A myslím si, že v určitých prípadoch, ako bol, aký je pri týchto maturitách, myslím si, že sme tu pre ľudí a kvôli ľuďom, je vhodné aj tento inštitút využiť, aby sa pomohlo tisíckam alebo stovkám mladých ľudí, ktorí to teda potrebujú, čo sa týka tých maturít. Ďalej by som chcel uviesť ešte krátko, ďakujem všetkým za vystúpenia, za konštruktívne pripomienky. Dovolím si dať taký odkaz pre mnohých otcov, ktorí boli nahnevaní a proste posielali mi teda zopár výhražných e-mailov a poškriabali mi auto, že výživné sa neplatí preto, aby sa otcovia mohli stretávať s deťmi, samozrejme, je to problém, keď sa nemôžu stretávať s deťmi, ale to treba riešiť iným spôsobom. Výživné sa platí preto, aby boli pokryté základné potreby dieťaťa alebo vyživovanej osoby.
Čiže ide o to, aby to dieťa mohlo v kľude žiť a malo aspoň takú životnú úroveň ako ten jeho rodič. Chcel by som týmto takto od tohto pultu ešte poďakovať za odbornú diskusiu všetkým kolegom v ústavnoprávnom výbore, taktiež Róbertovi Madejovi, ktorý viedol s nami predkladateľmi niekoľkohodinovú odbornú debatu a taktiež potom jeho konštruktívne pripomienky sa premietli aj do toho pozmeňujúceho návrhu. Zároveň by som chcel poďakovať aj všetkým v minulosti spomenutým osobám, ktoré bojovali a bojujú za práva vyživovaných detí alebo osôb, taktiež chcem poďakovať tomu chlapcovi, ktorý mal tú odvahu na Detskej univerzite obrátiť sa s touto otázkou na ministra Kaliňáka, a zároveň chcem poďakovať pánovi ministrovi Kaliňákovi, že nás poslancov predkladateľov práve on upozornil na tento problém.
Toľko z mojej strany, zároveň chcem dať výzvu, aby všetky ženy a ľudia, ktorí sa starajú o deti a vyživované osoby, aby v tom vytrvali a aby teda sa nedali odradiť problémami, ktoré ako výživné ako inštitút mnohé má. A toto je iba čiastkové riešenie, aby sa týmto ľuďom, ktorí to potrebujú, pomohlo. A strana SMER chce teda aj naďalej pomáhať.
Ďakujem.

Keby som nevidel, že, že to je dôsledkom normálneho behu parlamentu, tak by som povedal, že je to konšpiračná teória toto. Opäť tento zákon, ktorý má byť neviditeľný, prejednávame 18.48, opäť... (Hlas z pléna.) ...ja nevravím, že, ja nevravím, že je tam úmysel, iba by som, iba by som povedal, by som sa nedivil niekomu, kto by tam úmysel videl, tak.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v piatok popoludní, keď už väčšina verejnosti odvrátila svoj zrak od rokovania v Národnej rade, sme sa dostali k tomuto zákonu, ktorý som vtedy nazval vyvlastňovaním bez verejnej diskusie. Už vtedy som hovoril hlavné dôvody, prečo túto novelu nemôžeme ako strana SaS podporiť. Rád by som zacitoval teda článok 20 odsek 4 ústavy: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
V novele sa uvádza, že bude možné vyvlastniť aj v prípade, po novom, ak by šlo o realizáciu alebo uskutočnenie stavby, prostredníctvom ktorej sa vytvorí aspoň 300 pracovných miest. Uznávam, že v momente, keď máme 400-tisíc nezamestnaných na Slovensku, to môže znieť ako ľúbivé ospravedlnenie toho, že chceme siahnuť na súkromný majetok nejakého človeka. Ale sám seba sa pýtam: Je 300 nových pracovných miest naozaj tak vysokým verejným záujmom, aby sme kvôli nemu museli šliapať po ústave?
Ona, tá ústava, samozrejme hovorí, že je to možné, ale musí tam byť naozaj vážny dôvod. Ja som presvedčený o tom, že 300 nových pracovných miest tak veľkým verejným záujmom nie je. A ako dlho vlastne bude potrebné udržať takýchto 300 pracovných miest? Mesiac, dva, rok, ako dlho bude musieť takýto investor, ktorému štátostrana uľahčí prístup k majetku cudzích ľudí, udržať týchto, ako dlho bude musieť udržať týchto 300 pracovných miest na to, aby to bolo opodstatnené?
A čo sa stane, keď takýto investor nám skrachuje, alebo ide do bankrotu, alebo jednoducho nebude môcť podnikať, alebo počet tých pracovných miest nám v priebehu dvoch mesiacov klesne na 200? Potom sa budeme ospravedlňovať tým ľuďom, ktorým siahneme na majetok, ktorým ho vyvlastníme kvôli tejto veľkej strategickej stavbe?
Budeme mať nejakého investora, on sa nám zaručí, že zamestná 301 ľudí. Okej, bude sa môcť vyvlastňovať, ale trh je neúprosný, aj takéhoto investora, takéhoto podnikateľa môže z toho trhu niekto vytlačiť. Ako sa budeme správať potom k ľuďom, ktorí boli, ktorých majetok bol predmetom vyvlastnenia, a ako budeme zdôvodňovať ten veľký verejný záujem, ktorý vkladajú vlastne poslanci do svojej novely zákona? Uvažujeme vôbec nad tým, ako závažná novela toto je pre obyvateľov Slovenska, teda hlavne pre tých, ktorí vlastnia majetok, ktorý by mohol byť predmetom zálusku nejakého investora alebo finančného donora našej najväčšej politickej strany? Obávam sa, že tak, ako som to povedal už v piatok, niekde čaká investor, kamarát, kmotor, ktorý už má svoj plán, ktorý už vie, čo chce dosiahnuť, a jediné, čo mu stojí v ceste, je, že to chce spáchať na majetku niekoho iného. Takto závažný zásah do vlastníckych práv v podobe novelizácie stavebného zákona, ale aj zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, by ale naozaj mala predkladať vláda. Mal by tam byť mesiac pripomienkového konania, mali by sa k tomu vyjadriť odborníci, mala by mať možnosť vyjadriť sa k tomu verejnosť, odborná verejnosť, ale aj laická verejnosť, lebo nejaký majetok má obrovské množstvo ľudí na Slovensku, aj čo sa týka pôdy. A nie ako dnes, že opäť chvíľku pred siedmou, keď jediní novinári, ktorí majú ešte možnosť sledovať toto dianie, sú tí chudáci z agentúr, ktorí tu naozaj musia sedieť až do siedmej, a opäť to bude jedna malá správička v sekcii domáce. A ak sa toto podarí zajtra znovu, že celý deň sa bude ťahať tá veľká správa ministra školstva a niekde pred siedmou dokončíme tú rozpravu, tak táto novela prejde parlamentom nepovšimnutá.
Hovorí sa o tom, že je to pripravené vlastne pre budovanie ropovodu cez Žitný ostrov. Nie som si istý, že je to šité na tento projekt, pretože v podstate vyvlastňovať pre účely stavby ropovodu je možné už za súčasných podmienok, ten zákon ráta s tým, že ak sa niekde má stavať strategicky významné potrubie na vedenie napr. ropy, tak je možné vyvlastňovať už dnes, a preto si myslím, že toto o ropovode nie je. Áno, súhlasím, aj vyvlastňovanie pre ropovod, ktorý by mal ísť cez Žitný ostrov alebo akoukoľvek inou trasou, je dôležitá téma a treba hovoriť o tom, či je to dostatočne veľký dôvod na to, aby sa niekomu siahlo na majetok, ale nemyslím si, že je predmetom tohto zákona. Myslím si, že keď tento zákon prejde, tak tá veľká ryba vypláva až potom.
Ešte raz vysvetlím, § 108 stavebného zákona hovorí o tom, že na aké účely je možné vyvlastňovať. Sú tam spomenuté aj významné investície, ktorými sú podľa súčasného právneho stavu aj stavby, ktoré sú určené na výrobu, výskum a vývoj. Podľa novely zákona, ktorá definuje tieto významné investície, však už významnou investíciou bude akákoľvek stavba, to znamená, že bude stačiť, ak pri výstavbe akejkoľvek stavby zamestná aspoň 300 ľudí a bude možné bez problémov vyvlastňovať.
Potom je tu ďalšia otázka. Tých 300 ľudí stačí zamestnať na to, aby sme tu búdu postavili, alebo v nej budú pracovať? Lebo zamestnať 300 ľudí na postavenie búdy, to nie je ťažké, každá veľká búda potrebuje 300 ľudí a keď ich bude 280, tak tých 20 tam ešte naženieme, aby zaviedli káble. Toto stačí na to, aby sme vyvlastňovali cudzí majetok? Ja si myslím, že nie.
Opäť zopakujem, určite je potrebné urýchľovať procesy, ktoré vedú k tomu, aby sa dobudovala infraštruktúra na Slovensku, ale vládna strana SMER napriek tomu, že už raz dostala po prstoch od Ústavného súdu, to ide skúšať znovu. Uvoľňujú sa podmienky pre vyvlastňovanie a opäť rozmýšľame spôsobom z 50. - 60. rokov minulého storočia, že keď ide o veľkú vec pre nás všetkých a možno pre niektorých viacej, tak súkromný majetok toľko nezaváži, vtedy žiaden súkromný majetok nebol, teraz ho máme, treba s tým nejakým spôsobom bojovať.
Čo považujem za vrcholne nekorektné voči verejnosti, ktorá sleduje predkladané zákony, je, že v dôvodovej správe nikde nie je napísané, čo sa doplnením novej definície stavby v skutočnosti môže stať. Je nekorektné, aby sme my museli čítať to, čo je medzi riadkami v dôvodových správach, a následne na to museli upozorňovať v rozprave v parlamente. Áno, je to práca opozície, ale poctivý predkladateľ zákona do dôvodovej správy píše, čo ním chce dosiahnuť a ak chce zjednodušiť vyvlastňovanie, tak to tam má napísať.
Takže aby som to, takže aby som to zhrnul, opäť krátko pred siedmou tu máme zákon, ktorý môže významným spôsobom posunúť hranice chápania práva na súkromné vlastníctvo, ktoré významným spôsobom posúva možnosti štátu na to, aby na súkromné vlastníctvo mohli štátni úradníci alebo vláda siahnuť.
Pán predkladateľ mi minule povedal: Ale však to musí schváliť vláda. No tak to je perfektná záruka! Vláda, ktorú máme dnes pri moci, je presne z tých, ktorá hľadí na to, aby každý súkromný majetok bol ochránený, to sa mi bude lepšie spávať!
Ak som ten procedurálny návrh ešte nedal, tak ho dám teraz, ak som ho už dal, tak ho zopakujem, tento zákon treba vrátiť na prepracovanie a nemal by ho prepracovať, áno, (Reakcia spravodajcu.) tým pádom teraz dávam druhý procedurálny návrh, vrátiť ho na prepracovanie. Ale nemal by ho prepracovať predkladateľ, nemal by ho prepracovať pán kolega Kondrót, mala by ho prepracovať vláda, mala by ho predložiť vláda, mala by ho dať do riadneho pripomienkového konania a mali by sme o ňom hovoriť ako o zásadnej zmene, ktorá upravuje vzťah štátu, jeho možností a ľudí vlastniacich majetok.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, no musím povedať, že tento zákon, alebo tento návrh nie je len o tom, ako ideme obmedziť vlastnícke práva a ich vyvlastnenie, ale tento zákon priamo navádza, ako vylúčiť verejnosť z celého procesu, pretože verejnosť sa má možnosť podieľať pri schvaľovaní územného plánu. Pri takejto investícii do územného plánu už mesto ani vyšší územný celok nebude môcť hovoriť, nebude treba čakať na to, že sa to tam dopracuje, ale vláda rozhodne, že cez Petržalku, cez najhustejšie obývanú časť mesta Bratislavy, pôjde ropovod do Schwechatu, tak to tam pôjde. Čo po tom, keď to náhodou raz buchne a pol Petržalky bude v ťahu?
Ak, takýto prístup zo strany vlády je len pokrytectvom a obchádzaním pripomienkového konania a práva verejnosti, aby sa mohli vyjadrovať k veciam, ktoré sa aj ich dotýkajú. Nad rámec, v plnej miere s tebou súhlasím, že tento návrh by mal byť stiahnutý a táto Národná rada by nemala pokračovať v prerokovaní tohto návrhu zákona, pretože je zlý a ide proti záujmom občanov Slovenskej republiky a proti záujmom Slovenskej republiky ako takej, pretože do dnešného dňa nepreukázali záujemcovia výstavby ropovodu do Schwechatu, že je to ekonomicky prínosné a Slovenská republika bude mať z toho ekonomický úžitok.
Už za vlády Ivety Radičovej sme chceli, aby predložili ekonomickú analýzu návratnosti a záväzok rakúskej strany, že budú odoberať a budú platiť za tento ropovod. Toto je len o biznise a vláda aj minulý rok rozhodla o tom, že áno, môžu utrácať peniaze Slovenskej republiky na tento projekt namiesto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, vypočul som si opäť akúsi obrovskú znôšku hlúpostí. Vy ste tento zákon asi nečítali, lebo hovoríte o nejakom úplne inom zákone.
Po prvé, toto je zákon platný od roku 1999, platí 14 rokov. Posledná novelizácia bola v roku 2005, bola v roku 2004 a 2005, čiže osem rokov platí tento zákon. V zákone sa hovorí, v starom zákone, v platnom zákone sa hovorí, že musia to byť, "finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie sú najmenej 1 mld.", my hovoríme 3 mld., "je národohospodársky významná", to tam je aj zopakované v našom návrhu, "vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla", to tam je a pridávame "minimálne 300 nových pracovných miest".
Neviem, kde ste zobrali, že stačí pri výstavbe mať 300 ľudí, ktorí sa tam budú motať okolo dvoch bagrov, to tam nikde nie je. V písmenku b je napísané, že jej realizáciou, uskutočnením, že uskutočnením tejto investície, pán kolega Poliačik, uskutočnením, sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest. Nemáme problém tam dať trvalo udržateľných alebo minimálne päť rokov, to tam kľudne môžeme v druhom čítaní doplniť, nemám s tým problém, ja v tom nevidím žiadnu habaďúru. Je to národohospodársky významná, čiže oproti tomu, čo platilo 13 rokov, čo vás netrápilo, alebo minimálne posledných 8 rokov, zdvíhame z miliardy na tri miliardy, pridávame 300, vytvárame 300, môže byť 400, môže byť 500, tak ja sa vôbec tomu nebránim, hej, toto bol takýto návrh. A môžeme tam kľudne pridať, že to ale nie je tak, že bude počas výstavby, jej uskutočnením sa vytvorí minimálne 300 a vláda o nej rozhodla. To isté, čo je v starom zákone, sme to precizovali a pritvrdili sme podmienky. Vypustili sme odtiaľ, že to musí byť pre výskum a vývoj, pretože za posledné roky sa žiadna miliarda do výskumu nenaliala a tri sa nenalejú už vôbec. Povedzte mi, koľko investícií za posledných osem rokov išlo za miliardu do tohto, to je tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Toto je presne tá diskusia, ktorá mala byť, pán kolega, predmetom toho pripomienkového konania, ktorá nemá prebiehať tu teraz o siedmej, ale ktorá mala prebiehať ešte na úrovni vlády, keby ho bola predložila tento zákon do Národnej rady. Pretože to, že či to má byť miliarda, tri miliardy, 300 zamestnancov, či pri stavbe, alebo u trvalo udržateľných, to sú tak dôležité veci, že o tom nemáme sa rozprávať my tu teraz, aj keď už musíme, o tom má odborná verejnosť diskutovať na portáli Úradu vlády. Tam sa má hovoriť o tom, čo je naozaj tak dôležité, tam sa má hovoriť o tom, či vývoj a výskum by mali zostať v tom zákone, alebo nie. Tam sa má hovoriť o tom, či tri miliardy je tá správna hranica, to nemôžete vy tu teraz len tak povedať, ale však tak dobre dáme 500, dáme 600. Nemôžeme tu z brucha hádzať miliardové sumy a zahrávať sa s tým, že kde je hranica na to, aby sa mohli vyvlastňovať majetky slovenských občanov, to je jednoducho nonsens. (Reakcia z pléna.)
Upravuje podmienky, upravuje podmienky, ktoré umožňujú vyvlastňovanie a mení ich a ja viem, že ten zákon doteraz nejakým spôsobom platil, ale každá jeho zmena je natoľko citlivým zásahom do legislatívy Slovenskej republiky, že jednoducho nemá prechádzať takto poza kríčky, poza búčky, päť minút pred ukončením rokovania. Ja viem, že vy tam nič takého zlého nevidíte, ale to zlé uvidíme, keď opäť rozhodne Ústavný súd o tom, že vyvlastňovanie neprebehlo tak, ako to hovorí ústava, a opäť sa budeme ospravedlňovať občanom tejto republiky, že im niekto siahol na majetok.
Ďakujem.

Dobré ráno prajem a dobrý deň súčasne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som urobil krátke úvodné slovo k Správe o stave školstva na Slovensku, pretože celý materiál máte k dispozícií, ale dovoľte mi pár úvodných myšlienok.
Účelom tohto materiálu, tejto správy je samozrejme popísať aktuálny stav, v akom sa nachádza tak regionálne, ako aj vysoké školstvo na Slovensku. Podobne navrhnúť, vychádzajúc z toho, hovorím o návrhu, nehovorím o definitíve súboru opatrení na podporu jeho ďalšieho rozvoja; spolu sa navrhuje 22 systémových krokov pre ďalší rozvoj regionálneho školstva a 22 systémových krokov pre ďalší rozvoj vysokého školstva. Správa je koncipovaná, ako bolo to niekoľkokrát už konštatované, v strednodobom výhľade tak, ako väčšina materiálov, ktoré sú predkladané, či už v Európskej únii alebo na Slovensku, na roky 2013 až rok 2020.
Samozrejme sú to návrhy, pretože tento materiál je určený na diskusiu, na verejnú diskusiu, ktorá je otvorená do 30. 6. Pristúpili sme k tomu podobne ako moji kolegovia v Českej republike.
Popis systémových krokov pre obe oblasti začína časťou vo financovaní. Správa samozrejme pokladá otázku financovania za kľúčovú pre ďalší rozvoj školstva. Zdôrazňuje nutnosť zvýšiť efektívnosť využívania, samozrejme, finančných prostriedkov v školstve. Súčasne však konštatuje, že bez zvýšenia objemu finančných prostriedkov do školstva v tomto horizonte je jeho ďalší rozvoj veľmi problematický. Na túto skutočnosť samozrejme, ako je to aj v správe uvedené, upozorňuje aj správa OECD, osobitne ekonomický prehľad, ktorý bol publikovaný v Slovenskej republike v roku 2012. A samozrejme vyplýva to aj z mojich rokovaní s generálnym tajomníkom Angelom Gurriom OECD v Paríži, že samozrejme na jednej strane sa hovorí o 50-percentnom navýšení zdrojov do systému školstva, tak na regionálnom, ako aj vysokom školstve, a na druhej strane sa hovorí, že 40 % by sa malo nájsť v istej oblasti zefektívnenia finančných prostriedkov, racionalizácie a toho čarovného slovíčka, ktoré je rôzne vysvetľované, optimalizácie.
Na to, aby Slovensko dosiahlo priemernú úroveň verejných výdavkov krajín OECD do školstva do roku 2020 je potrebné postupne zvyšovať objem verejných výdavkov tak, ako je to uvedené, tak do regionálneho, ako aj do vysokého školstva. A keď si zoberieme tie úspešné krajiny, tak ten proces bol ďaleko k tomuto číslu dlhší. Keď zoberiem len tú krajinu, ktorá sa často cituje, Fínsko, táto zmena sa začala uskutočňovať v roku 1970, a najmä po roku 1990 až do roku 2013 prichádzalo k výraznému zvýšeniu v tomto horizonte takmer viac ako 20 rokov, finančných prostriedkov do školstva ako strategickej oblasti a priority pre rozvoj Fínskej republiky. Podobné je to aj z našej strany a hľadáme možnosti, ako čo najlepšie a najrýchlejšie nielen zefektívnenie, ale aj zracionalizovanie a zoptimalizovanie zdrojov, ktoré by mali ísť do tejto oblasti, ako som zopakoval, tak na jednej strane do regionálneho školstva, ako aj vysokého školstva, vrátane vedy a výskumu, ktorá je výrazne prepojená na vysokoškolské vzdelávanie.
Diskusia pokračuje. Doteraz sme na rezort školstva dostali 40 odborných pripomienok. Pripravujú sa ďalšie stretnutia so zástupcami rôznych profesijných organizácií. Aj verejné stretnutia, či už v Bratislave alebo v regiónoch. Na mnohých sa zúčastním. A túto diskusiu by sme chceli uzavrieť k 30. 6. tohto roku, vyhodnotiť diskusiu a pripraviť materiál tak, ako mi to uložil výbor Národnej rady a gesčný výbor, na rokovanie vlády, na základe pripomienok, ktoré odznejú v diskusii.
Súčasne, samozrejme, zasadne tak štvorpartita na rezorte, ako aj Rada pre systémové zmeny, ktorá tento materiál zhodnotí, a takýmto spôsobom pôjde na ďalšie schvaľovanie.
Toľkoto z mojej strany. Teším sa na diskusiu a verím, že tá diskusia bude korektná a bude prinášať mnoho postrehov, ktoré sa dajú využiť pri príprave tejto správy a samozrejme konkrétnych krokov v budúcom období v oblasti školstva.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia výboru predložil spoločnú správu o výsledku prerokovania Správy o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu, tlač 454.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport podáva Národnej rade túto správu o výsledkoch prerokovania Správy o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu:
Národná rada v uznesení z 13. decembra 2012 opätovne konštatovala, že v súlade so schváleným programovým vyhlásením vlády je rozvoj školstva celospoločenskou prioritou a požiadala vládu Slovenskej republiky, aby podľa § 128 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predložila Národnej rade Slovenskej republiky v termíne do 31. marca 2013 správu o stave školstva na Slovensku a o konkrétnych systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja. Správu o stave školstva na Slovensku pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím z 11. apríla 2013 výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určil výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch. Súčasne určil aj lehotu na jej prerokovanie.
Výbory prerokovali v určenej lehote predkladanú správu. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet zaujal stanovisko dňa 9. mája 2013, výbor pre verejnú správu 7. mája, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny 9. mája. A všetky tieto výbory zhodne odporúčajú Národnej rade Správu o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu, tlač 454, zobrať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení zo dňa 7. mája odporučil Národnej rade predmetnú správu zobrať na vedomie a súčasne odporučil ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, aby po ukončení verejnej diskusie predložil jej výsledky s návrhmi na ďalší postup do vlády Slovenskej republiky v termíne do 30. septembra 2013. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež šport odporúča Národnej rade zobrať túto správu na vedomie a uznesenie totožného znenia je súčasťou tlače 454a, teda tejto spoločnej správy, ktorú predkladám.
Správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vo výboroch bola schválená v gestorskom výbore, t. j. vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport 14. mája 2013 a výbor ma uznesením súčasne poveril, aby som Národnej rade predložil túto správu, ako činím.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpil za klub SDKÚ - DS k správe o stave školstva na verejnú diskusiu. Dovoľte mi na úvod povedať, že správa je pomerne obsiahla. Pre tých, čo ju ešte nevideli, aj s prílohami má niekoľko sto strán, je bohatá na údaje, obsahuje mnoho zaujímavých postrehov, aj mnoho vecí, s ktorými ťažko súhlasiť. Je to, keby sme to brali čisto ako odbornú publikáciu, možno až taká rajská hudba z hľadiska toho, že sa v tých všetkých tabuľkách a grafoch hrabať a analyzovať pomerne dlho a možno nie so všetkým súhlasiť, ale minimálne analyticky je to veľmi zaujímavý dokument.
My ako snemovňa však pri jeho hodnotení musíme vychádzať z toho, prečo si ju tento parlament vyžiadal. Pretože ona nevznikla ako iniciatívny materiál ministra školstva alebo vlády, ale vznikla na základe mimoriadnej schôdze parlamentu minulý rok v decembri, keď počas štrajku učiteľov na návrh opozičných klubov zvolal predseda Národnej rady mimoriadnu schôdzu k stavu školstva. Výsledkom tejto schôdze bolo uznesenie, ktoré dnes pán minister plní tým, že nám túto správu predkladá.
Dovoľte mi vrátiť sa k tomu, čím sme ako opozícia otvárali túto schôdzu, čo sme vlastne žiadali, pretože aj z toho hľadiska je dnes potrebné hodnotiť to, čo sme dostali. Je to aj spravodlivé preto, aby sa pán minister alebo jeho kolegovia nemohli sťažovať, že vlastne meníme ciele za jazdy, že vždy si nájdeme nejaký problém, ex post, následne. Takže povedzme si, dovolím si odcitovať zo slov, ktoré som ako zástupca navrhovateľov hovoril na začiatku decembra, keď sme túto mimoriadnu schôdzu otvárali: "Účelom tejto schôdze je využiť ten vzácny okamih, keď sa zo školstva stala naozaj priorita verejnej diskusie, na to, aby sa zo školstva stala priorita verejnej politiky." To znamená, že prvým naším cieľom bolo využiť energiu, ktorú učitelia vložili do svojho štrajku, na to, aby naozaj verejná politika mimo ministerstva školstva, nad rámec ministerstva školstva, vláda ako celok, táto snemovňa ako celok začali tejto dôležitej téme venovať viac pozornosti, než bolo historicky zvykom.
Druhý bod, ktorý sme zdôraznili, a ten si myslím, že je pomerne dôležitý dnes, je: je jasné, že zlepšenie situácie školstva je otázka na štyri a viac rokov a nie je to len otázka učiteľských platov, o ktorých vtedy v štrajku išlo. Ale treba povedať, že vláda zatiaľ nielenže nevyriešila tú napätú sociálnu situáciu v školstve, a to platí dodnes, keďže štrajk bol prerušený, ale nie ukončený a sú ohlasované nové a nové možné protestné akcie, ale nepredstavila ani konkrétny plán ako so školstvom ďalej, naopak, dáva často protirečivé vyjadrenia. Takisto sme kritizovali to, že rozpracovanie programového vyhlásenia vlády nemá žiadne konkrétne zákony a termíny, ktoré by sa dali následne kontrolovať z hľadiska zlepšovania situácie. Konštatovali sme, že minister školstva má určitý názor, ktorý vtedy aj verejne vyjadroval, kde chce do konca volebného obdobia vidieť mzdy učiteľov, ale vláda si túto predstavu neosvojila. A konštatovali sme, že chýba celková vízia reformy siete učiteľských platov, ale aj ostatných podmienok v školstve a najmä kontrolné kroky na jej naplnenie.
Preto sme vtedy konštatovali, že našou povinnosťou je zvolať mimoriadnu schôdzu, diskutovať na pôde najvyššieho orgánu tohto štátu o školstve, zaviazať vládu, aby nám predstavila jasný a konkrétny plán s jasnými a konkrétnymi záväzkami, čo chce do roku 2016 urobiť, aby školstvo bolo skutočnou prioritou. A poznamenal som, že ak sa toto bude dať, pokojne sa dohodnime na dlhodobej vízii, prekonajme v tejto téme naše stranícke a opozično - vládne rozpory a prijmime víziu, ktorá bude držať túto vládu, ale možno aj vlády budúce, ale ak takúto odpoveď nedostaneme, tak povinnosťou opozície bude začať navrhovať alternatívy. Zhodnoťme teda z tohto hľadiska predkladaný materiál.
Pripomeniem, že kľúčové slová, ktoré sme žiadali a ktoré sú aj v uznesení Národnej rady, boli konkrétne, systémové kroky na rozvoj školstva. A teraz, keď sa z toho hľadiska pozriem na tento obsiahly a naozaj v mnohom intelektuálne prínosný dokument, musím konštatovať, že je veľmi problematický z hľadiska kritérií, ktoré sme vopred stanovili a ktoré tento parlament schválil.
Aby som bol konkrétny, prvým problémom je, že tento návrh je absolútne nezáväzný. Vláda túto správu nielenže neschválila. Vláda ju len zobrala na vedomie, čo sa robí s nepodstatnými informatívnymi materiálmi, ktoré neprinášajú žiadnu novú pridanú hodnotu alebo skutočnosť. To znamená, že vláda nemá čo schvaľovať. Takže vláda sama tento dokument označila za dokument, ktorý je v podstate len zhrnutím a takou ako keby informáciou nepodstatného charakteru pre parlament. A zároveň tento dokument sa premenoval na správu na verejnú diskusiu. Aj keď treba poznamenať, že v uznesení vlády nie je ani slovo o tom, ako tá verejná diskusia má vyzerať, ani dokedy má skončiť, ale je v názve správa o stave školstva na verejnú diskusiu. Moja otázka potom je, že o čom môže tento parlament dnes rokovať? Ako môže zaujímať stanovisko k tejto správe ako najdôležitejšiemu dokumentu, ktorý z tej mimoriadnej schôdze mal vzísť, keď vlastne on aj podľa samotného predkladateľa nie je vôbec finálny? To nie je jeho predstava, za ktorou si stojí a ktorú nám tu pevne položil, na ktoré položí aj svoju hlavu, aby ju presadil. Toto je len pracovná verzia, o ktorej chce minister, ako aj sám v úvodnom slove spomenul, diskutovať niekoľko mesiacov, aby ju finalizoval. To znamená prvý problém toho dnešného stavu je, že máme sa uspokojiť a zobrať na vedomie niečo, čo podľa samotných predkladateľov je nezáväzné, predbežné a pracovné.
Druhý problém tejto správy je konkrétnosť. Pán minister opakovane zdôraznil, že obsahuje, ak sa nemýlim, 22 opatrení aj v oblasti regionálneho školstva a aj v oblasti vysokého školstva. Pozrime sa na to, aké sú konkrétne, čo je to, čo parlament teda žiadal. Spomeniem, začnem od takých možno síce podstatných, ale vo verejnej diskusii menej prítomných. Jedna z tých strategických úloh je napríklad skvalitniť školské stravovanie. Druhá z tých strategických úloh je zvýšiť bezpečnosť v školách a školských zariadeniach. Tretia je posilniť výchovu detí a žiakov k zdravému životnému štýlu. Inými slovami veci, s ktorými ťažko nesúhlasiť, ale nie je vôbec jasné, ako ich dosiahnuť. Každý minister, neviem si predstaviť ministra, ktorý by povedal, že on je proti skvalitneniu školského stravovania a je za zníženie bezpečnosti v školách a školských zariadeniach. A už vôbec nie, že chce vychovávať žiakov k chorému životnému štýlu.
Prejdúc k úvodu, je tam úloha udržateľným spôsobom postupne zvyšovať objem verejných financií pre školstvo, čo je úloha, ktorá bude splnená, ak teda každý rok pribudne do školstva čo i len jedno euro. To nie je žiadny záväzok a k tomu sa ešte vrátime. Takisto sú tam slová "prijať opatrenia na postupnú optimalizáciu siete škôl a školských zariadení". To, že táto sieť má byť optimálna, na tom sa opäť asi zhodneme a opäť si neviem predstaviť ministra, ktorý by povedal, že on nechce optimálnu sieť škôl a školských zariadení. A takisto si neviem predstaviť ministra, ktorý by povedal, že nechce systém riadenia školstva, ktorý je efektívny a kvalitný. Napriek tomu tu máme úlohu upraviť systém riadenia zameraním na zvýšenie jeho efektívnosti a kvality.
To teraz nemá byť z mojej strany nejaká estétska kritika formulácií. Chcem tým vyjadriť to, že tie systémové opatrenia, ktorými sa pán minister v správe zaštíťuje, sú natoľko všeobecné, že nespĺňajú to, čo sme od vlády chceli, to znamená, nespĺňajú kritérium konkrétnosti. Pán minister potom v správe, alebo vláda, ťažko povedať, či vláda zobrala na vedomie tú správu, takže preto radšej hovorím "pán minister", pán minister potom uvádza pod týmito nadpismi často aj konkrétne vyjadrenia, konkrétne návrhy, niektoré viac, niektoré menej. Tie však už sú formulované oveľa nejasnejšie a nezáväznejšie: treba zvážiť, treba pouvažovať, treba  sa možno venovať tejto otázke.
A navyše, a to je tretí problém tejto správy, mnohé tie návrhy, akokoľvek sú zaujímavé na diskusiu, sú v rozpore s doterajšími krokmi. Povedzme si dva príklady.
Pán minister presadil novelu vysokoškolského zákona na jeseň v tomto parlamente, v ktorej ďalej sprísňoval podmienky udeľovania titulov profesor a docent. Môžme teraz diskutovať, ale dnes nie, myslím, že správne miesto na to diskutovať o tom, do akej miery sa v praxi tieto podmienky zobrazili skôr vo zvýšení administratívnej náročnosti procesov, než zvýšení kvalitatívnej náročnosti procesov, pretože ako člen vedeckej rady jednej z fakúlt, ktorá je na prvých miestach v rebríčkoch kvality, informácia, ktorá bola napríklad na tejto vedeckej rade podaná, smerovala čisto k zvýšeniu administratívnej náročnosti procesov, nie k zvýšeniu kvality. Ale hovorím, to nie je asi pre dnešok.
Čo tým chcem povedať? Že pán minister aj za cenu toho, že pripravil pedagógom a školám mnoho stresu a papierov, sa pokúsil zvýšiť náročnosť získavania titulov docent a profesor. Ten istý minister nám predložil správu, v ktorej navrhuje zrušiť tieto tituly úplne o necelé štyri mesiace neskôr. Musím sa priznať, že ľudia v akademickej obci z toho majú hokej, pretože je možné obhajovať aj jednu, aj druhú školu. Je možné tvrdiť, že chceme mať celoštátne tituly, a je to tak dobre, je to naša tradícia, má to svoje výsledky, aj svoje chyby, poďme ich možno vylepšovať. To je možná škola, o ktorej sa dá debatiť. Takisto je možno debatovať a debatuje sa tu už viac ako 12 rokov o možnosti ich zrušiť. Vidím tu bývalého pána ministra Fronca, ktorý ešte ako štátny tajomník bol jedným zo spoluautorov nového vysokoškolského zákona v roku 2002, kde sa vtedy intenzívne debatovalo o zrušení titulov. Nakoniec sa to nepresadilo. To znamená, táto myšlienka tiež nie je nová. Tiež má svojich legitímnych zástancov, ktorí ich vedia vyargumentovať. Čo však nepotrebujeme, je vedenie ministerstva, a aj správa, ktorá jeden deň ide tak a druhý deň úplne, úplne opačne.
Takisto, pán minister, ak si pamätáte, boli sme spolu na diskusii ešte minulý rok, kde predseda nezávislých školských odborov pán Sebelédi otvoril otázku členstva v rade školy, kde hovoril o tom, že keby sa o niečo posilnilo postavenie pedagógov v rade školy, vnímali by to síce ako finančne nenáročný, alebo teda s nulovou nákladnosťou, ale voči nim ústretový krok. Vy ste sa vtedy vyjadrili pozitívne k tomuto návrhu. Následne, keď som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý to aj zabezpečoval, posilňoval postavenie, a nielen učiteľov, ale aj rodičov, aby sme udržovali určitý balans, tak už ste to nepodporili v tejto snemovni, ale nie s argumentom, že je to zlé, ale že treba počkať, systémovo uvažovať, a tak ďalej a tak ďalej. Dnes už v tejto správe hovoríte, že rada školy je orgán, ktorý je nefunkčný, pretože je, povedal by som, zajatcom učiteľov a pedagógov, a nie je preto schopný vykonávať kontrolnú funkciu voči riaditeľovi reálne, a preto napríklad treba právomoc menovať a odvolávať riaditeľa presunúť na zriaďovateľa, teda na starostov.
To znamená, že opäť: tak sú pedagógovia a rodičia cenní partneri, a je rada školy kľúčovým orgánom, alebo je to banda, ktorej netreba dôverovať a ktorej treba zobrať kompetencie? Ja osobne si myslím, že je to to prvé, ale, pán minister, akceptoval by som, ak by ste mali silný opačný názor a stáli si za ním, ale je problematické brať správu vážne, keď obsahuje niečo iné, ako ste sám, opäť len niekoľko mesiacov dozadu, hovorili.
Ďalším problémom, a to je, teraz sa dostávam asi k tým zásadným obsahovým problémom, sú dva. Prvý je, že tie konkrétne kroky, ktoré sú tam navrhované, často nie sú kroky vedúce k rozvoju nášho školstva, čo je to, čo sme v tom uznesení žiadali. Konkrétne kroky vedúce k rozvoju nášho školstva. Nebudem sa teraz obsiahlo vracať k veciam, ktoré už boli prijímané a ktoré ste presadili v tomto parlamente, či už je to v podstate likvidácia centier voľného času v ich súčasnej podobe, či je to obmedzovanie možnosti výberu žiakov strednej školy vrátane pomerne nezmyselných podmienok. Ale táto správa v tomto duchu, a v tom je konzistentná, prináša ďalšie etatizmy a politizácie školstva.
Konkrétne dve opatrenia, ktoré vnímam najkritickejšie a viem, že nie som sám, je úvaha o tzv. spádovej škole. To znamená to, že by si rodičia nemohli vybrať školu pre svoje dieťa, verejnú školu, ale museli by poslať dieťa do školy, ktorá je v dedine alebo v okolí, v meste, v ktorom bývajú, bola by im určená. A druhá je to, čo už som spomenul pred chvíľkou, že by menovanie riaditeľa prešlo na zriaďovateľa. To znamená, že by sa stal súčasťou manažérskeho a politického rozhodovania na úrovni starostov, primátorov, prípadne, v prípade stredných škôl, županov.
Myslím si, že naše školstvo potrebuje zmeny podporujúce kvalitu a autonómiu učiteľov a riaditeľov škôl, nie nastoľujúce ich bezmocnosť a bezpodmienečnú podriadenosť politikom a úradníkom. Myslím si, že nie je prijateľné, aby sme navrhovali likvidovať právo rodiča na slobodný výber školy. A nie je ani prijateľné priame menovanie riaditeľa školy politikmi. Myslím, že už máme obsiahlu skúsenosť o tom, kde treba narysovať deliacu čiaru medzi politikou a odbornosťou, a tá deliaca čiara by naozaj nemala prechádzať cez školu. To znamená, nemal by byť manažérom školy ten, kto je priamo politicky menovaný.
Posledný problém, ktorý tu je, je, že správa nemá žiadne finančné krytie. Nemyslím tým finančným krytím len celkový finančný záväzok vlády, kde by vláda povedala to, čo ste vy pôvodne, pán minister, aj chceli, že bude zvyšovať rozpočet školstva o 200 mil. eur, z toho 130 mil. pre základné a stredné školy a 70 mil. pre vysoké školy, ak si správne pamätám tú informáciu. To je samozrejme problém, že takýto návrh tam nie je, ale je to problém aj z hľadiska akýchkoľvek konkrétnych krytí konkrétnych návrhov, dokonca čo i len základnej finančnej analýzy.
Začnime tým prvým. Správa hovorí, že chcete dosiahnuť 6 percent HDP do školstva v roku 2020, to znamená na konci funkčného obdobia budúcej vlády. Keď sme o tom rokovali na výbore, niektorí vaši kolegovia, k vám a strane lojálni, čo ich v niečom šľachtí, sa pokúšali toto zdôvodniť tým, že správny manažér uvažuje strategicky a dlhodobo, a že vlastne toto nie je prejav vašej politickej slabosti, ale je to, naopak, prejav vášho vizionárstva a vašej strategickej, manažérskej schopnosti, na čo sme teda položili protiotázku, či teda najlepší manažér je taký, ktorý si kladie záväzky, ktoré on sám už nebude musieť splniť. Z toho hľadiska si dovolím povedať, že takýto strategický manažment, naňho je pripravené vskutku veľa, veľa politikom, a to je aj to, čo v tejto správe je asi najväčším problémom. Je to problémom nielen preto, že nemáme žiadny záväzok zo strany vlády, ale je to aj problém aj preto, že doterajšia skúsenosť nie je taká, že by školstvo bolo finančnou prioritou tejto vlády.
Vy síce radi zdôrazňujete, že ste zvýšili platy učiteľov o päť percent a odfinancovali toto zvýšenie, čo stálo, ak sa nemýlim, niečo menej ako 50 mil. eur z hľadiska štátneho, priamych výdavkov, plus niektorých ďalších, ale nespomínate už to, že okrem realokácie 70-ch mil. eur z eurofondov preč zo školstva, ku ktorým sa možno chystajú teraz ďalšie kroky, čo je hlavný problém, lebo to je problém, ktorý sa opakuje každý rok, ste obciam odovzdali, aby ste im práve kompenzovali iné tlaky, ktoré na nich vláda vyvíja, ste im zobrali, chcem povedať, ste im odovzdali milióny až desiatky miliónov eur cez zmenu finančného mechanizmu voči centrám voľného času a voči školským klubom detí. To, nielen ten samotný fakt, o ktorom sa debatuje, že tieto centrá už nemusia financovať obce, teda nedostávajú na ne, tie peniaze nie sú už na ne viazané, dostávajú ich podľa počtu detí a môžu ich použiť na čokoľvek. Ale aj to, že tie koeficienty, podľa ktorých sa to napočítava, ste radikálne znížili, znamená, že reálne zo školstva odbudlo a vo voľných rozpočtoch obcí pribudlo pomerne veľké množstvo peňazí, ktoré ale zatiaľ nebolo ani ministerstvom vyčíslené a na ktorom vyčíslení pracujeme. Ale je to, je to objem, ktorý kumulatívne ročne, myslím si, že minimálne vyrovnáva to, čo ste do školstva naliali naviac z hľadiska učiteľských platov.
To znamená, je taký známy Shootyho vtip, ešte z prvého funkčného obdobia Ficovej vlády, kde premiér Fico veľkomožne dáva, myslím, že je to dôchodkyňa, jedno euro do ruky a vzadu taký mierne sa usmievajúci minister Počiatek jej z vrecka berie to, čo samozrejme ona nevidí. A v prípade školstva musím konštatovať, že je to zatiaľ podobné. Dáva sa a berie sa, a ten celok pre školstvo nevyzerá dobre.
A to je dôvod, prečo naozaj ťažko túto správu podporiť, keď neobsahuje konkrétne finančné záväzky. Zároveň okrem veľkých finančných záväzkov neobsahuje ani konkrétne analýzy.
To znamená, že ak naozaj chceme, aby štvorročné deti chodili do školy, do škôlky povinne, opäť o tom môžeme diskutovať , či štvorročné deti nútiť chodiť do škôlky - priznám sa, že hoci pre päťročné deti som to vždy presadzoval a presadzujem, pri štvorročných deťoch sa mi to zdá trochu skoro, ale opäť môžeme o tom viesť odbornú debatu - absolútne nám však chýba akékoľvek vyčíslenie toho, koľko by to stálo, keby sme to chceli zabezpečiť, či už z hľadiska prevádzkových nákladov, alebo aj z hľadiska kapitálových výdavkov na dostavbu škôlok tam, kde chýbajú. A takto by sa dalo ísť ďalej, ďalej a ďalej.
Inými slovami, trošku mi to predsa len pripomína vášho propagandisticky zdatnejšieho kolegu ministra Kaliňáka, ktorý v reforme ESO vždy vysvetľuje, čo všetko dobre pripravuje, ale keď si prečítate konkrétne znenie zákonov, ktoré už predkladá, tak tie mnohé najlepšie veci tam vôbec nie sú. Ale z politického hľadiska ministrovi to nevadí, lebo pokiaľ on dokáže v rozhlase a v televízii donekonečna hovoriť o tom, čo všetko dobre bude, a médiá si nevšimnú to, že tie veci sú v skutočnostilen verbálnymi slovnými vyjadreniami bez reálneho pokrytia, tak politicky mu to funguje.
Niečoho podobného sme svedkami aj tu, kde je tam veľa zaujímavých dobrých vecí, niektoré aj kontroverzné veci, niektoré aj veľmi zlé veci. Ale najmä pri tých, ktoré stoja peniaze, je ťažko o nich vôbec debatovať, pokiaľ nevidíme, že sú pokryté aspoň trochu peniazmi, že sú dokonca čo i len vyčíslené, koľko by stáli. Keď už aj nepoviete, že koľko na ne, že či na ne dáte budúci rok alebo o rok, ak ani neviete povedať, koľko stoja, tak je jasné, že nikdy neprebehla seriózna diskusia v rámci ministerstva školstva alebo medzi ministerstvom školstva a ministerstvom financií, kde by sa o týchto veciach debatovalo. To znamená, je to naozaj čistá science fiction.
V tejto súvislosti mi navyše dovoľte povedať, že na verejnosť ako takú a osobitne na pedagogickú verejnosť pôsobí mimoriadne demoralizujúco, ak sú zároveň s týmto svedkami mrhania peňazí v rezorte. My sme mali mimoriadny výbor, kde sme riešili obrovský monumentálny projekt za 25 mil. eur, ktorý sa venuje teda Národnej sústave kvalifikácií, kde musím konštatovať, pán minister, že ani vy, ani vaši kolegovia ste nedokázali presvedčivo vysvetliť, dokonca ste sa, myslím, ani veľmi nepokúšali presvedčivo vysvetliť, prečo nie je možné budovať na českom, už vybudovanom projekte. S tým, že samozrejme nejaké dodatočné náklady by tam boli, ale boli by asi rádovo menšie, ako vlastné vybudovanie znovu. Argumentovali ste len to, čo nikto nenamietal, že sa to nedá prebrať za nula eur bezo zmeny.
Takisto, keď hovoríme už o týchto veciach, ostatní na tom istom výbore sme otvorili otázku napríklad zmlúv na nájmy, ktoré sú plánované v nových národných projektoch z eurofondov, kde sme spočítali, že v starej mene až 105 mil. korún je v tých nových národných projektoch určených na nájmy priestorov, pričom väčšinou tie nájmy, tam nie je ani vysvetlené, ako presne bolo vypočítané, ten objem. Našli sme jediný príklad, kde je presne vypočítaná aj cena a kde už dokonca bola uzavretá aj nájomná zmluva. Je to zmluva, ktorú uzavrel Ústav informácií a prognóz školstva začiatkom marca tohto roku na prenájom zhruba 440 metrov štvorcových v budove, ktorá sa volá Reding Tower 2 a je v Rači v Bratislave, pričom nájom na meter štvorcový vychádza približne na 22,3 eura na mesiac, plus sú tam nejaké parkovacie miesta. Hoci nie som realitný odborník, predsa len si aspoň rámcovo pamätám, koľko stoja kancelárske priestory najvyššej kategórie v Bratislave. A pamätám si, že stoja asi o polovicu menej. Takže som túto tému otvoril aj na výbore, kde ste sa k nej nevyjadrili. Otvoril ju potom aj Nový ČAS, ku ktorému, teda myslím, že to bol váš pán hovorca, ak sa mýlim, tak ma opravte, ktorý obhajoval túto zmluvu ako zmluvu, ktorá, povedal by som, síce možno má v sebe relatívne vysokú položku, ale je to nevyhnutné vzhľadom na to, čo všetko je v nej zahrnuté, a je to štandardné.
Dovoľte mi povedať, že nejde o triviálnu sumu. Tá celková nájomná zmluva je na takmer 10 mil. bývalých korún. To znamená, to je len jedna nájomná zmluva z tých deviatich projektov, ako som spomenul. Spolu je to za viac ako 100 mil. bývalých korún. No, ako to už v živote býva, náhodne sa mi dostal do rúk dokument, kde v novembri minulého roku si v tej istej budove jeden súkromný nájomník žiadal ponuku na priestory. Boli to priestory výrazne menšie, to znamená, a bola to ponuka ešte bez akejkoľvek negociácie, to znamená, že mal dostať menej výhodnú ponuku, ako je tá, ktorú ste uzavreli vy. A jemu ponúkli bez akejkoľvek diskusie 9,95 eura na mesiac za priestory plus 2,90 eura za meter štvorcový predpokladané prevádzkové náklady. To znamená spolu 12,85 eura za meter, čo je 57 percent toho, to znamená len polovica toho, čo váš úrad, Ústav informácií a prognóz školstva súhlasil o tri mesiace neskôr, že zaplatí, napriek tomu, že preberá takmer trojnásobne väčší priestor. Sú tam také drobné, sú tam, povedal by som, také drobné rozdiely, jedným aj druhým smerom, ktorým by sa dali z voleja možno vysvetliť ešte rozdiely vo výške pár desiatok centov na meter, ale nedá sa vysvetliť rozdiel vo výške 43 % a teda vo výške 10 eur na meter štvorcový.
Je to hanba nielen rezortu školstva, musím povedať, že je to hanba aj toho samotného nájomcu, prenajímateľa, pardon, ktorý vám tú budovu, teda to poschodie prenajal, pretože je to fínska firma. Vy sám ste vždy hovorili o tom, že vo Fínsku môžu dať peniaze do školstva, lebo tam sa nekradne, ak som to správne citoval. (Hlasy v sále.) Zjavne na Slovensku, nepoviem to takto, ale zjavne na Slovensku sa aj správanie Fínov mení. Kolegovia sa teraz zasmiali, ale je to trpký smiech, lebo je to smiech, ktorý nás bude stáť 4 mil. korún na jednej malej nájomnej zmluve. To je len jedna zmluva, kolegovia, kde vieme, kde to náhodou vieme vypátrať. Ak si vezmete, že tie národné projekty majú spolu 200 mil. eur, ktoré boli schválené v uplynulých mesiacoch, otázka je, koľko takýchto fínskych zmlúv tam máme. Takže to, to len ako príklad toho, pán minister, v čom je problém na takej praktickej úrovni.
Preto mi je ťažko podporiť vás v tejto správe, v tom súčasnom znení z tých všetkých dôvodov, ktoré som uviedol. Na druhej strane je otázka: ako ďalej? Čo s tým?
Tri strany Ľudovej platformy už ohlásili, že chcú pripraviť zoznam alternatívnych opatrení. A na tom pracujeme a budeme pracovať. Ale nerobme si ilúzie. Opozícia nemôže nahradiť vládu, respektíve musí ju nahradiť, ak vyhrá voľby, ale dovtedy má skôr kontrolnú funkciu a funkciu ďalších možných návrhov. Preto by sme chceli zaviazať vládu, aby túto správu opätovne predložila po jej dopracovaní a to s konkrétnymi záväzkami. Pretože vláda, ktorá v tretine volebného obdobia nevie, čo presne chce stihnúť, už nič dôležité nestihne.
Preto mi dovoľte navrhnúť alternatívny návrh uznesenia k tejto správe, ktorý znie: Národná rada Slovenskej republiky po A) berie na vedomie správu o stave školstva na verejnú diskusiu, po B) žiada vládu Slovenskej republiky, aby v bode jedna predložila Národnej rade SR do 15. októbra 2013 konečnú verziu správy po zapracovaní výsledkov verejnej diskusie; po druhé, konečná verzia správy obsahovala jednoznačné a konkrétne návrhy opatrení do roku 2016 vrátane vyčíslenia nákladov a zdrojov ich krytia.
V tom prípade budeme môcť naozaj v októbri tu diskutovať o tom, čo reálne ešte v tej zostávajúcej polovici až dvoch tretinách volebného obdobia chcete, pán minister, stihnúť, kde sa s vami zhodujeme, kde sa s vami nezhodujeme, kde možno môžeme hľadať aj spoločný priestor a kde sa, naopak, budeme zrážať.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Jedno upresnenie. Ja som sa usiloval o to, aby sme zrušili tituly, ktoré nemajú obdobu v Európe a jednoducho sú špecifikom dnes Slovenska a Českej republiky, a to malé doktoráty, jednoducho ktoré vyvolávajú zmätok v podstate, pretože potom nikto nevie, že aký kto má titul. To je jedna vec.
A druhá, čo pokladám za dôležitú poznámku, týka sa rady škôl ako orgánu, ktorý má, má isté kompetencie pre fungovanie a život školy. Tento orgán vznikol zákonom, na základe návrhu zákona vtedajšieho ministra Milana Ftáčnika, ktorý dnes je primátorom za SMER. Vtedy bol predstaviteľom SDĽ-ky, ale mal, mám pocit, vtedy už podstatne väčší zmysel pre demokraciu v školstve. A po ťažkých diskusiách ten návrh bol taký, že tam nemá ako rozhodujúci vplyv zoskupenie učiteľov, ale sú tam tri zložky, a to rodičia, učitelia a zriaďovateľ, a jednoducho ani jeden z nich nemá to, že sa môže sám rozhodnúť a ovplyvniť výsledok návrhu riaditeľa. Ja si myslím, že ak siahneme na tento prvok demokracie v školstve, kde chceme, aby tí rodičia, aby učitelia naozaj boli aj zainteresovaní, aby mali isté kompetencie, tak urobíme zlý krok.

Ďakujem za slovo. Samozrejme, nedá sa v dvojminútovom intervale reagovať na všetko. Ja sa obmedzím na dve základné poznámky.
Pán kolega, už niekoľkokrát opakujete, ako minister Čaplovič zlikvidoval CVČ-ka v ich súčasnej podobe. Ja som teraz nedávno čítala v nemenovanom denníku opäť takýto článok v takomto duchu typu, že v obci do 183 krúžkov chodí 721 detí. A teraz, chúďatká, kde budú chodiť? Snažila som sa rozmýšľať, 183 krúžkov, vymyslieť vôbec názvy na tieto krúžky, nech som sa snažila, ako som sa snažila, viac ako 50 som ich dokázať nevymyslela. Samozrejme, bola som sama. Keby nás bolo viac, možno vymyslíme viac, ale pripadá mi to úplne scestné. A pochybujem, že reálne tieto krúžky v danej obci fungovali. Ale, samozrejme, to nebráni, aby takéto niečo publikovali. A potom, keď si rozmením na drobné, 183 krúžky, 721 detí, to v jednom krúžku bolo sedem, päť detí?
Aj z tohto príkladu jasne vidno, že zmena, ktorá v rámci CVČ  sa stala, nezlikvidovala centrá voľného času, ale konečne v nich začala robiť poriadok, pretože zmena finančného toku bola ozaj už nevyhnutná.
Ďalej, spomínate opäť spádovú školu v danej správe. Už aj z tohto vidno, že správa o stave školstva je otvorený materiál a minister už od samého začiatku hovoril, že to nie je žiadna dogma a odborníci sa k nej môžu vyjadrovať. Je prístupný argumentom, na základe ktorých zmenil svoj postoj v tejto veci. A viackrát to mediálne povedal, hovoril to u nás na výbore, tak sa čudujem, že sa schyľujete opäť ku klamstvu, pretože minister spádové školstvo v takom duchu, ako ste ho prezentovali, od tohto ustúpil.
Ďakujem. (Potlesk.)