25. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim tak trochu zhrnúť nielen tú dnešnú debatu, ktorá nebola až taká rozsiahla ako v prvom čítaní, ale určite zahrniem do toho aj z tohto prvého čítania niektoré poznatky, takisto aj tak, ako som vnímal túto agendu mimo týchto dvoch čítaní a stretával som sa s množstvom ľudí a teda aj s reakciami odborníkov, s reakciami podnikateľov, farmárov, živnostníkov, v podstate ľudí, ktorí podnikajú aj v týchto, či už eseročkách a podobne, no a samozrejme aj politikov, politológov, no a aj teraz tu od vás opäť, kolegov a kolegyne.
Budem viac kritický a konfrontačný a možno až provokatívny, ako to bolo doteraz. Nie je to mojím zvykom, ja som vcelku nekonfrontačný človek, ale budem niektoré veci hovoriť možno takto trochu otvorenejšie. Chcem totiž hovoriť jednak v súvislosti s tými reakciami, ako som spomínal, a na druhej strane chcem trochu rozanalyzovať tie argumenty a kritiku proti tomuto návrhu zákona. Rozdelil by som ich do troch skupín, tie argumenty a kritiku a kritikov, do troch skupín. Jedna je taká, ktorá hovorí, že tento návrh zákona údajne deformuje zabehnuté podnikateľské, povedzme legislatívne prostredie. Druhá skupina, opäť ktorá tvrdí a argumentuje o údajnej diskriminácii iných partnerstiev, ako je rodina. A tretia skupina, ktorá síce má s tým politicko-ideologické problémy, ale zakrýva to v podstate argumentmi, ktoré sa dotýkajú možno tej prvej skupiny, a to sú ako negatívny dopad na rozpočet tejto krajiny. Dokonca hovoria niektorí, že riešenie zamestnanosti cez rodinné podnikanie je tiež veľmi otázne a podobne.
Takže prejdem postupne po tých troch skupinách tých argumentov proti. Prvá je tá, ktorá hovorí o údajnej deformácii zabehnutého podnikateľského, nejakého legislatívneho rámca pre podnikanie a tiež teda diskriminácii podnikateľov, bežných, ktorí fungujú, ktorí podnikajú. Myslím si, že je to veľmi slabý až nekompetentný, niekedy dokonca v niektorých prípadoch až primitívny argument. Myslím si, že je zjavné a každý, kto len trochu pozerá do minulosti, vie, že rodinné podnikanie je historickým predchodcom každej jednej ekonomickej činnosti, a teda aj podnikania. To pokiaľ mi tu niekto ide toto vyvrátiť, chcel by som vidieť tento, tento argument. Pokiaľ teda nie ste z ideologických dôvodov proti tomuto návrhu, tak ste potom asi zrejme vážne poznačení 40-ročným dedičstvom komunistického masírovania mozgov a komunistickej propagandy. Veď práve komunistický prevrat v ´48. roku prerušil tradíciu prekvitajúceho rodinného podnikania na Slovensku. A nielen na Slovensku, ale prakticky, keďže sme boli súčasťou vtedajšej vyspelej Európy, tak, tak vlastne v rámci celej Európy. A trúfam si povedať, že valná väčšina, ešte raz opakujem, valná väčšina vtedy existujúcich firiem a fariem bola úzko rodinného typu, úzko rodinného typu. Predovšetkým živnosti a vidiecke hospodárstva boli takmer výlučne rodinného, typu rodinného podnikania, rodinného podniku. Čiže ak niekto tu hovorí, že rodinné podnikanie je niečo ako keby nové, ako keby niečo sme tu išli zavádzať, čo by bolo aj v tomto legislatívnom prostredí, úplne čo sa vymedzuje z nejakej reálnej podoby, tak si myslím, že buď má problémy s tým, že nechápe dobre a dôsledne podnikanie, alebo má problém ideologický, ale nemôže mať nejaký iný, nejaký argument, ktorý by nás presvedčil o opaku.
Je zjavné, že rodinné podnikanie aj teraz je vo vyspelej Európe tradičnou overenou formou podnikania, ktorá, ktorá, dobre ma počúvajte, podľa štatistík 70 až 80 % všetkých podnikov v Európe vo vyspelých ekonomikách sú rodinné podniky, sú rodinné podniky. A v týchto krajinách, vyspelých ekonomických krajinách majú toto rodinné podnikanie ukotvené aj v ich legislatíve. Takže neviem, o čom tu rozprávame, že jednoznačne je, že táto forma je podporovaná všade v Európe a je ukotvená aj legislatívne. A dokonca nemusíme ísť ani do západnej Európy. Zoberme si len Poľsko. V Poľsku sa, Poliakom sa podarilo aj počas komunistickej éry zachovať predovšetkým to malé podnikanie, živnostenské podnikanie a farmárčenie. Je zjavné, že tá tradícia rodinného podnikania sa rozvíja aj doteraz a tak isto majú aj niektoré konkrétne formy podpory cez ich legislatívu. Rovnako aj argument, že nastavený mechanizmus podpory rodinných podnikov diskriminuje ostatných podnikateľov, je úplne na vode a vyplýva zrejme len z neznalosti a asi nielen nášho podnikateľského prostredia. Nami nastavené stimuly pre rozvoj podnikov vo forme daňových úľav, lepšieho prístupu k štartovaciemu kapitálu formou mikropôžičiek a nižšej administratívnej náročnosti sú predovšetkým dobrou systémovou investíciou. Ak budeme pozerať na to, že my tie stimuly budeme nazývať ako niečo zlé, ako čosi, čo diskriminuje, respektíve deformuje podnikateľské prostredie, tak sme úplne na omyle. To je dobrá, to je jediná dobrá štátna investícia. A by som očakával od tejto vlády práve, keď už nikde efektívne dobre neinvestuje, tak toto je v podstate jednak zanedbateľná forma podpory, a teda návratnej, ale rýchlo návratnej investície, a nie brané ako čosi, nejaká dotácia, nejaký stimul, ktorá deformuje výrazne podnikateľské prostredie.
Už som povedal, veď tie opatrenia, ktoré sme urobili tým, že sme jasne definovali status členov rodinného podniku, že nemôžu byť zároveň členmi rodinného podniku  a zároveň teda brať podporu v nezamestnanosti, takže nemôžu byť registrovaní ako nezamestnaní, tak odbremeňujeme práve sociálny systém. Čiže okamžite tá dotácia, ktorej hovoríme  stimul, je okamžite vrátený v podobe toho, že Sociálna poisťovňa dokonca nielenže bude mať zvýšené výdavky, ale dokonca dostane práve formou odvodov tieto prostriedky opäť do svojho rozpočtu. A aj tie iniciačné náklady, ktoré súvisia s povedzme na ministerstve práce a sociálnych vecí, kde sme chceli, aby toto ministerstvo bolo práve miestom pre evidenciu, a samozrejme, že sa tá agenda trochu zväčší, že bude tam treba aj nejakých ďalších úradníkov na to, aby to vedeli zvládnuť, tak si myslím, že aj toto do určitej miery bude veľmi rýchlo nahradené práve z týchto príjmov skrz odvody, či už do sociálnej, zdravotnej alebo na dôchodky.
Takže prakticky žiadna ďalšia záťaž, žiadne niečo, čo by sme mohli hovoriť, že je tu deformujúce, čo by nejakým spôsobom mohlo túto krajinu, ekonomiku tejto krajiny, rozpočet tejto krajiny, verejné financie, nejak rozhádzať. Práve naopak, už prakticky po tom iniciačnom procese, ja si myslím v priebehu jedného roka, som presvedčený, že táto investícia by bola rýchlo návratná a rozpočet by získal viac ako teraz vypláca ľuďom, ktorí sú nezamestnaní, robia načierno a takýmto spôsobom vlastne deformujú to prostredie a vlastne ten pravdivý vzťah, tie pravdivé väzby medzi tými, čo podnikajú, a tými, ktorí potom cez solidárny prístup, princíp majú dostať, ak sú objektívne, teda sociálne odkázaní.
Navyše navrhovaný mechanizmus týchto daňových úľav vlastne zaťažuje daňový systém veľmi, veľmi málo a prakticky rešpektuje tie sadzby, rešpektuje aj vlastne celý systém, aj daňové sadzby, ktoré tu sú. Takže pán Sulík tu síce nie je, ale môžem povedať, lebo on hovoril, že ako my nejakým spôsobom zhoršíme, znestransparetníme ten systém. Vôbec nie. Prakticky ide tu o úľavy na dani, čiže daňových sadzieb my sa absolútne nedotýkame. Prakticky daňová úľava je len prepočítavaná v určitých variantách práve na počet členov rodiny, ktorí sú členmi rodinného podniku. Čiže týmto spôsobom ešte motivujeme ľudí v rodine, aby sa pridali k tomuto podnikaniu, pokiaľ sú hlavne ešte nezamestnaní, alebo môžu byť, samozrejme, že aj zamestnaní, ale určite to bude ovplyvňovať ich výkony, ale až po tom, aby to motivovalo, respektíve aby ten daňový systém bol naviazaný práve na tú motiváciu a týmto spôsobom, aby daňová úľava bola nastavená.
Nehovoriac o tom, že máme tam viaceré alternatívy tých daňových zvýhodnení. A tie daňové zvýhodnenia nemôžu byť uplatňované všetky naraz. Môže si ten rodinný podnik vybrať viac-menej len jednu tú daňovú úľavu, a nie všetky naraz. Takže nejaká obava o to, že ako budú zneužívané tieto formy daňových úľav, že  rodinné podniky si zoberú naraz ako keby tú možnosť, tie výhody, absolútne to nie je pravda. Takže argument, ako budeme diskriminovať legislatívne podnikateľské prostredie, skutočne je na vode a aj doslova nezmyselné. Už som hovoril prakticky aj o hľadaní skrz tohto zákona optimálneho modelu pre pravdivejšie vyjadrenie právnych vzťahov, už ktoré v rámci podnikania niektorého z členov rodiny existujú, pretože tí členovia rodiny, ktorí sú nezamestnaní, môžu pomáhať na základe zákona o nelegálnej práci a tým vlastne, ako som povedal, práve týmto deformujú ten vzťah medzi podnikaním a poistením, respektíve sociálny systémom tejto krajiny.
Čo sa týka údajnej diskriminácie iných partnerstiev, ako, ako sú rodinné. Platný zákon o rodine v čl. I hovorí, že: "Manželstvo je zväzkom muža a ženy." (Hlasy v sále.) Chvalabohu! "Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro." (Hlas v sále.) To citujem ten čl. I, pán kolega. Takže vychádzajme z existujúcej legislatívy. Zatiaľ to je relatívne slovo. "Manžel a manželka sú si rovní v právach a v povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny, založenie rodiny a riadna výchova detí." Potiaľ ten čl. I v zákone o rodine. Takže, vážení kolegovia, priaznivci LGBTI, nikde inde sa v našej legislatívne neuvádza, že manželstvom sa chápe aj nijaké iné čudné partnerstvo, ale zväzok muža a ženy, a teda, že len manželstvom sa vytvára nutný predpoklad pre vznik rodiny. Nemám nič proti homosexuálnej orientácii niektorých členov, niektorých jednotlivcov našej spoločnosti, rešpektujem ich sexuálnu odlišnosť a ľudskú dôstojnosť. V tomto, v tomto si buďte istý. Čo neakceptujem a nikdy nebudem, sú neoprávnené až zvrátené požiadavky, či už na vytvorenie rôznych partnerstiev a ich formalizáciu, ktoré sú podľa mňa ďaleko za hranicou ľudskej prirodzenosti. Preto požiadavka na formalizáciu týchto partnerstiev na roveň rodiny a z toho plynúcej podpory spoločnosti je jednoznačne neopodstatnená, neopodstatnená.
Z toho, čo som povedal, je preto zrejmé, že nebude možnosť viazať takéto partnerstvá na rodinné podnikanie pre týchto, pre takýchto členov v našej spoločnosti a čo nie je diskriminujúce, už som to povedal. Nie je. My nediskriminujeme týchto ľudí, my nediskriminujeme ich ľudskú dôstojnosť, v žiadnom prípade. Kde sú potom práva našich tradičných rodín a členov našich tradičných rodín? Ja teda verím, že na Slovensku prevládne zdravý rozum a nepodľahneme týmto zvrátenostiam, musím to takto povedať.
Tretia skupina argumentov proti je vlastne založená na politických a ideologických aspektoch. Tie sú uvádzané predovšetkým vo vyjadreniach zástupcov vlády, respektíve aj vami, vládni poslanci. V podstate chápem, ak by ste tento argument alebo o takomto argumente alebo o takýchto výhradách hovorili otvorene, a nie o tom, že aký je tento návrh zákona zlý, kvôli tomu, že má negatívny dopad na štátny rozpočet, že nevytvára až tak predpoklady pre vytvorenie zamestnanosti.
Tento návrh, áno, je konzervatívny, pretože podpora tradičnej rodiny a samotné podnikanie v tomto duchu je o preberaní ekonomickej iniciatívy členmi rodín, je o preberaní zodpovednosti za seba, za rodinu, v prospech ekonomického zabezpečenia rodiny a teda aj jej obživy. Tento návrh je o znižovaní ekonomickej závislosti rodiny na štáte a na akejkoľvek vláde. Tento zákon je ochranou našich rodín, musím to takto povedať, pred takzvanými istotami tejto vlády. Tento zákon je o upevnení väzieb v tradičných rodinách, kde mnoho našich rodín sa rozpadá kvôli odchodu ich živiteľov za prácou do zahraničia. Tento zákon je o podpore zamestnanosti v málo rozvinutých regiónoch, kde mladí ľudia nenachádzajú takmer žiadne uplatnenie. Tento zákon je o podnikaní rodín na pôde, keď Slovensko je potravinovo nesebestačné a tisícky hektárov pôdy ležia ladom a vidiek sa vyľudňuje. Tento zákon je o vrátení etiky a morálky do podnikania, keďže rodinný podnik je o udržiavaní dôvery a dobrého mena rodiny.
Áno, všetko toto je o konzervatívnych a teda nemenných hodnotách v podnikaní, na vrchole ktorých je dôstojnosť človeka a tradičnej rodiny.
Je teda zrejmé, že tento návrh je v protiklade s takzvanou sociálnou či socialistickou ideológiou popretkávanou komunistickým dedičstvom silného štátu, koncentráciou moci do rúk úzkej skupiny ľudí, a tu musím v podstate pozitívne reagovať aj na môjho kolegu Hlinu, ktorý hovoril, že áno, v tejto súvislosti silnej skupiny, úzkej skupiny ľudí, takýchto rodinných klanov, ktorí dostávajú ďaleko väčší priestor a pre svoje nie malé, drobné podnikanie, ale veľké podnikanie, až možnože nadnárodné podnikanie. Tento návrh v podstate, respektíve takéto vnímanie je v protiklade s týmto naším návrhom a v podstate vytvára predpoklady pre takéto poskytovanie almužny pre rovnaké skupiny alebo teda almužny pre každého. A samozrejme rovnaké almužny, pretože toto je aj princípom predošlého zriadenia, každý aby dostal rovnako. Takáto moc potrebuje závislé masy, za ktoré bude rozmýšľať, rozhodovať, a ktoré budú ochotné čakať na istoty a ktoré nebudú ochotné zobrať na seba zodpovednosť za obživu rodiny, za to, aby mohli ekonomicky sa rozvíjať.
Nemôžem nespomenúť tiež niekoľko perličiek ducha pri rokovaniach so zástupcami jednotlivých ministerstiev. Keďže sme mali záujem, aby sme hľadali konsenzus, aby tento zákon mohol byť v podstate prijatý aj v druhom čítaní alebo teda schválený v druhom čítaní a teda akceptovaný ako nový zákon v rámci tejto legislatívy. Takže tie perličky, aby ste vedeli, ako vnímajú niektorí naši úradníci takéto návrhy: že vraj rodinné podnikanie je cudzorodý prvok v podnikaní. Už som niečo o tom hovoril. Cudzorodý prvok. Alebo v reakcii na to, že podnikanie, rodinné podnikanie vytvára predpoklady pre zvýšenie zamestnanosti na Slovensku: že vraj zamestnanosť na Slovensku zabezpečuje vládna politika zamestnanosti. Tak toto sú pre mňa úplne novinky, ktoré treba tlmočiť našim občanom. A možno, keď teraz tento, toto moje vystúpenie preberá televízia, tak je treba odkázať našim občanom, že stačí ísť na úrady práce a tam majú toľko pracovných miest, keďže zamestnanosť zabezpečuje vládna politika zamestnanosti, že sa ujde na každého, aj na tých, ktorí nechcú pracovať.
No a v tej druhej, kratšej časti môjho príhovoru by som chcel poukázať na proces prípravy tohto zákona, na postoj občanov, rodín, odborníkov, živnostníkov a podnikateľov. Chcem vás uistiť, že príprava jednotlivých ustanovení tohto zákona nebola robená od zeleného stola, ale že sme sa stretávali s množstvom relevantných inštitúcií, podnikateľských združení, ale aj konkrétnych podnikateľov, živnostníkov, farmárov. Vlastne my sme reagovali na všetky ich podnety, na tú spätnú väzbu, s ktorou prichádzali, a snažili sme sa zakomponovať do tohto návrhu zákona. Takže ak niekto povie, že toto je len nejaký výmysel alebo niečo, čo poskladali ľudia z KDH, alebo moja maličkosť, nie je to pravda. Skutočne tieto veci boli odkonzultované na ôsmich stretnutiach v rámci všetkých regiónov Slovenska, kde sme sa stretli s mnohými týmito ľuďmi, ako som spomínal. A na každom jednom z týchto stretnutí bolo okolo sto ľudí, takže bola to významná vzorka na to, aby sme mohli povedať, či tento návrh zákona je dobrý, alebo nie je dobrý, respektíve ten obsah, toto podstatné na tomto zákone.
Takisto sme pozitívne stanovisko dostali od všetkých tých asociácií, živnostenských združení, asociácie malých podnikov, ale aj od určitých kancelárií Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Na tomto návrhu zákona sme spolupracovali aj s niektorými ľuďmi z Ekonomickej univerzity. Takže tieto veci, ktoré sú a boli vytýkané návrhu tohto zákona, skutočne stoja na veľmi vratkých nohách. A ja som presvedčený, že tento návrh zákon je vyvážený. Netvrdím, že má alebo mal určité malé nedostatky, či už sa to týka samotnej legislatívy, ale aj tu s legislatívnym odborom sme si veľa vecí vydiskutovali. A keď poznali skutočnú filozofiu tohto návrhu zákona, tak brali po tom aj tie svoje pripomienky už nie až takto ako za podstatné. Základ je, že ak by vládna strana bola mala záujem a by bola prejavila vôľu, my sme mali dostatok času na to, aby sme boli našli kompromisy, aby sme boli našli kompromisné riešenia tak, aby tento zákon bol schválený.
Budem reagovať, aj keď pán Sulík tu nie je, že takisto, čo sa týka niektorých daňových záležitostí, ale takisto spomínal aj niektoré, že sú tam niektoré súvislosti nie celkom jasné, ktoré sa dotýkajú povedzme aj samotnej legislatívy. Toto všetko bolo, alebo teda nebol by býval problém odstrániť a určite by sme boli našli ten kompromis, nevyhnutný pre to, aby tento návrh zákona bol schválený.
My sme dostali jasný signál, keď tento návrh zákona bol odmietnutý vládou na rokovaní vlády Slovenskej republiky a bolo to jasné, že po tomto rozhodnutí už tie rokovania s jednotlivými ministerstvami, už vlastne nemajú zmysel. Napriek tomu, tak ako tu už bolo povedané mojimi kolegami, my budeme naďalej robiť na tomto zákone. V prípade teda, ak nebude, aby som už úplne neprejudikoval výsledok, že budeme pracovať naďalej na tomto zákona, aby sme ho vyprecizovali tak, aby možno aj tie malé nedostatky, ktoré mal, aby sme vedeli odstrániť, aby sme pri vrátení tohto zákona sa mohli vyhnúť takýmto povedzme argumentom alebo kritikám, ktoré ja si myslím, že ani teraz nie sú opodstatnené, ale je treba, aby sme možno ich zobrali do úvahy.
Vážené kolegyne, kolegovia, idem teda k záveru, že aj napriek teda politickému a ideologickému prostrediu a okolnostiam, skôr neprajnému, ktoré tento návrh zákona sprevádzajú, chcem vás požiadať o jeho podporu, pretože aj toto, čo som povedal, aj toto, čo sme hovorili v prvom čítaní, aj toto, o čom bolo hovorené na neformálnych stretnutiach, ten prínos tohto návrhu zákona je významný. Je to o tom, že prináša prácu pre naše rodiny. Je to o tom, že prináša nezávislosť, hlavne ekonomickú nezávislosť pre naše rodiny. Je to o tom, že posilňuje väzby v našich rodinách, ktoré ohrozujú tú tradičnú rodinu. Tento zákon je o tom, že prináša zároveň zvýšenie etiky a morálky v podnikaní, čo je významný fenomén, keď berieme do úvahy ako momentálne povedzme určití jednotlivci, ktorí kazia dobré meno podnikaniu.
Predovšetkým z pohľadu zdrojov musím povedať na záver a som presvedčený, že tento zákon je dobrá investícia pre túto krajinu. To nie sú výdavky, to nie sú náklady, ktoré by nejakým spôsobom ohrozovali túto krajinu. To je dobrá investícia do ľudí, to je dobrá investícia do našich rodín, aby boli nezávislými, aby rodiny boli ekonomické nezávislé, aby sa vedeli vyhnúť každej jednej tzv. vládnej istote, pretože tieto vládne istoty skôr prinášajú krízu, neistotu a potom na to doplácajú práve naši ľudia, naše rodiny.
Takže ešte raz vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu zákona a ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, téma Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí bola preberaná aj na ostatnom zasadnutí kultúrneho výboru, kde on gesčne patrí. A možno viacerí z vás, ktorí sedíte v pléne, ste obdržali, môžem povedať, že to bolo taká smršť mailov, ktoré prichádzali. Neviem či, nepodarilo sa mi zistiť, či všetkým poslancom alebo tým, ktorí sú združení v jej ľudskoprávnom alebo kultúrnom výbore, alebo ako spomínal môj predrečník pri tejto téme, pán Jozef Mikloško, zahraničného výboru. A preto mi dovoľte spraviť niekoľko poznámok k tomu, s čím sme boli konfrontovaní. A možno aj na základe toho, že som k tejto téme interpeloval pána ministra, a pravdepodobne k niektorým parciálnym otázkam, ktorým by som sa nechcel venovať v rozprave, odpovede dostanem, ale niektoré zostávajú stále otvorené aj po teda prítomnosti pána Furdíka na rokovaní kultúrneho a mediálneho výboru.
Ten zásadný fakt, ktorý prišiel, bolo to, že mohli sme sa rôzne dívať na ambíciu vlády obsadiť tento úrad po voľbách svojím nominantom alebo možno odborníkom. A ten hlavný argument po jeho kreovaní alebo obsadení tejto funkcie bol ten, že v úrade nie je dobrá situácia a že prichádza k nejakej forme protestných ohlasov jednotlivých krajanských organizácií, a že teda mal by byť vymenovaný, lepšie vedenie, ktoré by dokázalo týmto situáciám predchádzať, respektíve ktoré by dokázalo ukľudniť, tu si dovolím zacitovať teda, "ukľudniť situáciu, ktorá na úrade panuje". A tým pádom sa teda prikročilo k vymenovaniu tohto nového pána riaditeľa alebo vedúceho úradu.
Čo sa ale stalo vlastne po roku a pol, je situácia, sa môže javiť mnohým z nás, a tam aj smerovala moja interpelácia, aj mnohé otázky na výbore, keďže nemôžem mať za to, ak ma kontaktuje zastúpenie teda 25-ch krajanských organizácií a napíšu nám list, ktorý má dvadsať konkrétnych otázok, a to priamo na výbor. Predpokladám, že takisto bolo kontaktované ministerstvo aj ostatní členovia výboru.
Jediná odpoveď, ktorá bola ako tak relevantná k tejto smršti e-mailov, listov, ktoré vyjadrovali nespokojnosť, bolo to, že organizácie, ktoré tieto listy píšu a tieto sťažnosti adresujú, či už poslancom alebo vláde alebo ministerstvu, nemajú dostatočnú reprezentatívnosť. Ja si dovolím teda s týmto veľmi nesúhlasiť. Pretože neviem, či je orientácia úradu len na niektorú a či má nejakú metodiku vypracovanú, kto reprezentatívny je a kto nie. Ale za všetky, ktoré sú tu spomenuté, a dovoľte mi možno odcitovať teda niektorých, ktorí sú pod sťažnosťou, ktorú adresovali aj nám do výboru, dokonca teda túto konkrétne z 19. 9. 2013 adresovali predsedovi Národnej rady a poslancom poverených výborov, sa obrátili napríklad v takej kauze Slovenského domu, ktorej sa tu venovali predrečníci, adresovali konkrétnych dvadsať otázok. A mám za to, že ak je niekto členom Rady vlády Českej republiky pre národnostné menšiny, že pravdepodobne jeho reprezentatívnosť, že zastupuje agendu Slovákov žijúcich v zahraničí pri vláde Českej republiky, asi nikto spochybňovať z tohoto uhla pohľadu nemôže. Sú tam ďalšie spolky, ako Asociácia etnika, Bonafide, Čierna labuť, Detvan, Dokumentačné a muzeálne stredisko slovenskej menšiny Českej republiky, Klub slovenskej literatúry, Listy, Obec Slovákov v Hradci Králové, Obec Slovákov v Prahe, Obec Slovákov v Tepliciach, Slovenské združenie Limbora, SomvPrahe.sk, Slovensko-česká spoločnosť, Zväz Slovákov, Československé dni v Plzni, organizátor slovenských kultúrnych podujatí pán Kršňák a Slovenské korene. Tých inštitúcií podľa mojich informácií, ktoré by sa mohli hrdiť tým, že niekoho reprezentujú v Českej republike, je 23 a 18 z nich je podpísaných pod, z môjho pohľadu, listom, ktorý sa vyslovene sťažuje na situáciu, ktorá sa vytvorila okolo Slovenského domu.
Druhý bod, ktorý zaujal mňa, bol takisto list, ktorý bol adresovaný nám ako členom výboru z, bol nám adresovaný od predsedu Slovensko-českej spoločnosti. Tento predseda je doktor Radovan Čaplovič a je to ten spomínaný člen rady vlády pri českej vláde, ktorý, dovolím si krátky citát: "Chcem vyjadriť poľutovanie a rozhodnutie, že ako člen Rady vlády pre národnostné menšiny v Českej republiky, ktorý v rade vlády v Českej republike zastupuje slovenskú menšinu žijúcu a pôsobiacu v Českej republike už siedmy rok, o projekte a realizácii tzv. Slovenského domu v Prahe sa dozvedám až ex post a sprostredkovane. Aj to nie od pripravovateľov, ale z kancelárie prezidentov Českej a Slovenskej republiky a z kancelárie ministrov zahraničných vecí oboch republík. Považujem túto skutočnosť za neadekvátny a neštandardný postup iniciátorov a dovoľujem si vyjadriť obavy nad plánovanou činnosťou a smerovaním tzv. Slovenského domu v Prahe, ktorý bude prevádzkovaný od júna roku 2014 jedným, jediným menšinovým krajanským spolkom, t. j. Slovensko-českým klubom. Samozrejme, osobne nemám výhrady proti myšlienke vzniku Slovenského domu v Prahe a podporujem jeho zriadenie, ale z hľadiska týchto tu", už parafrázujem, aby som sa dostal k záveru toho listu, "nemôžem súhlasiť ani s postupom, ani s formou a dokonca ani s obsahom toho, ako Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí pristúpil k tejto agende."
Je tu, keď som sa chystal na to, je tu niekoľko, toto je asi súbor tých sťažujúcich sa listov, ktoré prišli ohľadom tejto agendy, a nemyslím si, že celkom parlamentná pôda rokovania pléna je príslušná k tomu. Necháme si to aj do budúcna na výboroch. Ja som konkrétne otázky pánovi predsedovi úradu položil a chcel by som teda možno aj vás, pán minister, či už v záverečnom slove alebo pri spomínanej predmetnej interpelácii, vyzvať k tomu, aby sme z krajanskej politiky, ktorú, a kde s vami budem súhlasiť, že potrebuje nejakú jednotnú formu a potrebuje ukľudniť a potrebuje cítiť jasný support, aj, alebo jasnú podporu aj zo strany Slovenskej republiky, v jeho exekutíve, parlamentu a podobne, že, a chcem vás teda aj v tomto duchu informovať, že znaky ukľudnenia situácie na úrade sa nedejú. Podľa mojich informácií to predchádzajúce vedenie malo sťažnosti od siedmich až dvanástich krajinských organizácií, tuná sa nám sťažujú po roku a pol štyridsať, štyridsať organizácií. Čiže pravdepodobne prichádza aj k eskalácii tej nekľudnej situácie ohľadom Slovákov žijúcich v zahraničí. A myslím si, že nie je dobrým predpokladom a nie je nikoho záujmom, aby táto situácia naďalej pretrvávala a skôr by sme sa mali zamerať, k nejakému skutočnému, skutočným krokom, možno aj v personálnej politike, k tomu, aby krajanská politika mala jasnú a presnú, jasné a presné smerovanie a možno aj vedenie. A ja by som sa chcel, keďže sme to dávali pri prejednávaní kompetenčného zákona, prihovoriť za to, aby boli jasnejšie určené kompetencie, ktoré, či by ste mohli aj, pán minister, možno súhlasiť s tým, aby bolo, keďže zodpovednosť pred plénom máte vy a tým pádom aj vyššia miera riadenia a nastoľovania tej, politík aj v tejto oblasti, by malo patriť ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí. A ak tá ambícia príde, možno v klube sme, u nás Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, pripravení toto podporiť a jasne zadefinovať to, aby sme takýmto situáciám mohli predchádzať.
Chcel by som možno z celkovej tej témy, čiže ako keby sme tu mali jedno jablko sváru, a to je ten spomínaný Slovenský dom, ktorý sa nachádza teda a ktorý sa stal problematický v Českej republike, ale téma úradu nekončí za hranicami našich západných susedov. Ale predpokladám to, že vystúpilo viac ako 40 organizácií z, z jedného veľkého spolku, asi tá situácia naozaj nebude, pôvodne ich tam bolo teda sto, a mám pocit, že ak by sme sa preklopili k päťdesiatke, tak viac ako teraz, je to 40 % z bývalých 100, sa čím ďalej viacej javí, že sa agendu úradu nedarí zvládať, nedarí sa zvládať ukľudnenie toho prostredia. A osobu, teraz spomeniem teda meno pána Skalského, ktorý reprezentuje vraj teda krajanov výlučne z Dolnej zeme, a ostatné krajinské organizácie majú skôr pocit, že reprezentované nie sú, respektíve ich hlas nezaznieva dostatočne nahlas, a vyzerá to, že situácia skutočne vygradováva tam, kde by vygradovaná mať, nemala, kde by nemala byť, a mali by sme urobiť nejaký posun.
Čo ma zaujíma ešte a možno, aby som nehovoril dlho, sú teda konkrétne otázky, nazvem to tak, že quo vadis, alebo kam sa chce uberať a bude uberať celková situácia pôsobenia, ad jedna, krajanskej politiky. Ako vy hodnotíte ukľudňovanie situácií pod vedením súčasného vedenia, keďže v máji 2012 ste sa vyjadrili, že očakávate konsolidáciu v krajanskej politike, pretože tu boli viaceré javy, ktoré viedli k nejakému rozkolu. Nechcem, aby tu bolo akékoľvek podozrenie o tom, že sa favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým, alebo že sa prostriedky štátneho rozpočtu nevykladajú maximálne hospodárne v záujme Slovenskej republiky. Čiže na základe listov, ohlasov, dokonca kvantifikovateľných množstvom zastúpenia tejto krajanskej politiky v zahraničí, prichádza k tomu, že tejto vašej ambícii, ktorú ste v máji 2012 ohlásili, ako keby nebolo urobené zadosť a k žiadnej konsolidácii, tak sa to javí mne, neprichádza.
Ak sa dotkneme iba toho jablka sváru, toho Slovenského domu v Prahe, tak viem, že ak s touto dlhodobou agendou budú súhlasiť všetky krajanské organizácie, podľa mňa je treba s nimi komunikovať a trpezlivo a nedá sa hovoriť o tom, že niekto je reprezentatívny a niekto nie je reprezentatívny. A sám ste teda vraveli, že chcete predchádzať tomu, aby mal niekto pocit, že sa favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým, ale pri tomto prístupe, že sa vybralo, pri Slovenskom dome jedna krajanská organizácia a táto ako keby mala reprezentovať, a proti nej sa z 23 ohlásilo 18, tak predsa len, ak úplne zredukujeme tú tému, to vyzerá skôr na to, že prichádza k nejakej favorizácii. A tento jav, si nemyslím, že je dobrý.
Samotný, samotný ten problém podľa mňa sa dá uchopiť z rôznych strán. A myslím si, že to, čo som urobil na výbore, že samotná správa, ktorá to, o čom som tu hovoril doteraz, nereflektuje, takmer v jednom bode bola pre mňa vypracovaná nedostatočne. A ja som dával procedurálny návrh na to, aby sme ešte v rámci času, ktorý nám zostáva do konca roka, vrátili túto správu na prepracovanie pánovi Furdíkovi a jeho tímu na úrade a skúsil zreflektovať a priznať možno niektoré chyby a naznačiť niektoré procesy, ktoré by mohli naozaj ukľudniť situáciu, naozaj ukľudniť krajanov žijúcich v zahraničí a teda aj spolky, ktoré ich reprezentujú. Mám, keďže toto nebolo prijaté, ja by som sa prikláňal k tomu, aby ctení kolegovia túto správu na vedomie nevzali, pretože vykazuje známky toho, že naozaj nereflektuje skutočnú situáciu v krajanskej politike, a asi by sme mali prikročiť k tomu a využijem svoje právo poslanca aj v pléne, chcel by som, aby sme procedurálne hlasovali o tom, aby táto správa bola poslaná späť na prepracovanie. V tom prípade, ak by toto bolo úspešné, mohli by sme sa naozaj baviť o správe, ktorá reflektuje situáciu, ktorá sa deje v tejto časti našej zahraničnej politiky. A dúfam, že plénum sa môže stotožniť s tým, aby ste sa aspoň, pani poslankyne a páni poslanci, dočítali o tom, čo vám následne potom chodí poštou a do mailov, a kde sa jednotlivé krajanské organizácie snažia dovolať nejakej možnej úpravy alebo zreflektovať situáciu, ktorá sa deje v krajinách, kde žijú a kde žijú naše menšiny a Slováci.
Takže dúfam, že tomuto bude vyhovené. A neviedlo by vaše hlasovanie, ak by ste súhlasili s týmto procedurálnym návrhom, k ničomu inému iba tomu, aby ste sa o skutočnej situácii, ktorá je v krajanskej politike, mohli dozvedieť aj z tej predkladanej správy. Správa má podľa mňa hlavný nedostatok v tom, že ako keby my na výboroch by sme mali plniť nejakú zástupnú funkciu k tomu, aby sme otvárali niektoré veci, ktoré má riešiť Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí. A podľa mňa to, že nie je schopný úrad toto zapracovať do samotnej správy, je pre mňa dôvodom, aby sme sa ňou zaoberali v tomto pléne a na výboroch ešte raz. A dúfam, že tento návrh podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, bolo tu rozprávané o jednom probléme, alebo teda hovorené, najmä čo sa týka tejto správy, a to je problém netransparentného financovania. Konkrétne v jednej veci týkajúcej sa našich najbližších susedov, a to Českej republiky. Ide o tzv. národný dom v Prahe. Už tu boli popísané okolnosti, ktoré viedli niekoľko organizácií v Českej republike, a nielen v Čechách, ale aj svetových, aby sa postavili proti takémuto kroku.
A ja by som sa teraz konkrétne venoval už samotnému projektu Slovenského domu v Prahe. Opäť to zaváňa, by som povedal, takým klientelizmom, možno aj korupciou v pozadí. To zistíme až po niekoľkých rokoch zrejme. A zaváňa to kšeftom pre niekoho, kto už je vopred na to pripravený. Čo ma k tomu vedie, poviem... (Reakcia predkladateľa: Vážte svoje slová... Toto je Národná rada Slovenskej republiky! Za koho ma máte?) Mám podozrenia, že k takému niečomu dochádza, pretože to bolo tendenčné... (Reakcia predkladateľa.) No keď budem na tom tak, že budem vedieť podať trestné oznámenie, tak podám trestné oznámenie. Na projekt ide dotácia spolu 680 000 eur, z toho 330 000 eur zo slovenskej strany a 9 miliónov českých korún z českej strany na rekonštrukciu prízemia a podkrovia domu. Spolu teda 300 metrov štvorcových, teda jeden meter štvorcový za 2 266 eur. Je to pravda, pán minister, či nie je? (Reakcia predkladateľa.) Dobre. Pritom nie je zrejmé, čo bude výsledkom rekonštrukcie, keďže príloha k zmluve, ktorá takýto popis obsahuje, nebola zverejnená na internete a v čase podpísania dotačnej zmluvy nebola ešte ani uzavretá. Preto sa chcem opýtať, či takýto postup je štandardný a cenu za rekonštrukciu, alebo teda cena za rekonštrukciu je primeraná.
Rekonštruované priestory, teda prízemie a podkrovie, nevyhovujú väčšine krajanských spolkov v Prahe, teda nielen v Prahe, ale teda aj v Českej republike, a to vzhľadom na povahu ich činností a aktivít. Ide hlavne o spolky, ktoré sa venujú uchovávaniu tradičnej ľudovej kultúry, teda cvičia s folklórnymi súbormi, v Prahe sú dva minimálne, teda dospelácke, o detských ani nehovorím. Nie sú to priestory ani vyhovujúce na výstavné priestory a ďalšie. Takže, samozrejme, práca s mládežou a deťmi. Prečo teda krajanský úrad nekonzultoval tento projekt aj s inými krajanskými spolkami, ako to tvrdia samotné spolky, o čom teda nepochybujem, keďže boli vynechané z tohto procesu, ale len s prijímateľom dotácie, čím teda spôsobil, že predražená rekonštrukcia priestoru nebude slúžiť aj ostatným krajanským spolkom, ale len prijímateľovi dotácie?
Rekonštrukciu pritom realizuje vlastník domu, pričom je štyrikrát drahšia ako cena predmetnej časti samotnej nehnuteľnosti. Z dotačnej zmluvy nevyplývajú žiadne garancie, že nebude dochádzať k tunelovaniu štátnych peňazí samotným vlastníkom budovy. A ani krajanský úrad vo svojej odpovedi zaslanej Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky neuviedol v tomto smere žiadne garancie. Aké garancie pre to môžete dať vy v tejto oblasti, pán minister? - sa pýtam. Ak v minulosti poskytol krajanský úrad dotáciu na rekonštrukciu, napríklad Slovenský dom v Mlynkoch v Maďarsku pred poskytnutím tejto dotácie zaviazal prijímateľa dotácie, aby mu predložil aspoň návrh zmluvy o užívaní priestorov, s ktorou by súhlasil nielen prijímateľ dotácie, ale aj budúci užívateľ, čím sa eliminovali konflikty medzi jednotlivými krajanskými spolkami v tomto teritóriu. Prečo tomu nebolo tak v tomto prípade? To by ma tiež zaujímalo.
Krajanský úrad podpísal dotačnú zmluvu v rozpore s vlastnou dotačnou smernicou, čo priznal samotný úrad aj v odpovediach na výhrady krajanov, ktoré zaslal zahraničnému výboru. Krajanský úrad tvrdí, že za chyby v dotačnej zmluve môže advokátska kancelária, ktorej dal túto zmluvu vypracovať. Pýtam sa, prečo si úrad najíma externé služby na takéto činnosti, keď má, 10 % jeho zamestnancov, dvaja interní právnici, tvoria právnici? Koľko tieto externé služby vlastne stáli? Aké dôsledky mieni vyvodiť, respektíve mieni vyvodiť krajanský úrad za poskytovanie nekvalitných služieb zo strany advokátskej kancelárie, ak pripravili oni zle takúto zmluvu? To by ma tiež zaujímalo, pretože tam idú financie z verejných zdrojov.
Krajanský úrad vo svojej odpovedi Zahraničnému výboru Národnej rady potvrdil, že dotačná zmluva neošetruje situáciu, ak prijímateľ dotácie, ktorý je občianskym združením, zanikne skôr ako 15 rokov, čo je obdobie, na ktoré má rekonštruovaná budova slúžiť na krajanské účely. To znamená, že je možná situácia, že napríklad po roku od ukončenia rekonštrukcie, prijímateľ dotácie zanikne a majetok, 680 000 eur, pochádzajúcich zo štátnych peňazí, teda nielen slovenských, ale aj českých, bez akýchkoľvek zábran môže prejsť do súkromných rúk, pretože nikde nie je ošetrené, že na koho prejdú nehnuteľnosti v správe tohto občianskeho združenia.
V minulosti krajanský úrad riešil takéto situácie garanciou priamo v dotačnej zmluve a to tak, že majetok musí prejsť na inú reprezentatívnu krajanskú organizáciu v danom teritóriu. Opäť sa pýtam, prečo krajanský úrad v tomto prípade nepostupoval rovnako? Považujete aj vy tento prístup vášho nominanta na čele krajanského úradu za zodpovedajúcu ochranu finančných záujmov štátu? A ešte sa chcem opýtať, aké dôsledky, napríklad personálneho charakteru, mienite vyvodiť voči vášmu nominantovi na čele krajanského úradu za takto zbabraný projekt Slovenského domu v Prahe, na ktorý sa poskladali všetci daňoví poplatníci, aj s prihliadnutím na iné závažné výhrady viac ako 40 krajanských spolkov a organizácií?
Ono, keďže mám blízko, veľmi, k zahraničnými Slovákom a bolo tu spomínané, že ani médiá ich neprezentujú, ich činnosť, viem len o jednom médiu, zhodou okolností mám k nemu dosť blízko, prezentujeme prácu zahraničných Slovákov, najviac teda tých z Dolnej zeme, teda Maďarsko, Srbsko, celá Vojvodina vlastne, a potom aj napríklad takí z Dublinu, prípadne aj zo zámoria, z Kanady či zo Spojených štátov, a viem, že celý rozkol v krajanských spolkoch spôsobujú financie a ich prideľovanie.
Chcem sa preto opýtať, či naozaj je spracovaná stratégia, v ktorej je určené presne, kde, aký rozvoj, alebo čo sa bude robiť v jednotlivých krajinách, kde sa zahraniční Slováci vyskytujú. V podstate by sa dalo ešte povedať, že ono, tí Slováci sú dvojakí. Sú takí, ktorí sú potomkami dávnych utečencov alebo teda emigrantov do týchto krajín, a potom sú takí, ktorí odchádzajú v súčasnosti do zahraničia a tam pracujú a fungujú svojím spôsobom. Ono to vždycky bola kritika na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, že sa financie prideľovali vopred vybraným spolkom. A preto aj medzi nimi nastávali rozkoly. A ešte niekto, povedzme kto bol na čele niektorého, si buchol päsťou a povedal: takto to bude a hotovo! Preto sa, dochádzalo k triešteniu a vyrábali sa nové spolky, ktoré si tiež mohli samostatne podávať žiadosti o dotácie a robili si svoje vlastné veci. Takže namiesto to, aby sa tie spolky na danom teritóriu v danej oblasti dali dohromady a povedali si, kto, čo chce riešiť, v akom horizonte, povedali si priority, na základe ktorých by teda sa vedelo presne, kto, kedy môže žiadať o dotácie, a takýmto istým spôsobom by potom malo postupovať aj už teraz ministerstvo zahraničných vecí, ktoré to má v gescii, a na základe tohto by sa potom mohli krajanské spolky, jednotlivé, uchádzať o dotácie z rozpočtu.
Mám pocit, že takéto niečo nie je. A opäť niekto si robí svoju vlastnú loby a snaží sa získať pre seba na základe zvláštností viac finančných prostriedkov, ako pre ostatné krajanské spolky, ktoré robia viacej reálnej roboty a viacej reálnej roboty so Slovákmi, a nielen akúsi zvláštnu politiku zviditeľňovania sa niekoho medzi Slovákmi. To už tuná tiež bolo spomínané.
Nedávno sme tuná mali návštevu priamych potomkov argentínskych Slovákov, teda Slovákov, ktorí sa v dvoch vlnách vysťahovali do Argentíny, a bolo im prisľúbené, že sa do Argentíny vyšle učiteľ slovenčiny, slovenského jazyka, aby mali, a ešte aj taký človek, ktorý sa bude trošku vyznať aj v kultúre, aby jednak vedel naučiť týchto potomkov po slovensky, pretože tie generácie, ktoré sú už po týchto priamych potomkoch, už majú problém so slovenčinou, mnohí vôbec nevedia, neovládajú. Učia sa síce slovenské pesničky, ktoré sa potom snažia prezentovať na festivaloch, ale nevedia, nerozumejú tomu. Viem, že doteraz ešte k ničomu takémuto nedošlo. Teda učiteľ je v nedohľadne. A viem, že opäť bol písaný projekt na to, aby niekto vycestoval do Argentíny, a opäť bola odsúhlasená len jedna šestina potrebnej sumy. Nemyslím si, že je to dostatočné, ale práve takéto enklávy Slovákov, ktoré boli doteraz, alebo na ktoré nebolo myslené, na ktoré bolo zabúdané, by sa mali podporovať, pretože by som povedal, že nie je už za päť minút dvanásť, ale už desať minút po dvanástej, a tam treba naštartovať niektoré procesy, ktoré už v niektorých krajinách, kde krajanskí Slováci fungujú, aby sa tieto procesy naštartovali.
Takže takisto mám výhradu k tejto správe a naozaj budem rád, keď sa mi dostanú presné informácie, akým spôsobom sa použili finančné prostriedky na Slovenský dom v Prahe, kto tento Slovenský dom bude využívať, na základe akej zmluvy a čo sa bude diať následne, keby došlo k tomu, že to združenie zanikne, ktoré dostalo tú dotáciu, pretože nie je reprezentatívnym spolkom všetkých krajanských spolkov v Českej republike.
Takže takisto nepodporím túto správu, nezoberiem ju na vedomie, pretože sú v nej naozaj veľké rozpory.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, verím, pán minister, že ak máte ten pocit, že čistému je všetko čisté a vy máte pocit čistých rúk, ktorý vám nepochybne neberiem, tak by som si dokázal nejako vysvetliť vašu pomerne prudkú reakciu na to, čo povedal kolega Hraško. Kolega Hraško ovšem vychádza veľmi reálne z toho, čo kedysi takým v našich novších politických dejinách známym výrokom, je to staršie české úslovie, ale použil ho práve on a je pre mňa s ním spojené, keď Petr Pithart hovoril o tom, že "slyší trávu růst". Poslanec Hraško vie, ako chodia veci na Slovensku. Vie, ako sa nakladá s verejnými peniazmi, a preto, s dovolením, dovolím si obhájiť jeho podozrenie v zmysle nákladov na štvorcový meter opráv a podobne. Sú mi teda celkom zrejmé jeho pohnútky, jeho motívy, prečo hovorí tak, ako hovorí. Ja verím, že to nejako, pán minister, vysvetlíte. Lebo pravdou je, že veľmi často sa takto investované verejné peniaze rôznym spôsobom odkanalizujú.
Inou vecou sú požiadavky našich zahraničných Slovákov na to, aby sa im zabezpečoval učiteľ slovenčiny. Ja sa držím toho, že slovenský vlastenec aj v Argentíne naučí svoje dietky rodnú reč. A pokiaľ ide o fungovanie rôznych dvíhačov zástavy národnej, i americkí evanjelickí slovenskí kňazi nedostávali podporu z rodnej krajiny, ale naopak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za svoju prudkú reakciu, ale stále sa nemôžem zbaviť pocitu, že ústavný činiteľ, za akého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky považujem, by mal vážiť svoje slová (Potlesk.). A tu v rozprave zo strany poslancov OĽaNO zaznelo veľa silných slov a veľa vážnych obvinení na, predovšetkým na adresu predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale tiež na adresu moju.
Nemám najmenší problém tieto obvinenia vyvrátiť bod po bode, pretože jednoducho sa nezakladajú na pravde. Môžem to veľmi ľahko dokázať, mám na to všetky potrebné podklady a dôkazy, ale nechcem sa znížiť k takému typu diskusie, akej som, ako som bol nútený počúvať. Chcem vás však ubezpečiť, že všetky vaše otázky a pripomienky budú zodpovedané. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je pripravený vás prijať. Pozvanie máte na stole už niekoľko mesiacov, ako viete, veľmi ochotne a detailne zodpovie na vaše otázky a rozptýli všetky vaše obavy.
Namiesto toho, aby som teraz prebral bod po bode všetko to, čo tu zaznelo, a oberal vás všetkých o drahocenný čas, mi dovoľte položiť niekoľko otázok a uviesť niekoľko faktov.
Najskôr otázky. Správa, o ktorej hovoríme, mimochodom pripomínam, že my rokujeme o správe za rok 2012, súčasný predseda úradu bol uvedený do funkcie v polovici mája roku 2012, táto správa bola predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Ja sa chcem opýtať, prečo ani jedno z tých ťažkých obvinení nebolo vznesené v rámci normálneho štandardného postupu? Prečo ste čakali až na rokovanie tu, v pléne?
A moja druhá otázka, prečo ste nikdy nenavštívili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí? Prečo ste im (Reakcia z pléna.)... Ja neklamem. (Reakcia z pléna.) Navštívil pán Kadúk (Pozn. red.: správne má byť "Kadúc".), čo viem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Prosím o kľud v sále.
Nech sa páči, pán minister.

Lajčák Miroslav, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
A tieto otázky, ktoré sú naozaj veľmi špecifické, ste si mohli, keby ste prejavili záujem, vydiskutovať, ja hovorím o poslancoch OĽaNO, s pánom Furdíkom. (Reakcia z pléna.) Kedy ste vy neboli poslancom, tak on nebol riaditeľom úradu. To, že ste tam chodili za svojím kamarátom, to sem nepatrí a na to sa neodvolávajte. Jednoducho namiesto toho, aby ste zašli na, tam, kde sa tie veci riešia, aby ste tie otázky položili človeku, ktorý je za to zodpovedný, tak čakáte na plénum, aby ste tu vzniesli znôšku obvinení, ktoré sa nezakladajú na pravde.
A teraz, aby sme uviedli tých, ktorí nie sú v obraze, do súvislostí.
V čase, keď som ešte netušil, že budem ministrom zahraničných vecí druhýkrát a už vôbec som nemal potuchy, že agenda Slovákov v zahraničí pripadne pod moje kompetencie, som si nemohol nezaregistrovať celý rad mediálnych výstupov, ktoré upozorňovali na čudné praktiky vtedajšieho predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, spôsob, akým rozdeľoval dotácie a spôsob, akým antagonizoval slovenskú krajanskú komunitu.
Ja si pamätám na reportáž, ktorá hovorila o tom, ako dal 10 000 eur nejakému talianskemu jachtárovi, ktorý sa plavil do Austrálie. Keď sa ho pýtali, že kde sú tu Slováci, tak tvrdil, že v tej jachte boli nejaké knihy pre Slovákov v Austrálii. Myslím, že si urobí úsudok každý sám o tejto kvalite odpovede. A tie články sú voľne prístupné na webe, čiže si ich môžte nájsť.
No, ja osobne tohto človeka nepoznám, ale faktom je, že podľa mňa sa zachoval veľmi neprofesionálne, keď odmietol odovzdať agendu novému predsedovi úradu, ako keby mal pocit, že dostal hračku v podobe Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, s ktorou si môže robiť čo chce, a nie, aby si uvedomil, že ako verejný úradník bol poverený vládou výkonom istej funkcie a vláda mala tak isto právomoc ho z tej funkcie odvolať a jeho úlohou bolo zodpovedne odovzdať agendu a podpísať protokol. To sa nikdy nestalo, pán Kadúc (Reakcia z pléna.). Vy ste boli zavádzaný! Protokol neexistuje, existuje iba správa o stave, mám ju tu, existuje iba správa o stave (Vystupujúci ju zdvíha a pozerá do nej.), ktorú som dostal ja od terajšieho predsedu, ktorý mi hovorí: "Vzhľadom na to, že zo strany bývalého predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu funkcie predsedu úradu, ihneď k dátumu môjho nástupu do funkcie som zadal kompetentným pracovníkom úlohu vypracovať záznam o stave úradu, ktorý sumarizuje aktuálny stav." To znamená, si urobil takýto záznam pán Furdík pre seba, aby mal doklad, čo v akom stave našiel. Ale nikde nenájdete podpis jeho predchodcu. Toto ja nepovažujem za profesionálne správanie.
To, čo chcem povedať, je, že teda ten človek odišiel, cíti sa zatrpknutý a snaží sa zo všetkých síl hádzať polená pod nohy súčasnému vedeniu úradu. Samozrejme, využíva svoje kontakty na krajanské spolky a hnutia, aby ich rozoštvával proti sebe a aby ohováral pána Furdíka. V zásade to je jeho problém, hej, ľudia sú všelijakí. Len faktom je, že tento človek je poslaneckým asistentom troch poslancov klubu OĽaNO podľa oficiálnej web stránky Národnej rady Slovenskej republiky. A myslím si, že nie som jediný v tejto sále, ktorý mal pocit, že všetky tieto príspevky, ktoré sme dnes počuli, boli písané jedným perom. A asi nemusíme veľmi rozmýšľať, čie pero to bolo.
Čiže ja naozaj nemám žiaden problém s poslaneckým klubom OĽaNO. Ale mám problém pochopiť, prečo ste si vy ako klub, ako strana osvojili individuálnu agendu jedného nespokojného verejného úradníka, ktorý sa cíti frustrovaný, a prečo vy ste z nej urobili svoju politickú agendu?
Toto je príliš vážna téma na to, aby sme sa k nej stavali takýmto straníckym spôsobom. Nerobíte dobre, nepomáhate Slovákom ani v zahraničí a nepomáhate ani Slovensku.
Keď hovoríte o tej údajnej nespokojnosti krajanských organizácií, zase, aby sme uviedli fakty, lebo ja hovorím iba fakty. Tá celosvetová organizácia, ktorá akože je za tým, tá vznikla, tá bola zaregistrovaná v prvom polroku tohto roka. Má na čele štyri osoby, z ktorých tri boli oficiálnymi poradcami bývalého riaditeľa úradu. Viete dobre, že keď ste poradca, tak máte prístup k informáciám, k dotáciám a podobne. To znamená, teraz majú dôvod byť frustrovaní a majú dôvod, samozrejme, huckať tohto pána, ktorý zase úspešne hucká našich kolegov poslancov.
Mimochodom, jeden z tých ľudí napísal vo svojom liste, že, o Slovensku, "novodobí migranti nepredstavujú len pracovnú migráciu, ale aj politickú migráciu, ktorá odišla zo Slovenska ako krajiny, kde prevláda korupcia, rodinkárstvo, ekonomická nestabilita a celková bieda, alebo kde sú policajti členmi organizovaných skupín terorizujúcich obyvateľstvo". Takto vidí Slovensko človek, ktorého ste si vy zobrali za referenčný bod. Ja takto Slovensko nevidím a chodím po svete a dokazujem, že Slovensko je jedna úspešná krajina, ktorá ide dobrým smerom. (Potlesk.)
Pokiaľ ide o projekt Slovenského domu v Prahe, chcem povedať, že na rozdiel od Maďarska, Poľska, Chorvátska, Ukrajiny, Srbska, v Českej republike Slováci nedisponujú budovou, ktorá by plnila funkciu ústrednej ustanovizne krajanského života, hoci slovenská menšina je v Čechách v porovnaní s ostatnými krajinami najpočetnejšia. Keďže v predchádzajúcom období sa táto otázka neriešila, predseda úradu pán Furdík, keď v septembri 2012 navštívil Prahu, pri svojich stretnutiach s predstaviteľmi krajanských inštitúcií a organizácií vyzval na predloženie návrhov na zriadenie takejto inštitúcie, s tým, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je pripravený najlepší projekt podporiť v súlade so zákonom a v súlade so smernicami úradu.
To znamená, krajanské spolky v Českej republike boli dostatočne informované o zámere úradu. Spomedzi všetkých oslovených krajanských organizácií v Českej republike predložila projekt spĺňajúci náležitosti len jedna jediná krajanská organizácia, ktorá sa volá Slovensko-český klub. Ostatné nepredložili žiaden návrh.
Chcem vám povedať, že Slovensko ako také nemôže prevádzkovať budovu v zahraničí inú, než svoj zastupiteľský úrad, hm (Vystupujúci si odkašľal: Škoda, že tu nemám vodu.). To znamená, bol predložený jeden návrh, oslovené boli viaceré spolky.
Ďalšia vec, dotácia bola vyčlenená, ale je viazaná na účte, bude uvoľnená až po skončení rekonštrukcie a po dodržaní zmluvne dohodnutých podmienok. Podľa zmluvy všetky slovenské krajanské spolky budú mať rovnaké právo využívať tieto priestory. To znamená, nebude to slúžiť iba jednej organizácii. Čiže všetko bude v súlade so zákonom. Ani jedno euro nebolo uvoľnené, všetci mali možnosť sa k tomu vyjadriť. A preto si naozaj vyprosím také slová ako tunelovanie. A preto som tak zareagoval.
Dámy a páni, agenda Slovákov žijúcich v zahraničí je jednou z nových kompetencií, ktorá bola zverená ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí po nástupe druhej vlády premiéra Roberta Fica. Priznám sa, že toto je jedna z kompetencií, ku ktorej som sa hlásil. Poznám agendu Slovákov v zahraničí – ďakujem pekne (Reakcia na ponúknutý pohár vody.) – venujem sa jej 20 rokov. Záleží mi na Slovákoch v zahraničí. Navštívil som Slovákov od Austrálie cez Dolnú zem, západnú Európu, južnú Afriku až po Spojené štáty. Prakticky pri každej mojej ceste do zahraničia, ako viete, nemám ich málo, je súčasťou môjho programu aj stretnutie so Slovákmi, ktorí žijú v zahraničí. Pre ilustráciu len za posledné dva mesiace som takto navštívil Slovákov vo Švédsku, v Srbsku, Spojených štátoch aj v Rumunsku a trúfnem si povedať, že veľmi dobre vnímam atmosféru aj celkovú situáciu v krajanskom hnutí. A poviem aj to, že na týchto mojich stretnutiach nikto nikdy predo mnou nespomenul ani jeden z takzvaných problémov, v úvodzovkách, o ktorých hovoríte vy vo vašich diskusných príspevkoch. A myslím si, že aj to o čomsi svedčí.
Ja týmto nechcem povedať, že v slovenskej krajanskej komunite je všetko v poriadku, lebo, žiaľ, nie je. Osobne považujem politiku tohto štátu dlhodobo voči Slovákom za neuspokojivú a často som o tom hovoril. A pravdou je aj to, že slovenské komunity vo svete sú ako pravidlo rozdelené. Jeden z hlavných dôvodov, prečo som, pre ktorý som sa hlásil k tejto agende, je práve to, že chcem pomôcť skvalitniť slovenskú politiku, namiesto toho, aby som sedel a kritizoval, chcem pre to niečo urobiť, aby bola zmysluplnejšia a lepšie cielená. A rovnako tak chcem pôsobiť smerom k zjednocovaniu krajanov a nie k ich rozoštvávaniu a ďalšiemu triešteniu. A aj preto som na čelo Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí navrhoval človeka, ktorého si vážim, pána Furdíka, ktorý má za sebou dôstojnú diplomatickú kariéru, ktorý bol úspešným veľvyslancom Slovenskej republiky v Ruskej federácii aj v Belehrade. To si naozaj niekto môže vážne myslieť, že som ho navrhol s cieľom, aby sme rozoštvávali Slovákov?! Alebo, nedajbože, že som mu povedal, aby teda skúsil vytunelovať ten rozpočet úradu a že si to potom budeme rozdeľovať a že sa budeme šabovať?! To hádam nemôžte myslieť vážne v tejto sále!
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som naozaj otvorený voči akejkoľvek dobre mienenej diskusii, ktorej cieľom je skvalitniť štátnu politiku voči Slovákom žijúcim v zahraničí, a tých diskusií je málo, ale chcem vás požiadať, aby sme túto tému nepolitizovali.
Toto je téma, kde by sme sa mali povzniesť nad stranícku agendu. Predovšetkým Slováci v zahraničí si to nezaslúžia. Oni si zaslúžia náš obdiv za to, ako si dokázali uchovať svoj jazyk, svoju kultúru, svoju identitu. Na rozdiel od mnohých z nás oni sú hrdí na to, že sú Slováci, a my by sme mali robiť všetko pre to, aby boli hrdí aj na Slovensko.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som. (Potlesk.)

Chcem všetkým poďakovať za rozpravu, za výmenu názorov, ktorá bola dosť ostrá. Ja som už na výbore vyzval nového riaditeľa, aby sa pustil do práce, aby rozptýlil všetky podozrenia. A navrhujem, aby sme sa pozreli povedzme po roku na to, že čo sa reálne spravilo a čo sa nespravilo. Tak isto som jedným dychom povedal, že názov tohto úradu som počul častejšie ako ktorýkoľvek iný problém v oblasti zahraničnej politiky Slovenska, a to o niečom svedčí.
Takže týmto vyzývam aj zástupcov našich krajanských organizácií, aby prestali hádzať bahno na seba, jeden na druhého, aby prestali vypisovať jedovité maily a jedovité listy. Ak sú reálne problémy a vedia ich podložiť faktami, aby tak urobili, samozrejme, a my ako poslanci, je naša povinnosť sa na to pozrieť. Ale ešte raz, zdá sa mi, že táto téma bola eskalovaná až príliš.
Ak sa pýtate na môj osobný názor na to, či Slovensko robí dosť pre svojich krajanov v zahraničí, tak takisto ako minister zahraničných vecí musím súhlasiť s tým, že robíme pramálo. Či už z hľadiska aktivít, alebo z hľadiska rozpočtov, dokonca si myslím, že aj v tej stratégii nemáme úplne celkom jasno, že ako chceme uchopiť komunitu, ktorá v konečnom dôsledku môže byť pre Slovensko prospešná a prínosná.
Z mojej strany toľko. Ešte raz, dajme tomu šancu, pozrieme sa na výsledky za prvých 6 mesiacov, pozrieme sa na výsledky o 12 mesiacov. Dajme tomu šancu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku prerokovania uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada uznesením č. 784 z 19. septembra 2013 pridelila návrh poslankyne Renáty Zmajkovičovej na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský, a určila aj lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní vo výbore do tridsaťdva dní od dňa jeho pridelenia. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh poslankyne Renáty Zmajkovičovej prerokoval ústavnoprávny výbor a odporúčal Národnej rade uznesením č. 333 z 15. októbra 2013 návrh zákona schváliť.
Z uvedeného uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade návrh poslankyne Národnej rady Renáty Zmajkovičovej schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Správa ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Renáty Zmajkovičovej, tlač 647a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 334 z 15. októbra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k tomuto návrhu zákona, v ktorom sa zavádza nový dôvod pre odvolanie notára, ktorým je dosiahnutie veku 65 rokov. Prostredníctvom spoločnej správy bolo navrhnuté, že, mierna úprava, t. j. bolo doplnené, že ak dosiahne notár vek 67 rokov, v tomto prípade jeho notársky úrad zaniká, teda zaniká výkon jeho činnosti.
Vážení páni kolegovia, nám v opozícii častokrát vy, vládni poslanci, vytýkate nesystémovosť riešení, ktoré predkladáme. Celkom oprávnene s ohľadom na to, čo je tu predložené, môžem povedať, že toto je úplne najviac nesystémová novela, aká kedy mohla prísť, keď to, pozriem na to, čo sme dávali doteraz my.
S dôvodom, že takúto úpravu majú prokurátori a sudcovia, okej, možno súhlasiť, je to 65 rokov. Nenachádzam vôbec nikde dôvod, kedy zaniká úrad alebo zaniká funkcia pri 67-ch. Netuším, z čoho vychádza takýto zámer.
Pani podpredsedníčka, ja som od vás ako z titulu vašej funkcie a pri podpore osemdesiatich troch poslancov skutočne očakával niečo systémové, niečo celoplošné. Napríklad namiesto toho, aby ste celkom bezdôvodne podľa môjho názoru, pretože som sa nedopočul, aký je ten skutočný dôvod, favorizovali jednu skupinu, navyše relatívne malú, hovorím o 23 notároch, ktorí zrejme stratia svoj úrad, prečo ste tento istý princíp nemohli navrhnúť v štátnej správe? Máme tu armádu štyristo tisíc nezamestnaných, ktorí by sa mohli pokojne uplatniť na miestach v štátnej správe, kde sa nielenže poberajú často aj plat, ale aj dôchodok. Toto je tá systémová zmena, ktorá presne reflektuje princípy, ktoré predloženým návrhom sledujete.
Ešte raz, máte takú podporu, že takéto parciálne riešenie podľa mňa je nesprávne a nesystémové. Máte určite na to, aby ste dali systémovejšiu novelu, napríklad v štátnej správe.
Prečo je to nesystémové? Ďalším z dôvodov je minimálne fakt, že okrem notárov, prokurátorov, sudcov sú tu aj ďalšie štátom poverené osoby, ktoré takúto hranicu nemajú. Sú to napríklad exekútori, máme tu teraz exekučák, ktorý nebol v tej časti vôbec menený, nebol tam ani pozmeňovák z vašej strany, ak som teda správne zachytil. Máme tu ďalej znalcov, tlmočníkov, prekladateľov. Všetko štátom poverené osoby presne takisto, ako je notár. Charakterom sa líšia akurát len obsahom, ale charakter práce je ten istý.
Ťažko sa mi hodnotí, či je novela vecne správna alebo nesprávna, keďže ja som nezistil, skutočne komu a ako má táto novela pomôcť. Ja zacitujem z dôvodovej správy: "Dôvodom pre doplnenie predmetného ustanovenia do právnej úpravy je nevyhnutnosť prispôsobenia podmienok pre výkon notárskej činnosti aktuálnym ekonomickým pomerom." Ja keď si zoberiem ako pri tvorbe našich zákonov, ja bazírujem u nás na správnom tíme, aby tá dôvodová správa mala náležitosti, ktoré má mať, a to je, aby bolo naozaj zrejmé, čo sa návrhom sleduje, musím povedať, že toto by asi cez moje ruky neprešlo. Pod toto by som sa nemohol podpísať, lebo ja skutočne neviem, čo je dôvodom. A preto, ak by ste bola taká dobrá, ja som to nezachytil, alebo ma odkázali, čo je dôvodom pre takúto úpravu, ktorá sa dotkne dvadsiatich troch notárov. Zrejme ak tam, ak cez tú spoločnú správu prejde ten pozmeňovák, bude to o niečo menej. Ale 23 notárov, 23 osôb snáď nemôže vyriešiť aktuálne ekonomické pomery!
Skutočnosť, že sa pokúšate zaviesť princípy, ktoré je možné uplatniť pri viacerých profesiách, iba parciálne do jedného zákona jednej profesie sa, bohužiaľ, javia ako nepresadzovanie všeobecného záujmu, ale záujmu konkrétnej skupiny, v tomto prípade konkrétnych osôb. Ja určite nechcem hovoriť, že u nás sa takýmto skutočnostiam hovorí lobing, pretože nemyslím si, že je to skutočne tak, ale pri tom počte, ktorý sa dotkne tejto novely, je to minimálne na pozastavenie sa.
Toto je však niečo iné, ako presadzovanie záujmov, hodnôt, ktoré sú oprávnené a nevyhnutné, ktoré som napríklad počul pri tichom pochode nepočujúcich v Dunajskej Strede, kde sme sa minulý týždeň stretli, a nad ktorým máte, celkom pochopiteľne a podľa mňa správne, záštitu. A bol som rád za to, čo ste tam povedali, v tom vás plne podporujem. Ale, žiaľ, v tomto zákone vás podporiť nemôžem, pretože nepoznám dôvod, prečo bol predložený.

Ďakujem. Ja som sa už vyjadrovala po tom, neskôr. Teda som predkladala 65 rokov, ten návrh zákona, a samozrejme dnes tu máme spoločnú správu, kde sa to posunulo na 67 rokov, a je to, zaniká výkon notárskeho úradu zo zákona, čiže nie je to fakultatívne, ale obligatórne.
Ja vám poviem, pán poslanec, treba vždy začať. Tak ako keď idete stavať nejaký dom alebo niečo, čiže začínate postupne. Čiže nemusíte hneď, tak ako keď máte vzťah, tak nejdete niekoho hneď objímať, ale sa s ním najprv zoznámite. Takže asi takto (Reakcie z pléna.). Každý máme nejaké spôsoby, pán poslanec.
A viete mňa zaujala jedna, zarazila jedna skutočnosť, keď 82-ročný notár robil konferenciu. A vtedy, vtedy som sa začala, som sa pýtať, že ako je to možné, že takéto niečo môže nastať. Tak preto som sedela a vlastne rokovala s Notárskou komorou od mája minulého roka. A, pán poslanec, prosím vás, povedali ste... (Výkrik v sále.) Nevykrikujte tu na mňa! A nemôžete mi zazlievať, že táto novela nie je koncepčná, pretože predsa v zákone o notárskom poriadku nebudeme riešiť exekútorov, nebudeme riešiť ďalších zamestnancov. A ak by ste boli na ústavnoprávnom výbore, tak by ste presne asi vedeli tú informáciu, že som sedela s prezidentom Exekútorskej komory a presne sme sa bavili o tom, že vlastne príde novela, ale ktorá sa, nebudem ju dávať, poslaneckú, pretože dnes je Exekučný poriadok, v podstate je to na ministerstve spravodlivosti, a exekútori sú pripravení. Sú pripravení, presne tak, ako sme prišli s notármi, obmedziť vek exekútorov. Takže to je ten prvý krok, potom bude ďalší krok. A takto by sa, len treba raz začať.
Takže ja verím, kolegyne a kolegovia, že podporíte tento návrh zákona a ďakujem za podporu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám v mene skupiny poslancov v prvom čítaní návrh zákona o protifašistickom odboji a o postavení a pôsobení Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Týmto návrhom chceme vyjadriť úctu osobám, ktoré s nasadením vlastného života, osobnej slobody, vystupovali v protifašistickom a protinacistickom odboji, v Slovenskom národnom povstaní, partizánskom hnutí a v zahraničnom odboji – ja počkám na pána Hlinu, lebo ma to vyrušuje, on tak rád upozorňuje nás, tak to vrátim – a stali sa obeťami fašizmu a nacizmu, perzekúcie, väznenia a núteného výkonu vojnových prác.
Cieľom návrhu je upraviť postavenie a pôsobnosť Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov ako organizácie združujúcej priamych účastníkov národného boja za oslobodenie proti fašizmu v odbojových skupinách, organizačných a územných útvaroch a ostatných občanov, ktorí súhlasia s pôsobením, poslaním, cieľmi a programom zamerania Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Týmto návrhom zároveň chceme upraviť podmienky postavenia účastníka protifašistického odboja, protinacistického odboja a Slovenského národného povstania, partizánskeho hnutia, zahraničného odboja, priamych účastníkov národného boja za oslobodenie a zároveň sociálneho a zdravotného zabezpečenia priameho účastníka odboja, nositeľa ocenení, vojnového vdovca, vojnovej vdovy, vojnového poškodenca a invalida, pokiaľ uvedenú úpravu neobsahuje niektorý z doterajších právnych predpisov.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov dosiaľ pôsobí na území Slovenskej republiky ako občianske združenie pôsobiace na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Je historickým a právnym nástupcom po bývalom Československom zväze protifašistických bojovníkov v Slovenskej republike. Združuje priamych účastníkov boja za národné oslobodenie a boja proti fašizmu, za obranu demokracie a sociálnu spravodlivosť, ako i ostatných občanov Slovenskej republiky, ktorí súhlasia s jeho cieľmi, programom, zameraním a stanovami. Postavenie účastníkov odboja a bojov za oslobodenie upravujú právne normy aj v iných štátoch, v Českej republike, vo Francúzsku, Belgicku, Poľsku, Španielsku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku, Holandsku a v mnohých ďalších, ako aj na medzinárodnej úrovni, Medzinárodná federácia odbojárov, protifašistická asociácia so sídlom v Berlíne.
Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh nemá priamy vplyv na rozpočet verejnej správy. Celkový vplyv na verejné financovanie je neutrálny. A rovnako návrh právnej úpravy nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni. Návrh nezakladá nárok na tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe ani nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Dovoľujem si vás požiadať o schválenie tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem, skončil som.