25. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh, ktorý je obsahovo identický so stiahnutým návrhom, a podávam to z dôvodu, aby sa odstránili všetky legislatívno-technické pochybnosti, čiže chýbajúce odôvodnenie.
Takže pozmeňovací návrh znie nasledovne:
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka a Józsefa Nagya k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 575:
Za čl. I sa vkladajú nové čl. II a III, ktoré znejú:
"Čl. II
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., štyri, zákona 282/2006 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 662/2007 Z. z., zákona 489/2008 Z. z., zákona 192/2009 Z. z., zákona 345/2009 Z. z., zákona 132/2010 Z. z., zákona 133/2010 Z. z., zákona 34/2011 Z. z., zákona 172/2011 Z. z., zákona 313/2012 Z. z., zákona 345/2012 Z. z., zákona 41/2013 Z. z., zákona 153/2013 Z. z. a zákona č. 160/2013 Z. z. a zákona č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 46 ods. 1 písm. m) sa za slová "ordinačné hodiny" vkladajú slová "vrátane ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti."
Poznámka pod čiarou k odkazu 53b) znie:
"53b) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2013 Z. z."
"Čl. III
Zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., 512/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 5/2012 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z. , zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z. a zákona č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 79 ods. 1 písm. a) sa za slová "samosprávnym krajom" vkladajú slová "s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti." Poznámka pod čiarou k odkazu 55ba) znie:
"55ba) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 v znení zákona 2013 Z. z.
2. Za § 102o sa vkladá § 102oa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§102oa
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2013
Poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorého ordinačné hodiny nie sú v súlade s právnymi predpismi účinnými od 1. decembra 2013, je povinný požiadať samosprávny kraj o schválenie a potvrdenie ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti najneskôr do 31. januára 2014. Takýto poskytovateľ je oprávnený prednostne poskytovať zdravotnú starostlivosť vo vyhradených ordinačných hodinách, ktoré neboli schválené a potvrdené samosprávnym krajom, do schválenia a potvrdenia ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti, najneskôr do 30. apríla 2014."
Čl. II sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nových článkov sa vykoná legislatívno-technická úprava názvu zákona.
Odôvodnenie:
Do návrhu zákona sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa schvaľovania vyhradených ordinačných hodín v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Súčasne sa prechodným ustanovením upravuje lehota, v ktorej sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí nemajú schválené vyhradené ordinačné hodiny samosprávnym krajom, povinní požiadať o schválenie vyhradených ordinačných hodín.
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom vynímam bod 4 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne za trpezlivosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
10:31
Vystúpenie v rozprave 10:31
Zsolt SimonJe minimálne tak závažný ako zákon o tom, kde Národná rada priznáva dôchodky o sociálnom zabezpečení, pretože bezmála sa dotýka minimálne toľkých, keď nie viacerých občanov tejto krajiny. Dovoľte, aby som v rozprave priblížil tento návrh...
Je minimálne tak závažný ako zákon o tom, kde Národná rada priznáva dôchodky o sociálnom zabezpečení, pretože bezmála sa dotýka minimálne toľkých, keď nie viacerých občanov tejto krajiny. Dovoľte, aby som v rozprave priblížil tento návrh zákona aj v ponímaní toho, čo dnes reprezentuje vláda sociálnej demokracie Roberta Fica.
Minister Jahnátek a jeho odborníci z Komjatíc sa nechali počuť o tom, že za chvíľku ho budeme mať, aj zákon o, zákon o regulácii, o tom, že kto môže kúpiť poľnohospodársku pôdu. Je to veľmi populistické chrániť slovenskú pôdu, našu hruď, tá zostane doma, pričom novelou, ktorá bola presadená z dielne SMER-u, sme predĺžili dobu nájmu z 15 na 25 rokov. Prečo je to zle? Na Slovensku sa rozmohol fenomén zahraniční investori. Mnohokrát počúvam v tejto Národnej rade pripomienky, máme tu Dánov, majú pôdu. To, že zahraničný investor donesie investície na Slovensko, možnože je aj dobré, ale kdesi nám vo vnútri prekáža, že zahraničný investor, taký Dán, Holanďan, Nemec má tu kopec pôdy. Založí závoru na pozemok a vy tam nevstúpite, lebo to je jeho. Na poľnú cestu nevyjdete, lebo poľná cesta ako taká zo Slovenského pozemkového fondu je prenajatá tým, ktorí sú užívatelia pôdy. To znamená, že keď ja mám v prenájme poľnú cestu, podľa mňa je absolútne v poriadku, keď za to budem pýtať mýto, keď ma štát núti, aby poľnú cestu, čo je verejná komunikácia, prenajal, tak je normálne, keď niekto iný okrem mňa to užíva, aby som tiež od neho pýtal. To je fenomén, ktorý sa na Slovensku vyvíja, vytvára sa, a v súvislosti s týmto zákonom alebo s touto novelou, ktorá je tu predložená, na to upozorňujem, pretože tie pozemky, dnes už nie je dôležité, kto je vlastníkom, keď platí táto právna úprava pár mesiacov z dielne SMER-u. Dôležité je, kto má zmluvu v ruke, kto má nájomnú zmluvu na 25 rokov. Keď automaticky ju nevypoviete, tá zmluva sa predlžuje na ďalších 25 rokov, 50 rokov. Jeden ľudský život, na jeden ľudský život sme prenajali poľnohospodársku pôdu len tak šmahom.
Dnes, keď sa pozrieme, akí investori vstupujú do poľnohospodárstva na Slovensku, tak vidíme, že to sú tí, ktorí chcú podnikať v energetike. Za prvej Ficovej vlády sme mali možnosť vidieť, že najvýnosnejšou plodinou sa stal slnečný kolektor. Desiatky hektárov vybudovaných slnečných kolektorov, lebo to je najlepšie. Dnes vidíme, že sa rozbehli bioplynové stanice, kde pestujeme monokultúru kukurice a dávame do tej bioplynky, kde potrebujeme minimum pracovných síl, štát cez ÚRSO mi garantuje príjem, ale ani z jedného, ani z druhého, vážené kolegyne a kolegovia, sa občania tejto krajiny nenajedia. Z elektrickej energie sa nikto nenaje, nikto sa nenasýti, ani z toho slnečného kolektoru. A keď sa bavíme o tom, že 25-ročné nájomné, či je dobré, alebo nie, skúste sa nad tým zamyslieť. Keď Zelená správa, čo budeme prerokovávať, myslím, bod 90 alebo 91 o poľnohospodárstve, pán minister Jahnátek uvádza, že priemerné nájomné sa pohybuje, je veľmi rozmanité na Slovensku, pohybuje sa niekde od 16 do 150 eur za ha. Zoberme priemerne nájomné 50 eur. Keď prenajmete pôdu na 25 rokov, tak cena nájmu za 25 rokov za 1 ha je 1 250 eur. Kolegyne a kolegovia, povedzte mi, kto je taký blázon, že dneska kúpi pôdu, ktorá je prenajatá, a za 25 rokov dostane za to 1250 eur, koľko do toho investuje? Keď chcete ísť do banky a chcete kúpiť, zobrať si úver na to, že si kúpite poľnohospodársku pôdu pre farmárov, tak automaticky bude vychádzať z toho, aká je renta, či sa vám to vráti. To znamená, že v tej chvíli stratí pôda cenu, cenu pre vlastníka. Vlastníkov na Slovensku máme viac ako 1,5 mil. vlastníkov. To, že vládny SMER prijal tak pokútne novelu tohto zákona v nepriamej novele a zaviedol z 15 na 25 rokov, zapríčinil a postupne sa to uvádza do života, tak ako sa budú jednotlivé zmluvy naprávať, tak sa vstúpi do platnosti, že cena pôdy na Slovensku stratí hodnotu. Tam, kde cena pôdy sa pohybovala na úrovni 3-tisíc eur, tam cena pôdy klesne, na Gemeri, na Spiši, na východe, kde tá cena sa pohybovala okolo 1500 eur alebo viac doteraz není, lebo je kríza, 1 500 eur, možnože 2 000 eur, tak kto si kúpi pôdu za 2 000 eur, keď on k tej pôde sa bude môcť dostať o 25 rokov, a za dobu 25 rokov má zafixované nájomné 1 250 eur? No nikto. Toto je jeden z tých dôvodov, prečo podporujem tento návrh z dielne mojich kolegov z KDH, aby sa, to vstúpilo do platnosti.
Dnes na Slovensku po tom, čo SDĽ a môj predchodca Koncoš tak vehementne podporil vstup dánskych investorov na Slovensku, a máme možnosť ich vyskúšať, čo to znamená v skutočnosti na Slovensku, a do istej miery to bol fenomén len južného Slovenska, teraz to vynímame, už nie je to fenomén južného Slovenska, to je fenomén celého Slovenska, lebo ich nájdeme na západnom, na strednom, na východnom, na severe, všade a nielen Dánov, ale aj z iných krajín. Máme problém, keď sa na to pozrieme hlbšie, títo investori nemajú vo vlastníctve celú výmeru, na ktorej hospodária, majú ju prenajatú. Tak pokiaľ si chceme vážiť občanov, tí, ktorí sú vlastníkmi, a nechceme ich takýmto zákonom pripraviť o hodnotu majetku, tak by sme mali vytvoriť podmienky a ja si myslím, že 15-ročné nájomné maximum s možnou jednou opciou, keď nevypoviete po 14 rokov, tak sa to predĺži na 30 rokov, bavme sa o 30-ročnom nájme, a nie 50 alebo 15, a nie 25, tak v tej chvíli táto situácia bude vyriešená.
Priznám sa, že v roku 2003, keď sa ten zákon tvoril o nájme poľnohospodárskej pôdy, tak sme vychádzali aj z toho, že preto sme tam dali minimálne 5-ročné nájomné, lebo vtedy sme vstúpili do Európskej únie a Európska únia od nás chcela záväzok od farmára minimálne na dobu 5 rokov. Preto sme tam dali to minimálne 5-ročné nájomné. Vykľulo sa z toho, že priemerná dĺžka zmlúv je dneska na úrovni 10 rokov. Zákon umožňuje 15 rokov, priemerná dĺžka je 10 rokov, keď zákon umožní dĺžku 25 rokov, som presvedčený, že priemerná dĺžka bude na úrovni 20 rokov.
A teraz ešte sa vrátim k tým fenoménom. Minulý rok na Agrokomplexe bankoví analytici upozornili na to, že je nový fenomén. Investori z Prahy, z Berlína, z Viedne a bohvieskade z celého sveta majú záujem nie kúpiť poľnohospodársku pôdu na Slovensku, ale prenajať si poľnohospodársky podnik, ktorý má v rukách nájomnú zmluvu na celú výmeru svojich pozemkov. Jedným aktom, keď kúpia obchodný podiel, sa dostanú k tisíckam hektárov pôdy. Keď niekto na Slovensku chce kúpiť tisíc hektárov pôdy, musí vynaložiť obrovské množstvo práce, aby sa k tej pôde dostal, keď je to aj zahraničný investor, nech je to fyzická alebo právnická osoba, úplne jedno. Ale v tej chvíli, čo kúpi podnik, ktorý má takto spravené zmluvy, v tej chvíli na druhý deň sa dostal k spravovaniu a k tomu celému územiu. Keď niekto tu chce chrániť slovenskú pôdu, tak nemôže súhlasiť s tým, že doba nájmu je na 25 rokov. Ako mohol by som ísť meno po mene firmy, kde to tak je. Preto by som chcel poprosiť, aby sme skúsili, odhliadnuc teraz od politického trička, či je to SMER, alebo nie je to SMER, ale skúsme urobiť krok pre občanov tejto krajiny, pre tých 1,5 mil. vlastníkov, aby ich hodnota pôdy nestratila z ceny a aby aj poľnohospodárska činnosť mohla byť vykonávaná.
Kolega Galko včera upozornil na to, že farmár chce mať tiež istotu. Ale ja osobne si myslím, že maximálne 15-ročná doba nájmu s tým, že je tam opcia plus na ďalšie obdobie, je dostatočná garancia a dostatočná motivácia pre toho, kto má tento pozemok v prenájme, aby sa k vlastníkovi správal férovo. Prečo hovorím, že férovo? Pretože ten istý zákon hovorí o tom, že nájomca má právo na zníženie nájomného, keď dôjde k živelnej pohrome. Toto ustanovenie - či sucho, či záplavy, alebo ja neviem čo všetko - spôsobilo, že mnohí, mnohí užívatelia poľnohospodárskej pôdy aj zahraniční využili túto možnosť a vlastníkovi zaplatili len 50 % nájomného, toho, čo mali.
Kolegyne a kolegovia, preto apelujem na vás, aby sme podporili tento návrh a ešte v čase stihli zvrátiť ten, tú zlú tendenciu, ktorá bola nepremyslenou, nepremysleným pozmeňujúcim návrhom, poslaneckým návrhom, dostane do tohto zákona a začal platiť v tomto roku. Ešte máme čas to vrátiť. Ale v tej chvíli, keď to nevrátime, tak nájom sa zvýši postupne tak, ako každý užívateľ bude uzatvárať nové a nové nájomné zmluvy, lebo tie staré postupne končia, tak predĺži tú nájomnú zmluvu na 25 rokov a v tej chvíli pristúpi k tomu, že to začne predávať.
Ja som sa včera vyjadril, pre koho to bude skutočný biznis. Pre koho je to biznis? Dámy a páni, keďže v tomto parlamente sa už všetko meria, že komu to slúži, tak návrh na predĺženie na 25 rokov slúži v prvom rade tým, ktorí sprivatizovali bývalé štátne majetky v tejto krajine. Tí, ktorí sprivatizovali poľnohospodárske družstvá pokútnym spôsobom, pre nich to slúži. Viete prečo? Lebo taký kravín alebo ošipáreň, akú má hodnotu? Nulovú. Keď ju máte vybudovanú supermoderne, má nulovú hodnotu, pretože dneska sa zaoberať živočíšnou výrobou v poľnohospodárstve pomaly nikto nechce. To, čo má hodnotu, je výrobný prostriedok, pôda. K tej pôde sa môžte dostať dvojakým spôsobom. Buď si ho kúpite, alebo si ho prenajmete. My tu hovoríme, že kúpiť za drahé peniaze a zaplatiť jeden a pol miliónov občanov tejto krajiny nie je treba, lebo stačí, že keď ho ročne za 50, za 100 euro prenajmete na 25 rokov. Máte ho v zmluve, a keď vlastník, ktorý takto prenajme pôdu, v čase za 25 zomrie, jeho dedičia sa môžu na tento majetok pozerať a môžu každý rok získať len tú výšku nájomného, ktorú dohodol ich predchodca, otec, starý otec, tak na tú sa môžu pozerať 25 rokov. Je to holý fakt.
Preto by som apeloval na to, aby sme naozaj odhliadli teraz od od mnohých problémov, aj mám niektoré drobné výhrady k tomu zneniu, ale ja si myslím, že to by sa dalo vyčistiť a upraviť, spresniť v druhom čítaní, a dneska máme historickú šancu na to, aby sme to posunuli do druhého čítania a napravili ten nepremyslený krok, že niekomu sme dali a pre privatizérov sme dali možnosť dobre speňažiť svoje sprivatizované štátne majetky v podobe akciových spoločností, v podobe eseročiek dnes, pretože oni nevedia predať maštale, ale vedia predať a speňažiť firmu, ktorá má usporiadané nájomné zmluvy s vlastníkmi, a toto, si myslím, že nie je cieľom tejto Národnej rady a nemôže byť cieľom ani jedného jediného poslanca v tejto krajine, kto chce chrániť, aby na území Slovenskej republiky podnikatelia, podnikali podnikatelia z tohto územia, a nie zahraniční. Ďakujem
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení predkladatelia, kolegyne, kolegovia, zdá sa, že tento návrh z dielne opozície je veľmi krátky a veľmi jednoduchý, ale z môjho pohľadu je veľmi závažný.
Je minimálne tak závažný ako zákon o tom, kde Národná rada priznáva dôchodky o sociálnom zabezpečení, pretože bezmála sa dotýka minimálne toľkých, keď nie viacerých občanov tejto krajiny. Dovoľte, aby som v rozprave priblížil tento návrh zákona aj v ponímaní toho, čo dnes reprezentuje vláda sociálnej demokracie Roberta Fica.
Minister Jahnátek a jeho odborníci z Komjatíc sa nechali počuť o tom, že za chvíľku ho budeme mať, aj zákon o, zákon o regulácii, o tom, že kto môže kúpiť poľnohospodársku pôdu. Je to veľmi populistické chrániť slovenskú pôdu, našu hruď, tá zostane doma, pričom novelou, ktorá bola presadená z dielne SMER-u, sme predĺžili dobu nájmu z 15 na 25 rokov. Prečo je to zle? Na Slovensku sa rozmohol fenomén zahraniční investori. Mnohokrát počúvam v tejto Národnej rade pripomienky, máme tu Dánov, majú pôdu. To, že zahraničný investor donesie investície na Slovensko, možnože je aj dobré, ale kdesi nám vo vnútri prekáža, že zahraničný investor, taký Dán, Holanďan, Nemec má tu kopec pôdy. Založí závoru na pozemok a vy tam nevstúpite, lebo to je jeho. Na poľnú cestu nevyjdete, lebo poľná cesta ako taká zo Slovenského pozemkového fondu je prenajatá tým, ktorí sú užívatelia pôdy. To znamená, že keď ja mám v prenájme poľnú cestu, podľa mňa je absolútne v poriadku, keď za to budem pýtať mýto, keď ma štát núti, aby poľnú cestu, čo je verejná komunikácia, prenajal, tak je normálne, keď niekto iný okrem mňa to užíva, aby som tiež od neho pýtal. To je fenomén, ktorý sa na Slovensku vyvíja, vytvára sa, a v súvislosti s týmto zákonom alebo s touto novelou, ktorá je tu predložená, na to upozorňujem, pretože tie pozemky, dnes už nie je dôležité, kto je vlastníkom, keď platí táto právna úprava pár mesiacov z dielne SMER-u. Dôležité je, kto má zmluvu v ruke, kto má nájomnú zmluvu na 25 rokov. Keď automaticky ju nevypoviete, tá zmluva sa predlžuje na ďalších 25 rokov, 50 rokov. Jeden ľudský život, na jeden ľudský život sme prenajali poľnohospodársku pôdu len tak šmahom.
Dnes, keď sa pozrieme, akí investori vstupujú do poľnohospodárstva na Slovensku, tak vidíme, že to sú tí, ktorí chcú podnikať v energetike. Za prvej Ficovej vlády sme mali možnosť vidieť, že najvýnosnejšou plodinou sa stal slnečný kolektor. Desiatky hektárov vybudovaných slnečných kolektorov, lebo to je najlepšie. Dnes vidíme, že sa rozbehli bioplynové stanice, kde pestujeme monokultúru kukurice a dávame do tej bioplynky, kde potrebujeme minimum pracovných síl, štát cez ÚRSO mi garantuje príjem, ale ani z jedného, ani z druhého, vážené kolegyne a kolegovia, sa občania tejto krajiny nenajedia. Z elektrickej energie sa nikto nenaje, nikto sa nenasýti, ani z toho slnečného kolektoru. A keď sa bavíme o tom, že 25-ročné nájomné, či je dobré, alebo nie, skúste sa nad tým zamyslieť. Keď Zelená správa, čo budeme prerokovávať, myslím, bod 90 alebo 91 o poľnohospodárstve, pán minister Jahnátek uvádza, že priemerné nájomné sa pohybuje, je veľmi rozmanité na Slovensku, pohybuje sa niekde od 16 do 150 eur za ha. Zoberme priemerne nájomné 50 eur. Keď prenajmete pôdu na 25 rokov, tak cena nájmu za 25 rokov za 1 ha je 1 250 eur. Kolegyne a kolegovia, povedzte mi, kto je taký blázon, že dneska kúpi pôdu, ktorá je prenajatá, a za 25 rokov dostane za to 1250 eur, koľko do toho investuje? Keď chcete ísť do banky a chcete kúpiť, zobrať si úver na to, že si kúpite poľnohospodársku pôdu pre farmárov, tak automaticky bude vychádzať z toho, aká je renta, či sa vám to vráti. To znamená, že v tej chvíli stratí pôda cenu, cenu pre vlastníka. Vlastníkov na Slovensku máme viac ako 1,5 mil. vlastníkov. To, že vládny SMER prijal tak pokútne novelu tohto zákona v nepriamej novele a zaviedol z 15 na 25 rokov, zapríčinil a postupne sa to uvádza do života, tak ako sa budú jednotlivé zmluvy naprávať, tak sa vstúpi do platnosti, že cena pôdy na Slovensku stratí hodnotu. Tam, kde cena pôdy sa pohybovala na úrovni 3-tisíc eur, tam cena pôdy klesne, na Gemeri, na Spiši, na východe, kde tá cena sa pohybovala okolo 1500 eur alebo viac doteraz není, lebo je kríza, 1 500 eur, možnože 2 000 eur, tak kto si kúpi pôdu za 2 000 eur, keď on k tej pôde sa bude môcť dostať o 25 rokov, a za dobu 25 rokov má zafixované nájomné 1 250 eur? No nikto. Toto je jeden z tých dôvodov, prečo podporujem tento návrh z dielne mojich kolegov z KDH, aby sa, to vstúpilo do platnosti.
Dnes na Slovensku po tom, čo SDĽ a môj predchodca Koncoš tak vehementne podporil vstup dánskych investorov na Slovensku, a máme možnosť ich vyskúšať, čo to znamená v skutočnosti na Slovensku, a do istej miery to bol fenomén len južného Slovenska, teraz to vynímame, už nie je to fenomén južného Slovenska, to je fenomén celého Slovenska, lebo ich nájdeme na západnom, na strednom, na východnom, na severe, všade a nielen Dánov, ale aj z iných krajín. Máme problém, keď sa na to pozrieme hlbšie, títo investori nemajú vo vlastníctve celú výmeru, na ktorej hospodária, majú ju prenajatú. Tak pokiaľ si chceme vážiť občanov, tí, ktorí sú vlastníkmi, a nechceme ich takýmto zákonom pripraviť o hodnotu majetku, tak by sme mali vytvoriť podmienky a ja si myslím, že 15-ročné nájomné maximum s možnou jednou opciou, keď nevypoviete po 14 rokov, tak sa to predĺži na 30 rokov, bavme sa o 30-ročnom nájme, a nie 50 alebo 15, a nie 25, tak v tej chvíli táto situácia bude vyriešená.
Priznám sa, že v roku 2003, keď sa ten zákon tvoril o nájme poľnohospodárskej pôdy, tak sme vychádzali aj z toho, že preto sme tam dali minimálne 5-ročné nájomné, lebo vtedy sme vstúpili do Európskej únie a Európska únia od nás chcela záväzok od farmára minimálne na dobu 5 rokov. Preto sme tam dali to minimálne 5-ročné nájomné. Vykľulo sa z toho, že priemerná dĺžka zmlúv je dneska na úrovni 10 rokov. Zákon umožňuje 15 rokov, priemerná dĺžka je 10 rokov, keď zákon umožní dĺžku 25 rokov, som presvedčený, že priemerná dĺžka bude na úrovni 20 rokov.
A teraz ešte sa vrátim k tým fenoménom. Minulý rok na Agrokomplexe bankoví analytici upozornili na to, že je nový fenomén. Investori z Prahy, z Berlína, z Viedne a bohvieskade z celého sveta majú záujem nie kúpiť poľnohospodársku pôdu na Slovensku, ale prenajať si poľnohospodársky podnik, ktorý má v rukách nájomnú zmluvu na celú výmeru svojich pozemkov. Jedným aktom, keď kúpia obchodný podiel, sa dostanú k tisíckam hektárov pôdy. Keď niekto na Slovensku chce kúpiť tisíc hektárov pôdy, musí vynaložiť obrovské množstvo práce, aby sa k tej pôde dostal, keď je to aj zahraničný investor, nech je to fyzická alebo právnická osoba, úplne jedno. Ale v tej chvíli, čo kúpi podnik, ktorý má takto spravené zmluvy, v tej chvíli na druhý deň sa dostal k spravovaniu a k tomu celému územiu. Keď niekto tu chce chrániť slovenskú pôdu, tak nemôže súhlasiť s tým, že doba nájmu je na 25 rokov. Ako mohol by som ísť meno po mene firmy, kde to tak je. Preto by som chcel poprosiť, aby sme skúsili, odhliadnuc teraz od politického trička, či je to SMER, alebo nie je to SMER, ale skúsme urobiť krok pre občanov tejto krajiny, pre tých 1,5 mil. vlastníkov, aby ich hodnota pôdy nestratila z ceny a aby aj poľnohospodárska činnosť mohla byť vykonávaná.
Kolega Galko včera upozornil na to, že farmár chce mať tiež istotu. Ale ja osobne si myslím, že maximálne 15-ročná doba nájmu s tým, že je tam opcia plus na ďalšie obdobie, je dostatočná garancia a dostatočná motivácia pre toho, kto má tento pozemok v prenájme, aby sa k vlastníkovi správal férovo. Prečo hovorím, že férovo? Pretože ten istý zákon hovorí o tom, že nájomca má právo na zníženie nájomného, keď dôjde k živelnej pohrome. Toto ustanovenie - či sucho, či záplavy, alebo ja neviem čo všetko - spôsobilo, že mnohí, mnohí užívatelia poľnohospodárskej pôdy aj zahraniční využili túto možnosť a vlastníkovi zaplatili len 50 % nájomného, toho, čo mali.
Kolegyne a kolegovia, preto apelujem na vás, aby sme podporili tento návrh a ešte v čase stihli zvrátiť ten, tú zlú tendenciu, ktorá bola nepremyslenou, nepremysleným pozmeňujúcim návrhom, poslaneckým návrhom, dostane do tohto zákona a začal platiť v tomto roku. Ešte máme čas to vrátiť. Ale v tej chvíli, keď to nevrátime, tak nájom sa zvýši postupne tak, ako každý užívateľ bude uzatvárať nové a nové nájomné zmluvy, lebo tie staré postupne končia, tak predĺži tú nájomnú zmluvu na 25 rokov a v tej chvíli pristúpi k tomu, že to začne predávať.
Ja som sa včera vyjadril, pre koho to bude skutočný biznis. Pre koho je to biznis? Dámy a páni, keďže v tomto parlamente sa už všetko meria, že komu to slúži, tak návrh na predĺženie na 25 rokov slúži v prvom rade tým, ktorí sprivatizovali bývalé štátne majetky v tejto krajine. Tí, ktorí sprivatizovali poľnohospodárske družstvá pokútnym spôsobom, pre nich to slúži. Viete prečo? Lebo taký kravín alebo ošipáreň, akú má hodnotu? Nulovú. Keď ju máte vybudovanú supermoderne, má nulovú hodnotu, pretože dneska sa zaoberať živočíšnou výrobou v poľnohospodárstve pomaly nikto nechce. To, čo má hodnotu, je výrobný prostriedok, pôda. K tej pôde sa môžte dostať dvojakým spôsobom. Buď si ho kúpite, alebo si ho prenajmete. My tu hovoríme, že kúpiť za drahé peniaze a zaplatiť jeden a pol miliónov občanov tejto krajiny nie je treba, lebo stačí, že keď ho ročne za 50, za 100 euro prenajmete na 25 rokov. Máte ho v zmluve, a keď vlastník, ktorý takto prenajme pôdu, v čase za 25 zomrie, jeho dedičia sa môžu na tento majetok pozerať a môžu každý rok získať len tú výšku nájomného, ktorú dohodol ich predchodca, otec, starý otec, tak na tú sa môžu pozerať 25 rokov. Je to holý fakt.
Preto by som apeloval na to, aby sme naozaj odhliadli teraz od od mnohých problémov, aj mám niektoré drobné výhrady k tomu zneniu, ale ja si myslím, že to by sa dalo vyčistiť a upraviť, spresniť v druhom čítaní, a dneska máme historickú šancu na to, aby sme to posunuli do druhého čítania a napravili ten nepremyslený krok, že niekomu sme dali a pre privatizérov sme dali možnosť dobre speňažiť svoje sprivatizované štátne majetky v podobe akciových spoločností, v podobe eseročiek dnes, pretože oni nevedia predať maštale, ale vedia predať a speňažiť firmu, ktorá má usporiadané nájomné zmluvy s vlastníkmi, a toto, si myslím, že nie je cieľom tejto Národnej rady a nemôže byť cieľom ani jedného jediného poslanca v tejto krajine, kto chce chrániť, aby na území Slovenskej republiky podnikatelia, podnikali podnikatelia z tohto územia, a nie zahraniční. Ďakujem
Neautorizovaný
10:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:46
Peter MuránskyNásledne v druhej ten myšlienkový pochod, ktorý mám, ide mi viac s myšlienkovým pochodom pána kolegu Zsolta Simona, a to v jednej súvislosti, že jednoducho potravinárstvo na tej úrovni a produkcia potravín na pôde v Európe už taká nebude, aká bola v minulosti, a určite nie ani u nás a prechádza sa na rôzne energetické plodiny. Pozrite sa, priemerné farmy na Západe majú určitú, určitú výmeru, ktorá je ďaleko, ďaleko menšia, ako bolo naše veľkoplošné hospodárenie. To znamená, pokiaľ podnikatelia dneska sa orientujú na energetické plodiny, výrobu bioplynu, ako spomenul bioplynové stanice, príde biometán a tak ďalej do zreteľa do budúcnosti, potrebujú mať zafixované proste zmluvy na veľké, na veľké plochy na veľmi dlhodobé obdobia, teda preto je tých 25 rokov, a práve v tomto období dochádza aj k tomu, že prichádzajú tieto návrhy, pretože končia tie nájomné zmluvy, ktoré boli na 15 rokov, a teraz je potrebné urobiť na 25 rokov a mám tu obavu, že potom príde k zmene podielov v prospech zahraničných firiem a vlastne títo podnikatelia predajú nie samotnú firmu, ale samotnú prenajatú, na 25 rokov prenajatú pôdu. A to bude ich vlastne zisk.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.10.2013 o 10:46 hod.
Ing. Mgr.
Peter Muránsky
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, ja nebudem hovoriť nejakým spôsobom jednostranne. Ja na jednej strane veľmi dobre chápem výhrady, ktoré tu včera prezentoval pán poslanec Galko. Naozaj poľnohospodárska výroba má určité špecifiká, kde pri tomto druhu podnikania podnikateľ potrebuje určité stabilné prostredie, a toto stabilné prostredie mu, samozrejme, dávajú nájmy k pozemkom, na ktorých má vykonávať svoju hospodársku alebo teda podnikateľskú činnosť.
Následne v druhej ten myšlienkový pochod, ktorý mám, ide mi viac s myšlienkovým pochodom pána kolegu Zsolta Simona, a to v jednej súvislosti, že jednoducho potravinárstvo na tej úrovni a produkcia potravín na pôde v Európe už taká nebude, aká bola v minulosti, a určite nie ani u nás a prechádza sa na rôzne energetické plodiny. Pozrite sa, priemerné farmy na Západe majú určitú, určitú výmeru, ktorá je ďaleko, ďaleko menšia, ako bolo naše veľkoplošné hospodárenie. To znamená, pokiaľ podnikatelia dneska sa orientujú na energetické plodiny, výrobu bioplynu, ako spomenul bioplynové stanice, príde biometán a tak ďalej do zreteľa do budúcnosti, potrebujú mať zafixované proste zmluvy na veľké, na veľké plochy na veľmi dlhodobé obdobia, teda preto je tých 25 rokov, a práve v tomto období dochádza aj k tomu, že prichádzajú tieto návrhy, pretože končia tie nájomné zmluvy, ktoré boli na 15 rokov, a teraz je potrebné urobiť na 25 rokov a mám tu obavu, že potom príde k zmene podielov v prospech zahraničných firiem a vlastne títo podnikatelia predajú nie samotnú firmu, ale samotnú prenajatú, na 25 rokov prenajatú pôdu. A to bude ich vlastne zisk.
Neautorizovaný
10:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:48
Martin FeckoTakže, pán kolega, jasné je to pravda, že 25 rokov, to je vlastne jedna generácia ľudská, takže je to neúnosné veľká časová lehota, ktorá bola prijatá pri minulej novele tohto zákona, takže som tiež za, aby sa to znížilo, aj tých 15 je pre mňa veľa, išiel by som na 10. To, že u nás 90 % je v nájme, je faktom, iba 10 % je vlastnej pôdy, ktoré užívajú súčasne...
Takže, pán kolega, jasné je to pravda, že 25 rokov, to je vlastne jedna generácia ľudská, takže je to neúnosné veľká časová lehota, ktorá bola prijatá pri minulej novele tohto zákona, takže som tiež za, aby sa to znížilo, aj tých 15 je pre mňa veľa, išiel by som na 10. To, že u nás 90 % je v nájme, je faktom, iba 10 % je vlastnej pôdy, ktoré užívajú súčasne naši poľnohospodári, resp. agropodnikatelia. V západnej Európe a aj v iných európskych krajinách je to naopak, najviac gazdujú na vlastných pozemkoch, ktoré majú na liste vlastníctva. Spomínal si tu poľnohospodárske podniky, keď majú uzavretú zmluvu na tisíc a viac hektárov, a že je to veľmi lukratívne. No ja chcem veriť, že tie zmluvy sú uzavreté tak, že sú jednoznačne identické a že má každý vlastník pozemku s daným poľnohospodárskym subjektom takúto zmluvu uzavretú. Žiaľ, čerpanie eurodotácií mi to nepotvrdzuje a v mnohých prípadoch tie zmluvy absentujú, nie sú vôbec a vlastník prakticky ani nevie, kto jeho pôdu užíva. Myslím si, že v druhom čítaní, dá sa, samozrejme, veľa vecí opraviť, ja by som chcel upozorniť, že aj tá výpovedná lehota, ktorá je jeden rok, a predkladatelia sa jej dotkli u trvalých trávnych porastov, resp. u iných trvalých kultúr, myslím si, že není potrebné ju zvyšovať na dva až tri roky, tá ročná výpovedná lehota v pohode stačí a myslím, že problémom je tu § 12a, na ktorý by sme sa mali pozrieť, lebo tam je pes zakopaný, že prakticky človek sa nemôže k poľnohospodárskej pôde vôbec dostať a je nútený inými cestičkami si zariadiť, akým spôsobom poľnohospodársku pôdu, keď chce začínať, vôbec sa k nej dostať, takže myslím si, že v druhom čítaní, pokiaľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.10.2013 o 10:48 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, iba takto vo faktickej, do rozpravy som už nestihol sa prihlásiť.
Takže, pán kolega, jasné je to pravda, že 25 rokov, to je vlastne jedna generácia ľudská, takže je to neúnosné veľká časová lehota, ktorá bola prijatá pri minulej novele tohto zákona, takže som tiež za, aby sa to znížilo, aj tých 15 je pre mňa veľa, išiel by som na 10. To, že u nás 90 % je v nájme, je faktom, iba 10 % je vlastnej pôdy, ktoré užívajú súčasne naši poľnohospodári, resp. agropodnikatelia. V západnej Európe a aj v iných európskych krajinách je to naopak, najviac gazdujú na vlastných pozemkoch, ktoré majú na liste vlastníctva. Spomínal si tu poľnohospodárske podniky, keď majú uzavretú zmluvu na tisíc a viac hektárov, a že je to veľmi lukratívne. No ja chcem veriť, že tie zmluvy sú uzavreté tak, že sú jednoznačne identické a že má každý vlastník pozemku s daným poľnohospodárskym subjektom takúto zmluvu uzavretú. Žiaľ, čerpanie eurodotácií mi to nepotvrdzuje a v mnohých prípadoch tie zmluvy absentujú, nie sú vôbec a vlastník prakticky ani nevie, kto jeho pôdu užíva. Myslím si, že v druhom čítaní, dá sa, samozrejme, veľa vecí opraviť, ja by som chcel upozorniť, že aj tá výpovedná lehota, ktorá je jeden rok, a predkladatelia sa jej dotkli u trvalých trávnych porastov, resp. u iných trvalých kultúr, myslím si, že není potrebné ju zvyšovať na dva až tri roky, tá ročná výpovedná lehota v pohode stačí a myslím, že problémom je tu § 12a, na ktorý by sme sa mali pozrieť, lebo tam je pes zakopaný, že prakticky človek sa nemôže k poľnohospodárskej pôde vôbec dostať a je nútený inými cestičkami si zariadiť, akým spôsobom poľnohospodársku pôdu, keď chce začínať, vôbec sa k nej dostať, takže myslím si, že v druhom čítaní, pokiaľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
10:50
Vystúpenie v rozprave 10:50
Ľubomír GalkoDruhá vec, ktorá je, a to sa týka tej, tej možnosti uzavrieť tú nájomnú zmluvu na 25 rokov, ja nevidím vôbec žiaden dôvod, keby to bolo na mne, tak tam nie je ani 25 rokov. Stačí tam minimálna doba 5 rokov, nie je dôvod vstupovať do vzťahov dvoch strán. Keď budú chcieť uzavrieť zmluvu na 30 rokov, tak nech uzavrú na 30 rokov, ja nesúhlasím s tým, že priemerná doba 10 rokov je kvôli tomu, že maximálna doba bola stanovená na 15 rokov. To nie je ničím podložené, to nemá žiadnu logiku. To bola tiež otázka, ktorú som adresoval dnes tomu konkrétnemu človeku, a povedal mi to, čo som tvrdil včera, že jednoducho 10 rokov je optimálna doba na to, aby sa tie podniky a tie družstvá nezbláznili z papierovania. Čiže aj keď tam zostane 25 rokov, tak priemerná doba uzatvorenia nájmu zostane takisto 10 rokov. Zopakujem ešte a to je jedna z najvážnejších výhrad, ktoré som mal včera, a to je vzťah nájomcu a nového vlastníka pozemku. V prípade, že by bol ten zákon prijatý tak, ako ho vy navrhujete, tak vy vlastne znevýhodníte tých nájomcov, pretože vy umožňujete v prípade predaja toho pozemku a zamlčania toho, že ten pozemok, že tá pôda je prenajatá, vy umožňujete novému majiteľovi vypovedať nájomcovi vzťah, ktorý sa riadne o pôdu stará a ktorý riadne za ňu platí. Toto by bolo v budúcnosti možné robiť aj špekulatívnym spôsobom, keď terajší majitelia pôdy by sa dohodli s takpovediac s novými budúcimi majiteľmi pôdy, že im to akože zamlčia, a tým pádom, tým pádom vyháčkujú tých nájomcov, ktorí tú pôdu majú v nájme.
Podčiarknuté, zhrnuté. Celá táto novela, tak ako som to povedal včera, je vytrhnutá z kontextu komplikovaných majetkových vzťahov pri vlastníctve pôdy u nás. Pomôžete niekoľkým malým poľnohospodárom dostať sa k pôde, necháte popadať nájomné vzťahy po celom Slovensku, ako sa ľudovo hovorí, vylejete s vodou z vaničky aj dieťa. Takto koncipovaný a z kontextu vytrhnutý návrh zákona nie je systémový, je potrebné upratať kataster a je potrebné upratať register obyvateľstva. Potom sa dá nejakým spôsobom vnášať poriadok alebo nejakým spôsobom sa dá, dá vstupovať do týchto vzťahov, ale tento návrh zákona to rieši tým spôsobom, že sa na úkor jednej skupiny zvýhodní druhá skupina, a poslanci za stranu SaS ho nepodporia. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
29.10.2013 o 10:50 hod.
Mgr.
Ľubomír Galko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážení kolegovia, kolegyne, ja som sa prihlásil do ústnej rozpravy - napriek tomu, že som včera vystúpil v písomnej - práve z toho dôvodu, že po mojom vystúpení sme ešte nejakým spôsobom tu diskutovali aj s predkladateľmi, aj, aj so Zsoltom Simonom a pochopil som vlastne, o čo vám ide, a práve tým, že som pochopil, o čo vám ide, tak teraz dvojnásobne strana SaS a poslanci SaS nemôžu zahlasovať za tento zákon. Ten zákon je zlý. Ja som to už včera vysvetlil, že je to vec, ktorú ste vytrhli z kontextu, a v prípade, že by toto bolo schválené, tak dostanete do obrovského vákua množstvo ľudí, ktorí dnes hospodária na poľnohospodárskej pôde a ktorí majú absolútne regulárne a korektne poprenajímanú túto pôdu. Dozvedel som sa, že, ale najprv poviem ešte teda v rýchlosti k tomu, čo hovoril Zsolt Simon, lebo som to, nestihol by som to vo faktickej pripomienke, to, že sa zníži tá doba z 25 rokov na 15, vôbec neznamená to, že by sa odstránili, kolega Simon, tie disproporcie, ktoré si tu spomínal, s tými Dánmi, a ten návrh, ako je predložený, tak počíta s tým, že nebude žiadna prolongácia. Čo bude potom? Popadajú všetky nájomné vzťahy len kvôli tomu - a povedzme si to otvorene -, aby sa niekoľko menších poľnohospodárov ľahším spôsobom dostalo ku pôde. Ak chcete zabezpečiť, aby sa niekoľko menších poľnohospodárov, aj keby ich bolo tisícky, to je jedno, aby sa dostali ľahšie ku pôde, tak pripravte zákon, ktorým to umožní. Ja som si dal tú prácu, ja som dnes volal s predsedom družstva, ktorý zamestnáva na strednom Slovensku niekoľko desiatok ľudí z jednej dediny a z druhej dediny, majú v prenájme od tých vlastníkov niekoľko desiatok hektárov pôdy, nie je to nič veľkého, ale jednoducho, samozrejme, že ten prenájom je urobený tým spôsobom, že tí vlastníci vlastnia maličké švíky. V prípade, že by prešiel tento zákon a nebude tam tá prolongácia, tak tí ľudia, ktorí sú zamestnaní v tom družstve, tak všetci prídu o prácu a jeden alebo dva hektáre lukratívne z toho, z tej celkovej plochy sa vyberú a bude ich môcť získať do vlastníctva nejaký drobný farmár, ktorý nezamestná možno nikoho a možno zamestná jedného alebo dvoch ľudí, a tie niekoľko desiatok ľudí v tom družstve, ktoré obhospodaruje dnes aj menej lukratívnu pôdu, prídu o prácu. Vy v snahe pomôcť určitej skupine ľudí, môžete dostať do problémov prakticky komplet celé Slovensko. V stave, keď je obrovské množstvo pôdy napísaných na vlastníkov s neznámym miestom pobytu a na všelijakých dedičov, jednoducho nemôžeme rušiť automaticky nájomné zmluvy. Môžme sa baviť o tom, žeby tá prolongácia bola na menší počet rokov, žeby sa to automaticky neobnovovalo na 25 rokov, ale by sa to obnovovalo na kratšiu dobu, ale jednoducho tie družstvá, tie menšie družstvá, tí poľnohospodári, ktorí hospodária na tej pôde, musia mať určitú istotu. Dnes je tá situácia taká, že tí vlastníci tých malých švíkov, oni na to takpovediac kašlú, oni to dali do prenájmu alebo dajú to do toho družstva a nerobia s tou pôdou nič, pretože nemajú z toho nejaký veľký profit, ale aspoň aký-taký ten profit majú. Výsledkom tohto, čo vy navrhujete, opakujem ešte raz, by sa stalo to, že by tu nastal obrovský chaos, a pod toto sa určite naši poslanci nepodpíšu.
Druhá vec, ktorá je, a to sa týka tej, tej možnosti uzavrieť tú nájomnú zmluvu na 25 rokov, ja nevidím vôbec žiaden dôvod, keby to bolo na mne, tak tam nie je ani 25 rokov. Stačí tam minimálna doba 5 rokov, nie je dôvod vstupovať do vzťahov dvoch strán. Keď budú chcieť uzavrieť zmluvu na 30 rokov, tak nech uzavrú na 30 rokov, ja nesúhlasím s tým, že priemerná doba 10 rokov je kvôli tomu, že maximálna doba bola stanovená na 15 rokov. To nie je ničím podložené, to nemá žiadnu logiku. To bola tiež otázka, ktorú som adresoval dnes tomu konkrétnemu človeku, a povedal mi to, čo som tvrdil včera, že jednoducho 10 rokov je optimálna doba na to, aby sa tie podniky a tie družstvá nezbláznili z papierovania. Čiže aj keď tam zostane 25 rokov, tak priemerná doba uzatvorenia nájmu zostane takisto 10 rokov. Zopakujem ešte a to je jedna z najvážnejších výhrad, ktoré som mal včera, a to je vzťah nájomcu a nového vlastníka pozemku. V prípade, že by bol ten zákon prijatý tak, ako ho vy navrhujete, tak vy vlastne znevýhodníte tých nájomcov, pretože vy umožňujete v prípade predaja toho pozemku a zamlčania toho, že ten pozemok, že tá pôda je prenajatá, vy umožňujete novému majiteľovi vypovedať nájomcovi vzťah, ktorý sa riadne o pôdu stará a ktorý riadne za ňu platí. Toto by bolo v budúcnosti možné robiť aj špekulatívnym spôsobom, keď terajší majitelia pôdy by sa dohodli s takpovediac s novými budúcimi majiteľmi pôdy, že im to akože zamlčia, a tým pádom, tým pádom vyháčkujú tých nájomcov, ktorí tú pôdu majú v nájme.
Podčiarknuté, zhrnuté. Celá táto novela, tak ako som to povedal včera, je vytrhnutá z kontextu komplikovaných majetkových vzťahov pri vlastníctve pôdy u nás. Pomôžete niekoľkým malým poľnohospodárom dostať sa k pôde, necháte popadať nájomné vzťahy po celom Slovensku, ako sa ľudovo hovorí, vylejete s vodou z vaničky aj dieťa. Takto koncipovaný a z kontextu vytrhnutý návrh zákona nie je systémový, je potrebné upratať kataster a je potrebné upratať register obyvateľstva. Potom sa dá nejakým spôsobom vnášať poriadok alebo nejakým spôsobom sa dá, dá vstupovať do týchto vzťahov, ale tento návrh zákona to rieši tým spôsobom, že sa na úkor jednej skupiny zvýhodní druhá skupina, a poslanci za stranu SaS ho nepodporia. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
11:01
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:01
Jozef MikloškoVystúpenie s procedurálnym návrhom
29.10.2013 o 11:01 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Ja mám takúto procedúru, pán predseda. Navrhujem, aby plénum Národnej rady tiež prijalo uznesenie nášho zahraničného výboru, ktorý dal poslanec Mikuláš Krajkovič, č. 71 z 23. 10. 2013 ohľadom Ukrajiny. Išlo o vyhlásenie, v ktorom zahraničný výbor žiada Ukrajinu pred očakávaným podpísaním asociačnej dohody o splnení podmienok, ktorý na nich EÚ kladie. Minister Lajčák už predtým sa tu v parlamente vyjadril presne v zmysle tohto uznesenia. Komisár Füle bol nedávno pred pár dňami v Ukrajine, kde rokoval o ich pripravenosti podpísania dohodu, a pripomenul im situáciu Tymošenkovej. Teda ide najmä o tento prípad, o ktorom som tu už trikrát márne navrhol prijatie nejakého uznesenia. Prekvapilo ma, že napriek ubezpečeniu Ukrajiny pred pár dňami ministerka spravodlivosti Ukrajiny vyhlásila, že Tymošenkovú do Nemecka na liečenie nevyšlú. Asociačná dohoda by sa teda nemala ešte podpísať. Ja som to pripomenul aj včera ministrovi Lajčákovi, ale návrh... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
11:03
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:03
László SólymosVystúpenie s procedurálnym návrhom
29.10.2013 o 11:03 hod.
Ing.
László Sólymos
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, aby sme mohli odstrániť legislatívne pochybnosti pri pozmeňujúcom návrhu Tibora Bastrnáka k návrhu poslancov k zákonu o zdravotnej starostlivosti, páni poslanci Béla Bugár, Zsolt Simon a ja sťahujeme naše podpisy spod tohto návrhu. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
11:03
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:03
Ján PodmanickýVystúpenie s procedurálnym návrhom
29.10.2013 o 11:03 hod.
JUDr. PhDr.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Pán predseda, ja chcem poprosiť o to, aby sme o vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, tlač 648, hlasovali o 17.00 hodine.
Neautorizovaný
11:03
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:03
Jozef ViskupičVystúpenie s procedurálnym návrhom
29.10.2013 o 11:03 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predseda. Chcel by som stiahnuť svoj procedurálny návrh, ktorý padol v rozprave pri prejednávaní bodu o správe úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, kedy som chcel vrátiť správu na prepracovanie. Vzhľadom na to, že dobrá vôľa pána predsedu úradu, ako aj pána ministra, jednak sme dohodli poslanecký prieskum z kultúrneho výboru a je aj prísľub, že sa k nám pripojí zahraničný výbor, tak tento procedurálny návrh sťahujem. Ďakujem.
Neautorizovaný
11:03
Vystúpenie v rozprave 11:03
Zuzana ZvolenskáPreto, prosím, pán predseda, aby ste znova otvorili rozpravu k tomuto bodu, aby bolo umožnené poslancom predniesť nový pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.
Preto, prosím, pán predseda, aby ste znova otvorili rozpravu k tomuto bodu, aby bolo umožnené poslancom predniesť nový pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave k návrhu poslancov na vydanie zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, je to tlač 575, bol podaný neúplný pozmeňujúci návrh.
Preto, prosím, pán predseda, aby ste znova otvorili rozpravu k tomuto bodu, aby bolo umožnené poslancom predniesť nový pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
11:05
Vystúpenie v rozprave 11:05
József NagyTakže pozmeňovací návrh znie nasledovne:
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka a Józsefa Nagya k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky...
Takže pozmeňovací návrh znie nasledovne:
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka a Józsefa Nagya k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 575:
Za čl. I sa vkladajú nové čl. II a III, ktoré znejú:
"Čl. II
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., štyri, zákona 282/2006 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 662/2007 Z. z., zákona 489/2008 Z. z., zákona 192/2009 Z. z., zákona 345/2009 Z. z., zákona 132/2010 Z. z., zákona 133/2010 Z. z., zákona 34/2011 Z. z., zákona 172/2011 Z. z., zákona 313/2012 Z. z., zákona 345/2012 Z. z., zákona 41/2013 Z. z., zákona 153/2013 Z. z. a zákona č. 160/2013 Z. z. a zákona č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 46 ods. 1 písm. m) sa za slová "ordinačné hodiny" vkladajú slová "vrátane ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti."
Poznámka pod čiarou k odkazu 53b) znie:
"53b) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2013 Z. z."
"Čl. III
Zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., 512/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 5/2012 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z. , zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z. a zákona č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 79 ods. 1 písm. a) sa za slová "samosprávnym krajom" vkladajú slová "s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti." Poznámka pod čiarou k odkazu 55ba) znie:
"55ba) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 v znení zákona 2013 Z. z.
2. Za § 102o sa vkladá § 102oa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§102oa
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2013
Poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorého ordinačné hodiny nie sú v súlade s právnymi predpismi účinnými od 1. decembra 2013, je povinný požiadať samosprávny kraj o schválenie a potvrdenie ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti najneskôr do 31. januára 2014. Takýto poskytovateľ je oprávnený prednostne poskytovať zdravotnú starostlivosť vo vyhradených ordinačných hodinách, ktoré neboli schválené a potvrdené samosprávnym krajom, do schválenia a potvrdenia ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti, najneskôr do 30. apríla 2014."
Čl. II sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nových článkov sa vykoná legislatívno-technická úprava názvu zákona.
Odôvodnenie:
Do návrhu zákona sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa schvaľovania vyhradených ordinačných hodín v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Súčasne sa prechodným ustanovením upravuje lehota, v ktorej sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí nemajú schválené vyhradené ordinačné hodiny samosprávnym krajom, povinní požiadať o schválenie vyhradených ordinačných hodín.
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom vynímam bod 4 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne za trpezlivosť.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh, ktorý je obsahovo identický so stiahnutým návrhom, a podávam to z dôvodu, aby sa odstránili všetky legislatívno-technické pochybnosti, čiže chýbajúce odôvodnenie.
Takže pozmeňovací návrh znie nasledovne:
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka a Józsefa Nagya k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 575:
Za čl. I sa vkladajú nové čl. II a III, ktoré znejú:
"Čl. II
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., štyri, zákona 282/2006 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 662/2007 Z. z., zákona 489/2008 Z. z., zákona 192/2009 Z. z., zákona 345/2009 Z. z., zákona 132/2010 Z. z., zákona 133/2010 Z. z., zákona 34/2011 Z. z., zákona 172/2011 Z. z., zákona 313/2012 Z. z., zákona 345/2012 Z. z., zákona 41/2013 Z. z., zákona 153/2013 Z. z. a zákona č. 160/2013 Z. z. a zákona č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 46 ods. 1 písm. m) sa za slová "ordinačné hodiny" vkladajú slová "vrátane ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti."
Poznámka pod čiarou k odkazu 53b) znie:
"53b) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2013 Z. z."
"Čl. III
Zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., 512/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 5/2012 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z. , zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z. a zákona č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 79 ods. 1 písm. a) sa za slová "samosprávnym krajom" vkladajú slová "s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti." Poznámka pod čiarou k odkazu 55ba) znie:
"55ba) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 v znení zákona 2013 Z. z.
2. Za § 102o sa vkladá § 102oa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§102oa
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2013
Poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorého ordinačné hodiny nie sú v súlade s právnymi predpismi účinnými od 1. decembra 2013, je povinný požiadať samosprávny kraj o schválenie a potvrdenie ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti najneskôr do 31. januára 2014. Takýto poskytovateľ je oprávnený prednostne poskytovať zdravotnú starostlivosť vo vyhradených ordinačných hodinách, ktoré neboli schválené a potvrdené samosprávnym krajom, do schválenia a potvrdenia ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti, najneskôr do 30. apríla 2014."
Čl. II sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nových článkov sa vykoná legislatívno-technická úprava názvu zákona.
Odôvodnenie:
Do návrhu zákona sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa schvaľovania vyhradených ordinačných hodín v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Súčasne sa prechodným ustanovením upravuje lehota, v ktorej sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí nemajú schválené vyhradené ordinačné hodiny samosprávnym krajom, povinní požiadať o schválenie vyhradených ordinačných hodín.
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom vynímam bod 4 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne za trpezlivosť.
Neautorizovaný