25. schôdza

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v zmysle podmienok tretieho čítania upozorniť na nedostatok, ktorý tam máte, legislatívno-technický a jazykový. Máte tam chybu, ja som teda avizoval aj v druhom čítaní, že na ňu upozorním v treťom čítaní, že pokiaľ by sa niečo nezmenilo. Nezmenilo sa. Prosím vás, doteraz platilo aj v textácii zákona pôvodného ste mali kolektívna zmluva vyššieho stupňa a na návrh zmluvných strán, písomný návrh zmluvných strán, čiže z toho sa vychádza, že aspoň dvoch, teraz to meníte. Stále to nechávate, že sa to volá kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ale môže ju predložiť jedna zmluvná strana. Môj návrh je teda v tom, ja nehodnotím obsahovo tú zmenu, vôbec nie, len to už nemôže byť zmluva, čiže tá zmena by sa týkala toho, že to nebude kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ale bude tu, kolektívny akt vyššieho stupňa, vtedy je to vecne a podľa mňa aj legislatívne správne. Wikipédia, ja som tu minule odporúčal vašich kolegov na Wikipédiu, keď už nič iné, to je na internete, si dáte www.wikipedia.sk, skúste, dajte si zmluva a tam vám nájde, že zmluva je akt aspoň dvoch zmluvných strán. Prosím vás, nemeňme to, už v Mezopotámii, keď robili zmluvy, keď vymieňali kurča za vajcia alebo niečo také, tak tiež teda tam sa niekde základy toho postavili. SMER, jeho veľkú ambíciu, že meniť aj tieto veci, prosím vás, toto naozaj nechajte na pokoji.
Čiže, pán predseda, ja vám vaše zákony meniť, opravovať nebudem, čiže ja tu nemám ani nejaký pozmeňovák v tom zmysle, ale dávam návrh, aby ste si to opravili. Čiže nemôže sa to volať kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ale môže sa to volať kolektívny akt vyššieho stupňa. Vtedy to bude vecne, legislatívne a asi aj jazykovo správne. Ďakujem.

Vážený pán predseda, chcel by som, aby sa dalo do zápisu hlasovanie tlače 680, návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. Hlasoval som, zdržal som sa hlasovania podľa výpisu, ale chcel som hlasovať za.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja mám dva, prípadne, ak by som to nestihol, poprosím o minútu. Prvý procedurálny návrh je, aby predsa len kandidáti na, do senátov disciplinárnych, teda sudcov do disciplinárnych senátov boli predstavení aspoň na ústavnoprávnom výbore pred samotným hlasovaním, to je prvý, nechcem to už ani odôvodňovať, ja som to ikskrát povedal, že prečo si myslím, že to je dôležité, a druhý procedurálny návrh mám, v prípade, že sa na grémiu rozhodne, že zajtra utnete schôdzu, tak chcem, aby sa pri presúvaní programov bodov do ďalšej schôdze uviedlo, že to je z toho dôvodu, že poslanci na budúci týždeň nechcú prísť na zasadnutie Národnej rady. Ďakujem.

Vážený pán predseda, chcel by som zmeniť moje hlasovanie (smiech v sále), pretože som - návrh poslanca Národnej rady Jula Brocku, Přidala a Kvasničku, zákon č. 595 o dani z príjmov - som hlasoval za, hoci mi to tam ukazuje, že som sa zdržal hlasovania, tak bol som za.

Pán predseda, takisto chcel by som oznámiť, že tlač 680 som hlasoval za, a vykazuje, že som bol proti.

Ja mám podobné. Tlač 485, hlasovanie 225, vykázalo ma, že za, ale som proti.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zastúpení predsedu vlády Slovenskej republiky ospravedlnil k bodu rokovania písomné odpovede na interpelácie a interpelácie z 29. 10. 2013 neprítomných ministrov a oboznámil vás s ich zastupovaním, neprítomných členov vlády a oboznámil vás s ich zastúpením.
Neprítomný je predseda vlády Robert Fico, ktorý je momentálne na prijatí, má akciu prijatie prezidenta Francúzska, zastupuje ho Robert Kaliňák, ktorý je na výbore a každú chvíľu príde. Neprítomný je Miroslav Lajčák, ktorý je tiež zúčastnený na návšteve prezidenta Francúzska, zastupuje ho Peter Kažimír.
Neprítomný je Martin Glváč, ktorý má prijatie ministra obrany Brazílie, zastupuje ho Tomáš Borec a neprítomný je Marek Maďarič, ktorý má momentálne medzinárodné pracovné stretnutie na medzinárodnej úrovni, a zastupuje ho pán Dušan Čaplovič.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vážení páni ministri vlády Slovenskej republiky, chcem reagovať na odpoveď, ktorá dostala poradové číslo 19. Je to odpoveď pána ministra kultúry Mareka Maďariča na moju interpeláciu. A k tejto odpovedi by som sa rád vyjadril relatívne stručne a zásadne. A na to, aby to bolo možné, dovolím si krátku interpeláciu, aby bol jasný zmysel môjho pohľadu na túto odpoveď, akceptovať, tak túto interpeláciu by som rád, keďže je krátka, prečítal:
"Vážený pán minister, ste umelec, ktorý sa načas stal aj politikom, a tak vám istá dramatizácia v úvode tejto interpelácie azda nebude celkom nemilá. Zúžim ju do jednoduchej otázky, ktorá znie takto:
Domnievate sa, že v krajine, kde sa cieľavedome búrajú národné kultúrne pamiatky, má existencia ministerstva kultúry ešte svoj význam?
Toto zveličenie nepoužívam kvôli tomu, aby som vaše ministerstvo znevážil, len hľadám slová, ktorými by som vás osobne rád primerane rozhneval. Rozhneval nad tým, ako je možné, aby sa práve počas vášho kultúrneho pontifikátu mohla udiať taká vec, aká sa nedávno stala v Polomke. V tejto horehronskej obci stojí od roku 1768 neskorobarokový vzácny objekt, ktorý je tam všeobecne známy ako Panský dom. Nazývam tento dom vzácnym napriek tomu, že jeho technický stav bol v posledných rokoch žalostný a jeho využitie ešte žalostnejšie. V krajinách, kde sa ctia kultúru a zákony, takýto stav riešia opravou objektu a jeho následných primeraným využitím. U nás to riešime oveľa jednoduchšie, zbúraním. Možno by sa búranie, hoc aj vzácneho objektu, zaobišlo aj bez tejto mojej interpelácie, keby v súvislosti s ním sa nevyskytla jedna takmer neuveriteľná okolnosť. Panský dom v Polomke je totiž národnou kultúrnou pamiatkou. Teda v Polomke sa začala búrať budova s najvyšším stupňom kultúrnej ochrany v našej krajine. Nebudem tu uvádzať chronológiu mnohých udalostí, ktoré toto kultúrne barbarstvo dokumentujú, vaši úradníci vám ju určite ľahko predložia. Rovnako vás nebudem zahlcovať neoverenými podozreniami, ktoré údajnú príčinu tohto skutku sprevádzajú. Namiesto toho urobím len jedno, žiadam vás, aby ste ako najvyšší predstaviteľ kultúry toto absurdné pošliapanie histórie Slovenska vyšetrili, vinníkov odhalili, no najmä zabezpečili, aby sa objekt, ktorý je dnes už bez strechy, prinavrátil ešte pred obdobím jesenných dažďov do pôvodného stavu. Som presvedčený, že jedine takýto postup môže ešte zachrániť národnú kultúrnu pamiatku Panský dom v Polomke a vášmu ministerstvu tak zachovať dobré meno a opodstatnenie. Vážený pán minister, konajte, prosím. S úctou Ján Mičovský, datované v Bratislave 5. septembra roku 2013."
Odpoveď som dostal. Musím hneď povedať, že tá odpoveď v zásade je správna. Je tam kopu pozitívnych momentov, ktoré nebudem čítať dopodrobna, len spomeniem, že pán minister sa stotožnil, resp. jeho personál, s tým, že ozaj ide o veľmi ťažký úder kultúrnym pamiatkam na Slovensku, že sa naozaj vykonali opatrenia, ktoré v rámci svojich možností on ako minister vykonať mal a mohol, že boli uvedené do stavu vysokej aktivity prokuratúry: okresná v Brezne, krajská v Banskej Bystrici, inšpekcia kultúry na ministerstve kultúry v Bratislave v súčinnosti s riaditeľkou Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici. Volal som, rozprával som s nimi. Naozaj mi potvrdili, že konali, že sú zhrození a že robia všetko pre to, aby sa tento stav zvrátil a úpadkové konanie vo vzťahu k objektu, ktorý má najvyšší stupeň ochrany v našej krajine, je národnou kultúrnou pamiatkou, zastavil a aspoň zakonzervoval, keď už nie vrátil do pôvodného stavu.
Prečo o tom rozprávam podrobne? Nuž, 5. septembra som to napísal, 24. septembra prišla odpoveď a máme tu koniec októbra. Ráno som rozprával s obyvateľmi Polomky, stav bez zmeny. Budova polozbúraná, strecha preč, trámy popálené, do objektu zateká. Národná kultúrna pamiatka napriek tomu, že sme sa zhodli, opakujem, prokuratúry okresné aj krajské, ministerstvo, inšpekcia, krajský pamiatkový úrad. Všetci vedia, že to je zlé, že to je protizákonné, že je to neprípustné, že je to znevažujúce, že je to rana slušnosti a úcte k zákonom. Poslanci píšu interpelácie, ministri odpovedajú a toto naše Slovensko si kráča ďalej. Ja sa chcem spýtať práve z tohto pohľadu, z pohľadu človeka, ktorý má isté zákonné možnosti, nuž, čo mám robiť ešte viacej? Ja viem, nestačí byť v tejto snemovni. Mohol som zobrať ten igelit a ísť to možno tam zakryť sám. Možno sme mohli z klubu. Možno to navrhnem. Lebo ja si myslím, že vo chvíľach, keď práve takáto vec rezonuje, keď sa rozprávate ozaj s ľuďmi, ktorí sú zhrození, že sa takto môžu pošliapavať zákony v našej krajine, no tak ten minister by mal povedať: "No tak dosť!"
Zjavne sú veci, ktoré proste nedokážeme urobiť podľa zákona, tak ich budeme robiť mimo zákona. Tak ich vyženie z toho úradu, z ministerstva a povie: "Sa mi nevrátite dovtedy, kým tá pamiatka nie je aspoň zakonzervovaná. Kým tam nedáte aspoň igelit, kým to nezakryjete tak, aby sa tento stav, ktorý je neprípustný a ktorý je ozaj urážajúci ľudí i zákony i kultúru tejto krajiny aspoň zastavil!" Miesto toho život ide ďalej a my naozaj niekedy môžme mať pocit, že hádžeme hrach o stenu.
Keď som rozprával s krajským prokurátorom v Banskej Bystrici, tak mi povedal aj takú vec, že stotožňujem sa s vami, pán poslanec, ale viete, ono to kedysi nebolo ešte chránené a ten súhlas, čo tam na to dali, tak bol daný ešte v čase, keď to jednoducho bola nie pamiatka. A potom to už pamiatka bola, takže ja tak trocha na to pozerám aj s touto optikou. Hovorím: "Pán prokurátor, ale to, ak niekomu lekár stanoví zlú diagnózu a potom sa príde na to, že bola zlá, a diagnózu stanoví správne, tak budeme trvať na tom, že treba liečiť toho pacienta podľa tej nesprávnej diagnózy len za to, že bola prvá? To len za to budeme pozerať na to, že kedysi to pamiatkou nebolo? No čo to je za nelogický prístup k takýmto veciam?"
Naozaj, veľmi si vážim tých, ktorí so mnou koordinovane pracovali. Keď som volal šéfku pamiatkovej inšpekcie na ministerstve kultúry pani Kodoňovú, absolútne zhrozená, absolútne súhlasná, konala, čo mohla. Keď som rozprával s pani riaditeľkou Klasovou, riaditeľkou Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici tiež jednoznačne. Tak vlastne sa zhodneme na tom, že všetci vieme, že je to zlé, dokonca sme tu vo vzácnej jednote opozície-koalície, ľavých-pravých, vieme, že sú zákony pošliapané, a výsledok je ten, že po mesiaci je kultúrna pamiatka z 19. storočia jednoducho..., z 18. storočia jednoducho v stave, ktorý je nedôstojný.
Preto chcem navrhnúť pánovi ministrovi Maďaričovi, aby naozaj tak, ako som mu to písal v úvode svojej interpelácie, aby sa naozaj nazlostil, aby naozaj urobil ešte dnes niečo, čo pomôže, keď už nie uplatňovať zákony, tak uplatňovať aspoň zdravý rozum v tejto krajine. Však poslanec, minister, predsa to sú všetko dočasné veci, ktoré jednoducho dneska nimi sme, zajtra nie sme. Ale zdravý rozum by sme mali mať od počiatku až do konca svojho pôsobenia vo všetkých funkciách, nielen ministerských. Tu zdravý rozum velí niečo celkom iné. Zastaviť toto barbarstvo. Alebo sa dohodnúť na tom, že národná kultúrna pamiatka je tu na to, aby jednoducho sme ju zbúrali. A viete, už o tom búraní sa mi nechce ani rozprávať, lebo ono tí Polomčania to majú tak, že ak niekto poznáte Polomku, ten Panský dom sa nachádza v tom kopčeku, keď vychádzate proti prúdu Hrona, teda smerom na východ z obce von, a je tam zúžený profil. Oni chcú teraz zrekonštruovať cestu, tak kvôli tej rekonštrukcii cesty, zato, že tam je zúžený profil, do ktorého zachádza Panský dom, nuž nevedeli v 18. storočí, že tu bude cesta, tak ten dom zbúrame. Keď už nie nič iné, tak poviem, no tá stavba nech tam mala ostať tak, ako to rozhodli pamiatkové orgány a dopraváci tam mali dať zníženú rýchlosť.
Alebo ma napadne aj iná vec. V dobe, keď vieme, že obchvat každej obce je tým najsprávnejším riešením z hľadiska životného prostredia, pohody občanov aj cestných pomerov, nuž nemali sme sa skôr zamerať na to, že bolo treba robiť nie rekonštrukciu cesty až tak intenzívne, ale možno ten obchvat, ktorý, zoberme si južnú časť Horehronia medzi Bystricou a Breznom, však tam obchvat, obchvaty sú už 40 rokov alebo 30 rokov. A dnes sa bavíme o tom, že miesto urobenia takého obchvatu, takejto analógie logickej z hľadiska aj dopravných pomerov, aj životného prostredia, my radšej ideme cez Polomku cestu. A keďže nám tam zavadzia národná kultúrna pamiatka, tak ju zbúrame. Možno niekto vymyslí vo Zvolene pod križovatkou nový nejaký systém dopravný a Zvolenský zámok ako rovnako chránený objekt s rovnakým stupňom, tak ho tiež môžme zbúrať. Je trocha väčší, ale zbúrať sa dá. Takže končím tak.
Pán minister kultúry pán Marek Maďarič, resp. ak som dobre pochopil, pán minister školstva ho zastupuje, pán minister Čaplovič. Dobre som to počul? Alebo? Áno. Takže poprosím, pán minister, tlmočiť pánovi Maďaričovi možno slová básne jeho, jeho kedysi dávneho predchodcu, síce neblahej komunistickej minulosti, ale celkom slušného básnického výkonu. Jedna z obľúbených básní môjho obľúbeného, musím povedať, básnika Miroslava Váleka, ktorá sa venuje šachu, končí tak, že v partii často vyhrávajú kone, jedine kráľ však môže dostať mat. Je to krásna, stručná báseň, ktorá ako keby skoncentrovala všetky problémy ľudských pováh, bytia, nebytia i zlých i dobrých vecí. A ja ho poprosím, aby, aby našiel tie kone a aby on radšej nebol tým kráľom, ktorý dostáva mat, ale aby tie kone vypráskal, ktoré toto pripustili. Takže odkaz na jeho dávneho predchodcu a jeho báseň. Asi toľko.
Poprosím, a ak teda môžem aj navrhnúť, ak to je skutočne tak ťažké v našej krajine, tak sa dohodnime, že prerušíme zasadanie tohto parlamentu, aj vláda preruší všetky prijímania a všetky svoje akty a poďme do tej Polomky zakryť tú národnú kultúrnu pamiatku, keď už zákony na to nestačia.
Ďakujem pekne.

Dokončím to v tom duchu, ako som aj minule. Ja nevidím dôvod na to, aby som dával hlasovať snemovni o tom, že som nespokojný s odpoveďou, pretože to považujem za úplne zbytočné. Je to akt, ktorý aj tak viem, ako skončí. Takže nie, vážený pán minister, nedávam hlasovať. Ja som vlastne s vašou odpoveďou spokojný. Lebo vy ste mi tam napísali všetko, čo ste urobili. Všetky kroky sú tam vymenované. Ja som nespokojný s nemohúcnosťou, ktorá sprevádza túto odpoveď a ktorá sprevádza tento akt, ktorý, ozaj sa bavíme len o budove. Potom človeka napadne z hľadiska zdravotníctva. No, ak niekto povie, že nám zomierajú ľudia kvôli tomu, že nezafungujú nejaké prístroje, že nie sú v tej chvíli tam, kde majú byť, no tak je to ďaleko horšie, ako keď nám len nezafungujú naše ľudské možnosti, keď dávame búrať budovy. Furt je to menší problém, ako keď nám zomierajú ľudia. Ale napriek tomu prosím, mali by sme ho riešiť. Takže nie, neprosím hlasovanie v tomto zmysle.

Vážený pán predsedajúci, páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril ku trom odpovediam, ktoré som dostal na moje interpelácie. A to sú odpovede č. 39, 40 a 41. Najprv budem reagovať na odpoveď č. 41, ktorá je od premiéra Roberta Fica. Mal by ho zastupovať pán Kaliňák. Nevidím ho tu. Dobre. Najprv prečítam otázku, ktorú som položil pánovi premiérovi:
"Vážený pán premiér, v polovici apríla ste sa za účasti televíznych kamier slávnostne podpisovali memorandum so zástupcami firmy Grandwood s prísľubom 390 nových pracovných miest. Bolo to presne v deň, keby parlament rokoval o problematike narastajúcej nezamestnanosti na Slovensku. Vaše divadielko bolo tak dokonalé, že ľudia vo Vranove nad Topľou sa chodili pýtať na úrad práce, kde si môžu podať žiadosť o prijatie do zamestnania? Moja otázka:
V mene obyvateľov okresu Vranov nad Topľou sa pýtam, kedy bude tých sľúbených 390 pracovných miest?"
Odpoveď pána premiéra stručne:
Najprv mi pán premiér píše, že moja interpelácia je taká istá ako otázka, ktorú som položil 19. 9. na hodine otázok, a mal som to šťastie, že som bol vylosovaný ako prvý. Cez to všetko som zo sály odišiel, lebo päť minút predtým snemovňa hlasovala o dôvere premiérovi Robertovi Ficovi. Neprešlo to a opoziční poslanci, všetci opoziční poslanci sme sa dvihli a odišli sme zo sály. Nie preto, že sa nám nepodarilo odvolať Roberta Fica, ale preto, že Robert Fico sa na tom jednaní Národnej rady Slovenskej republiky o jeho odvolaní nezúčastnil. Sme presvedčení o tom, že na žiadosť Národnej rady Slovenskej republiky sa má minister alebo premiér zúčastniť rokovania Národnej rady. A Národná rada, opoziční poslanci, ktorí sa podpísali pod návrh na odvolanie, týmto návrhom vlastne žiadali Roberta Fica, aby bol prítomný. Sme presvedčení, že premiér porušil ústavu tým, že sa nezúčastnil tohto rokovania. A na protest tomu sme odišli zo sály, a preto som odišiel zo sály aj ja, hoci na tejto otázke mi veľmi záležalo. A nakoniec bolo dobre, že som odišiel a následne som podal interpeláciu. Pretože otázky na premiéra na hodine otázok vyzerajú tak, že prvú otázku, ktorú sa vylosuje, na tú otázku premiér 15 minút odpovedá slohovou prácou, ktorú mu pripraví jeho tlačové oddelenie. V rokovacom poriadku dneska máme, že otázky na hodinu otázok majú byť stručné a odpovede na túto hodinu otázok majú byť takisto stručné. Ja nepovažujem 15-minútové slohové práce čítané, pripravené tlačovým oddelením, za stručnú odpoveď. A tým pádom premiér nedá možnosť, aby ten, kto sa ho pýta, aby položil doplňujúcu otázku.
Následne mi pán premiér popisuje tú známu situáciu s firmou Grandwood, hneď mi píše o tom, že firma Grandwood už v januári 2012 požiadala ministerstvo hospodárstva o investičnú pomoc. Následne sa zmenila vláda a znova sa prehodnotilo táto investičná pomoc a nová vláda Roberta Fica podpísala 16. 4. memorandum s touto firmou, kde v tom memorande prisľúbila tejto firme dotácie na obstaraný dlhodobý hmotný majetok vo výške milión eur, príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta 3 mil. 900-tisíc eur a úľavy na dane z príjmu v nominálnej výške 16,4 mil. eur. Následne, po medializovaných výstupoch nášho kolegu pána Galka, ktorý poukázal na to, že firma má nízke základné imanie a pochybnú povesť, táto firma ustúpila, teda odstúpila od tejto investície, čo potvrdila listom z 12. júna 2013. V závere mi premiér píše, že investičnú pomoc dostali tri firmy na východe Slovenska, iné tri firmy.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa k tejto odpovedi vyjadril. Toto, čo predviedol Robert Fico 16. 4. 2013 vo Vranove nad Topľou, keď na tribúnke, ktorá bola narýchlo urobená v prázdnom priemyselnom parku, podpísal s firmou Grandwood toto memorandum, to bola jedna hanba, blamáž a fiasko. Opakujem, jedna hanba, blamáž a fiasko! Premiér suverénneho štátu, Slovenska, člena Európskej únie a NATO, ak podpíše memorandum s firmou, ktorá má základné imanie 5 000 eur a nejasnú podnikateľskú minulosť, je to hanba.
Už vtedy viacerí z nás túto informáciu mali, túto informáciu malo viacero médií. Nie je to vôbec zložité túto informáciu dostať, otvoríte si obchodný register a tam tieto základné veci sú. Udialo sa to presne v deň, keď Národná rada mimoriadne zasadala k nezamestnanosti, k tomu najväčšiemu problému podľa môjho názoru, ale aj podľa názoru ďalších ľudí, k tomu najväčšiemu problému, ktorý na Slovensku máme. Presne v ten deň, keď mimoriadne zasadala Národná rada a keď tu prišiel pán minister Richter a za chvíľu odišiel preč a nezostal tu nikto z vlády, nikto si tu nerobil poznámky z toho, čo tu navrhovali poslanci Národnej rady, z riešení, ktoré tu navrhovali. Pán premiér, aby nám všetkým ukázal, že on nechce len rozprávať o nezamestnanosti, odišiel na východné Slovensko a v Poprade s Tatravagónkou podpísal memorandum o podpore 350 pracovných miest a v tom Vranove nad Topľou podpísal s firmou Grandwood memorandum, kde mal podporiť 390 pracovných miest.
Dámy a páni, prečo hovorím o tom, že podpísať memorandum s firmou, ktorá má základné imanie 5 000 eur, je nedôstojné premiéra Slovenskej republiky, vám uvediem na príklade, ktorý bol bežný v 90. rokoch. V 90. rokoch rôzne eseročky, ktorým sa postupne začínalo dariť, mali záujem expandovať a obchodovať s firmami, napr. v Nemecku. A bolo bežné vtedy, že tieto eseročky mali základné imanie 100-tisíc korún. Keď prišli do Nemecka a začali vyjednávať s nemeckým partnerom, keď ten sa spýtal, aké majú základné imanie, a povedali 100-tisíc korún slovenských, tak ten obchodný partner sa dvihol a odišiel preč, povedal, s takou firmou nebude ani rokovať. Inde vo svete by s firmou, ktorá má základné imanie 5 000 eur, nejednali ani na vrátnici. U nás s nimi podpisuje memorandum premiér Slovenskej republiky.
Pán premiér veľmi rád prejavuje schopnosti riešiť, riešiť veci veľmi rýchle. Veľmi rád vytvára dojem, že to vyrieši všetko sám a rýchle. Sľuboval občanom okresu Vranov nad Topľou prácu, 390 pracovných miest, vlastne tie istoty, ktoré sľuboval aj v predvolebnej kampani. A čo sa stalo? Z tejto investície nie je nič. Nesúhlasíme s takýmto kupovaním si investorov. Podnikateľské prostredie treba vylepšovať systematicky.
Ale čo robí táto vláda od nástupu, od svojho nástupu? Systematicky zhoršuje podnikateľské prostredie. Vyššie dane, ktoré prijala, vyššie odvody, nepružný Zákonník práce, odvody zo zamestnávania na dohodu, nestavanie diaľníc a rýchlostných ciest. Na východ Slovenska neprídu zahraniční investori, keď D1 nebudeme stavať, R4 na východnom Slovensku sme zastavili. Bez týchto, bez tejto infraštruktúry neprídu zahraniční investori na východ Slovenska a toto všetko spôsobilo vyššiu nezamestnanosť. A premiér, vláda Slovenskej republiky sa dostala do takej zlej vyjednávacej pozície, že keď príde napr. aj firma, ktorá má základné imanie 5 000 eur a požaduje investičnú pomoc vo výške 21 mil., tak vláda je nútená s takouto firmou rokovať. Je to blamáž.
Áno, aj v minulosti boli vlády na Slovensku, ktoré pristúpili k určitej investičnej pomoci pre renomované zahraničné firmy, ktorí, ktoré naozaj následne priniesli reálne pracovné miesta na Slovensku, ale vždycky to bolo s renomovanými zahraničnými firmám, a nie s firmou takou, na ktorú keď má pár vyhlásení opozičný poslanec pán Galko, tak zuteká z takejto investície. Pritom má vo vrecku memorandum s premiérom Slovenskej republiky na investičnú pomoc vo výške 21 mil..
Som veľmi sklamaný, že v odpovedi som nenašiel ani len náznak, ani len pol vety o tom, že premiér toto považuje za zlyhanie a bude sa snažiť tomuto okresu pomôcť zabezpečiť nejakú inú investíciu. Aj v čase, keď podpisoval memorandum s touto firmou Grandwood, bola na stole ponuka od renomovanej zahraničnej americkej firmy. Jednalo s ňou vtedy aj SARIO a mala záujem prísť do Vranova nad Topľou. Prečo sa nejednalo ďalej s touto renomovanou zahraničnou firmou, ale nakoniec sa podpísalo s firmou, ktorá následne zutekala? Pretože som nenašiel v tejto odpovedi ani len náznak toho, že sa to premiér pokúsi napraviť, žiadam hlasovať o mojej nespokojnosti s touto odpoveďou. (Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia a pauzy predsedajúcim.)