27. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento kalendárny rok.
Budeme sa asi opakovať, ale nedá mi opätovne pripomenúť, že oblasť sociálnych služieb je veľmi náročnou oblasťou verejnej správy, vstupujú do nej aktéri rôznych a často aj s protichodnými záujmami, ale hlavne ide o veľmi citlivú oblasť, ktorá sa dotýka najohrozenejších skupín obyvateľstva, ktorými sú seniori, občania so zdravotným postihnutím a iné skupiny nachádzajúce sa v nepriaznivých sociálnych situáciách. O to zložitejšie je nájsť zlatú strednú cestu pri hľadaní ideálnej legislatívnej úpravy tejto dôležitej oblasti. Tak tomu bolo aj v prípade návrhu tejto novely, na ktorej participovali tak verejní, ako aj neverejní poskytovatelia, zástupcovia obcí a miest a vyšších územných celkov a, samozrejme, všetky cieľové skupiny, ktorých sa sociálne služby dotýkajú. Nebolo však možné vyhovieť všetkým stranám. Dôkazom toho boli aj diskusie pri prerokovávaní návrhu novely tejto, tohto zákona v parlamentných výboroch, hlavne však v sociálnom výbore. Pripomienky a kritika opozičných poslancov smerovala k širokému okruhu otázok, a to tak vecným otázkam, prípadne legislatívnym, ktoré vôbec neboli predmetom a nie sú predmetom tejto novely. Rozhodne ani jedna navrhovaná zmena nespôsobí to, že súčasní klienti by boli akokoľvek ohrození. Všetkým doterajším klientom sa budú poskytovať sociálne služby v rovnakom rozsahu aj naďalej. Preto sú obavy v tomto smere, dovolím si povedať, zbytočné. Chápem eminentný záujem zainteresovaných k riešeniu problematiky sociálnych služieb, ide však o zložitú oblasť a nie je možné ju bez ďalších náväzností na iné oblasti, napr. na zdravotníctvo, na financie, výkon samosprávy, vyriešiť v krátkom čase len jednou novelou, hlavne keď sa mnohé problémy neriešili dlhé roky v predchádzajúcom období. Najviac výhrad sa dotýkalo postavenia verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ale hlavne financovania neverejných poskytovateľov a zabezpečenia garancií pre klientov odkázaných na sociálne služby, dlhodobej starostlivosti zo strany štátu, ale aj potreby zjednotenia posudkovej činnosti a zvýšenia participácie klientov a ich rodín na platení nákladov sociálnej služby. Niektorí poslanci dokonca navrhovali odloženie účinnosti novely, prípadne jej vrátenie na dopracovanie. Nebránim sa návrhom a zmenám, ktoré prispejú ku kvalite sociálnych služieb, hlavne ktoré pomôžu klientom, ako aj poskytovateľom sociálnych služieb. Práve preto som bol otvorený a ešte aj v týchto posledných dňoch sme rokovali a diskutovali so zástupcami prijímateľov a poskytovateľov sociálnych služieb a stotožnil som sa s viacerými navrhovanými zmenami, ktoré budú premietnuté aj pre túto schôdzu Národnej rady pozmeňovacími návrhmi. Týkali sa úpravy podmienok, ktoré by umožnili flexibilnejší prechod na nové podmienky poskytovania sociálnej služby v domovoch sociálnych služieb s celoročným pobytom, hlavne pre seniorov, ako aj dodržiavania zákonom stanovených kapacít pre vybrané druhy zariadení sociálnych služieb.
Súčasne som akceptoval, aby sa vytvoril časový priestor v trvaní 1 kalendárneho roka, roka 2014, pre transformáciu domovov so sociálnou, s celoročnou pobytovou formou na prípadne iný druh sociálnej služby, ktorým je zariadenie pre seniorov a špecializované zariadenia. Prijal som aj zvýšenie regulovanej hranice počtu klientov v zariadeniach pre seniorov z počtu 22 na 40 miest ako vyvážený kompromis medzi požiadavkou humanizácie a ekonomickej efektívnosti. Ako som už však viackrát uviedol, mojím pôvodným zámerom bolo zvýšiť participáciu štátu na financovaní sociálnych služieb už v tejto novele tak, aby sa zo štátneho rozpočtu prispievalo na sociálne služby dlhodobej starostlivosti poskytovanej neverejnými poskytovateľmi na regionálnej úrovni, hlavne som mal ambíciu zaviesť nový, adresnejší systém poskytovania finančných príspevkov zo štátu na základe stupňa odkázanosti klientov, ktorý považujem naďalej za najspravodlivejší. V tejto novele však takýto model nie je možné zaviesť, ale chcem vás ubezpečiť, že od tohto zámeru nechcem a nebudem ustupovať, chcem počkať na závery a výsledky auditu verejnej správy, opakujem, auditu verejnej správy a nie sociálnych služieb, ktorý sa možno že už mal ďaleko skôr aj v minulosti uskutočniť, ktorý dnes prebieha, a mám informácie, že v priebehu mesiaca mája budúceho roku by tento audit mal byť ukončený. Na základe týchto informácií by sme chceli v roku 2015 alebo od 1. januára 2015 systémovo upraviť pravidlá financovania služieb dlhodobej starostlivosti tak, aby potreby všetkých osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť boli naplnené a boli pre nich tieto služby aj finančne dostupné. Z dôvodov, ktoré som práve uviedol, chcem ešte raz zdôrazniť, že nie je možné v tomto štádiu, keď nie sú zabezpečené potrebné zdroje a vytvorené ďalšie podmienky, vyhovieť požiadavkám na zavedenie finančného príspevku, resp. štátneho príspevku na odkázanosť pre klientov aj na regionálnej úrovni alebo pre všetkých odkázaných klientov.
Som však presvedčený, že predkladaná novela prináša veľa pozitívnych zmien, a preto vás prosím, aby ste ju podporili. Pripomeniem len niektoré z nich.
Ide o zvýšenú ochranu príjmu klienta pred neprimeranou úhradou za sociálnu službu, a to za stav, keďže táto úroveň ochrany príjmu pri všetkých pobytových formách nebola zvýšená takmer 15 rokov. Cieľom je zabezpečiť ochranu príjmu tých, tým prijímateľom sociálnych služieb, ktorých príjmy sú veľmi nízke. To je, to znamená, tí, ktorí sú pod hranicou zákonom určených súm životného minima alebo len nepatrne presahujú túto hranicu. Viaceré zmeny budú znamenať podporu procesu deinštitucionalizácie v súlade so záväzkami Slovenskej republiky prijatými v medzinárodných dokumentoch. Budem, rád ak sa vytvoria také podmienky, aby ľudia so zdravotným postihnutím a seniori mohli žiť s patričnou podporou vo svojej komunite. Novela reaguje aj na dlhodobú potrebu riešiť nástroje krízovej intervencie, a to aj pre ľudí žijúcich v segregovaných komunitách. Sú tu však predovšetkým novo upravené komunitné centrá a terénna sociálna služba. Zavádzame nové druhy sociálnych služieb ako napríklad službu včasnej intervencie pre deti so zdravotným postihnutím, podporu samostatného bývania, ale aj nové druhy odborných činností, ako je stimulácia komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím, preventívne aktivity a pomoc pri, pomoc pri pracovnom uplatnení. Zvýšenie objektívnej, objektivity posudzovania odkázanosti na pomoc inej osoby je zabezpečené tým, že v návrhu sa upravuje väčšia previazanosť medicínskej a sociálnej posudkovej činnosti, ktoré musia byť v zhode, a zavádza sa možnosť, aby odkázanosť, odkázanosť mohli posudzovať aj sestry s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, rovnako ako je to v iných krajinách Európskej únie.
Neuviedol som všetky zmeny, ktoré prináša novela, ale som presvedčený, že aj tie, ktoré som teraz predstavil, sú natoľko potrebné pre zvýšenie a kvalitu sociálnych služieb, aby ste si ich pri schvaľovaní, aby ste ich pri schvaľovaní podporili.
Na záver chcem skonštatovať, že s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, vecne súhlasím a prosím ich o podporu. Zároveň hneď vo svojom úvodnom vystúpení chcem deklarovať to, čo som prisľúbil aj včera predstaviteľom zriaďovateľov neverejných sociálnych služieb, že zo štátneho rozpočtu cieľovou dotáciou na vyššie územné celky bude pre rok 2014, ktorý pokladám ako za neštandardný, to znamená do obdobia, kedy príde v účinnosť nová novela, ktorá vzíde v budúcom roku, 10 mil. eur na pomoc na vykrytie nákladov, ktoré súvisia pre neštátnych alebo neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Predstavuje to čiastku cirka 120 eur na jedno lôžko. Som presvedčený, že tento príspevok by mal zabezpečiť, aby žiaden vyšší územný celok nemal problém v plnej miere vyfinancovať zákonom stanovené objemy pre jednotlivých poskytovateľov, ktorým tieto prostriedky prináležia.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 828 z 15. októbra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
3. Návrh zákona odporučili schváliť:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 345 z 20. novembra 2013, - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 245 z 12. novembra 2013,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 128 z 21. novembra 2013,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 83 z 21. novembra 2013 a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 112 z 21. novembra 2013.
4. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali 56 návrhov uvedených v tejto štvrtej časti.
5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
6. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v štvrtej časti tejto spoločnej správy nasledovne:
- spoločne o bodoch 1 až 29, 31 až 56 so stanoviskom gestorského výboru schváliť,
- bod 30 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú. Vieru Šedivcovú ako náhradníčku určil vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2 § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 95 z 26. novembra 2013.
Pán predsedajúci, skončila som spoločnú správu. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som predložila pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Šedivcovej, Milana Halúza a Márie Janíkovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Máte ho v tlači č. 716.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v 43. bode § 35 ods. 4 sa slová "pre 22" nahrádzajú slovami "pre 40".
Odôvodnenie:
V záujme zabezpečiť finančnú udržateľnosť sociálnej služby v zariadení pre seniorov sa navrhuje zvýšiť regulovanú hranicu počtu miest z doterajších 22 na 40 miest. Ide o vyvážený kompromis medzi požiadavkou humanizácie a ekonomickej efektívnosti, tak ako to už aj v úvode spomenul pán minister.
2. V čl. I, v bode 208, v § 110g, § 110g znie:
"Ustanovenia § 35 ods. 4 a § 39 ods. 5 sa od 1. januára 2014 neuplatňujú, ak poskytovateľ sociálnej služby v domove sociálnych služieb s celoročnou pobytovou sociálnou službou,
ktorý poskytoval túto sociálnu službu k 31. decembru 2013,
a) zmení v domove sociálnych služieb počet miest tak, že v tomto objekte zariadenia začne poskytovať po 1. januári 2014 aj sociálnu službu v zariadení pre seniorov alebo sociálnu službu v špecializovanom zariadení alebo tieto druhy sociálnych služieb súčasne, a nepresiahne počet miest, ktoré mal v domove sociálnych služieb podľa stavu registra k 31. decembru 2013, alebo
b) skončí poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb a v tomto objekte zariadenia začne po 1. januári 2014 poskytovať sociálnu službu v zariadení pre seniorov alebo sociálnu službu v špecializovanom zariadení alebo tieto druhy sociálnych služieb súčasne, a nepresiahne počet miest, ktoré mal v domove sociálnych služieb podľa stavu registra k 31. decembru 2013."
V tejto súvislosti navrhujem vyňať 46. bod § 110g zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky na samostatné hlasovanie s odporúčaním tento neschváliť.
Odôvodnenie:
V tomto prechodnom ustanovení sa zabezpečuje v nadväznosti na navrhovaný bod 4, ktorý vytvára časový priestor v trvaní jedného kalendárneho roka od nadobudnutia účinnosti tejto novely zákona o sociálnych službách na kontinuálny prechod poskytovateľov sociálnej služby v domove sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou na iný druh sociálnej služby, ktorým je sociálna služba v zariadení pre seniorov alebo špecializovanom zariadení, neuplatňovanie požiadavky regulácie počtu miest v zariadení pre seniorov a v špecializovanom zariadení za podmienky, že poskytovateľ sociálnej služby v domove sociálnych služieb transformuje túto sociálnu službu v tom istom objekte na sociálnu službu v zariadení pre seniorov alebo v špecializovanom zariadení, alebo kombináciu týchto druhov.
3. V čl. I, v 208. bode § 110j sa dopĺňa odsekmi 11 až 17, ktoré znejú:
"(11) Poskytovateľ sociálnej služby v domove sociálnych služieb podľa ods. 3 môže od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 začať poskytovať sociálnu službu celoročnou pobytovou sociálnou službou na neobsadenom mieste v rámci počtu miest podľa stavu registra k 31. decembru 2013 aj fyzickej osobe, ktorá je na základe právoplatného rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu vydaného
a) do 31. decembra 2013 odkázaná na poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb, a táto fyzická osoba po 31. decembri 2013 nespĺňa z dôvodu veku podmienky na poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb podľa zákona účinného od 1. januára 2014, alebo
b) od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 odkázaná na poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb, a táto fyzická osoba nespĺňa z dôvodu veku podmienky na poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb podľa § 38 zákona účinného od 1. januára 2014.
(12) Poskytovateľ sociálnej služby podľa odseku 11 je povinný prijímateľovi tejto sociálnej služby poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 1. januára 2014 do platnosti zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.
(13) Pri rozhodovaní o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 a pri rozhodovaní o zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v domove sociálnych služieb od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 sa považuje podmienka veku na účely posudzovania odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb za splnenú.
(14) Právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb vydané do 31. decembra 2013 podľa zákona účinného do 31. decembra 2013 fyzickej osobe podľa odseku 11 písm. a) stratí platnosť 1. januára 2015, ak táto fyzická osoba na základe tohto rozhodnutia nepožiada vyšší územný celok o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby v domove sociálnych služieb do 31. decembra 2014 alebo nepožiada poskytovateľa sociálnej služby o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v domove sociálnych služieb do 31. decembra 2014.
(15) Právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb vydané od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 fyzickej osobe podľa odseku 11 písm. b) stratí platnosť 1. januára 2015, ak táto fyzická osoba na základe tohto rozhodnutia nepožiada vyšší územný celok o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby v domove sociálnych služieb do 31. decembra 2014 alebo nepožiada poskytovateľa sociálnej služby o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v domove sociálnych služieb do 31. decembra 2014.
(16) Vyšší územný celok, ktorý rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb fyzickej osobe uvedenej v odsekoch 14 a 15 vydal, je povinný bezodkladne písomne oznámiť tejto fyzickej osobe zánik platnosti tohto rozhodnutia a súčasne poskytnúť základné sociálne poradenstvo o možnostiach poskytovania iného druhu sociálnej služby. Posudok, ktorý bol podkladom na vydanie právoplatného rozhodnutia podľa prvej vety, môže pri rozhodovaní o odkázanosti fyzickej osoby uvedenej v odsekoch 14 a 15 na inú sociálnu službu po 31. decembri 2014 obec alebo vyšší územný celok použiť ako podklad na vydanie rozhodnutia o odkázanosti na túto inú sociálnu službu na účel posúdenia stupňa odkázanosti tejto fyzickej osoby na pomoc inej
fyzickej osoby.
(17) Podmienka veku na účely poskytovania sociálnej služby v domove sociálnych služieb podľa § 38 zákona účinného od 1. januára 2014 sa považuje za splnenú u fyzickej osoby, ktorá je na základe právoplatného rozhodnutia zaradená do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v domove sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2013 alebo je na základe právoplatného rozhodnutia zaradená do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v domove sociálnych služieb od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014, a táto fyzická osoba po 31. decembri 2014 nespĺňa z dôvodu veku podmienky na poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb podľa § 38 zákona účinného od 1. januára 2014."
Odôvodnenie:
Zámerom navrhovanej zmeny je vytvoriť časový priestor v trvaní jedného kalendárneho roka, myslíme tým rok 2014, pre kontinuálny prechod poskytovateľov sociálnej služby v domove sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou na iný druh sociálnej služby, ktorým je zariadenie pre seniorov a špecializované zariadenie. Ide poskytovateľov, ktorí poskytovali sociálnu službu v DSS podľa doterajšej právnej úpravy, t. j. za iných právnych podmienok, a poskytujú ju naďalej k dátumu nadobudnutia účinnosti novej právnej normy.
Navrhovanou právnou úpravou sa umožní po dobu prechodného obdobia v trvaní jedného roka prijímať aj v takomto type zariadení na uvoľnené miesta nových klientov, ktorí sú v dôchodkom veku, alebo klientov do 18 rokov, ktorí majú záujem o celoročnú formu tejto sociálnej služby. Zároveň uvedený návrh garantuje právnu ochranu pre týchto klientov, a to do doby platnosti ich zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. To znamená, že sa nebude prihliadať na vek klienta za podmienok stanovených zákonom. V nadväznosti na zavedenie prechodného obdobia pre možnosť prijímať klientov bez skúmania podmienky veku do domova sociálnych služieb s celoročným pobytom sa súčasne explicitne ustanovuje povinnosť vyššieho územného celku neuplatňovať podmienku veku v konaní a rozhodovaní o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb.
V záujme zabrániť retroaktivite navrhovaná právna úprava ustanovuje stratu platnosti vydaných rozhodnutí o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb, ktoré fyzická osoba nevyužila na účely poskytovania sociálnej služby až 1. januárom 2015. V tejto súvislosti sa vykoná úprava vnútorných odkazov v príslušných ustanoveniach návrhu zákona.
Ďakujem. Skončila som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa aj v druhom čítaní vyjadril k predloženej novele zákona o sociálnych službách.
Mnohé z výhrad, ktoré voči tejto novele mám, som už komunikoval v prvom čítaní a diskutovali sme o nich aj v pléne Národnej rady. Napriek tomu, že som očakával, že v období medzi prvým a druhým čítaním dôjde k zásadnejším zmenám v tejto novele zákona prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, ktoré budú prednesené na gestorskom, predovšetkým na gestorskom výbore a prejdú do spoločnej správy, resp. prostredníctvom pozmeňovacích návrhov, ktoré odznejú v pléne, musím povedať, že v tejto chvíli, keď vystupujem, lebo neviem ešte, kto každý dá pozmeňovací návrh okrem pani spravodajkyne v pléne Národnej rady v druhom čítaní, k takýmto zásadným zmenám, ktoré by môj kritický postoj k tejto novele zmenili, žiaľ nedošlo.
Možno chvíľu sa vrátim aj do minulosti. Nechcem robiť archeológiu a nechcem veľa rozprávať o tom, čo bolo a ako bolo a prečo bolo. Ale snáď pre pochopenie celého procesu je potrebné dvakrát sa na chvíľu vrátiť do minulosti a potom už budem hovoriť len o súčasnosti, o tejto novele zákona.
Vrátil by som sa najprv do leta minulého roku, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak si spomeniete na diskusiu o zákone o sociálnych službách v pléne Národnej rade, v lete sme s kolegom Pavlom Frešom predkladali návrh na riešenie situácie s financovaním sociálnych služieb. Aby som bol úplne úprimný, niežeby sme vymysleli nový model financovania sociálnych služieb, ale to, čo v tej chvíli reálne hrozilo v zariadeniach sociálnych služieb, sme navrhovali oddialiť. Hrozilo totiž prudké zvýšenie platieb pre klientov. Pre jednoduchosť budem hovoriť slovo klient, aj keď teraz to voláme takým dlhším a komplikovanejších názvom, budem ich volať klienti, lepšie sa mi to vyslovuje, tak sa ospravedlňujem. Čiže v lete minulého roka sme aj s kolegom pánom poslancom Frešom predkladali pozmeňujúci návrh týkajúci sa oddialenia zvýšenia platieb v zariadeniach sociálnych služieb pre klientov, a to až do konca roku 2013. V tom čase sme totižto boli ohrození, ak to tak môžem povedať, účinnosťou novely zákona, ktorú pripravoval predchádzajúci minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Mihál, a hrozilo prudké zvýšenie platieb klientov v zariadeniach sociálnych služieb. Plénum Národnej rady ale schválilo nakoniec pozmeňujúci návrh, resp. návrh pána poslanca Blanára, ktorý to jednoducho vypustil zo zákona o sociálnych službách. My sme navrhovali posunúť termín zvýšenia platieb pre klientov až do konca roku 2013, a to sme sa dostali do súčasnosti, sme na konci roka 2013, aby ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny vznikol dostatočný priestor vyriešiť udržateľný systémový model financovania sociálnych služieb. Teraz je úplne jedno, či nakoniec Národná rada schválila pozmeňujúci návrh môj alebo pána poslanca Blanára, tak či tak ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny do konca roku 2013 tu má návrh novely zákona o sociálnych službách. Pán minister Richter totiž vtedy korektne sľúbil, že tento s financovaním sociálnych služieb tu je a on so svojím rezortom sa ho pokúsi vyriešiť. Musím ale povedať, že ten proces nebol jednoduchý. Chvíľu sa mi zdalo, že nakoniec ministerstvo práce ani nezvládne to obrovské množstvo pripomienok a námietok, ktoré prichádzali. Faktom je, že ministerstvo to zvládlo a zákon prišiel do prvého čítania. Musím ale povedať, že po jeho prečítaní som skonštatoval a konštatujem, že zákon nesplnil očakávania. Cieľom tohto zákona totiž malo byť doriešiť najpálčivejší problém - udržateľné systémové financovanie sociálnych služieb. Žiaľ, táto novela zákona o sociálnych službách tento najpálčivejší problém nevyriešila.
A teraz sa druhýkrát, ak dovolíte, vrátim naspäť, lebo včera, keď som bol pred Národnou radou a počúval som protesty poskytovateľov, neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a klientov týchto zariadení, tak oni tak to veľmi zjednodušili, že neriešený problém financovania sociálnych služieb, za ktorý sú všetci vinní a všetky garnitúry ho nevedia vyriešiť, treba už konečne vyriešiť. Áno, veď treba si pripustiť, že tento problém sa tu vlečie ako červená niť poskytovaním sociálnych služieb.
Ale napriek tomu by som sa ešte raz vrátil do minulosti a spomenul dátum 3. august 2010. Tretieho augusta 2010 totižto Ústavný súd Slovenskej republiky povedal, že zákon o sociálnych službách, ktorý schválila prvá Ficova vláda a ktorý predkladala pani ministerka Tomanová, je protiústavný. Treba povedať, že problém s financovaním sociálnych služieb zákon z dielne pani ministerky Tomanovej prvej Ficovej vlády len prehĺbil a skomplikoval. Niežeby predtým neboli problémy, to by som teraz klamal. Nie, ale problém sa posunul do inej dimenzie a niekomu sa..., teda čierny Peter znovu zostal niekomu v rukách. Ale idem úplne do detailov. Tento zákon pani ministerky Tomanovej totižto zvýhodňoval klientov vo verejných zariadeniach pred klientmi v neverejných zariadeniach. Zákon zaviedol službu, na ktorú mal klient nárok, ale nedal peniaze. A to bol ten problém, že neboli reálne peniaze. To znamená, klienti aj chceli nastúpiť do sociálnych zariadení, aj bol priestor. Sociálne zariadenia mali kapacitu. Kým v minulosti sme boli svedkami skôr opačného modelu, že nebola kapacita. Čakalo sa v poradovníkoch, pretože nebola kapacita v sociálnych zariadeniach. Po zákone pani ministerky Tomanovej kapacita v sociálnych zariadeniach bola, len neboli peniaze na klientov, ktorí tam mali do týchto zariadení prísť. Tento zákon pani ministerky Tomanovej prehodil totižto financovanie sociálnych služieb, alebo aby som bol presný, presunul vo významnej miere financovanie sociálnych služieb z vyšších územných celkov na mestá a obce a tým prakticky chýbala 1 mld. na to slovenských korún, na to, aby dokázali pre svojich odkázaných občanov zabezpečiť a zaplatiť sociálnym zariadeniam služby, ktoré potrebovali, na ktoré boli odkázaní. Vláda Roberta Fica, prvá vláda to vyriešila pravidlom, resp. dala kompetenciu výrazne do rúk samospráv a povedala, sú to vaše peniaze, vy to budete platiť, tak vy rozhodnite, kde ten klient má ísť. No a je to logické, že keď to financovali mestá a obce, tak uprednostňovali verejných poskytovateľov, ktorých dokonca samy zriaďujú v mnohých prípadoch, čiže vlastné zariadenia pred neverejnými poskytovateľmi, ktoré zriaďujú či už súkromné spoločnosti, alebo rôzne organizácie tretieho sektoru, prípadne cirkvi. To ale Ústavný súd skonštatoval, že je protiústavné. Problém teda pretrvával ďalej, vláda Ivety Radičovej sa ho pokúsila riešiť. Nebudem nekorektný, budem hovoriť aj o problémoch za vlády Ivety Radičovej s financovaním sociálnych služieb. Pán minister Mihál prišiel s dvoma novelami do Národnej rady, treba to zopakovať, s jednou v decembri 2010, druhou v decembri 2011 a medzitým musela vláda Ivety Radičovej dvakrát - aj na konci 2010., aj na konci 2011. - dofinancovať sociálne služby neverejných poskytovateľov zo štátneho rozpočtu, pretože tam reálne hrozilo, že títo poskytovatelia zaniknú, a klienti, ktorí sú v týchto zariadeniach, sa ocitnú bez týchto zariadení. Nechcem to dramatizovať, že pôjdu na ulicu, skrátka, no nebude to zariadenie, v ktorom momentálne sú, teda vznikal by veľký problém. Riešilo sa to nesystémovo dotáciou zo štátneho rozpočtu. Uznáte, že toto je nesystémové financovanie, aby na konci roka sa nejak tak ako odšacovalo, že asi koľko chýba peňazí, a vložilo sa do sociálnych služieb.
V roku 2012 prišla už spomínaná, s ktorou som začal, novela pána ministra, Mihálova, ktorá zavádzala riešenie, a to v takom zmysle, že chcela výraznejšie zapojiť ľudí v zariadeniach sociálnych služieb do financovania týchto sociálnych služieb, resp. zapojiť rodinu týchto ľudí. Musím povedať, že má to svoju logiku, s čím prišiel pán exminister Mihál. Na druhej strane musím jedným dychom povedať, že hovoríme o sociálne najcitlivejšej skupine ľudí, ktorí sú v týchto zariadeniach, ktorí mnohokrát majú veľmi nízke dôchodky, v prípade detí sú tam mnohokrát celý život od veľmi útleho veku, sú tam dlhé roky títo klienti v zariadení a požiadavky, ktoré by mali splniť na to, aby bolo financovanie sociálnych zariadení, alebo v minulosti mali splniť na to, aby bolo financovanie sociálnych zariadení udržateľné, boli neúnosné. Vznikla panika, ktorú sme riešili v lete minulého roku. Faktom ale je, že teraz, či zoberiem novelu pani ministerky Tomanovej či novely pána ministra Mihála, všetci sa snažili riešiť financovanie sociálnych vecí, ale nevyriešili ho. Riešili, riešili, nedoriešili. Vždy niekomu zostal, dámy a páni, v rukách čierny Peter. Alebo to boli samosprávne kraje, alebo to boli mestá a obce, alebo to boli neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, alebo to boli ľudia, ktorí v týchto zariadeniach sú. Čo s tým? Prichádzam už do súčasnosti a k včerajšku. Včera sa uskutočnil protest neverejných poskytovateľov sociálnych služieb aj mnohých klientov týchto zariadení pred Národnou radou. Ktorí ste sa unúvali, dámy a páni, a išli ste sa s nimi porozprávať, musím povedať, že to nebolo namierené voči žiadnej politickej strane, to bolo namierené za niečo. Potrebujú riešiť problém, v ktorom oni žijú, s ktorým sa boria každý deň. Tak ste si určite vypočuli ich požiadavky, ktoré prednášali a predniesli. Ja by som si ich tu dovolil len telegraficky vymenovať všetkých päť:
1. Žiadame, aby nová novela odstránila nespravodlivosť vo financovaní seniorov a odkázaných občanov umiestnených u neverejných poskytovateľov.
2. Trváme na tom, aby sa príspevok v odkázanosti stal obligátornou dávkou vyplácanou zo štátneho rozpočtu a aby nebol v kompetencii samospráv.
3. Trváme na tom, aby nová novela odstránila diskrimináciu všetkých seniorov a odkázaných v zariadeniach sociálnych služieb v prístupe k zdravotníckej starostlivosti. Preto do novej novely žiadame zakotviť povinnosť pre zdravotné poisťovne uhrádzať všetky zdravotnícke úkony vo všetkých typoch sociálnych zariadení, v ktorých sa vykonávajú.
4. Žiadame, aby nová novela doriešila decentralizáciu zariadení rezidenčnej služby, najmä u verejných poskytovateľov, ktoré majú v jednej budove 100 - 300 klientov, a nie, aby ju naoko riešila so znefunkčním neverejných poskytovateľov tým, že obmedzuje kapacitu zariadení v statuse ZPS na 22 a v ŠPZ na 40. Niečo rieši pozmeňujúci návrh, ktorý pred chvíľou bol predložený.
5. Žiadame všetky politické reprezentácie, aby v dôsledku demografického vývoja začali verejnú a odbornú diskusiu o nových zdrojoch pre zabezpečenie financovania sociálnych služieb, konkrétne diskusiu o zavedení nového povinného odvodu do tzv. fondu odkázanosti.
Toľko požiadavky neverejných poskytovateľov, ktoré včera komunikovali na verejnosti. Rád by som podčiarkol možno tú apolitickosť toho celého podujatia. Oni naozaj majú problém a žiadajú všetky politické garnitúry, aby sme ho riešili. To nie je problém SMER-u ani SDKÚ - DS, to je náš problém, dámy a páni, a problém ľudí, ktorí sú v týchto zariadeniach, možno aj našich rodičov a našich starých rodičov, prípadne aj niektorých našich detí. Potrebujeme riešiť tento problém. To by som chcel podčiarknuť. Tento problém, táto minca má dve strany.
Na jednej strane - a budem, snažím sa byť veľmi korektný - na jednej strane sú neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, ich požiadavky som prečítal, sú logické.
Na druhej strane sú ale samosprávy, mestá a obce a tu nie je jeden dobrý a druhý zlý, jeden čierny a jeden biely, ich problémy sú takisto legitímne a oprávnené, pretože ministerstvo práce, sociálnych vecí od nich chce, aby financovalo sociálne služby pre občanov, ktorí sú na to odkázaní a bývajú v danom meste alebo v danej obci. Treba povedať, že v tejto novele zákona prišlo, keď som to dobre spočítal, 494 pripomienok v pripomienkovom konaní. Predpokladám, že tam boli aj pripomienky neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ale predpokladám, že tam boli aj pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska. Tvrdím to preto, lebo ešte na legislatívnu radu vlády priniesol pán minister Richter tento návrh zákona s rozporom so samosprávou - rozporom so ZMOS-om. Čo teda žiada ZMOS? Aby sme boli korektní, mal tri požiadavky ZMOS:
Prvá požiadavka - doriešenie financovania ošetrovateľskej starostlivosti z rezortu zdravotníctva.
Druhá požiadavka - ZMOS nesúhlasil s tým, aby mali obce povinnosť financovať neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a má to svoju logiku. Oni zriaďujú svojich poskytovateľov. Prečo majú nejakým súkromným charitatívnym organizáciám platiť? Oni budú umiestňovať do svojich zariadení, čiže toto žiadali od pána ministra, resp. od vlády.
Ďalej tretia požiadavka - ZMOS nesúhlasil, aby sa zvýšila ochrana príjmov klientov .
Treba povedať, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny logicky hľadalo kompromis. Treba ale čestne priznať, že pán minister Richter v druhej požiadavke ZMOS-u ustúpil. Ustúpil a zrušil zrovnoprávnenie klientov vo verejných a neverejných zariadeniach, ako to pôvodne navrhoval a ako to pôvodne chcel urobiť. Štát a samosprávy teda budú môcť znovu diskriminovať klientov podľa toho, v akom sú zariadení.
Na druhej strane, teraz buďme čestní, toto je proti neverejným. Treba povedať, že táto novela zákona o sociálnych službách naďalej komplikuje situáciu aj samosprávam, dámy a páni, poslanci obecných, mestských, krajských samospráv, starostovia, ktorí ste tu v tejto sále. Komplikuje to. Nevyrieši ten problém, ktorý tu existuje, to napätie, ktoré tu existuje, keďže na to, aby samosprávy mohli nediskriminovať klientov a platiť rovnako verejným aj neverejným za rovnaké služby, na to by potrebovali viacej peňazí a tento balík peňazí nie je pripravený. Čiže tento problém, ktorý sme tu mali, ten najpálčivejší problém, preto som sa vrátil až k pani ministerke Tomanovej, nie preto, že chcem robiť teraz politiku voči niekomu. Ten problém, ktorý tu máme, pretrváva. Keď neschválime tento návrh zákona v druhom, treťom čítaní alebo zajtra, ten problém, ktorý tu existuje, pretrváva. Klienti budú naďalej diskriminovaní podľa toho, či sú u verejného alebo neverejného poskytovateľa. Naďalej budú samosprávy vymýšľať rôzne vzorce, aby zaplatili menej neverejným poskytovateľom za rovnakého klienta v rovnakom stupni odkázanosti, ako zaplatia vo svojom zariadení, a samosprávy sa budú naďalej právom odvolávať na to, že na to nebudú mať dosť peňazí. Čiže problém, ktorý sme mali, pokračuje ďalej. Tým nechcem povedať, že v tejto novele nie je veľa dobrých vecí, ktoré vylepšujú sociálne služby. Aby ste mi rozumeli, ale cieľ vyriešiť udržateľne financovanie sociálnych služieb, táto vysoká ambícia, ktorú si minister Richter postavil, nebude splnená. To si musíme korektne povedať.
Takže, dámy a páni, problémy, ktoré sú nevyriešené v tejto novele, sú dve, dva. Ten prvý problém je alebo moja výhrada voči tomu zákonu je, že predlžuje sa diskriminácia klientov v neštátnych zariadeniach. Musím povedať, že trápi to všetkých. Pred chvíľou som to popisoval veľmi detailne. Trápi to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, určite ich to trápi, nemyslite si, že im je to jedno, že to nevedia optimálne vyriešiť. Trápi to samosprávy, ktorým tiež nie je príjemné, že niečo dostali, na čo nemajú dostatok peňazí, trápi to neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí cítia diskrimináciu a nespravodlivosť, ale čo je najhoršie, bude to trápiť a bude to dopadať na klientov. Čiže v hľadaní kompromisov mám znovu taký pocit, ako keby ministerstvo práce a pán minister Richter troška pozabudli na klientov, ktorí zostali, ktorí zostali naboku, kdežto oni dostávajú tie sociálne služby, oni sú v tých zariadeniach. Obávam sa, že táto novela, nevyriešenie tohto prvého veľkého problému udržateľného financovania sociálnych služieb a nediskriminovania klientov u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb sa nepodarilo vyriešiť. Máme tu ale aj druhý problém. Na to upozornil ZMOS, ako zdravotník k nim budem pomaly končiť, lebo mi je najbližší.
My máme ešte jeden veľký problém, dámy a páni, a to je skutočnosť, že roky rokúce sa v sociálnych zariadeniach poskytuje zdravotná starostlivosť, predovšetkým ošetrovateľské výkony. Je úplne logické, že za tieto ošetrovateľské výkony by mal zaplatiť ten, kto platí zdravotnú starostlivosť v tejto krajine, čiže zdravotné poisťovne. Hľadal sa kompromis. Ja viem, že ho hľadal pán minister. Ja ho neobviňujem, že ho nehľadal, len na Slovensku stále máme rezortistický problém. Ministerstvo práce, sociálnych vecí je jedna budova, ministerstvo zdravotníctva druhá budova. Spolu komunikujú ťažko, nech je akákoľvek vláda. Ministerstvo zdravotníctva bráni svoje zdroje pre nemocnice a ambulancie, ministerstvo práce správne poukazuje na to, že v zariadeniach sociálnych služieb sa poskytujú aj ošetrovateľské výkony. Treba povedať, že v minulosti sme k tomu už urobili krok. Hovoríme jasne v zdravotníckych zákonoch, že je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť aj v sociálnych zariadeniach. To by bola pekná deklarácia, kým nebude povedané, ktoré sú tu výkony, za akých okolností a kto ich môže poskytovať, akú majú cenu, a kto to má zaplatiť. Lenže toto nepriniesla táto novela zákona. Musím povedať, že som sklamaný z pani ministerky zdravotníctva. Mnohokrát to už opakujem v súvislosti s pani ministerskou zdravotníctva, že ona rada strčí hlavu do piesku a tvári sa, že problém neexistuje, ale on existuje, dámy a páni, a tieto finančné prostriedky v zariadeniach sociálnych služieb chýbajú - finančné prostriedky za ošetrovateľskú starostlivosť. Tam nie je len opatrovateľská starostlivosť. Pán minister ma v prvom čítaní uistil, že hľadá sa riešenie, že mali by byť nejaké výkony, ktoré bude preplácať rezort zdravotníctva, teda zdravotné poisťovne. Zatiaľ ich nevidím v spoločnej správe, nevidím ich, možno prídu s pozmeňujúcicm návrhom, možno prídu ďalšou novelou zákona, ale tento problém tu máme. Keď sme korektní, musíme ho pomenovať. Ako zdravotníka ma možno teraz budú nenávidieť niektoré nemocnice, že im beriem peniaze, ktoré by mohli ísť k nim, ale keď chceme byť spravodliví, musíme povedať, že ak je poskytovaná nejaká služba, mala by byť zaplatená. To, že roky všetci, všetky garnitúry, všetky vlády akceptujeme tíško stav, že sa poskytuje zdravotná starostlivosť v sociálnych zariadeniach, ale nehradí sa, nie je správny. Žiaľ, ani túto ambíciu, ktorú určite mala táto novela, pán minister o nej hovoril, táto novela nesplnila.
Čiže zhrnuté a podčiarknuté, zákon nesplnil základný cieľ, ktorý mal splniť, neprináša udržateľné riešenie financovania sociálnych služieb a som o tom presvedčený, že na to doplatia a ten čierny Peter nakoniec zostane v k rukách klientov zariadení sociálnych služieb, a to ma najviac mrzí. Slovensko potrebuje moderný zákon o dlhodobej starostlivosti. Veľa o ňom hovoríme, osobne som si myslel, že možno táto novela zákona o sociálnych službách tento problém vyrieši, žiaľ, nevyriešila ho. Slovensko potrebuje moderný zákon o sociálnej medicíne, keď chcete, o dlhodobej starostlivosti, ktorý vyrieši skutočnosť, že pacient v nemocnici a klient v sociálnom zariadení sú väčšinou ten istý človek a pobyt v jednom a druhom zariadení sa strieda niekedy v roku aj niekoľkokrát. Nie je možné, aby do utorka do 11.00 hod., kým leží pacient v geriatrickom centre Svätého Lukáša v Košiciach ho financovalo zdravotníctvo, lebo je to pacient, je chorý človek a o 11.30 hod., keď ho sanitka prenesie do zariadenia pre seniorov alebo do domova sociálnych služieb na Garbiarskej ulici v Košiciach, ho už financoval rezort sociálnych vecí, pretože on už prestane byť chorým človekom, zhruba za 30 minút ho vyliečime v sanitke a už je len sociálne odkázaným človekom a potrebuje opatrovateľskú starostlivosť. To nie je pravda, dámy a páni! Ale ticho všetci akceptujeme tento stav, ktorý potrebujeme zmeniť.
Financovanie sociálnych služieb bude udržateľné vtedy, keď bude viaczdrojové, reálne viaczdrojové, keď okrem ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a sociálnych fondov, po čom volajú aj neverejní poskytovatelia, okrem zdrojov samosprávy, kde býva daný občan, daný človek, ktorý je odkázaný na sociálnu službu, okrem zdrojov verejného zdravotného poistenia sa na ňom, pretože klientovi je poskytovaná zdravotná starostlivosť, sa na ňom bude ako štvrtý podieľať aj svojou časťou príspevku klient, ktorému je poskytovaná sociálna služba. Ak bude takéto štvorzdrojové alebo viaczdrojové financovanie sociálnych služieb, teda z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, zo samosprávy, z verejného zdravotného poistenia a od klienta, potom možno pri dobrom nastavení zrušíme nezmyselnú diskrimináciu podľa toho, či je klient u verejného alebo neverejného poskytovateľa zdravotnej, poskytovateľa sociálnych služieb, pardon, zrušíme nezmyselnú situáciu, keď sa samospráva vlastne dostáva do konfliktu záujmu, dámy a páni. No áno, pretože oni rozhodnú o stupni odkázanosti a zároveň zriaďujú verejných poskytovateľov sociálnych služieb. Ale môžu rozhodnúť aj o tom, že klient pôjde, resp. mu odporučia neverejného poskytovateľa sociálnych služieb. No už krajší konflikt záujmov nevidím ako v tom, že samospráva rozhodne o tom, či potrebuje alebo nepotrebuje sociálnu službu, pritom sama zriaďuje zariadenia sociálnych služieb, kde platí lepšie ako u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Samospráva je v konflikte záujmov.
Dámy a páni, tak nejak vidím do budúcnosti riešenie udržateľného financovania sociálnych služieb, dnes musím konštatovať, že táto novela zákona o sociálnych službách, a je mi to ľúto, že to musím povedať, túto ambíciu, ktorú pôvodne mala, nesplní a nevyrieši. Udržateľné financovanie sociálnych služieb nevyrieši diskrimináciu klientov zariadení sociálnych služieb, ktorí sú diskriminovaní, ak sú u neverejného poskytovateľa v porovnaní s verejným poskytovateľom, a v súlade aj s tým, čo včera požadovalo toto zhromaždenie klientov, ale aj poskytovateľov sociálnych služieb pred Národnou radou Slovenskej republiky, dávam procedurálny návrh, aby sme vrátili predmetnú novelu zákona o sociálnych službách na dopracovanie ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja nehovorím, že neprináša dobré veci, ale treba ďalej diskutovať a hľadať riešenie, ďalej diskutovať a hľadať riešenie, lebo tu budeme pri druhej, tretej, siedmej novele toho istého zákona hrať ten istý pingpong, ktorý hráme dnes, ale nevyriešime to podstatné, aby klient dostal adekvátnu službu u verejného či neverejného poskytovateľa, lebo si ju sám vyberie, a aby za túto službu bolo adekvátne zaplatené.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu môjho procedurálneho návrhu. Ďakujem pekne.

Preskočili ste pani kolegyňu Vaľovú, ale to nevadí. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ja sa ospravedlňujem.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Nič, v pohode, len poprosím tých desať sekúnd.
Pán kolega, typické vystúpenie opozičného poslanca, ktorý kritizuje to, čo my chceme meniť a čo ste vy zapríčinili. Keď ste hovorili, že sa vraciate do minulosti, mali ste sa vrátiť do času, keď pod gesciou SDKÚ - DS sa robila decentralizácia, a tak, ako doplatili školy, školské zariadenia, na toto všetko doplatili aj domovy sociálnych služieb. Vy ste vládli potom v tom čase, tak ste mohli nastaviť systém tak, aby to, čo ste zvalili na bedrá samosprávy bez financií, bez materiálneho zabezpečenia, mali ste to nastaviť tak, aby tie problémy neboli. A oni sa vlečú. To máte pravdu, odvtedy sa vlečú a každý sa ich snaží riešiť svojím spôsobom. My tvrdíme, že ten náš je dobrý, vy tvrdíte, že tie vaše boli dobré, ale oni naozaj nemôžu vyriešiť to, čo zbabrala decentralizácia. Je mi to veľmi ľúto, ale povedal som to pri školských zariadeniach, pri školách a teraz sa to prejavuje presne o tom istom.
A neobviňujte, prosím vás, ani ministra, ani ministerstvo, že zabúdali na klientov. Na klientov zabudli vtedy, keď ste urobili decentralizáciu, lebo ste vládli a nechceli ste riešiť tie problémy, ktoré vtedy boli, nechceli ste riešiť to financovanie, ktoré bolo vtedy zložité, tak ste to zvalili na bedrá niekoho iného. Tam je prapôvod všetkých týchto problémov.
Ináč netvrdím, že mnohé veci, s ktorými ste vystúpili, by som vedel diskutovať a nájsť riešenie, lebo v mnohých veciach ste načali niečo, čo naozaj treba riešiť, s tým súhlasím, ale nie je riešením tým, že stiahneme tento zákon, ale že budeme na tom ďalej spoločne pracovať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Novotný, no viete, vaše vystúpenie bolo celé také oponujúce. Na jednej strane rozprávate, že nikto nedokázal poriešiť sociálne služby, na druhej strane poviete, tak nejak to vidím a tak si to predstavujem. Prečo ste tieto svoje predstavy za obdobia dvoch vlád, v ktorej ste sedel ako poslanec, nerealizoval? Povedzte mi prečo? No lebo to nie je také jednoduché. A ja si myslím, že práve SMER - sociálna demokracia, ja si stále spomínam na rozhovor s pani Gibalovou a s pani poslankyňou, ktorá tu bola za KDH, ktoré povedali, že ani sa neopovážili ísť do zákona o sociálnych službách, lebo je tak ťažký a náročný. A práve preto mi všetky tie kroky, ktoré teraz, teraz vlastne ideme krok po kroku, aby sme to doriešili. A financovanie nie je jednoduché,
pretože naozaj chcem sa spýtať ešte jednu takú otázku, spýtam sa vás na verejných a neverejných poskytovateľov. Ja som takú otázku dostala od jedného občana. Ak je verejný poskytovateľ, ktorý, nad ktorým je garant štát alebo vyšší územný celok nie preto, že sa sa rozhodol, on musí poskytovať túto službu pre ľudí, ktorí ju potrebujú. Ale nesúkromný sektor alebo podnikateľský sektor, on sa rozhodol. On sa rozhodol podnikať alebo slúžiť. Čo to znamená? Ak zajtra podnikateľský sektor zanikne, zanikne dom sociálnych služieb, čo sa stane? Všetkých klientov budeme musieť presunúť na vyšší územný celok alebo do štátnych zariadení.
Preboha, tak nevyčítajme to, že sa podporujú alebo že snáď neviem, akým spôsobom sa niečo uľahčuje štátnym zariadeniam alebo VÚC-karským. No jednoducho tie musia zo zákona plniť, ale podnikateľský subjekt sa iba rozhodol. Tak ako sa dnes rozhodol, mať klienta, zajtra sa rozhodne, že ho nebude mať. Ja som za rovnaké financovanie, ale zamyslime sa aj nad hlbšou filozofiou toho, čo rozprávam.
Takže nerozprávajme, čo všetko bolo, ale skúsme hľadať riešenia a neobviňujme sa navzájom. Pretože ste to mohli zmeniť.

Pán poslanec, vy ste mali v tom svojom vystúpení viacero takých rozporuplných vyjadrení, dokonca ste povedali, že si nemyslíte, že všetko je zlé v tomto zákone, čo teda bolo dosť lichotivé, napriek tomu ste povedali, že je potrebné ďalej diskutovať a hľadať riešenie.
Ale ono sa už tu diskutuje, ak ste si to nevšimli, pán poslanec, možno ste si nevšimli, že celý rok minulý, ale aj tento rok sa diskutuje a hľadá sa riešenie a to riešenie sa nehľadá tak ľahko. Nehľadá sa ľahko aj kvôli tomu, že na začiatku, keď sa celý systém takto tvoril, boli ste práve vy pri tom, keď ste ten systém nenastavili dostatočne. Urobili vy ste len jednu časť, že ste pustili možnosť vzniku neverejným poskytovateľom, ale nevyriešili ste druhú časť a to je financovanie. A to je naozaj tá najkľúčovejšia vec. A my sme v pozícii, kedy je potrebné dnes naozaj nájsť riešenie, aby sa to vyvážilo, a táto novela, ktorú predkladá pán minister, práve odzrkadľuje nielen tie veci, ktoré bolo potrebné zmeniť za to obdobie fungovania tejto, tohoto zákona, ale zároveň je tam aj náznak, ako vybudovať ten systém financovania a vstúpiť do poskytovania zdravotnej, teda poskytovania sociálnej starostlivosti aj zo strany štátu.
A nedá mi, aby som neskonštatoval, pán poslanec, takéto srdcervúce vystúpenia som vôbec nezaregistroval, keď ste boli vo vláde. A bolo to presne to isté.

Nebolo, pán župan Blanár, nebolo a mýlite sa ako obvykle. Treba povedať, že všimol som si, že rok sa hľadá riešenie, len nenašlo sa. O tom som hovoril vo svojom vystúpení. "Hledali, hledali, nenašli mí rádcové". To je ten problém. To, o čom vy hovoríte, ste úplne mimo, skúste si pozrieť túto novelu, vôbec nezakladá nejaké nové trendy vo financovaní, naďalej ponecháva to, čo tam bolo, diskrimináciu klientov neverejných zariadení sociálnych služieb voči verejným zariadeniam sociálnych služieb a skutočnosť, že to bude nedofinancované. Preto sa búria samosprávy, a to by ste vy ako župan aj mohli poznať, lebo aj vy máte mestá a obce vo vašom samosprávnom kraji. Oni sa vám budú aj búriť, pretože nebudú mať na to dostatok peňazí, aby to zaplatili. Ministerstvo zdravotníctva strčilo hlavu do piesku a nechce zatiaľ zaplatiť za ošetrovateľské výkony, oni sa vás tie zariadenia na to, pán župan, budú pýtať, tak som zvedavý, či aj im budete v takom klišé odpovedať, že za všetko je aj tak vinný Dzurinda.
Čo sa týka pani poslankyne Vaľovej, viete, moje hlboké presvedčenie je o tom, že občan platí dane a odvody a občan si má vybrať. Ak si klient vyberie neverejného poskytovateľa alebo verejného, je to jeho vec a nemali by sme to obmedzovať alebo o tom rozhodovať takým spôsobom, ako ste to popisovali vy, a hlavne ak dostane službu pre určitý stupeň odkázanosti, táto by mala byť zaplatená rovnako u verejného aj u neverejného poskytovateľa. To je moje vnútorné presvedčenie, vaše je zjavne iné, ako ste hovorili.
A čo sa týka pána poslanca Jasaňa, pozrite sa, v 2001. roku pri decentralizácii išli kompetencie, čo sa týka sociálnych služieb, na samosprávne kraje, potom prišla fiškálna decentralizácia, Tomanovej novela presunula kompetencie na mestá a obce, prišla Mihálova novela, ktorá posilnila klienta, všetci sme hľadali nejaké riešenie, ale stále sa nenašlo ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpila v druhom čítaní k návrhu zákona novely o sociálnych službách.
Ja som vystúpila aj v prvom čítaní a pomenovala som zásadné svoje pripomienky alebo ukázala som, poukázala som na zásadné chyby v návrhu predkladanej novely zákona o sociálnych službách a absenciu takej filozofie zákona, ktorý by naozaj mal ambíciu, aby sociálne služby boli modernou normou, ktorá by nebola morálne stará už na druhý deň po jej účinnosti, a hlavne aby stratila konečne ten prívlastok, že je diskriminačná. A ona naozaj diskriminačná je a ten prívlastok, žiaľ, nestratil ani v tomto návrhu. Ja nebudem opäť opakovať tie moje výhrady, pretože čiastočne sa stotožňujem aj s tými výhradami alebo s tým, čo, čo pomenovala asociácia poskytovateľov a neverejní poskytovatelia sociálnych služieb. Pre mňa je zásadnou základnou otázkou to, že sa nezmenila filozofia tohto zákona, ktorá nie je dobrá, a s tým súvisí aj to, že sa nezmenila ani len náznakom filozofia financovania sociálnych služieb. A keď počúvam o tom, čo je faktom, že ZMOS vstúpil do toho rokovania, však, prirodzene, aj musí, aj chce, aj má a mal výhrady, napr. voči zvýšeniu ochrany pred neprimeranou úhradou, no ja, ja chápem členov ZMOS-u, že majú takéto výhrady, pretože majú iba dve možnosti, buď zvýšia poplatky od klientov, alebo musia naliať do týchto služieb viac peňazí. Jedno aj druhé im môže veľmi narobiť problémy najmä v tom budúcom volebnom roku.
Ja si myslím stále, pán minister, a ja verím tomu, že aj keď to nahlas nehovoríte, ale si to myslíte a myslia si to aj členovia ZMOS-u, že je treba urobiť poriadok vo financovaní sociálnych služieb legislatívne aj v zmysle skúmania majetku klienta, ja to opakujem a budem to opakovať, pretože participácia, väčšia participácia klienta na sociálnych, na úhradách sociálnych služieb, tam je jeden zdroj, ako pomôcť financovaniu sociálnych služieb, ale zdôrazňujem a podčiarkujem, že participácia taká, ktorá bude solidárna. Ja som povedala aj na výbore, vy ste tam neboli, bol tam štátny tajomník pán Burian, že ja viem si predstaviť aj nulovú úhradu za sociálne služby - až tak ďaleko by som išla - alebo symbolické euro u tých klientov, ktorí naozaj na to nemajú. Ale považujem za nehorázne, aby klienti, ktorí majú celkom slušný dôchodok, celkom slušný majetok, predali ho, rozdali deťom, prípadne ak deti nemajú, dokonca aj takí sú, majetok, vilku, domček, hoc aj akýkoľvek jednoduchý, alebo byt predajú a potom chcú a majú na to právo, chcú byť v zariadení, to už je jedno, či verejnom a neverejnom, tento princíp trápi obidva druhy poskytovateľov a vlastne my týmto klientom, ktorí by si mohli prispieť na tie služby, prispievame z našich daní. Ja si myslím, že toto je veľmi nespravodlivý princíp, toto mi veľmi chýba, s tým ste nič neurobili. Ja viem, že je to veľmi nepopulárne a asi mnohí by vás za to nepochválili, zase iní rozumní ľudia a samotní mnohí dôchodcovia, ktorí sami o tom hovoria v tých zariadeniach sociálnych služieb, ak majú, majú nadhľad nad vecou, a hovoria o tom, že áno, že malo by to byť spravodlivejšie a v tomto zmysle solidárnejšie.
Ja nebudem hovoriť o ostatných, ostatných pripomienkach, nechcem sa už opakovať. Čiastočne sa stotožňujem s tými pripomienkami, ktoré ponúkla asociácia alebo, alebo dala vám asociácia poskytovateľov. Ja som rozmýšľala, čo v tejto chvíli tu povedať. Včera večer, keď som pozerala diskusiu o sociálnych službách na televízii TA3 a potom v RTVS, tak poviem, že to bolo pre mňa veľmi inšpiratívne hlavne, hlavne z dvoch dôvodov, že zaznamenala som zvrat v rétorike a postrehla som, že ústami pani poslankyne v televíznej diskusii už pripúšťate, že VÚC-ky sa nechovajú rovnako spravodlivo k verejným a neverejným poskytovateľom. Toto tam bolo povedané a už to bolo povedané aj na výbore, toto platí aj pre obce, to je veliký posun, že už to pripúšťate.
Perlou pre mňa je výrok, že zákon nemôže vstupovať do samosprávy. No sama samospráva je tvorená zákonom, je stanovená zákonom a samospráva nemôže stáť nad zákonom. Ak samospráva porušuje zákon, čo vlastne včera bolo v tejto relácii na TA3 potvrdené, tak preto, lebo využíva aj nedokonalosť a nedokonalosti a diery v tomto zákone, a vy ste nič preto neurobili v tejto novele, aby nebolo možné zneužívať nedokonalosť a nejednoznačnosť tohto zákona.
Keď som potom zapla RTVS, aby som si pozrela Správy a komentáre a avizovaný príspevok, resp. diskusia o sociálnych službách, tak podľa zostrihu vyjadrení pána predsedu výboru Podmanického, pán minister, ste vlastne jeho ústami včera veľmi trefne vyjadrili podstatu vášho prístupu a postupu pri koncepte politiky sociálnej pomoci a konkrétne sociálnych služieb. A tu si myslím, že už nejde o nejaké formulky, nechcem nijako podceňovať žiadne paragrafy, tvorby o tom, či budeme také alebo onaké úkony preplácať v rámci zdravotného poistenia a v akom objeme a kto to bude robiť. Tu som sa trošku prekvapila a tu podľa mňa už ide o, o ústavnosť zákona, ale aj vyjadrení pána predsedu výboru. Pán Podmanický včera povedal, citujem: "Až v prípade, keď obec alebo vyšší územný celok nevie zabezpečiť poskytovanie oprávnenej sociálnej služby, potom treba hľadať možnosti, ako financovať tých poskytovateľov, ktorí to vedia poskytnúť." A tu je podstata celej diskriminácie v tomto zákone a vlastne týmto vyjadrením, chtiac či nechtiac, pán predseda výboru Podmanický vlastne odprezentoval to, čo my sme namietali pred Ústavným súdom v roku 2010, a ja si to veľmi dobre pamätám, lebo ja som ten, tú skupinu poslancov na Ústavnom súde zastupovala, a naozaj Ústavný súd práve toto namietal, pretože, vážený pán minister, vážení kolegovia zo SMER-u, občan má jediné jedno právo, a to právo si vybrať poskytovateľa a má jediné jedno právo, a to právo aj odmietnuť verejného poskytovateľa, ak sa rozhodne pre poskytovateľa neverejného. Ale podľa predchádzajúceho zákona, teraz myslím pred Ústavným súdom, ale aj podľa tohto, aj podľa tohto, aj podľa tejto novely, ak tak urobí a vyberie si neverejného poskytovateľa, je v podstate sankcionovaný, pretože už nemá garantovanú regulovanú cenu za poskytnutú službu.
Už ste odišli čiastočne aj od tej rétoriky, že tí neverejní poskytovatelia, to sú ako darebáci, ktorí neposkytujú kvalitné služby a vyberajú veľké poplatky, a treba sa tam ísť pozrieť, ako si oni všetko robia tak alebo onak. Vždy som hovorila, že medzi jednými aj druhými môžu byť aj takíto nekvalitní poskytovatelia. Choďte do ktoréhokoľvek neverejného zariadenia, ako oni sa starajú napr. o ľudí s dekubitmi, ktorí boli prepustení z nemocnice. V nemocnici tie dekubity získajú a tí ľudia v tých zariadeniach sa tam pol roka trápia, aby ich z tých dekubitov dostali. A naozaj ja, klobúk dole pred týmito ľuďmi, pretože pri nedostatočnom počte zamestnancov, pri podmienkach, aké majú, trápia sa s financovaním a robia tú robotu naozaj poctivo tak jedni, ako aj druhí - a darební sa nájdu vždy, ale tak nezovšeobecňujme, nebuďme, nemajme prístup ako, ako v prípade ministra financií a jeho slávnych licencií. Mne to pripadá tak, že už pomaličky budeme zovšeobecňovať všetko, že 1. januára nám minister financií povie, že všetci držitelia vodičského preukazu pre istotu budú, zaplatia pokutu na celý rok. Veď toto je nelogické, choré, zlé, to je proste úplne zvrátené! Nezovšeobecňujte, lebo sú ozaj dobrí ľudia, poctiví zamestnanci v tých domovoch, ktorí chcú tú službu robiť naozaj dobre a za málo peňazí. Ústavný súd povedal, že účelom zákona o sociálnych službách nemôže byť uspokojenie fiškálnych záujmov obcí a VÚC, ale v prvom rade zabezpečenie dostupnosti a čo najvyššej kvality sociálnych služieb pre fyzické osoby odkázané na ich poskytovanie.
Základný rozdiel medzi neverejnými a verejnými poskytovateľmi sociálnej služby spočíva v právnej povahe osoby, ktorá subjekt poskytujúci sociálnu službu založila, resp. zriadila. A vy tam vidíte ten najväčší problém, konečne pozerajme sa na klienta, a nie na zriaďovateľa, ak sa pozeráme na zriaďovateľa, tak z uhlu pohľadu kvality tej služby, ale zabezpečme mu aj potrebné financovanie a spravodlivé financovanie.
Podľa Ústavného súdu bol rozdiel medzi poskytovateľmi podľa vtedy platného zákona založený na inom postavení, ktoré predstavuje v zmysle článku XII odsek 2 ústavy neprípustný diskriminačný dôvod. Ale vy ho neodstraňujete ani v tejto novele, naopak, ústami pána predsedu výboru vy vlastne tu svoju filozofiu potvrdzujete a takto nahlas hovoríte, áno, že treba hľadať možnosti až potom, ak sa vyčerpajú všetky možnosti u verejných poskytovateľov. Vôbec nehľadíte na to, že existuje aj nejaká slobodná voľba občana, ktorý potom ako skromný jednoduchý človek, ktorý nemá na to financovanie, lebo tí neverejní nie sú dofinancovaní, tak, samozrejme, že pod ťarchou toho všetkého, hoc aj nechce, tak sa rozhodne pre toho verejného poskytovateľa, lebo tam má tu cenu garantovanú.
A tieto napadnuté ustanovenia v zákone o sociálnych službách akože spôsobili a dodnes spôsobia, spôsobujú aj majú, aj tie dôsledky, že negatívne pôsobia na kvalitu poskytovaných služieb, pretože obmedzujú na minimum konkurenčné prostredie v sociálnych službách.
Chcela by som ešte zareagovať na to, čo povedala pani poslankyňa Vaľová, vo faktickej poznámke hovorila o súkromnom podnikateľskom subjekte. Ja si myslím, že to nie je nevedomosť pani poslankyne, lebo pani poslankyňa zákon o sociálnych službách pozná a vie, že súkromný podnikateľský subjekt nerovná sa neverejný poskytovateľ. Súkromný podnikateľský subjekt v oblasti sociálnych služieb má iný status ako neverejný poskytovateľ, ktorý nie je neverejný poskytovateľ zriadený za účelom zisku.
Jednoducho, pán minister, ja sa stále presviedčam o tom, že vy tých neverejných poskytovateľov nechcete. Je istá atmosféra v spoločnosti, ktorá vám nedovalí ich úplne zdecimovať, ale vy úspešne pokračujete v načatej ceste pani ministerkou Tomanovou.
Ja som rada, že na niektorých veciach ste sa dohodli s Asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb, aj návrh, ktorý tu bol pozmeňujúci podaný, podporím aj odporučím svojim kolegom podporiť ho, ale cez to všetko ja nepovažujem za dobré, aby sme prijali takúto novelu zákona o sociálnych službách, preto využívam právo a navrhujem v zmysle § 73 rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o zákone o sociálnych službách, a v prípade, ak by takýto návrh neprešiel, dávam ďalší návrh v zmysle rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona na dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, ja oceňujem vašu naozaj angažovanosť v tejto oblasti a dlhodobo myslím si, že spoločne aj diskutujeme o tejto téme. Možno rozdiel je v tom, že my reálne tie služby vykonávame a máme skúsenosti a nepozeráme sa na vec len z toho pohľadu jedného, to znamená neverejných, ale pozeráme sa aj z toho pohľadu verejných. A myslím si, že celé to, čo tu sa snažíme dnes robiť, je snaha napraviť to, čo bolo na začiatku spackané. Pretože keby tento zákon, a teda by som povedal, liberalizácia v poskytovaní sociálnych služieb, či už verejnými, ale predovšetkým neverejnými, bola vyriešená na začiatku z hľadiska financovania, tak dnes, a trvalo udržateľne, tak dnes tu ani nemusíme sedieť a všetko by bežalo. A nedá mi spomenúť, že vy ste boli rovnako, pritom počas premiérky pani Radičovej ste veľa na náprave toho ústavného nálezu neurobili, to musím úprimne povedať a dnes sa stávate do pozície, ako keby sa vás to vôbec netýkalo.
To, čo pán minister v súčasnosti predkladá, je výsledok naozaj dlho-, dlhomesačnej diskusie všetkých zástupcov poskytovateľov, a to podotýkam, všetkých zástupcov poskytovateľov, pretože za predchádzajúcich vlád tam neboli všetci zástupcovia poskytovateľov, ja len zdôrazním, že napríklad združenie poskytovateľov sociálnych služieb vôbec sa nezúčastňovalo na tých diskusiách, ktoré vtedy prebiehali, dnes sú tam a som veľmi rád, že v tejto komunite sa dnes nachádza riešenie od tých, ktorí majú skúsenosti s tým, ako sa poskytuje sociálna starostlivosť.