Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja mám tieto piatky rád, však sa tu vytvorí taká špeciálna atmosféra. Keď som dnes ráno prišiel, som sa zľakol, že ide zákon o psoch, lebo toľko bolo na tabuli ľudí, že som myslel, že to je zákon o psoch, lebo to chcem upozorniť na jednu takú tragédiu, že keď je zákon o psoch, tak nestačí jedna tabuľa, ale častokrát, keď idú zákony, ktoré sa dotýkajú, bytostne dotýkajú tisícov a dokonca státisícov ľudí, tak ste schopní odísť. Keď som ja predkladal zákon o znížení exekučných poplatkov, tak ste išli domov, ste odhlasovali, že idete domov, lebo ste sa chceli vyhnúť štvrtkovej zápche a v stredu o tretej ste šli domov, napriek tomu, že nikoho tento nejaký rozmer nenapadol. Aj to je dokladom toho, že jak si tu my žijeme. Takže som, teda nebol to zákon o psoch, bol to zákon, ktorý sa teda, pán Kollár to dobre povedal, je z pohľadu týchto ekonomických alebo takýchto druhý najdôležitejší. A to si dovolím byť mierne, ale budem, už sa učím aj ja, mierne iba k našim radom, hej?
Čiže naši znova začali hrdinský boj na túto tému a hrdinský boj skončil hlasovaním a celá hrdinská obrana, vytvorenie valu skončilo hlasovaním o jedenástej a už nemal kto bojovať. To je jak, keď niekto bránil Moskvu, že dajme tomu, že keby to vedeli, že teda o dvanástej už v piatok sa nebráni, no tak všetci napadnú tú Moskvu v piatok o dvanástej. A dobijú ju traja. Viete, že toto je naozaj výrazom, nerád to hovorím, ale ono je pravda, pravdu si treba povedať. Možno zapôsobí tak profylakticky, či jak sa to povie, do budúcna. Naozaj je to pravdou, že celý hrdinský boj, celá plná tabuľa bojovníkov za niečo, poviem približne za čo, skončila úderom dvanástej hodiny. Ako malebné, už nebolo treba ďalej bojovať.
Je to, vážení kolegovia, fakt zlé a poviem si aj v iných príležitostiach , že nie toto je cesta. Toto určite nie je cesta. Ako trebárs ich poraziť, ale aj keby ste ich vy nechceli poraziť, ako im dať opozíciu, skutočnú opozíciu. Prosím vás, aj keby to boli svätí Františkovia od jedného, od prvého po posledného, tak aj tak potrebujú opozíciu. Všetci vieme, že nie sú svätí Františkovia od prvého do posledného, tak potrebujú skutočnú opozíciu. Ja naozaj niekedy žasnem, že jak niektoré veci politicky vyhodnocujeme. Ráno tu bolo X bojovníkov proti licenciám, už nie sú. Ja si hovorím, táto téma si zaslúžila, zaslúžila vyjadrenia, ale vyjadrenia, ktoré napríklad oceňujem, vyjadrenia pána Kollára, trebárs aj čiastočne pána Švejnu, ale odzneli tu aj príspevky, ktoré boli presne v tom klišé, ktoré tu dlhé roky to už dekádne tu ťaháme. Dekádne keci, keci, keci, keci, dekádne keci, ktoré tu už počúvame, ktorých už si nikto ani nič nesľubuje, len povinná jazda. Odzneli, zapichnuté, všetci vieme, že úplne zbytočné.
To mi je ľúto. Tá téma si zaslúžila primeranú pozornosť, ale sú témy, ktoré si zaslúžia radovo inú pozornosť a tam je to zaujímavé, že ja sa napríklad u niekotrých ľudí neviem dobyť jedného podpisu na témy, pod témy, ktoré skutočne trápia státisíce ľudí a to si musím povedať túto výtku. Tu budú recyklovať reči o neviem čom všetkom, ale k téme, čo skutočne trápi ľudí, trebárs exekúcie, úžernícke spoločnosti, je problém, vyzerá, že je problém, ale vyzerá, že možno nebude problém, sám som zvedavý, komu na čom záleží, či sme schopní pripraviť pre ľudí svetielko nádeje pred Vianocami, že im povieme, že ideme sa tomu venovať. Sám som na to zvedavý, ako to dopadne.
Ak by sme, opozícia, venovali primeranú pozornosť, tak si to rozdelíme, že určitej oblasti venujeme takúto pozornosť, tak do tretiny, väčšej polky tabule a niektorej téme venujeme pozornosť cez tri tabule. Dám na zváženie, že ktoré témy sú aké. Ja nebudem v tábore recyklovaných kecí, ktoré tu zazneli a ja budem v tom tábore, ktorý napríklad naznačil aj pán Zsolt Simon, že nejakého vyhodnocovania toho zámeru, ktorý nevznikol z plezíru.
Pán minister, to ešte ako poznámku si poviem, neboli ste minule u nás na výbore, údajne ste boli v Ázií hľadať peniaze, čiže pán minister hľadá peniaze, kde sa len dá. Tu už len si dovolím malú poznámku, pamätám si roky rokúce dozadu, keď som niekde, teda sa začínal pohybovať, tak z Ázie a z Číny hľadali peniaze u nás, no vidíte, ako sa to celé svičlo, čo? Takže a vyzerá to, že to bude na dlho. Ono to s veľa vecami súvisí.
Takže čiže pán minister hľadá peniaze, kde sa len dá, to treba uznať. Otázka, čiže to bol asi popud hej, to bol asi popud. A teraz poďme ho korigovať v tom, že či zrovna to je to, to, čo sme si mysleli a či je to ten dobrý nástroj. U tohto pána ministra nemám celkom pocit, že je tak klapkovitý, ako niektorí z vašich, že možno by, by vypočul argumenty, ktoré by stáli za zamyslenie a jeden z tých argumentov tu bol od pána Zsolta Simona a ten argument ja, ja nemám k nemu ďaleko, dokonca som k nemu veľmi blízko. Určite tu nebudem spievať o poškodení a zrútení a znemožnení podnikateľského systému a neviem, všetkého, toto naozaj už vynechajme.
Hovorme o tom, že sú určité, aj vy ste ich aj pomenovali a dokonca aj v číslach vyjadrili určité skutočnosti, ktorým je sa načim venovať, ale naozaj, aby sme s tou vaničkou nevyliali aj dieťa, tak je možno na mieste analyzovať, a tu už použijem slová pána Kollára, systém práce, nie kolektívnej, ale toho kladiva, ale toho jemnejšieho chirurgického. Nuž keby to nemal byť ten skalpel, tak aspoň taký nožík, ktorý vyrezáva, obrezáva, že naozaj to nezasiahne. Čiže k tomu by som sa ja prihováral a tam si myslím, že týmto smerom cesta vedie, čiže možno na sklamanie niektorých bardov poviem, že nie, nebudem tu spievať tú pesničku, ktorá je obohratá platňa. A už škrípa, vrzgá, tak že to počuť neviem kde, hej?
Budeme hovoriť, mali by sme hovoriť o tom, že je treba sa tomu venovať. A treba sa tomu venovať so širším obzorom, pre túto chvíľu vyhodnocujem, naozaj ako jedna z ciest, ktorá by mohla k tomu viesť, návrh pána Zsolta Simona.
Pán minister, ešte takú poznámku si dovolím, že keď naháňate peniaze, kde sa dá a to zase s tým súvisí aj tá večná téma. Ja znova poviem, znova ku nám, že znova my dopadneme tak, ako tu zvykneme dopadnúť. Viete, že sa otvorí nejaké téma, otvorí sa veľká téma šmejdov, alebo neviem čoho. My tu ju, trebárs niektorí z nás ju otvoria, alebo sa otvorí a vy si to tak vypočujete, potom niekto vrazí tuná vašim pikolíkom do ruky hotové návrhy. Tí to tu s veľkou slávou predstavia a oni zapichujú vlajku víťazstva, jak oni vyriešili, hej, celý ten problém. V konečnom dôsledku, ja som v tomto pragmatický, keby to aj tak skončilo, že aj celý obrovský, obrovský, obrovský problém exekúcii a úžerníckych nebankoviek, ktoré tu na trhu pôsobia, vyrieši sa takýmto spôsobom, to znamená, že niektorí z vašich tu v januári alebo vo februári dojdú a budete veľkú slávu spievať, ako ste to vyriešili, tak by som poprosil pre túto chvíľu, že aspoň väčšiu hĺbku dajte tomu. Keď už to neskončí tak, že my budeme schopní sa zjednotiť a povedať z taktického hľadiska, že nieže SMER to vyriešil, čo koniec koncov to, čo spôsobil cez Buriana, cez finančný výbor, cez zákon o spotrebiteľských úveroch, ale že my, ako opozícia sme boli tak schopní, že sme na tú tému tak silno upozornili rôznymi formami, ktoré nám aj ústava a rokovací poriadok dovoľuje, že sme SMER k tomu, prepytujem za výraz, dokopali. Už to, jak jednoduchšie to mám povedať? Už to hovorím takto jednoducho. Neviem, dávam na zváženie hlavne ĽP - Ľudovej platforme.
Aj keby to teda skončilo tak, že s tým tí vaši dôjdu, tak prosím vás, pán minister, že tú väčšiu hĺbku, lebo doteraz, aj keď ste prišli akože vyriešiť šmejdov, to ste doniesli na úrovni lacnej poľskej kozmetiky, aby sa to v zásade nikoho nedotklo, len aby tá tlačová správa vybehla taká, že ste pomohli. Ten pes zakopaný, to, že ničí sa táto spoločnosť cez exekúcie a úžerníctvo, je v tom, že tu sa pôsobí, ako sa pôsobí a že sa vytvára, tie legislatívne nástroje to dovoľujú a dokonca vytvorili už, nie je to ešte triumvirát, ale je to taký duál medzi úžerníkmi, exekútormi, treba to tam priškrtiť v tej DNA.
Ale ešte pri tej príležitosti vám poviem jednu vec, keď už naháňate, ak existuje kvalifikovaný odhad sumy, ktorá ročne prechádza cez exekútorské úrady niekde na úrovni 50 mil. eur. Keď už štát povedal, že aj z bedáka, ktorého ošálili na hrncoch a ktorého úžerníci nechali, spadnúť mu zmluvu a vytrieskajú trikrát z neho, ako si požičal a keď ešte aj štát povedal, že z toho celého dealu chce mať 20 % DPH, lebo tá babka, chúďa, si to DPH neodráta, ona si ho nemá kde započítať, ona nie je platca DPH, čiže už keď štát povedal, že ešte z toho chce mať 20 % DPH, tak by ma pre túto chvíľu sakramentsky zaujímalo, koľko týchto 300, alebo koľko ich je, exekútorov, toho DPH pre vás odviedli. Keď už ste si to všetci takto zladili, že aj štát chce na tomto profitovať, že z tej biedy vytlčieme ešte aj tú DPH, keď už nepríde sem niekto s tým, že DPH pre fyzické osoby, ktoré si ju nemôžu započítať, uznajú, že nie je potrebné vytrieskať. Tak, keď ju trieskate z tých ľudí, naozaj by to stálo za to. Lebo ja si nemyslím, že exekučné úrady sú tie typy, že by, no ale nevylučujem, že niektoré možno, možno vám vykážu aj nadmerný odpočet, ale oni, viete, tie telefóny a kancelársky papier, oni by mali byť veľmi silným platcom DPH. Čiže toto by bola, ak, nevylučujem, že to dám aj vo forme interpelácie, nie na koľko je možné alebo nie je možné tieto informácie, s nimi narábať, ale každopádne pre zdravie našej spoločnosti sú dôležité, ak, lebo môžeme hovoriť, že tá suma je tak zaujímavá pre tento štát, keď už ju vytrieskate, že stojí na nej rozpočet, potom si povedzme, či na tomto má stáť rozpočet alebo má tvoriť. Ak by sme náhodou nezistili, že zrazu ani DPH, ani nič, ale od tých ľudí, od tej babky, od toho chudáka to DPH niekto vytrieskal. Tak to by tiež stálo za to.
Čiže ak by sme mali hľadať, ak by sme mali robiť to, čo máme robiť, to znamená, nie pomáhať tým, ktorí to už nepotrebujú, prosím vás, však viete, čo tu všetko chodí? Pomáhame tým, čo to nepotrebujú, oni už pomaly ani nechcú a my im to, vy im to ešte nosíte. Ja už niekedy tak to preženiem.
A keď by sme sa mali vrátiť k podstate, tak je tu obrovský trh, poviem to takýmito slovami, obrovský potenciál ľudí, ktorí skutočne, ale skutočne potrebujú pomoc a je to našou psou povinnosťou, či už spoločne, či cez hraničné, či cez prierez, len to, prosím vás, už skôr alebo neskôr urobme. Už sú tie niektoré veci neudržateľné. Už to nenakladajte tým ľuďom, že keď sem niekto donesie zákon o znížení exekučných poplatkov, ktorý nie je populistický a ja to v tom inom prípade poviem, ktorý má vecné a dôvodovku sakramentskú, dobre vypracovanú, tak prosím vás, aspoň neodhlasujte, že chcete ísť domov.
Keď budeme, na konci tejto schôdze je môj návrh zákona o novele Občianskeho zákonníka, kde sa definuje nie už v trestnoprávnom kódexe, ale v občianskoprávnom kódexe úžera, čo krajiny na vôkol nás majú, Česi minulý rok zaviedli do nového, tak prosím vás, nepovedzte, že chcete ísť domov. Nepovedzte, že vás to nezaujíma, lebo to zaujíma státisíce ľudí a už sa nebudem tu opakovať, čo už sa stáva mantrou, že potom nám tú vizitku toho, že sa nezaujímame, robí niekto iný, lebo ten povie, že sa to všetko vyrieši. Prosím vás, to je dosť jednoduché. Ja sa pokúsim alebo aj do budúcna sľubujem, skúsim rozprávať jednoduchšie, lebo niekedy mám pocit, že nie celkom v tých súvislostiach to chápeme. Pre túto chvíľu ďakujem pekne.