27. schôdza

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj za to vystúpenie, pán poslanec Duchoň, celkom kultivované vystúpenie, len mne z neho zaznieval, aspoň v jednom prípade, jeden taký silne falošný tón. Vy ste tam spomínali an bloc obchodné spoločnosti, ktoré, už teda eseročky, ktoré by po piatom roku akosi logicky mali mať zisk, lebo veď na to sú. A mňa v tej chvíli napadol jeden taký príklad, taký neekonomický, neobchodný, ale možno nie celkom nenáležitý. Zoberme si žiačika, ktorý ide do školy a nie je veľmi dobrý. A už päť rokov do tej školy chodí. Možno sa aj snaží, možno má nejaké aj objektívne zlé sociálne zázemie, proste príčin tam môže byť veľa a my už od tohto žiačika by sme chceli, aby po tom piatom roku jednoducho bol dobrým žiakom a ak nie je, tak mu môžme prisúdiť akési výrokové znenie, že je neschopný a že vlastne ani ako do tej školy chodiť nemal.
Viem, priťahujem to za vlasy, ale chcem vám len poukázať na to, že ozaj je nesprávne, aby ste an bloc všetkým takýmto spoločnostiam povedali, že oni majú byť jednoznačne po istej dobe už v zisku, v opačnom prípade sa stala kdesi u nich chyba. Jednoducho je možné, že sa veľmi tí majitelia snažia, alebo ten majiteľ, ale jednoducho nemá v živote šťastie.
No a ešte aj na konto toho, čo sa tu teraz v posledných chvíľach tak zjavuje, to je bystrické voľby a to pálkovanie teda, že kto a ako. Nechcem sa vyjadrovať k tej podstate, aj keď je celkom presná, ale jedna vec mi aj tu znie tak trocha falošne. My všetci, alebo teda tí, čo v tejto sieni už desaťročia sedia, sa pričinili o to, že Bystrica volila tak, ako volila. Myslím si, že to memento je úplne pre všetkých a nejaké si to vracania tej loptičky z jednej strany na druhú sa mi zdá ako nie celkom presné.
Ďakujem.

Ďakujem. Súhlasím, v tom zákone je veľa dobrých vecí. Nikto to nepovedal, ale my sme opozícia, tak musíme kritizovať to, čo sa nám najviac nepáči, hej? Takže ťažko, ťažko aj opačne, keby to bolo, tak asi by sme nehovorili chválospevy, ale dôležitú vec, je k tomu vystúpeniu. Ja ešte pochopím, že dobre, keď povieme, že niekto päť rokov nevykazuje stratu, aj keď hovorím, nesúhlasím s tým, ale ešte raz, to, čo som povedal vo svojom vystúpení, predsa my demotivujeme nových ľudí otvárať si eseročky, podnikať. Pretože jednoducho im zvyšujeme náklady na to podnikanie a podľa mňa to je logické vysvetlenie a ja si myslím, že neviem, prečo to, prečo sa to nechápe aj tak, že čo som povedal. No a prikazovať, teraz trošku ironicky poviem, že prikazovať, mať určitý zisk, hej, jednoducho je to isté, ako prikazovať niekomu mať priemernú mzdu, hej, že musíš mať priemernú mzdu.
Jednoducho proste podnikanie, podnikanie je stále na hojdačke, proste je to húsenková dráha. Ja samozrejme viem, že tí, ktorí sú úspešní, tak proste už možno hrajú inú ligu, ale gro tých podnikateľov jednoducho žije tak, jak žije a buďme radi, že na tých malých dedinách jednoducho dávajú aspoň tú prácu, buďme radi, že si prenajímajú od ďalšieho podnikateľa nejaké priestory, buďme radi, že zaplatia účtovníčku, buďme radi, že od ďalšieho podnikateľa kúpia nejaký výrobný prostriedok, ktorý si odpisujú. No však taký je život, však na tom nie je nič zlého. Ešte raz, to, že sú v účtovnej strate podniky, jednoducho to je typický charakter trhovej ekonomiky. Bodka.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Duchoň, áno, tento zákon má aj nejaké pozitíva, ale to, čo sme vytkli tomu, to je, vychádza z praxe a zo skúseností, aj z ohlasov. To, že sa majú postihovať zlé firmy, to už som tiež povedal aj v tej predchádzajúcej vo svojej faktickej poznámke. A nie je to dobré, samozrejme, že teda firmy sa snažia podvádzať a treba proti nim bojovať. Ale treba naozaj nastaviť iné kritéria, aby sa nepostihovali aj tí poctiví, alebo aj tí, ktorí naozaj majú záujem do budúcnosti fungovať.
Na druhej strane poviete, že idete predsa prilepšiť, však znižuje sa z 23 % na 22 % daň. Áno, ale to postihne zase len tých veľkých, ktorým to v podstate, no, im to pomôže, ale tým veľkým väčšinou sa dávajú veľké daňové úľavy a v podstate je to pre nich také akože, zase je to len také naoko. A postihne to zase len teda tých veľkých. Tým malým to určite tiež dokáže pomôcť, ale samozrejme tým, ktorí naozaj v tej strate nie sú a odvádzajú tie dane.
Teraz je tu otázka, čo je lepšie pre Slovensko, mať pár veľmi silných hráčov, ktorí teda aj odvádzajú nejaké dane, alebo mať strašne veľa malých a stredných podnikov pre životaschopnosť do budúcnosti? Pretože vieme, ako to je v iných krajinách, veľkí hráči sa zbalia jedného dňa pekného a zoberú celú technológiu a odídu preč.
Poďme im skúsiť pomáhať na začiatku v rozbehu, týmto našim malým a stredným podnikateľom. Vo Francúzsku to majú zariadené tak, že na dva roky im je pridelený človek, ktorý im pomáha a zároveň je tá firma pod kontrolou. A dostanú aj príspevok toho, čo by kvázi za nich odviedol štát do všelijakých fondov a dostal všelijaké iné príspevky podpory nezamestnanosti a podobne. Tak poďme skúsiť u nás nastaviť podobný model, že bude pridelený človek, ktorý bude pomáhať tomu začínajúcemu podnikateľovi a nieže ideme ho hneď zdierať o tom, že bude prvých pár rokov v strate. Tak skúsme mu zabezpečiť to, aby v tej strate nebol a skúsme mu naozaj pomôcť to, aby sa mu v tom podnikaní začalo dariť. Ale to nemá nikto garantované, pretože to je naozaj hop alebo trop.

Ďakujem za slovo. Najprv ku pánu poslancovi Mičovskému, ktorý použil takú milú metaforu o tom žiačikovi, len, bohužiaľ, tá realita je možno ešte krutejšia, ako si viete predstaviť, pretože aj od toho žiačika sa už, už v tom prvom roku sa od neho vyžadujú také výsledky a nakladá sa toľko na tých žiakov, že ťažko tu môžme hovoriť o tom, že prvý, druhý, tretí, štvrtý rok a tak ďalej, môže tam byť nejaká tolerancia.
To znamená ale, dobre, vrátim sa späť k tým spoločnostiam. Ja som nepovedal, že automaticky každá spoločnosť musí vykazovať v piatom roku zisk. Ako toto, toto vôbec nebolo, alebo bolo to potom zle vnímané, pretože, ale spoločnosti sú naozaj založené za účelom dosahovania zisku a otázka znie, že predsa tá spoločnosť totiž, ona nesie so sebou nejaké náklady. Už pri zriaďovaní platíte predsa za založenie obchodnej spoločnosti, platíte do obchodného registra, platíte účtovníčku, platíte za prenájom priestorov, energie a tak ďalej, režijné náklady. To znamená, že kto si môže dovoliť dlhodobo ťahať nejakú spoločnosť, ktorá je v strate, alebo ktorá je na nule? Otázka znie, z čoho to ten majiteľ platí? A pokiaľ je schopný a ochotný, áno, sú spoločnosti, za ktorými stoja veľkí investori, ktoré sú zriadené, alebo ktoré majú svoj biznis plán postavený naozaj tak, že ten zisk sa dokáže, alebo sa dosiahne až v ďalších rokoch, ale potom, potom sú naozaj za tým tak veľké peniaze, že daňová licencia z tohto pohľadu ako nehrá nejakú úlohu. Sú predsa spoločnosti, ktoré na začiatku veľa investujú, kde sú veľké odpisy. Logicky takéto spoločnosti nemôžu zákonite dosahovať ani prvý, ani druhý, ani tretí rok zisk. Ale ako som povedal, sú za tým poväčšine veľké, väčšie peniaze.
K pánu poslancovi Simonovi, ja vás ubezpečujem, že ten príspevok som si odrážkovite písal sám a určite za tým nebolo ministerstvo financií.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja mám tieto piatky rád, však sa tu vytvorí taká špeciálna atmosféra. Keď som dnes ráno prišiel, som sa zľakol, že ide zákon o psoch, lebo toľko bolo na tabuli ľudí, že som myslel, že to je zákon o psoch, lebo to chcem upozorniť na jednu takú tragédiu, že keď je zákon o psoch, tak nestačí jedna tabuľa, ale častokrát, keď idú zákony, ktoré sa dotýkajú, bytostne dotýkajú tisícov a dokonca státisícov ľudí, tak ste schopní odísť. Keď som ja predkladal zákon o znížení exekučných poplatkov, tak ste išli domov, ste odhlasovali, že idete domov, lebo ste sa chceli vyhnúť štvrtkovej zápche a v stredu o tretej ste šli domov, napriek tomu, že nikoho tento nejaký rozmer nenapadol. Aj to je dokladom toho, že jak si tu my žijeme. Takže som, teda nebol to zákon o psoch, bol to zákon, ktorý sa teda, pán Kollár to dobre povedal, je z pohľadu týchto ekonomických alebo takýchto druhý najdôležitejší. A to si dovolím byť mierne, ale budem, už sa učím aj ja, mierne iba k našim radom, hej?
Čiže naši znova začali hrdinský boj na túto tému a hrdinský boj skončil hlasovaním a celá hrdinská obrana, vytvorenie valu skončilo hlasovaním o jedenástej a už nemal kto bojovať. To je jak, keď niekto bránil Moskvu, že dajme tomu, že keby to vedeli, že teda o dvanástej už v piatok sa nebráni, no tak všetci napadnú tú Moskvu v piatok o dvanástej. A dobijú ju traja. Viete, že toto je naozaj výrazom, nerád to hovorím, ale ono je pravda, pravdu si treba povedať. Možno zapôsobí tak profylakticky, či jak sa to povie, do budúcna. Naozaj je to pravdou, že celý hrdinský boj, celá plná tabuľa bojovníkov za niečo, poviem približne za čo, skončila úderom dvanástej hodiny. Ako malebné, už nebolo treba ďalej bojovať.
Je to, vážení kolegovia, fakt zlé a poviem si aj v iných príležitostiach , že nie toto je cesta. Toto určite nie je cesta. Ako trebárs ich poraziť, ale aj keby ste ich vy nechceli poraziť, ako im dať opozíciu, skutočnú opozíciu. Prosím vás, aj keby to boli svätí Františkovia od jedného, od prvého po posledného, tak aj tak potrebujú opozíciu. Všetci vieme, že nie sú svätí Františkovia od prvého do posledného, tak potrebujú skutočnú opozíciu. Ja naozaj niekedy žasnem, že jak niektoré veci politicky vyhodnocujeme. Ráno tu bolo X bojovníkov proti licenciám, už nie sú. Ja si hovorím, táto téma si zaslúžila, zaslúžila vyjadrenia, ale vyjadrenia, ktoré napríklad oceňujem, vyjadrenia pána Kollára, trebárs aj čiastočne pána Švejnu, ale odzneli tu aj príspevky, ktoré boli presne v tom klišé, ktoré tu dlhé roky to už dekádne tu ťaháme. Dekádne keci, keci, keci, keci, dekádne keci, ktoré tu už počúvame, ktorých už si nikto ani nič nesľubuje, len povinná jazda. Odzneli, zapichnuté, všetci vieme, že úplne zbytočné.
To mi je ľúto. Tá téma si zaslúžila primeranú pozornosť, ale sú témy, ktoré si zaslúžia radovo inú pozornosť a tam je to zaujímavé, že ja sa napríklad u niekotrých ľudí neviem dobyť jedného podpisu na témy, pod témy, ktoré skutočne trápia státisíce ľudí a to si musím povedať túto výtku. Tu budú recyklovať reči o neviem čom všetkom, ale k téme, čo skutočne trápi ľudí, trebárs exekúcie, úžernícke spoločnosti, je problém, vyzerá, že je problém, ale vyzerá, že možno nebude problém, sám som zvedavý, komu na čom záleží, či sme schopní pripraviť pre ľudí svetielko nádeje pred Vianocami, že im povieme, že ideme sa tomu venovať. Sám som na to zvedavý, ako to dopadne.
Ak by sme, opozícia, venovali primeranú pozornosť, tak si to rozdelíme, že určitej oblasti venujeme takúto pozornosť, tak do tretiny, väčšej polky tabule a niektorej téme venujeme pozornosť cez tri tabule. Dám na zváženie, že ktoré témy sú aké. Ja nebudem v tábore recyklovaných kecí, ktoré tu zazneli a ja budem v tom tábore, ktorý napríklad naznačil aj pán Zsolt Simon, že nejakého vyhodnocovania toho zámeru, ktorý nevznikol z plezíru.
Pán minister, to ešte ako poznámku si poviem, neboli ste minule u nás na výbore, údajne ste boli v Ázií hľadať peniaze, čiže pán minister hľadá peniaze, kde sa len dá. Tu už len si dovolím malú poznámku, pamätám si roky rokúce dozadu, keď som niekde, teda sa začínal pohybovať, tak z Ázie a z Číny hľadali peniaze u nás, no vidíte, ako sa to celé svičlo, čo? Takže a vyzerá to, že to bude na dlho. Ono to s veľa vecami súvisí.
Takže čiže pán minister hľadá peniaze, kde sa len dá, to treba uznať. Otázka, čiže to bol asi popud hej, to bol asi popud. A teraz poďme ho korigovať v tom, že či zrovna to je to, to, čo sme si mysleli a či je to ten dobrý nástroj. U tohto pána ministra nemám celkom pocit, že je tak klapkovitý, ako niektorí z vašich, že možno by, by vypočul argumenty, ktoré by stáli za zamyslenie a jeden z tých argumentov tu bol od pána Zsolta Simona a ten argument ja, ja nemám k nemu ďaleko, dokonca som k nemu veľmi blízko. Určite tu nebudem spievať o poškodení a zrútení a znemožnení podnikateľského systému a neviem, všetkého, toto naozaj už vynechajme.
Hovorme o tom, že sú určité, aj vy ste ich aj pomenovali a dokonca aj v číslach vyjadrili určité skutočnosti, ktorým je sa načim venovať, ale naozaj, aby sme s tou vaničkou nevyliali aj dieťa, tak je možno na mieste analyzovať, a tu už použijem slová pána Kollára, systém práce, nie kolektívnej, ale toho kladiva, ale toho jemnejšieho chirurgického. Nuž keby to nemal byť ten skalpel, tak aspoň taký nožík, ktorý vyrezáva, obrezáva, že naozaj to nezasiahne. Čiže k tomu by som sa ja prihováral a tam si myslím, že týmto smerom cesta vedie, čiže možno na sklamanie niektorých bardov poviem, že nie, nebudem tu spievať tú pesničku, ktorá je obohratá platňa. A už škrípa, vrzgá, tak že to počuť neviem kde, hej?
Budeme hovoriť, mali by sme hovoriť o tom, že je treba sa tomu venovať. A treba sa tomu venovať so širším obzorom, pre túto chvíľu vyhodnocujem, naozaj ako jedna z ciest, ktorá by mohla k tomu viesť, návrh pána Zsolta Simona.
Pán minister, ešte takú poznámku si dovolím, že keď naháňate peniaze, kde sa dá a to zase s tým súvisí aj tá večná téma. Ja znova poviem, znova ku nám, že znova my dopadneme tak, ako tu zvykneme dopadnúť. Viete, že sa otvorí nejaké téma, otvorí sa veľká téma šmejdov, alebo neviem čoho. My tu ju, trebárs niektorí z nás ju otvoria, alebo sa otvorí a vy si to tak vypočujete, potom niekto vrazí tuná vašim pikolíkom do ruky hotové návrhy. Tí to tu s veľkou slávou predstavia a oni zapichujú vlajku víťazstva, jak oni vyriešili, hej, celý ten problém. V konečnom dôsledku, ja som v tomto pragmatický, keby to aj tak skončilo, že aj celý obrovský, obrovský, obrovský problém exekúcii a úžerníckych nebankoviek, ktoré tu na trhu pôsobia, vyrieši sa takýmto spôsobom, to znamená, že niektorí z vašich tu v januári alebo vo februári dojdú a budete veľkú slávu spievať, ako ste to vyriešili, tak by som poprosil pre túto chvíľu, že aspoň väčšiu hĺbku dajte tomu. Keď už to neskončí tak, že my budeme schopní sa zjednotiť a povedať z taktického hľadiska, že nieže SMER to vyriešil, čo koniec koncov to, čo spôsobil cez Buriana, cez finančný výbor, cez zákon o spotrebiteľských úveroch, ale že my, ako opozícia sme boli tak schopní, že sme na tú tému tak silno upozornili rôznymi formami, ktoré nám aj ústava a rokovací poriadok dovoľuje, že sme SMER k tomu, prepytujem za výraz, dokopali. Už to, jak jednoduchšie to mám povedať? Už to hovorím takto jednoducho. Neviem, dávam na zváženie hlavne ĽP - Ľudovej platforme.
Aj keby to teda skončilo tak, že s tým tí vaši dôjdu, tak prosím vás, pán minister, že tú väčšiu hĺbku, lebo doteraz, aj keď ste prišli akože vyriešiť šmejdov, to ste doniesli na úrovni lacnej poľskej kozmetiky, aby sa to v zásade nikoho nedotklo, len aby tá tlačová správa vybehla taká, že ste pomohli. Ten pes zakopaný, to, že ničí sa táto spoločnosť cez exekúcie a úžerníctvo, je v tom, že tu sa pôsobí, ako sa pôsobí a že sa vytvára, tie legislatívne nástroje to dovoľujú a dokonca vytvorili už, nie je to ešte triumvirát, ale je to taký duál medzi úžerníkmi, exekútormi, treba to tam priškrtiť v tej DNA.
Ale ešte pri tej príležitosti vám poviem jednu vec, keď už naháňate, ak existuje kvalifikovaný odhad sumy, ktorá ročne prechádza cez exekútorské úrady niekde na úrovni 50 mil. eur. Keď už štát povedal, že aj z bedáka, ktorého ošálili na hrncoch a ktorého úžerníci nechali, spadnúť mu zmluvu a vytrieskajú trikrát z neho, ako si požičal a keď ešte aj štát povedal, že z toho celého dealu chce mať 20 % DPH, lebo tá babka, chúďa, si to DPH neodráta, ona si ho nemá kde započítať, ona nie je platca DPH, čiže už keď štát povedal, že ešte z toho chce mať 20 % DPH, tak by ma pre túto chvíľu sakramentsky zaujímalo, koľko týchto 300, alebo koľko ich je, exekútorov, toho DPH pre vás odviedli. Keď už ste si to všetci takto zladili, že aj štát chce na tomto profitovať, že z tej biedy vytlčieme ešte aj tú DPH, keď už nepríde sem niekto s tým, že DPH pre fyzické osoby, ktoré si ju nemôžu započítať, uznajú, že nie je potrebné vytrieskať. Tak, keď ju trieskate z tých ľudí, naozaj by to stálo za to. Lebo ja si nemyslím, že exekučné úrady sú tie typy, že by, no ale nevylučujem, že niektoré možno, možno vám vykážu aj nadmerný odpočet, ale oni, viete, tie telefóny a kancelársky papier, oni by mali byť veľmi silným platcom DPH. Čiže toto by bola, ak, nevylučujem, že to dám aj vo forme interpelácie, nie na koľko je možné alebo nie je možné tieto informácie, s nimi narábať, ale každopádne pre zdravie našej spoločnosti sú dôležité, ak, lebo môžeme hovoriť, že tá suma je tak zaujímavá pre tento štát, keď už ju vytrieskate, že stojí na nej rozpočet, potom si povedzme, či na tomto má stáť rozpočet alebo má tvoriť. Ak by sme náhodou nezistili, že zrazu ani DPH, ani nič, ale od tých ľudí, od tej babky, od toho chudáka to DPH niekto vytrieskal. Tak to by tiež stálo za to.
Čiže ak by sme mali hľadať, ak by sme mali robiť to, čo máme robiť, to znamená, nie pomáhať tým, ktorí to už nepotrebujú, prosím vás, však viete, čo tu všetko chodí? Pomáhame tým, čo to nepotrebujú, oni už pomaly ani nechcú a my im to, vy im to ešte nosíte. Ja už niekedy tak to preženiem.
A keď by sme sa mali vrátiť k podstate, tak je tu obrovský trh, poviem to takýmito slovami, obrovský potenciál ľudí, ktorí skutočne, ale skutočne potrebujú pomoc a je to našou psou povinnosťou, či už spoločne, či cez hraničné, či cez prierez, len to, prosím vás, už skôr alebo neskôr urobme. Už sú tie niektoré veci neudržateľné. Už to nenakladajte tým ľuďom, že keď sem niekto donesie zákon o znížení exekučných poplatkov, ktorý nie je populistický a ja to v tom inom prípade poviem, ktorý má vecné a dôvodovku sakramentskú, dobre vypracovanú, tak prosím vás, aspoň neodhlasujte, že chcete ísť domov.
Keď budeme, na konci tejto schôdze je môj návrh zákona o novele Občianskeho zákonníka, kde sa definuje nie už v trestnoprávnom kódexe, ale v občianskoprávnom kódexe úžera, čo krajiny na vôkol nás majú, Česi minulý rok zaviedli do nového, tak prosím vás, nepovedzte, že chcete ísť domov. Nepovedzte, že vás to nezaujíma, lebo to zaujíma státisíce ľudí a už sa nebudem tu opakovať, čo už sa stáva mantrou, že potom nám tú vizitku toho, že sa nezaujímame, robí niekto iný, lebo ten povie, že sa to všetko vyrieši. Prosím vás, to je dosť jednoduché. Ja sa pokúsim alebo aj do budúcna sľubujem, skúsim rozprávať jednoduchšie, lebo niekedy mám pocit, že nie celkom v tých súvislostiach to chápeme. Pre túto chvíľu ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Hlina, ja dokonca v úvodnej časti mojej faktickej budem s vami aj súhlasiť, ako to prirovnanie ohľadom tých opozičných bojovníkov, že po dvanástej hodine padla. Mne sa to, náhodou sa mi to veľmi pozdávalo, čo prvýkrát asi v dejinách s vami s niečim súhlasím.
Na druhej strane ale, pán poslanec Hlina, no viete, vy máte taký zvláštny spôsob, že keď niekto niečo dobre urobí a pracuje na tom celé leto, tak len preto, že mu závidíte, lebo tá druhá časť vášho vystúpenia bola iba čisto o závisti, tak začnete obviňovať z toho, že je plikolík, a že mu to niekto urobil, alebo niečo také. Ako tu, pred všetkými občanmi hovorím, bola to tvrdá práca v boji proti šmejdom, nielen mňa, ale aj celých tímov ako takých a vy nás tu nazvete všetkých, že pikolíkov. No len možno iba ako preto, že vy ste s niečím takým neprišli, alebo vám to váš asistentík nepripravil, lebo mal som možnosť vidieť v utorok, keďže váš asistent nemal čas prísť do roboty, tak nemali ste s čím vystúpiť, tak ste tu v utorok čušali a sedeli, lebo ste sa ničomu nerozumel. To je prvý moment.
Druhý moment je ten, že vy tu hovoríte stále o tých exekútoroch a o všetkom možnom, že v biede a o týchto veciach, ale málokto si uvedomí tu z prísediacich v sále, že pravým zlom a pravým zmyslom tejto biedy je to, že všetci ľudia všetko prepijú v podnikoch, ako máte vy a potom sú nútení požičiavať si peniaze a prichádza na lep úžerníkom. Čiže prapôvod všetkého problému a všetkej biedy na Slovensku je hlavne alkohol, ktorému dopomáhate aj vy, pán poslanec Hlina, ako taký. Čiže, ja si vyprosím, aby mňa tu niekto nazýval nejakým pikolíkom. Ja v tom momente som tam videl iba jedného pikolíka, ostrihaného podľa hrnca a ten stál za rečníckym stolom. To bolo všetko.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, naozaj, pani predsedajúca, naozaj najskôr dovolím si zareagovať na to, čo pán Martvoň ukončil kolega náš. Pán kolega... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Viete, že nemôžte reagovať. Pán poslanec, nemôžte reagovať na vystúpenie vo faktickej poznámke.

Simon, Zsolt, poslanec NR SR
Ale pani predsedajúca, nesmierne ma rozčuľuje, keď poslanci Národnej rady sa vyjadrujú spôsobom pána Martvoňa a potom sa čudujeme, že máme takých predsedov alebo máme takého predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, akého máme. SMER takýchto ľudí má medzi sebou a rozčuľuje ma to, že to v Národnej rade toto odznieva. Nehnevajte sa, musel som to povedať, lebo to tak cítim a v každom prípade musím povedať na kolegu Hlinu len jedno.
Áno, keď pán minister by chcel postihnúť tých, ktorí sú špekulanti, tak tí, ktorí sú špekulanti, nezamestnávajú ľudí. A keď nezamestnávajú ľudí, tak daňová licencia, daňovú licenciu by mali platiť tí, ktorí sú jednoosobové eseročky a práve preto som povedal, že keby pán minister chcel, tak vyrieši to jednoduchým spôsobom a to, že daňovú licenciu platí daňovník, ktorý zamestnáva menej ako dvoch stálych zamestnancov. Dnes v rozprave odznelo viackrát. Za zamestnanca zaplatíte dane a odvody viac ako 2 000 euro. Prečo máme trestať tých, ktorí investovali peniaze a majú daňovú stratu, ale ako tak dokážu ešte zamestnať a dúfajú, že to prežije. Je to len signál k tomu, že na Slovensku sa neoplatí podnikať, neoplatí zamestnávať a takýto signál posiela vláda. Pán kolega Hlina, ja som pochopil vaše vystúpenie v tomto duchu a plne s vami súhlasím a dúfam a zostáva mi len veriť, že aj občania tejto krajiny toto pochopia a pri najbližšej príležitosti volieb to opäť spočítajú tejto vláde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len krátku poznámku, že oceňujem, pani predsedajúca, že konečne si začínate plniť svoju povinnosť z pohľadu nejakých situácií, ktoré tu nastávajú. Ďakujem.

Áno. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja zareagujem snáď veľmi, veľmi krátko. Tak ako je moja skúsenosť, bol by som rád, aby ste to nemali ako klišé z mojej strany, ale ďakujem za diskusiu, ktorá bola korektná. Ja ju vnímam ako korektnú a k veci na tému, ktorá je ťažká, lebo zákon o dani z príjmov je ťažká téma aj odborne, aj z hľadiska dopadov na reálny život biznisu, podnikateľov a nakoniec aj zamestnancov samozrejme a všetkých tých, ktorí tvoria pracovné miesta.
Chcem sa najprv technicky vyjadriť k pozmeňovacím návrhom minimálne k dvom, k gas financií som sa už vyjadril. To znamená, že podporujeme zmrazenie asignačného mechanizmu na ďalší rok. Chcem podporiť pozmeňovací návrh pána poslanca Ivana Švejnu, ktorý sa týka nadácií a stanovení limitu na povinný audit a chcem sa vyjadriť k pozmeňovaciemu návrhu skupiny poslancov SaS, pána Poliačika hlavne, ktorý smeruje v podstate na, k problematike daňového bonusu pre rodičov detí, ktorí sa rozviedli a ktorí majú potom zverenú nejakú spoločnú starostlivosť o dieťa.
Tu sa chcem zastaviť len v tom duchu, že z hľadiska odborného postoja našich ľudí na ministerstve financií, na rozdiel od rezortu práce, táto agenda je uspokojivo riešená finančnou správou už dnes. To znamená, my umožňujeme alikvotné čerpanie podľa dohody rodičom, ktorí sa striedavo starajú o zverené dieťa. Takže považujeme túto legislatívu za navýšenie, čiže niečo navyše a jednak poznáme tento text iba nejakých 24 hodín. Chcem tam upozorniť, je tam napríklad text, navrhovaný text, že najmenej šesť mesiacov má byť v podstate starostlivosť jedného alebo druhého rodiča. Najmenej šesť znamená, mohlo by to byť aj sedem u jedného a deväť mesiacov u druhého, čo sa nám nevmestí do dvanástich mesiacov. Čiže ja len chcem spochybniť, že to nemusí byť úplné ideálne riešenie, ale chcem ubezpečiť pánov poslancov a pani poslankyňu, že sa téme môžme venovať aj v rámci metodického usmernenia pre celú finančnú správu, ak sa niekde vyskytujú problémy, ale my signály nemáme, že by tento problém bol. Problém je skôr vraj v oblasti justícií a možno v Sociálnej poisťovni.
Ak sa chcem vyjadriť k témam, ktoré tu boli nastolené, tak okrem poďakovania za konštruktívnu debatu musím povedať, že aj, samozrejme vnímam aj politickú rovinu, vnímam snahu označiť novelu tohto zákona ako za zlú. Pritom stále musím, som autor a predkladateľ, musím vytiahnuť na svetlo sveta aj veci, ktoré sú tam dobré, jednoznačne dobré, to znamená zníženie sadzby o jeden percentuálny bod ako signál, ako splnenie sľubu, ktorý sme minulý rok dali, že sa budeme snažiť vrátiť so sadzbou dane z príjmu právnických osôb aj s prísľubom, že tak budeme pokračovať aj ďalej. To znamená, to je moja osobná ambícia, aby sadzba DPPO bola nižšia, ako už snáď o pár dní schválená 22, by som rád skončil toto volebné obdobie s nižšou sadzbou ako 22 % a chcem upozorniť aj množstvom malých, síce drobnejších zmien, ale ktoré budú odľahčovať život aj účtovníkov, aj podnikateľov a dokonca budú aj šetriť peniaze. A chcem len nadviazať na to, čo sme robili v minulých mesiacoch, na znižovanie administratívnej náročnosti ako takej.
V otázke licencií, ťažká téma, nový inštitút. Neprijímam argumentáciu a vašu snahu, snahu opozície označiť za novú daň, nie je to žiadna nová daň. Je to inštitút, ktorý, ktorý je odpočítateľný od kladnej daňovej povinnosti, je prenesiteľný radovo o ďalšie tri roky, to znamená v čase štyri roky je, je každá firma, ktorá neagresívne, agresívne neplánuje stratu, je schopná sa s týmto nákladom, lebo náklad to je, je schopná s týmto nákladom sa vyrovnať a pripúšťam v ďalších mesiacoch debatu na túto tému. A vec či už z hľadiska citlivosti a osobitných, osobitnej danosti daňovej legislatívy je, je prípustná a pozitívna retroaktivita. To znamená, prípadné, ja som to už povedal pri iniciatíve pána poslanca Hraška, a ono to vlastne sedí aj s tým, čo bolo povedané ďalej a to viazanie, povedzme, na počet zamestnancov, je téma, ktorej sa venovať môžme, ale opäť, to môže byť len arbitrárne rozhodnutie. Tak, hovoríte o dvoch zamestnancoch, dobre, prečo o dvoch? Prečo nie o troch? A prečo o piatich, alebo o jednom? Ten zamestnanec má byť, môže byť príbuzný, nemusí byť príbuzný. Viete, to už je otázka zase obchádzania, zneužívania, možného zneužívania toho inštitútu ako takého.
Ale snáď si všetci, všetci uvedomujeme, že stav, ktorý tu je, nie je normálny. On nie je normálny a nie je normálny ani v čase krízy a po kríze a nebol normálny, to sme zistili, ani pred krízou v čase hojnosti, ako sa hovorí, keď vyše 50 % firiem malo dlhodobo nulovú daňovú povinnosť. V podstate tieto firmy nikdy nezaujímali daňové zákony a ich výška sadzby. A či sme mali daň rovnú, nerovnú, progresívnu, alebo neviem akú.
A uvedomujete si snáď aj tie rozdiely a benefity a ja sa tiež nechcem hlásiť, ja viem , že to bude z hľadiska mojej pozície asi ťažké, hlásiť k súboju a k odsudzovaniu podnikateľskej obce ako takej. Ja som sa, hlásim, ja som z nej vyšiel. To znamená, veľmi dobre si uvedomujem, ako je náročné tvoriť miesto zamestnanecké, ako je, ako kto to myslí vážne na konci dňa rátať peniaze, ak má vyplatiť vlastných zamestnancov a na konci dňa mu možno nezostane na vlastnú výplatu. To, to je spôsob, o ktorom, o ktorom hovoríme. Ale, musíte uznať aj fakt pokrivenia prostredia v tom, že nemáme v spoločnosti s ručením obmedzeným ľudí, ktorí majú mať spoločnosť s ručením obmedzeným, majú to byť živnostníci, lebo majú podnikať iným spôsobom a viete, že sa nám prelievajú skupiny z jednej do druhej.
A tým pádom tá slabosť v tržbách, v ziskovosti tu je, ale tá sa dá vyriešiť návratom k živnosti, dá sa vyriešiť samozrejme.
A výtky ohľadom z odôvodňovania zásahu do, do živnostníckeho stavu, ja vám chcem len pripomenúť a kolegovia, vy to veľmi dobre viete, že nebyť pádu predchádzajúcej vlády, to bol zákon, tuším, o super hrubej mzde, kde ste mali otvorených sto zákonov, vyše sto zákonov a len pád vlády Ivety Radičovej proste zahatil schválenie tohto zákona. Bolo mnoho, mnoho vecí, ktoré sa veľmi nápadne podobajú tomu, čo sa udialo minulý rok, to znamenalo aj zvýšenie odvodov pre dohodárov, aj, aj ohľadom živnostníkov. To sú proste témy, ktoré nie sú nové. Sú ťažké, verejnosť ich nevníma ľahko, opozícia sa na nich, či tá alebo tá minulá, veľmi dobre vie uživiť, len si všetci musíme uvedomiť a vy si to podľa mňa potichu tiež uvedomujete, že či ste, keby ste boli tu, ako ste tu boli pred pred rokom a pol, tá doba je proste iná. Tá doba je iná a my sme povinní a nevyhnutne proste povinní robiť poriadok, robiť poriadok vo verejných financiách, aj na tej strane výdavkovej, aj na tej strane, na strane príjmovej. A v tomto ja si Ivana Švejnu vážim z pohľadu toho, že je celý život konzistentný z hľadiska svojich slobodomyseľností, z hľadiska fungovania trhu a voľnej lásky k biznisu. Ale, musím, (povedané so smiechom) musím, musím poznamenať, poznamenať, že život, život je iný, pretože, pretože si musíme uvedomiť, že ten kto, kto sa živí formou podnikania cez kapitálovú obchodnú spoločnosť a je platcom DPH, má množstvo výhod, ktoré sú často, často, strašne často zneužívané.
A tieto výhody nemôže čerpať ani živnostník, ani, ani samozrejme zamestnanec, hej, ktorý, teda snáď nerozdeľujeme ľudí na nevoľníkov zamestnancov a tých iných voľnomyšlienkárskych podnikateľov. Ja by som to nikdy nechcel takto robiť. Tie rozdiely niektoré sú prirodzené, niektoré sú dané legislatívne, niektoré sú dokonca pokrivené legislatívou ako takou.
Ja si myslím, že to je téma, ktorá, ktorá tu bude zaznievať aj ďalšie a ďalšie mesiace. Chcem zopakovať, prvýkrát sa daňová licencia bude platiť na jar roku 2015 za zdaňovacie obdobie v roku 2014. Predpokladáme na základe všetkých údajov, ktoré máme, že to bude už lepší rok aj z hľadiska, z hľadiska ziskovosti a 480 eur a tu už máme taký malý kolektív, ja som si tak prerátal, tak je to asi náš plat ústavných činiteľov za tri dni aktívnej práce tejto, v tomto priestore napríklad. Uvedomme si tú výšku a uvedomme si ten krik, ktorý okolo toho, toho je urobený a množstvo a uvedomte si aj to, že aj tá atmosféra okolo toho nástroja samozrejme môže spôsobovať aj tie negatívne dopady. Dokonca ešte negatívnejšie, ako by normálne mali byť. Lebo ak niekto niekomu znechutí tú, tú vec ako takú, no len na tom sa, bohužiaľ, musím povedať, aktívne zúčastniť, viete, že čo je síce legitímne, len hovorím, môžte k tomu ešte pridať takú tú škaredú čapicu navrchu, ktorá, ktorá nemusí z diaľky dobre vyzerať, tie škody môžu byť vyššie.
Ja len opakujem, že tento nástroj, na tento nástroj bude podnikateľské prostredie určite reagovať aj posunmi, aj znižovaním počtu firiem, aj presunmi medzi neplatcov DPH, aj presunmi medzi živnostníkov, ale stále si myslím, že fatálnym spôsobom neovplyvní to, čo je najdôležitejšie a to je to je zamestnanosť. Nie preto, pretože bez, bez fungovania tej zamestnanosti sa potom nedá dosiahnuť ten kľúčový, kľúčový cieľ, ktorý, ktorá pre daný účel firma existuje snáď, hej. Teda pokiaľ to nie je nejaká schránková šuflíková firma, ktorá čaká na príležitosť nejakého výhodného daňového podvodu napríklad. Lebo aj také, aj také sú.
Ja len musím zopakovať a to je moja posledná, posledná časť vystúpenia a že vy snáď už uznáte po roku a pol, čo sa v tejto pozícii stretávame, že súboj z, o prostredie z hľadiska daňových únikov berieme smrteľne vážne a sa touto témou po mnohých, mnohých rokov vážne zaoberáme. A možno niekedy stúpime aj vedľa, ale ten, to, tá snaha je z nášho pohľadu bohumilá, nemusíte ju všetci, všetci uznávať a donáša aj samozrejme svoje, svoje výsledky a musím povedať, že aj v tejto, aj v tejto možno kontroverznej téme nájdete minimálne 40 % všetkých podnikateľov, právnických osôb, ktorí súhlasia so zavedením licencie, lebo títo dane platili a vždycky platia a dnes sú nadšení tým, že iní majú množstvo nástrojov na to, aby ich neplatili. Tým pádom sú v konkurenčnej nevýhode a to snáď aj Ivan Švejna určite uzná, že to nie je fér, že to nie je fér.
Ďakujem veľmi pekne a prajem vám všetkým pekný víkend. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci... (Vystupujúceho ledva počuť. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Môžte zapnúť ten mikrofón vpredu?

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Je lepšie? Je. Ďakujem pekne. Ešte raz, pán podpredseda, pekný deň prajem. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa predovšetkým transponujú smernice.
Prvá z roku 2011/95, ktorej hlavným cieľom je zaistiť uplatňovanie spoločných kritérií členských štátov pri identifikácii osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Má sa tým zabrániť pohybu žiadateľov medzi jednotlivými členskými krajinami iba z dôvodu rozdielnej legislatívy a úrovne poskytovaných výhod. V súlade s prepracovaným znením tzv. dublinského nariadenia sa tiež stanovujú niektoré podmienky konania o odovzdaní cudzinca s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky do štátu, v ktorom pôvodne požiadal o medzinárodnú ochranu.
Ďalším dôvodom a druhou smernicou je smernica 98/2011, ktorá stanovuje postup vybavovania žiadostí vedúcich k jednotnému povoleniu. Takéto povolenie bude po splnení ustanovených podmienok zahŕňať povolenie na prechodný pobyt aj povolenie na zamestnanie. Vybavenie v súčasnosti dvoch samostatných žiadostí v rámci jedného správneho aktu prispeje k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel platných v členských štátoch Európskej únie. Nevyhnutné zmeny súvisiace s transpozíciou tejto smernice obsahuje aj novela zákona o službách v zamestnanosti a zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
Ďakujem pekne.