33. schôdza

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona de facto úzko súvisí s tou predošlou, s tým predošlým návrhom zmeny ústavného zákona a vlastne návrhom dopĺňame Trestný poriadok, teda je to úprava, ktorá bezprostredne súvisí s návrhom ústavného zákona, ktorým sa upravujú a menia niektoré ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu obmedzenia prezidentskej imunity a precizovania kreačných právomocí prezidenta Slovenskej republiky. Podľa platnej ústavy je možné prezidenta Slovenskej republiky stíhať len v dvoch taxatívne stanovených prípadoch. Jedným je vlastizrada a druhým úmyselné porušenie ústavy, takáto ústavnoprávna úprava predstavuje z teoretického hľadiska osobitný druh imunity, tzv. indemnitu. Týmto vlastne 1. až 3. bodom obmedzenie prezidentskej imunity v trestnoprávnej rovine sa teda zohľadňuje vo viacerých bodoch. V prvom rade navrhujeme rozšíriť okruh osôb, ktoré sú vyňaté z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Návrh zákona aj v týchto bodoch vlastne rozširuje okruh menovaných osôb o prezidenta, aby bolo umožnené jeho stíhanie po skončení výkonu jeho funkcie v situáciách, keď riadne stíhanie bolo znemožnené neudelením súhlasu Ústavného súdu. Takisto aj v ďalších bodoch v podstate napĺňame alebo teda meníme Trestný poriadok tak, aby bol, bolo možné vlastne trestne stíhať prezidenta, ak by sa nám táto zmena podarila presadiť v ústave. Asi ani není treba hovoriť, že, prosím, ani nehlasujte za túto zmenu zákona, ak neodhlasujete tú predošlú zmenu, zmenu ústavy, lebo to vlastne nemá zmysel. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 924 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť, za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona súvisí s návrhom ústavného zákona, ktorý je predložený ako tlač 918 a ktorý upravuje a mení niektoré ustanovenia ústavy z dôvodu obmedzenia prezidentskej imunity a precizovania kreačných právomocí prezidenta Slovenskej republiky. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 924.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona tu bol pred asi 7 rokmi a je to návrh zákona, ktorý zavádza pre nových sudcov bezpečnostné previerky.
Keďže nejde o ústavný zákon, zákon to môže urobiť pre ďalšiu podmienku pre kvalifikáciu sudcov. Ja som tento návrh predložil práve preto, že v roku 2007 ho storpédoval vládny SMER, vtedy vládny a dnes vládny. Dnes pod rúškom justičnej reformy SMER tvrdí, že jeho požiadavkou sú bezpečnostné previerky, pretože vidí, že vlastní voliči vidia, aká je situácia v justícii, a vidia, čo tam napáchal nominant Roberta Fica Štefan Harabin. Dnes je pre SMER otázka previerok kľúčovou dokonca pre prijatie ústavy. Pred 7 rokmi žiaden poslanec SMER-u, ani jeden nehlasoval za to, aby noví kandidáti na sudcov prešli bezpečnostnými previerkami na stupeň prísne tajné. Čo, si myslím, že je správne, ja som štyri roky bol vo výbore Národnej rady, ktorý preskúmava rozhodnutia NBÚ, ktorý pôsobí ako odvolací orgán, a je síce možné, že NBÚ niekedy vyhotoví bezpečnostnú previerku aj osobe, ktorá by ju nemala mať, ale nenašiel som prípad, kedy by nebola daná previerka osobe, ktorá by ju mala dostať, lebo to boli prípady, kde boli dávané odvolania, a ktoré prišli na náš výbor. Nemôžem hovoriť o konkrétnostiach, ale, ale boli to prípady aj z oblasti prokuratúry, polície, armády a boli to veľmi vážne prípady buď veľmi zvláštnych majetkových pomerov, prepojení, kontaktov, vzťahov a som presvedčený, že pokiaľ by previerky, bezpečnostné previerky na prísne tajné mali aj sudcovia, tak by to mohlo byť veľmi dôležité sito z hľadiska charakteru a vydierateľnosti v justícii. Čiže predpokladám, že keď je táto vec, je po 7 rokoch zrazu prioritou SMER-u, tak ju SMER podporí v druhom čítaní, ak chce mať vôbec konzistenciu medzi slovami a skutkami. Previerky boli na programe dňa aj v roku 2009, ak si pamätáte, keď Ústavný súd vo veľmi škandalóznom rozhodnutí 7 : 6 zrušil Špeciálny súd práve kvôli tomu, že jeho sudcovia museli mať bezpečnostné previerky. Hlavný argument Ústavného súdu bol, že tie bezpečnostné previerky sa musia opakovať, že musia byť každých päť rokov, a to podľa Ústavného súdu bolo v rozpore s nezávislosťou sudcov napriek tomu, že, ešte raz, rozhodnutia NBÚ boli preskúmateľné odvolacím orgánom parlamentu a následne ešte aj Najvyšším súdom, a napriek tomu, že štrasburský súd potvrdil, že Špeciálny súd bol nezávislý a nestranný súd. Bolo to rozhodnutie skôr politické, v každom prípade, keď sme potom v parlamente zachraňovali Špeciálny súd a sa prijal zákon o Špecializovanom trestnom súde, a teda pôsobí ďalej tento, táto inštitúcia, tak sme navrhovali, aspoň aby noví sudcovia museli mať bezpečnostné previerky, nemuseli ich mať opakované, ale by museli mať na začiatku, ani to SMER neschválil.
Preto sa mi zdá byť trošku úsmevné a v rámci prezidentskej kampane dnes SMER prišiel na to, že previerky sudcov sú strašne dôležité, sú kľúčové pre reformu justície. A o úprimnosti tohto názoru, berúc do úvahy vaše hlasovania v minulosti, si, myslím, že každý rozumný človek urobí pomerne rýchlo názor sám. Ale pokiaľ tá úprimnosť sa zrazu zmenila a každý môže zmeniť kedykoľvek svoje presvedčenie a názor, tak pevne verím, že poslanci SMER-u tento návrh podporia, inak, inak ani dnes by tá úprimnosť sa asi nevedela nájsť.
Ďakujem, pani predsedajúca.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 939 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa doplnenie požiadaviek na osoby, ktoré môžu byť vymenované do funkcie sudcu, o podmienku bezpečnostnej spoľahlivosti stupňa prísne tajné. Táto podmienka sa navrhuje pre osoby, ktoré sa prihlásili do výberového konania na funkciu sudcu po dni účinnosti tohto zákona.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 939.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem naťahovať čas, lebo ten náš návrh je veľmi jasný. Aj ústavný zákon, aj zákon, ktorým zmeníme organizáciu Ústavného súdu, sa týka tej istej jednej veci a to je zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov. To je už tiež veľmi pertraktovaná téma, dlho sme sa o tom bavili, bohužiaľ, nikdy nedošlo k jej realizácii, tak sme s pánom poslancom Hrnčiarom dohodli na tom, že tento návrh podáme sami, a nech sa potom hlasovaním každý poslanecký klub, každý jednotlivý poslanec vyjadrí, či mieni zachovať túto disproporcionalitu medzi občanmi, že sudcovia ešte na Slovensku majú trestnoprávnu imunitu a ostatní občania už túto imunitu nemajú. Takže bude to na vás, ako sa potom vyjadríte svojím hlasovaním. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, čiže trošku dlhšie, lebo budem dávať dve informácie.
Najskôr k tlači 877. Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 879 z 18. februára 2014 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Navrhuje sa zrušenie súhlasu Ústavného súdu s trestným stíhaním sudcov Ústavného súdu, sudcov a generálneho prokurátora.
Ja možno pár slov na margo tohto návrhu. Naozaj je to návrh, ktorý máme predložený opakovane. Veľmi často a veľmi veľa sa o ňom hovorilo. Vieme aj to, že boli úvahy aj počas tohto volebného obdobia. Pán predseda Národnej rady Paška chcel iniciovať takúto zmenu po nejakej diskusii. Stále sa tak neudialo. Myslím si, že je to dobrý návrh. Máme aj zopár prípadov, kedy Ústavný súd nerozhodol v tom zmysle, že nepripustil vlastne trestné stíhanie v prípadoch, ktoré boli veľmi kontroverzné. Sú to možno jednotlivé prípady, ale aj tak si myslím, že tá právna úprava má zmysel. A druhý význam, ktorý táto úprava má, podľa mňa je symbolický, ktorý je tiež veľmi dôležitý pre klímu v spoločnosti, aby bolo raz a navždy povedané, že sudcovia naozaj majú byť absolútne chránení, pokiaľ ide o ich rozhodovaciu činnosť, aby naozaj nemohli byť trestne stíhaní za právny názor vo veci, v ktorej rozhodujú. Ale naozaj, pokiaľ ide o trestnú činnosť, ktorá nijako nesúvisí s rozhodovacou činnosťou, myslím si, že by mali platiť pre nich úplne rovnaké pravidlá ako pre každého iného občana. Ja musím povedať, že tento rozsah, aký máme my v našom právnom poriadku - ochrany sudcov - dnes, je nadštandardný. Keď som sa aj so svojimi kolegami ministrami spravodlivosti rozprávala, považovali to za stav, ktorý je neprijateľný, takže tým chcem povedať len toľko, že aj osobne naozaj podporujem túto právnu úpravu. Nehovoriac o tom, že, áno, aj tá úroveň právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na všetkých ústavných činiteľov, by mala byť rovnaká, a nie je dôvod, aby jedna skupina ústavných činiteľov mala nejaké privilégiá.
Takže ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní, a odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 879.
Pokiaľ ide o druhý návrh zákona, ku ktorému máme otvorenú spoločnú rozpravu, tak v zásade môžem konštatovať to isté. Ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom konštatujem, že predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 880 z 18. februára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona reaguje na zmeny navrhované v návrhu ústavného zákona, ktorý je predložený ako tlač 877.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 880.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte túto spoločnú všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov. Budem veľmi krátky. Vystupujem tu hlavne preto, aby tu odznel aj iný hlas. Ja nebudem hlasovať za zrušenie imunity sudcov. To, že je teraz v móde čosi také, aby sme teraz všetko búrali, imunitu prezidenta, sudcov, to, jak sme postupovali aj v prípade ako poslancov, to neznamená, že je správne. To je môj osobný názor. Ja ho netvrdím, ale poviem si ho tuná. Myslím si, že to nie je správne.
Sudca, ktorý má na jednej strane veľkú zodpovednosť, tak má mať aj ochranu. Pozrime sa dnes na sudcov. Koľkí zo sudcov pri súčasnej platnej legislatíve a tej ochrany, ktorú požívajú, cez to všetko majú strach. Veľakrát majú strach aj pri samotnom rozhodovaní. Ja by som tuná naozaj sa do toho napúšťal a nebúral tento systém. Kauzu je veľmi ľahko vyrobiť a hocikoho môžme označiť z hocičoho a sú z toho problémy. Boli sme toho svedkami aj v minulosti a obávam sa do budúcna, že môžu byť tuná tieto hrozby. A ak budú tu takí ľudia alebo skupiny, ktoré sa budú vyhrážať našim sudcom, budú mať strach a obavu naozaj slobodne a zodpovedne, spravodlivo rozhodovať.
Aby jedna skupina nemala v našom štáte tie privilégiá, opačne sa, kolegovia, treba zamyslieť. Aby to, čo bolo tu dobré, aby sme vrátili späť, a nebúrajme to, čo je nesprávne. Ja si myslím, že táto cesta, ktorou ideme, vyjadrujem svoj názor, nie je správna.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za strpenie. Trošku to išlo rýchlejšie, ako sme všetci predpokladali. Dovoľte teda, aby som krátko uviedol druhé čítanie novely Občianskeho zákonníka, ktorý sme teda pracovne nazvali protiúžerníckou a protinebankovkovou novelou.
Od prvého čítania prešiel dlhý čas. Skoro dva mesiace. Počas týchto dvoch mesiacoch sme sa všetci predkladatelia, všetci teda z poslaneckého klubu strany SMER operatívne stretávali s ľuďmi v teréne, ktorých sa to dotýka, s oprávnenými asociáciami. Tento zákon bol prerokovávaný na tripartite ako takej. Zároveň stretli sme sa so zástupcami aj zamestnávateľov, príslušných komôr, zástupcov orgánov štátnej správy, miestnej alebo ústrednej a po dlhých rokovaniach a upresneniach, ktoré boli veľmi konštruktívne, sme sa dostali do roviny, ktorá v podstate nám pomohla ten zákon upraviť, vylepšiť a, samozrejme, dostať do podoby, v akej je predkladaný v pléne teraz v druhom čítaní vrátane spoločnej správy ako takej.
Chcel by som som uviesť, že v podstate tento zákon môže byť alebo je prvým krokom, ktorý je veľmi dôležitý krok v boji proti úžere ako takej, proti nebankovkám. V podstate v tomto návrhu zákona sa odzrkadlili aj niektoré, v tých našich úpravách, čo sme prijali, aj niektoré upresnenia a pripomienky aj zo strany opozície, s ktorou sme sa korektne stretli tak, ako sľúbila pani podpredsedníčka parlamentu Laššáková, priamo u nej. Mnohé veci sme si konzultovali. V niektorých sme našli porozumenie, zhodu. V niektorých nie. Obdobné stretnutie sa udialo s opozíciou aj na ministerstve hospodárstva alebo bolo pripravené. A, samozrejme, taktiež v rámci komunikácie potom dokonca sme našli porozumenie aj vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu, s ktorým by mal vystúpiť k zákonu o ochrane spotrebiteľa aj pán poslanec Škripek.
Čiže toľko v úvode v krátkosti z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne zatiaľ za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1016 zo 4. februára 2014 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, určila zároveň lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch a v gestorskom výbore. Návrh zákona uvedené výbory prerokovali a odporúčali ho schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 392 z 11. marca 2014 a uznesením č. 392a z 18. marca 2014 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 277 z 11. marca 2014.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Z uznesení výborov uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplýva 57 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať nasledovne:
- spoločne o bodoch 1 až 14, 16 až 19, 21 až 23, 25 až 49, 51 až 53 a 56 s návrhom gestorského výboru schváliť,
- spoločne o bodoch 15, 20, 24, 50, 54, 55 a 57 s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov (tlač 850a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 406 z 18. marca 2014. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som ako predkladateľ predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento návrh zákona bol vypracovaný a predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál predsedu vlády Slovenskej republiky. Predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje úprava ustanovení súvisiacich s plnením povinností pri spracovaní osobných údajov na strane subjektov, na ktoré sa súčasný platný zákon o ochrane osobných údajov vzťahuje. Návrh zákona v tejto súvislosti reflektuje najmä na vzťah medzi prevádzkovateľom a oprávnenou osobou, ktorá u prevádzkovateľa prichádza do styku s osobnými údajmi, ako aj na plnenie informačnej povinnosti voči prevádzkovateľovi v prípade porušenia zákona o ochrane osobných údajov. Najvýraznejšou zmenou v predkladanom návrhu zákona je zavedenie fakultatívnosti a úprava rozsahu a výšok pokút, čím sa zmiernia dopady z hľadiska správneho trestania, pokiaľ dôjde k porušeniu povinností pri spracovaní osobných údajov alebo k nezabezpečeniu primeraných podmienok na výkon kontroly, či k mareniu výkonu kontroly. Návrhom zákona sa tak znižuje administratívna a finančná záťaž.
Vláda Slovenskej republiky schválila tento návrh zákona na svojom rokovaní dňa 19. marca tohto roku. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne, skončil som.