37. schôdza

Vážená predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho a Antonína Cicoňa k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
V čl. I 19. bode sa navrhovaný text § 37 označuje ako odsek 1 a § 37 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Predmetom dane za ubytovanie nie je pobyt na lôžku fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení."
Odôvodnenie: Poznatky z aplikácie súčasne platného zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon") v praxi poukázali najmä na to, že niektoré jeho ustanovenia aj z dôvodu nejednotnosti aplikácie pripúšťajú rozdielny výklad aj v časti zákona pojednávajúcej o dani z ubytovania súvisiacej s prírodnými liečebnými kúpeľami (ďalej len "kúpele"), ktoré majú oprávnenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Kúpele poskytujú predovšetkým ústavnú, ale aj ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Ústavná zdravotná starostlivosť je spojená s pobytom pacienta na lôžku, ktorý sa mnohokrát v spojení s kúpeľami mýli s pojmom ubytovania. Kúpele však využívajú aj časť svojich aktivít a v súbehu okrem zdravotnej starostlivosti poskytujú ubytovanie a služby s tým spojené svojim hosťom, ktorým nie je poskytovaná zdravotná starostlivosť. Od týchto ubytovaných hostí, samozrejme, riadne podľa zákona vyberajú daň z ubytovania, ktorú odvádzajú obciam. Tu dochádza k rôznemu výkladu platného znenia zákona v časti daň z ubytovania. V mnohých prípadoch je vyberaná daň z ubytovania aj od pacientov, ktorým kúpele poskytnú ústavnú starostlivosť. Tým je porušovaný zákon a rovnosť pred zákonom. Pokračovanie v takejto rôznej aplikácii zákona vytvára podmienku, že daň z ubytovania je možné vyberať aj od pacientov nemocníc, odborných liečebných ústavov, liečebných hospicov a ďalších poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Kúpele sú v zmysle najmä zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov rovnakým poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti ako nemocnice, liečebne, hospice a ďalšie. Schválením tohto doplňujúceho znenia do návrhu novely zákona sa definitívne odstráni písaný nejednotný výklad aplikovania dane z ubytovania.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dávam slovo druhému prihlásenému do rozpravy pánovi predkladateľovi, pánovi poslancovi Petrákovi, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, predložím aj ja pozmeňujúci návrh, ale predtým, ako ho prečítam, poprosím pána spravodajcu, aby si poznamenal, že chcem, aby sa vyňali na osobitné hlasovanie body spoločnej správy 9, 10 a 11.
Takže pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Igora Chomu, Richarda Rašiho, Eleméra Jakaba, Petra Muránskeho a Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 1056.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Igora Chomu, Richarda Rašiho, Eleméra Jakaba, Petra Muránskeho a Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
1. V čl. I v 36. bode v nadpise pod § 104h sa slová "k úpravám účinným od 1. novembra 2014" nahrádzajú slovami "k úpravám účinným od 15. októbra 2014".
Odôvodnenie: Upravuje sa prechodné ustanovenie zákona v nadväznosti na úpravu nadobudnutia účinnosti návrhu zákona.
2. V čl. I v 36. bode sa v § 104h slová "do 31. októbra 2014" nahrádzajú slovami "do 14. októbra 2014".
Odôvodnenie: Upravuje sa prechodné ustanovenie v nadväznosti na úpravu nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona.
3. V čl. II sa slová "1. novembra 2014" nahrádzajú slovami "15. októbra 2014".
Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť účinnosť zákona od 15. októbra 2014 z dôvodu zabezpečenia dostatočného časového priestoru pre prijímanie všeobecne záväzných nariadení obcí k miestnym daniam.
Pre upresnenie tohto znenia pozmeňujúceho návrhu chcem povedať, že dnes sa nachádzame v relatívne časovo komplikovanej situácii, ktorá je spôsobená konaním komunálnych volieb, ktoré budú, alebo ktoré sú vyhlásené na 15. novembra. Nakoľko všeobecne záväzné nariadenia musia visieť na úradnej tabuli obce 15 dní pred rokovaním o tomto návrhu a v zásade prvé ustanovujúce zasadnutie nového zastupiteľstva je starosta povinný zvolať najneskôr 30 dní po konaní komunálnych volieb, to znamená, ten termín je do 15. decembra, mohli by sa mnohé alebo niektoré samosprávy dostať do časových problémov pri schvaľovaní týchto všeobecne záväzných nariadení a z dôvodu toho, že v čase pred konaním komunálnych volieb by nebol dostatočne dostatočný časový úsek na to, aby prijali nové VZN-ko, nakoľko by ešte nebol účinný nový zákon, a preto navrhujeme posunutie účinnosti tohto zákona na 15. októbra 2014. Je to vyslovene praktický dôvod a verím, že nájde podporu.
Nebudem už vystupovať vo svojom záverečnom slove, a preto by som chcel ešte povedať niekoľko slov k procesu prejednávania tohto návrhu zákona vo výboroch. Chcem povedať, že predkladatelia, tak ako sme uvedení v návrhu tohto zákona, sme sa snažili uviesť zákonne a aj v spoločnej správe sú schválené iba ustanovenia a zmeny, ktoré prešli všeobecnou zhodou naprieč politickým spektrom. To znamená, nedávali sme tam zmeny, ktoré by boli účelové, ktoré by boli politicky orientované, a snažili sme sa vyjsť v ústrety aj návrhom opozície, ktoré prednášala predovšetkým vo výbore pre verejnú správu.
Ja si dovolím aj z tohto miesta opätovne oceniť to, že pri tak komplikovanom probléme, ako je vyrubovanie miestnych daní a poplatkov, sme dokázali nájsť spoločnú zhodu aj s kolegami z opozície, ktorí reprezentujú poslanecké kluby KDH, SDKÚ a MOST – HÍD, na tom, aby sme hľadali vecné a spoločné riešenia. Ja oceňujem aj tú skutočnosť, že kolegovia napriek terajšej turbulentnej situácii v slovenskom parlamente nestiahli svoje podpisy pod návrhom tohto zákona, čím v zásade deklarujú to, že existujú problémy, ktoré môžu byť odpolitizované, a existujú problémy v slovenskom parlamente, na ktorých sa dokážeme zhodnúť naprieč politickým spektrom, pokiaľ ide o vecné riešenia.
Ďakujem ešte raz za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, naozaj v tomto prípade sa jedná o vecnú, vecný problém a myslím si, že toto je jeden z mála zákonov, s ktorým sa dá naozaj súhlasiť a bez akýchkoľvek alebo teda bez väčších problémov, najmä teda čo sa týka poplatku za kúpeľníctvo alebo teda za tých, ktorí sú, sa, zo zdravotných dôvodov sa v týchto kúpeľoch nachádzajú. Takže skutočne, toto je jeden z mála zákonov, voči ktorému neboli nejaké extra veľké námietky. V každom prípade aj ja súhlasím s týmto navrhovaným, žiaľ, ako už sme, vďaka zložitej situácii nezúčastňujeme sa hlasovania, takže aspoň takto vyjadrujem podporu práve týmto zmenám, ktoré uľahčia kúpeľníkom oslobodiť ich od dane, tých, ktorí sú zo zdravotných dôvodov v týchto kúpeľných zariadeniach.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ctená verejnosť, navrhovanou právnou úpravou sa snažíme riešiť problematiku použitia technológie kyanidového lúhovania pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov, ako aj umiestňovanie skládok, úložísk alebo odkalísk odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania. Máme za to, že táto technológia predstavuje činnosť s možným výrazným zásahom do práva na priaznivé životné prostredie s potenciálom ho ohroziť alebo poškodiť.
Aktivity obyvateľov v oblasti Podpoľania a Kremnice súvisiace s možnosťou ťažby zlata v týchto lokalitách a jeho spracovania predmetnou technológiou, ako aj prerokovávanie návrhu zmeny geologického zákona u nás vyvolali presvedčenie, že je potrebné venovať sa tejto problematike a práve preto otvoriť banský zákon a v rámci neho hľadať právne riešenie problému, na ktorý poukazuje verejnosť, ako aj príslušné samosprávne orgány.
Po prvom čítaní, po konzultáciách so zástupcami ministerstva hospodárstva, ministerstva financií, ministerstva životného prostredia, ako aj zohľadnenia názoru samosprávy sme predložili pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona, tak ako sme sľúbili. To znamená, sľúbili sme, že budeme načúvať, že budeme zohľadňovať názory, zároveň že budeme zohľadňovať aj možnosti, aby sme nespôsobili problémy štátu možnosťou retroaktívnych návrhov do zákona, tak ako sa tomu stalo v období roku 2004, na ktoré v súčasnom období naša spoločnosť dopláca a je v súdnom spore s banskou spoločnosťou v oblasti Gemerskej Polomy, kde si príslušná spoločnosť uplatňuje v súvislosti s retroaktivitou sumu vo výške 3,2 mld. eur.
Na základe tohto sme mali na pamäti to, čo som hovoril, aby nebola tu istým spôsobom retroaktivita, ale na druhej strane sme sa snažili prispieť aj k upokojeniu situácie v dotknutých územiach a dospeli sme k názoru, že je potrebné v súvislosti k tomu, aby územie nebolo zasiahnuté nejakým spôsobom, negatívnym spôsobom spracovania nerastov a zároveň aby sa tu neriešil problém možnosťou neustáleho opakovania referenda, po štyroch rokoch, sme dospeli k názoru, že zakážeme technológiu kyanidového lúhovania.
Chcem ešte doplniť, že používanie predmetnej technológie je zakázané od roku 2000 v rámci banského zákona v Českej republike, od roku 2009 na území Maďarskej republiky a aj nemecký dekrét z roku 2002 zakazuje používanie tejto technológie. Predmetný doplňujúci a pozmeňujúci návrh je uverejnený v spoločnej správe, o ktorom bude informovať spravodajca. Prosil by som vás o podporu tohto návrhu zákona. Verím, že tým pádom pomôžeme aj dotknutým územiam, ktorých sa týka práve spracovanie nerastov touto technológiou.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Jána Senka, Emílie Müllerovej a Michala Bagačku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov, tlač 1055, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1226 z 26. júna 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
III. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 460 z 2. septembra 2014, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 341 zo 4. septembra 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 276 z 8. septembra 2014.
V časti IV sa nachádzajú tri doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 346 z 9. septembra 2014. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v prvom rade chcem na margo predloženého návrhu novely banského zákona povedať, že ma príjemne prekvapil a potešil posun, ktorý v tomto návrhu našich kolegýň a kolegov zo SMER-u - SD pred niekoľkými dňami nastal.
Pripomínam, že sporné referendum a oprávnene kritizované nejasnosti s ním spojené, napr. dĺžka intervalu medzi jeho možnými konaniami, definície dotknutých obcí, znenie referendovej otázky alebo zvýhodnenie navrhovateľa činnosti v prípade kladného výsledku referenda, aj niektoré ďalšie, z pôvodného návrhu zákona vypadlo, a to pozmeňujúcim návrhom, s ktorým prišli samotní predkladatelia a ktorý si osvojil gestorský hospodársky výbor.
Apropo, podobnú zmenu by si žiadala aj nedávno v skrátenom legislatívnom konaní prijatá vládna novela geologického zákona o údajnom zákaze ťažby uránu, ktorou sa tak rád chváli pán minister Žiga, sťaby dôkazom svojho environmentálneho uvedomenia a záujmu o zdravie občanov, a zároveň pranieruje všetkých tých, ktorí s jeho predvolebnou kampaňou nesúhlasia.
Pýtam sa v tejto súvislosti, keď sa už pán minister pasuje do tejto roly ochrancu životného prostredia a ľudských práv, prečo aj on neprišiel s návrhom na jednoznačný zákaz ťažby uránu na Slovensku? S aspoň takým, s akým prišli jeho kolegyne a kolegovia zo SMER-u.
Ale späť k navrhovanej novele banského zákona.
V posledných rokoch som nemálo času strávil rozhovormi s ľuďmi, ktorých sa tento zákon bezprostredne týka. Vlani sme v tejto veci uskutočnili poslanecký prieskum, naozaj s účasťou naprieč politickým spektrom, ako sa hovorí v tejto sále, na Obvodnom banskom úrade v Banskej Bystrici. Následne sme pozvali na náš výbor tých, ktorí by boli ťažbou zlata bezpodmienečne dotknutí, čiže reprezentantov Detvy a okolitých obcí, zástupcov Podpolianskych strojární i aktivistov občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato.
Na základe tohto všetkého sme následne pripravili podrobné stanovisko odmietajúce ťažbu zlata pri Detve a adresovali sme ho kompetentným. Navštívili sme aj obe inkriminované lokality, kde hrozba ťažby a úpravy zlata touto metódou hrozí, teda lokality Šturec a Biely vrch.
Okrem toho som mal nedávno to šťastie, že ma občianske združenie CEPA-Priatelia zeme Slovensko delegovalo za člena medzinárodného tímu, ktorý sa v rámci projektu globálnej organizácie Climate Alliance "Od nadspotreby k solidarite" mal možnosť oboznámiť s druhou najväčšou zlatou baňou na svete s názvom Yanacocha v Peru. Mali sme tu možnosť hovoriť aj s tými, ktorí z ťažby profitujú, ale najmä s tými, ktorí na ňu kruto doplácajú, a tiež s tými, ktorí sa snažia chrániť ľudské práva dotknutých obyvateľov, ale aj krásy miestnej prírody a kvalitu vody okrem iného preto, lebo ide o pramennú oblasť najväčšej rieky sveta Amazonky. Stručný prehľad toho, čo sme tam videli, počuli a zažili, vám môžem v prípade vášho záujmu poskytnúť.
Ešte začiatkom tohto týždňa sme sa stretli s pani primátorkou Kremnice, právnymi zástupcami dotknutých obcí a s aktivistami oboch rozhodujúcich občianskych združení, teda už spomínanej Kremnice nad zlato a Podpoľania nad zlato, aby sme sa dozvedeli ich názor.
Ak mám zhrnúť môj dojem z ich vystúpení na tomto viac ako dvojhodinovom stretnutí, vnímal som ich, takéto vystúpenia, v diapazóne medzi opatrným optimizmom a skepsou. Aby bolo jasné – a chcem to z tohto miesta zdôrazniť –, som za bezpodmienečný zákaz používania kyanidovej metódy pri získavaní, resp. úprave a zušľachťovaní zlata, prípadne ďalších nerastov. A nevystupujem tu teraz preto, aby som spochybnil predložený návrh zákona, ale len preto, aby som ho pomohol vylepšiť. Lebo napriek, chcem veriť, že dobrému úmyslu predkladateľov a predkladateliek tejto novely, naďalej hrozí, že aj v predloženej inovovanej podobe nebude zákon dostatočne účinný, a tak celkom nenaplní tie očakávania, ktoré predkladatelia avizujú a ktorých naplnenie by sme si želali všetci tí a tie, ktorí a ktoré dlhodobo stojíme na strane občanov ohrozených používaním kyanidovej alebo inej nebezpečnej metódy v súvislosti so získavaním čohokoľvek na Slovensku.
Spoločne s odborom legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady si myslíme, že novela zákona by sa mala vysporiadať s prechodnými ustanoveniami, lebo ak ich obíde, umožní nejednoznačný výklad. Určité riešenie tohto problému navrhujeme nižšie.
Taktiež chceme upozorniť na skutočnosť, že kyanidová metóda nie je jediná možná a predstaviteľná nebezpečná chemická metóda, ktorá sa dá v súvislosti s ťažbou, resp. lúhovaním, či zušľachťovaním zlata použiť. To, že sa v súčasnosti javí byť ekonomicky najvýhodnejšia, neznamená, že o pár rokov vývoj neprinesie inú, avšak pre zdravie ľudí a ich životné prostredie nemenej nebezpečnú metódu či metódy, prípadne renesanciu metód používaných v minulosti.
Keď sa zase vrátim do Peru, tieto metódy dodnes pokútne používané nie v tej obrovskej bani, o ktorej je reč, ale na iných miestach, a často nelegálne, znamenajú aj to, že do vôd sa vyplavuje ortuť. Ale to len tak na margo.
Každopádne si myslím, že zákon by mal pamätať aj na túto skutočnosť. Zdôrazňujem, že opäť to neznamená zákaz, alebo by to neznamenalo zákaz ťažby zlata na Slovensku akoukoľvek metódou, pretože poznáme aj metódy, s ktorými dokážeme žiť. Ako príklad uveďme aktivitu v Hodruši-Hámroch, prípadne iné plánované aktivity v tomto smere.
V snahe vylepšiť, skonkretizovať a zefektívniť vykonateľnosť navrhovaného zákona prichádzame s nasledujúcim pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom a žiadame vás o jeho podporu. Teraz by som si ho dovolil predniesť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Martina Fecka a Jána Mičovského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Jána Senka, Emílie Müllerovej a Michala Bagačku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, skrátene banský zákon, v znení neskorších predpisov (tlač 1055).
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Jána Senka, Emílie Müllerovej a Michala Bagačku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie, citujem: 1. V § 28 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová „návrhu na použitie technológie kyanidového lúhovania alebo“. Koniec citátu.
Odôvodnenie: Vzhľadom na zámer predkladateľa zakotviť zákaz ťažby nerastov metódou kyanidového lúhovania v § 30 banského zákona nie je takýto zámer premietnutý do ustanovenia § 28. V prípade uzákonenia zákazu použitia metódy kyanidového lúhovania je nadbytočné ustanovenie § 28 ods. 1 písm. f), keď v prípade konania o určení, zmenách a zrušení dobývacieho priestoru organizácia k návrhu dokladala dokumentáciu, ak išlo o návrh na použitie technológie kyanidového lúhovania.
2. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie, opäť citujem: 1. V § 30 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov je zakázané používať technológie ohrozujúce životné prostredie, život alebo zdravie ľudí, ktoré ustanoví Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.“
Odôvodnenie: Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navrhuje rozšíriť zákaz použitia technológií aj na ďalšie technológie, ktoré určí ministerstvo životného prostredia všeobecne záväzným právnym predpisom, to je vyhláškou ministerstva. Je potrebné reflektovať aj na iné možné prípady, v ktorých ťažba, úprava a zušľachťovanie nerastov ohrozuje a poškodzuje životné prostredie, prípadne aj život a zdravie obyvateľov tam žijúcich.
Z dôvodu predchádzania častej novelizácie zákona nie je účelné zavádzať predmetnú úpravu v taxatívnej podobe priamo do zákona.
Dá sa predpokladať, že medzi technológie ohrozujúce životné prostredie, život alebo zdravie ľudí budú zaradené najmä technológie spracovania nerastov chemickými postupmi. Takouto úpravou teda nebude dotknutá možnosť ťažby nerastov spracovaním tradičnými fyzikálnymi metódami, napr. gravitačnými, flotáciou a pod.
3. V čl. I sa za bod 2 dopĺňa nový bod 3, ktorý znie, citujem: 3. Za § 43ab sa vkladá nový § 43ac, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠43ac
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2014
(1) Konanie o určenie dobývacieho priestoru podľa § 28 začaté pred 1. novembrom 2014 sa dokončí podľa zákona účinného od 1. novembra 2014.
(2) Konanie o vydanie povolenia podľa § 30 ods. 5 druhej vety začaté pred 1. novembrom 2014 sa dokončí podľa zákona účinného od 1. novembra 2014.“ Koniec citátu.
Odôvodnenie: Z dôvodu avizovanej podoby znenia a avizovaného účelu banského zákona o stanovení zákazu ťažby metódou kyanidového lúhovania a možného vplyvu navrhovanej úpravy na prebiehajúce konania je potrebné upraviť prechodné ustanovenia v zákone. Na nutnosť upraviť prechodné ustanovenia v prípade existencie konaní alebo využívania technológie kyanidového lúhovania, príp. existencie skládok, úložísk alebo odkalísk upozorňuje aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom stanovisku k návrhu zákona pod č. 1155/2014.
Predkladatelia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu zvolili úpravu prechodných ustanovení, pokračovanie v konaniach podľa novej právnej úpravy účinnej od 1. novembra 2014 s prihliadnutím na aktuálnu situáciu na Slovensku najmä v mestách Kremnica a Detva, v prípade ktorých reálne hrozí použitie technológie kyanidového lúhovania banskými spoločnosťami pôsobiacimi na ich území.
Obdobnú úpravu prechodných ustanovení zvolil zákonodarca aj v prípade návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach, skrátene geologický zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony; zákona č. 34/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Ešte kým skončím, chcem pánovi spravodajcovi oznámiť, že žiadam alebo žiadame o jednotlivých bodoch hlasovať osobitne. Dobre?
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán prof. Huba, pán kolega poslanec z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, oceňujem, že ste teda zhodnotili celý ten priebeh týkajúci sa riešenia problémov občanov najmä v lokalite, alebo teda v regióne Detvy a Kremnice. Trošku ste mohli zdôrazniť aj niektoré aktivity súvisiace s tým vami spomínaným poslaneckým prieskumom. Mohli ste uviesť, kto ten poslanecký prieskum inicioval, aké mal konkrétnejšie výsledky, ale v poriadku. Teraz hovoríme o poslaneckej iniciatíve kolegov poslancov za SMER – sociálnu demokraciu. Dovoľte mi však spýtať sa vás, ako to vlastne myslíte.
Na jednej strane pochválite celú túto iniciatívu. Pochválite to, že skutočne sa urobil prvý krok, aby sme metódu kyanidového lúhovania vylúčili zo spracovania nerastov, alebo teda zo spracovania zlata, alebo teda z prípravy zlata ako takého. A na druhej strane v rámci tretieho bodu vášho pozmeňujúceho návrhu navrhnete taký pozmeňujúci návrh, ktorý s vysokou mierou pravdepodobnosti znemožní to, aby vôbec tento zákon bol účinný od 1. novembra, pretože som presvedčený, že je to flagrantné, flagrantné porušenie základného princípu zákazu retroaktivity. To po prvé.
A po druhé. Aj to, čo navrhujete v bode 2 svojho pozmeňujúceho návrhu, ak sa odvolávate na nejaké to, na nejakú tú vykonávaciu vyhlášku a podobne, tak pokiaľ by sme toto chceli riešiť, tak tá vykonávacia vyhláška musí byť predsa predložená na rokovanie v rámci schvaľovacieho procesu návrhu zákona... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, som jeden z predkladateľov, takže viac-menej súhlasím, samozrejme, ako si to predniesol. A na margo predkladateľov, som rád ,tohto pozmeňujúceho návrhu, že držia slovo. Ako pán Senko povedal, že vrátime sa k tomu v najbližšom čase. Takže, áno, je tu, bodaj by to sa takéto počiny zo strany vládnych poslancov konali čo najviac.
Samozrejme, tiež kvitujem, že došlo pozmeňujúcim návrhom v gestorskom výbore k podstatnému otočeniu a vlastne celá metóda je anulovaná, možnosť jej použitia. Ako je to v odôvodnení v spoločnej správe, tak navrhuje, citujem: "Navrhuje sa zjednodušiť predložený návrh zákona tým, že použitie technológie kyanidového lúhovania sa zakáže zo zákona a nebude nutné uskutočňovať miestne referendu, ktoré je administratívne a finančne náročné. Túto požiadavku predložili samotní občania, zástupcovia viacerých, najmä dotknutých samospráv."
Kolegovia, tu by som, koniec citátu, tu by som sa trošku pristavil. Veď predsa vieme aj pred podaním toho pôvodného návrhu pozmeňujúceho, že referendá sú náročné finančne aj administratívne. A myslím si, že na to vás nemuseli upozorňovať občania. To, myslím, že každý chápe a vie. Bodaj by hlas ľudu, ako hovoríme, je hlas Boží, boli takto, ako ste to tu zdôvodnili, aj ďalšie podnety občanov našich vypočutých v ďalších zákonoch, ktoré sa tu predkladajú, kde v mnohých, musím povedať, že tento hlas ľudu neni vypočutý a to ma trošku mrzí. Obdobne to bolo aj pri ťažbe uránu, kde som apeloval na to, aby aj v ďalších katastrálnych územiach tá hrozba bola eliminovaná. Žiaľ, nestalo sa tak.
Takže asi toľko k tomuto. Ďakujem.

Pán poslanec, musím konštatovať, že vaše vystúpenie, mrzí ma to, že to musím konštatovať, je falošné a neúprimné.
Pamätáte si prerokovávanie novely geologického zákona? Viete, kto predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh? Pán poslanec Mičovský, Huba, Fecko, pani Mezenská, pán Hlina. A žiadali ste referendá. Žiadali ste referendum a nás ste kritizovali vtedy za to, že sme povedali, že v súčasnom období nechceme otvoriť banský zákon a vyriešiť tento problém, ale budeme sa snažiť banský zákon posudzovať čo najširšie tak, aby sme nespôsobili škodu štátu možnou retroaktivitou a aby sme našli čo najvhodnejšie paragrafové znenie.
A dnes tu hovoríte úplne niečo iné a politikárčite a napádate pána ministra Žigu, a pritom sám ste prišli s týmto názorom a chceli ste ho zakomponovať to banského zákona. Pamätáte si? Aj pán Fecko?
Prečo ste nás nekontaktovali v priebehu medzi prvým a druhým čítaním? Prečo nás nekontaktovala pani primátorka Kremnice? Prečo nás nekontaktovali páni z aktivistického hnutia Kremnica nad zlato? Prečo mali tú snahu kontaktovať nás ľudia z Podpoľania, samosprávy z Podpoľania, aj aktivisti z Podpoľania nad zlato? Prečo ste nás ani vy nekontaktovali? A pritom my sme tvrdo konzultovali veci s ministerstvom financií, s ministerstvom hospodárstva, s ministerstvom životného prostredia. Ale naša snaha uvítala, viete, akú snahu? Bilbordy v Kremnici, ktoré osočovali nás, že riešime túto problematiku. O tom je celý tento zákon.